Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-31-2019.pdf
PDF · 122.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu Y. W., nar. X.X.XXXX, Š. Č.. XX/XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou, Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.7.2019, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „sociálna poisťovňa“ ) zamietla podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 1.1.2020 (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 23.1.2019. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a §65a ZSP a konštatovala, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 19.11.2017 a ku dňu 19.11.2017 získal 4326 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 311 dní. Nakoľko žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť správny orgán zamietol.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku a žiadal priznanie pomerného starobného dôchodku, nakoľko vo všeobecnom dôchodkovom systéme získal 11 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia.
3. Žalovaný správny orgán, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Svoje rozhodnutie založil na tých istých skutkových a právnych záveroch ako Sociálna poisťovňa v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019. V odôvodnení uviedol: „Ku dňu 19. novembru 2017 získal 4 326 dni dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok k 19. novembru 2017, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZ-VZ-44.355-1/2010 zo dňa 16. septembra 2010 vyplýva, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2010 podľa
ustanovenia § 38, § 39, § 58 a § 60 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (...) Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.9. 1974 od 28. septembra 1976 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1960 do 30. 6. 1983 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. júla 1983 do 30. 4. 1986 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. januára 2000 do 30. 6 . 2010 v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že základnú vojenskú službu a obdobie služobného pomeru, ktoré boli účastníkovi konania zhodnotené na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu nie je možné v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. K námietke účastníka konania, ktorou žiada priznať pomerný starobný dôchodok vzhľadom na získanie 11 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, je potrebné uviesť, že nárok na pomerný starobný dôchodok je upravený v prechodnom ustanovení § 273 zákona č. 461/2002 Z. z..”
II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika
4. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu 26.8.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.7.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019.
5. V správnej žalobe namietal, že správne orgány oboch stupňov pochybili a nesprávne právne posúdili jeho žiadosť vo veci zisťovania splnenia podmienok doby dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 ods. 1 ZSP. V tejto súvislosti uviedol: „Sporné je medzi stranami splnenie ďalšej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to obdobie dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 15 rokov. Podľa žalovaného dôchodkové poistenie žalobcu trvalo len 11 rokov a 311 dní a preto nesplnil podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach s poukazom na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nezohľadnil pri posúdení vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok obdobie jeho účasť na dôchodkovom poistení v trvaní cez 30 rokov, dôvodiac, že uvedené obdobie bolo žalobcovi zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-SZ-VZ-44.335-1/2010 zo dňa 16. septembra 2010 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ústavou a zákonom, keď žalovaný pri posudzovaní doby dôchodkového postenia z hľadiska splnenie požadovanej minimálne 15 ročnej doby trvania dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) nezohľadnil - nezapočítal dobu poistenia, ktorá bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku priznaného žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Primeraným môže byť len také hmotné zabezpečenie, ktorým je zhodnotená celá doba účasti občana na sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného základné právo občana na primerané sociálne zabezpečenie môže byť zachované len takým výkladom a aplikáciou zákonov, podľa ktorého ak niektoré obdobie poistenia nemohlo byť a nebolo zhodnotené v osobitnom systéme pre výpočet dôchodku v tomto systéme, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre určenie starobného dôchodku. Inak povedané za stavu, keď osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu, ktorá by umožňovala zhodnotiť doby účasti poistenca na dôchodkovom poistení v tzv. civilnom zamestnaní, potom zhodnotenie týchto dôb dôchodkového poistenia prichádza do úvahy jedine v systéme všeobecného poistenia (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Odlišným výkladom zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení by sa doby poistenia poistenca v tzv. civilnom zamestnaní stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zhodnotené. Vzhľadom k uvedenému, je v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. taký výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktorým dôvodí žalovaný /nezohľadnenie - nezapočítanie doby dôchodkového poistenia, ktorá bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku priznaného podľa zákona č. 328/2002 Z. z. pri posudzovaní požadovanej minimálne 15 ročnej doby trvania dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia/, pretože dôsledkom takého výkladu sa vylúči zhodnotenie doby poistenia v civilnom zamestnaní v
celom rozsahu. Práve nesprávnym výkladom zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zo strany žalovaného, došlo k tomu, že napriek žalobcom získanej dobe dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní v trvaní 11 rokov a 311 dní táto doba žiadnym spôsobom nebola zhodnotená. Pritom samotné znenie zákonných ustanovení, ktorými žalovaný odôvodňuje svoje závery, t. j. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pri ich ústavne konformnom výklade sledujúcom zachovanie základných práv poistenca nevylučuje zohľadnenie celej doby účasti poistenca na dôchodkovom poistení pri posudzovaní doby poistenia rozhodnej pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to vrátane dôb už zhodnotených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Zohľadnenie doby starobného poistenia zhodnotenej v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia priznaním výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. z hľadiska splnenia podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok neznamená duplicitné zhodnotenie tejto doby v starobnom dôchodku. Nakoľko výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. má po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe, a preto v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku vypočítaného z celej doby účasti na dôchodkovom poistení o už priznanú a poberanú dávku výsluhového dôchodku resp. krátenie primerane dobe dôchodkového poistenia zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku.“
6. V ďalšej časti správnej žaloby právna zástupkyňa poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozhodnutia vedené pod sp. zn. 7 So 138/2011, 9So/138/2011, 7So/51/2012, 7So/22/2015).
7. Listom zo dňa 17.10.2019 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá bola v nich obsiahnutá. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania Vo vyjadrení uvádza: „Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol od 16. septembra 2010 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok, ktorý zhodnotil dobu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie v rozsahu 11 rokov a 311 dní. V uvedenom období nebol žalobca zaradený do výkonu I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné znížiť žalobcovi dôchodkový vek, pretože zamestnanie hasiča zaradené do II. a III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané splnenie požadovaných podmienok, nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol, teda nárok na starobný dôchodok žalobcovi dovŕšením 62. roku veku nevznikol. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko žalobca vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej II. a III. pracovnej kategórii, ktoré nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladajú, t. zn. nie sú v prípade žalobcu splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Vyššie uvedený právny názor prijal vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných prípadoch (rozsudok č. 9So/146/2015 zo dňa 31. mája 2017 a č. 7Sk/16/2019 zo dňa 24. júla 2019), a správnosť a zákonnosť postupu žalovanej potvrdil.“
8. Replikou zo dňa 4.12.2019 sa vyjadril právny zástupca žalobcu tak, že zotrval na doterajšom právnom názore, pričom uviedol: „Je úplne nepochopiteľné a zmätočné vyjadrenie žalovaného k žalobe, keď v ňom poukazuje na právnu úpravu a dôvody znižovania dôchodkového veku, keď sa uvedené žiadnym spôsobom netýka prípadu žalobcu. Pretože žalobca nežiadal o priznanie starobného dôchodku v tzv. zníženom dôchodkovom veku. Naopak žiadal o priznanie starobného dôchodku po dosiahnutí riadneho dôchodkového veku 62 rokov a 76 dní a od dosiahnutia tohto veku, t. j. 19. novembra 2017, ktorý ako je vyššie uvedené potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca žiadosť o starobný dôchodok podal 23. januára 2019. Ako to vyplýva zo žaloby a jej príloh, žalobcovi bola vo výsluhovom dôchodku zohľadnená a aj zhodnotená doba účasti na dôchodkovom poistení /počas služobného pomeru a vojenskej služby/ spolu v trvaní 30 rokov a 36 dní. Podľa osobného listu dôchodkového
poistenia žalovaný ustálil žalobcovi dobu účasti na dôchodkovom poistení v trvaní 11 rokov a 311 dní. Čo spolu predstavuje 41 rokov a 347 dní. Avšak z porovnania období zohľadnených pri výpočte výsluhového dôchodku a období označených v osobnom dôchodkovom liste vyplýva, že žalobca odpracoval, teda bol účastný na dôchodkovom poistení spolu /vrátane služobného pomeru a vojenskej služby/ spolu 38 rokov a 272 dní. Tento rozdiel vyplýva z toho, že z doby účasti na dôchodkovom poistení uvedenej v dôchodkovom liste v trvaní 11 rokov a 311 dní bolo obdobie 3 rokov 75 dní /od 01.08.1980
- do 30.06.1983/ zohľadnené aj zhodnotené vo výsluhovom dôchodku. Nezhodnotené tak zostalo obdobie účasti na dôchodkovom poistení v trvaní 8 rokov 236 dní. Nezhodnotené obdobie je možné zhodnotiť jedine v dávke zo všeobecného dôchodkového zabezpečenia - v starobnom dôchodku. Preto z dôvodov uvedených v žalobe je neprípustné, aby k takému zhodnoteniu nedošlo z dôvodu odmietnutia zohľadnenia celej doby účasti na dôchodkovom poistení /38 rokov 272 dní/ pri posudzovaní splnenia zákonom požadovanej doby 15-tich rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok. Zdôrazňujeme, že zohľadnenie celej doby pre vznik nároku neznamená zhodnotenie celej doby v sume starobného dôchodku.“
III. Právny názor správneho súdu
9. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“ a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.
10. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 prvá veta SSP).
11. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Priebeh administratívneho konania nebol medzi účastníkmi sporný. Taktiež sa správny súd oboznámil s príslušnou judikatúrou NS SR č. k. 7So 138/2011, 9So/138/2011, 7So/51/2012, 7So/22/2015 a taktiež s rozsudkom tunajšieho správneho súdu č. k. 7Sa/9/2017, ako aj a s rozsudkami NS SR č. k. 9So/146/2015 zo dňa 31. mája 2017 a č. 7Sk/16/2019 zo dňa 24. júla 2019.
15. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 23.1.2019 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 114 ods. 1 ZSP k 19.11.2017. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dovŕšením 62 rokov a 76 dní veku dňa 19.11.2017. Poberateľom výsluhového dôchodku je od 16.09.2010. Na účely jeho priznania mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.9. 1974 do 28. septembra 1976 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1960 do 30. 6. 1983 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. júla 1983 do 30.
4 . 1986 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. januára 2000 do 30. 6. 2010 v III. pracovnej kategórii.
16. Žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia (poistenia) vykazuje obdobie poistenia v trvaní 11 rokov a 311 dní, ktoré mu neboli zhodnotené pre výsluhový dôchodok, a ani vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. A to z dôvodov, ktoré sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie.
17. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZSP tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Podľa ust. § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak. Podľa ust. § 114 ods. 1 ZSP, nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Podľa ust. § 255 ods. 1 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 255 ods. 5 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
19. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa § 65 ods. 2 a § 65a ZSP a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 dôchodkový je vek 62 rokov a 76 dní veku poistenca. Na základe uvedeného žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní dňa 19. novembra 2017. Sporné bolo, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré poukazuje aj žalobca v žalobe.
20. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval, ako už uvádza vyššie.
21. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.
22. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
23. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení (ZSP) len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
24. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
25. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je preskúmavaná, z ktorého právna veta znie: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení/zabezpečení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“..... „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
26. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bol publikovaný rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. sociálnom poistení (ZSP), ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
27. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor NS SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie. Takáto obrana nemohla obstáť, žalovaný je rozhodnutiami NS SR viazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom, do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok, vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, v ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal NS SR rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach.
28. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac sa teoretická suma starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky.
29. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je aplikovateľný na skutkový stav veci a neopodstatnené je aj jeho poukazovanie na to, že vyššie citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.
30. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok aj nezhodnotenie získanej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme, tzn. táto doba nie je zhodnotená ani v jednom sociálnom systéme.
31. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. (rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Zohľadnenie I. a II. pracovnej kategórie má význam pri posudzovaní dôchodkového veku poistenca.
32. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom neriadili, napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
33. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán opätovne posúdi nárok žalobcu na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí a urobí výpočet starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).