Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/162/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. a.s. B., proti

žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č.

ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07 zo dňa 17.5.2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave č. k. -107 zo dňa 20.9.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

č. k. -107 zo dňa 20.9.2007 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu žalobcu o preskúmanie

protokolu č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07 zo dňa 17.5.2007 o vyšetrení príčin vzniku

závažného pracovného úrazu, ktorým žalovaný nariadil organizácii S., a.s. B., závod A.,

odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1c1/ protokolu v termíne do 5 dní od jeho

prevzatia. Krajský súd konanie zastavil postupom podľa z dôvodu, že

žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca napáda protokol vydaný podľa § 7

ods. 3 písm. b/ o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona

č. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon), ktorým sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaného

subjektu vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu

a teda nejde o rozhodnutie v zmysle . Krajský súd ďalej uviedol,

že opatrenie kontrolného orgánu, ktorým ukladá určitú povinnosť kontrolovanému subjektu

na zverenom úseku je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného

subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty, čo znamená, že výkonom kontroly, ktorej

súčasťou je aj oprávnenie žalovaného ukladať v protokole opatrenia, sa nemenia práva

a povinnosti kontrolovaného subjektu vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy voči osobám,

s ktorými je v právnom vzťahu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým,

že v posudzovanom prípade ide o vyšetrovanie príčin vzniku pracovných úrazov a nie

o výkon kontrolnej činnosti žalovaného vo vzťahu k žalobcovi tak, ako to uvádza krajský súd.

Namietal tiež nesprávny záver krajského súdu, že v danom prípade sa malo jednať o priamy

zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ktorý nemá povahu rozhodnutí

o právach a povinnostiach, pretože to by potom znamenalo, že rozhodnutie správneho orgánu,

ktorým rovnako nedochádza k zmene práv a povinností subjektu, by potom tiež nepodliehalo

preskúmaniu súdom v rámci správneho súdnictva.

K názoru prvostupňového súdu, že vydaním sporného protokolu došlo zo strany

žalovaného k „priamemu zásahu do právneho postavenia žalobcu“ uviedol, že zákonnosť

takéhoto zásahu by nebolo možné preskúmať v rámci správneho súdnictva, nakoľko by neboli

splnené podmienky

Ďalej namietal záver krajského súdu, že postupu podľa druhej hlavy piatej časti

bráni skutočnosť, že nejde o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, pretože táto podmienka sa vyžaduje len v prípadoch,

v ktorých zákon voči určitému rozhodnutiu podanie opravného prostriedku pripúšťa. Uviedol,

že protokol bol vydaný podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v spojitosti s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona

a teda v konaní, na ktoré sa podľa § 21 ods. 2 zákona nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní a preto nebolo možné vydaný protokol inšpekcie práce napadnúť žiadnym

opravným prostriedkom ani iným postupom podľa správneho poriadku.

Vyjadril názor, že na to, aby bolo rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné

v správnom súdnictve, nemusí byť vydané výlučne v správnom konaní podľa správneho

poriadku, ale postačí, aby sa ním zakladali, menili alebo zrušovali oprávnenia alebo

povinnosti fyzických a právnických osôb a v takom prípade sú rozhodnutiami vydanými

v správnom konaní a dokonca ich je možné preskúmať súdom v správnom súdnictve. Dôležité

je len to, aby toto rozhodnutie bolo vydané orgánom na to oprávneným v zmysle platných

právnych predpisov a bolo doručené v rámci konania účastníkovi.

Na záver poukázal na , v zmysle ktorého sa za rozhodnutia

správnych orgánov považujú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol zastavujúce uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu

i z administratívneho spisu odporcu zistil, že žalovaný dňa 17.5.2007 vydal protokol

č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07 o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu

podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona, ktoré bolo vykonané v dňoch 4.4., 18.4., 19.4., 20.4., 27.4.,

17.5.2007 inšpektormi práce v organizácii E., a. s. v B.. Inšpektori zistili v príčinnej súvislosti

s udalosťou nedostatky zo strany organizácie S., a. s. B., závod A., ktoré spočívali v tom,

že časť stavebnej konštrukcie – kovová bezpečnostná sieťovina – nebola bezpečne

a dostatočne pevne pripevnená do ostenia, resp. do muriva a teda neplnila si svoju ochrannú

funkciu proti pádu osôb, pričom pri osádzaní protipožiarnej dosky práve táto skutočnosť

spôsobila, že celá konštrukcia ochrannej sieťoviny sa aj s rámom odtrhla zo steny a spolu

s ňou prepadol cez otvor aj pracovník I. do hĺbky cca 5m čím si spôsobil zranenia v rozsahu

závažného pracovného úrazu. V protokole zároveň uložil žalobcovi tento zistený nedostatok

odstrániť v termíne 5 dní od prevzatia protokolu, teda od 17.5.2007.

Dňa 17.7.2007 podal žalobca na krajskom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia,

pričom krajský súd konanie o žalobe napadnutým uznesením zastavil.

Vo veci ostalo sporným, či napadnutý protokol je rozhodnutím, ktoré možno

preskúmať súdom podľa ustanovení piatej časti .

V zmysle § 2 ods. 1 zákona je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním právnych

predpisov a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, ako aj vyvodzovanie

zodpovednosti za ich porušovanie.

Podľa § 3 zákona Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej

správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy.

Podľa § 12 ods. 2 zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti

zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený

a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného

stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním

určených,

c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne

ohrozená ich bezpečnosť a zdravie,

d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk,

strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov,

pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne

ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich

sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

20)

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode,

dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti,

ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi,

g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia

vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,

h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon

inšpekcie práce,

i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov 21) na mieste

u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom,

j) podať návrh na začatie konania o

1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1

písm. d) a § 7 ods. 3 písm. d) a e),

2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 6 písm. b),

3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)

k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu. 18).

Podľa § 14 zákona protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje označenie

príslušného inšpektorátu práce, kto inšpekciu práce vykonal, označenie kontrolovaného

zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto

a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov

a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo

ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich

z kolektívnych zmlúv, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis

inšpektora práce a odtlačok pečiatky (ods. 1).

V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží

opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ a povinnosť

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,

b) predložiť príslušnému inšpektorátu práce informáciu o splnení opatrení na odstránenie

zistených porušení predpisov a ich príčin (ods. 2).

Podľa § 21 ods. 2 zákona na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7

ods. 3 písm. d/, e/ a i/, ods. 6 písm. b/ a ods. 7, § 12 ods. 2 písm. c/ až g/, § 19 a 20

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, osvedčenia

a povolenia podľa tohto zákona.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na konanie podľa § 12 ods. 2 písm. b/

zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej

samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej

správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu") (ods. 2).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických

osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).

Podľa sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu (ods. 1).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom

postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2

aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným

(ods. 3).

V danom prípade žiadal žalobca preskúmať protokol ako aj postup žalovaného,

ktorého výsledkom bolo vydanie protokolu a uloženie určitej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru,

že napadnutý protokol vzhľadom na charakter jeho obsahu možno preskúmať súdom podľa

ustanovení o správnom súdnictve, pretože sú na to splnené predpoklady.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie

podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto

rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu.

Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol (rozhodnutie) bol vydaný orgánom

štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý

na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona

povinnosť – odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne a teda správny orgán

predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil

povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19

zákona. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky t. j. vynútiť

si splnenie uloženej povinnosti .a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv

a povinností, čo je v zmysle predpokladom pre jeho preskúmateľnosť

súdom.

Podľa sa za rozhodnutia považujú aj ďalšie rozhodnutia

za podmienky, že zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb.

Vzhľadom na to, že samotný neobsahuje osobitnú úpravu

(a ani neodkazuje na inú úpravu) postupu vo sfére pôsobnosti žalovaného pri prejednávaní

námietok kontrolovanej osoby voči záveru protokolu konštatujúcemu deliktuálnu

zodpovednosť žalobcu a ukladajúcemu mu povinnosť, pričom ani z obsahu spisu nevyplýva,

že by vo veci vytýkaného porušenia povinností zamestnávateľa (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona

č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov) bolo začaté samostatné správne konanie o uložení sankcie v priamej súvislosti

so skutočnosťami uvedenými v protokole (v rámci ktorého by sa vznesené námietky

prejednali), za daných okolností boli podľa názoru odvolacieho súdu boli predpoklady

na preskúmanie napadnutého protokolu (rozhodnutia) súdom v zmysle § 244 a nasledujúcich

.

Zastavením konania súdom prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať

pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (, ) treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania o žalobe

v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 221

ods. 1, písm. f/ napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. decembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v .r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu