Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/182/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: STAVOCHEM, s. r. o., Košice, so sídlom Košice, Garbiarska 16, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Košice, Floriánska ul. č. 16, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 08. 2016, č. 103804154/2016 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 30. 08. 2016, č. 103804154/2016 žalovaný podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 06. 06. 2016, č. 103281223/2016, ktorým bol žalobcovi podľa a Daňového poriadku určený rozdiel v sume 21 274 eur na dani z pridanej hodnoty, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 20 783,90 eur a vyrubená daň v sume 490,10 eur za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 pre porušenie o dani z pridanej hodnoty (ďalej iba DPH) v znení neskorších predpisov.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, výsledky ktorej sú uvedené v protokole zo dňa 04. 04. 2016 č. 102861134/2016 (ďalej len protokol), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 07. 04. 2016. Dňa 25. 04. 2016 bolo správcovi dane doručené písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu v listinnej podobe. Správca dane vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania a jeho doručenie elektronickými prostriedkami. Keďže k tomu nedošlo, považoval správca dane písomné vyjadrenie za nepodané a vyrozumel o tom žalobcu. Dňa 30. 05. 2016 o tom spísal úradný záznam a následne dňa 06. 06. 2016 vydal rozhodnutie č. 103281223/2016.

3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 3112201402 zo dňa 31. 12. 2014 (základ dane 106 370,00 eur, DPH 21 274,00 eur) vystavenej dodávateľom PP DESIGN, s. r. o., Košice za stavebné práce. Z výsledkov šetrení správcu dane vyplynulo, že podľa vyjadrenia dodávateľa mala predmetné stavebné práce vykonať ako subdodávateľ spoločnosť PAMI group, s. r. o., Kľačno. Správca dane nespochybnil, že dodávateľom fakturované stavebné práce boli vykonané, avšak dospel k záveru, že ich zhotoviteľ nebol hodnoverne preukázaný. Podľa žalovaného

žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle v nadväznosti na , pričom konštatoval, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

4. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola predložená faktúra, na ktorej bol ako dodávateľ stavebných prác uvedený zhotoviteľ PP DESIGN, s. r.o., Košice, práce boli skutočne realizované, ale overovaním správcu dane bolo zistené, že uvedený dodávateľ práce nevykonal sám, ale v subdodávke mala tieto práce vykonať spoločnosť PAMI group, s. r. o., Kľačno, ktorá však práce nemohla realizovať, keďže v sledovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov. Podľa tvrdenia bývalého konateľa si mala práce obstarať od ďalších dodávateľov, ktorých sa však nepodarilo zistiť, keďže bývalý konateľ PAMI group, s. r. o., Kľačno ich nevedel špecifikovať a tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi - spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice, ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group, s. r. o., Kľačno v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť nemala evidovaných žiadnych dodávateľov stavebných prác. Jedinými jej dodávateľmi za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi dane predložený nebol. Na základe uvedených zistení žalovaný považoval závery správcu dane o nepreukázaní dodania stavebných prác práve spoločnosťou deklarovanou na faktúre za opodstatnené.

5. Reagujúc na námietku žalobcu, že nemôže ručiť za to, kto vykonáva práce pre dodávateľa, nemá oprávnenie vstupovať do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho zamestnancov ani do právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho obchodných partnerov, niesť podiel „nezodpovednosti“ správania sa zhotoviteľa a byť sankcionovaný za neplnenie akýchkoľvek povinností dodávateľa žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že jeho zistenia týkajúce sa dodávateľa PP DESIGN, s. r. o., Košice vedú k pochybnostiam o vykonaní stavebných prác práve týmto platiteľom a tieto pochybnosti sa odvolávajúcemu sa nepodarilo odstrániť.

6. Zdôraznil, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Je vecou platiteľa dane ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa u konkrétneho druhu daní s poukazom na ustanovenie a v znení neskorších predpisov riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanovení a zákona o DPH, keďže môže nastať situácia, že skutočného vykonávateľa prác nebude vedieť v prípade potreby preukázať, nemôže vylúčiť vykonanie prác formou „čiernej práce“, napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na DPH. Malo by byť v záujme objednávateľa prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby jeho zdaniteľný obchod nebol poznačený podozrením z neoprávneného uplatnenia práva na odpočítanie dane.

7. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že sa sám oboznámil s bezpečnostnými a protipožiarnymi predpismi pracovníkov zabezpečujúcich stavebné práce, nič mu nebránilo v tom, aby o tejto skutočnosti vyhotovil záznam, čo by umožnilo identifikovať osoby vykonávajúce tieto práce a overiť skutočného zhotoviteľa stavebných prác, ako aj na to, že krycí list rozpočtu k faktúre a prehľad rozpočtových nákladov, ktoré sú prílohami predmetnej faktúry, vyhotovil podľa vlastného tvrdenia konateľ žalobcu, nie dodávateľ stavebných prác, ktorý faktúru vystavil a doklady k realizácii stavebnej činnosti boli podľa tvrdenia konateľa dodávateľa PP DESIGN, s. r. o., Košice predmetom krádeže, preto správcovi dane nebolo umožnené ich overiť.

8. Konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti správcu dane o tom, že stavebné práce vykonal dodávateľ deklarovaný na faktúre, preto správca dane nemohol uznať právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, lebo len tomu, kto dodal službu mohla vzniknúť daňová povinnosť podľa v znení neskorších predpisov a následne žalobcovi

ako odberateľovi právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) tohto zákona. Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane z pridanej hodnoty viaže a to, že zdaniteľný obchod bol nielen uskutočnený z hľadiska realizácie stavebných prác, ale aj uskutočnený osobou uvedenou na faktúre.

9. Za neopodstatnené považoval tvrdenie žalobcu, že správca dane rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu, pretože nepodal námietky voči zisteniami uvedeným v protokole z daňovej kontroly elektronickou formou napriek výzve, a v tejto súvislosti uviedol, že dôvodom vydania rozhodnutia boli závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň v zmysle v znení neskorších predpisov, pričom právnym dôsledkom nesplnenia uvedenej povinnosti žalobcu bolo, že správca dane považoval podanie za nepodané a v súlade so zákonom následne vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie.

10. Žalovaný zdôraznil, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je uskutočnenie zdaniteľného obchodu a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Nesplnenie podmienok, vyplývajúcich z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je možné odpusti, pričom zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil, preukázal.

11. Z predloženého spisového materiálu odvolací správny orgán zistil, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane, neobmedzil sa len na doklady a skutočnosti predložené a deklarované žalobcom, ale v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a súvisiace skutočnosti získaval aj inými úkonmi, a to miestnym zisťovaním, ústnym rokovaním, nahliadnutím do daňových spisov, t. j. vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť a či jej neabsentuje materiálny podklad. Za súladné s procesno-právnou normou považoval aj konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, tento zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že dodanie fakturovaných stavebných prác tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre od spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice nebolo preukázané, preto následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry. Správca dane vykonal preverovanie na strane deklarovaného dodávateľa stavebných prác a jeho subdodávateľa, ale nepreukázalo sa, kto skutočne zdaniteľný obchod realizoval. Tieto pochybnosti správcu dane o skutočnom vykonávateľovi stavebných prác neboli odstránené predložením žiadneho ďalšieho dôkazu.

12. Žalobou zo dňa 02. 11.2016, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 11. 2016, sa žalobca domáhal zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodil nesprávne skutkové závery, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, čím bol ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch.

13. Mal za to, že závery vo veci konajúcich orgánov verejnej správy o nepreukázaní dodania predmetnej služby - vykonanie stavebných prác, ním deklarovaným dodávateľom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nebolo mu zrejmé, aký vplyv malo nedodržanie Zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2014 v časti začiatku výkonu prác (a to z objektívnych dôvodov, nakoľko Krajský pamiatkový úrad vydal Záväzné stanovisko dňa 21. 11. 2014 a Mesto Košice písomné oznámenie o tom, že nemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám dňa 02. 12. 2014), na oprávnenosť, či neoprávnenosť odpočítania dane žalobcom, nakoľko ako prvostupňový orgán, tak žalovaný uvedené v odôvodneniach svojich rozhodnutí neuvádzajú, čo činí uvedené rozhodnutia zmätočnými. Nebolo mu zrejmé, čo konkrétne mala táto skutočnosť dokazovať, resp. ako táto skutočnosť preukazuje neoprávnenosť odpočítania dane.

14. Ku skutočnosti, že dodávateľ žalobcu, u ktorého si žalobca uvedené stavebné práce objednal, tieto nevykonal sám, ale mal ich vykonať prostredníctvom subdodávateľa, žalobca uviedol, že zákon dovoľuje

a predpokladá to, že zhotoviteľ diela nevykoná dielo sám, ale že na jeho vykonanie poverí inú osobu, pričom uvedené je v rámci obchodno-záväzkových vzťahov medzi subjektmi aj bežná prax. Avšak aj keď zhotoviteľ dielo reálne sám nevykonal, voči objednávateľovi nesie zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. Nie je mu zrejmé, na základe ktorého ustanovenia právneho poriadku SR vo veci konajúce správne orgány preniesli zodpovednosť za porušenie povinností zo spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice a jeho subdodávateľov na žalobcu. Aj keď je pravdou, že zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, zastáva názor, že správca dane, ako aj žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom rozširujú uvedené aj o povinnosť žalobcu preverovať si obchodných partnerov svojich dodávateľov, ako aj obchodných partnerov týchto subdodávateľov a pod.

15. Zdôraznil, že nemá oprávnenie vstupovať do právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho obchodných partnerov, ani do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho zamestnancov. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Preto sa nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, ktorý subdodávateľ jeho dodávateľa stavebné práce skutočne vykonal, t. j. skutočnosti, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými žalobca sám žiadne zmluvy neuzatváral a preto tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu.

16. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudky vo veciach sp. zn. , ), v zmysle ktorej nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, i rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

17. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v procese zabezpečovania dôkazných prostriedkov nahliadol do spisu iného daňového subjektu, kde zo zápisnice o ústnom pojednávaní, konanom dňa 28. 09. 2015 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu, z výpovede svedka pána B. W., bývalého konateľa spoločnosti PAMI group, s. r. o., Kľačno zistil, že podľa tvrdenia svedka táto spoločnosť v mesiaci december 2014 nemala vlastných zamestnancov, a že všetky dokumenty odovzdal nástupníckej spoločnosti Seller Prodution, s. r. o., Košice, kde je konateľom nekontaktný občan Maďarskej republiky, pričom sa v konaní ani len nepokúsil vypočuť menovaného svedka k otázke uskutočňovania stavebných prác na objekte Bačíkova 7, Košice a žalovaný sa bez všetkého stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že tieto práce uvedenou spoločnosťou vykonané byť nemohli. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akej skutočnosti dospel žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán k záveru o nekontaktnosti konateľa spoločnosti Seller Prodution, s. r. o., Košice.

18. Pokiaľ ide o daňové, účtovné a obchodné doklady iných obchodných spoločností (PP DESIGN, s. r. o., Košice, PAMI group, s. r. o., Kľačno, Seller Production, s. r. o., Košice), žalobca ako daňový subjekt k nim nemá prístup a teda nijako nevie ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho potom následne vyplýva, že nemôže niesť ani žiadnu zodpovednosť za to, že iná spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň.

19. Citujúc § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku uviedol, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Aby daňové orgány mohli vyššie uvedené zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 31.05.2011).

20. V zmysle ustálenej judikatúry v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Vychádzajúc z uvedeného predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane, ktorý ho neuniesol. Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neoznačili jediný dôkaz, resp. neuviedli jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátili, resp. preukázali opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou PP DESIGN, s. r. o., Košice, sa uskutočnil. Nesplnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň orgány verejnej správy odôvodnili výlučne tým, že spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice, ako dodávateľ žalobcu nebola v konaní schopná predložiť dôkazy, preukazujúce, že stavebné práce boli vykonané jej subdodávateľom.

21. V závere podanej žaloby konštatoval, že je evidentné, že zrealizovanie prvostupňovým orgánom kontrolovaného zdaniteľného obchodu dostatočným spôsobom preukázal a identifikoval svojho dodávateľa, ktorý uvedený zdaniteľný obchod nepopiera. Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane za predčasné a nezákonné.

22. V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 porušil ustanovenia v znení neskorších predpisov, keď neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 21 274 eur z faktúry č. 3112201402 zo dňa 31. 12. 2014 od dodávateľa PP DESIGN, s. r. o., Košice za dodanie stavebných prác. Poukázal na to, že spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice mala predmetné stavebné práce obstarať prostredníctvom subdodávateľa PAMI group, s. r. o., Kľačno, ktorý uvedené práce mal rovnako obstarať prostredníctvom subdodávateľov, ktorých sa však nepodarilo zistiť, keďže bývalý konateľ spoločnosti PAMI group, s. r. o., Kľačno nevedel uviesť mená, resp. názvy subdodávateľov a tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi, spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice. Konateľom spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice je občan Maďarska. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava poskytol správcovi dane e-mailom informáciu o nekontaktnosti tohto konateľa. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group, s. r. o., Kľačno v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť PAMI group, s. r. o., Kľačno nemala evidovaných žiadnych dodávateľov stavebných prác. Jedinými dodávateľmi pre PAMI group, s. r. o., Kľačno za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi dane predložený nebol.

23. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, čo má skutočnosť, že nebol dodržaný termín začiatku výkonu prác podľa zmluvy o dielo konkrétne dokazovať vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti odpočítania dane žalovaný uviedol, že zo zistenia o nedodržaní začiatku výkonu stavebných prác podľa zmluvy o dielo vyplýva, že stavebné práce boli vykonané v mesiaci december 2014 a nemohli byť vykonané v mesiaci november 2014. V súvislosti s tvrdeným obstaraním prác od subdodávateľa PAMI group, s. r. o., Kľačno pre dodávateľa PP DESIGN, s. r. o., Košice prostredníctvom ďalších, bližšie neuvedených dodávateľov, správca dane z údajov v kontrolnom výkaze DPH spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice zistil, že v mesiaci december 2014 dodávateľmi spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice boli iba mobilní operátori. V mesiaci november 2014 spoločnosť mala jedného možného dodávateľa stavebných prác (fakturovaná suma cca 5 tisíc eur však nezodpovedala objemu deklarovaných stavebných prác), ale keďže tieto práce boli vykonané v mesiaci november 2014, nemohlo ísť o práce v rámci zdaniteľného obchodu, ktoré mali reálne začať v mesiaci december 2014.

24. K námietke, týkajúcej sa nevypočutia svedka B. W., bývalého konateľa spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice, v tomto konaní, absencie dôvodov pre záver o nekontaktnosti konateľa spoločnosť Seller Production, s. r. o.,Košice uviedol, že správca dane v tomto prípade postupoval v súlade s § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Výpoveď svedka B. W., zistená správcom dane zo spisového materiálu iného daňového subjektu sa týkala vykonávania ekonomickej činnosti spoločnosti PAMI group, s. r. o.,

Kľačno v mesiaci december 2014, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom mal tento subdodávateľ dodať aj stavebné práce pre spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice, objednané žalobcom, pričom podľa B. W. spoločnosť mala práce vykonať prostredníctvom subdodávateľov, ktorých mená, resp. názvy si bývalý konateľ nepamätal, dokumenty k dispozícii neboli, mali byť odovzdané nástupnickej spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice. Konštatovanie o nekontaktnosti konateľa spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice, vyplynulo z informácie, ktorá bola správcovi dane doručená e-mailom zo dňa 12.01.2016 z Daňového úradu Bratislava. Vzhľadom na to, že dôkazy týkajúce sa subdodávateľa PAMI group, s. r. o., Kľačno jednoznačne spochybnili dodanie stavebných prác touto spoločnosťou, namietať nevykonanie ďalšieho vypočutia bývalého konateľa tejto spoločnosti žalovaný považoval za neopodstatnené.

25. K tvrdeniu žalobcu, že uniesol vlastné dôkazné bremeno, pričom zo skutočností, týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľov, s ktorými neuzatváral žiadne zmluvy, nemôže znášať dôkaznú núdzu a nie je možné od neho požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a k žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie žalovaný uviedol, že správca dane aj žalovaný v súlade s platným právnymi predpismi, ako aj právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EU požadovali od žalobcu preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Túto skutočnosť žalobca nevedel preukázať, nevedela ju preukázať ani spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice, ba ani spoločnosť PAMI group, s. r. o., Kľačno, ktorá mala práce obstarať od neznámych subdodávateľov, ale tieto práce pre spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice v mesiaci december 2014 nemohla dodať, pretože podľa kontrolného výkazu DPH v tomto období nemala žiadnych dodávateľov stavebných prác. Keďže nebolo preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ, práce reálne dodala, bolo namieste konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženou faktúrou uplatnil neoprávnene. Napriek vystaveným faktúram a ďalším dokladom, nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu spoločnosťou, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že predmetné stavebné práce v rámci zdaniteľného obchodu boli reálne dodané spoločnosťou PP DESIGN, s. r. o., Košice a nie z dôvodu podvodného, resp. zneužívajúceho konania. Správca dane od žalobcu nepožadoval preukázanie skutočností, na ktorých sa žalobca nepodieľal. Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že stavebné práce podľa faktúry č. 3112201402 zo dňa 31. 12 .2014 reálne vykonala spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice a správca dane preto nemohol vylúčiť vykonanie prác inými osobami.

26. S poukazom na ustálenú judikatúru uviedol, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení v znení neskorších predpisov.

27. V replike zo dňa 16. 01. 2017 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe a uviedol, že aj z vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že jediným reálnym dôkazom, ktorým sa žalovaný snaží spochybniť reálnosť zdaniteľného obchodu je nekontaktnosť spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice, ako právneho nástupcu spoločnosti PAMI group, s. r. o., Kľačno, t. j. subdodávateľa žalobcu. Je teda zrejmé, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný prenáša zodpovednosť za porušenie povinností zo spoločnosti PP DESIGN, s. r. o., Košice a jeho subdodávateľov na žalobcu, pričom tomuto nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia právneho poriadku SR tak činí. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj právom EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ požadoval od žalobcu preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom túto skutočnosť žalobca nevedel preukázať. Opakovane zdôraznil, že je zrejmé, že stavebné práce pre žalobcu vykonával jeho dodávateľ prostredníctvom svojho subdodávateľa, čo je postup právnym poriadkom SR dovolený a v praxi je bežný, pričom o uvedenom žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné a potrebné dôkazy a za skutočnosť, že následne jeho dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ nebol schopný preukázať od koho uvedenú službu nadobudol, nemôže znášať zodpovednosť. Vykonanie samotných stavebných

prác bolo nepochybne preukázané na miestnom zisťovaní zamestnancami správcu dane vykonanom dňa 09. 06. 2015.

28. Rozsudkom zo dňa 7. júna 2017 č. k. -63 Krajský súd v Košiciach po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho postupu a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, na nariadenom pojednávaní podľa (ďalej len ) žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania s poukazom na to, že v danom prípade nejde o situáciu, žeby žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným popisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Vymenujúc doklady predložené správcovi dane uviedol, že u správcu dane vznikli pochybnosti iba z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na čo žalobca nemá vplyv. Podľa názoru súdu nemožno dôkazné bremeno ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Považoval za nesprávny záver žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti ohľadom plnenia subdodávateľov, teda osôb, s ktorými sám žalobca žiadne zmluvy neuzatváral. Uviedol, že daňový subjekt preukazuje v zmysle Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach podľa osobitných predpisov. Ďalej konštatoval, že skutočnosti vymedzené v a a zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, z čoho nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House). Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo podľa neho v danom prípade nebolo sporné, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa (v danom prípade tomuto zodpovedá podrobný popis položiek stavebného diela uvedený v Prehľade rozpočtových nákladov v EUR, ktorý je prílohou Krycieho listu rozpočtu v EUR), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

29. Na základe žalovaným podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 13. 07. 2017 Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 9. októbra 2018, č. k. - 88 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7. júna 2017, č. k. -63 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky dôkazného bremena daňového subjektu. Kasačný súd v odôvodnení citovaného rozsudku okrem iného uviedol:

„17. ... nie je úlohou správneho (krajského) súdu, tobôž nie súdu kasačného, aby zisťoval alebo ustaľoval skutkový stav či nanovo vyhodnocoval dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou naopak je posúdiť okrem iného to, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Práve pri tomto prieskume do popredia často vystupuje, a tak je tomu i v tomto prípade, právna otázka dôkazného bremena, teda ktoré tvrdenia či domnienky je povinný preukazovať daňový subjekt, a čo naopak dokazovať nemusí - v takom prípade dôkaz o opaku zaťažuje správcu dane.

18. Kasačný súd ďalej poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je v daňovom konaní protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového (správneho) konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle a je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Aj v predloženej veci je sporné práve to, či skutočným dodávateľom stavebných prác (služieb) bol deklarovaný dodávateľ PP DESIGN, s.r.o. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vykonávateľom prác bol

tento subjekt, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

19. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností...

22. Kasačný súd však upozorňuje na to, že pochybnosti správcu dane sa netýkali len evidenčných procesov u subdodávateľa PAMI group, s.r.o.. Správca dane zisťoval reálne (hmotné) poskytnutie služby dodávateľom, ktorý ho odkázal na subdodávateľa. Išlo teda o okolnosti, ktoré majú priamy súvis s otázkou realizácie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom (platiteľom dane), ku ktorým má žalobca dôkaznú povinnosť. Pochybnosti o skutočnom realizátorovi stavebných prác vznikli takrečeno hneď na začiatku pri zisťovaní, či a ako bolo plnenie realizované, keďže dodávateľ uviedol, že práce realizoval prostredníctvom subdodávateľa. Dodávateľ teda bol v tomto obchode fakticky iba prostredníkom, pretože samotné plnenie, čiže stavebné práce, mali byť žalobcovi dodané priamo subdodávateľom.

23. Konateľ dodávateľa zaslal na výzvu správcovi dane faktúru, ktorú vystavil PAMI group, s.r.o. ako subdodávateľ stavebných prác. Ďalšie doklady, ktoré správca dane požadoval, podľa tvrdenia konateľa dodávateľa nemohol predložiť, pretože mu boli odcudzené z motorového vozidla, k čomu predložil potvrdenie z polície o nahlásení krádeže. Podľa zistenia správcu dane subdodávateľ v kritickom čase, teda v decembri 2014, nemal zamestnancov a všetky práce mal realizovať subdodávateľsky. Podľa kontrolného výkazu DPH boli vtedy dodávateľmi subdodávateľa iba mobilní operátori. V tejto súvislosti kasačný súd pripúšťa, že v kontrolnom výkaze nemuseli byť uvedení napr. dodávatelia - živnostníci, ktorí nie sú platiteľmi DPH, prípadne by dokonca mohlo ísť aj o nejakú formu nelegálneho zamestnávania. Určite však bolo namieste, ak správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že dospel k pochybnosti o tom, či deklarovaný dodávateľ bol skutočným dodávateľom žalobcu, a považoval tento fakt za nepreukázaný. Kasačný súd podotýka, že v prospech tvrdenia, že pre dodávateľa poskytol služby ako subdodávateľ PAMI group, s.r.o., svedčila iba faktúra medzi týmito dvoma spoločnosťami, naopak proti tomuto tvrdeniu svedčila absencia predpokladov na takéto dodanie služieb, resp. dôkazu o existencii týchto predpokladov (najmä pracovnej sily, použitých strojov, materiálu). Stavebnú činnosť totiž nemôže uskutočňovať konateľ dodávateľskej ani subdodávateľskej spoločnosti len s počítačom a tlačiarňou. Tým je vlastne zodpovedaná otázka, v akom rozsahu by mal žalobca ešte zabezpečovať dôkazy o existencii plnenia.

24. Právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. z 28.04.2011: „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“

25. Podobne aj v rozsudku sp.zn. z 21.09.2011: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu

dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“

2 6. Rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. , ktoré spomenul aj krajský súd, vychádzalo z odlišných skutkových okolností. Pokiaľ ide o preukazovanie služieb - stavebných prác, Najvyšší súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti na unesenie dôkazného bremena daňového subjektu nepostačuje predloženie zmlúv, preberacích protokolov a faktúr, hoci aj zaplatených, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti.

27. Dôležitou pre prejednávanú vec je tak dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je pri uplatnení odpočtu DPH aj fakt, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. V prípade stavebných prác, o ktoré ide v prejednávanej veci, je namieste očakávať od daňového subjektu napríklad predloženie stavebného denníka, prípadne svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu a podobne (pozri napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , ). Takéto dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom alebo jeho subdodávateľom. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že v zásade správca dane nemôže daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Ak napríklad stavebník nemá stavebný denník, nemalo by to bez ďalšieho viesť k záveru, že mu nebude vo vzťahu k dodávke stavebných prác priznané právo na odpočet, ale nepochybne to znižuje jeho schopnosť preukázať spôsob dodania služby.

28. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , , , , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Aplikácia citovaného stanoviska uvedeného vo veci sp. zn. sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.

29. Súhlasiť možno s názorom krajského súdu, že na žalobcu nemá byť prenášané dôkazné bremeno týkajúce sa právnych vzťahov jeho dodávateľa so subdodávateľmi, a nemá mu byť na ťarchu nedostatok v ich účtovníctve. To by však bolo relevantné iba za predpokladu, že by bolo preukázané faktické prepojenie dodávateľa s osobami, ktoré stavebné práce fyzicky vykonali, teda ak by bol dôkaz o tom, že to bol práve žalobcov dodávateľ, ktorý týchto ľudí zabezpečil a poskytol tak žalobcovi plnenie, z ktorého mu vznikla daňová povinnosť. Vtedy by nemali byť žalobcovi na ťarchu ani nedostatky v rozličných zákonom predpísaných evidenciách a iné obdobné nedostatky (za predpokladu, že nešlo o daňový podvod či zneužitie práva z iných dôvodov). Na margo argumentácie, že nemožno dôkazné bremeno ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt, kasačný súd ďalej uvádza, že subdodávateľ v daňovom konaní voči žalobcovi nemal nijakú dôkaznú povinnosť. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia zaťažovala práve žalobcu, so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z neunesenia tohto bremena pre dôkaznú núdzu vo vzťahu k plneniu subdodávateľa voči dodávateľovi. Samotný subdodávateľ má v daňovom konaní po výzve správcu dane len edičnú povinnosť v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku, resp. dotknuté fyzické osoby majú povinnosť svedčiť v zmysle § 25 Daňového poriadku.

30. Kasačný súd poznamenáva, že z dôkaznej situácie, ktorá vznikla v tejto veci, nemožno urobiť ani jednoznačný záver, že subdodávateľ nedodal službu (stavebné práce) dodávateľovi a ten následne žalobcovi. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena však postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. V tejto situácii tak skutočnosť, že niekto búracie práce vykonal, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že ich vykonal vystaviteľ faktúry, podľa zákona môže a má viesť správcu dane k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania stavebných prác dodávateľom. Pre rozhodnutie žalovaného nebola dôležitá otázka, aké boli konkrétne právne vzťahy medzi dodávateľom a subdodávateľom, ani úplnosť účtovníctva, ale či dodávateľ naozaj (teda nielen „na papieri“) vykonal alebo obstaral vykonanie prác, hoci aj prostredníctvom subdodávateľa.

31. Pochybnosti správcu dane teda nie sú nedôvodné a zjavne vyplývajú z ním vykonaných dôkazov a z poznania prirodzeného chodu vecí, pretože je zrejmé, že bez potrebného kapitálu (najmä pracovná sila a technické vybavenie) nie je možné uskutočniť stavebné (búracie) práce. Charakter dokazovaných skutočností sa preto mení aj v závislosti od charakteru plnenia.

32. Na takto ustálený skutkový stav nemožno ani analogicky aplikovať krajským súdom spomenutý rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), pretože ten sa týka skutkového stavu, v ktorom bola skutočná dodávka tovaru nepochybná, na inom mieste reťazca došlo k daňovému podvodu a bol spochybnený účel dodávky tovaru. V prípade žalobcu naopak správca dane považoval deklarovanú dodávku služieb za nepreukázanú a rozhodnutie nepostavil na tvrdení o daňovom podvode. „

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

43. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Preto, že ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.

44. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH.

45. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého o. i. vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ ), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe

judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pritom ani správcovi dane a ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje iba dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní deklarovaného tovaru tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

46. Správny súd postupujúc v intenciách citovaného rozsudku kasačného súdu, v konaní podľa a nasl. , po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech.

47. Na základe správcom dane vykonaného rozsiahleho dokazovania správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že v tomto prípade bola predložená faktúra, na ktorej bol ako dodávateľ stavebných prác uvedený zhotoviteľ PP DESIGN, s. r. o., Košice práce boli skutočne realizované, ale overovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosť PP DESIGN, s. r. o., Košice práce nevykonala sama, v subdodávke mala tieto práce vykonať spoločnosť PAMI group, s. r. o., Kľačno, ktorá ich však nemohla realizovať, keďže v sledovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov, v dôsledku čoho podľa tvrdenia bývalého konateľa si mala práce obstarať od ďalších dodávateľov. Týchto sa však nepodarilo zistiť - bývalý konateľ spoločnosti PAMI group, s. r. o., Kľačno ich nevedel špecifikovať a tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi, spoločnosti Seller Production, s. r. o., Košice, ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group, s. r. o., Kľačno v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť nemala evidovaných žiadnych dodávateľov stavebných prác. Jedinými dodávateľmi pre PAMI group, s. r. o., Kľačno za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi dane v priebehu administratívneho konania predložený nebol.

48. Žalobca ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dôkazy, ktoré by zabezpečili preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia tak, ako je to deklarované na faktúre, pretože je vecou platiteľa dane, ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Ak ju však nepreverí, vystavuje sa u konkrétneho druhu daní s poukazom na ustanovenie a v znení neskorších predpisov riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanovení a zákona o DPH.

49. Vyhodnotiac dôkazy, vykonané v administratívnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, žeby zdaniteľné plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou PP DESIGN, s. r. o., Košice boli uskutočnené spôsobom, deklarovaným predloženými faktúrami, preto nebolo možné tento nadmerný odpočet uznať. Splnenie podmienok pre nadmerný odpočet DPH bol správcom dane vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, jednoznačne spochybnené a žalobca nepredložil dostatok takých dôkazov, ktoré by závery správcu dane v tomto smere vyvrátili. Keďže k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a následne žalobkyni ani právo na odpočítanie dane.

50. V danom prípade po zistení pochybností správcom dane, ktoré boli podložené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, žalobcu naďalej zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že sporné stavebné práce skutočne vykonal deklarovaný dodávateľ sám alebo prostredníctvom iných osôb konajúcich na základe jeho zadania. Rozhodnutie žalovaného nebolo založené na neúplnosti účtovnej evidencie dodávateľa resp. jeho subdodávateľa a žalovaný ani nekonštatoval podvodné konanie. Preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako je deklarovaný faktúrou a ostatnými dokladmi, je podmienkou priznania práva na odpočítanie DPH.

51. K aplikácii judikatúry Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval žalobca v žalobe považuje správny súd za potrebné uviesť, že táto by bola relevantná za situácie, ak by bolo preukázané reálne dodanie zdaniteľného plnenia, ako aj to, že toto bolo dodané subjektom, deklarovaným v sporných faktúrach, t. j. v prípade splnenia formálnych podmienok pre odpočítanie dane, čo v danom prípade preukázané nebolo.

52. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR, obsiahnutý v jeho rozsudku zo dňa 09. 10. 2018, č. k. - 88, odkazujúc na jeho právne závery, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v v nadväznosti na , podľa žalobu žalobcu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách konania rozhodol súd podľa a 168 , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).