Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13S-92-2015.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Keraming Trenčín s.r.o., so sídlom Trenčín, Jesenského 3839, IČO: 34 098 569. Právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové námestie 2 proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, IČO: 35 627 620, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. ITN-3-4-2.2/P-J1-15, č. úrazu: 031/14-ITN zo dňa 20. februára 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 5. marca 2015 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobou napadol protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. ITN-3-4-2.2/P-J1-15 zo dňa 20. februára 2015 a jeho dodatku zo dňa 5. marca 2015. Predmetom šetrenia bol závažný smrteľný pracovný úraz zo dňa XX.XX.XXXX, pri ktorom došlo k smrti zamestnanca žalovaného p. U. B.. V protokole bolo konštatované, že žalobca ako zamestnávateľ nekontroloval a nevyžadoval dodržiavania právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je porušením § 9 ods.1 písm. a) zákona NS SR č. 124/2006 Z.z. Porušenie spočívalo v tom, že predmetom kontroly nebola bezpečnosť pri práci s motorovými vozíkmi. Ďalšie porušenie žalobcu spočívalo v tom, že ako zamestnávateľ určil nesprávny postup pri manipulácii a preprave rozmerných priehradových dielcov z výrobnej haly na nádvorie pred halou. Na tento vývoz bol určený nevhodný pracovný prostriedok - bočný vozík. Používanie vozíka takýmto nevhodným spôsobom bolo pritom u žalobcu zaužívané.
Uvedený protokol žalobca napadol včas podanou správnou žalobou. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, skutkový stav nebol zistený dostatočne, protokol je nepreskúmateľný a v protokole uložené povinnosti a opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné. Predovšetkým namietal, že z dodatku, ktorý je súčasťou protokolu nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho vyjadreniami. Jeho prístup považoval za formalistický, čo sa premietlo aj do opatrení, ktoré mal odstrániť, keď nie je zrejmé čo má ako zamestnávateľ na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia. Taktiež mal za to, že protokol je nepreskúmateľný aj z dôvodu, že mu v ňom bolo uložené odstrániť nedostatky ihneď a trvale. Z pohľadu plynutia času nie je stanovené kedy uplynie lehota na odstránenie nedostatkov.
Poukázal na to, že dňa 19.12.2014 doručil žalovanému správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu, ale skutočnosti, ktoré sú v nej obsiahnuté nie sú uvedené tak ako to
ustanovuje § 14 ods. 1 zák. o inšpekcii v protokole a nie je v ňom ani stanovisko inšpektora práce k týmto tvrdeným skutočnostiam. Namietal, že v podanom vyjadrení uviedol nové skutočnosti a dôkazy, a to zápis z výsluchu W. K., vyhlásenie U. S. a Ing. A. L.. Žalovaný však na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal a ani k nim neprijal stanovisko. Podľa jeho názoru žalovaný riadne neskúmal, či zomretý zamestnanec neporušil ustanovenia BOZP, pričom poukázal na rozhodnutie R 25/1997. Žalobca taktiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo 12/2009. Žalovaný podľa neho nesprávne určil príčiny pracovného úrazu a vytýkal mu, že nenariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že protokol bol vydaný v súlade so zákonom a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že inšpektor vyhodnotil podklady a dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, na základe logických argumentov a relevantných právnych záverov určil porušenia právnych predpisov žalobcom v súvislosti so vznikom predmetného úrazu. Nedostatky boli v protokole jednoznačne určené a kvalifikované. Žalobca mal teda v zmysle nariadenia v protokole tento nedostatok odstrániť, pričom odstránenie malo spočívať v určení správneho postupu pri manipulácii a preprave dielcov. Opatrenie bolo jednoznačne zrozumiteľné a vykonateľné. Nesúhlasil s tým, že by nebolo prijaté stanovisko ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré predložil žalobca v rámci námietok k vydanému protokolu. Ku žalobcom predloženým vyjadreniam a vyhláseniam p. K., S. a Ing. L. uviedol, že tieto boli vypracované so značným časovým odstupom a zamestnanci dali toto vyhlásenie po prerokovaní protokolu. Obsah výsluchu p. K. sa obsahovo neodlišuje od informácie, ktorú podal inšpektorovi pri šetrení príčin úrazu. Vo vyhlásení p. S. je zase podľa neho popisovaný údajný postup manipulácie s dielcami, ktorý je technicky ťažko vykonateľný. K tomu či mal poškodený cez hlavu prehodenú kapucňu žalovaný uviedol, že uvedené nebolo preukázané, najmä s ohľadom na skutočnosť, že hlava poškodeného ležala na vonkajšej strane kapucne. Taktiež skutočnosť, že na mieste ležal rebrík nemá podľa žalovaného na posúdenie veci žiaden vplyv, keďže rebrík svojou hmotnosťou, polohou a rozmermi nemohol nijako ovplyvniť priebeh úrazu. Pokiaľ ide o námietku, že mobil poškodeného ležal v značnej vzdialenosti, tak podľa žalovaného nie je zrejmé súvis tejto skutočnosti so vznikom úrazu. Na fotografiách je zachytená poloha mobilu asi 25 cm od ľavého ramena postihnutého. Taktiež odmietol uvedenie nesprávnej štatistickej značky príčin úrazu. Podľa jeho názoru, vo vyjadreniach žalobcu absentuje relevantný dôkaz porušenia predpisov zo strany poškodeného pri plnení pracovných úloh.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba sa zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Predmetom súdneho prieskumu je Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. ITN-3-4-2.2/ P-J1-15 zo dňa 20. februára 2015 a jeho dodatok zo dňa 5. marca 2015. Predmetom šetrenia bol závažný smrteľný pracovný úraz zo dňa 24.11.2014, pri ktorom došlo k smrti zamestnanca žalovaného p. U. B.. Súčasťou tohto protokolu je aj nariadenie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na odstránenie zistených porušení a ich príčin na strane žalobcu ako zamestnávateľa.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je podnikateľom, zamestnávateľom, u ktorého sa dňa XX.XX.XXXX o 8.25 hod. stal pracovný úraz, pri ktorom došlo k smrti jeho zamestnanca p. U. B.. Bezprostrednou príčinou smrti postihnutého bola smrť mozgu pri roztrhnutí mozgového kmeňa, trieštivých zlomeninách skeletu lebky, krvácaní pod tvrdú a mäkké blany mozgové a odrhnutí krčnej chrbtice od lebky. Smrteľný pracovný úraz sa sal na nádvorí pred halou 02, vo výrobnom areáli
žalobcu na X. ulici v J.. Postihnutý bol pomocným robotníkom, ktorý vykonával nerizikovú prácu. U žalobcu bol zamestnaný od XX.XX.XXXX. K úrazu došlo tak, že postihnutého zamestnanca zachytil padajúci priehradový dielec LA 30, ktorý bol pôvodne na vidliciach bočného vysokozdvižného vozíka. Žiadna osoba (s výnimkou poškodeného) nebola priamo na mieste udalosti a teda tu nie je priamy svedok tohto úrazu. V blízkosti pracoval iný zamestnanec žalobcu W. K., ktorý podľa jeho výpovede podanej pri podaní vysvetlenia, videl ako na poškodeného padá predmetný dielec a pribehol na miesto ako prvý, pričom sa snažil dielec nadvihnúť. Následne bol tento dielec nadvihnutý za pomoci ďalších pracovníkov, a to Ing. L. a p. K.. Privolaný lekár záchrannej lekárskej služby však konštatoval smrť poškodeného.
Po jednej hodine od smrteľného úrazu bola vykonaná obhliadka miesta úrazu pracovníkmi žalovaného. Z podaného vysvetlenia Ing. L. a Ing. X., bolo zistené, že pracovníci zamestnávateľa mali za úlohu vyviesť vyrobené kusy priehradových väzníkov z výrobnej haly von na dvor, kde ich mali umiestniť do stojana. Asi o 7.45 hod. naložili vo výrobnej hale pomocou mostového žeriava na nosné vidly bokozdvižného vozíka dva vyrobené väzníky LA 117 a LA 30. Následne ich Ing. Z. X. vyviezol z výrobnej haly von, do priestoru pod vežový žeriav, čo predstavovalo vzdialenosť cca 20 metrov. Išlo o miesto, kde sa obvykle pomocou stacionárneho vežového žeriava tieto väzníky skladali do stojana. V daný deň však mal vežový žeriav zaseknutý hák zdvíhacej klady o priehradový nosný stĺp. Žeriavnikovi sa nepodarilo túto závadu odstrániť. Vedúci výroby Ing. L. rozhodol, že žeriavnik má zobrať mechanizmus Manitou so zdvíhacou plošinou a zabezpečiť funkčnosť žeriavu. Vzhľadom na tieto problémy Ing. X. nechal dielce naložené na vidliciach bokozdvižného vozíka, pričom znížil vzdialenosť spodného diela LA 30 asi na 10 cm nad zemou. Následne sa Ing. X. od tohto vozíka vzdialil, nakoľko podľa pokynu Ing. L. mal ešte pracovať v kancelárii. Asi o 8.25 hod. išiel okolo zamestnanec U. B., ktorého zasiahol padajúci väzník a smrteľne ho zranil.
Žalovaný uzavrel, že väzník sa uvoľnil v dôsledku poklesu vidlíc bočného vozíka, a to tak, že dielec sa hornou časťou vysunul z vidlíc a preklopil sa na plochu nádvoria. Uvedené ustálil aj na základe vyšetrovacieho pokusu, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX v čase od 9.45 hod. do 13.30 hod. v areáli žalobcu za účelom ozrejmenia príčin pádu oceľovej konštrukcie LA 30 z lyžín motorového vozíka. Pri tomto pokuse bol zisťovaný pokles lyžín ako dôležitý parameter pre hodnotenie príčin úrazu. Bolo zistené, že tento pokles bol v súlade s STN normou. Súčasťou pokusu bolo aj overenie smeru odklonenia konštrukcie z lyžín.
Bolo zistené, že pri podaní informácie inšpektorom žalovaného Ing. L. uviedol, že majstrovi výroby Ing. X. dal na začiatku zmeny pokyn na vývoz dvoch väzníkov von z haly. Následne išiel na lekárske vyšetrenie, vrátil sa na cca o 7.50 hod. a išiel do haly. Videl cez priezor dverí, že nosníky sú už na dvore zavesené na lyžinách bokom zdvižnej plošiny. Následne vybavil telefonát a vyšiel von smerom k vozíku, kde boli Ing. X. a p. M., ktorý ho upozornil na závadu žeriavu. Na to Ing. L. uviedol, že majú zobrať plošinu Manitou a uvoľnili hák žeriavu. P. M. spolu s dvoma odsúdenými, ktorí u žalobcu pracujú odišiel zobrať uvedenú plošinu. Ing. L. následne požiadal Ing. X., aby mu odovzdal doklady k výkazu produkcie za mesiac október. Keď opúšťali nádvorie, nikto tam nebol. V čase keď Ing. L. prišiel k svojej kancelárii bolo počuť rachot, a o pár sekúnd výkrik odsúdeného, že zavalilo chlapa. Ing. L. utekal na nádvorie, pomáhal zdvihnúť dielec z poškodeného a volal záchrannú službu. Poškodenému A. však nenahmatal tep a videl, že poškodený masívne krvácal z hlavy. Podľa pokynov záchrannej služby položil poškodeného z boku na chrbát a snažili sa ho oživiť. Privolaný lekár však konštatoval smrť.
Rovnako bol k veci vypočutý aj Ing. X., ktorý uviedol, že jeho práca v tento deň spočívala vo vyvážaní konštrukčných dielcov z dielne do vonkajších stojanov. Asi o 7.45 hod. naložil mostovým žeriavom na dielni obidva konštrukčné dielce na motorový bokozdvižný vozík Transporta. Tieto potom vyviezol pred halu, počas prepravy boli dielce vzdialené od podlahy asi 30 cm a odstavení na mieste vykládky túto vzdialenosť znížil na 5-10 cm od úrovne zeme. Zatiahol ručnú brzdu, skontroloval rovinnosť lyžín, skorigoval ju bočným naklápaním, vypol zapaľovanie a z vozíka vystúpil. Na pokyn Ing. L. išiel pracovať do kancelárie.
V protokole je taktiež poukázané, že podľa návodu na obsluhu a údržbu bočného vysokozdvižného vozíka je tento určený na prepravu a manipuláciu dlhých predmetov napr. hranoly, rúry, zväzky tyčí a pod. Preprava priehradových dielcov LA 30 a LA 117 bola v rozpore s pokynmi výrobcu. Žalovaný taktiež poukázal na to, že krátko pred udalosťou Ing. X. opustil bočný vozík, pričom na jeho vidliciach
boli naložené dva rozmerné priehradové dielce. Vývoz a manipulácia s priehradovými dielcami takýmto spôsobom bol pred vznikom úrazu bežne používaný. Vo vnútornom predpise Dopravno-prevádzkový poriadok je uvedená aj povinnosť obsluhy motorového vozíka úplne spustiť nosič bremena, ak sa vysokozdvižný vozík nechá bez dozoru. Povinnosťou vedúceho výroby bolo podľa tohto predpisu kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie tohto predpisu. Podľa protokolu o odbornej prehliadne tohto motorového vozíka bol tento vo vyhovujúcom technickom stave.
Žalovaný určil za zdroj úrazu Vb-50- bremená - úrazy bremenami a príčiny úrazu nesprávnu organizáciu práce a ohrozenie inými osobami. Nesprávna organizácia práce spočívala podľa žalovaného v tom, že žalobca ako zamestnávateľ určil nesprávny postup pri manipulácii a preprave rozmerných priehradových dielcov z výrobnej haly na nádvorie pred halou. Na tento vývoz určil nevhodný pracovný prostriedok- bočný vozík. V návode na jeho obsluhu bolo zakázané nakladať bremeno na motorový vozík iným zdvíhacím zariadením, prevážať náklad na vidliciach. Vždy musí byť uložený na plošine a jazdiť s vysunutými vidlicami mimo profil vozíka. Ohrozenie inými osobami predstavoval stav, keď Ing. X., držiteľ preukazu obsluhy motorových vozíkov porušil svoju povinnosť v tom, že nemal na vidliciach upevnené bremeno a vzdialil sa od naloženého vozíka. Samotný žalobca vypracoval vlastnú správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku smrteľného pracovného úrazu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.12.2014. Z obsahu tejto správy vyplýva, že žalobca nespochybňuje skutkové zistenia ohľadne prevozu väzníkov a skutočnosti, že zavesené bremeno zostalo na bokozdvižnom vozíku bez dozoru, rovnako aj to, že došlo k poklesu hydrauliky vidlíc toho vozíka. Namieta však, že o takto poklesnutý náklad naložený na vidliciach poškodený zavadil vozíkom, pričom tento náraz väzník zvrtol a uvoľnil. Rovnako vyslovil záver, že poškodený mal na hlave kapucňu, nemal periférne videnie a nevšimol si, že väzník na neho padá. Žalobca teda mal za to, že tu boli nedostatky tak na jeho strane (ponechanie závesného bremena bez dozoru) ako na strane poškodeného (neopatrné manipulovanie s ručným dvojkolesovým vozíkom, kapucňa na hlave a prechádzanie v blízkosti bremena.) Sám žalobca uviedol, že uskutoční opatrenia na predchádzanie takýchto úrazov, a to zabezpečením pravidelných a operatívnejších oboznamovaní pracovníkov s technologickými postupmi, rizikami a nebezpečenstvami pracovných procesov. Ďalej uloží zamestnancom povinnosť nosiť prilby pri prekladaní výrobkov vonkajším vežovým žeriavom a zákaz nosenia kapucní. Taktiež sa zaviazal bremená dostatočne zaisťovať proti pádu a zabezpečiť špeciálny štvorkolesový ručný vozík, na ktorom budú oceľové prvky vo vodorovnej polohe a dostatočne zaistené proti pádu.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Podľa § 14 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Podľa § 14 ods. 5 zák.č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.
Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zák.č. 125/2006 Z.z.. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Žalobca v tejto otázke správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, ktorá vychádza z toho, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.
Súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade protokol č. ITN-3-4-2.2/P-J1-15 zo dňa 20. februára 2015 takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov obsahuje. Súd v tejto súvislosti však konštatuje, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie týchto sankcii predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Okrem toho je zrejmé že zistenie príčin pracovného úrazu a zistenie porušení bezpečnosti práce na strane zamestnávateľa nie sú vždy v priamej korelácii. Ani situácia, keď by správny orgán v
protokole určil príčiny pracovného úrazu výlučne na strane poškodeného, neznamená automaticky, že tu nedošlo k takým porušeniam predpisov o bezpečnosti práce, ktoré by nemohli viesť k uloženiu opatrení zamestnávateľovi za účelom ich odstránenia resp. z dôvodu, aby sa do budúcnosti predišlo určitým situáciám, ktoré môžu viesť k vzniku úrazov. Zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností zamestnávateľovi, teda nie je možné bez ďalšieho stotožňovať.
Z tohto pohľadu sú potom tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k zisteniu príčin úrazu resp. sa týkajú prejednania jeho námietok, ktoré smerujú k zavineniu alebo spoluzavineniu poškodeného na vzniku úrazu, za bezpredmetné. Samotná skutočnosť, či mal zomrelý poškodený pred úrazom na hlave kapucňu, ako manipuloval tesne pred smrteľným úrazom s ručným dvojkolesovým vozíkom alebo kadiaľ obchádzal naložený vozík, nemá žiaden súvis s porušením povinnosti žalobcu riadne kontrolovať bezpečnosť práce s motorovými vozíkmi ani s tým, či bol z jeho strany určený správny postup pri manipulácii a preprave rozmerných priehradových dielcov, resp. či bol ponechaný náklad na vidliciach vozíka bez dozoru. Pritom práve tieto porušenia viedli k uloženiu povinností, ktoré zasahujú právnu sféru žalobcu a predstavujú spôsobilý predmet súdneho prieskumu.
Súd konštatuje, že otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti bude riešená až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. V rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým eventuálne bude zavŕšené správne konanie, sa potom súd bude zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, príčin smrteľného pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v riadne začatom správnom konaní bude taktiež povinnosťou správnych orgánov sa riadne zaoberať prípadným porušením predpisov BOZP zo strany poškodeného a svoje závery, ku ktorým dospeje aj riadne (v súlade s požiadavkami, ktoré zákon kladie na odôvodnenie správneho rozhodnutia) vysvetliť v konečnom rozhodnutí.
Súd taktiež nepovažoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal neurčitosť uložených povinností, keď mu správny orgán uložil odstrániť nedostatky špecifikované v určených článkoch protokolu. Súd je toho názoru, že uvedený postup žalovaného je správny a v súlade so zákonom, keď správny orgán nie je oprávnený určiť kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá vyjadrenie povinnosti, ktoré je obsiahnuté v napadnutom protokole. Je potom na každom kontrolovanom subjekte, aby si určil s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky najefektívnejší spôsob na dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. Rovnako určenie, že tak má urobiť ihneď a trvalo, jasne a zrozumiteľne vyjadruje, že tak má urobiť vzhľadom na závažnosť porušení bezodkladne a prijaté opatrenia trvale dodržiavať tak, aby nedochádzalo k porušovaniam zákona a bola dodržiavaná bezpečnosť práce. Uvedeným sa sleduje vylúčenie možnosť ďalšieho smrteľného pracovného úrazu u tohto zamestnávateľa. Uloženie nápravy ihneď pritom inšpektorovi práce umožňuje aj ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z.z.
Podľa názoru súdu pred začatím správneho konania bolo dostatočne preukázané, že predmetné dielce boli prevážané z výrobnej haly von na dvor, kde mali byť umiestnené do stojana. K premiestneniu došlo tak, že pomocou mostového žeriava boli výrobné väzníky LA 117 a LA 30 naložené na nosné vidly bokozdvižného vozíka Transporta. Týmto vozíkom boli následne dovezené na nádvorie pred výrobnú halu, kde bol takto naložený vozík nechaný bez dozoru. Uvedené nespochybňuje ani samotný žalobca.
Z podaných vysvetlení nebolo zistené, že by takýto postup, keď sa na prepravu dielcov u žalobcu použil takýto prostriedok, bol úplne ojedinelý a výnimočný, v danom prípade podmienený nejakými výnimočnými okolnosťami. Naopak, tak z vysvetlenia Ing. X. ako aj Ing. L. sa dá usúdiť, že keď bola zadaná pracovná úloha vývozu dielcov na nádvorie a táto bola následne vykonaná vozíkom Transporta, nešlo o takýto úplne výnimočný postup. Uvedené je možné usúdiť aj z toho, že Ing. L. videl po návrate od lekára akým spôsobom (prostriedkom) bola úloha splnená, a nemal voči tomu žiadne výhrady, taktiež neuviedol, že štandardne sa prevoz vykonáva iným spôsobom. Rovnako Ing. X. len poukázal na to, čo bolo jeho pracovnou úlohou, pričom neuviedol, že by vozík použil s ohľadom na nejaké neštandardné okolnosti. Naopak z ich opisu udalostí je možné usúdiť, že takto sa dielce premiestňovali na nádvorie opakovane, prípadne viackrát. Opak nebol zistený ani z neskôr predloženého písomného vyhlásenia Ing. L., keď je v ňom uvedené, že väzníky sa nevyvážali len bokozdvižným vozíkom, ale aj
pomocou žeriavov. Teda sa používal na túto činnosť tak vozík ako aj žeriav. Vzhľadom na výrobcom stanovené použitie vozíka Transporta je takéto použitie vozíka v rozpore s jeho určením a z tohto pohľadu ide o nevhodný pracovný prostriedok na dosiahnutie stanoveného účelu prepravy väzníkov. Súd v tejto súvislosti považuje za správny záver žalovaného, že väzníky sú vzhľadom na svoje rozmery nadrozmerné, a preto ich nie je možné (a to ani na malé vzdialenosti) prevážať vozíkom určeným na manipuláciu a prepravu dlhých predmetov ako napr. hranolov, tyčí, rúr a podobne. Okrem toho v zmysle návodu je zakázané nakladať bremeno na vozík iným zdvíhacím zariadením (tak ako tomu bolo v danom prípade) a prevážať náklad na vidliciach. Takéto použitie vozíka pritom v danom prípade bolo objektívne zistené.
Rovnako nebolo v predmetnej veci sporné, že vozík bol nechaný s nadrozmerným nákladom na vidliciach bez dozoru a je preto namieste, aby žalobca ako zamestnávateľ prijal adekvátne opatrenia, aby sa takéto situácie, ktoré eventuálne môžu viesť k pracovným úrazom viac na jeho pracoviskách viac neudiali.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný žalobca vo svojej správe o vyšetrení príčin a okolností vzniku úrazu uviedol, že v podstate zmení spôsob prepravy oceľových prvkov a to tak, že zabezpečí špeciálny štvorkolesový vozík, na ktorom budú väzníky vo vodorovnej polohe a dostatočne zabezpečené proti pádu a rovnako v tejto správe uznal, že zavesené bremeno bolo ponechané bez dozoru.
Záverom súd konštatuje, že zákon žalovanému neukladá povinnosť prerokovať protokol so žalobcom opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu, je táto žalobná námietka nedôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v súdenej veci žalovaný správne ustálil porušenie povinností na strane žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy a v časti uloženia týchto povinností je protokol dostatočne určitý a zrozumiteľný.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.