Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu Q.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX W. K. B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, za ktorú konajú samostatne advokáti a konatelia JUDr. Miloš Taragel a JUDr. Natália Akram, proti žalovanému Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako: „Ústredie“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22.05.2019 podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako: „ZoSP“) a a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako: „ZoSZ“) zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Ústredie svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keďže získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorú v súlade s a ZoSP nemožno zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok a k dátumu dovŕšenia dôchodkového veku nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (dôchodkovo poistený bol 14 rokov a 266 dní). Uviedlo tiež, že žalobca v období od 01.10.1975 do 27.09.1977 a od 01.12.1977 do 30.09.2011 vykonával zamestnanie zaradené do II. a III. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie, t. j. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a preto ani s prihliadnutím na ZoSP nie je možné znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do II. a III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.

2. Žalobca sa voči rozhodnutiu Ústredia odvolal a vo svojom odvolaní poukázal na rozpor odvolaním napadnutého rozhodnutia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. s rozhodnutím sp. zn. a ďalších, z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku.

3. Žalovaný v odvolacom konaní prostredníctvom generálneho riaditeľa (príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP) správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019 podľa § 218 ods. 2 ZoSP odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Ústredia. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil v zhode s Ústredím a ďalej uviedol, že Ústredie zosúladilo svoju aplikačnú prax s názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 uverejneného v Zbierke (ďalej len ako „Dohovor“). V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Ústredie v prípade žalobcu zvolilo rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 07.11.2019, z dôvodov podľa , a (ďalej len ako „SSP“) správnu žalobu, v ktorej uviedol, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.12.2011 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, pre výpočet ktorého bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 35 rokov a 310 dní, do ktorej spadal výkon základnej vojenskej služby žalobcu v trvaní od 01.10.1975 do 27.09.1977, výkon služby požiarnika v trvaní od 01.12.1977 do 31.12.1999 a výkon služby hasiča zaradenej do III. pracovnej kategórie v trvaní od 01.01.2000 do 30.09.2011. Žalobca pracoval aj počas poberania výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho bol riadne sociálne poistený a odvádzal odvody na dôchodkové poistenie. K preukázaniu uvedeného predložil súdu relevantné doklady - rozhodnutia, potvrdenia a dohody o vykonaní práce. Žalobca ďalej zhrnul obsah oboch rozhodnutí správnych orgánov aj ním podaného odvolania. Podľa žalobcu medzi ním a žalovanou nie je sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek, sporným je hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného žalobcom pri výkone služby hasiča, keď žalovaný odmieta toto obdobie uznať ako dobu dôchodkového poistenia podľa ZoSP. Podľa žalobcu je striktný gramatický výklad zákona žalovaným nesprávny a svojím rozhodnutím žalobcu diskriminuje. Právna úprava ZoSP nemá podľa žalobcu za cieľ znemožniť pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnenie celej doby poistenia poistenca (bez ohľadu na to, či ju získal v osobitnom systéme poistenia alebo všeobecnom) a vyžadovať, aby poistenec nadobudol celú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia, a teda ignorovať doby poistenia, ktoré boli zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok. K otázke nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa , existuje pomerne rozsiahla a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, ako aj krajských súdov, od ktorej sa žalovaný pri rozhodovaní v tejto veci odklonil, resp. závery ktorej si žalovaný svojvoľne interpretuje, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné, arbitrárne a založené na nesprávnom právnom závere, keď konštatoval, že žalovaný nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatok jeho dôvodov vidí žalobca v jeho odôvodnení, v ktorom žalovaný jednoznačne konštatuje, že si je vedomý ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k otázke súbehu výsluhového dôchodku a starobného dôchodku, vrátane rozhodnutia sp. zn. , ale žalovaný si toto rozhodnutie a jeho závery nesprávne vykladá, ak pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje len dobu výkonu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a keďže výkon služby hasiča, ktorý žalobca vykonával, nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií, dobu výkonu služby hasiča žalovaný pre účely priznania starobného dôchodku žalobcovi nezohľadnil. Takýto výklad predmetných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je zjavne nesprávny a žalovaný si toho musí byť vedomý. Ust. ZoSP, ktoré žalobca cituje, hovorí podľa žalobcu len o zachovaní nárokov poistencov zaradených do tzv. zvýhodnených pracovných kategórii podľa a jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípade, že žiadateľ o dôchodkovú dávku nedosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia ZoSP, a teda žiada o priznanie dôchodku v zníženom dôchodkovom veku, čo nie je prípad žalobcu. Zo žiadneho ustanovenia ZoSP podľa žalobcu nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

5. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca citoval , , , ZoSP, SR a čl. 33 ods. 2 Dohovoru a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a krajských súdov, ku ktorej uviedol, že započítanie dôb dôchodkového poistenia zo strany Sociálnej poisťovne u žiadateľov o priznanie nároku na starobný dôchodok, ktorí sú zároveň poberateľmi výsluhového dôchodku už bolo opakovane predmetom prieskumu rozhodnutí Sociálnej poisťovne, zo

strany krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR, pričom súdna judikatúra zastáva názor, že: „pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.“ Z právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.10.2009 vyplýva : „ ... výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.“ Záverom tejto časti správnej žaloby žalobca citoval značnú časť z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.08.2012, kde uviedol : „Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok .....Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme.

Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“

6. V závere správnej žaloby žalobca vyslovil názor, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Ústredia sú postavené na nesprávnom právnom názore, sú nepresvedčivé, nie sú náležite zdôvodnené a sú v zjavnom rozpore so skutočným stavom, čo sa týka dĺžky doby trvania dôchodkového poistenia žalobcu. Rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nesie znaky arbitrárnosti a je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, keď správny orgán sa extrémnym spôsobom a bez akejkoľvek relevantnej argumentácie odkláňa od ustálenej súdnej judikatúry, ktorá vzišla z konaní, v ktorých bol žalovaný stranou, a teda je mu táto judikatúra dobre známa. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019 , ako aj rozhodnutie Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2019, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2020 k správnej žalobe v úvode zhrnul skutkový stav, ako aj právnu argumentáciu administratívneho orgánu, ktoré viedli k záveru o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.05.2017, z ktorého citoval: „do kategórie funkcií podľa sa zaraďovali len príslušníci ozbrojených zborov (vojaci, policajti atď.) v zmysle a maximálne do 31.12.1999 - hasiči tam zaradení neboli... V relevantnom období (podľa špecifikácie evidenčného listu a potvrdenia hasičského zboru) žalobca nevykonával službu vojaka z povolania ani policajta. Preto sa nemôžu na neho vzťahovať nároky vyplývajúce pre vojakov a policajtov z výkonu služby v I., resp. II. kategórii funkcií (, , a ) v znení neskorších predpisov.“ Záverom žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a vecných dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, trvá na ich zákonnosti a vecnej správnosti, na základe čoho žiada, aby súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 02.08.2021 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe, ako aj uplatnených žalobných dôvodoch trvá a nerozumie, prečo sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberá splnením podmienok na vznik nároku na dôchodok pri znížení dôchodkového veku, keď v konaní nie je sporné, že žalobca dovŕšil riadny dôchodkový vek. Nesúhlasil s tvrdením, že nebol ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia (poistenia), (v ktorom získal obdobie poistenia 14 rokov a 266 dní), pretože ak by žalovaný zohľadnil aj poistenie v osobitnom systéme sociálneho poistenia, túto dobu určite presiahol a splnil tak zákonom stanovenú podmienku dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku. Tvrdenie žalovaného, že názor Najvyššieho súdu SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa žalobcu neobstojí, v ktorej súvislosti citoval časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.03.2021, v ktorom súd rovnaký argument žalovaného vyvracia. V závere repliky uviedol, že napriek tomu, že žalovaný je ako správny orgán viazaný právnym názorom súdu, ktorý je možné označiť za

ustálenú rozhodovaciu prax, žalovaný dlhodobo tento právny názor súdu odmieta aplikovať vo svojej rozhodovacej praxi, čím porušuje ústavné právo poistencov na hmotné zabezpečenie v starobe.

9. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením žalovaný nereagoval a k replike žalobcu sa nevyjadril.

10. Následne dňa 21.10.2021 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu označené ako „Doplnenie odôvodnenia žaloby,“ v ktorom žalobca poukázal na ďalší nedostatok v rozhodnutiach správnych orgánov, a to, že žalobca od 11.01.2012 do 31.12.2012 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre Mesto Spišská Nová Ves (príloha podanej správnej žaloby), pričom podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2019 mu toto obdobie poistenia vôbec nebolo zohľadnené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je nesprávny záver prvostupňového rozhodnutia Ústredia, o tom, že žalobca nebol dôchodkovo poistený minimálne 15 rokov, a v nadväznosti na uvedené je nezákonné aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa prvostupňového rozhodnutia mal byť žalobca poistený 14 rokov a 266 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom za rok 2012 bol žalobca dôchodkovo poistený 356 dní, ktoré mu neboli zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného, a teda žalobca dosiahol už len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia dobu poistenia 15 rokov.

11. Na pojednávaní dňa 08.11.2021 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a vyjadreniach a žalovaný trval na svojich stanoviskách a správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Ústredia. Žalobca zopakoval skutočnosti uvedené v doplnení žaloby zo dňa 21.10.2021, ku ktorým žalovaný uviedol, že v tomto období ešte dohody o pracovnej činnosti nebolo možné vykázať na účely dôchodkového poistenia, pretože odvody na dôchodkové poistenie za rok 2012 neboli z dohôd o pracovnej činnosti vykonávané, preto sa to nepremietlo ani do osobného listu dôchodkového poistenia (v tom čase zabezpečenia).

12. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu uvedeného v ust. , za použitia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP potvrdil rozhodnutie Ústredia a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.05.2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na starobný dôchodok.

14. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle , vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

15. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 správneho súdu). Správny súd pritom nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca (fyzická osoba) namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

16. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 29.03.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 08.09.2018. V konaní pred správnym orgánom nebolo sporným, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek (podľa § 65a ods. 1 ZoSP) dňa 08.09.2018. Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že k uvedenému dňu žalobca získal 5376 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 266 dní obdobia dôchodkového poistenia, a z kópie rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-46.453-1/2011 zo dňa 21.12.2011, tvoriacej prílohu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobcovi bol od 01.10.2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1975 do 27.09.1977, doba výkonu služby požiarnika od 01.12.1977 do 31.12.1999 a doba výkonu služby hasiča III. pracovnej kategórie od 01.01.2000 do 30.09.2011, t.j. spolu 35 rokov a 310 dní. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné uviesť, že obdobie od 01.09.1988 do 11.06.1993 bolo zhodnotené duplicitne, ako do doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, tak do doby pre výpočet výsluhového dôchodku. Žalobca tak bol účastný na dôchodkovom poistení celkovo v rozsahu 45 rokov a 292 dní.

17. Podľa a 3 , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke , ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

19. Podľa § 1 ods. 3 ZoSP, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, národného bezpečnostného úradu, zboru väzenskej a justičnej stráže, hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ZoSP v znení , má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa ZoSP v znení , dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 - 8, a neustanovuje inak.

22. Podľa ZoSP v znení , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 255 ods. 5 ZoSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

25. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danej veci je sporným, či doba účasti žalobcu na dôchodkovom poistení počas základnej vojenskej služby od 01.10.1975 do 27.09.1977 a počas trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 01.12.1977 do 31.08.1988 a od 12.06.1993 do 30.09.2011 (v rozsahu 31 rokov a 26 dní, ktorá bola zhodnotená v priznanom výsluhovom dôchodku) mala byť zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. zo dňa 15.08.2012, zo dňa 15.04.2015, zo dňa 16.11.2016, zo dňa 26.04.2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou. V rozsudku sp. zn. zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15.08.2012 sp. zn. , v ktorom sa konštatuje : „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia

(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa , pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

27. Správny súd zároveň poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.06.2016, č. k. , z obsahu ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa - 45 a

28. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby), resp. doba služobného pomeru hasiča neboli považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZoSP. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

29. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, žalovaný má povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.

30. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa , za použitia napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

31. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť

o jeho žiadosti s tým, že v zmysle ustanovenia je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný. V novom rozhodnutí sa správny orgán bude zaoberať aj tvrdením žalobcu z doplnenia žaloby zo dňa 20.10.2021 o nezohľadnení doby poistenia od 11.01.2012 do 31.12.2012 pri výkone práce na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa Mesto Spišská Nová Ves.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).