Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/51/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky Ľ. K., nar. X., bytom M., P. ul. č. X, zast. splnomocneným

zástupcom JUDr. L., S. nar. X, bytom M., G..ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni

Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9. februára 2012, č. k. -75, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. februára

2012, č. k. -75, p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. februára 2012, č. k. -75 podľa

zrušil rozhodnutie odporkyne z 15. decembra 2010 číslo X. X.

v spojení s rozhodnutím z 22. februára 2011 číslo X. X., ako aj rozhodnutie z 18. augusta

2011 číslo X. X., ktorými bola žiadosť navrhovateľky z 30. júla 2010 o starobný dôchodok

zamietnutá s odôvodnením, že 9. apríla 2010 nesplnila podmienky, uvedené v § 65 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) vec jej vrátil na nové konanie. Navrhovateľke náhradu trov

konania nepriznal.

2

V odôvodnení poukázal na znenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení

), Dohovoru č. 128, a zákona o sociálnom

poistení a konštatoval, že pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či navrhovateľka splnila

podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa Považoval za

preukázané, že navrhovateľka bola v služobnom pomere ako príslušníčka Zboru väzenskej

a justičnej stráže v dobe od 15. augusta 1978 do 31. mája 2011 a rozhodnutím Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 8. júna 2011 jej bol podľa § 210 a nasl.

priznaný výsluhový príspevok od 1. júna 2001, ktorý bol od 1. júla

2002 pretransformovaný podľa na výsluhový

dôchodok. Krajský súd uviedol, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného

systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia

započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich

dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno

sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe

služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový

dôchodok. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne

nie sú v súlade so zákonom, preto napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporkyni na

ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa včas odvolanie. Žiadala

napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutie z 15. decembra 2010

v spojení so zmenovým rozhodnutím z 22. februára 2012, ako aj ďalšie zmenové

rozhodnutie z 18. augusta 2011, všetky č. X. ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na

potvrdenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-

12608/33-10 zo dňa 18. októbra 2010, podľa ktorého navrhovateľka bola príslušníčkou

Zboru väzenskej a justičnej stráže od 15. augusta 1978 do 31. mája 2001. Od 1. júna 2001

bol navrhovateľke priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 v zmysle zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Uviedla, že vzhľadom na to, že

navrhovateľka získala obdobie výkonu služby (od 15. augusta 1978 do 31. mája 2001)

v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto uvedené obdobie nie je

možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, na základe čoho pri posudzovaní

nároku navrhovateľky na starobný dôchodok na toto obdobie ani neprihliadala. Uvedená

doba bola navrhovateľke už raz zhodnotená na nárok a výšku výsluhového príspevku.

3

Okrem uvedeného zastáva názor, že s poukazom na § 137 ods. 1 písm. b) zákona

č. navrhovateľke vznikol nárok na výsluhový dôchodok dovŕšením

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Uviedla

odporkyňa, že s poukazom na preukázaný skutkový a právny stav rozhodnutie krajského

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojitosti

s a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj

obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak

toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

nakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im

priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa zákona o sociálnom poistení (v znení )

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov

a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt,

profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu nakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový

dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) sa pod pojmom policajt podľa tohto zákona rozumie

4

príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,

Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu spisov vyplýva, že navrhovateľka podľa § 65 ods. 6 písm. c) zákona

o sociálnom poistení dovŕšila 9. apríla 2010 vek 58 rokov, potrebný pre vznik jej nároku na

starobný dôchodok. O priznanie starobného dôchodku požiadala 30. júla 2010 s účinnosťou

od dovŕšenia dôchodkového veku.

Preskúmavanými rozhodnutiami z 15. decembra 2010, z 22. februára 2011

a z 18. augusta 2011, všetky číslo X. X. odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky

o starobný dôchodok preto, že 9. apríla 2010 nebola dôchodkovo poistená najmenej 15

rokov, ale len 13 rokov a 255 dní.

Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru

sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave zo 7. júna 2001 číslo GR ZVJS-12608/30-01

bol podľa a nasl. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhovateľke

priznaný výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. júna 2001, ktorý sa považuje od 1. júla

2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za výsluhový dôchodok. Pre výšku

a nárok na dávku bola navrhovateľke zhodnotená doby služby ako príslušníčke Zboru

väzenskej a justičnej stráže od 15. augusta 1978 do 31. mája 2001.

Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave

z 18. októbra 2010 číslo GRZVJS-12608/33-10.

Výsluhový príspevok (predtým príspevok za službu), vzhľadom na iný spôsob

výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, priznanému podľa § 39 zákona

č. , resp. predtým podľa o sociálnom

zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

5

Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, naďalej je výsluhovým

príspevkom podľa predchádzajúcich zákonných úprav a za výsluhový dôchodok podľa

sa iba považoval a tiež sa následne podľa prechodných ustanovení

považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, najmä na

účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa

predchádzajúcich predpisov.

V dôsledku skutočnosti, že výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba

považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľka získala v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je správny. Z tohto dôvodu je nesprávny

i jej záver, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového

poistenia (§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľke nárok na výsluhový dôchodok podľa

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevznikol, preto nemožno pre vznik jej

nároku na starobný dôchodok aplikovať iné (menej výhodné) podmienky ako tie, ktoré boli

stanovené v období výkonu a skončenia jej služby. Správne preto rozhodol krajský súd,

keď odporkyni v ďalšom konaní uložil povinnosť znova posúdiť nárok navrhovateľky na

starobný dôchodok a rozhodnúť o ňom, pričom pri určení výšky starobného dôchodku

zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby

dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového

príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Žiline podľa potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo

odporkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a navrhovateľka náhradu odvolacieho

konania nežiadala ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.

6

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová