Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-1-2021.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: X., so sídlom T. 8, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: W., o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P- J2,A24,25-20 zo dňa 24. septembra 2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.11.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu vydaného Inšpektorátom práce P. pod č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.11.2020 k protokolu č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 (ďalej aj „napadnutý protokol“). Dňa 14.04.2020 utrpel zamestnanec žalobcu pracovný úraz pri práci so strojom - mechanickou uťahovačkou, model IFC 1400 P, sériové číslo 1479-2014, výrobca FCS Railwas Eyuipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko (ďalej aj „mechanická uťahovačka“). Uvedený stroj je určený na uťahovanie a odťahovanie skrutiek, ktoré upevňujú koľajnice k železničným podvalom.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého protokolu a dodatku k protokolu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca uviedol, že v prípade, že výrobok dodávaný na trh nespĺňa požiadavky podľa právnych predpisov, je jeho distribútor povinný zabezpečiť, aby výrobok bol stiahnutý z trhu, resp. vykonať iné opatrenia, aby takýto výrobok nemohol byť používaný ako výrobok spĺňajúci požiadavky kladené naň právnymi predpismi. V prípade mechanickej uťahovačky sa však nič také nestalo. Žalobca vyslovil názor, že zo skutočnosti, že na mechanickej uťahovačke sa nenachádzajú otvory pre nity mriežky (krytu) spodnej časti elektromagnetickej spojky a zároveň pri servisnej prehliadke absencia tohto krytu nebola zistená, možno jednoznačne vyvodiť, že mechanická uťahovačka bola dodaná žalobcovi bez krytu spodnej časti elektromagnetickej spojky. Ani z návodu priloženého k mechanickej uťahovačke ani inej technickej dokumentácie nebolo možné zistiť, že táto má mať kryt spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky a že obsahuje pre ľudské zdravie potenciálne nebezpečnú súčasť. Ak mechanická uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode, čím bola deklarovaná zhoda a súlad mechanickej uťahovačky s podmienkami na ňu kladenými právnymi predpismi, tak podľa žalobcu bolo a je možné ju používať, hoci nemá kryt elektromagnetickej spojky. S poukazom na uvedené
žalobca nesúhlasí s konštatáciou žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom pracovného úrazu zamestnanca žalobcu a porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Pracovný úraz poškodeného zamestnanca sa teda nestal v priamej príčinnej súvislosti s chýbajúcim krytom spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, ale sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s mechanickou uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca žalobcu, ktorý vykonal úkony na premiestnenie mechanickej uťahovačky so spusteným, resp. naštartovaným motorom.
4. Napadnutému protokolu a dodatku k protokolu vytkol žalobca vadu nezrozumiteľnosti, nakoľko v ňom nie je uvedené, akým spôsobom má žalobca „odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1“ a ani to, v akej lehote tak žalobca má učiniť. Jednoznačnosť vyjadrenia opatrení a povinností ukladaných v protokole je podľa názoru žalobcu podstatná aj z toho dôvodu, že cieľom týchto opatrení a splnenia povinností je najmä prevencia pracovných úrazov, prevencia chorôb z povolania a ochrana zamestnancov.
5. Žalobca tiež namietol, že protokol a dodatok k protokolu nie sú podpísané všetkými inšpektormi práce, ktorí sa podieľali na inšpekcii práce. Z protokolu nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorí inšpektori práce vykonali inšpekciu práce. Tiež je zjavné, že na vyhotovení dodatku k protokolu sa podieľal len jeden inšpektor práce, hoci zo zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vyplýva, že by sa na ňom mali podieľať všetci inšpektori práce, ktorí inšpekciu práce vykonali.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Pokiaľ ide o nariadené opatrenia a uložené povinnosti, žalovaný v predmetnom protokole v časti „Opatrenia“ uviedol „odstrániť zistené nedostatky v časti G. bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale,“ čiže nariadil žalobcovi prijať opatrenia v určenej lehote (ihneď po prevzatí protokolu) a v prípade, ak sa budú tie isté, resp. podobné práce vykonávať, je potrebné zákonné povinnosti dodržiavať. Je podľa žalovaného samozrejmé, že žalobcovi nemožno nariadiť spätne odstrániť zistené nedostatky a prijať z nich opatrenia, pretože dej sa už stal. Na základe uvedeného však žalobca mohol prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ak by zamestnanci žalobcu opäť vykonávali práce na výmene koaxiálnych káblov. Žalovaný k námietke neurčitosti ukladaných povinností uviedol, že prípadné nariadenie konkrétneho opatrenia, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených nedostatkov, môže predstavovať neprimeraný zásah do práv žalobcu, nakoľko inšpektorovi práce nie sú známe ekonomické a hospodárske pomery žalobcu, a teda je na žalobcovi, aby on sám určil preňho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov. Na podporu uvedeného názoru poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/59/2017 zo dňa 12.06.2018, kde správny súd uviedol, že „...inšpektorát práce nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t.j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Cieľom bolo a je dosiahnutie takej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov žalobcu, aby sa rovnaký alebo závažnosťou obdobný pracovný úraz pri vykonávaní rovnakých alebo podobných prác v budúcnosti v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu už neopakoval. Je na žalobcovi, akými konkrétnymi opatreniami nedostatky, zrozumiteľne opísané v časti G b) v bodoch č. 1. - 5. napadnutého protokolu, odstráni.“ Na základe uvedeného sa žalovaný nestotožnil s námietkou nevykonateľnosti opatrení uložených žalobcovi.
7. K námietkam zaoberajúcim sa otázkou príčinnej súvislosti inšpektorátom práce deklarovanými porušeniami a vznikom pracovného úrazu, bolo podľa žalovaného preukázané, že žalobca dňa 14.04.2020 poskytol svojim zamestnancom na pracovisku v Púchove mechanickú uťahovačku, ktorej používanie bezprostredne ohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že na stroji sa nachádzal nebezpečný nezakrytovaný priestor stroja (zóna nebezpečenstva), kde hrozilo nebezpečenstvo vzniku poškodenia zdravia. K poukazovaniu na to, že mechanická uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode, čím bola deklarovaná zhoda a súlad mechanickej uťahovačky s podmienkami na ňu kladenými právnymi predpismi, žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/99/2014 zo dňa 13.01.2016, kde správny súd skonštatoval, že „...zodpovednosti sa nemôže žalobca zbaviť s poukazom, že dôveroval svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mu dodal a
uviedol do prevádzky predmetný pracovný prostriedok - Geolinku, že spĺňa všetky príslušné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia. Pri preukázaní, že tomu tak nie je, je subjektom, ktorému správny orgán prvého stupňa môže uložiť sankciu, len žalobca ako zamestnávateľ, čo explicitne vyplýva z vyššie cit. ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.“ Žalovaný dal tiež do pozornosti, že skutočnosti ohľadne príčinnej súvislosti ako aj označenia CE sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitostí protokolu, pričom v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016 je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť protokolu v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení, pričom „otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti bude riešená až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie samo osebe spôsobilé súdneho prieskumu. V rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým eventuálne bude zavŕšené správne konanie, sa potom súd bude zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, príčin smrteľného pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania.“ Žalovaný preto nepovažuje za dôvodné, aby sa správny súd v tomto štádiu zaoberal otázkou príčinnej súvislosti či označenia o zhode.
8. K námietke absencie niektorých náležitostí napadnutého protokolu žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, z ktorého jednoznačne vyplýva, že protokol má byť podpísaný inšpektorom práce, ktorý inšpekciu vykonal. Inšpektor, ktorý inšpekciu vykonal, je na napadnutom protokole podpísaný. Uvedené ustanovenie neurčuje povinnosť podpisovať protokol všetkými inšpektormi, ktorí sa akoukoľvek formou súčinnosti zúčastnili na inšpekcii práce, napr. vykonaním niektorých čiastkových úkonov. Za protokol vždy zodpovedá jeden inšpektor, ktorému bola vec pridelená na prešetrenie a tento inšpektor aj predmetný protokol podpisuje.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je v zmysle ustálených záverov súdnej praxe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie v zmysle žiadosti žalobcu.
10. Na pojednávaní zotrvali zástupcovia účastníkov konania na podstate svojich skôr písomne prezentovaných argumentov.
11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 14.04.2020 traťový robotník C. E. vykonával na pokyn majstra prípravné práce na rozoberanie koľajových stykov na pracovisku v Púchove. Asi o 9.00 hod. pomáhal kolegovi zaistiť naštartovaný stroj - mechanickú uťahovačku - do pracovnej polohy. Obsluha stroja G. D. naštartoval motor stroja za pomoci rukoväte štartéra, chytil riadidlá a kývol hlavou na poškodeného, aby mu tento odistil fixačný kolík, nakoľko potreboval so strojom pohnúť do strany a následne zaistiť mechanickú uťahovačku do pracovnej polohy. Poškodený pristúpil k mechanickej uťahovačke, zohol sa a ľavou rukou, na ktorej mal rukavicu, zodvihol fixačný kolík smerom nahor, pričom pri tomto úkone siahol do nebezpečného nezaktrytovaného priestoru rotujúcej elektromagnetickej spojky stroja, čo však poškodený nevidel, nakoľko nebezpečný priestor stroja sa nachádza v jeho spodnej časti. Rotujúca časť elektromagnetickej spojky stroja spôsobila poškodenému amputáciu III. až V. prsta ľavej ruky, pomliaždenie ľavej ruky, otvorenú zlomeninu I. článku ukazováka ľavej ruky.
12. Inšpektorát práce po vykonaní inšpekcie vydal napadnutý protokol, v ktorom zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zhrnul nasledovne:
- zo strany poškodeného nezistil nedostatky
- zistil nedostatky na strane zamestnávateľa poškodeného, t.j. žalobcu, ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý na prácu poškodenému neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. 13. Porušenie príslušných predpisov zo strany žalobcu spočíva v tom, že žalobca nezabezpečil, aby predmetná mechanická uťahovačka neohrozovala zamestnancov a bola na prácu vhodná tak,
aby pri používaní tohto stroja bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov, nakoľko uvedený pracovný prostriedok nebol vybavený krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva. Chýbajúce ochranné zariadenie bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného.
14. Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale a uložil tiež žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
15. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
16. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
17. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
18. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
19. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho
priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku.
21. Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
23. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.
24. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd, vychádzajúc z aktuálnej judikatúry, napr. rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. 2Sžk/3/2016 zo dňa 24.10.2019, uvádza, že súdny prieskum protokolu vydaného inšpektorátom práce je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Uvedené určenie povinnosti vymedzuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Správny súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných hrozbou sankcie. Z uvedeného vyplýva, že časťou námietok smerujúcich k otázke pátrania po príčinných súvislostiach medzi konaním žalobcu ako zamestnávateľa alebo poškodeného ako zamestnanca na strane jednej a následkom v podobe závažného pracovného úrazu, otázkam týkajúcim sa miery spoluzavinenia poškodeného na priebehu úrazového deja, sa správny súd nezaoberal, nakoľko nemôžu byť predmetom tohto súdneho prieskumu. Otázka príčin pracovného úrazu a následnej zodpovednosti (t.j. otázka kauzálneho nexu) je riešená až v samotnom správnom konaní o uložení sankcie, ktorého výsledkom je rozhodnutie samo osebe spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Až v rámci súdneho prieskumu nadväzujúceho na rozhodnutie o uložení sankcie príslušným správnym orgánom sa potom správny súd môže zaoberať vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, príčin pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, naň nadväzujúcej aplikácie právnych predpisov ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami kontrolovaného subjektu ako účastníka správneho konania. Týmto správny súd zotrváva na svojich právnych záveroch, ktoré už skôr učinil napr. vo veciach 11S/59/2017, 11S/111/2018.
25. Pokiaľ ide o opatrenia ukladané inšpektorom práce v protokole alebo v jeho dodatkoch, treba zdôrazniť, že svojou podstatou majú preventívny charakter, nie represívny, resp. sankčný. Inšpektorovi práce neprináleží eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky, ale je to úlohou správneho orgánu na to príslušného podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom správny orgán nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný a je povinný v rámci správneho konania dokazovaním riadne a úplne zistiť skutkový stav.
26. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo inými ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Závery žalovaného, že žalobca používaním pracovného stroja - mechanickej uťahovačky - porušil uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 citovaného nariadenia vlády, sú právne korektné a vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pracovný stroj používaný poškodeným nebol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom alebo funkčným či fungujúcim ochranným zariadením, efektívne (t.j. absolútne) zabraňujúcim prístupu do zóny nebezpečenstva, ak bol pracovný stroj v chode. Čiže takým zariadením, ktoré by bránilo vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu alebo dobehu pracovného stroja aj vtedy, ak by sa toho dopustila obsluha tohto pracovného stroja trebárs aj ako následok hrubej nedbanlivosti alebo neinformovanosti o princípoch, na akých stroj funguje. Tu správny súd dáva do pozornosti, že podľa vyjadrení poškodeného zamestnanca a ďalších vypočutých zamestnancov používajúcich mechanickú uťahovačku títo ani nevedeli o tom, že sa v spodnej časti mechanickej uťahovačky nachádza nezakrytovaná rotujúca elektromagnetická spojka. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že mechanická uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode, keďže pri absencii krytu išlo o faktický nedostatok, ktorý zásadným spôsobom spolupôsobil na vzniku úrazového deja a za tento nedostatok nesie plnú zodpovednosť zamestnávateľ poškodeného zamestnanca. Ak v nadväznosti na uvedené zistenia, ktoré správny súd aj po zohľadnení argumentácie prednesenej na pojednávaní považuje za preukázané, inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a následne doručiť písomnú správu o odstránení nedostatkov, nie je možné takéto uloženie povinnosti žalovaným považovať za postihnuté niektorou z vád, na ktoré žalobca poukazoval vo svojich žalobných bodoch. Cieľom týchto opatrení bolo a je dosiahnuť stav, aby žalobca používal také strojové zariadenia, ktoré budú v súlade s požiadavkami tých ustanovení právnych predpisov, porušenie ktorých žalobcovi v protokole a jeho dodatkoch vytkol žalovaný. Takýmto opatrením je napr. pokyn žalobcu ako zamestnávateľa svojim zamestnancom na okamžité prerušenie používania všetkých mechanických uťahovačiek v dispozícii žalobcu, na ktorých chýba funkčný kryt rotujúcej elektromagnetickej spojky. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou absencie lehoty na realizáciu opatrení, ktoré mal žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Z napadnutého protokolu vyplýva, že tak mal učiniť ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale.
27. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že napadnutý protokol a dodatok k nemu nie sú podpísané všetkými inšpektormi práce, ktorí sa podieľali na inšpekcii práce a že z napadnutého protokolu nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorí inšpektori práce vykonali inšpekciu práce, správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce jednoznačne vyplýva, že protokol má byť podpísaný inšpektorom práce, ktorý inšpekciu vykonal. Inšpektor, ktorý inšpekciu vykonal, je na napadnutom protokole podpísaný. Uvedené ustanovenie neurčuje povinnosť podpisovať protokol všetkými inšpektormi, ktorí sa akoukoľvek formou súčinnosti zúčastnili na inšpekcii práce, napr. vykonaním niektorých čiastkových úkonov. Za protokol vždy zodpovedá jeden inšpektor, ktorému bola vec pridelená na prešetrenie a tento inšpektor aj predmetný protokol podpisuje. Okrem toho správnemu súdu nie je zrejmé, ako mal tento nedostatok negatívne zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, t.j. ako reálne bol žalobca tým, že napadnutý protokol podpísal iba jeden inšpektor práce, zasiahnutý vo sfére svojich subjektívnych práv.
28. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
30. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.