Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-67-2023.pdf
PDF · 106.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o zaplatenie sumy 6 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. apríla 2023 č.k. 13C/110/2022-197, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17.08.2022 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zostávajúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 451, § 456, § 100, § 107 Občianskeho zákonníka. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie D. ako parc.č. XXXX/XX záhrada, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie, a dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX/XX. Z nesporných tvrdení strán sporu mal preukázané, že tieto nehnuteľnosti v období 28.07.2020 - 27.07.2022 žalovaný užíval bez toho, aby za ich užívanie vlastníkovi platil, a bez uzatvorenej nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca za kúpu predmetných nehnuteľností kúpnu cenu nevyplatil, a námietkam týkajúcim sa podpisu matky žalovaného na kúpnej zmluve, uviedol, že tieto námietky by mohli byť úspešné v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. o určenie vlastníctva, v ktorom bola žaloba zamietnutá (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/81/2020-411) a vec sa nachádza na odvolacom súde. Neboli však relevantné pre rozhodovanie v tomto konaní, v ktorom vychádzal z listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a z toho, že v období, ktoré je predmetom tohto konania (28.07.2020 - 27.07.2022 ) bol žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval. Z uvedeného mal nepochybne preukázané, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti v žalovanom období užíval, pričom za ich užívanie vlastníkovi neplatil. Pritom žalobcu je, i napriek prebiehajúcemu konaniu vo veci 4C/81/2020, treba považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností kým sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov konštatoval, že žaloba je čo do jej základu dôvodná. 1.3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal zistením hodnoty obvyklého nájmu obdobných nehnuteľností v danom čase a mieste. Vykonaným dokazovaním vyjadreniami realitných kancelárii mal preukázané,
že táto hodnota sa pohybuje medzi 200 eur - 500 eur. Preto pokiaľ si žalobca od žalovaného uplatňuje zaplatenie sumy 250 eur mesačne, t.j. na spodnej hranici týchto súm, takúto náhradu čo do výšky považoval za primeranú. Preto pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu konštatoval, že ak sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 250 eur mesačne za obdobie 24 mesiacov (28.07.2020
- 27.07.2022) je jeho nárok aj čo do výšky dôvodný, pretože žalovaný za užívanie predmetných nehnuteľností nezaplatil, čím sa na úkor žalobcu obohatil. Z týchto dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku z omeškania z dlžnej sumy podľa § 517 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní od 17.08.2022. Žalobca si tento nárok voči žalovanému uplatnil prvýkrát v platobnom rozkaze, ktorý žalovaný prevzal dňa 16.08.2022, teda až dňom 17.08.2022 sa dostal do omeškania. Keďže žalobca v konaní nepreukázal kedy a k zaplateniu akej sumy žalovaného vyzval, v zostávajúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania (od 27.07.2022 do 16.08.2022) žalobu zamietol. 1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. Konštatoval, že o výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom I. a III. a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Navrhoval, aby odvolací súd prijal jeho návrhy uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a v doterajších podaniach. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a sudca nadržiava stranu žalobcovi. 2.2. Tvrdil, že sudca nevenoval pozornosť jeho ústnej dohode pred formálnym prevodom vlastníctva spornej nehnuteľnosti na žalobcu a jeho manželku. Ignoroval jeho vyjadrenia o tom, že žalobca nikdy nevyplatil žiadne finančné prostriedky za formálny prevod. Benevolentne pristupoval k sporným pôžičkám žalobcu žalovanému. Nezaoberal sa dôkazom o doručení ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 02.11.2016 zo strany žalobcu a jeho bývalej manželky smerom žalovanému. Benevolentne riešil pravosť podpisu I. H. na kúpnej zmluve. Preto považoval konanie prvostupňového súdu a jeho sudcu za nespravodlivé, neodborné, nekvalifikované. Tvrdil, a že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so sporom vedeným na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 4C/81/2020 o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ani so sporom vedeným na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 18C/30/2022 o vypratanie nehnuteľnosti. Predaj nehnuteľnosti žalobcovi bol fiktívny a dočasný, preto im žalobca neuhradil kúpnu cenu. Podpis jeho matky na kúpnej zmluve a v knihe osvedčovania na matrike sa líšia, preto navrhuje pristúpiť k overeniu pravosti jej podpisu na kúpnej zmluve. Považoval za sporné, že žalobca zákonným spôsobom nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej dlhodobo bývajú aj s matkou. Tvrdil, že žalobca dal nehnuteľnosť dňa 03.12.2020 odpojiť od pitnej vody. Inak ho žalobca nikdy v užívaní neobmedzoval. 2.3. Namietal aj voči priznanému nároku na náhradu trov konania. Žiadal, aby prvostupňový súd podľa § 257 CSP zabezpečil nepripustenie jeho povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/5/2011. 2.4. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky, súd bol nesprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe nevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, vec nesprávne právne posúdil, a postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu I.ÚS 26/94 , I.ÚS 230/03, o .ÚS 230/03, I.ÚS 335/06, IV.ÚS 252/04, III.ÚS 47/05. Ďalej poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov číslo 1/2016 pod číslom 2.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, tento považuje za vecne správny, a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalovaný v podanom odvolaní namieta skutočnosti, ktoré nemajú súvis s týmto konaním a týkajú sa prebiehajúceho konania o
určenie vlastníckeho práva (OS Nové Zámky, č.k. 4C/81/2020), v ktorom konaní sa žalobca (v postavení žalovaného) ku všetkým uvádzaným námietkam podrobne vyjadroval. Navyše uviedol, že žalovaný ani nie je účastníkom konania 4C/81/2020. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, žalovaný sa nedostavil ani na jedno pojednávanie vo veci a k svojmu užívaniu dotknutej nehnuteľnosti, rovnako ako ani k výške uplatňovanej náhrady za užívanie sa vôbec nevyjadril. Žiadal priznať návrhu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 22.06.2023 uviedol, že hoci nie je účastníkom konania sp. zn. 4C/81/2020, reálne sa ho dotýka. Zotrval na doterajších vyjadreniach. Zopakoval svoju argumentáciu z odvolania.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.07.2023 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej doterajšej skutkovej a právnej argumentácie. Vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadnu novú relevantnú argumentáciu, ku ktorej by sa dosiaľ nevyjadroval. K opakovaným urážlivým výrokom zo strany žalovaného na adresu žalobcu, právnych zástupcov žalobcu a súdu uviedol, že tento typ komunikačnej úrovne mu nie je blízky a z toho dôvodu na predmetné výroky nebude reagovať. Zo strany žalovaného takéto výroky obsahuje takmer každé jeho podanie, pričom žiadne zákonné pochybenie na strane žalobcu nikdy v rámci konania nebolo konštatované. Vyslovil názor, že intenzita výrokov žalovaného dosahuje takú mieru, že je potrebné zvážiť uloženie poriadkovej pokuty podľa ust. § 102 ods. 1 písm. e) CSP, keď výroky žalovaného sú nepravdivé, ničím nepodložené a urážlivé.
6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 10.08.2023 uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, ktoré čiastočne aj zopakoval.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6 000 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 000 eur od 27.07.2022 do zaplatenia. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania a uviedol, že v tejto nehnuteľnosti býva dlhodobo a to so svojou 91-ročnou matkou, a žalobca nemá žiadne oprávnené finančné nároky voči nemu, neuznáva nárok žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17.08.2022 do zaplatenia všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zostávajúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Na odvolanie žalovaného je vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.) a výrok o trovách konania (III.) predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
15. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie D. ako parc.č. XXXX/XX záhrada, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie, a dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX/XX, a že žalovaný tieto nehnuteľnosti v období od 28.07.2020 do 27.07.2022 užíval bez toho, že by za ich užívanie vlastníkovi platil, a bez toho, aby bola medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaným uzatvorená nájomná zmluva. Výšku bezdôvodného obohatenia mal preukázanú vyjadreniami realitných kancelárii k hodnote obvyklého nájmu obdobných nehnuteľností v danom čase a mieste, pričom pokiaľ si žalobca od žalovaného uplatnil zaplatenie sumy 250 eur mesačne, t.j. na spodnej hranici zistených súm, takúto náhradu čo do výšky považoval za primeranú. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu aj čo do výšky. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po prevzatí platobného rozkazu žalovaným do zaplatenia, a v zákonnom stanovenej výške. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje. Odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania, keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, keď zamietajúca časť uplatneného nároku sa týkala úrokov z omeškania a nemala vplyv na trovy konania. Úrok z omeškania v danej veci nebol samostatným predmetom konania, a preto nebol súčasťou výpočtového základu, v dôsledku čoho neovplyvnil rozsah ani výšku priznanej náhrady trov konania. Navyše obdobie, za ktoré súd prvej inštancie žalobcovi nárok na úrok z omeškania nepriznal (od 27.07.2022 do 16.08.2022) bolo veľmi krátke len 21 dní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd osobitne vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným dodáva, že táto námietka nebola dôvodná. Ako uviedol súd prvej inštancie právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa, podľa § 107 Občianskeho zákonníka, premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba), najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). V danej veci sa uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) za obdobie od 28.07.2020 do 27.07.2022. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť vždy deň nasledujúci po uplynutí jedného mesiaca užívania nehnuteľností, keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok vo výške 250 eur za každý mesiac užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu, pretože v tento deň žalobca mal vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Teda za prvý mesiac užívania v trvaní od 28.07.2020 do 27.08.2020, subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 28.08.2020 a uplynula 28.08.2022. Objektívna premlčacia doba začala rovnako plynúť rovnako dňa 28.08.2020 keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, a uplynula dňa 28.08.2023, pretože nebol preukázaný úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Preto žaloba podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.07.2022 bola podaná pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby v prípade prvého mesiaca užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu, ako aj všetkých nasledujúcich mesiacov.
17.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sudca nadržiava stranu žalobcovi, uvedené tvrdenie odvolací súd nepovažoval za odvolaciu námietku. V tomto smere tvrdenie žalovaného nespĺňalo ani náležitosti námietky zaujatosti sudcu, preto na ňu odvolací súd neprihliadal. S tvrdením, že sudca nevenoval pozornosť jeho ústnej dohode pred formálnym prevodom vlastníctva
spornej nehnuteľnosti na žalobcu a jeho manželku, ignoroval jeho vyjadrenia o tom, že žalobca nikdy nevyplatil žiadne finančné prostriedky za formálny prevod, benevolentne pristupoval k sporným pôžičkám žalobcu žalovanému, nezaoberal sa dôkazom o doručení ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 02.11.2016 zo strany žalobcu a jeho bývalej manželky smerom žalovanému a benevolentne riešil pravosť podpisu I. H. na kúpnej zmluve, sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými tvrdeniami žalovaného, ktoré súviseli s prejednávanou vecou. Vyhodnotil skutkové okolnosti, ktoré svedčili tomu, že žalobca je vlastník nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný. Žalovaný netvrdil ani nepreukazoval, že tieto nehnuteľnosti užíva z konkrétneho právneho dôvodu. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha súdne konanie sp.zn. 4C/81/2020 o neplatnosť kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva, s uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 21. odôvodnenia rozsudku. Navyše žalovaný podľa vlastného tvrdenia nie je účastníkom uvedeného sporu. S ďalším sporom vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 18C/30/2022 o vypratanie nehnuteľnosti, sa súd prvej inštancie nemohol zaoberať, keďže ním žalovaný argumentoval prvý krát v odvolacom konaní. Pritom neuviedol, aký vzťah má konanie o vypratanie k nároku uplatnenému žalobou v tomto konaní. A to najmä v súvislostí s tým, že opakovaným podaním (prvýkrát dňa 09.11.2022, č.l. 111) žalovaný oznámil súdu prvej inštancie, že žalobca predmetné nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2022 a novým vlastníkom je J. J., k čomu doložil aj aktuálny list vlastníctva (č.l. XXX). S tvrdeniami žalovaného, že predaj nehnuteľnosti žalobcovi bol fiktívny a dočasný, preto im žalobca neuhradil kúpnu cenu, a podpisy jeho matky na kúpnej zmluve a v knihe osvedčovania na matrike sa líšia, preto navrhuje pristúpiť k overeniu pravosti podpisu jeho matky na kúpnej zmluve, sa súd prvej inštancie zaoberal v bode v bode 20. odôvodnenia rozsudku. Skutočnosť, že žalovaný so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a ich vyhodnotením nesúhlasí, ešte neznamená, že sú nesprávne. 17.2. Žalovaný v odvolaní namietal aj voči priznanému nároku na náhradu trov konania a žiadal, aby prvostupňový súd podľa § 257 CSP zabezpečil nepripustenie jeho povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane. Preto sa odvolací súd zaoberal ustanovením § 257 CSP, ktoré predstavuje výnimku z ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, ale najmä na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd a v priebehu konania. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/17/2009). V danej veci žalovaný v odvolaní žiadne okolnosti osobitného zreteľa netvrdil, neuviedol ani žiadne svoje majetkové či sociálne pomery, na ktoré by mal súd prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania. Jediným argumentom bolo tvrdenie, že protistrana je „úžernícka“. Podľa názoru odvolacieho však úspešné uplatnenie nároku na súde, nemožno považovať za konanie, ktoré zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa a také výnimočné okolnosti, pre ktoré by súd úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP. 17.3. Žalovaný ďalej v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky, súd bol nesprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe nevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, vec nesprávne právne posúdil, a postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. K tomu poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu I. ÚS 26/94, I. ÚS 230/03, I. ÚS 230/03, I. ÚS 335/06, IV. ÚS 252/04, III. ÚS 47/05, a na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov číslo 1/2016 pod číslom 2. Odvolací súd nespochybňuje závery rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré žalovaný v odvolaní citoval. Tvrdenia žalovaného však boli prezentované bez konkrétnych skutočnosti súvisiacich s predmetným sporom, ktoré by skutočne nasvedčovali porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces, či dokonca nesplnenie procesných podmienok, alebo vady konania. Žalovaný neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nešpecifikoval v čom spočívalo nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, a odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo, žiadne vady konania nezistil.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
19. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca boli v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).