Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-18-2024.pdf
PDF · 111.23 KB
Case nature
Subarea
6S/18/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IZA-05-2.2/P-J1-24 zo dňa 31. 01. 2024 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 14. 02. 2024, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté opatrenie
1. Žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch 21. 09. 2023 až 31. 01. 2024 šetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného zamestnanca žalobcu zo dňa 21. 09. 2023 podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“). Dňa 31. 01. 2024 vydal žalovaný protokol č. IZA-05-2.2/P-J1-24 (ďalej len „protokol“), v ktorom v časti G, písm. b), bod 2. uviedol zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany žalobcu ako zamestnávateľa poškodeného zamestnanca tak, že žalobca v čase vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti dňa 21. 09. 2023 o 10:31 h. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že pred inštaláciou nového podperného bodu č. 10 na stavbe „Rekonštrukcia nízkonapäťovej siete Hričovské Podhradie – Medziskalie 13935“ nevypol VN linku č. 201/úsek/165 s napätím 22 kV, v ktorej ochrannom pásme sa vykonávala výmena podperných bodov NN linky a nezabránil prístupu do zóny nebezpečenstva a v dôsledku toho došlo k smrti poškodeného zamestnanca. Uvedeným konaním žalobca konal v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a čl. 2.3 oddielu II. (Pracoviská vo vonkajších priestoroch) Prílohy č. 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko (ďalej len „nariadenie Vlády SR č. 396/2006 Z. z.“). Žalovaný v časti opatrenia nenariadil žalobcovi odstrániť nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce uvedený v bode 2., nakoľko ochranné zariadenie VN linky v čase udalosti odpojilo linku (fázu) od elektrickej energie a následne žalobca vydal zákaz činnosti a prác na elektrických inštaláciách NN, VN a VVN vedení
v blízkosti živých častí energetických zariadení s účinnosťou od 25. 09. 2023. Zároveň žalovaný neuložil žalobcovi povinnosť podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, nakoľko boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 07. 02. 2024. K protokolu bol dňa 14. 02. 2024 vydaný dodatok č. 1 zo dňa 14. 02. 2024 (ďalej len „dodatok“), ktorý bol zaslaný žalobcovi.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
2. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia protokolu v znení dodatku. Vo vzťahu k prípustnosti podania správnej žaloby voči protokolu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02. 12. 2008, v zmysle ktorého nie je podstatné, či rozhodnutie (protokol) bolo vydané na základe správneho konania, ale či ide o prejav rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, v dôsledku ktorého dochádza k zásahu do subjektívnych práv alebo povinností žalobcu. Žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené v protokole vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ ním vydaného protokolu v znení jeho dodatku je v rozpore s administratívnym spisom a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z protokolu ani z dodatku nie je možné zistiť, čo má žalobca na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Na jednej strane žalovaný uvádza, že žalobca porušil povinnosti tým, že nezabezpečil vypnutie VN linky pri výmene podperného bodu č. 10, na strane druhej však nedošlo k nariadeniu opatrenia a uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy a v časti uloženia týchto povinností nie je protokol dostatočne určitý a zrozumiteľný. Vzhľadom na závažnosť údajných porušení zo strany žalobcu nemôže v protokole absentovať uloženie povinností na prijatie opatrení, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona a bola dodržiavaná bezpečnosť práce, čím sa má sledovať vylúčenie možnosti ďalšieho smrteľného pracovného úrazu u zamestnávateľa. Konkrétny uvádzaný nedostatok (nezabezpečenie vypnutia VN linky pri výmene podperného bodu č. 10.) môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii môže žalobca splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Toto však absentuje, čo je logicky v rozpore s uvedením nedostatku zo strany žalobcu v protokole v časti G, písm. b), bod 2. Zákon o inšpekcii práce v § 14 ods. 2 stanovuje, že v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 zákona o inšpekcii práce. Žalobca nie je schopný vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, keď si porušení predpisov ani nie je vedomý a žalovaný opatrenia ani nenavrhne. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne ustálil porušenie povinností na strane žalobcu. Vzhľadom na odbornú spôsobilosť poškodeného a jeho dlhoročnú prax, nebolo možné zo strany žalobcu predpokladať, že nastane taká situácia, že zakopne o navŕšenú zeminu na okraji vykopanej jamy a vlastnou váhou zatlačí spodnú časť visiaceho stĺpu a dôjde k zásahu elektrickým prúdom z VN vedenia cez zavesený stĺp a poškodeného do zeme. Poškodený ako odborne spôsobilý pracovník v elektrotechnike mal vedomosť na základe príkazu B a aj zo svojej kvalifikácie, z vykonaného ranného poučenia svojej pracovnej skupiny, že vedenie sa nachádza pod napätím a práce sa budú vykonávať pod jeho dozorom so zriadením ZRP na vedení VN. Žalovaný v protokole a dodatku uvádza, že žalobca nezabránil prístupu do zóny nebezpečenstva pred inštaláciou podperného bodu č. 10. Zóna nebezpečenstva bola poškodenému preukázateľne známa a pri realizácii prác bola splnená podmienka uvedená v STN 34 3100, a to vydanie „príkazu B“ - zvláštny režim prevádzky pre prácu na zariadení VN a v jeho blízkosti. Žalobca v danom prípade splnil všetky zákonné podmienky a neporušil žiadny všeobecne záväzný právny predpis, normu STN a ani podmienky organizácie prác z projektovej dokumentácie stavby, ktoré by mu ukladali povinnosť zabezpečenia vypnutia VN linky pred inštaláciou nového podperného bodu. Ak by poškodený sám vôľovo ako vedúci pracovnej skupiny v bezprostrednej blízkosti vzdušného VN vedenia pod napätím neporušil interný bezpečný pracovný postup P-D-2018-0190-BPP-05 Montáž a demontáž podperných bodov, v zmysle ktorej je zakázané „sa pohybovať pod ramenom zdvíhacieho mechanizmu so zaveseným PB, alebo v zóne s možným ohrozením; ďalej je zakázané vstupovať do výkopu, alebo na jeho okraj počas osádzania PB“ a keby nevstúpil na okraj výkopu počas osádzania podperného bodu pomocou bagra a nepohyboval sa pod ramenom zdvíhacieho mechanizmu so zaveseným podperným bodom, tak by k takémuto pracovnému úrazu s následkom smrti nedošlo. Argumentáciu žalovaného, že je povinnosťou zamestnávateľa určovať bezpečné pracovné postupy na každú činnosť vykonávanú zamestnancami, považuje žalobca za vágnu a absolútne nemožnú. Vzhľadom na rôznorodosť miesta, na ktorom sa vykonáva práca, nemožno prijímať vždy osobitné bezpečné pracovné postupy. Žalobcovi ako zamestnávateľovi nemôže byť kladené za vinu pochybenie poškodeného zamestnanca, ktorý plnil v čase výkonu prác úlohy
zamestnávateľa, a z tohto titulu organizoval, riadil a kontroloval v tomto čase na uvedenom mieste pracovné úlohy ostatných zamestnancov pracovnej skupiny a dával im na ten účel záväzné pokyny. Uvedenú ujmu, pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemohol nikto iný odvrátiť. Poškodený sa sám rozhodol vstúpiť na okraj výkopu počas osádzania PB v čase, keď bol PB č. 10 ešte vztýčený, hoci preukázateľne vedel, že je to zakázané. Tvrdenie žalovaného, že vedúci zamestnanci, vrátane poškodeného, mohli požadovať vypnutie VN linky pri výmene stĺpu č. 10, je arbitrárne účelové a bez opory v príslušných všeobecne záväzných ustanoveniach. Z odôvodnenia protokolu v znení dodatku nevyplýva, z akého dôvodu by mali títo zamestnanci požadovať vypnutie VN linky, zvlášť, keď boli splnené všetky podmienky na vykonávanie prác v blízkosti VN pod napätím. Podľa žalobcu konanie poškodeného bolo jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu, čím poškodený zamestnanec svojím zavinením porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Práca sa dala vykonať bezpečne, a to aj v blízkosti VN vedenia pod napätím, ak by samotný poškodený neporušil bezpečný pracovný postup P- D-2018-0190-BPP-05.
3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že protokol v znení dodatku podlieha súdnemu prieskumu ako akt, ktorý môže zasiahnuť do práv žalobcu, a že žalobca má právo túto možnosť využiť, o čom žalobcu poučil v súlade s § 14 ods. 1 písm. l) zákona o inšpekcii práce. Žalovaný uviedol, že inšpektor práce pri vypracovávaní protokolu postupoval v súlade so zákonom o inšpekcii práce a súvisiacimi právnymi predpismi. Skutočnosti uvedené v protokole a dodatku vychádzajú zo spoľahlivo zisteného a dôkazmi podloženého skutkového stavu a z jeho logického posúdenia. Protokol v znení dodatku ako celok a aj všetky jeho časti sú preskúmateľné a zrozumiteľné. K námietkam žalobcu, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ protokolu je v rozpore s administratívnym spisom a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a je čiastočne zmätočný žalovaný uviedol, že inšpektor práce pri vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu zistil, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že pred inštaláciou nového podperného bodu č. 10 nevypol VN linku č. 201/úsek/165 s napätím 22 kV, v ktorej ochrannom pásme sa vykonávala výmena podperných bodov NN linky a nezabránil prístupu do zóny nebezpečenstva a v dôsledku toho došlo k smrti poškodeného zamestnanca. Žalovaný trvá na názore, že vyššie uvedené je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a čl. 2.3 oddielu II (Pracoviská vo vonkajších priestoroch) prílohy č. 3 nariadenia Vlády SR č. 396/2006 Z. z. Žalovaný považuje vytýkaný nedostatok v časti G, písm. b), bod 2. protokolu za dostatočne určitý a konkrétny, uvádza v ňom konkrétne ustanovenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj konkrétny spôsob, akým k ich porušeniu došlo. V rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci nie je žalovanému zrejmé, akým spôsobom bol žalobca ukrátený na svojich právach, nakoľko sám poukazuje na absenciu uloženia povinností na prijatie takých opatrení, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona a bola dodržiavaná bezpečnosť pri práci. Spôsob, akým je formulovaná časť protokolu „Opatrenia“ neuloženie povinnosti a nenariadenie odstránenia nedostatku nie je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu, nakoľko mu neukladá povinnosť konať určitým spôsobom, či zdržať sa určitého konania. K námietke žalobcu, že z protokolu a ani z dodatku nie je možné zistiť, čo má žalobca na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia, aby k takýmto situáciám nedochádzalo a že lehota na odstránenie nedostatkov nie je stanovená žalovaný uviedol, že inšpektor práce nenariadil žalobcovi odstrániť nedostatok uvedený v bode 2. protokolu, pretože ho už nie je možné ho odstrániť, keďže konkrétny podperný bod č. 10 už bol osadený a bolo by bezpredmetné nariadiť vykonanie potrebných opatrení pred jeho inštaláciou. Podľa výpovede svedka (bezpečnostného technika) do zápisnice dňa 30. 11. 2023 musel byť podperný bod č. 10 umiestnený na plánované miesto ešte v deň vzniku predmetného úrazu. Protokol bol vyhotovený a prerokovaný až 31. 01. 2024. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v čase udalosti ochranné zariadenie VN linky odpojilo linku (fázu) od elektrickej energie a následne žalovaný ako zamestnávateľ vydal Príkaz generálneho riaditeľa č. O-D-2022-0040-PGR-00 zo dňa 25. 09. 2023, ktorým bol vydaný zákaz činností a prác na elektrických inštaláciách NN, VN a VVN vedení v blízkosti živých častí energetických zariadení, na základe ktorého s okamžitou platnosťou zrušil všetky naplánované požiadavky na práce na elektrických inštaláciách, pri ktorých hrozí riziko priblíženia sa pracovníkov, pracovných strojov,
pracovných pomôcok alebo montovaného materiálu k živým častiam energetických zariadení. Následne bol vydaný Príkaz generálneho riaditeľa č. O-D-2022-0040-PGR-00 zo dňa 20. 11. 2023, ktorým bol vydaný zákaz činností a prác na elektrických inštaláciách NN, VN a VVN vedení v blízkosti živých častí energetických zariadení, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia, postupy a pokyny na ich zapracovanie do interných riadiacich aktov, pričom je v ňom uvedené, že práce na elektrických inštaláciách v blízkosti živých častí elektrických inštalácií možno realizovať iba za „dodržania ustanovení uvedených v internej a externej legislatíve“. Týmto žalobca podnikol kroky proti predchádzaniu vzniku takýchto pracovných úrazov do budúcnosti. Inšpektor práce zisťuje príčiny vzniku pracovných úrazov a nenavrhuje konkrétne riešenia proti predchádzaniu vzniku takýchto pracovných úrazov. Je povinnosťou zamestnávateľa vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. Vždy musí realizovať požiadavky upravené predpismi na zaistenie BOZP. Stanovovanie a vykonávanie týchto opatrení je na úvahe zamestnávateľa, a teda nie je úlohou inšpektora práce direktívne ich nariaďovať zamestnávateľom vzhľadom na špecifiká každého zamestnávateľa v závislosti od konkrétneho prípadu (s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31S/99/2020 z 12. 10. 2022). Žalovaný nerozporuje, že poškodený sa dopustil porušenia právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo popísal v časti G, písm. a), bod 1. protokolu, ale nesúhlasí s názorom žalobcu, že konanie poškodeného bolo jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu. Žalobca ako zamestnávateľ správne nevyhodnotil riziko pri manipulácii s podperným bodom v blízkosti vodiča vysokého napätia a opomenul riziko odklonenia osádzaného podperného bodu ako aj riziko neúmyselného pádu, respektíve zakopnutia. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že neporušil žiadny predpis, pretože článok 2.3, oddielu II prílohy č. 3 nariadenia Vlády SR č. 396/2006 Z. z. definuje povinnosť zamestnávateľa existujúce elektrické diaľkové vedenia, ak je to možné preložiť mimo staveniska alebo vypnúť a ak to nie je možné ohraničiť ich prekážkou a umiestniť tam pokyny, aby dopravné prostriedky a energetické rozvody na stavenisku boli mimo týchto vedení. Nepostačuje, ak žalobca ako zamestnávateľ splnil požiadavku v súlade s STN 34 3100. Z dokazovania tiež vyplynulo, že nový podperný bod bol odklonený od pôvodnej trasy smerom bližšie k vedeniu vysokého napätia. Pokiaľ by žalobca zohľadnil uvedené riziká a splnil si svoju povinnosť podľa nariadenia Vlády SR č. 396/2006 Z. z. nepochybne by zabezpečil vyššiu úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci svojich zamestnancov a k úrazu s následkom smrti by nedošlo.
4. Žalobca v replike uviedol, že povinnosťou zamestnávateľa nie je určovať bezpečné pracovné postupy na každú činnosť vykonávanú zamestnancami, čo vzhľadom na rôznorodosť miesta, na ktorom sa vykonáva práca, nie je možné. V danom prípade boli dodržané minimálne odstupové vzdialenosti podľa STN od zapnutého vedenia s tým, že ak by poškodený sám neporušil interný bezpečnostný pracovný postup, k pracovnému úrazu by nedošlo bez ohľadu na to, či bola VN linka vypnutá alebo nie. Žalobca uviedol, že zabezpečil všetky opatrenia vyplývajúce z STN aj z projektovej dokumentácie a je nelogické vypínať VN linku pri prácach v jej ochrannom pásme, keď sú splnené všetky náležitosti na takéto práce, vrátane vydania príkazu „B“. Poškodený si sám zvolil takú organizáciu práce, ktorá v konečnom dôsledku bola príčinou jeho smrteľného úrazu a vôľovo sa rozhodol vstúpiť na okraj výkopu, keď bol ešte PB č. 10 vztýčený. Zamestnávateľ môže pri plánovaných prácach zohľadniť len riziká, ktoré možno predvídať, pričom subjektívne rozhodnutia zamestnancov pri výkone prác predvídať nemožno a zamestnávateľ nemôže niesť zodpovednosť za pochybenia poškodeného zamestnanca. Práce na elektrickom zariadení pod napätím alebo v jeho blízkosti by sa podľa výkladu žalovaného nemohli vykonávať nikdy, nakoľko by to nebolo v súlade s nariadením Vlády SR č. 396/2006 Z. Vzhľadom na závažnosť údajných porušení zo strany žalobcu nemôže v protokole absentovať uloženie povinnosti na prijatie opatrení, aby nedochádzalo k porušeniam zákona a bola dodržiavaná bezpečnosť práce.
5. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že žalobca porušil ustanovenia zákona o BOZP a nariadenia Vlády SR č. 396/2006 Z. z., v dôsledku čoho došlo k smrti poškodeného a že konanie poškodeného bolo jednou, ale nie jedinou z príčin vzniku úrazu s následkom smrti. Podľa žalovaného spôsob splnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť primeraný a túto primeranosť je potrebné posudzovať ad hoc. Ďalej uviedol, že požiadavky nariadenia Vlády SR č. 396/2006 Z. z. je možné splniť zabránením prístupu do zóny nebezpečenstva, pokiaľ nie je možné vedenie preložiť alebo vypnúť, pričom žalobca nevykonal ani jedno z týchto povinných opatrení. Tvrdenie žalobcu, že ak by poškodený sám neporušil bezpečný pracovný postup, k úrazu s následkom smrti by nedošlo, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko nie je možné spoliehať sa iba na disciplínu
zamestnancov pri vykonávaní úloh, pokiaľ môže inými primeranými opatreniami poskytnúť vyššiu ochranu ich života a zdravia. Žalobcovi muselo byť riziko zakopnutia známe na základe dokumentu Poučenie zamestnancov v súvislosti s príkazom na prácu zo dňa 21. 09. 2023, ktoré obsahuje aj výber rizík, kde sú zaradené aj pokĺznutie a pád osoby.
Posúdenie veci správnym súdom
6. Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol v predmetnej veci aktom spôsobilým na prieskum v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v súdnej praxi viaceré protichodné právne názory, ktoré zjednotil veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 tak, že: Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.
7. Z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. V odseku 18. pripustil veľký senát prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené aktuálna rozhodovacia činnosť v zásade nepripúšťa prieskum protokolu z inšpekcie práce, ktorým boli uložené všeobecné opatrenie odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania podľa § 7 písm. e) SSP. Výnimku predstavujú len prípady, ak uložené opatrenia obsahovo zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce alebo, že vzhľadom na konkrétny zistený nedostatok môže kontrolovaný subjekt splniť uložené opatrenia len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených
záujmov. Keďže rozhodnutím veľkého senátu došlo k zjednoteniu dovtedajšej rozhodovacej praxe, nemožno vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/162/2007, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe.
9. V predmetnej veci postupoval žalovaný v protokole v časti opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce tak, že žalobcovi nenariadil odstrániť nedostatok skonštatovaný v časti G, písm. b), bod 2. protokolu a neuložil mu žiadnu povinnosť, nakoľko žalobcom boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Správny súd má za použitia argumentu a maiori ad minus za to, že ak podľa ustálenej rozhodovacej praxe uloženie všeobecne formulovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v zásade nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov alebo povinností kontrolovaného (okrem vyššie uvedených výnimiek), o to menej môže dôjsť k dotyku na subjektívnych právach účastníka konania v prípade nenariadenia žiadneho opatrenia. Vydaním protokolu bez uloženia akejkoľvek povinnosti sa nijako nemení právne postavenie žalobcu, nakoľko mu nie je uložená žiadna povinnosť (niečo dať, konať, strpieť alebo zdržať sa niečoho), ani mu nie je žiadne právo odobraté, zúžený jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Preto vydaním protokolu v predmetnej veci nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práv, právom chráneným záujmov alebo povinností žalobcu.
10. Keďže samotný výsledok administratívneho konania – protokol nepredstavuje zásah do subjektívnych prác žalobcu, nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu ani v dôsledku porušenia procesných povinností pri jeho vyhotovovaní (absencia náležitostí protokolu, nedostatky dokazovania, nepreskúmateľnosť protokolu) vytýkaných žalobcom v správnej žalobe. Tieto žalobné body by mohol správny súd preskúmať jedine v prípade, ak by bol protokol v predmetnej veci spôsobilým predmetom prieskumu.
11. Žalobná argumentácia žalobcu spočívala aj v tom, že popiera, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s následkom smrti porušil právne predpisy. Správny súd uvádza, že v časti G, písm. b), bod 2. protokolu sú uvedené zistené nedostatky na strane žalobcu ako zamestnávateľa, že pred inštaláciou podperného bodu nevypol linku vysokého napätia a neprijal také opatrenia, ktoré zabránia vstupu do zóny nebezpečenstva, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného s následkom smrti. Správny súd však uvádza, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace posudzovanie porušenia právnych predpisov z jeho strany a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a pracovným úrazom nie je autoritatívne vyriešená v protokole. Táto otázka môže byť predmetom buď následného samostatného správneho konania o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce (za porušenie pracovnoprávnych a súvisiacich predpisov) alebo samostatného konania o nárokoch poškodeného (resp. jeho právnych nástupcov) z pracovného úrazu (civilného alebo sociálneho). Protokol môže byť v uvedených následných konaniach použitý nanajvýš ako jeden z dôkazných prostriedkov. Samotné konštatovanie porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu v protokole nie je nijako vynútiteľné. Preto ani pokiaľ by bolo porušenie povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa v protokole nesprávne právne posúdené, samotné vydanie protokolu nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.
12. Správny súd tiež dodáva, že je vylúčené, aby nerešpektovanie protokolu viedlo k uloženiu pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2. zákon o inšpekcii práce (za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) uvedeného zákona) práve z dôvodu, že žalobcovi v protokole žiadna povinnosť uložená nebola. Preto v predmetnej veci nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu ani v tomto smere.
13. Žalobca tiež v žalobných bodoch argumentuje, že nie je schopný vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, keď si porušení nie je vedomý a pre nenavrhnutie opatrení žalovaným ani nevie, čo má vykonať, a preto považuje protokol za nedostatočne určitý a zrozumiteľný. Táto argumentácia žalobcu len podporuje záver správneho súdu o nemožnosti súdneho prieskumu protokolu, pretože žalovaný vydaním protokolu nijakým spôsobom nezasiahol do jeho práv, právom chránených záujmov a povinností. K samotnému nenariadeniu opatrení správny súd uvádza, že žalobca v protokole riadne vysvetlil, prečo nenariadil odstránenie nedostatkov podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce ani prípadné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, keď uviedol, že ochranné zariadenie VN linky v čase udalosti odpojilo linku (fázu) od elektrickej energie a následne žalobca vydal zákaz činnosti a prác na elektrických inštaláciách NN,
VN a VVN vedení v blízkosti živých častí energetických zariadení s účinnosťou od 25. 09. 2023. Takýto záver žalovaného je logický a neuloženie žiadnych opatrení v súlade so zákonom.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
16. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.