Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Svk-13-2025.pdf
PDF · 130.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4Svk/13/2025
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. INA-08-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10. februára 2020 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 19. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/26/2020 - 245 zo dňa 13. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym súdom
1. Uznesením č. k. NR-15S/26/2020 - 245 zo dňa 13. januára 2025 (ďalej „napadnuté uznesenie“) Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) odmietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. INA-08-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10. februára 2020 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 19. februára 2020. 2. Správny súd v odôvodnení uznesenia o odmietnutí žaloby uviedol, že skôr ako podrobil napadnutý správny akt súdnemu prieskumu, zisťoval, či je daná právomoc správneho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, pričom konštatoval, že pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. 3. Poukazujúc na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs 2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 správny súd uviedol, že pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu (žalobcovi) už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Obdobne je tomu aj v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Toto opatrenie, uvedené v protokole, nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Zákonník práce jasne definuje, že zamestnávateľ (v tomto prípade žalobca) je povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktorou je aj miesto výkonu práce. Taktiež žalobca v postavení zamestnávateľa je povinný viesť evidenciu pracovného času; poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta ako aj priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade
s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest. Uložené opatrenie v protokole neodoberá žalobcovi žiadne právo, nezužuje jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho zákonnej povinnosti obsiahnutej v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktorým nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Oprávnenia inšpektora práce majú preventívny, nie sankčný charakter a premietnuté v protokole, v tomto prípade, len deklaratórne stvrdzujú povinnosti žalobcu. Napadnutý protokol v znení jeho dodatku k protokolu preto správny súd nepovažoval za opatrenie, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu a malo tak za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g/ a j/ SSP. Navrhol kasačnému súdu zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania. 5. Sťažovateľ s poukazom na bod 1, 2, 5 a 6 protokolu a dodatku k protokolu namietal, že mu bolo nariadené, aby v lehote 30 dní od prevzatia protokolu:
- uviedol v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov (i) miesto výkonu práce a (ii) dĺžku výpovednej doby, a aby vyhotovil zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky (body 1 a 2 protokolu)
- poskytol (doplatil) kontrolovaným zamestnancom finančný rozdiel medzi prvým a minimálne druhým stupňom náročnosti práce a rozdiel medzi vyplatenou náhradou mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhradou mzdy zvýšenou na základe upraveného priemerného zárobku použitého na jej výpočet.
- priradil kontrolovaným zamestnancom v ich pracovných zmluvách 2. stupeň náročnosti práce. 6. Sťažovateľ mal za to, že mu boli reálne uložené konkrétne povinnosti, ktoré mal ako kontrolovaný subjekt splniť a ktorých nesplnenie je sankcionovateľné v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložením pokuty až do výšky 100.000,- €, pričom to však správny v odôvodnení napadnutého uznesenia odignoroval. 7. Sťažovateľ považoval dôvody odmietnutia správnej žaloby za nesprávne a podľa neho došlo k nezákonnému odmietnutiu žaloby. Napriek evidentnej znalosti súdu o uložení konkrétnych povinností v bodoch 1, 2, 5 a 6 protokolu súd konštatoval, že napadnutý protokol v znení dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia sťažovateľa, nakoľko z neho údajne nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť a obsahom sú údajne len všeobecne formulované opatrenia, ktorých podstata spočíva v tom, že sťažovateľ sa len upozorňuje, že má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. 8. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne vyhodnotil, že žalovaný nenariaďoval sťažovateľovi vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho práv. Nesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíval v odignorovaní znenia protokolu a obsahu uložených opatrení v bodoch 1, 2, 5 a 6 protokolu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ktorými boli sťažovateľovi uložené konkrétne povinnosti, ktorých nesplnenie je sankcionovateľné v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o inšpekcii práce uložením pokuty až do výšky 100.000,- €. Právne posúdenie súdu, že: „Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu (žalobcovi) už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Je teda namieste konštatovať, že uložené opatrenie v protokole neodoberá žalobcovi žiadne právo, nezužuje jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho zákonnej povinnosti obsiahnutej v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce“ považoval sťažovateľ za absolútne nesprávne a nezodpovedajúce obsahu protokolu. 9. Sťažovateľ poukázal na to, že v protokole mu boli uložené konkrétne povinnosti a nebol „len upozornený, že má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv“. Takéto „upozornenie“ sa nachádza v druhej časti opatrení protokolu. 10. Podľa sťažovateľa správny súd prevzal odôvodnenie rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 bez toho, aby zohľadnil okolnosti predmetného prípadu a obsah protokolu. V prípade sťažovateľa sa uloženými opatreniami reálne mení jeho právne postavenie, nakoľko minimálne musí doplatiť kontrolovaným zamestnancom
finančný rozdiel medzi prvým a minimálne druhým stupňom náročnosti práce a rozdiel medzi vyplatenou náhradou mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhradou mzdy zvýšenou na základe upraveného priemerného zárobku použitého na jej výpočet. V opačnom prípade môže byť sankcionovaný uložením pokuty až do výšky 100.000,- €. Sťažovateľ je tiež v zmysle uložených opatrení povinný uviesť v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov ďalšie pracovné podmienky, a to miesto výkonu práce a dĺžku výpovednej doby a tiež vyhotoviť zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky. 11. Sťažovateľ namietal, že nepripustením vecného prieskumu zákonnosti protokolu v znení dodatku na základe správnej žaloby z dôvodu údajného neprípustného predmetu prieskumu správny súd sťažovateľovi prakticky uložil povinnosť podriadiť sa opatreniam žalovaného, ktoré sú nezákonné z vecného a materiálneho hľadiska bez toho, aby mal vôbec sťažovateľ možnosť napádať ich nezákonnosť. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S /43/2022 - 274 zo dňa 17.01.2024, v ktorom tento súd v analogickom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu inšpektorátu práce uviedol, že: „Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na obsah opatrení, na okolnosti veci, bez prejednania veci mu nebolo zrejmé, či opatrenia sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do práv, oprávnených záujmov, či mohli ovplyvniť právne postavenie Sťažovateľa, preto pripustil súdny prieskum. Poukazuje pritom na závery Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 (bod 17, 18). Ak nebolo možné takýto zásah do práv Sťažovateľa absolútne vylúčiť, správny súd vec prejednal, čím poskytol viac práv ako keby žalobu odmietol (§98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP).“ (bod 94 Rozsudku). 12. Podľa názoru sťažovateľa mal rovnako súdny prieskum protokolu pripustiť v tejto veci správny súd, čím by poskytol sťažovateľovi viac práv ako keď správnu žalobu odmietol. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky protokol o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatkov podlieha súdnemu prieskumu podľa § 6 ods. 1 SSP na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 61 písm. a) SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP (napr. NS SR sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08 2011, NS SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015, NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016 zo dňa 25.01.2017, NS SR sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018). 13. Protokol o výsledku inšpekcie práce je svojou povahou individuálnym opatrením orgánu verejnej správy, proti ktorému žiadny právny predpis Slovenskej republiky nepripúšťa žiaden opravný prostriedok, nakoľko nie je výsledkom „typického“ formalizovaného administratívneho konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ale je výsledkom faktického postupu orgánu verejnej správy vykonávanom pri plnení úloh verejnej správy na mieste samom na základe právomocí zverených mu osobitným zákonom. 14. Právna povaha protokolu o výsledku inšpekcie práce bola riešená aj v judikatúre NS SR, ktorý ho považuje za tzv. fiktívne rozhodnutie: „Hoci protokol o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takého rozhodnutia, je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu, považovať ho za tzv. fiktívne rozhodnutie, avšak len v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu. Protokol potom treba bez ohľadu na jeho formu považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (Sťažovateľovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Je preto povinnosťou správnych súdov ako justičných orgánov demokratického a právneho štátu pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti tiež cestou aplikácie princípu priority ústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva.“ (NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016 zo dňa 25.01.2017; obdobne NS SR sp. zn. 8 Sžo 19/2014 zo dňa 30.09.2015). Sťažovateľ tvrdil, že prijatím názorov správneho súdu vyjadrených v napadnutom uznesení by došlo k popretiu názorov vyplývajúcich zo stabilnej judikatúry Najvyššieho súdu SR ohľadom súdnej preskúmateľnosti protokolu inšpektorátu práce (napr. NS SR sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08 2011, NS SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015, NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016 zo dňa 25.01.2017, NS SR sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018). 15. Sťažovateľ namietal tiež nepreskúmateľnosť odôvodnenia uznesenia správneho súdu. Správny súd sa v uznesení adekvátne a preskúmateľne nevysporiadal so skutočnosťou, že v protokole boli sťažovateľovi uložené nielen povinnosti na prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení právnych predpisov podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ale bolo mu nariadené aj odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1, 2, 5 a 6 protokolu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, t. j. konkrétne povinnosti vynútiteľné uložením sankcie podľa § § 19 ods. 2 písm. b) bodu 2 zákona o inšpekcii práce uložením pokuty až do výšky 100.000,- €.
16. Zo všetkých dôvodov uvedených vyššie mal sťažovateľ zároveň za to, že správny súd žalobu nezákonne odmietol, čím došlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27.02.2025 žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalovaný sa stotožnil s napadnutým uznesením a s právnym záverom správneho súdu, že napadnutý protokol v znení dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. Protokol nie je rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, teda nie je ani rozhodnutím, ktorým sa určuje deliktuálna zodpovednosť, ale je záznamom o zistených porušeniach právnych predpisov a zároveň obsahuje opatrenia uložené kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení.
III. Konanie na kasačnom súde
18. Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný podľa ust. § 438 ods. 2 SSP po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania právne zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. NR- 15S/26/2020
- 245 zo dňa 13. januára 2025, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. INA-08-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10. februára 2020 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 19. februára 2020. 20. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný správny orgán vykonal u sťažovateľa na prevádzkach v Komárne, Nových Zámkoch a Topoľčanoch inšpekciu práce. Dňa 10.02.2020 vydal z inšpekcie Protokol č. INA-08-59-2.3/P-E24,A25-20, v ktorom skonštatoval nedostatky na úseku pracovnoprávnych a mzdových predpisov, a to konkrétne, že si sťažovateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuviedol podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy (miesto výkonu práce), neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov, neposkytol zamestnancom za obdobie január až december 2019 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta a nepriradil pracovnému miestu zamestnancom stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest. Súčasne žalovaný nariadil sťažovateľovi odstrániť zistené nedostatky a uložil sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.
21. K protokolu podal sťažovateľ žalovanému vyjadrenie. Namietal, že neporušil svoju povinnosť spočívajúcu v uvedení miesta výkonu práce zamestnancov, keďže ako miesto výkonu práce u kontrolovaných zamestnancov uviedol Nitriansky samosprávny kraj. Ďalej uviedol, že pristúpi k vypracovaniu dodatkov k pracovným zmluvám tak, aby obsahovali aj informáciu o dĺžke výpovednej doby pričom v tejto súvislosti požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatku o 60 dní. Sťažovateľ poukázal na to, že nie je možné ohraničiť časový úsek, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu iba pre neho a časový úsek, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu pre subjekt - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., keďže rozdelenie pracovného času zamestnancov v pracovných zmluvách je 28 hodín pre žalobcu a 12 hodín v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. V súvislosti s vytýkaným neposkytnutím mzdy za obdobie január až december 2019 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta a nepriradením stupňa náročnosti pracovných miest sťažovateľ uviedol, že z kontrolovaných pracovných zmlúv a kolektívnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že dohoda o určení mzdových podmienok formou vnútorného predpisu bola dohodnutá tak v pracovných zmluvách, ako aj v kolektívnej zmluve, čiže neporušil príslušné Zákonníka práce 22. V nadväznosti na vyjadrenie sťažovateľa dňa 19.02.2020 vydal žalovaný Dodatok k protokolu č. 1, v ktorom skonštatoval, že uvedenie miesta výkonu práce je ako ďalšia z podstatných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy veľmi dôležité, keďže priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne zmeniť v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce a dočasne alebo natrvalo zamestnanca preložiť na iné miesto výkonu práce, než ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Účastníci pracovného pomeru by mali dohodnúť v pracovnej zmluve miesto výkonu práce tak, aby bolo platným právnym úkonom. Priveľmi široko dohodnuté miesto výkonu práce by bolo možné považovať za obchádzanie zákona, pretože by zamestnancovi znemožňovalo poskytovať cestovné náhrady pri pracovných cestách. Žalovaný ďalej poukázal na fakt, že uskutočňovať evidenciu pracovného času je právnou povinnosťou zamestnávateľa. Evidencia by mala byť transparentná, aby vypovedala o tom, či zamestnanec odpracoval či neodpracoval
stanovený (dohodnutý) pracovný čas. Práva a povinnosti v rámci jednotlivých pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. V uvedenej kolektívnej zmluve a jej dodatkoch nie je dohodnutý jednoznačný systém odmeňovania zamestnancov sťažovateľa, ktorí sú podľa charakteru vykonávaných pracovných činností zaradení do kategórií: riaditeľ sekcie, riaditeľ úseku, zástupca riaditeľa úseku, vedúci oddelenia, expert, odborný referent, referent. Za mzdu treba považovať všetky plnenia poskytované zamestnancom za vykonanú prácu. Podľa dokladov predložených sťažovateľom - pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky, bankové výpisy, kontrolovaným zamestnancom nebola poskytnutá za kontrolované obdobie mzda (základná s prípadnými ďalšími pohyblivými zložkami), ktorá by zodpovedala požiadavkám Zákonníka práce.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
23. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 24. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 26. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce na za´klade vy´sledkov insˇpekcie pra´ce a podlˇa za´vazˇnosti zisteny´ch skutocˇnosti´ je insˇpektor pra´ce opra´vneny´ nariaditˇ odstra´nenie zisteny´ch nedostatkov. 27. Podľa § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce insˇpektor pra´ce urcˇi´ primeranu´ lehotu na vykonanie opatrenia podlˇa odseku 2 pi´sm. a), b), d) azˇ f), h) a i). Insˇpektor pra´ce je opra´vneny´ na zˇiadostˇ kontrolovane´ho zamestna´vatelˇa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktora´ je podnikatelˇom a nie je zamestna´vatelˇom, v odo^vodneny´ch pri´padoch urcˇenu´ lehotu predl´zˇitˇ. 28. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje oznacˇenie pri´slusˇne´ho insˇpektora ´tu pra´ce, meno a priezvisko insˇpektora pra´ce, ktory´ vykonal insˇpekciu pra´ce, oznacˇenie kontrolovane´ho zamestna´vatelˇa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktora´ je podnikatelˇom a nie je zamestna´vatelˇom, miesto a cˇas vykonania insˇpekcie pra´ce, predmet insˇpekcie pra´ce, zistene´ porusˇenia predpisov a za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti´vnych zmlu´v, podpis a vyjadrenie zamestna ´vatelˇa alebo ni´m poverene´ho zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktora´ je podnikatelˇom a nie je zamestna´vatelˇom, k zisteny´m porusˇeniam predpisov a za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti´vnych zmlu´v a k dˇalsˇi´m skutocˇnostiam uvedeny´m v protokole, stanovisko insˇpektora pra´ce k tomuto vyjadreniu, da´tum vypracovania a da´tum prerokovania protokolu, podpis insˇpektora pra´ce a odtlacˇok pecˇiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie pra´vnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutocˇnostiam uvedeny´m v protokole, ktore´ sa jej ty´kaju´, ak ide o vysˇetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 pi´sm. b). Ak bolo zistene´ porusˇenie za´kazu nelega´lnej pra´ce alebo nelega´lneho zamestna´vania, protokol obsahuje aj cˇas, kedˇ bolo porusˇenie za´kazu nelega´lnej pra´ce alebo nelega´lneho zamestna´vania zistene´, a ak boli preuka´zane´, aj dohodnutu´ mzdu a dobu trvania nelega´lnej pra´ce a nelega´lneho zamestna´vania. 29. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce V protokole insˇpektor pra´ce navrhne opatrenia podlˇa § 12 ods. 2 pi´sm. a), ulozˇi´ opatrenia podlˇa § 12 ods. 2 pi´sm. b), c), g), h) a i) a ulozˇi´ povinnostˇ kontrolovane´mu zamestna´vatelˇovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktora´ je podnikatelˇom a nie je zamestna´vatelˇom, a) prijatˇ opatrenia na odstra´nenie zisteny´ch porusˇeni´ predpisov a za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti ´vnych zmlu´v a ich pri´cˇin, b) dorucˇitˇ insˇpektora´tu pra´ce v urcˇenej lehote pi´somnu´ spra´vu o splneni´ opatreni´ na odstra´nenie zisteny´ch porusˇeni´ predpisov a za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti´vnych zmlu´v a ich pri´cˇin. 30. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce insˇpektora´t pra´ce ulozˇi´ pokutu zamestna ´vatelˇovi alebo fyzickej osobe, ktora´ je podnikatelˇom a nie je zamestna´vatelˇom, za 1. za´vazˇne´ porusˇenie povinnosti´ vyply´vaju´cich z predpisov uvedeny´ch v § 2 ods. 1 pi´sm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie povinnosti ulozˇenej opatreni´m podlˇa § 12 ods. 2 pi´sm. b) azˇ i) od 300 eur do 100 000 eur. 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj ako „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. Kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že otázku prípustnosti súdneho prieskumu protokolu z kontroly vykonanej podľa zákona i inšpekcii práce súd po právnej stránke správne a správnu žalobu odmietol v súlade so zákonom. 33. Žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kde bola dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci s konkrétnym adresátom a záväzne a autoritatívne sa dotýka ich práv a povinností. Ukrátenie žalobcu na právach, t. j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia porušil procesné práva. V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach a v čom toto ukrátenie spočívalo. 34. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že v správnom súdnictve sa preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP), pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR). V zmysle § 7 písm. e/ SSP sa nepripúšťa súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sú predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú. 35. Za´kon č. 125/2006 Z.z. upravuje insˇpekciu pra´ce, ktorej prostredni´ctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri pra´ci a vy´kon sˇta´tnej spra´vy v oblasti insˇpekcie pra´ce, vymedzuje po^sobnostˇ orga´nov sˇta´tnej spra´vy v oblasti insˇpekcie pra´ce a ich po^sobnostˇ pri vy´kone dohlˇadu podlˇa osobitne´ho predpisu a ustanovuje pra´va a povinnosti insˇpektora pra´ce a povinnosti fyzickej osoby a pra´vnickej osoby. Insˇpekcia pra´ce, ktorá sa v zmysle zákona vykona´va na vsˇetky´ch pracoviska ´ch zamestna´vatelˇov a vo vsˇetky´ch priestoroch, v ktory´ch zamestnanec vykona´va dohodnutu´ pra ´cu je zákonom upravený dozor nad dodrzˇiavani´m, okrem iných, aj pra´vnych predpisov upravuju´cich pracovnopra´vne vztˇahy pra´vnych predpisov upravuju´cich sˇta´tnozamestnanecke´ vztˇahy, pra´vnych predpisov a ostatny´ch predpisov na zaistenie bezpecˇnosti a ochrany zdravia pri pra´ci, pra´vnych predpisov upravuju´cich za´kaz nelega´lnej pra´ce a nelega´lneho zamestna´vania alebo za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti´vnych zmlu´v. Súčasťou insˇpekcie pra´ce je vyvodzovanie zodpovednosti za porusˇovanie predpisov uvedeny´ch v pi´smene a) a za porusˇovanie za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti ´vnych zmlu´v. 36. Sťažovateľ otázku spôsobilosti súdneho prieskumu (posúdenia zákonnosti) žalobou napadnutého protokolu z inšpekcie práce (v znení dodatku) odôvodňoval tým, že uloženými opatreniami v protokole reálne mení jeho právne postavenie, nakoľko minimálne musí doplatiť kontrolovaným zamestnancom finančný rozdiel medzi prvým a minimálne druhým stupňom náročnosti práce a rozdiel medzi vyplatenou náhradou mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhradou mzdy zvýšenou na základe upraveného priemerného zárobku použitého na jej výpočet. S poukazom na § 19 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce upozornil, že môže byť sankcionovaný uložením pokuty až do výšky 100.000,- €. Sťažovateľ je tiež v zmysle uložených opatrení povinný uviesť v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov ďalšie pracovné podmienky, a to miesto výkonu práce a dĺžku výpovednej doby a tiež vyhotoviť zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky. 37. Zákon o inšpekcii práce v § 12 vymedzuje oprávnenia inšpektora pri výkone inšpekcie práce. V § 12 ods. 2 zákon ustanovuje opatrenia, ktoré je inšpektor práce oprávnený udeliť. Kritériom pre zvolené opatrene sú vy´sledky insˇpekcie pra´ce a za´vazˇnosť zisteny´ch skutocˇnosti´. Zistené skutočnosti ako porušenia zákona sú súčasťou protokolu. Samotný protokol nie je autoritatívnym úkonom správneho voči kontrolovanému, ale slúži ako podklad pre ďalší administratívny postup správneho orgánu. V danom kontexte je vhodné poznamenať, že výsledkom inšpekcie práce nemusí byť protokol, ale v prípade, ak pri insˇpekcii pra´ce u kontrolovane´ho nezistil porusˇenie povinnosti´ vyply´vaju´cich z príslušných
právnych predpisov alebo porusˇenie za´va¨zkov vyply´vaju´cich z kolekti´vnych zmlúv alebo ak mu nebol umožnený vy´kon insˇpekcie pra´ce, insˇpektor pra´ce vypracuje záznam. 38. Je pravdou, že v otázke prípustnosti súdneho prieskumu protokolov z inšpekcie práce správne súdy pri rozhodovaní neboli jednotné. Nejednotnosť spočívala v názore na spôsobilosť protokolov zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovanej osoby. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (vymenované v ods. 12), ktoré uviedol v kasačnej sťažnosti sťažovateľ reprezentujú práve jeden z názorových prúdov podporujúcich súdny prieskum protokolov. Rozhodovaciu nejednotnosť odstránil v tejto otázke Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v uznesení sp. zn. 19SVs 2/2022 zo dňa 4. decembra 2023. Veľký senát vyslovil záver, že vzhľadom na povahu opatrenia inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce ide o opatrenie nespôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Ďalej veľký senát konštatoval, že pokiaľ inšpektor v protokole konštatuje porušenie záväzných predpisov alebo kolektívnych zmlúv a podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce „nariadi odstránenie zistených nedostatkov“, potom z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, pretože obsahom všeobecne formulovaných opatrení je len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Len formálne uloženie „odstrániť zistené nedostatky“ nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov ani do subjektívneho práva kontrolovaného. 39. Na druhej strane veľký senát v spomínanom rozhodnutí uviedol, že z § 7 písm. e) SSP vyplýva, že nie je možné úplne vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Pôjde o prípady, keď opatrenie svojím obsahom (vzhľadom na charakter v ňom uložených povinností alebo zákazov) je objektívne spôsobilé do práva, povinnosti alebo oprávneného záujmu zasiahnuť. 40. V tejto súdenej veci sa však opatrenie napádané sťažovateľom správnou žalobou spôsobom zamerania voči sťažovateľovi nijako neodkláňa od opatrenia, o ktorého nespôsobilosti na súdny prieskum hovorí vo svojom rozhodnutí veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR. Pra´vny na´zor vyjadreny´ v rozhodnuti´ velˇke´ho sena´tu je pre sena´ty Najvysˇsˇieho správneho su´du za´va¨zny´ (§ 466 ods. 3 SSP). 41. Podmienkou preskúmania rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie (opatrenie), ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím (opatrením) alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Dotyk na právnej sfére predstavuje ukrátenie účastníka administratívneho konania na jeho právach, t.vj. porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv. 42. Protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-08-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10. februára 2020 uvádza nasledovné zistení nedostatky: 1. Zamestnávateľ v pracovných zmluvách (označených) zamestnancov neuviedol podstatnú náležitosť a to miesto výkonu práce, čím porušil § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 2. Zamestnávateľ v pracovných zmluvách (označených) zamestnancov neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku a to dĺžku výpovednej doby a ani neskôr do jedného mesiaca od vzniku tejto podmienky, čím porušil § 44 ods. 1 Zákonníka práce. 3. Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru (označeného) zamestnanca písomnosti týkajúce sa skončenia jeho pracovného pomeru doručované poštovým podnikom nedoručil ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“, čím porušil § 38 ods. 2 Zákonníka práce. 4. Zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času (označených) zamestnancov v mesiacoch január 2019 - december 2019 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čím porušil § 99 Zákonníka práce. 5. Zamestnávateľ neposkytol (označeným) zamestnancom za obdobie január 2019 - december 2019 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, čím porušil § 120 ods. 1 Zákonníka práce. 6. Zamestnávateľ nepriradil pracovnému miestu (označeným) zamestnancom za obdobie január 2019 - december 2019 stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miestu vedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, čím porušil § 120 ods. 3 Zákonníka práce. 43. Správnou žalobou napadnutým Protokolom o výsledku inšpekcie práce č. INA-08-59-2.3/P- E24,A25-20 zo dňa 10. februára 2020 žalovaný uložil žalobcovi (zamestnávateľovi) opatrenie „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 bezodkladne od prevzatia tohto protokolu“ a „doručiť inšpektorátu práce správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin do 5 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie“. Dodatok č. 1 k protokolu žalovaný v nadväznosti na predchádzajúce opatrenie, ktoré ponechal v platnosti, uložil žalobcovi (zamestnávateľovi) opatrenie „v bodoch 1, 2, 5, 6 odstrániť zistené nedostatky v lehote do 30 dní od prevzatia tohto protokolu“ a „doručiť inšpektorátu práce správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do 5 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie“. 44. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení orgán vykonávajúci inšpekciu práce zistí existenciu ním posudzovaných porušení, vypracuje o tom protokol, ktorý slúži na oboznámenie kontrolovanej osoby so zistenými nedostatkami (porušeniami) a ich právnou kvalifikáciou. Ako už bolo spomenuté vyššie, zákon o inšpekcii práce orgánu dohľadu v prípade tvrdeného porušenia právnych predpisov prípadne kolektívnych zmlúv dáva možnosť, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení uložil kontrolovanému vykonať opatrenia potrebné na odstránenie zistených porušení. 45. V žiadnom prípade však nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieval sťažovateľ. Inšpektor práce opatrením uloženým v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce kontrolovanej osobe prostredníctvom nariadenia odstrániť zistené nedostatky v podstate ukladá dodržiavať zákonom (prípadne kolektívnou zmluvou) stanovené povinnosti. Priamo a autoritatívne povinnosť nevynucuje. Opatrenie dovolávajúce sa na nastolenia zákonného stavu a požadujúce dodržiavanie právnych predpisov kontrolovanú osobu nepostihuje (nesankcionuje). 46. Výkon inšpekcie práce slúži na zabezpečenie podkladov pre ďalší administratívny postup správneho orgánu. Uvedenou činnosťou sa získavajú, zaznamenávajú a dokumentujú informácie v rámci preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa. Možno zhrnúť, že protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. 47. Protokol vypracovaný v súlade s § 14 zákona o inšpekcii práce sám o sebe nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť kontrolovanej osoby, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie veci. Pokiaľ teda sťažovateľ svoju žalobnú legitimáciu opieral o tvrdenie, že mu nedodržaním opatrenia uloženého inšpektorom práce v napadnutom protokole hrozí sankčný postih, je nevyhnutné dať na pravú mieru, že za správny delikt možno považovať až nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 pi´sm. b) zákona o inšpekcii práce. Zásahom do práv osoby v postavení (kontrolovaného) zamestnávateľa teda nie je pokyn inšpektora práce nariaďujúci odstra´nenie zisteny´ch nedostatkov, ale až konanie o uložení sankcie. Konanie o uložení sankcie je samostatným (správnym) konaním, ktorého začatie iniciuje správy orgán a ktorého účastníkom sa stáva kontrolovaný. 48. V rámci prípadného nadväzujúceho konania o správnom delikte má účastník konania možnosť hájiť svoje práva, namietať nesprávnosť kontrolných zistení uvedených v protokole a nezákonnosť uložených opatrení. V prípade nespokojnosti účastníka deliktuálneho konania s rozhodnutím o sankcii má po vyčerpaní opravných prostriedkov možnosť napadnúť rozhodnutie správnou žalobou podľa druhej hlavy tretej časti SSP. 49. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že podľa § 27 ods. 1 SSP pri presku´mavani´ za ´konnosti rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy alebo opatrenia orga´nu verejnej spra´vy spra´vny su´d na na´vrh zˇalobcu posu´di i za´konnostˇ sko^r vydane´ho rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy alebo opatrenia orga´nu verejnej spra´vy, z ktore´ho presku´mavane´ rozhodnutie alebo opatrenie vycha´dza, ak bolo prenˇ sko^r vydane´ rozhodnutie alebo opatrenie za´va¨zne´ a ak sko^r vydane´ rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne mozˇne´ presku´matˇ spra´vnym su´dom podlˇa § 6 ods. 2. Ak orga ´n verejnej spra´vy, ktory´ vydal skorsˇie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konani´ pred spra´vnym su´dom zˇalovany´m, ma´ postavenie u´cˇastni´ka konania podlˇa § 32 ods. 3 pi´sm. c). 50. To znamená, že žalobca v prípade, že nedodrží pokyny vyplývajúce z protokolu a správny orgán následne bude voči nemu konať v osobitnom deliktuálnom konaní a uloží mu sankciu, žalobca môže rozhodnutie o uložení sankcie napadnúť správnou žalobou a požiadať o posúdenie zákonnosti protokolu ako podkladového opatrenia. Preto nedôjde k odopretiu ani súdnej ochrany žalobcu a svoje práva môže sťažovateľ brániť na správnom súde spôsobom predpokladaným právnym poriadkom. 51. Ako už bolo uvedené, pokiaľ má byť správny akt spôsobilý súdneho prieskumu v podmienkach správneho súdnictva, z výroku rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci musí byť zrejmé, aké konkrétne práva, či povinnosti boli v týchto rozhodnutiach dotknuté. Požiadavka na odstránenie porušení právnych predpisov alebo povinností z kolektívnej zmluvy nie je administratívnym zásahom do právnej sféry. Ide o povinnosti všeobecne platné, ustanovené zákonom, ktoré sa opatrením sprítomňujú. Až v prípadnom deliktuálnom konaní sa koná o právach a povinnostiach (právnom postavení) účastníka konania. 52. Žalovaný pri vydaní opatrení, ktoré sťažovateľ napadol predmetnou správnou, neuplatňoval svoju rozhodovaciu právomoc a pri týchto jeho opatreniach absentuje donucovacia zložka výkonu
verejnej moci. Súhrnne možno konštatovať, že vydaním napadnutého opatrenia nedošlo k zásahu do subjektívnych práv a povinností sťažovateľa. Namietanou skutočnosťou - opatrením inšpektora práce vo vyššie opísanom znení, nebolo zasiahnuté do právnej sféry sťažovateľa, nijako tým neboli obmedzené možnosti obrany jeho práv, teda neboli poškodené jeho práva či právom chránené záujmy. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ním tvrdená nezákonnosť napadnutého opatrenia sa dotýka jeho právnej sféry a že ňou boli poškodené práva či právom chránené záujmy jeho osoby. 53. Kasačný súd neprisvedčil námietke sťažovateľa, že sa správny súd v uznesení adekvátne a preskúmateľne nevysporiadal so skutočnosťou, že v protokole boli sťažovateľovi uložené nielen povinnosti na prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení právnych predpisov podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ale bolo mu nariadené aj odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1, 2, 5 a 6 protokolu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Ustanovenie § 14 ods. 1, 2 zákona o inšpekcii práce určuje obsahové náležitosti protokolu, pričom v ods. 2 sa určuje, že v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Ustanovenie § 14 ods. 2 odkazuje na § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je oprávnený určiť jednotlivé opatrenia Inšpektor práce v zmysle § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii môže navrhnúť vykonať opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť vykonanie opatrenia, zakázať pokračovať v porušovaní zákona alebo podať návrh na začatie osobitných konaní. V súvislosti s odkazom na § 12 alebo na § 14 zákona o inšpekcii práce sa na protokole v znení dodatku obsahovo nič nezmenilo. Taktiež formulácia podľa protokolu „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“ a formulácia podľa dodatku „odstrániť zistené nedostatky“ vo svojom dôsledku neznamená pre sťažovateľa rozdiel v obsahu povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. 54. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, bolo nevyhnutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na relevantné žalobné námietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Je zrejmé, že sa správny súd vecou zaoberal a zrozumiteľne sa argumentačne so záverom uvedeným vo výroku rozhodnutia vysporiadal. Súd hodnotí odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnuté uznesenie nepovažuje za odôvodnené spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP. 55. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd záver krajského súdu o neprípustnosti správnej žaloby z dôvodu podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP a jej odmietnutie z tohto dôvodu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP za zákonný a dostatočne odôvodnený. 56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 57. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.