Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/99/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. so sídlom Štverník 662, Brezová pod Bradlom, IČO: 36 271 501, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o. so sídlom Budovateľská 1064/22, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00603 O-300/2013 zo dňa 18. februára 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S/2014/00603 O-300/2013 zo dňa 18. februára 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 588,34 € a iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou (ďalej len „správna žaloba“) domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00603 O-300/2013 zo dňa 18. februára 2014.

Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu prácu Trenčín (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 5827/135/2013/2.1/L zo dňa 15.11.2013, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 euro za porušenie

- § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ v čase závažného pracovného úrazu užívateľského zamestnanca X. Z., nar. XX.XX.XXXX, t. j. dňa 8. apríla 2013 prevádzkoval pracovný prostriedok - Geolinku, bez výrobného čísla, rok výroby 2012, ktorý nezodpovedal predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku

- rotujúcimi formovacími valcami v chladiacej nádrži, ktorý mohol spôsobiť pracovný úraz a tieto neboli vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré by zabránili prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa valce,

- § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, konkrétne nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri prevádzkovaní

pracovného prostriedku - Geolinka, bez výrobného čísla, rok výroby 2012 a neurčil opatrenia na ich odstránenie alebo minimalizovanie.

Žalobca v správnej žalobe vytýka žalovanému, že v konaní nebolo riadne preukázané, že poškodený X. Z. utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Správny orgán I. stupňa obmedzil dokazovanie len na jediný listinný dôkaz, ktorým je „Žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu“, ktorú vypracoval W.. Z. O. dňa 9. apríla 2013. V dôsledku nesprávnej kvalifikácie ujmy, ktorú utrpel poškodený X. Z., následne správny orgán I. stupňa ako i žalovaný nesprávne aplikovali ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., keď za dolnú hranicu uloženia sankcie považovali pokutu vo výške 33 000 euro. Žalobca ďalej prezentoval názor, že je povinnosťou výrobcu alebo jeho splnomocnenca pred uvedením strojových zariadení na trh alebo do prevádzky zabezpečiť, že tieto strojové zariadenia spĺňajú príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v prílohe I Smernice o strojových zariadeniach. Keďže zo strany výrobcu bol žalobcovi pracovný prostriedok - Geolinka dodaný a uvedený do prevádzky, žalobca nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že toto strojové zariadenie spĺňa príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v prílohe I Smernice o strojových zariadeniach. K porušeniu povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. žalobca uviedol, že návod na obsluhu stroja Geolinka považuje za dokument podrobne popisujúci predmetné riziká. Je toho názoru, že akýkoľvek ďalší dokument pojednávajúci o rizikách vypracovaný žalobcom, alebo ním poverenou osobou by bol duplicitným splnením už splnenej požiadavky stanovenej právnym poriadkom.

Na žiadosť súdu sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.06.2014. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na záveroch obsiahnutých v rozhodnutiach oboch správnych orgánov. Zdôraznil, že zo „Žiadosti o posúdenie závažnosti pracovného úrazu“, ktorú vypracoval W.. Z. O. dňa 9. apríla 2013 jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa u poškodeného X. Z. jednalo o závažný pracovný úraz, pričom správny orgán I. stupňa nemal dôvod spochybňovať vyššie uvedený listinný dôkaz a s tým spojenú klasifikáciu pracovného úrazu ako závažný.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko žalobná námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci je dôvodná, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..

Predmetom konania v danej veci, tak ako to nakoniec vyplýva z úvodu odôvodnenia tohto rozsudku, je preskúmanie rozhodnutia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00603 O-300/2013 zo dňa 18. februára 2014.

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že záver správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, že poškodený X. Z. utrpel dňa 08.04.2013 pri pracovnom úraze ťažkú ujmu na zdraví, je predčasným záverom.

Z listiny zo dňa 09.04.2013 označenej ako „Žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu“, ktorú vyplnil podľa odtlačku pečiatky úrazový chirurg W.. Z. O. je zrejmé, že ako poškodený je označený X. Z., nar. XX.XX.XXXX, dátum úrazu 08.04.2013 o 15:32 hod.. Ďalej je z uvedenej listiny zrejmé, že úraz poškodeného je kvalifikovaný ako závažný pracovný úraz, avšak v políčku, v ktorom sú popísané jednotlivé formy ťažkej ujmy pod písmenami od a/ po h/ nie je zaškrtnutá ani jedna forma ťažkej ujmy na zdraví. Z listiny taktiež vyplýva, že predpokladaná doba práceneschopnosti sa nedá určiť, rovnako

sa nedá určiť ani počet dní hospitalizácie, a ani rozsah trvalých následkov, pričom je predpoklad, že poškodený bude mať trvalé následky.

Okrem uvedenej listiny administratívny spis neobsahuje žiaden dôkaz, ktorý by či už potvrdzoval alebo vyvracal správnosť záveru, že poškodený X. Z. utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

Na konanie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. sa vzťahuje , čo výslovne vyplýva z ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z..

Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správne rozhodnutie predstavuje finálne štádium správneho konania. V ňom dochádza na základe výsledkov z predchádzajúcich štádií k meritórnemu vybaveniu veci na danom stupni. Rozhodnutie zároveň predstavuje najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený účel a zmysel celého rozhodovacieho procesu. Musí obsahovať základné vlastnosti stanovené zákonom. Z hľadiska jeho právnej povahy ide o individuálny správny akt, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnych fyzických osôb alebo právnických osôb. Rozhodnutie je zároveň aktom aplikácie práva, ktorým správny orgán abstraktné ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Preto je nevyhnutné, aby každé správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, čo je výslovne zakotvené v ust. § 46 správneho poriadku, pričom povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci explicitne vyplýva z ust. § 32 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku.

Podľa § 32 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Na rozdiel od názoru žalovaného, krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo dňa 09.04.2013 podľa názoru krajského súdu nemožno považovať za dostatočný dôkaz. Z uvedenej listiny vyplývajú ohľadne úrazu poškodeného X. Z. len všeobecné informácie, v žiadnom prípade uvedená listina nemá atribúty presvedčivosti, keď na viaceré otázky, ktoré by nasvedčovali tomu, že poškodený X. Z. utrpel ťažkú ujmu na zdraví je daná odpoveď „nedá sa určiť“. Podľa uvedeného dôkazu, s ktorým sa správny orgán uspokojil sa nedá určiť rozsah trvalých následkov, počet dní hospitalizácie ani doba práceneschopnosti. Nie je taktiež uvedená ani konkrétna forma ťažkej ujmy na zdraví, i keď podľa vtedajšej zákonnej úpravy nebolo povinnosťou lekára formu ťažkej ujmy označiť (§ 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. účinného do 01.06.2014).

Správna kvalifikácia ujmy, ktorú poškodený X. Z. utrpel pri pracovnom úraze je rozhodujúcou skutočnosťou pri správnom uložení sankcie podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko v prípade spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví je zo zákona určená spodná hranica pokuty vo výške 33 000 euro. Pri nesprávnej kvalifikácii dôsledkov pracovného úrazu tak môže dôjsť k uloženiu neprimeranej sankcie a v konečnom dôsledku k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Z vyššie uvedených úvah krajského súdu je zrejmé, že na rozdiel od žalovaného, krajský súd dospel k záveru, že správne orgány v prejednávanej veci nedostatočne zistili skutkový stav pre svoje rozhodnutie, čím zaťažili konanie vadou spôsobujúcou nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude - rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia.

V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, čo však nemalo žiaden vplyv na závere, že napadnuté rozhodnutie žalovaného musel krajský súd zrušiť.

K zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa za porušenie § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 a bodom 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. krajský súd len v stručnosti uvádza, že tejto sa nemôže žalobca zbaviť s poukazom, že dôveroval svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mu dodal a uviedol do prevádzky predmetný pracovný prostriedok

- Geolinku, že spĺňa všetky príslušné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia. Pri preukázaní, že tomu tak nie je, subjektom ktorému správny orgán I. stupňa môže uložiť sankciu je len žalobca ako zamestnávateľ, čo explicitne vyplýva z vyššie cit. ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z..

Pokiaľ k porušeniu povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. žalobca uviedol, že návod na obsluhu stroja Geolinka považuje za dokument podrobne popisujúci predmetné riziká a že akýkoľvek ďalší dokument pojednávajúci o rizikách vypracovaný žalobcom, alebo ním poverenou osobou by bol duplicitným splnením už splnenej požiadavky stanovenej právnym poriadkom, krajský súd sa s týmto názorom žalobcu v žiadnom prípade nestotožňuje a vyslovuje, že je jednoznačne povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri prevádzkovaní predmetného pracovného prostriedku - Geolinka, a určiť v ňom opatrenia na ich odstránenie alebo minimalizovanie.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku v roku 2014 suma 134 euro a v roku 2016 suma 143 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € (iné trovy konania) ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 143 € - účasť na pojednávaní 13.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € a 1 x 8,58 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), cestovné 66,88 € (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhrada za stratu času 85,80 € za 6 polhod. po 14,30 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 658,34 €,

ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.