Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-74S/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 53 729 111, právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 276/98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 zo dňa 08. februára 2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 22. februára 2022 a Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 07. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal v období od 25.11.2021 do 08.02.2022 u zamestnávateľa Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava – mestská časť Staré Mesto (ďalej len „žalobca“), ktorý bol kontrolovaným subjektom, v sídle žalovaného a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica inšpekciu práce. Oznámenie o začatí výkonu inšpekcie (kontrolované obdobie 07/2021 – 10/2021), ktoré je obsahom „Výzvy na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce“ z 25.11.2021, bolo žalobcovi doručené dňa 25.11.2021. Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému elektronicky dňa 30.11.2021 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktorej žalovaný vyhovel a predĺžil lehotu na predloženie dokladov do 08.12.2021. Dňa 08.12.2021 žalobca prostredníctvom e-mailu doručil žalovanému požadované podklady a informácie. Žalovaný následne žiadal žalobcu o doloženie dokladov ešte výzvami zo dňa 17.12.2021, 31.12.2021 a 17.01.2022. Žalobca postupne dopĺňal informácie a doklady prostredníctvom e-mailov v období od 21.12.2021 do 02.02.2022. Dňa 08.02.2022 pod č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 žalovaný vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ““) so zisteniami v bodoch 1 až 5.

2. Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 zo dňa 08. februára 2022 (ďalej len „Protokol“) obsahuje označenie orgánu, ktorý inšpekciu práce vykonal, mená a priezviská inšpektorov práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu), miesto a čas vykonania inšpekcie práce, jej predmet aj kontrolované obdobie, zistené porušenia zákona s označením porušených ustanovení

právneho predpisu a stručným vysvetlením ich podstaty a podpis inšpektora. Protokol tiež obsahuje presné označenie podkladov použitých pri výkone inšpekcie práce.

3. V rámci pracovnoprávnych vzťahov v bode A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce“ je zaznamenané, že v sledovanom období nebola zo strany žalovaného vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. V bode B/ označenom ako „Zistené nedostatky“ sú pod bodmi 1 až 4 uvedené nasledovné konkrétne nedostatky zistené vykonanou inšpekciou práce. 1/ Zamestnávateľ v pracovných zmluvách zamestnancov (A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri SP C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021) neuviedol ďalšie pracovné podmienky, a to výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, čím porušil ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „ZP“). 2/ Zamestnávateľ v období 07/2021-10/2021 neprideľoval zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021, druh práce: Vedúci Wüstenrot centra; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021, druh práce: Zástupca vedúceho Wüstenrot centra, prácu podľa pracovnej zmluvy, a to v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času a v rozsahu druhu práce, čím porušil ustanovenie . 3/ Zamestnávateľ v období 07/2021-10/2021 nevydal zamestnancovi (A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021) doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, čím porušil ustanovenie . 4/ Zamestnávateľ v období 07/2021-10/2021 neurčil zamestnancovi (A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021) rozvrh pracovných zmien a neoznámil to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné, čím porušil ustanovenie . Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorým by preukázal, že zamestnancom A. B. a C. D. (v registri E. C. D.) určil rozvrh pracovných zmien.

4. V rámci nelegálneho zamestnávania v bode A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce“ je zaznamenané, že v sledovanom období nebola zo strany žalovaného vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. V bode B/ označenom ako „Zistené nedostatky“ je pod bodom 5/ uvedené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že: - v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec - v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzickej osoby C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, XXX XX D., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o nelegálnej práci“).

5. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný, v súlade s , nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 1 v lehote 30 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ďalej v súlade s uložil žalobcovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch tohto protokolu a ich príčin, b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 – 5 v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

6. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu I. J. K. požiadal o zaslanie Protokolu o výsledku inšpekcie práce do elektronickej schránky spoločnosti. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 09.02.2022. Nakoľko sa žalobca po doručení Protokolu nekontaktoval s inšpektorom práce za účelom vysvetlenia k zisteným nedostatkom, inšpektor práce sa telefonicky skontaktoval so žalobcom, ktorý uviedol, že si omylom zamenil lehotu na vyjadrenie k Protokolu s lehotou na odstránenie nedostatkov, uviedol, že sa chce k Protokolu vyjadriť a následne ihneď elektronicky požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu. Žalovaný následne Dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 22.02.2022 doplnil pracovisko žalobcu, na ktorom bola vykonávaná inšpekcia práce, a to: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č. 10, 984 01

Lučenec. V uvedenom Dodatku č. 1 tiež uviedol, že žalobca má možnosť sa vyjadriť k Protokolu v lehote do 01.03.2022.

7. Dňa 01.03.2022 bolo žalovanému doručené písomné vyjadrenie žalobcu označené ako „Stanovisko zamestnávateľa zo dňa 01.03.2022“, kde sa vyjadril k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 – 5 Protokolu, ktoré sú obsahovo formulované obdobne ako žalobné body, pričom uzavrel, že prijal bezodkladne opatrenia a upravil internú normu Pracovný poriadok, ktorá bola schválená na rokovaní konateľov dňa 13.12.2021. Zistené nedostatky nepretrvávajú, nakoľko pracovný pomer zamestnancov p. A. B. a p. C. D. bol ukončený dňa 31.12.2021 uplynutím doby určitej. V súvislosti so zistením ohľadom zákazu nelegálneho zamestnávania žalobca uviedol svoje stanovisko, pričom má za to, že WIHB nevyužíval závislú prácu fyzických osôb, pretože činnosť tipéra nenapĺňa znaky závislej činnosti.

8. Žalovaný následne dňa 07.03.2022 vydal Dodatok č. 2 k protokolu, v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu k Protokolu uvedeným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2022, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval na svojich zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. K jednotlivým bodom Protokolu uviedol, že tieto zostávajú bez zmeny, pretože žalovaným zistené nedostatky v kontrolovanom období u žalobcu pretrvávali. K bodom 1 a 4 Protokolu doplnil, že nedostatky uvedené v týchto bodoch nie je možné toho času odstrániť, pretože pracovný pomer zamestnancov skončil dňom 31.12.2021. V závere Dodatku č. 2 k protokolu žalovaný uviedol, že nedostatky uvedené v bode č. 1 – 5 zostávajú v Protokole bez zmeny. Uviedol, že nakoľko pracovný pomer zamestnancov skončil k 31.12.2021 uplynutím doby určitej, nie je možné odstrániť nedostatok pod bodom č. 1 Protokolu. Z uvedeného dôvodu sa v Protokole v časti Opatrenia vypúšťa časť, v ktorej inšpektor práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok. Žalovaný tiež zmenil časť Opatrenia tak, že pod písmenom b) uložil zamestnávateľovi povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1-5 a ich príčin v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny. Dňom doručenia tohto Dodatku č. 2 k protokolu sa výkon inšpekcie práce považuje za ukončený.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

9. Žalobca podal proti Protokolu správnu žalobu, v ktorej v bode 3 Žalobné body uviedol, že považuje napádaný Protokol v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 a v ňom uložené Opatrenia za nezákonné z nasledujúcich dôvodov: Protokol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ); došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia ( ); Protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ); Protokol vydal v časti uložených opatrení orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený ( ) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

10. K bodu 1 Protokolu ohľadom údajného porušenia uviedol, že náležitosti pracovnej zmluvy podľa nie sú náležitosťami podstatnými, bez uvedenia ktorých by boli pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov neplatné. Náležitosti pracovnej zmluvy podľa patria podľa žalobcu medzi pravidelné náležitosti, ktorých vynechanie v pracovnej zmluve alebo ich neúplná úprava nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy. Všetky tieto pravidelné náležitosti podľa sú v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov uvedené. Žalobca má za to, že žalovaný zvolil pri výklade extrémne formalistický prístup, pred prístupom teologickým a logickým. Účelom je, aby pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy boli v pracovnej zmluve uvedené tak, aby mal zamestnanec vedomosť, aký je jeho výplatný termín, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Všetky tieto informácie možno z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov identifikovať. Podľa je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve odkazy na príslušné ustanovenia , čo žalobca neurobil, avšak je podľa neho zrejmé, že zamestnanci neboli touto skutočnosťou nijako dotknutí, nakoľko ustanovenia o výpovednej dobe a dovolenke sa v ňom dajú nájsť bez akýchkoľvek problémov. Teda žiadna reálna ujma zamestnancom podľa žalobcu nevznikla. Žalobca tiež namietal objektívnu nemožnosť odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1 Protokolu, pretože pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021

uplynutím doby určitej a žalobca reálne a objektívne nevie uviesť do pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov náležitosti pracovnej zmluvy podľa , nakoľko tieto pracovné zmluvy zanikli a už neexistujú. Uložené opatrenie v bode č. 1 Protokolu v znení Dodatku č. 2 je preto podľa neho nezákonné a materiálne nevykonateľné.

11. K bodu 2 Protokolu žalobca uviedol, že zistený nedostatok ohľadom neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času vznikol v dôsledku administratívnej chyby. Tento nedostatok žalobca odstránil prijatím nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021. Nezákonnosť tejto časti bodu 2 Protokolu preto podľa žalobcu spočíva v tom, že uložené opatrenie na odstránenie tohto zisteného nedostatku je už vykonané, a preto mal podľa žalobcu žalovaný upustiť od uloženia akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu k bodu č. 2 Protokolu v časti neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času.

12. V časti bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého druhu práce žalobca striktne odmietol všetky tvrdenia a obvinenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov podľa Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB majú predstavovať závislú prácu podľa a súčasne aj nelegálne zamestnávanie podľa v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci. Podľa žalobcu žalovaný pri výkone Inšpekcie nezistil dostatočne, úplne a presne skutočný skutkový stav a obsah, rozsah a rámec všetkých činností, ktoré pre žalobcu a/alebo spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. (ďalej len „WSS“), Wüstenrot poisťovňa, a.s. (ďalej len „WP“) a FINGO.SK s. r. o. (ďalej len „FINGO“) vykonávali kontrolovaní zamestnanci v kontrolovanom období. Žalovaný podľa neho vedel, že v kontrolovanom období mali uvedení zamestnanci uzatvorený pracovný pomer s Wüstenrot poisťovňa, pracovný pomer s Wüstenrot sporiteľňa, obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot poisťovňa/Wüstenrot sporiteľňa, pracovný pomer s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o., obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot InHouse Broker, s. r. o. a obchodnoprávny vzťah s FINGO, avšak v skutočnosti mal žalovaný pri výkone Inšpekcie k dispozícii len Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB uzatvorené so žalobcom a Pracovné zmluvy WIHB uzatvorené so žalobcom. Tvrdil, že všetky vyššie uvedené obchodnoprávne a pracovnoprávne vzťahy kontrolovaných zamestnancov trvali počas celého kontrolovaného obdobia. Dôkazom o trvaní pracovnoprávnych vzťahov kontrolovaných zamestnancov s WP a WSS sú výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov z kontrolovaného obdobia 07-10/2021 a 01/2022. Pokiaľ si žalovaný nezadovážil všetky pracovné zmluvy a zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktoré mali uzatvorené kontrolovaní zamestnanci, nemohol žalovaný podľa žalobcu prijať preskúmateľný a správny právny záver o naplnení zákonných znakov závislej práce podľa .

13. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa nezaoberal tým, čo v skutočnosti kontrolovaná činnosť tipéra predstavuje, aký je jej obsah, aký je jej právny rámec a aký je jej vzťah k spoločnostiam WP/WSS/FINGO/ žalobca. Podľa žalobcu prioritnou úlohou žalovaného bolo identifikovať a presne určiť, ktoré činnosti sú vykonávané na základe pracovnoprávneho vzťahu a ktoré na základe obchodnoprávneho vzťahu a s akými konkrétnymi spoločnosťami, v akom čase a v akom rozsahu sú tieto činnosti vykonávané.

14. Ďalej dôvodil, že tipér nie je v Z.z o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „“) normatívne upravený. Podľa Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB je jeho činnosť tiež podnikaním a spočíva najmä v odovzdávaní kontaktných údajov kontaktovaných klientov podriadenému finančnému agentovi (ďalej aj len „PFA), teda žalobcovi, ktorý má písomnú zmluvu s Fingom, na formulári tipéra. Na základe získaných údajov od tipéra žalobca následne tieto údaje sprostredkuje samostatnému finančnému agentovi (ďalej aj len „SFA“), ktorým je v danom prípade spoločnosť FINGO, ktorá následne zabezpečuje sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby medzi finančnou inštitúciou (ďalej aj len „FI“) a klientom. Podľa žalobcu v danom prípade podnikateľskú činnosť tipéra vykonávali kontrolovaní zamestnanci na základe Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB, pričom títo kontrolovaní zamestnanci boli súčasne aj: podriadenými finančnými agentmi (PFA) na základe zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s FINGOM; viazanými finančnými agentmi (VFA) na základe zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s WP a WSS; zamestnancami WP a WSS s dojednaným rozsahom pracovného času spolu 40 hodín/týždenne a zamestnancami žalobcu s dojednaným rozsahom pracovného času spolu 4 hodiny/týždenne. Uviedol, že činnosť VFA, PFA a činnosť tipéra je podnikateľskou činnosťou, pričom kontrolovaní zamestnanci sú zapísaní v registri Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pre činnosti PFA a VFA. Činnosti vykonávané kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP, WSS a FINGOM sú podľa žalobcu závislou prácou v zmysle . Tieto skutočnosti však podľa

žalobcu žalovaný pri výkone Inšpekcie nezohľadnil. Žalobca má preto za to, že Protokol nevychádza v bode 2 zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci potrebného na riadne posúdenie veci. Tiež má za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Ďalej namietal aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia, a to tým, že žalovaný pri výkone Inšpekcie podstatne porušil § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

15. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť bodu č. 2 Protokolu pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný v ňom podľa neho nijako nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že v rámci pracovného pomeru zamestnanci vykonávajú aj finančné sprostredkovanie; na základe čoho dospel k záveru, že ním opísaný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca sa týkal činnosti tipéra, a nie činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom; na základe čoho dospel k záveru, že ním opísaný osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa sa týkal činnosti tipéra, a nie činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom; na základe čoho dospel k záveru, že ním opísaný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa sa týkal činnosti tipéra, a nie činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom; na základe čoho dospel k záveru, že práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami počas otváracích hodín a priebežne počas dňa je prácou vykonávanou v rámci činnosti tipéra a nie prácou vykonávanou kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom; prečo sa vôbec nezaoberal obsahom pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov uzatvorených s WP a WSS a obsahom obchodnoprávnych zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s WP a WSS a prečo si ich nevyžiadal od žalovaného; prečo sa odmietol zaoberať rozlíšením jednotlivých činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami a prečo mu stačilo tvrdenie kontrolovaných zamestnancov, že tieto činnosti nerozlišujú; ktoré konkrétne činnosti kontrolovaných zamestnancov majú predstavovať podľa žalovaného závislú prácu podľa a kedy a v akom rozsahu ich mali počas výkonu Inšpekcie kontrolovaní zamestnanci vykonávať; akú konkrétnu prácu mali kontrolovaní zamestnanci vykonávať denne počas otváracích hodín a priebežne počas dňa a na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že ide o činnosti tipéra a nie ostatné činnosti vykonávané na základe ostatných pracovných/obchodných zmlúv. Podľa žalobcu žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca porušil tým, že kontrolovaným zamestnancom v rámci pracovného pomeru prideľoval aj iné pracovné činnosti ako boli dohodnuté, a to pracovné činnosti súvisiace s prácou Tipéra, ktorú nesprávne právne kvalifikoval ako závislú prácu podľa . Podľa žalobcu v predmetnej veci kontrolovaných zamestnancov nedošlo k naplneniu všetkých identifikačných znakov závislej práce ustanovených v . Uzavrel, že Uložené opatrenie v bode č. 2 Protokolu v znení Dodatku č. 2 je preto nezákonné a materiálne nevykonateľné, pretože po skončení Inšpekcie (dňa 07.03.2022) bolo objektívne nemožné odstrániť zistený nedostatok v bode 2 Protokolu v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej a žalobca preto objektívne nemohol akýmkoľvek spôsobom v zmysle 47 ods. 1 písm. a) prideliť kontrolovaným zamestnancom prácu podľa ich pracovnej zmluvy.

16. K porušeniu uvedenom v bode 3 Protokolu žalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca vydal kontrolovaným zamestnancom „doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce.“ Týmto dokladom sú podľa žalobcu výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021. Žalobca tiež namietal, že odôvodnenie Protokolu v bode č. 3 neobsahuje preskúmateľné a presvedčivé vysvetlenie, ako dospel žalovaný k záveru, že žalobca nevydal kontrolovaným zamestnancom vyššie uvedený doklad, ako by mal takýto doklad podľa vyzerať a prečo za takýto doklad nepovažoval výplatné pásky predložené kontrolovaným zamestnancom za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021. Podľa žalobcu je tiež nezrozumiteľný a nelogický záver žalovaného, že kontrolovaným zamestnancom mala byť poskytnutá za neodpracovaný čas náhrada mzdy a nie mzda. Podľa žalobcu nie je podstatné, či uhradil zamestnancovi mzdu za 3,75 hodiny a náhradu mzdy za 0,25 hodiny, alebo mzdu za 4 hodiny. Podľa žalobcu žiadne práva ani oprávnené záujmy kontrolovaných zamestnancov porušené ani ohrozené neboli. Z Protokolu vrátane jeho dodatkov tiež podľa neho nie je zrejmé, ako má uvádzaný nedostatok odstrániť v zmysle uloženého Opatrenia. Žalobca má tiež za to, že Protokol vydal v časti uloženého opatrenia vo vzťahu k bodu č. 3 orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, pretože žiaden

orgán verejnej správy nemôže nariadiť fyzickej alebo právnickej osobe uhradiť dlh (náhradu mzdy) a už vôbec nie spätne ku dňu vydania príslušného individuálneho opatrenia orgánu verejnej správy. O tom môže rozhodnúť len príslušný súd v civilnom sporovom konaní.

17. Ohľadom tvrdenia žalovaného o porušení uvedenom v bode 4 Protokolu žalobca uviedol, že má za to, že tento záver žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu nezákonnosť uloženého opatrenia spočíva v tom, že napriek vedomosti žalovaného o skončení pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej nariadil žalovaný žalobcovi v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok v bode 4 do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Po skončení Inšpekcie (dňa 07.03.2022) však bolo objektívne nemožné odstrániť zistený nedostatok v bode 4 Protokolu v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej. Žalobca preto objektívne nemohol akýmkoľvek spôsobom v zmysle určiť rozvrh pracovných zmien kontrolovaných zamestnancov. Podľa žalobcu uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle ZoIP je vždy len fakultatívne, nie obligatórne., t. j. inšpektor práce nie je povinný pri každom svojom zistení nariaďovať odstránenie nedostatkov a účel inšpekcie práce môže byť naplnený aj bez toho, aby bolo kontrolovanému subjektu nariadené odstránenie zistených nedostatkov. Uložené opatrenie v bode č. 4 Protokolu je preto podľa neho nezákonné a materiálne nevykonateľné.

18. V rámci bodu 5 Protokolu ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci žalobca namietal záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. a C. D., ktorí pre neho vykonávali práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Žalobca opakovane namietal tvrdenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov na pozícii tipéra podľa Zmlúv o poskytovaní údajov majú predstavovať závislú prácu podľa a súčasne aj nelegálne zamestnávanie podľa v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci. Zopakoval pritom žalobnú argumentáciu uvedenú k bodu 2 Protokolu (uvedené v bodoch 12 – 15 tohto Rozsudku). Ďalej uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosti o obsahu vykonávaných činností, bolo jeho základnou procesnou povinnosťou zistiť skutočný skutkový stav ( a Správneho poriadku) bez dôvodných pochybností ďalšími dôkaznými prostriedkami, čo podľa žalobcu neurobil. Dôkazné bremeno o porušení akýchkoľvek ustanovení zákona zaťažuje v prvom rade správny orgán. Žalobca sa preto domáhal aplikácie zásady in dubio pro reo. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného ani nie je pravdivé, nakoľko určiť, na základe ktorého zmluvného vzťahu kontrolovaní zamestnanci vykonávajú svoje činnosti, podľa žalobcu možné je. Opatrenie žalovaného v bode 5 považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že v posudzovanom prípade kontrolovaných zamestnancov nedošlo k naplneniu všetkých identifikačných znakov závislej práce ustanovených v , ani k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci.

19. Žalobca k ďalším tvrdeniam z Dodatku č. 2 uviedol, že skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci nevystavujú faktúry, nie je znakom závislej práce, ani žiadnym podporným argumentom a toto tvrdenie nie je preukázané žiadnym dôkazom. Tipéri ani nedostávali výplatné pásky ani mzdové listy. Poskytovanie vhodných podmienok pre výkon činnosti tipéra tiež nie je podľa žalobcu znakom závislej práce. Poukázal pri tom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. – 28 zo dňa 30.08.2018. Žalobca tiež namietal, že uzatvorenie Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB bolo zo všetkých strán slobodné a dobrovoľné a táto zmluva nebola uzatvorená ako podmienka trvania pracovného pomeru a výkon práce v pracovnom pomere nebol podmienený uzavretím predmetnej zmluvy. Toto tvrdenie nebolo žalovaným ani nijako preukázané. Následne poukázal na závery judikatúry NS SR a NS ČR týkajúcej sa závislej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa žalobcu Tipéri nie sú osobne ani hospodársky závislí od žalobcu, o čom podľa neho svedčí aj množstvo iných pracovných / obchodnoprávnych zmlúv, ktoré generujú tipérom príjem. Žalobca nepreukázal ani nebolo súčasťou jeho dokazovania, že by príjem tipéra zo Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB bol ekonomicky významným príjmom kontrolovaných zamestnancov. Naviac aj keby poberal odmenu len od žalobcu, ani to nie je dôvod, aby bola činnosť tipéra závislou prácou. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že Protokol vychádza v bode č. 5 z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť celého výroku Protokolu v časti všetkých uložených Opatrení. Za nepreskúmateľný považuje celý výrok Protokolu v znení Dodatku č. 2 v časti uložených opatrení podľa , ktorým „ukladá zamestnávateľovi povinnosť a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch tohto protokolu a ich príčin...“. Podľa žalobcu z tak formulovaného výroku uložených Opatrení podľa neho nie je zrejmé, či má prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených vo všetkých bodoch Protokolu alebo len v niektorom z nich. Nie je tiež zrejmé, aké konkrétne opatrenia má žalobca vykonať. Toto je podľa žalobcu v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR: „Inšpektor práce je v súlade s ustanovením ZoIP oprávnený uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Tieto opatrenia, ktoré uloží inšpektor práce v protokole o výsledku inšpekcie práce, musia byť celkom zjavne určiteľné a identifikovateľné, tak aby bolo jasné subjektu, ktorému sú určené, aké opatrenia má prijať najmä na zabezpečenie a dodržiavanie akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu.“ (rozsudok NS SR z 28. februára 2017, sp. zn. ).

21. Podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia, je podľa žalobcu aj neprerokovanie Dodatku č. 2. Žalovaný neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 2 k Protokolu, čo je podľa žalobcu v rozpore s rozhodovacou praxou správnych súdov SR. Na základe vyššie uvedených skutočností mal Žalobca za to, že Protokol v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 vychádza zo skutkových a právnych pochybení podľa , , , , a , a preto navrhol, aby správny súd v zmysle rozsudkom zrušil v celom rozsahu Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 o výsledku inšpekcie práce zo dňa 08.02.2022 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 22.02.2022 a Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 07.03.2022 a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že protokol v znení jeho dodatkov vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľný a skutkový stav bol zo strany žalovaného zistený dostatočne. Rovnako tak všetky zistené nedostatky majú oporu v dokladoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce postupoval v súlade s ustanoveniami a vydaný protokol spĺňa všetky predpísané náležitosti.

23. K žalobcom namietanému údajnému porušeniu (bod 1 Protokolu) uviedol, že žalovaný v protokole netvrdil, že v prípade absencie pravidelných pracovných podmienok by došlo k neplatnosti pracovných zmlúv. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa v podobe neuvedenia pravidelných náležitostí v zmysle v obsahu pracovnej zmluvy predstavuje porušenie príslušných ustanovení . Ďalej uviedol, že ust. ustanovuje žalobcovi ako zamestnávateľovi uviesť v pracovnej zmluve zamestnanca výplatný termín a nie splatnosť mzdy, ktorá je daná priamo v ustanovení . Preto má žalovaný za to, že žalobca porušil ustanovenie , nakoľko v pracovnej zmluve neuviedol výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, príp. odkaz na príslušné ustanovenia .

24. Ohľadom žalobcom namietanej objektívnej nemožnosti odstránenia údajného nedostatku zisteného v bode 1 Protokolu žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne uvádza, že žalovaný nariadil žalobcovi v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola uložená povinnosť doručiť písomnú správu o splnení opatrení v lehote 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a nebolo mu nariadené odstrániť zistený nedostatok. Žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu predpisov, t.j. vo vzťahu k porušeniu , len povinnosť v súlade s , aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich príčin. To znamená, že ide o povinnosť žalobcu prijať opatrenia v tom zmysle, aby sa v budúcnosti takéto porušenie u žalobcu ako zamestnávateľa už neopakovalo vo vzťahu k ďalším svojim zamestnancom. Aké konkrétne opatrenia žalobca prijme, je na jeho rozhodnutí.

25. K námietkam žalobcu ohľadom bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času uviedol, že nepopiera skutočnosť, že žalobca predmetný nedostatok odstránil prijatím Pracovného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021, a to ešte pred vyhotovením Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2. Pracovný poriadok je účinný od 13.12.2021, kontrolovaným obdobím však bolo obdobie mesiacov 07/2021-10/2021, kedy predmetný Pracovný poriadok účinný nebol a žalobca prideľoval kontrolovaným zamestnancom prácu v rozsahu 0,75 hod./ týž. namiesto 0,8 hod./týž. Z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval predmetný nedostatok týkajúci sa neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času v kontrolovanom období. Keďže žalobca predmetný nedostatok odstránil, žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu predpisov ( ) len povinnosť v súlade s tým, aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich príčin. Aké opatrenia zamestnávateľ prijme, je na jeho rozhodnutí. Uvedené znamená, že zamestnávateľ má prijať také opatrenia, aby už v budúcnosti pri žiadnom zo zamestnancov nedochádzalo k porušovaniu .

26. K námietkam žalobcu ohľadom bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého druhu práce uviedol, že má za to, že pri činnosti Tipér sa jedná o závislú prácu a keďže žalobca mal v kontrolovanom období s kontrolovanými fyzickými osobami uzatvorený pracovný pomer (Pracovná zmluva zo dňa 15.06.2021) a boli prihlásení v Sociálnej poisťovni na tento pracovný pomer, pričom žalobca vyžadoval a fyzické osoby aj vykonávali v kontrolovanom období činnosť Tipér, z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval nedostatok uvedený v bode č. 2 Protokolu, a to neprideľovanie práce v rozsahu dohodnutého druhu práce. Na preukázanie závislej práce žalovaný v nedostatku pod bodom č. 2 uviedol aj znaky závislej práce. Nakoľko dňom 31.12.2021 došlo k skončeniu pracovného pomeru kontrolovaných fyzických osôb, avšak fyzické osoby naďalej vykonávali činnosť Tipér, ale so žalobcom už nemali uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a neboli ani prihlásení v Sociálnej poisťovni, z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval nedostatok pod bodom č. 5 protokolu - Nelegálne zamestnávanie.

27. Ohľadom žalobcom tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu potrebného na riadne posúdenie veci vo vzťahu k bodu č. 2 žalovaný uviedol, že výkon inšpekcie práce bol realizovaný v spoločnosti Wüstenrot InHouse Broker s.r.o. a žalovaný výkonom inšpekcie práce skúmal znaky závislej práce konkrétnych fyzických osôb (A. B. a C. D.) vo vzťahu k tejto konkrétnej spoločnosti a nie výkon jednotlivých činností zamestnancov pre rôzne subjekty. Žalovaný má za to, že pri činnosti Tipér sa nejedná o finančné sprostredkovanie (čl. II. bod 3 Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB) a z uvedeného dôvodu vyžiadanie zmlúv o finančnom sprostredkovaní by bolo bezpredmetné. Žalovaný má za to, že na základe predložených dokladov zo strany žalobcu bol dostatočne preukázaný skutkový stav na preukázanie závislej práce u kontrolovaných fyzických osôb, ktoré boli podporené aj Zápisnicou o podaní informácie fyzických osôb A. B. a C. D. zo dňa 29.12.2021.

28. Dôvodil, že napriek tomu, že s uvedenými zamestnancami bol dohodnutý v rámci pracovného pomeru s WIHB druh práce: vedúci Wüstenrot centra a zástupca vedúceho Wüstenrot centra, majú ako hlavnú pracovnú činnosť vykonávať finančné sprostredkovanie. Pri výkone inšpekcie práce mal žalovaný za preukázané, že činnosť Tipér je závislou prácou vo vzťahu k žalobcovi a nie podnikateľskou činnosťou ako uvádza žalobca. Žalovaný mal za to, že preverovaní zamestnanci vykonávali finančné sprostredkovanie v rámci pracovného pomeru, čo je uvedené v § 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 15.06.2021 uzatvorenej medzi preverovanými zamestnancami a WIHB. Ďalej uviedol, že nepopiera, že krajský riaditeľ je nadriadeným A. B. a p. A. B. je nadriadeným zamestnancom C. D. v rámci pracovného pomeru. Tieto isté fyzické osoby sú však zároveň aj zamestnanci aj PFA (podriadený finančný agent) aj VFA (viazaný finančný agent). V danom prípade žalobca má nadriadené postavenie voči fyzickým osobám, má právo ukladať pokyny (v zmysle čl. III bod 7 zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať (napr. akými postupmi sa bude práca vykonávať – zaevidovanie do systému spoločnosti, ako majú zaznamenávať údaje), právo kontrolovať výkon práce (napr. prítomnosťou fyzických osôb na pracovisku, zaznamenaním údajov do interného systému spoločnosti), zo strany žalobcu dochádza k organizácii priebehu práce. Fyzické osoby v danom prípade vystupujú v podriadenom postavení, kedy sa riadia pokynmi žalobcu a dbajú o jeho záujmy a tým dochádza k rešpektovaniu nadriadeného postavenia žalobcu a práv s týmto postavením spojených. Podľa žalovaného tiež dohodnutie osobného výkonu činnosti v predmetnej zmluve vykazuje znak závislej práce, kedy podnikateľ (v danom prípade fyzická osoba A. B. a C. D.) vykonávajú

činnosti osobne. Uviedol, že kontrolované fyzické osoby vykonávajú činnosť na konkrétnom pracovisku (Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. 10, Lučenec), kde majú určené otváracie hodiny a pracovnú dobu žalobcom, ktorú musia dodržiavať a byť prítomní počas otváracích hodín. V rámci otváracích hodín popri činnostiach v zmysle iných právnych vzťahov vykonávajú aj činnosť tipéra. Mimo otváracích hodín aj po dohode s klientom. Prítomnosť na pracovisku má právo skontrolovať žalobca priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Žalovaný mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav a boli naplnené všetky znaky závislej práce a činnosť Tipér je závislou prácou. Žalovaný sa následne vo vyjadrení podrobne vyjadroval k jednotlivým znakom závislej práce a dôvodil, prečo považoval prácu Tipéra za závislú prácu.

29. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že v ustanovení § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce sú taxatívnym spôsobom upravené formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce a záznamu o výsledku inšpekcie práce. Žalovaný mal za to, že v zmysle uvedeného je protokol vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Tiež uviedol, že výkon inšpekcie práce vrátane jeho ukončenia a vyhotovenie protokolu resp. dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce, sa riadi zásadne . Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie , kde sa na taxatívne vymenované prípady podľa citovaných ustanovení použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Tak je to napríklad v prípade rozhodovania inšpektorátu práce už ako správneho orgánu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré nasleduje resp. môže nasledovať po ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je jedným z podkladov pre správne konanie. V protokole o výsledku inšpekcie práce sú uvedené resp. konštatované porušenia právnych predpisov, ktoré boli zistené z podkladov predložených kontrolovaným subjektom ako žalobcom, či obstaraných inšpekciou práce v priebehu inšpekcie práce. Protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu. Na vyhotovenie protokolu sa nevzťahuje správny poriadok, ale zákon o inšpekcii práce.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci vykonávajú v rámci pracovného pomeru aj finančné sprostredkovanie, je uvedená v § 2 Pracovnej zmluvy uzatvorená s WIHB a kontrolovanými zamestnancami zo dňa 15.06.2021. Tiež uviedol, že k záveru, že fyzické osoby vykonávali činnosť Tipéra, dospel na základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov uzatvorenej medzi WIHB a preverovanými zamestnancami; Formuláru Tipéra; Províznych listov vydaných WIHB; Pracovných zmlúv zo dňa 15.06.2021 + Popisu pracovného miesta. Žalovaný mal za to, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne vyvodil závery a konštatoval porušenie , nakoľko bol preukázaný výkon závislej práce.

31. Tiež uviedol, že činnosť VFA a Tipér sú dve odlišné činnosti a nie je možné ich ani do istej miery spodobňovať, nakoľko pri VFA ide o finančné sprostredkovanie, ktoré je podnikaním zo zákona. Činnosť Tipér nie je finančné sprostredkovanie, dokonca je povinný sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by vzbudzovalo dojem, že vykonáva finančné sprostredkovanie (čl. III bod 5 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov). Zároveň žalovaný uvádza, že v danom prípade finančné sprostredkovanie vykonávali kontrolované fyzické osoby ako zamestnanci na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.06.2021.

32. Podľa žalovaného uzatvorenie správnej zmluvnej formy závisí hlavne od obsahu vykonávanej práce. Činnosť Tipér nepredstavuje finančné sprostredkovanie, nevzťahuje sa naň ani zákon o finančnom sprostredkovaní, príp. iný právny predpis, v ktorom by bolo upravené, či sa jedná pri činnosti Tipér o podnikanie a v rámci neho o aký typ. Pokiaľ vykonávaná práca má znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danom prípade mal žalovaný za to, že uzatvorením obchodnoprávnej zmluvy zamestnanci boli ukrátení na svojich nárokoch, ktoré by im vyplývali z uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Zmluva sa posudzuje podľa obsahu a aj obsah uzatvorenej zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov vykazuje podľa neho znaky závislej práce.

33. Ohľadom porušenia (bod 3 Protokolu) žalovaný uviedol, že trvá na tom, že žalobca nevydal zamestnancom výplatné pásky s uvedením údajov o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce tak, aby jednotlivé zúčtované položky zodpovedali skutočnosti a skutočnému výkonu práce a čerpaniu dovolenky podľa evidencie pracovného času. Z uvedeného dôvodu konštatoval nedostatok pod bodom č. 3. Uviedol

tiež, v Protokole v znení Dodatku č. 2 nenariadil žalobcovi odstrániť predmetný nedostatok, nakoľko tento už nie je možné odstrániť, keďže obdobie v ktorom bol zistený nedostatok už uplynulo. Žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu predpisov ( ) len povinnosť v súlade s tým, aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich príčin. Inšpektorát práce nie je oprávnený uvádzať zamestnávateľovi konkrétne opatrenia, ktoré má prijať. Aké opatrenia zamestnávateľ prijme, je na jeho rozhodnutí. Konštatoval, že Inšpektorát práce je oprávnený v zmysle zákona o inšpekcii práce poskytovať zamestnávateľom bezplatné poradenstvo, a to v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy uvedené v písmene a) a pokiaľ žalobca o poskytnutie poradenstva požiada, toto mu bude poskytnuté. Uviedol tiež, že v Protokole nebola žalobcovi uložená povinnosť doplatiť náhradu mzdy, ale len prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov v súvislosti s oprávneniami, ktoré inšpektorovi práce vyplývajú priamo z ustanovenia . Žalovaný mal za to, že pri konštatovaní nedostatku pod bodom č. 3 neprekročil svoju právomoc.

34. K námietkam žalobcu v súvislosti s porušením žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne uvádza, že žalovaný mu nariadil v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola uložená povinnosť doručiť písomnú správu o splnení opatrení v lehote 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a nie nariadené odstrániť zistený nedostatok.

35. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci (bod 5 Protokolu) uviedol, že má za to, že činnosť Tipér vykonávaná kontrolovanými fyzickými osobami A. B. a C. D. vykazuje znaky závislej práce a tieto opätovne zopakoval tak ako sú uvedené aj v Protokole. Nakoľko súčasťou výkonu inšpekcie práce bola aj oblasť nelegálneho zamestnávania, v rámci nej skúmal žalovaný znaky závislej práce konkrétnych zamestnancov vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu – Wüstenrot InHouse Broker s.r.o.. Žalovaný bol toho názoru, že počas výkonu inšpekcie práce a v rámci predmetu výkonu inšpekcie práce jednoznačne identifikoval činnosti, ktoré predstavujú závislú prácu, osoby, ktoré závislú prácu vykonávali a subjekt, pre ktorý fyzické osoby vykonávali závislú prácu (žalobca). Na základe uvedeného preto konštatoval nedostatok pod bodom č. 5 protokolu. Uviedol, že skutkový stav zistil riadne a dostatočne, o čom svedčia dôkazy v administratívnom spise, navyše podporené Zápisnicou o podaní informácie fyzickými osobami A. B. a C. D. zo dňa 31.01.2022. Uviedol, že finančné sprostredkovanie je podnikaním priamo zo zákona o finančnom sprostredkovaní (a bolo vykonávané fyzickými osobami v pracovnom pomere – Pracovná zmluva zo dňa 15.06.2021), pričom činnosť Tipér ako podnikanie nie je upravené v žiadnom právnom predpise a ako podnikanie nevyplýva ani zo zákona o finančnom sprostredkovaní. Pri výkone inšpekcie práce mal žalovaný za preukázané, že činnosť Tipér je závislou činnosťou a nie podnikateľskou činnosťou ako uvádza žalobca. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zohľadnil a vzal do úvahy všetky skutočnosti a súvislosti a z uvedeného dôvodu konštatoval nedostatok pod bodom č. 5 protokolu.

36. Tiež uviedol, že v Oznámení o začatí výkonu inšpekcie práce a Výzve na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie zo dňa 25.11.2021 žiadal žalobcu o predloženie Faktúr, ktoré boli vystavené fyzickými osobami v zmysle uzatvoreného iného ako pracovnoprávneho vzťahu. Zo strany žalobcu boli predložené len zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov. Faktúry vystavené fyzickými osobami neboli predložené. Z uvedeného dôvodu žalovaný má za to, že fyzické osoby nevystavujú faktúry, čo bolo podporené aj fyzickými osobami priamo v Zápisnici o podaní informácií zo dňa 31.01.2022. Pokiaľ by fyzické osoby boli skutočne nezávislí podnikatelia, faktúry za vykonanú činnosť by žalobcovi vystavovali. Naopak žalobca vystavoval fyzickým osobám Provízne listy. Podobne ako zamestnávateľ vydáva zamestnancom výplatné pásky. Uviedol, že nevystavovanie faktúr samo o sebe neznamená, že ide o závislú činnosť, ale nasvedčujú tomu, že fyzické osoby vykonávali závislú činnosť.

37. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti celého výroku Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2 v časti všetkých uložených Opatrení uviedol, že žalobcovi nariadil v Protokole odstrániť nedostatok pod bodom č. 1. Nakoľko pracovný pomer zamestnancov skončil k 31.12.2021 uplynutím doby určitej, nedostatok pod bodom č. 1 nebolo možné odstrániť, a preto žalovaný v Dodatku č. 2 v časti Opatrenia vypustil časť, v ktorej žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok. Na základe uvedeného žalobcovi nebola uložená žiadna nariaďovacia časť. V súlade s 6 Z. z. žalovaný uložil žalobcovi len povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených

v bodoch tohto protokolu a ich príčin. Je tak podľa neho zrejmé, že prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin sa týka všetkých bodov uvedených v protokole, t.j. bodov 1-5. Zároveň bola žalobcovi uložená aj povinnosť zaslať správu o splnení opatrení. Tvrdil, že mu povinnosť presne určiť žalobcovi, aké opatrenia má na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, zo zákona o inšpekcii práce nijakým spôsobom nevyplýva. Zároveň je kontrolovanému subjektu uložená povinnosť doručiť správu o prijatých opatreniach, na základe ktorej bude mať inšpektorát práce vedomosť o opatreniach, ktoré boli kontrolovaným subjektom prijaté a tie potom konfrontovať pri prípadnom ďalšom výkone inšpekcie práce z toho hľadiska, či nedochádza zo strany kontrolovaného subjektu k opakovanému porušovaniu tých istých právnych predpisov, zistených z predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce.

38. K námietke žalobcu, že žalovaný s ním neprerokoval Dodatok č. 2 k protokolu, žalovaný uvádza, že ustanovenie o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov neuvádza formu ani spôsob prerokovania protokolu (napr. osobne, písomne, telefonicky). Žalovaný vypracoval Protokol a na základe samotnej žiadosti žalobcu o zaslanie Protokolu do el. schránky žalobcu, tento mu bol doručený a zároveň mu bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole. Žalobca využil túto možnosť a písomne sa vyjadril. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k prerokovaniu protokolu. Nakoľko po posúdení písomného vyjadrenia a vypracovaní Dodatku č. 2 nedošlo k zmene nedostatkov, tieto zostali bez zmeny, výkon inšpekcie práce sa dňom doručenia Dodatku č. 2 považuje za ukončený. Vylúčenie nariaďovacej časti ohľadne nedostatku pod bodom č. 1 je v prospech žalobcu. Uvedené skutočnosti neodôvodňovali potrebu prerokovania predmetného dodatku. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.05.2018, ktorým Najvyšší súd rozhodoval vo veci kasačnej sťažnosti, pričom v odôvodnení predmetného rozsudku je okrem iného uvedené: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prerokovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“

Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

39. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky skutočnosti majúce charakter skutkových zistení alebo tvrdení, ktoré uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení a ktoré neboli obsiahnuté v Protokole a jeho Dodatkoch, nemôžu byť v tomto súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu v znení Dodatkoch zohľadnené v neprospech žalobcu a správny súd by na ne nemal prihliadať. Dôvodil, že pri preskúmavaní zákonnosti Protokolu v znení Dodatkov musí správny súd vychádzať iba zo skutkového stavu opísaného žalovaným v Protokole a jeho Dodatkoch. Správny súd podľa názoru žalobcu nemôže vychádzať zo skutkových tvrdení a zistení, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení a ktoré majú charakter nových zistení alebo doplnení a/alebo spresnení už uvedeného skutkového stavu. Ďalej uviedol, že skutkové zistenia, ktoré inšpektorát práce nepreukáže relevantnými dôkazmi, nemôžu byť použité v neprospech kontrovaného subjektu ani počas inšpekcie práce, ani počas nadväzujúceho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti jeho protokolu. Žalobca má za to, že žalovaný nesie v konaní za preukázanie svojich skutkových zistení uvedených v Protokole a jeho Dodatkoch procesnú zodpovednosť vo forme dôkazného bremena. Žalobca preto namietal všetky rečnícke otázky žalovaného a nepreukázané tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného. Ďalej sa žalobca vyjadril k niektorým tvrdeniam žalovaného samostatne, pričom uviedol, že bez poznania obsahu iných pracovnoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov kontrolovaných zamestnancov, ktoré priamo súvisia s kontrolovanou činnosťou kontrolovaných zamestnancov v danom čase a mieste, nie je možné tvrdiť naplnenie zákonných znakov závislej práce podľa 1 ods. 2 . Povinnosť mlčanlivosti a právo spracúvať osobné údaje zamestnanca by v prípade vykonávanie činnosti tipéra prostredníctvom svojich zamestnancov vyplývali zo zákona. Skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci oslovujú klientov s cieľom zistiť ich záujem o produkty neznamená, že toto činnosť by nemohli kontrolovaní zamestnanci robiť aj na základe iných pracovnoprávnych / obchodnoprávnych zmlúv so Žalobcom / WP / WSS / FINGOM. Skutočnosť, že v Zmluvách o poskytnutie údajov WIHB nie je osobitne dohodnutá zodpovednosť tipérov za škodu ešte neznamená, že tipéri za škodu vôbec nezodpovedajú. Na pracovisku musí byť vždy niekto prítomný, nakoľko táto povinnosť vyplýva kontrolovaným zamestnancom z ich pracovných zmlúv, nie z obchodných zmlúv. K porušeniu v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci (bod 5 Protokolu) uviedol, že je právne irelevantné, či v súkromnej listine strany vyhlásia, že ju uzatvárajú slobodne. Zmluva nie je verejná listina, u ktorej by sa predpokladala pravosť a pravdivosť

jej obsahu. Poukázal pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo 19. augusta 2020. Tiež tvrdil, že nakoľko kontrolovaní zamestnanci nie sú platiteľmi DPH, neboli povinní vystavovať akékoľvek faktúry ( o dani z pridanej hodnoty). Vo vyjadrení na dupliku žalovaného žalobca opätovne namietal, že všetky nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe, mal uviesť v Protokole v znení Dodatkov, pretože, keď tak neurobil, odňal žalobcovi právo vyjadriť sa k týmto tvrdeniam a zisteniam v zmysle a ovplyvniť tak priebeh a výsledok inšpekcie práce, čo je podľa žalobcu v zmysle dôvodom pre zrušenie napadnutého opatrenia v celom rozsahu. Následne zopakoval vyjadrenia uvedené v replike a zhrnul žalobné body uvedené v žalobe.

Duplika žalovaného

40. Žalovaný v duplike uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 06.10.2022. Následne sa vyjadril k jednotlivým bodom repliky žalobcu, pričom zopakoval rovnaké argumenty ako sú uvedené v jeho vyjadrení k žalobe.

41. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou , prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: .

Posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa (ďalej len „“) na 19.12.2023, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Po skončení pojednávania súd určil termín vyhlásenia rozsudku na deň 17.01.2024 postupom podľa . Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že dňa 16.09.2023 bolo začaté konanie vo veci správneho deliktu zo strany žalovaného, a to uloženia pokuty ale iba za porušenie v bode 5 Protokolu, teda predmetom konania o uložení pokuty nie sú body 1 – 4 predmetného Protokolu. Následne 16.11.2023 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorého prvú stranu súdu predložil, kde bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5,000 Eur,-, avšak zdôraznil, že len za porušenie, ktoré je označené ako bod č. 5 Protokolu. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný mal za to, že došlo k porušeniu ustanovení tak, ako sú vyšpecifikované v Protokole pod bodom 1- 4, bolo by začaté konanie o uložene pokuty aj vo vzťahu k týmto porušeniam pod bodom 1 – 4. Mal za to, že celý Protokol je teda nezákonný a nesprávny a naďalej trval na podanej správnej žalobe. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že je pravdou, že v septembri 2023 začalo konanie o správnom delikte. Žalobca navrhol prerušiť toto konanie o správnom delikte, žalovaný tomuto návrhu nevyhovel. Uviedla, že žalovaný je viazaný lehotou, do kedy je potrebné uložiť alebo rozhodnúť o uložení sankcie a táto lehota je prekluzívna. Uviedla tiež, že Protokol je iba jedným z podkladov v konaní o uložení sankcie, teda o správnom delikte. To, že bola uložená sankcia iba za porušenie pod bodom 5 predmetného Protokolu neznamená, že by tie ostatné porušenia neboli identifikované. Vždy v zmysle Zákona o inšpekcii práce sa snažia konať o správnom delikte za najzávažnejšie porušenie a takto to bolo aj v tomto prípade. Predmetné rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca nepodal odvolanie. Žalobca listom informoval žalovaného, že nepodal odvolanie z dôvodu, že má za to, že stále beží súdny prieskum týkajúci sa predmetného Protokolu. Následne poukázala na rozdiel medzi súdnym konaním, ktorého predmetom je preskúmanie Protokolu a predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte. Protokol je iba jedným z podkladov pri rozhodovaní o uložení sankcie, pričom poukázala na Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.zn , kde sa správny súd zaoberal otázkou, v akom rozsahu je potrebné preskumávať zákonnosť Protokolu ako takého. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie vo výške 5,000,- Eur, vzhľadom na to, že sankcia bola uložená na dolnej hranici, žalobca sa rozhodol voči tomuto rozhodnutiu nebrániť odvolaním, a to tak z ekonomického ako aj z hľadiska hospodárnosti. Zástupkyňa žalovaného následne zdôraznila, že Protokol neukladá žiadne povinnosti na

odstránenie zistených nedostatkov konkrétne, ale uložil prijať také opatrenia aby sa zistené nedostatky v budúcnosti už nezopakovali.

43. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

44. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

45. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

47. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. Podľa tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „“)1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

49. Podľa inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c/ poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

50. Podľa inšpekcia práce sa vykonáva a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

51. Podľa inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v a vykonávanie , najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i/ rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu, 17a) j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,

52. Podľa inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

53. Podľa inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa prostredníctvom inšpektorov práce.

54. Podľa inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

55. Podľa / na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,

56. Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

57. Podľa inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce.

58. Podľa protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

59. Podľa v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

60. Podľa inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

61. Podľa protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

62. Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f/, a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

63. Podľa zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

64. Podľa ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila,

mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

65. Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

66. Podľa začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.

67. Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

68. Podľa pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

69. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.2)

70. Podľa Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

71. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a na vec sa vzťahujúci administratívny spis, pričom zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol obsahujúci v bodoch 1 – 5 zistenia – nedostatky spočívajúce vo viacerých porušeniach a zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný Protokolom v súlade s , nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 1 v lehote 30 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a podľa uložil žalobcovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch tohto protokolu a ich príčin, b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 – 5 v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalobca následne prostredníctvom splnomocneného zástupcu I. J. K. požiadal o zaslanie Protokolu o výsledku inšpekcie práce do elektronickej schránky spoločnosti a Protokol bol žalobcovi doručený dňa 09.02.2022. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu žalovaný Dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 22.02.2022 doplnil pracovisko žalobcu, na ktorom bola vykonávaná inšpekcia práce, a to: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č. 10, 984 01 Lučenec. V uvedenom Dodatku č. 1 tiež uviedol, že žalobca má možnosť sa vyjadriť k Protokolu v lehote do 01.03.2022. Žalobca sa v stanovenej lehote písomne vyjadril podaním označeným ako „Stanovisko zamestnávateľa zo dňa 01.03.2022“, kde sa vyjadril k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 – 5 Protokolu, ktoré sú

obsahovo formulované obdobne ako žalobné body. Následne žalovaný dňa 07.03.2022 vydal Dodatok č. 2 k protokolu, v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu k Protokolu uvedeným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2022, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval na svojich zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. K jednotlivým bodom Protokolu uviedol, že tieto zostávajú bez zmeny, pretože žalovaným zistené nedostatky v kontrolovanom období u žalobcu pretrvávali. K bodom 1 a 4 Protokolu doplnil, že nedostatky uvedené v týchto bodoch nie je možné toho času odstrániť, pretože pracovný pomer zamestnancov skončil dňom 31.12.2021. Protokol v časti Opatrenia Dodatkom č. 2 zmenil tak, že vypustil opatrenie nariadené inšpektorom podľa 12 ods. 2 písm. b) časť, ktorým inšpektor práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok v bode 1 a zmenil Opatrenia v časti podľa tak, že pod písmenom b) uložil zamestnávateľovi povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1-5 a ich príčin v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny. Dňom doručenia tohto Dodatku č. 2 k protokolu sa výkon inšpekcie práce považoval za ukončený.

72. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia – Protokolu, ktorým žalovaný uložil žalobcovi opatrenia 6 Z.z. Žiadal, aby súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či žalobcom napadnuté je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle ustanovení možné považovať za „rozhodnutie“ alebo, či ho je možné považovať za „opatrenie“, a teda či Protokol podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení . Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú.

73. Inšpekciou práce sa v zmysle presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v , , , a a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa a , na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok ( ), je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení.

74. Žalobca sa môže cítiť priamo dotknutý len tou časťou Protokolu, ktorou mu žalovaný nariadil odstrániť zistené nedostatky a uložil povinnosť prijať opatrenia na ich odstránenie (a ich príčin) a povinnosť doručiť o ich splnení správu, pretože len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Samotné inšpekčné zistenia majú len predbežnú povahu podkladu pre uloženie opatrení na ich základe (ak sú takého charakteru, ktorý si to vyžaduje) alebo pre nadväzujúce samostatné administratívne konania (o správnom delikte), na základe čoho by ich preskúmanie správnym súdom nebolo prípustné ( ). V danom prípade bol v rámci Protokolu uplatnený postup predpokladaný ust. (ktorý bol Dodatkom č. 2 vypustený) a , a teda žalobcovi boli uložené opatrenia na odstránenie nedostatkov a ich príčin vo vzťahu ku všetkým nedostatkom uvedeným

v bodoch 1 až 5 Protokolu, na ktoré nadväzujú uložené opatrenia (v časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“). Správny súd preto preskúmal všetky zistené nedostatky – porušenia právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia reflektujú, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby - . Na základe uvedených dôvodov správny súd považuje Protokol v časti uložených opatrení, ktoré funkčne nadväzujú na jeho predchádzajúci obsah spočívajúci v popise dokladov predložených žalobcom a popise na ich základe zistených nedostatkov v oblasti pracovno-právnych vzťahov a nelegálneho zamestnávania (teda ako celok), za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.

75. Žalobca v rámci bodu 1 Protokolu namietal, že náležitosti pracovnej zmluvy podľa nie sú náležitosťami podstatnými, bez uvedenia ktorých by boli pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov neplatné a všetky tieto pravidelné náležitosti podľa sú v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov uvedené. Žalobca tiež namietal objektívnu nemožnosť odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1 Protokolu, pretože pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej a žalobca reálne a objektívne nevie uviesť do pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov náležitosti pracovnej zmluvy podľa . Uložené opatrenie v bode č. 1 Protokolu v znení Dodatku č. 2 žalobca preto považoval za nezákonné a materiálne nevykonateľné. Správny súd uvádza, že v zmysle ust. a má zamestnávateľ povinnosť uviesť v pracovnej zmluve výplatný termín, výmeru dovolenku, dĺžku výpovednej doby, príp. uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Po preskúmaní pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov zo dňa 15.6.2021 správny súd zistil, že ako výplatný termín v nich bolo uvedené: „Výplatný termín mzdy je do 15 dňa každého kalendárneho mesiaca s výplatou mzdy za predchádzajúci mesiac.“ V danom prípade však nejde o výplatný termín, ktorým je deň, ktorý je určený na výplatu mzdy, ale jedná sa o splatnosť mzdy, ktorá je upravená priamo v ustanovení . V danom prípade si žalobca s kontrolovanými zamestnancami v predmetných pracovných zmluvách dohodli inú splatnosť mzdy ako je stanovená v , a to do 15 dňa každého kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že výplatný termín nie je v predmetných pracovných zmluvách uvedený. Z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov zo dňa 15.6.2021 tiež správny súd zistil, že pri výmere dovolenky a dĺžke výpovednej doby žalobca v pracovných zmluvách len všeobecne uviedol, že sa riadia ustanoveniami , avšak neuviedol konkrétne ustanovenia , ktoré upravujú výmeru dovolenky ( ) a dĺžku výpovednej doby ( ), tak ako ustanovuje a . Žalovaný teda správne konštatoval v bode 1 Protokolu porušenie ustanovenia , nakoľko žalobca v pracovnej zmluve neuviedol výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, príp. odkaz na príslušné ustanovenia .

76. Ohľadom žalobcom namietanej objektívnej nemožnosti odstránenia nedostatku zisteného v bode 1 Protokolu správny súd uvádza, že žalovaný síce v časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ najprv žalobcovi v súlade s nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 1 Protokolu v lehote 30 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Avšak následne v Dodatku č. 2 k Protokolu v časti Opatrenia vypustil časť, v ktorej nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok podľa , nakoľko pracovný pomer kontrolovaných zamestnancov skončil k 31.12.2021 uplynutím doby určitej a preto už nie je možné odstrániť nedostatok pod bodom č. 1 Protokolu. Žalovaný teda uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu len povinnosť v súlade s , teda aby žalobca prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin, aby sa v budúcnosti takéto porušenie u žalobcu ako zamestnávateľa už neopakovalo vo vzťahu k ďalším svojim zamestnancom a aby o prijatí takýchto opatrení doručil písomnú správu o splnení opatrení v lehote 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Predmetná námietka žalobcu tak nie je dôvodná.

77. Ohľadom neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času žalobca tvrdil, že vznikol v dôsledku administratívnej chyby a tento nedostatok žalobca odstránil prijatím nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021. Nezákonnosť tejto časti bodu 2 Protokolu preto žalobca videl v tom, že uložené opatrenie na odstránenie tohto zisteného nedostatku je už vykonané, a preto mal podľa žalobcu žalovaný upustiť od uloženia akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu k bodu č. 2 Protokolu v časti neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času. Správny súd konštatuje, že v rámci zistení žalovaného v bode 2 Protokolu nie je medzi

žalobcom a žalovaným sporné, že žalobca neprideľoval kontrolovaným zamestnancom prácu v rozsahu týždenného pracovného času dohodnutého v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov. Žalobca v rámci tohto zisteného nedostatku namietal len tú skutočnosť, že nápravu tohto nedostatku vykonal prijatím nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021, teda ešte pred vydaním Protokolu z inšpekcie práce, a preto považoval uloženie akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu k bodu 2 Protokolu za nadbytočné. Podľa správneho súdu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že kontrolovaným obdobím v rámci predmetnej inšpekcie bolo obdobie mesiacov 07/2021-10/2021, kedy predmetný organizačný poriadok účinný nebol a žalobca prideľoval kontrolovaným zamestnancom prácu v rozsahu 0,75 hod./týž. namiesto 0,8 hod./týž. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný správne v bode 2 Protokolu konštatoval nedostatok týkajúci sa neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času v kontrolovanom období. Žalovaný žalobcovi nenariadil odstrániť zistený nedostatok v bode č. 2, nakoľko tento už nie je možné odstrániť, keďže obdobie, v ktorom bol zistený nedostatok už uplynulo. Žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu len povinnosť v súlade s tým, aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich príčin. To, že žalobca prijal takéto opatrenie po vykonaní inšpekcie a pred uložením povinnosti poľa je len na prospech žalobcu. Správny súd preto aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

78. Vo vzťahu k bodu 2 Protokolu ohľadom neprideľovania práce v rozsahu druhu práce žalobca odmietol všetky tvrdenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov podľa Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB majú predstavovať závislú prácu podľa a súčasne aj nelegálne zamestnávanie podľa v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci. Žalobca mal za to, že Protokol nevychádza v bode 2 zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci potrebného na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Ďalej namietal aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia, a to tým, že žalovaný pri výkone Inšpekcie podstatne porušil a Správneho poriadku. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť bodu č. 2 Protokolu pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Spornou v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným je najmä otázka, či činnosť Tipéra možno považovať za závislú prácu podľa ako tvrdí žalovaný alebo ide o podnikateľskú činnosť ako tvrdí žalobca. Správny súd tak musel v prvom rade ustáliť, či činnosť kontrolovaných zamestnancov podľa Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB spĺňa znaky závislej práce podľa .

79. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom inšpekcie práce, ktorej výsledkom bol žalobou napadnutý Protokol, bola oblasť pracovnoprávnych vzťahov ako aj oblasť nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným subjektom bola spoločnosť Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., pričom inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku zamestnávateľa: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č. 10, 984 01 Lučenec, kde pracovali dvaja zamestnanci, a to A. B. a C. D.. Preverovaní zamestnanci mali v kontrolovanom období 07/2021-10/2021 s kontrolovaným subjektom WIHB uzatvorené pracovné zmluvy zo dňa 15.6.2021 a Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných záväzkov zo dňa 1.7.2021 a 7.7.2021. V zmysle pracovných zmlúv zo dňa 15.06.2021 bola dohodnutý druh práce: Vedúci Wüstenrot centra a zástupca vedúceho Wüstenrot centra, pričom na základe týchto pracovných zmlúv zamestnanci vykonávajú aj finančné sprostredkovanie. Na základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných záväzkov zo dňa 01.07.2021 a zo dňa 07.07.2021 v zmysle fyzické osoby vykonávajú práce na pozícii Tipér. V rámci svojej činnosti pritom zisťujú záujem o uzatváranie zmlúv o poskytnutí finančnej služby a pri odplatnom poskytovaní kontaktných údajov WIHB. Predmetom tejto zmluvy nie je záväzok Tipéra vykonávať pre príjemcu finančné sprostredkovanie (čl. II bod 3. tejto zmluvy), ktoré je podnikaním priamo zo zákona o finančnom sprostredkovaní, pričom činnosť Tipér ako podnikanie nie je upravené v žiadnom právnom predpise a ako podnikanie nevyplýva ani zo zákona o finančnom sprostredkovaní.

80. Z ust. vyplýva, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V zmysle závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Správny súd skúmal, či činnosť Tipéra spĺňa jednotlivé znaky závislej práce v zmysle ust. . Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca mal za preukázaný zo Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB. V danom prípade kontrolovaný subjekt má nadradené postavenie voči fyzickým osobám, a to priamo alebo prostredníctvom osôb uvedených v Protokole. Kontrolovaný subjekt má právo ukladať pokyny (v zmysle čl. III bod 7 tejto zmluvy), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať (napr. akými postupmi sa bude práca vykonávať – zaevidovanie do systému spoločnosti, ako majú zaznamenávať údaje), právo kontrolovať výkon práce (napr. prítomnosťou fyzických osôb na pracovisku, zaznamenaním údajov do interného systému spoločnosti). Fyzické osoby v danom prípade vystupujú v podriadenom postavení, kedy sa riadia pokynmi kontrolovaného subjektu a dbajú o jeho záujmy (čl. III bod 7 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB). Ide o prácu, ktorú sú preverovaní zamestnanci v zmysle Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB povinní vykonávať osobne a podľa pokynov zamestnávateľa. Osobne znamená, že zamestnanec v pracovnom pomere sa nemôže dať vo svojej práci zastúpiť, pretože práca je viazaná výlučne na jeho osobu. Takáto dohoda o osobnom výkone činnosti v predmetnej zmluve vykazuje znak závislej práce, kedy podnikateľ (tu preverovaní zamestnanci) vykonávajú činnosti osobne bez toho, aby ich pri výkone činnosti nahradila na základe ich vlastného rozhodnutia akákoľvek iná osoba. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj preverovaní zamestnanci v Zápisniciach o podaní informácií.

81. Ďalším znakom závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa. Táto podmienka je stanovená pre preverovaných zamestnancov v čl. III bod 7 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB. Niektoré pokyny pre týchto zamestnancov boli uvedené už aj v samotnej Zmluve o poskytovaní kontaktných údajov WIHB, a to v čl. III bod 2 a 3. Samotní preverovaní zamestnanci potvrdili riadenie sa pokynmi zo strany kontrolovaného subjektu v Zápisniciach o podaní informácií (napr. že po získaní údajov mali tieto zaevidovať do interného systému spoločnosti, ako majú zaznamenávať tieto údaje, ako oslovovať klienta, atď.). V rámci závislej práce podľa tiež vykonáva zamestnanec činnosť v mene zamestnávateľa. Vyššie uvedené fyzické osoby majú v čl. III bode 4 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB uvedené, že konajú vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z ich výpovedí uvedených v Zápisniciach o podaní informácií však vyplýva, že pri výkone predmetnej činnosti voči tretím osobám vystupujú v mene Wüstenrot a aj prácu vykonávajú v mene Wüstenrot. Taktiež pri oslovovaní klientov sa predstavia ako zástupca Wüstenrot. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby vykonávajú činnosť v mene príjemcu. Z Formulára tipéra určeného pre spoločnosť WIHB je tiež logo spoločnosti Wüstenrot InHouse Broker, pričom ide o tlačivo vyhotovené WIHB, ktoré preverovaní zamestnanci používajú pri výkone činnosti. Posledným znakom závislej činnosti je, že zamestnanec vykonáva závislú činnosť v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Táto podmienka je splnená tým, že na kontrolovanom pracovisku, kde preverovaní zamestnanci vykonávajú činnosť Tipéra, majú určené otváracie hodiny a pracovnú dobu kontrolovaným subjektom. Túto pracovnú dobu musia dodržiavať a počas otváracích hodín musia byť prítomní na danom pracovisku. Prítomnosť na pracovisku môže skontrolovať kontrolovaný subjekt priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, všetkých podkladov, najmä predložených pracovných zmlúv zo dňa 15.6.2021, Zmlúv o poskytovaní kontaktných údajov WIHB, Formuláru Tipéra; Províznych listov vydaných WIHB; Popisu pracovného miesta, atď.. dospel k záveru, že žalovaný správne vyhodnotil činnosť Tipéra ako závislú prácu.

82. Z ust. vyplýva, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň je v ňom uvedené, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Preverovaní zamestnanci vykonávali činnosť Tipéra (závislú prácu) na základe Zmlúv o poskytovaní kontaktných údajov WIHB uzatvorených podľa a nie na základe pracovných zmlúv zo dňa 15.6.2021. Na základe predmetných pracovných zmlúv mohli preverovaní zamestnanci vykonávať aj finančné sprostredkovanie, ktoré je podnikaním zo zákona, avšak činnosť Tipéra nie je finančným sprostredkovaním a ako vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB, Tipér je povinný sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by vzbudzovalo dojem, že vykonáva finančné sprostredkovanie (čl. III bod 5 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB). Ako je už uvedené vyššie, činnosť Tipéra napĺňa znaky závislej práce podľa a na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah ( ), čo v danom

prípade splnené nebolo. Žalovaný preto správne konštatoval porušenie , nakoľko bol preukázaný výkon závislej práce.

83. Podľa žalobcu žalovaný vo vzťahu k porušeniu uvedenom v bode 3 Protokolu vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca vydal kontrolovaným zamestnancom „doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce.“ Týmto dokladom sú podľa žalobcu výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021. Správny súd preskúmal výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov, pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov a evidenciu pracovného času kontrolovaných zamestnancov za obdobie 07/2021- 10/2021, pričom zistil, že kontrolovaní zamestnanci vykonávali prácu v rozsahu 45 min./denne, t. j. 0,75 hod./denne, a teda 3,75 hod./týždenne. Z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov vyplýva, že mali dohodnutý týždenný pracovný čas v rozsahu 4 hod./týždenne. Z výplatných pások kontrolovaných zamestnancov za obdobie 07/2021-10/2021 vyplýva, že zamestnancom bola poskytovaná mzda za počet odpracovaných hodín, a to 0,8 hod./denne, a mesačný fond pracovného času bol určený k výkonu práce 0,8 hod/denne, avšak podľa evidencie pracovného času kontrolovaní zamestnanci reálne odpracovali len 0,75 hod./ denne. Rovnako pri čerpaní dovolenky žalobca poskytoval náhradu mzdy za 0,8 hod./denne, pričom v evidencii pracovného času je vyznačené čerpanie dovolenky v rozsahu 0,75 hod./deň. Uvedené skutočnosti žalobca ani nerozporoval. Správny súd konštatuje, že pokiaľ kontrolovaní zamestnanci vykonávali prácu len vo výmere 0,75 hod./denne, avšak podľa výplatných pások za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021 im bola poskytovaná mzda za 0,8 hod./denne, neobsahujú tieto výplatné pásky reálne údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, a preto výplatné pásky za kontrolované obdobie 7/2021-10//2021 nemožno považovať za relevantný písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce vydaný v zmysle . Po preskúmaní Protokolu v bode 3 správny súd dospel k záveru, že žalovaný v ňom uviedol dôvody porušenia žalobcom s poukazom na rozdiely v pracovnom čase stanovenom pracovnou zmluvou a reálnym časom, v ktorom bola predmetná práca kontrolovanými zamestnancami vykonávaná a na skutočnosti, z akého pracovného času bola mzda vykazovaná v predmetných výplatných páskach. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností správne dospel k záveru, že žalobca nevydal zamestnancom výplatné pásky tak, aby zúčtované položky zodpovedali skutočnosti a skutočnému výkonu práce a čerpaniu dovolenky podľa evidencie pracovného času. Vzhľadom na to správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

84. Žalobca tiež tvrdil, že je nepodstatné, či uhradil zamestnancovi mzdu za celé 4 hodiny alebo mzdu za 3,75 hodiny a náhradu mzdy za 0,25 hodiny. Správny súd uvádza, že na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy má žalobca ako zamestnávateľ prideľovať zamestnancom prácu v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času. Pokiaľ zamestnanec pre prekážky na strane zamestnávateľa nemôže vykonávať prácu v rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve, je zamestnávateľ (žalobca) povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca, čo vyplýva z ust. . Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že je nepodstatné, či uhrádza zamestnancovi mzdu alebo náhradu mzdy, pretože výška týchto plnení sa môže líšiť, a zároveň zákon priamo stanovuje, že v takomto prípade sa zamestnancovi vypláca náhrada mzdy a nie mzda. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu nie je zrejmé, ako má uvádzaný nedostatok odstrániť v zmysle uloženého Opatrenia, správny súd uvádza, že nie je povinnosťou inšpektora práce uvádzať spôsob a formu, ako sa majú nariadené opatrenia vykonať, keďže takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Je na samotnom žalobcovi rozhodnúť sa, aké konkrétne opatrenia v tomto smere prijme. K námietke žalobcu, že Protokol vydal v časti uloženého opatrenia vo vzťahu k bodu č. 3 orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, pretože žiaden orgán verejnej správy nemôže nariadiť fyzickej alebo právnickej osobe uhradiť dlh (náhradu mzdy) a už vôbec nie spätne ku dňu vydania príslušného individuálneho opatrenia orgánu verejnej správy, správny súd uvádza, že takúto povinnosť žalovaný žalobcovi v predmetnom Protokole vôbec nenariadil. Žalovaný nariadil žalobcovi len vykonať opatrenia, aby sa takéto pochybenia zo strany žalobcu neopakovali v budúcnosti voči ďalším zamestnancom žalobcu. Preto správny súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

85. Žalovaný v bode 4 Protokolu konštatoval porušenie z dôvodu, že žalobca v období 07/2021-10/2021 neurčil kontrolovaným zamestnancom rozvrh pracovných zmien a neoznámil to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.

Žalobca namietal, že tento záver žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu nezákonnosť uloženého opatrenia spočíva v tom, že napriek vedomosti žalovaného o skončení pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej nariadil žalovaný žalobcovi v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok v bode 4 do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, čo však bolo podľa žalobcu objektívne nemožné, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej. Dôvodil, že uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP je vždy len fakultatívne, nie obligatórne. Správny súd konštatuje, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v období 07/2021-10/2021 neurčil kontrolovaným zamestnancom rozvrh pracovných zmien, čo žalobca ani nerozporoval. Žalovaný teda správne zistil a identifikoval porušenie . Námietku žalobcu, že tento zistený nedostatok mu žalovaný nariadil odstrániť v zmysle , čo už podľa žalobcu z dôvodu skončenia pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov nie je možné, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z predmetného Protokolu totiž nariadenie odstránenie tohto nedostatku v zmysle vôbec nevyplýva. Žalovaný nariadil žalobcovi iba vykonať opatrenia podľa , aby sa takéto pochybenia zo strany žalobcu neopakovali voči ďalším jeho zamestnancom, pričom o vykonaní takýchto opatrení mal žalovanému podať písomnú správu do 20 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

86. Ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci (bod č. 5 Protokolu) žalobca namietal záver žalovaného, že činnosť Tipéra je závislou prácou, ako aj záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. a C. D., ktorí pre neho vykonávali práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Správny súd sa definovaniu a vyhodnoteniu činnosti Tipéra ako závislej práce venoval vyššie (body 80 – 82 tohto rozsudku). Pokiaľ ide o závislú prácu, musí byť vykonávaná v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu. Z administratívneho spisu vyplýva, že preverovaní zamestnanci v kontrolovanom období 01/2022 vykonávali činnosť Tipéra. Z predložených dokladov a z poskytnutých informácií preverovaných zamestnancov správny súd zistil, že v kontrolovanom období 01/2022 mali tieto fyzické osoby uzatvorený pracovný pomer s Wüstenrot poisťovňa, pracovný pomer s Wüstenrot sporiteľňa, obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot poisťovňa/Wüstenrot sporiteľňa, obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. a obchodnoprávny vzťah s FINGO. Pracovný pomer s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. (preverovaná spoločnosť) bol ukončený k 31.12.2021 uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzatvorený. Fyzické osoby A. B. a C. D. vykonávali činnosti v rámci jednotlivých pracovnoprávnych či obchodnoprávnych vzťahov, pričom v rámci otváracích hodín tieto nerozlišovali. Podľa žalobcu je možné rozlíšiť, na základe ktorého zmluvného vzťahu kontrolovaní zamestnanci vykonávali svoje činnosti, avšak neuviedol akým spôsobom ani sám toto rozlíšenie neuviedol, a teda ide len o všeobecné tvrdenie žalobcu. Preverované fyzické osoby vykonávali činnosti Tipéra (zaznamenávanie kontaktných údajov do interného systému a zisťovanie údajov klientov) na základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných záväzkov aj v období 01/2022, pričom ale už nemali s preverovanou spoločnosťou Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, keďže pracovné zmluvy uzatvorené dňa 15.06.2021 boli uzatvorené na dobu určitú, t.j. do 31.12.2021, kedy pracovný pomer zamestnancov A. B. a C. D. skončil. Uvedené fyzické osoby tak mali v období 01/2022 s preverovanou spoločnosťou Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. iba obchodnoprávny vzťah (Zmluva o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných záväzkov), t. j. neboli v pracovnoprávnom vzťahu s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o., hoci prácu Tipéra ako závislej činnosti mohli vykonávať v zmysle § 1 ods. 3 iba v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu. Je preto správny záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. a C. D., ktorí pre neho vykonávali práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

87. Správny súd ďalej konštatuje, že zo , ktorý upravuje obsah a náležitosti protokolu nevyplýva povinnosť, aby inšpektorát práce v protokole (ani v jeho dodatku) uviedol, z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a to vo vzťahu ku konkrétnym povinnostiam vyplývajúcim zo , t.zn. skutkové

a právne posúdenie veci. Teda platná právna úprava nestanovuje žalovanému povinnosť protokol odôvodňovať. Protokol z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, ktorý má špecifickú vnútornú systematiku, resp. štruktúru, ktorá je zásadne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), a u ktorého prevažuje viac objasňujúci ako nariaďovací charakter. Obsah Protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona, ktorým bolo v danom prípade odstránenie a zamedzenie nedostatkov zisteným pri výkone dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov ( bod. 1, , , ). Avšak protokol tvorí základný skutkovo-právny podklad pre rozhodnutie orgánu verejnej správy v ďalšom konaní (o správnom delikte), preto jeho zistenia nesmú odporovať skutočnému stavu, ktorý bol známy počas výkonu inšpekcie práce.

88. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný, nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa , je vedené v súlade so Správnym poriadkom ( o správnom konaní), ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého má žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (, Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Samotný Protokol nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené nedostatky.

89. V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole, z hľadiska jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie sú konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne v celom rozsahu zaväzovali. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t.j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

90. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

91. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný v jednotlivých bodoch Protokolu označil podklady a pri každom zistenom nedostatku (pod č. 1 - 5) zvlášť popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol tak, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto

skutočností – zistených nedostatkov pod č. 1 - 5 je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich obsahu. Z vyplýva, čo má Protokol obsahovať, pričom zároveň neukladá žalovanému povinnosť odôvodňovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil, nakoľko na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje Správny poriadok. Z tohto dôvodu Protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ale ide o opatrenie. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov ( ). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá zákonom vymedzený obsah protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky). Skutkové zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Pokiaľ tak žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.

92. Podľa správneho súdu sú opatrenia uložené v Protokole materiálne vykonateľné, pretože, čo do zistených porušení predpisov, pre ktoré majú byť prijaté opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a podaná správa o ich prijatí, odkazujú na body 1 – 5 (teda všetky zistené nedostatky) a tým spôsobom zrozumiteľne funkčne nadväzujú na túto časť Protokolu. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov aj prijaté opatrenia. Protokol obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa a ďalšie skutočnosti alebo informácie žalovaný nebol povinný doň uvádzať. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (, správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky – porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené.

93. Námietka chýbajúceho obsahu opatrení, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin ( ) bola rovnako nedôvodná, pretože takúto povinnosť žalovanému zákon neukladá. Žalovaný by bol oprávnený konkrétny obsah uložených opatrení špecificky formulovať iba v prípade, pokiaľ by takýto jeho postup vyplýval priamo zo zákona, teda ak by konkrétne nedostatky bolo možné odstrániť len konkrétnym zákonom predvídaným spôsobom alebo postupom. Vo všeobecnosti je však základná povinnosť dodržiavať zákon, resp. neporušovať zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy na každom, koho sa to týka. Rovnako tak aj prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie tejto povinnosti, v prípade zistenia jej neplnenia, je úlohou každého takýmto zistením dotknutého subjektu, ktorý autonómne, so zohľadnením vlastných možností a potrieb zváži prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti zamedzí opakovanému výskytu inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt si tak sám musí identifikovať príčiny, pre ktoré k vytýkaným nedostatkom z jeho strany došlo, pričom podľa spôsobu fungovania vlastnej firmy alebo spoločnosti si z nich vyšpecifikuje účinné opatrenia na zamedzenie opakovaniu týchto nedostatkov. Následne to platí aj pre obsah písomnej správy o prijatí opatrení.

94. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.05.2020, kde zaujal k tejto otázke nasledovné stanovisko: „Konkrétny spôsob, akým sťažovateľ vykoná nápravu, je v podstate ponechaný na ňom. Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný v predmetnom protokole, a teda, aby bolo do budúcna zabránené nesprávnym pracovným postupom (ako sú žalovaným opísané v protokole). Pri formulovaní vysloveného záveru kasačný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto, ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil sťažovateľovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ nápravu dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za postačujúce.“ Uvedený názor Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľný aj na tento prípad, nakoľko aj v tomto prípade žalovaný jasne opísal a špecifikoval objektívne nedostatky zistené pri inšpekcii práce. Rovnako zrozumiteľne pomenoval aj opatrenia, ktoré funkčne nadväzujú na zistené nedostatky, ktorých cieľom je navodenie zákonného

stavu. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na obsah opatrení, na okolnosti veci, bez prejednania veci mu nebolo zrejmé, či opatrenia sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do práv, oprávnených záujmov, či mohli ovplyvniť právne postavenie žalobcu, preto pripustil súdny prieskum. Poukazuje pritom na závery Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. (bod 17, 18). Ak nebolo možné takýto zásah do práv žalobcu absolútne vylúčiť, správny súd vec prejednal, čím poskytol viac práv ako keby žalobu odmietol ( v spojení s ). Totiž rešpektovanie/ podriadenie sa takým opatreniam, ktoré nie sú zákonné (čo môže konštatovať súd len v rámci súdneho prieskumu) by mohlo viesť k dotknutiu na právach žalobcu (a nielen uložením sankcie v následnom správnom konaní) v jeho hospodárskej sfére, napr. zmenšením majetku, pričom právo vlastniť majetok je garantované SR (čl. 20) a keďže ide o základné ľudské právo, nesmie byť z právomoci súdu vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa tohto práva ( SR).

95. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a opatrenie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

96. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

97. O trovách konania rozhodol správy súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

98. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.