Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/146/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014200336 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200336.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančenika v právnej veci navrhovateľa: C.. P. I., bytom I. XXXX/X, V. v zastúpení JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.03.2015, č.k. -125, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.03.2015, č.k. -125, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 18.03.2015, č.k. -125, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2014, v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 10.11.2014, ktorým podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, teda od dovŕšenia veku 58 rokov. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZP-41.625-1/SZ-2008 zo dňa 27.05.2008 priznaný výsluhový dôchodok od 18.03.2008 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 31 skončených rokov, pričom zo špecifikácie služby (str. 7 rozsudku) nebolo preukázané, že by v rokoch od 1976 až 1999, resp. od 01.01.2000 do 17.03.2008 kedy vykonával službu (hasič) bol zaradený do I. či II. kategórie funkcií. Krajský súd argumentáciu navrhovateľa o zaradení do funkcií (napr. požiarnika, veliteľa zmeny) neuznal s konštatovaním, že nemožno tieto

pracovné zaradenia do funkcií pri výkone zamestnania automaticky zamieňať so zaradením do kategórie funkcií ako to zákon pre zníženie vekovej hranice na priznanie dôchodku požaduje.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že súd nesprávne právne vec posúdil a neúplne zistil skutkový stav.

Bol toho názoru, že krajský súd mal skúmať reálne vykonávanú prácu navrhovateľom a nie iba formálne interpretovať zákonné ustanovenia, ktorá povinnosť mu vyplýva aj z nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky .

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 175,01 eur.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu sa pridržiavala napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto (ďalej len ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Najvyšší súd SR sa s poukazom na ustanovenie v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove námietky ďalšie dôvody.

Do kategórie funkcií podľa sa zaraďovali len príslušníci ozbrojených zborov (vojaci, policajti atď.) v zmysle a maximálne do 31.12.1999 - hasiči tam zaradení neboli, ako správne uviedol aj krajský súd. V relevantnom období (podľa špecifikácie evidenčného listu a potvrdenia hasičského zboru) navrhovateľ nevykonával službu vojaka z povolania ani policajta. Preto sa nemôžu na neho vzťahovať nároky vyplývajúce pre vojakov a policajtov z výkonu služby v I. resp. II. kategórii funkcií (, , a ).

Najvyšší súd nemohol uznať ani argumentáciu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky , keďže tento súvisí s ( cit.:„ Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takéhoto hodnotenia je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie platí obdobne“), ale nerieši situáciu ozbrojených zložiek ani hasičov v zmysle spornej veci a preto táto argumentácia je pre daný prípad irelevantná.

Keďže zo spisu iná okolnosť zistená nebola najvyšší súd mal na základe vyššie uvedeného preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58, (ani 59 rokov) a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa v spojení s , a

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení s 224 ods. 1, a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.