Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sd/300/2013

Potvrdené rozhodnutím 1So/34/2014
„Identifikačné číslo spisu: 5013200964 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200964.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD, v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. X. V. XXXX., r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 11. októbra 2013 č. XXX XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/300/2013-29 zo dňa 16. januára 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/300/2013-29 zo dňa 16. januára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom O., A. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2013 podľa § 65, § 274 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľky od 9. apríla 2010 starobný dôchodok v sume 172,70 € mesačne, od 1. januára 2011 v sume 175,90 € mesačne, od 1. januára 2012 v sume 181,80 € mesačne a od 1. januára 2013 v sume 193,- € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Vo svojom opravnom prostriedku namietala spôsob výpočtu starobného dôchodku, nesúhlasila s jeho krátením, nakoľko takýto postup nemá oporu v zákone. Poukázala na to, že rozsah krátenia týchto dávok nie je stanovený v Dohovore č. 128 a nie je stanovený ani iným zákonom, tak ani uplatnenie tejto časti uvedeného článku Dohovoru č. 128 nie je možné uplatniť zákonným spôsobom. Rovnako poukázala na to, že nárok na starobný dôchodok jej vznikol už dňom 9. apríla 2009 a nie ako to tvrdí odporkyňa až dňom 9. apríla 2010. Tvrdenie odporkyne v napadnutom rozhodnutí, podľa nej, nemá oporu v žiadnom zákone, tak takéto tvrdenie je nepreskúmateľné. Priznaný výsluhový dôchodok podľa nemal a ani nemôže mať vplyv na výšku starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nárok, či už na výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok vzniká hneď na druhý deň po skončení služobného pomeru, ak dĺžka služby trvala najmenej 10 rokov. Nie až po dosiahnutí dôchodkového veku, tak ako vyžaduje čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Rovnako poukázala na to, že za výsluhový dôchodok (predtým výsluhový príspevok) sa od 1. 7. 2002 považuje štátna dávka, ktorú štát poskytoval za výkon profesionálnej služby ako zvýhodnenie profesionálnych vojakov a príslušníkov ozbrojených zborov k dôchodku so systému sociálneho zabezpečenia, ktorú nemožno považovať za starobný dôchodok v zmysle Dohovoru, lebo jeho požiadavkám nezodpovedá. Táto dávka (výsluhový dôchodok) nie je starobným dôchodkom, ani dôchodkom za výsluhu rokov, aj keď sa od účinnosti posudzuje ako výsluhový dôchodok a nezmenila sa na starobný alebo obdobný dôchodok v zmysle Dohovoru. Vychádzajúc z postupnosti legislatívnych zmien dospel súd k záveru, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení. Naopak je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Zo priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t. j. za tu istú sociálnu udalosť (čl. 19 Dohovoru), za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (rozsudok NS SR zo dňa 7. decembra 2009 č. k. ). Na základe týchto dôkazov nie je pravdou, čo uvádza odporkyňa v závere napadnutého uznesenia, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 24. apríla 2013. Z uvedených dôkazov rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. 10. 2013 je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (uplatnením čl. 33 ods. 2), preto súdu navrhla rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. 10. 2013 zrušiť a vrátiť jej na ďalšie konanie bez nariadenia pojednávania a bez možnosti podania odvolania (podľa ).

Stanoveného termínu pojednávania sa navrhovateľka nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť odôvodnila podaním, ktoré osobne doručil pred pojednávaním súdu JUDr. Sedlák (ospravedlnenie navrhovateľky a súhlas s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti). Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľky, v súlade s ust.

Zároveň JUDr. Sedlák súdu odovzdal vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom poukazuje na to, že nakoľko nárok na výsluhový príspevok, ale ani nárok na výsluhový dôchodok nevzniká až dosiahnutím dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov (v danom prípade podľa ), tak uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nie je možné zákonným spôsobom. Z uvedeného článku taxatívne vyplýva, že ak osoba, ktorej vznikne nárok na starobný dôchodok a poberá už peňažnú dávku, na ktorú vznikol tiež nárok len dosiahnutím dôchodkového veku, tak vtedy sa môže tento starobný dôchodok krátiť alebo zastaviť za uvedených podmienok a v určitom rozsahu. Nárok na výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok vzniká hneď po ukončení služobného pomeru po vykonaní služby v zákonom stanovenej dĺžke (podľa alebo podľa ). Na základe týchto skutočností a dôkazov jej dňom 9. apríla 2009 vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 75 % z priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení platného a účinného ku dňu ukončenia služobného pomeru, teda k 31. máju 2001.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 25. 11. 2013 a vzhľadom k nemu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. októbra 2013 ako vecne správne potvrdiť, a to aj vzhľadom k tomu, že sa odporkyňa v plnom rozsahu pridržiavala názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku č. k. zo dňa 24. apríla 2013.

Krajský súd podľa a nasl. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľke nie je dôvodný.

Z dávkového spisu vyplýva, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave zo 7. júna 2001 č. GR ZVJS-12608/30-01 bol podľa a nasl. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov navrhovateľke priznaný výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. júna 2001, ktorý sa považuje od 1. júla 2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za výsluhový dôchodok. Pre výšku a nárok na dávku boli navrhovateľke zhodnotené doby služby ako príslušníčke Zboru väzenskej a justičnej stráže od 15. augusta 1978 do 31. mája 2001. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave zo dňa 18. októbra 2010 č. GRZVJS-12608/33-10.

Výsluhový príspevok (predtým príspevok za službu), vzhľadom na iný spôsob výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, priznanému podľa , resp. predtým podľa . Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, naďalej je výsluhovým príspevkom podľa predchádzajúcich zákonných úprav a za výsluhový dôchodok podľa zákona č.

sa iba považoval a tiež sa následne podľa prechodných ustanovení považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov.

V dôsledku skutočnosti, že výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľka získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je správny. Z tohto dôvodu je nesprávny i jej záver, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (§ 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľke nárok na výsluhový dôchodok podľa nevznikol, preto nemožno pre vznik jej nároku na starobný dôchodok aplikovať iné (menej výhodné) podmienky ako tie, ktoré boli stanovené v období výkonu a skončenia jej služby. Správne preto rozhodol krajský súd (tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. týkajúci sa navrhovateľky), keď odporkyni v ďalšom konaní uložil povinnosť znova posúdiť nárok navrhovateľky na starobný dôchodok a rozhodnúť o ňom, pričom pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že nárok navrhovateľky bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 24. apríla 2013.

V rozsiahlom písomnom vyjadrení uviedla, že suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítaná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je u navrhovateľky 421,30 € mesačne. Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítaná podľa v znení neskorších predpisov je 272,60 € mesačne.

Suma starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení k 9. aprílu 2010 je 167,50 € mesačne a suma starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení k 9. aprílu 2010 je 90,90 € mesačne.

Suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je 167,50 € mesačne a suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je 90,90 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je vyššia starobný dôchodok k 9. aprílu 2010 patrí navrhovateľke v sume 167,50 € mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,20 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. ) na sumu 193,- € mesačne.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa určenia dôchodkového veku odporkyňa uviedla, že podľa , ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 24. apríla 2013 vyslovil názor, že navrhovateľka podľa Zákona o sociálnom poistení dovŕšila 9. apríla 2010 vek 58 rokov, potrebný pre vznik jej nároku na starobný dôchodok. Na základe uvedeného a v súlade s , nakoľko je viazaná právnym názorom súdu, bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok tak, ako uviedol aj Najvyšší súd SR, t. j. od 9. apríla 2010.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k názoru, že nárok navrhovateľky na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 24. apríla 2013, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. októbra 2013 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. .

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.