Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-118-2018.pdf
PDF · 189.59 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: FBS, s.r.o., so sídlom 032 03 Liptovský Ján 2067, IČO: 36 759 431, zastúpený advokátskou kanceláriou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o. (pôvodné obchodné meno FIAČAN & PARTNERS, s.r.o.), so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101334155/2018 zo dňa 11.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 100651297/2018 zo dňa 03.04.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu FBS, s.r.o., Liptovský Ján rozdiel dane v sume 14.564,83 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 10.03.2014 bola 0,00 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 14.564,83 Eur a rozdiel dane 14.564,83 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 103704144/2016 zo dňa 11.08.2016. Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 15.08.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane začal vyrubovacie konanie (§ 68 zákona). V zákonom stanovenej lehote bolo správcovi dane dňa 05.09.2016 doručené Vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole zaevidované u správcu dane pod č. 6/10568210/2016, na základe ktorého správca dane uskutočnil ďalšie dokazovanie. Správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkami dokazovania uskutočneného počas vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní dňa 06.03.2018, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100491818/2018. Dňa 27.03.2018 správca dane na ústnom pojednávaní prerokoval s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100623933/2018. Pri kontrole bolo zistené, že daňový subjekt v zdaňovacom období 2013 zaúčtoval dodávateľské faktúry od dodávateľa LPL Trade, s.r.o., Bystrická cesta 45, Ružomberok v celkovej výške 59.810,00 Eur. Jedná sa o faktúry zaúčtované na účet 518: č. VF2013004 zo dňa 18.01.2013 za vypracovanie návrhu grafického podkladu pre inzerciu v časopise Život v zmysle objednávky zo dňa 07.01.2013 v sume 2.000,00 Eur, č. VF2013008 zo dňa 28.01.2013 za províziu za sprostredkovanie inzercie v časopise Život v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013012 zo dňa 13.02.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Veľká noc“ v zmysle objednávky zo dňa 23.01.2013 v sume 4.180,00 Eur, č. VF2013014 zo dňa 28.02.2013 za grafický návrh
a prípravu reklamnej akcie „Veľká noc“ v zmysle objednávky zo dňa 23.01.2013 v sume 3.990,00 Eur, č. VF2013016 zo dňa 14.03.2013 za celoročnú reklamnú propagáciu akcie „Darčekový poukaz“ v zmysle objednávky zo dňa 27.12.2012 v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013019 zo dňa 29.03.2013 za celoročnú reklamnú propagáciu akcie „Kongres pobyty pre firmy“ v zmysle objednávky zo dňa 27.12.2012 v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013020 zo dňa 30.03.2013 za propagáciu akcie „Pochovávanie ciagľa“ v zmysle objednávky zo dňa 28.02.2013 v sume 1.000,00 Eur, č. VF2013030 zo dňa 11.05.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Dovolenka v Tatrách“ v zmysle objednávky zo dňa 24.04.2013 v sume 4.000,00 Eur, č. VF 2013034 zo dňa 24.05.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Leto s rodinou“ v zmysle objednávky zo dňa 24.04.2013 v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013074 zo dňa 31.07.2013 za prevedené čistiace a upratovacie práce (vrátane tepovania) na prevádzke „Strachanovka - Jánska koliba, 1. p. v mesiaci júl 2013 v zmysle objednávky zo dňa 26. júna 2013 v sume 10.000,00 Eur, č. VF 2013084 zo dňa 28.08.2013 za prevedené čistiace a upratovacie práce (vrátane tepovania) na prevádzke „Strachanovka
- Jánska koliba, 2. p. v zmysle objednávky zo dňa 29. júla 2013 v sume 6.640,00 Eur, č. VF2013085 zo dňa 30.08.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Kačacie a husacie hody“ v zmysle objednávky zo dňa 27.07.2013 v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013118 zo dňa 16.09.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Jesenná pohoda“ v zmysle objednávky zo dňa 05.09.2013 v sume 4.000,00 Eur, č. VF2013121 zo dňa 30.09.2013 za reklamnú propagáciu akcie „Vianoce na Strachanovke“ v zmysle objednávky zo dňa 05.09.2013 v sume 4.000,00 Eur. Dňa 27.06.2016 vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie na sídle spoločnosti LPL Trade, s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Bystrická cesta 45, Ružomberok. Na uvedenej adrese sa daňový subjekt LPL Trade, s.r.o. nenachádzal. Tabuľku s označením tejto spoločnosti, ani poštovú schránku s označením LPL Trade, s.r.o. zamestnanci správcu dane nenašli, pričom zistili, že na tejto adrese sa nachádza areál bývalého Výrobného družstva LIPTONA Ružomberok, ktorý pozostáva z viacerých budov, kde sídlia firmy a všetky majú adresu Bystrická cesta 45. Ani jedna z oslovených osôb pracujúcich vo firmách na uvedenej adrese nevedela nič o existencii spoločnosti LPL Trade, s.r.o. a nemala o nej vedomosť ani poštová doručovateľka. Kontrolovaný daňový subjekt FBS, s.r.o. dňa 28.06.2016 doručil správcovi dane písomné Vyjadrenie - Vyrozumenie ku grafickým návrhom od spoločnosti LPL Trade, s.r.o. pre FBS, s.r.o. v roku 2013. V tomto uviedol, že predmetom služby medzi firmami LPL Trade, s.r.o. a FBS, s.r.o. bolo zhotovenie grafických návrhov na základe objednávok od firmy FBS, s.r.o.. Služba bola poskytnutá dodaním niekoľkých grafických návrhov na danú tému podľa požiadavky objednávateľa. Na základe vypracovaní týchto návrhov boli potom návrhy zverejnené na ich internetovej stránke www.strachanovka.sk. Grafický návrh je len súčasťou ponuky, ktorá je zverejnená na internete. Na internetovej stránke ponúkajú rôzne pobytové balíky, akciové pobyty, ponuky pre firmy na firemné akcie, rokovania, školenia a iné. Kontrolovaný daňový subjekt sa ďalej vyjadril k jednotlivým reklamným propagáciám a grafickým návrhom podľa dokladov, pričom s konateľom daňového subjektu, V. bola spísaná Zápisnica z ústneho pojednávania č. 103431521/2016 zo dňa 01.07.2016, ktorej účelom bolo objasnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., pričom správca dane podrobne zosumarizoval skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede V. H.. Ďalej správca dane zistil, že daňový subjekt LPL Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2013 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, naposledy bolo podané za rok 2009 s dátumom evidencie 31.03.2010. LPL Trade, s.r.o. za rok 2013 nepodal ani mesačné prehľady k dani zo závislej činnosti ani ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti. Posledné daňové priznanie k DPH daňový subjekt podal za 2. štvrťrok 2012 s dátumom evidencie 27.07.2012. Podľa správcu dane vykonanie fakturovaných služieb a prác podľa vyššie uvádzaných faktúr spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt FBS, s.r.o. v roku 2013 nebolo jednoznačne preukázané, čím sa spochybnila preukázateľnosť nákladov v sume 59.810,00 Eur. Správca dane listom zo dňa 11.07.2016 vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie iných dostupných dôkazných prostriedkov preukazujúcich vykonanie prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. pre odberateľa FBS, s.r.o.. Dňa 26.07.2016 kontrolovaný daňový subjekt podal elektronicky vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k daňovej kontrole dal všetky podklady, a to: daňový doklad o dodaní služby (faktúra) aj grafický návrh, ktorý bol finálnou verziou reklamnej propagácie na internetovej stránke a stránkach newsletter email marketing. Na základe výzvy správcu dane 01.07.2016 dodali ďalšie dôkazné materiály ako aj vyrozumenia k danej veci. Spoločnosť nedisponuje s inými písomnými dôkazmi, ktoré správca dane požaduje k daňovej kontrole, nakoľko službu vypracovala a dodala externá firma LPL Trade, s.r.o.. Kontrolovaný daňový subjekt navrhol konfrontáciu pri svedeckej výpovedi obchodného partnera
- dodávateľa služby LPL Trade, s.r.o. s pánom B., konateľom spoločnosti, na ktorej by subjekt potvrdil, že dodávka propagačných služieb bola vykonaná a dodávaná jeho spoločnosťou. Ako svedkov navrhol vypočuť Q. B., majiteľa objektu, R. V., ktorá v roku 2013 pracovala ako recepčná, t. č. marketingová
manažérka, P. A., Q. V., V. W., J. B., ktorí sa podieľali na tvorbe ponuky. Spolupráca so spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. skončila v roku 2013 z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt začal spolupracovať so zľavovými portálmi. Správca dane listom zo dňa 04.08.2016 kontrolovanému daňovému subjektu oznámil, že ním navrhované výsluchy svedkov ako dôkaz neakceptuje, nakoľko vykonanie týchto výsluchov by neviedlo k preukázaniu skutočného vykonania prác daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarované na faktúrach vystavených touto spoločnosťou v roku 2013, pričom správca dane nespochybnil, že čistiace a upratovacie práce ako aj propagačné projekty v rôznych akciách prebiehali v priebehu roka 2013 tak, ako to uviedol daňový subjekt vo vyjadrení, ale nie je jednoznačne preukázané, že fakturované práce a služby vykonal dodávateľ LPL Trade, s.r.o.. Správca dane prerokoval pripomienky daňového subjektu uvedené v jeho vyjadrení doručenom elektronicky dňa 05.09.2016, ako aj dôkazy vykonané v priebehu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho dňa 27.03.2018, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100623933/2018, a zosumarizoval všetky námietky daňového subjektu uvedené vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole. Správca dane ďalej v priebehu daňovej kontroly uskutočnil úkony na zabezpečenie výsluchu svedka T. B., jediného konateľa spoločnosti LPL Trade, s.r.o., pričom bolo zistené, že T. B. je vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, od 25.11.2014 do 25.03.2021. Tento svedok bol vypočutý v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom dňa 12.12.2017, o čom bol daňový subjekt upovedomený písomne dňa 21.11.2017. Upovedomenie o vypočutí svedka mu bolo doručené do vlastných dňa 28.11.2017. Správca dane T. B. predložil k nahliadnutiu fotokópie faktúr vystavených spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt v roku 2013, pričom svedok uviedol, že uvedené faktúry vystavil a podpísal. Účtovníctvo viedol sám a používal program ALFA, ale nie je 100% istý. Účtovníctvo spoločnosti LPL Trade, s.r.o. za rok 2013 nevie zabezpečiť a ani ho predložiť, nakoľko je výkone trestu odňatia slobody. So spoločnosťou FBS, s.r.o. sa skontaktoval prostredníctvom pána B. v Jánskej kolibe Strachanovka, on ho zoznámil s konateľom spoločnosti FBS, s.r.o.. Na otázku kto konkrétne a akým spôsobom mu odovzdával objednávky, ktoré sú vyhotovené ku všetkým faktúram vystaveným pre spoločnosť FBS, s.r.o. svedok odpovedal, že objednávky mu väčšinou odovzdával konateľ spoločnosti FBS, s.r.o. osobne, prípadne mu ich nechal na Strachanovke, kde si ich vyzdvihol. Na otázku či mal so spoločnosťou FBS, s.r.o. uzatvorenú zmluvu na výkon fakturovaných služieb a prác a či ju vie predložiť, prípadne zabezpečiť jej predloženie správcovi dane odpovedal, že nevie, či mali uzatvorenú zmluvu na výkon uvedených služieb a prác, pretože nemá k dispozícii účtovníctvo svojej spoločnosti. Tvrdil, že práce a služby uvedené na faktúrach boli vykonané, pričom sa tiež vyjadril k jednotlivým predloženým faktúram. Na otázku, či vykonala spoločnosť LPL Trade, s.r.o. čistiace a upratovacie práce (vrátane tepovania) na prevádzke „Strachanovka - Jánska koliba“ tak, ako je to uvedené na faktúrach zo dňa 31.07.2013 a 28.08.2013 odpovedal, že uvedené práce spoločnosť LPL Trade, s.r.o. vykonala, konkrétne vykonával ich on spolu s osobami, ktoré neboli so spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. v pracovnoprávnom vzťahu a konkrétne mená týchto osôb uviesť nevie. Pracovníkov pri výkone práce usmerňoval on, jednalo sa o tri až päť osôb podľa potreby, evidenciu o vykonaných prácach podľa jednotlivých dní vrátane údajov o osobách, ktoré tieto práce vykonávali neviedol, vyfakturované to bolo po poschodiach tak, ako je uvedené na faktúrach. Spoločnosť LPL Trade, s.r.o. v roku 2013 podľa svedka nikoho nezamestnávala, vlastnila však tepovače, paročistice a vysávače značky Kärcher. Evidenciu majetku LPL Trade, s.r.o. nevie predložiť, ani zabezpečiť jej predloženie, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedené faktúry boli zaplatené v hotovosti, peniaze mu vyplatil konateľ spoločnosti FBS, s.r.o. po predložení faktúr. Správca dane konštatoval, že účtovníctvo spoločnosti LPL Trade, s.r.o. za rok 2013 T. B. nevie predložiť a ani nevie zabezpečiť jeho predloženie, preto správca dane nemohol preveriť zaúčtovanie predmetných faktúr ako aj ďalších súvisiacich skutočností v účtovníctve tohto podnikateľského subjektu. Pritom nespochybňuje, že vyfakturované práce a služby boli skutočne vykonané, dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané práve podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarovaných na faktúrach vystavených týmto podnikateľským subjektom. Správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2018, z ktorého bola spísaná posledná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100623933/2018. Správca dane k vyjadreniu daňového subjektu uviedol, že trvá na zdôvodnení neuznania nákladov na služby a práce vyfakturované dodávateľom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to uvedené v Protokole z daňovej kontroly č. 103704144/2016 zo dňa 11.08.2016 a v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.03.2018 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov. Z dokazovania, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaných služieb a prác podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. v roku 2013. Správca dane nespochybnil, že služby a práce vyfakturované v roku 2013 spoločnosti FBS, s.r.o. boli skutočne
vykonané, dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarované na faktúrach vystavených týmto podnikateľským subjektom. Ďalej správca dane citoval ustanovenie § 21 ods. 1, § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 3 ods. 3, 6 a § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a uzavrel, že nakoľko dodanie služieb a vykonanie prác dodávateľom LPL Trade, s.r.o. zaúčtovaných do nákladov spoločnosti celkom v sume 59.810,00 Eur nebolo preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa jedná o výdavok, ktorý nesúvisí so zdaniteľným príjmom, aj keď o tomto výdavku daňovník účtoval, a nemožno ho uznať za daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. V súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sa pri zistení základu dane zvyšuje výsledok hospodárenia o sumu 59.810,00 Eur. Záverom správca dane poukázal aj na ďalšie zistenia, ktoré v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. pri zistení základu dane zvýšili výsledok hospodárenia kontrolovaného daňového subjektu, pričom položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vyčíslil ako rozdiel vo výške 63.325,38 Eur.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa neuznania nákladov v celkovej sume 59.810,00 Eur za vykonané práce (služby) vyfakturované dodávateľom LPL Trade, s.r.o., Bystrická cesta 45, Ružomberok podal odvolanie daňový subjekt. Na základe takto podaného odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš č. 100651297/2018 zo dňa 03.04.2018 potvrdil svojim rozhodnutím č. 101334155/2018 zo dňa 11.07.2018. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom a ustanovenie § 2 písm. i), § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 24 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 konštatujúc, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s týmito ustanoveniami, uskutočnil dokazovanie za účelom preverenia reálneho uskutočnenia služieb a prác dodávateľom LPL Trade, s.r.o., tak ako je to deklarované na faktúrach vystavených týmto dodávateľom v roku 2013 pre odvolávajúceho sa (žalobcu). Zosumarizoval úkony a priebeh dokazovania, ktoré vykonal správca dane, pričom odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke odvolávajúceho, že správca dane nad rámec zákona žiada, aby predložil odvolávajúci dôkazy, že fakturované práce vykonala spoločnosť LPL Trade, s.r.o., no sám ich nevie pomenovať, resp. usmerniť odvolávajúceho aké dôkazné prostriedky by to mali byť, keď odvolávajúci predložil doklady, ktoré platný zákon č. 595/2003 Z. z. ukladá, žalovaný poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. s tým, že ak daňový subjekt náklady na predmetné služby a práce uplatnil ako daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., musí preukázať, že dodávateľ LPL Trade, s.r.o. skutočne fakturované služby a práce vykonal. Odvolávajúci musí teda preukázať, že skutočne došlo k vykonaniu služieb a prác a to dodávateľom, ktorý je uvedený na dodávateľských faktúrach a musí byť nepochybné, že údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosť. Výdavok daňového subjektu nemôže byť uznaný za daňový výdavok len na základe faktúr, hoci tieto obsahujú všetky formálne náležitosti, ak tieto doklady nemajú podklad v skutočnosti. Faktúra je relevantným dokladom ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Faktúry od dodávateľa a zaúčtovanie týchto faktúr ešte nie je dôkazom reálneho dodania služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o tejto skutočnosti. Daňový subjekt je z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely zaťaženým dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia, a to nielen vystavenými dokladmi (t. j. po formálnej stránke), ale aj skutočností, ktoré viedli k vystaveniu predmetných dokladov (t. j. po stránke obsahovej). Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Je na daňovom subjekte, aké dôkazy predloží správcovi dane a tento ich potom vyhodnotí. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predložené dôkazy odvolávajúcim nepreukázali vykonanie uvedených služieb a prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. pre odvolávajúceho (splnená bola len formálna stránka). Tým, že odvolávajúci nepreukázal dostatočne vykonanie uvedených služieb a prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., správca dane z informačného systému finančnej správy zisťoval skutočnosti ohľadne dodávateľa, pričom tak ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, zistené výsledky nenasvedčovali tvrdeniam, že deklarované služby a práce pre odvolávajúceho vykonal daňový subjekt LPL Trade, s.r.o., pretože tým, že dodávateľ nespolupracoval so správcom dane (nepodával daňové priznania, prehľady,...) nebolo možné tvrdenia odvolávajúceho overiť. Ak by odvolávajúci dostatočne preukázal uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov, nebolo by potrebné zo strany správcu dane preverovať tvrdenia od dodávateľa. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to a každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo. Správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol, že odvolávajúci môže za to, že dodávateľ nespolupracoval so správcom dane a že na základe tohto neuznal predmetné náklady v základe dane z príjmov, ale na základe toho, že odvolávajúci dostatočne nepreukázal vykonanie uvedených služieb a prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., t. j. táto námietka je bezpredmetná. Žalovaný má za to, že správca dane vychádzal z jednotlivých ustanovení zákonov, súdne judikáty sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 5Sžf/6/2012, na ktoré poukazuje odvolávajúci, pre neho záväzné nie sú. Súdne rozhodnutie je záväzné len pre účastníkov (strany) konania, v ktorom rozhodnutie bolo vydané a je len nahliadaním práva a nie jeho tvorbou. To znamená, že nie je možné len na základe rozsudkov súdov konštatovať, že správca dane nepostupoval správne. Z dokazovania, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaných služieb a prác podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. v roku 2013. Podľa žalovaného správca dane nespochybnil, že služby a práce v roku 2013 boli skutočne vykonané, dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach. Odvolávajúci vedel, v čom má správca dane pochybnosť a z akých dôkazných prostriedkov počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vychádza, odvolávajúci mal možnosť aj počas daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania predložiť dôkazné prostriedky, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. To, že odvolávajúci sa nevyvrátil pochybnosti správcu dane a sám nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným. Ak by odvolávajúci dostatočným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, potom by nevznikli pochybnosti správcu dane, kto skutočne dodal predmetné práce a nebolo by potrebné ani vyzývať dodávateľa na preukázanie predmetných prác. Správca dane podľa žalovaného postupoval v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 2, 3 a 4 tohto zákona, pričom zdôraznil, že v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane teda nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Správca dane iba prejednáva dôkazy daňovým subjektom predložené, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyšlo najavo. Správca dane podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly a v celom daňovom konaní vyšlo najavo. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bez bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov. Žalovaný je toho názoru, že postup správcu dane bol správny, keď zvýšil základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 podľa § 17 zákona č. 595/2003 Z. z. kontrolovanému daňovému subjektu aj o sumu 59.810,00 Eur (t. j. neuznané náklady v súvislosti s fakturovanými službami a prácami spoločnosťou LPL Trade, s.r.o.).
3. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorá bola správnemu súdu doručená v zákonom stanovenej lehote. Žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podstatou rozhodnutia správcu dane aj napadnutého rozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybnil, že služby a práce vyfakturované v roku 2013 spoločnosti FBS, s.r.o. spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. boli skutočne vykonané, „dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je deklarované na faktúrach vystavených týmto podnikateľským subjektom“. Takýmto spôsobom správca dane a napokon aj žalovaný odôvodnili dovyrubenie dane z príjmu. Správca dane teda na jednej strane mal preukázané (nespochybnil), že služby a práce boli skutočne vykonané (a teda žalobcovi dodané), avšak nemal preukázané, že boli vykonané práve podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o., a preto len z tejto skutočnosti vyvodil záver, že „nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaných služieb a prác podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. v roku 2013“. Takto vykonané závery vyrubovacieho konania nezodpovedajú skutkovému stavu veci, postrádajú základnú logiku a sú v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015, ako aj č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, pričom konštatoval, že ak žalobca faktúry, ktorými boli tieto práce a služby vyfakturované, riadne zaplatil, išlo o oprávnený výdavok, a teda náklad na dosiahnutie príjmov, ktoré si mohol zahrnúť do základu dane. Už len z tohto dôvodu je podľa žalobcu dovyrubenie dane z príjmov nezákonné. Žalobca tvrdí, že ním predložené dôkazy (daňové doklady)
správca dane kvalifikovaným spôsobom nespochybnil a následne nedôvodne „preniesol“ dôkazné bremeno na žalobcu vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či práce a služby boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca nevie a ani nemôže preukázať, či spoločnosť LPL Trade, s.r.o. tieto práce a služby dodala prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov alebo prostredníctvom subdodávateľov. Z výsluchu svedka T. mal správca dane preukázané, že táto spoločnosť, ktorej bol konateľom, tieto práce a služby skutočne dodala. Skutočnosť, že tento svedok nevie predložiť ďalšie listinné dôkazy, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Taktiež nemôže byť na ťarchu žalobcu, že si táto spoločnosť neslnila svoje daňové a iné povinnosti. Žalobca teda svoju časť dôkazného bremena (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) uniesol, pričom zo svedeckej výpovede T. B. vyplýva, že všetky deklarované práce vykonal, vyhotovil faktúry a prijal peňažnú hotovosť za vykonané práce. Namietal tiež, že správca dane nevykonal dokazovanie, ktoré žalobca navrhol správcovi dane vykonať, a to vypočuť svedkov, ktorých navrhol vo vyjadrení (bez dátumu), ktoré predložil správcovi dane v rámci prebiehajúcej kontroly. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je vadou konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 81/2007 zo dňa 16.04.2008 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 z 31.01.2011, z ktorých citoval a uviedol, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia správcu dane neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.03.2019 opätovne v podrobnostiach odkázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia žalovaného. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhnutých svedkov, a to Q., R., P. A., Q. V., V. W., J. B., pričom zamestnanci môžu potvrdiť osobne, že čistiace a upratovacie práce ako aj propagačné projekty v rôznych akciách prebiehali v priebehu roka 2013, žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane listom č. 103658711/2016 zo dňa 04.08.2016 žalobcovi oznámil, že ním navrhované výsluchy svedkov ako dôkaz neakceptuje, nakoľko vykonanie týchto výsluchov by neviedlo k preukázaniu skutočného vykonania prác daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarované na faktúrach vystavených touto spoločnosťou v roku 2013 pre žalobcu. Správca dane ďalej v oznámení uviedol, že nespochybňuje, že čistiace a upratovacie práce, ako aj propagačné projekty v rôznych akciách prebiehali v priebehu roka 2013, tak ako uvádza žalobca vo vyjadrení, ale nie je preukázané, že fakturované práce a služby vykonal dodávateľ LPL Trade, s.r.o.. Žalobca sám nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ale žiadal správcu dane vykonať dôkazy, ktoré by nepreukázali jeho tvrdenia, resp. len v rovine tvrdenia, bez predloženia relevantných dôkazov. Námietka žalobcu ohľadne totožností rozhodnutí je bezpredmetná, pretože žalovaný na základe odvolania žalobcu nemal dôvod uvádzať niečo iné, ako skutočnosti zistené správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný zopakoval, že v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane teda nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Správca dane iba prejednáva dôkazy daňovým subjektom predložené, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane kontrolovaného daňového subjektu. Na rozsudky, na ktoré poukazuje žalobca, nie je možné prihliadať v spornej veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne vo všetkých súvislostiach. Každá daňová kontrola je špecifická a nemôže sa zovšeobecňovať a zrovnoprávňovať s preukázanými zisteniami pri výkone daňovej kontroly u všetkých daňových subjektoch a odvolávať sa na konkrétne rozsudky. Žalovaný má za to, že správca dane vychádzal z jednotlivých ustanovení zákonov, súdne judikáty, na ktoré poukazuje žalobca, pre neho záväzné nie sú. Súdne rozhodnutie je záväzné len pre účastníkov (strany) konania, v ktorom rozhodnutie bolo vydané a je len hľadaním práva a nie je jeho tvorbou. To znamená, že nie je možné len na základe rozsudkov súdov konštatovať, že správca dane nepostupoval správne. Naviac v danom prípade správca dane ani žalovaný neuviedli, že sa jedná o zneužitie práva, nejedná sa ani o žiadne prekvalifikovanie, o podvodné konanie tak, ako uvádza žalobca, t. j. nie je možné aplikovať rozsudky tak, že sa z rozsudkov vyberie len časť konštatovania a nie vo všetkých súvislostiach. Tým, že žalobca
nepreukázal dostatočne vykonanie uvedených služieb a prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., správca dane z informačného systému finančnej správy zisťoval skutočnosti ohľadne dodávateľa, pričom zistené výsledky nenasvedčovali tvrdeniam, že deklarované služby a práce pre žalobcu vykonal daňový subjekt LPL Trade, s.r.o., pretože tým, že dodávateľ nespolupracoval so správcom dane, nebolo možné tvrdenia žalobcu overiť. Ak by žalobca dostatočne preukázal uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov, nebolo by potrebné zo strany správcu dane preverovať jeho tvrdenia u dodávateľa. Správca dane ani žalovaný svojich rozhodnutiach neuviedli, že žalobca môže za to, že dodávateľ nespolupracoval so správcom dane a že na základe toho neuznal predmetné náklady v základe dane z príjmov, ale na základe toho, že žalobca dostatočne nepreukázal vykonanie uvedených služieb a prác spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., t. j. táto námietka je bezpredmetná. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a sám nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným. Ak by žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, potom by nevznikli pochybnosti správcu dane, kto skutočne dodal predmetné práce a nebolo by potrebné ani vyzývať dodávateľa na preukázanie predmetných prác. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade aj správca dane vychádzal zo správneho rozloženia dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10.02.2016 vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či ich predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).“ Námietka žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo strany dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu je neopodstatnená, pretože z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané správcom dane vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne dodanie prác a služieb od dodávateľa. Žalobca mal pri obchodno-záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou starostlivosťou a obozretnosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, kto uvedenú službu (prácu) skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. To zahŕňa aj povinnosť overiť si overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (napr. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 01.03.2012, rozsudky NS SR č. k. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a č. k. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011). Správca dane ako aj žalovaný vydali svoje rozhodnutia, ktoré obsahujú všetky zákonné náležitosti definované v § 63 zákona č. 563/2009 Z. z.. Rozhodnutia obsahujú odôvodnenia, ktorých predmetom sú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správne orgány rozhodovali. V odôvodneniach rozhodnutí správne orgány uviedli všetky vykonané dôkazy (v prospech aj neprospech žalobcu), ich vyhodnotenie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a náhradu súdnych trov a trov vlastného právneho zastúpenia mu nepriznať.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 25.04.2019, doručenou správnemu súdu dňa 02.05.2019, v ktorej v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe.
6. Žalovaný duplikou na repliku žalobcu nereagoval.
7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.03.2021, o čom bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len zákon č. 595/2003 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
10. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku) ale i zásada prejednacia, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu, je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije.
11. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, vždy však musí sledovať účel dokazovania, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
12. Zákonodarca v ustanoveniach § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov stanovil zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií a záznamov vedených daňovým subjektom. Keďže základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú podmienky vecnosti, preukázateľnosti zaúčtovania, uvedené kritéria musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov. Sporné výdavky sú konkrétne špecifikované vyššie, pri zhodnotení skutkového stavu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vykonali vo veci dostatočné dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom.
13. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1) Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, tzn. že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2) Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. Dodávateľ je súčasne vystaviteľom faktúry, ktorá je nositeľom dôležitých informácií nielen o cene dodanej služby ale aj o množstve poskytnutej služby prípadne kvalite. Pokiaľ žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní služby predloží a označí správcovi dane konkrétne faktúry vystavené konkrétnym vystaviteľom - dodávateľom, má uvedená faktúra čo do ceny, množstva a kvality poskytnutých služieb preukazný charakter len vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi. Ak nie je preukázané, kto je dodávateľom poskytnutej služby, pričom je preukázané, že určité stavebné a iné práce boli vykonané, nie je potom zrejmý ich rozsah, ohodnotenie prác a faktúrou vystavenou určitým dodávateľom nemožno tieto absentujúce podstatné údaje nahradiť.
3) Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 citovaného zákona o daní z príjmov.
14. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre uplatnenie daňového výdavku v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z..
15. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný ako dôvod neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom uviedli, že z dokazovania, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaných služieb a prác podnikateľským subjektom LPL Trade, s.r.o. v roku 2013, pričom správca dane nespochybnil, že služby a práce v roku 2013 boli skutočne vykonané, dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach.
16. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
17. V preskúmavacom konaní mal správny súd preukázané, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné plnenia boli označeným dodávateľom LPL Trade, s.r.o. reálne uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa názoru správneho súdu zhodne s názorom žalovaného i správcu dane z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľom LPL Trade, s.r.o. predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
18. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu treba súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca deklarované tvrdenia nepreukázal, pričom dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia obchodov deklarovaných v daňovom priznaní a preukazovaných faktúrami bol na ňom, avšak žalobca v celom daňovom konaní nevedel preukázať deklarované tvrdenia, že obchodné transakcie s uvedeným dodávateľom LPL Trade, s.r.o. sa uskutočnili v súlade so zákonom. Za vystavenie dokladov, ktorými preukazuje skutočností uvádzané v daňovom priznaní, zodpovedá daňový subjekt. Je teda povinnosťou daňového subjektu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať reálnosť obchodnej transakcie a tým splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane. Žalobca ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia všetkých uplatnených nákladov do daňových výdavkov.
19. V súvislosti s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanej žalobe, správny súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých boli vyslovené požiadavky vo vzťahu k splneniu podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov pri dani z príjmov.
20. V rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k dani z príjmov uviedol, že dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
21. Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúc z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Ďalej uviedol, že zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Zo záverov tohto rozhodnutia vyplývajú pre uplatňovanie daňových výdavkov dve podmienky, a to príslušnosť výdavku k daňovému subjektu a existencia vynaloženia samotného výdavku.
22. Správny súd tiež poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol vo vzťahu k daňovým výdavkom uplatňovaným daňovým subjektom, že ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom ustanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou - dodávateľom uvedeným na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch. Najvyšší súd SR ďalej zdôraznil zásadný význam dôkazného bremena žalobcu ako daňového subjektu, ktorý vyplýva jednak zo zákona, a jednak je judikovaný v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Za podstatné pre neuznanie odpočítania uplatnených výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o daní z príjmov Najvyšší súd SR považoval to, že daňový subjekt v prejednávanej veci si do daňového priznania zahrnul daňové výdavky a nebolo preukázané, že práce reálne uskutočnil ten dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúry, resp. jeho subdodávateľ.
23. Pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu preto správny súd zohľadňoval vyššie uvedené závery, opakovane uvedené v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Pri preskúmavaní rozhodnutí daňových orgánov na základe správnej žaloby žalobcu správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýliť sa od vyššie uvedených a ustálených záverov Najvyššieho súdu SR.
24. Žalobca namietal, že závery vyrubovacieho konania nezodpovedajú skutkovému stavu veci, postrádajú základnú logiku a sú v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čo bližšie nekonkretizoval. Je toho názoru, že ak faktúry, ktorými boli práce a služby vyfakturované, riadne zaplatil, išlo o oprávnený výdavok, a teda náklad na dosiahnutie príjmov, ktoré si mohol zahrnúť do základu dane, preto už len z tohto dôvodu je dovyrubenie z príjmov nezákonné. K uvedeným žalobným námietkam správny súd uvádza, že z ustanovení zákona o daní z príjmov vyplýva, že preto, aby daňový výdavok (náklad) bolo možné na daňové účely považovať za daňový výdavok, musí spĺňať základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie a výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukázanosti; a taktiež musí spĺňať podmienku rozsahu, ak je jeho výška limitovaná. Daňový subjekt pritom v rámci podmienky preukázanosti musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, sa zhodujú
so skutočne realizovanými plneniami. Tieto požiadavky vo vzťahu k daňovým výdavkom boli ustálené aj vo vyššie uvedenej judikatúre Najvyššieho súdu SR.
25. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočne reálne plnenie. To, že faktúra má všetky náležitosti účtovného dokladu a je zaúčtovaná v zmysle Zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že plnenia boli skutočne realizované tak, ako je to uvedené na faktúre, a že daňový subjekt má právo na uplatnenie daňových výdavkov. Splnenie podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov nespočíva len v ich formálnej deklarácii, teda len v predložení dokladov. Doklady musia mať povahu faktu, teda musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť preukázané. 26. Z už vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok daňové výdavky, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok uznaný ako oprávnený.
27. Zo žalobných námietok žalobcu nie je zrejmé, v čom závery vyrubovacieho konania nezodpovedajú skutkovému stavu veci a prečo majú byť v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca predložil ako dôkaz faktúry, objednávky a grafické návrhy, výdavkové pokladničné doklady, ku ktorým je priložený doklad z elektronickej registračnej pokladnice spoločnosti LPL Trade, s.r.o. o úhrade danej faktúry. Podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103431521/2016 zo dňa 01.07.2016, na ktorom bol vypočutý konateľ žalobcu V. za účelom objasnenia dodávateľsko- odberateľských vzťahov so spoločnosťou LPL Trade, s.r.o., tento uviedol, že vzájomná spolupráca začala na základe odporúčania pána Q. B., konateľa spoločnosti DEMS, spol. s r.o., Stará Ľubovňa, ktorý žalobcovi prenajíma Jánsku kolibu - Strachanovka, pričom s konateľom spoločnosti LPL Trade, s.r.o. T. B. sa stretol asi na jar v roku 2013 v Hoteli Strachanovka, Jánska Koliba. Na stretnutí komunikovali o možnostiach služieb, ktoré by im mohol poskytnúť. S T. B. bol v telefonickom kontakte (v súčasnosti ale už telefonický kontakt na neho nemá) a pred každou kampaňou, ktorá bola predmetom fakturácie, sa osobne stretli na prevádzke Strachanovka a riešili, ako to bude prebiehať, čo od nich potrebuje, aby to vedel zrealizovať, aby mohli získať zákazníkov. K návrhom vypracovaným dodávateľom LPL Trade, s.r.o. sa priamo vyjadroval, hodnotil ich a odsúhlasoval, vyhodnocoval ich so zamestnancami k tomu určenými (pani B. z marketingu a recepčné). S T. B. nikdy nejednal v sídle tejto firmy a nevie, kde konkrétne sa sídlo firmy LPL Trade, s.r.o. nachádza. Pri spoločných stretnutiach v súvislosti s jednotlivými kampaňami zároveň prekonzultovali aj otázku čistiacich a upratovacích prác, žiadnu evidenciu o osobách ani o prácach, ktoré ich vykonávali nemá, neviedli ju. Jednalo sa o dve, tri ženy, niekedy prišiel aj muž na pomocné práce, počet týchto osôb sa menil, všetko technické zabezpečenie ako aj čistiace prostriedky a pomôcky si spoločnosť LPL Trade, s.r.o. zabezpečovala sama. Žalobca nezabezpečoval ich dopravu, niekedy ich doviezol T. B., niekedy prišli sami autom, nesledovali to, nevenovali tomu pozornosť. Konateľ žalobcu V. H. sa na vyzvanie správcu dane, aby predložil písomnú korešpondenciu s LPL Trade, s.r.o. za rok 2013 vyjadril, že spoločnosť FBS, s.r.o. nemá žiadnu písomnú korešpondenciu s LPL Trade, s.r.o. za rok 2013, peňažné sumy vyplácal osobne T. B. u nich na prevádzke v dňoch, ktoré sú uvedené na pokladničných dokladoch. Spolupráca s daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. v roku 2014 už nepokračovala, konateľ žalobcu nevedel presne uviesť, kedy bola ukončená, podľa jeho vyjadrenia reklamu začali realizovať cez iné spoločnosti, napríklad Creative Solution, Zľavomaty, zľavové portály. V súčasnej dobe v kontakte s daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o. ani s jeho konateľom nie je, nespomína si, kedy a kde sa s ním naposledy stretol.
28. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že daňový subjekt LPL Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2013 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (naposledy bolo podané daňové priznanie za rok 2009 s dátumom evidencie 31.03.2010), za rok 2013 nepodal ani mesačné prehľady k dani zo závislej činnosti ani ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za 2. štvrťrok 2012 s dátumom evidencie 27.07.2012. Dňa 27.06.2016 správca dane vykonal aj miestne zisťovanie v sídle spoločnosti LPL Trade, s.r.o. na adrese Bystrická cesta 45, Ružomberok, pričom zistil, že daňový subjekt LPL Trade, s.r.o. sa na uvedenej adrese nenachádza, nebola tam tabuľka ani poštová schránka s označením
tejto spoločnosti. Na uvedenej adrese sa nachádza areál bývalého Výrobného družstva LIPTONA Ružomberok, pozostávajúci z viacerých budov, v ktorom sídlia firmy s adresou Bystrická cesta 45 - napr. ELIT SLOVAKIA s.r.o., ASTAX s.r.o., autoshop, MORUS s.r.o., STEPA Slovakia, s.r.o., atď., pričom ani jedna z oslovených osôb pracujúcich v týchto firmách nevedela nič o existencii spoločnosti LPL Trade, s.r.o., vedomosť o nej nemala ani poštová doručovateľa.
29. Správca dane preveroval žalobcom tvrdené poskytnutie služieb a prác od deklarovaného dodávateľa aj výsluchom svedka T. B., konateľa spoločnosti LPL Trade, s.r.o., o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102542099/2017 zo dňa 12.12.2017. Z výpovedí tohto svedka vyplynulo, že účtovníctvo spoločnosti LPL Trade, s.r.o. za rok 2013 nevie predložiť a ani zabezpečiť jeho predloženie, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Grafický návrh pre inzerciu v časopise Život vypracoval osobne, túto sprostredkoval, meno zástupcu redakcie Život si nepamätá, dôkazy o komunikácii so zástupcom časopisu Život nevie predložiť, ani zabezpečiť ich predloženie, lebo je vo výkone trestu odňatia slobody. Spôsob realizácie reklamnej propagácie akcie „Veľká noc“ v tomto konkrétnom prípade nevie uviesť. Grafický návrh reklamnej propagácie akcie „Veľká noc“ vypracoval on, spôsob realizácie prípravy reklamnej akcie v tomto konkrétnom prípade nevie uviesť, nemá podklady. Spôsob realizácie celoročnej reklamnej propagácie akcií „Darčekový poukaz“ a „Kongres pobyty pre firmy“ v konkrétnych prípadoch nevie uviesť a nevedel ho uviesť ani pokiaľ ide o reklamné propagácie ďalších akcií, ku ktorým bol správcom dane vypočutý. V súvislosti s vykonaním čistiacich a upratovacích prác na prevádzke „Strachanovka - Jánska koliba“ uviedol, že tieto vykonával spolu s osobami, ktoré neboli so spoločnosťou LPL Trade, s.r.o. v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne mená týchto osôb nevie uviesť, pracovníkov pri výkone práce usmerňoval, jednalo sa o tri až päť osôb podľa potreby, evidenciu o vykonaných prácach podľa jednotlivých dní vrátane údajov o osobách, ktoré tieto práce vykonávali, neviedol, vyfakturované to bolo po poschodiach tak, ako je uvedené na faktúrach. Tvrdil, že bol osobne prítomný pri vykonávaní čistiacich a upratovacích prác, časť z nich vykonal sám. Spoločnosť LPL Trade, s.r.o. v roku 2013 nikoho nezamestnávala, evidenciu jej majetku nevie predložiť ani zabezpečiť jej predloženie a hoci osoby, ktoré vykonávali predmetné čistiace a upratovacie práce na miesto doviezol sám na svojom vozidle, ich mená uviesť nevie. Faktúry boli zaplatené v hotovosti, peniaze mu vyplatil konateľ spoločnosti FBS, s.r.o., po predložení faktúr, doklady o úhrade faktúr nevie predložiť, a nevie zabezpečiť ani predloženie žiadnych účtovných dokladov spoločnosti LPL Trade, s.r.o. za rok 2013. Správca dane tak nemohol preveriť zaúčtovanie predmetných faktúr ani overiť ďalšie súvisiace skutočnosti v účtovníctve spoločnosti LPL Trade, s.r.o..
30. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, ktoré dôkazy boli vykonané, vyhodnotili ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, uviedli skutkové závery, ku ktorým dospeli a aj právne posúdenie veci. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že by účelovo postupovali v jeho neprospech. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov z obsahu administratívnych spisov a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplývajú. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov správcom dane bez toho, aby boli vytýkané konkrétne nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k tomu, akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, a akú schopnosť priznali dôkazu vo vzťahu k tomu, či tento je spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nevykonanie navrhnutých dôkazov je vadou konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že žalobca žiadal ako svedkov vypočuť Q., R. V., P. A., Q. V., V. W. a J. B., ktorí sa mali podieľať na tvorbe ponuky, môžu aj potvrdiť, že čistiace a upratovacie práce ako aj propagačné projekty v rôznych akciách prebiehali v priebehu roku 2013. Pokiaľ správca dane žalobcovi písomne dňa 04.08.2016 oznámil, že ním navrhnuté výsluchy svedkov ako dôkaz neakceptuje, nakoľko ich vykonanie by neviedlo k preukázaniu skutočného vykonania prác daňovým subjektom LPL Trade, s.r.o., správny súd poukazuje na skutočnosť, že ani konateľ žalobcu a ani konateľ LPL Trade, s.r.o. T. neuviedli žiadne konkrétne mená osôb, ktoré mali tieto práce vykonávať, a pokiaľ by im boli známe, nič im nebránilo, aby ich správcovi dane označili. Naviac správca dane nespochybnil, že čistiace a upratovacie práce ako aj propagačné projekty v rôznych akciách prebiehali v priebehu roka 2013, tak ako to tvrdil žalobca vo
svojom vyjadrení, ale nebolo preukázané, že fakturované práce a služby vykonal práve dodávateľ LPL Trade, s.r.o., Ružomberok.
31. Správny súd zdôrazňuje už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia bližšie popísanú povinnosť daňového subjektu preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre uplatnenie práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje daňové výdavky. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre uplatnený nárok sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa presúva opäť na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdenia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií (viď závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.09.2016). V kontexte vyššie uvedenej argumentácie je potom logická a udržateľná argumentácia žalovaného o tom, prečo nebolo dôvodné vykonať žalobcom v odvolaní navrhnuté dôkazy.
32. Pokiaľ žalobca v žalobe citoval z niektorých rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015, sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010) správny súd poznamenáva, že žiadnym spôsobom neozrejmil, ako a v čom sú skutkové okolnosti v tam posudzovaných prípadoch zhodné s preskúmavanou vecou a prečo právne závery je potrebné aplikovať práve na preskúmavanú vec žalobcu. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nedostatok nevykazuje, správne orgány vo svojich rozhodnutiach svoje závery zrozumiteľne, dostatočne a teda v súlade so zákonom odôvodnili vrátane zachytenia podstaty úvah, ktorými boli vedené a z ktorých vychádzali. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, v nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP.
33. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania súd nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.