Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-9-2021.pdf
PDF · 142.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: M. F. L., bez cestovného dokladu, trvale bytom M., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Námestie Andreja Hlinku 74, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 02. 2021, č.: PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV o predĺžení zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok zo dňa 19. 02. 2021, č.: PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV o predĺžení zaistenia žalobcu M. N., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: M. F. L., bez cestovného dokladu, trvale bytom M., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce.
II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu M. N., zo zaistenia.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 19. 02. 2021, č.: PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC) predĺžil zaistenie žalobcu dňom 19. 02. 2021 na základe právoplatných rozhodnutí o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. č. PPZ-HCP- BB9-17-013/2020-AV, č. PPZ-HCP-BB9-16-028/2021-AV, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej účastníkom konania v členskom štáte - Rumunskej republike (ďalej len Nariadenie Dublin III), na čas nevyhnutne potrebný najviac do 17. 03. 2021 s tým, že doba predĺženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia a podľa § 88 ods. 5 cit. zákona sa žalobca umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej iba ÚPZC) Sečovce.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol dňa 01. 12. 2020 v čase o 10.30 hod. hliadkou OO PZ Turčianske Teplice spozorovaný počas preverenia oznámenia pri ceste I/65 pri Pamätníku martýrov SNP, okr. Turčianske Teplice, ako osoba podozrivá z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky o 15:00 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ (ďalej iba OPC PZ) Ružomberok podľa § 79 ods. 1 ZoPC z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky, na vykonanie potrebných úkonov v zmysle ZoPC. Totožnosť
žalobcu, ako aj jeho štátna príslušnosť bola prvotne zistená na základe osobného pohovoru, pričom tento do zápisnice o podaní vyjadrenia na správnom orgáne čestne prehlásil, že jeho skutočné meno je M. N., narodený XX. XX. XXXX. Lustráciou v informačných systémoch PZ bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt, ani iné právo na pobyt a tiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Následne bolo lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunsku, pričom jeho žiadosť je evidovaná pod číslom transakcie L.. Keďže nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti, aby sa predišlo zámene, správny orgán vykonal opis účastníka konania spolu s fotodokumentáciou, ktoré tvoria podklady v spisovom materiáli. Dňa 01. 12. 2020 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku, evidovaná pod číslom PPZ-HCP- BB9-17-010/2020-AV za prítomnosti tlmočníka, do ktorej okrem iného uviedol, že pribratému tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tlmočením, nemá žiadne zdravotné problémy a nežiada o lekárske vyšetrenie pre seba, je schopný vypovedať a nežiada prítomnosť právneho zástupcu. Na území Slovenskej republiky chce o azyl požiadať. O asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať. Taktiež nežiada o informovanie o svojej situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu.
3. Žalovaný poukázal na znenie kapitoly III. článku 7 ods. 2 Nariadenia Dublin III, v zmysle ktorej sa členský štát zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom v danom prípade žalobca nepochybne podal prvotnú žiadosť o azyl na území Rumunska a boli mu tam aj odobraté odtlačky prstov a prijatá jeho žiadosť, je v azylovom konaní na území Rumunska, kde sa mal zdržiavať v pobytovom tábore až do rozhodnutia kompetentných orgánov a nie svojvoľne opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu a vycestovať na územie iného štátu Únie. Vychádzajúc z uvedeného bolo dňa 01. 12. 2020 začaté správne konanie vo veci zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, o ktorom bol žalobca upovedomený, vzal ho na vedomie a upovedomenie vlastnoručne podpísal. Dňa 01. 12. 2020 na základe písomného oznámenia a zaslania žiadosti správneho orgánu začalo Dublinské stredisko Slovenskej republiky konanie v zmysle Nariadenia Dublin III do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu. S poukazom na čl. 18 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia Dublin III, uviedol, že zodpovedný štát, v danom prípade Rumunsko, je povinný prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť o udelenie azylu, bola podaná v Rumunsku.
4. Citujúc ustanovenie § 88 ods. l písm. c) ZoPC konštatoval, že nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie začatia konania podľa Nariadenia Dublin III a to, že Rumunsko je štátom, kde účastník konania prvotne požiadal o azyl. Inštitút zaistenia v takom prípade slúži na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, bez ktorého nie je možné vrátiť účastníka konania do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu. V tejto súvislosti poukázal na článok 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III, v zmysle ktorého ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Žalobca po nelegálnom vstupe do Rumunska požiadal o udelenie azylu, pričom namiesto pobytu v pobytovom tábore, svojvoľne opustil túto krajinu a za pomoci prevádzača pokračoval vo svojej ceste do iného štátu, nelegálne vstúpil na územie iného štátu Únie, z čoho jednoznačne vyplýva, že je osobou u ktorej je značné riziko úteku. Jeho nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti na územie Rumunska, ale sa bude pokúšať o útek bez dokladu totožnosti, bez finančných prostriedkov do iných krajín Únie hlavne do Nemecka, pričom sa bude skrývať a vyhýbať sa azylovému konaniu tak, ako doteraz. Preto u neho nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia, ale bolo potrebné vzhľadom na opätovné riziko úteku a skrývania sa, zaistiť ho a tak odovzdať do krajiny, ktorá je príslušná v konaní o udelenie azylu na základe jeho prvotnej žiadosti. Zdôraznil, že konanie žalobcu, spočívajúce v tom, že svojvoľne opustil Rumunsko a nelegálne cestoval na územie iných štátov Únie za pomoci prevádzačov, ktorým za cestu zaplatil finančnú hotovosť v snahe dostať sa do krajiny kde chcel ísť pôvodne, nesie známky ekonomickej migrácie, pričom ak tvrdil, že opustil domovskú krajinu z dôvodu obavy o svoj život prípadne iného nebezpečenstva, potom Rumunsko a pobyt na jeho území predstavuje bezpečnú krajinu, kde mu nehrozí žiadne neľudské zaobchádzanie, prenasledovanie alebo obava o život. Žalovaný vykonal úkony pre ochranu života a zdravia či už žalobcu, alebo obyvateľov Slovenskej republiky a keďže nebol známy zdravotný stav žalobcu, zabezpečil aj jeho testovanie na prítomnosť ochorenia Covid-19.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol rozhodnutím zo dňa 02. 12. 2020 č. PPZ-HCP- BB9-17-013/2020-AV zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu a zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 13. 01. 2021.
6. Dňa 18. 12. 2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska (príloha k PPZ-HCP-BB9-4/2021-AV) o akceptácii prevzatia účastníka konania v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Dublin III a dňa 10. 01. 2021 bolo pod č. PPZ-HCP-BB9-16-028/2021-AV žalovaným vydané rozhodnutie o predlžení zaistenia najviac do 29. 01. 2021. Dňa 13. 01. 2021 bolo do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručené rozhodnutie Dublinského strediska MV SR podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o azyle), na základe ktorého je cudzinec zaradený do zoznamu plánovanej realizácie dublinského transferu do Rumunskej republiky, naplánovanej na 18. 02. 2021. Preto správny orgán predĺžil zaistenie žalobcu do 19. 02. 2021, t. j. do doby, kedy prebehne vrátenie žalobcu späť do iného členského štátu. Dňa 18. 02. 2021 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko z ÚPZC Sečovce, z ktorého vyplýva, že plánovanú realizáciu dublinského transferu do Rumunskej republiky (dňa 18. 02. 2021) nemožno uskutočniť z dôvodu organizačných ťažkostí a zrušenia letu. Keďže dňa 30. 12. 2020 bolo Dublinským strediskom Ministerstva vnútra SR podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodnuté o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 01. 2021 a vykonateľnosť dňa 03. 02. 2021, žalovaný predlžil zaistenie žalobcu do 17. 03. 2021, čo podľa jeho názoru zodpovedá maximálnej dobe zaistenia v zmysle 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Uvedená doba je podľa správnej úvahy a skúseností Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Dublin III, ako je napríklad zhromaždenie podkladov na Dublinskom stredisku Slovenskej republiky, spísanie žiadosti, potrebná komunikácia s orgánmi Rumunska v cudzom jazyku, zaslanie žiadosti o dublinský transfer, vyhodnotenie žiadosti a následné rozhodnutie autorít Rumunska, zabezpečenie tranzitu, ktorý je taktiež ovplyvnený súčasnou pandemickou situáciou, Rumunsko nesusedí so Slovenskou republikou a je taktiež potrebné mať povolenia tranzitovať cez územia iných štátov Únie, čo si taktiež podľa jeho názoru vyžaduje príslušnú komunikáciu s autoritami iných štátov a podobne. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia žalobcu bral do úvahy to, že bolo začaté konanie v zmysle uvedeného Nariadenia Rady (ES) a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii. Konanie na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu bolo začaté zaslaním podkladov na orgán SR, príslušný vykonávať Dublinské konanie. Pri stanovení dĺžky doby zaistenia žalovaný určil konkrétnu dobu času zaistenia, pričom táto nie je určená pevne a v prípade, že bude môcť byť žalobca vrátený na územie Rumunska skôr, bude zaistený len počas nevyhnutne potrebnej doby.
7. S poukazom na § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC konštatoval, že účel zaistenia trvá, pretože je potrebné odovzdať žalobcu do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu a je potrebné mať ho k dispozícii, lebo bolo preukázané aj riziko úteku s tým, že počas zaistenia bude správny orgán aj naďalej skúmať a zisťovať, či účel trvá.
8. Žalovaný sa počas konania zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej iba Dohovor), pričom uvedené práva žalobcovi neupiera a plne ich rešpektuje. Tento nemá na území Slovenskej republiky žiadnu blízku rodinu, žiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území, keďže žiadosť o medzinárodnú ochranu podal na území Rumunska. S poukazom na článok 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru konštatoval, že vzhľadom na začatie konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, riziko jeho úteku a neoprávnenému vstupu na územie iného štátu Únie, je zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
9. Po preverení podkladov z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky nezistil prekážky vrátenia žalobcu do Rumunska, ktoré by bránili bezpečnému návratu a odsunu. Tento môže do uvedenej krajiny cestovať, pobýval tam určitú dobu v azylovom konaní, politická ako aj ekonomická a životná situácia v Rumunsku je stabilná a nie sú tu zaznamenané porušovania ľudských práv a slobôd. Uvedenú krajinu ako bezpečnú uviedol aj samotný žalobca a je pre neho krajinou kam sa môže navrátiť, keďže sa tam rozhodol požiadať o udelenie azylu dobrovoľne a slobodne. Rumunsko je členom Európskej Únie, NATO, OSN, ratifikovalo Európsky dohovor a ochrane ľudských
práv a základných slobôd a teda správny orgán má za preukázané, že Rumunsko je bezpečná krajina, kde účastníkovi konania nehrozí žiadne nebezpečenstvo, čo nevyvracajú ani mimovládne organizácie, zaoberajúce sa problematikou azylu na území Slovenskej republiky.
10. Žalovaný uviedol, že v konaní o zaistení postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a tomuto bola vždy daná príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä mu bol predložený predmetný spisový materiál a bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o zaistení a doplniť ich a uplatniť svoje návrhy za prítomnosti tlmočníka, pričom žalobca toto svoje právo nevyužil. Bola mu poskytnutá pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Jeho osobná sloboda bola obmedzená rešpektujúc rámec, stanovený čl. 17 Ústavy SR.
11. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 03. 03. 2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného o predĺžení jeho zaistenia, nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania plnej náhrady trov konania považujúc ho za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia.
12. Citujúc ustanovenia § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), čl. 5 ods. l písm. f) Dohovoru a čl. 28 Nariadenia Dublin III zdôraznil, že ak je osoba zaistená podľa naposledy citovaného článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti, pričom členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď, ktorá musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania s tým, že ak nedôjde k poskytnutiu odpovede v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu. ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
13. Poukázal na to, že ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. Žalobca mal za to, že jeho zaistenie je v rozpore s čl. 5 ods. l písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Uviedol, že dňa 18. 12. 2020 bola slovenským orgánom doručená akceptácia prijatia žalobcu Rumunskou republikou, čím Rumunsko súhlasilo s prevzatím žalobcu naspäť na svoje územie. Dňa 18. 12. 2020 teda došlo k akceptácii a zároveň začala plynúť 6- týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 29. 01. 2021. Túto lehotu nie je možné predĺžiť.
14. V zmysle zákona o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle SSP môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Nariadenia Dublin III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 29. 01. 2021. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 06. 2014, sp. zn. 10Sža/16/2014, kde najvyšší súd v takmer totožnej veci čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III vykladá tak, že na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov, pričom ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu aj keď aplikoval správny právny predpis, tento si nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-60/16, k aplikovateľnosti ktorého už bolo zaujaté stanovisko, napr. aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/56/2020, ktorého závery potvrdzujú jeho právny názor. Keďže od akceptácie prijatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho zaistenie trvať už iba 6 týždňov, má za to, že je zaistený nezákonne a arbitrárne a jeho držanie v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 29. 01. 2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. 1) Dohovoru a čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III.
15. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2021, ktorého obsah korešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície je dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa prioritne upravená v článku 28 dublinského nariadenia, podľa ktorého sa dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa odvíja od akceptácie členského štátu, ktorá môže byť implicitná (bez formálneho vyjadrenia, tzv. povinná akceptácia) alebo výslovná (t. j. písomne potvrdená), alebo od vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu MV SR o odovzdaní dublinského žiadateľa do iného štátu podľa § 46a azyle. V prípade, ak dublinský žiadateľ bol zaistený už pred akceptáciou príslušného členského štátu, môže byť zaistený najviac šesť týždňov od akceptácie. Ak v tejto lehote, t. j. do šiestich týždňov od akceptácie, migračný úrad buď nevydá rozhodnutie o odovzdaní, dublinský žiadateľ musí byť prepustený, alebo vydá rozhodnutie o odovzdaní, zaistenie dublinského žiadateľa je možné predĺžiť o ďalších šesť týždňov, a to aj opakovane, vždy o šesť týždňov, pričom maximálna dĺžka zaistenia môže byť šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Rozhodnutie o odovzdaní je okrem iného vykonateľné aj márnym uplynutím lehoty 20 dní na podanie správnej žaloby od jeho doručenia (§ 211 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Žalovaný v danom prípade disponuje rozhodnutím č. MU- DS-459-9/2020-DŽ zo dňa 30. 12. 2020, právoplatným dňa 13. 01. 2021 a vykonateľným dňa 03. 02. 2021, pričom v predmetnej veci u žalobcu bola v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície maximálna lehota zaistenia šiestich týždňov počítaná najviac do 17. 03. 2021 a teda žalovaný rozhodnutím pod č. PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV zo dňa 19. 02. 2021 predĺžil v zmysle § 88 ods. 4 ZoPC lehotu zaistenia žalobcu najviac do 17. 03. 2021 s tým, že táto lehota sa už nebude viac predlžovať a pokiaľ nebude žalobca odovzdaný v tejto lehote zodpovednému štátu, bude okamžite prepustený zo zaistenia.
16. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa § 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 02. 12. 2020, č. p.: PPZ-HCP-BB9-17-013/2020-AV dňom 02. 12. 2020 o 15:00 hod. zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 4 citovaného zákona bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13. 01. 2021 a podľa § 88 ods. 5 citovaného zákona bol umiestnený do ÚPZC Sečovce.
18. Z lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru vyplýva, že žalobca na území SR nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný) ani iné právo na pobyt. Totožnosť žalobcu a azylové konanie bolo zistené na základe lustrácií v evidenciách Policajného zboru, kde bola zistená zhoda v systéme EURODAC a krajina Rumunsko. Účastník konania je žiadateľom o azyl v Rumunsku pričom uvedená žiadosť je evidovaná pod číslom transakcie L..
19. Dublinské stredisko migračného úradu Ministerstva vnútra SR v Bratislave bolo požiadané o začatie dublinského konania žiadosťou zo dňa 02. 12. 2020. Dňa 30. 12. 2020 vydalo rozhodnutie pod ČDK: MU-DS-453-9/2020-DŽ, ktorým rozhodlo o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky v zmysle § 46a ods. 4 zákona o azyle (právoplatné dňa 13. 01. 2021).
20. Dňa 18. 12. 2020 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III.
21. Dňa 10. 01. 2021 vydal žalovaný rozhodnutie o predĺžení zaistenia pod č. PPZ-HCP- BB9-16-028/2021-AV, ktorým podľa § 88 ods. 4 ZoPC predĺžil žalobcovi zaistenie do 29. 01. 2021 s tým, že toto bolo predĺžené na základe získaných informácii do doby 6 týždňov od akceptácie zodpovedného štátu o prevzatí žalobcu, ktorá je podľa správnej úvahy a skúseností dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Dublin III, ako je napríklad zhromaždenie podkladov na Dublinskom stredisku Slovenskej republiky, spísanie žiadosti, potrebná komunikácia s orgánmi Rumunska v cudzom jazyku, zaslanie žiadosti o dublinský
transfer, vyhodnotenie žiadosti a následné rozhodnutie autorít Rumunska, zabezpečenie tranzitu, ktorý je taktiež ovplyvnený súčasnou pandemickou situáciou, Rumunsko nesusedí so Slovenskou republikou a je taktiež potrebné mať povolenia tranzitovať cez územia iných štátov Únie, čo si taktiež vyžaduje príslušnú komunikáciu s autoritami iných štátov a podobne. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy to, že bolo začaté Dublinské konanie a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii.
22. Na základe požiadavky ÚPZC Sečovce zo dňa 21. 01. 2021, prílohou ktorej bola najaktuálnejšia informácia z ÚHCP PZ Bratislava zo dňa 15. 01. 2021 k podmienkam vykonania dublinských transferov do Rumunska, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca je zaradený do zoznamu plánovanej realizácie dublinského transferu do Rumunskej republiky v súčinnosti s leteckým útvarom MV SR, ktorá je naplánovaná na 04. 02. 2021, žalovaný tomuto útvaru Policajného zboru listom zo dňa 27. 01. 2021 oznámil, že dňa 29. 01. 2021 sa príslušníci OCP PZ Ružomberok dostavia do ich útvaru za účelom predĺženia lehoty zaistenia najviac do 05. 02. 2021.
23. Následne dňa 29. 01. 2021 bolo žalovaným vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu pod č. PPZ-HCP-BB9-16-035/2021-AV, ktorým bolo podľa § 88 ods. 4 ZoPC predĺžené zaistenie žalobcu do 05. 02. 2021 s tým, že táto doba je podľa správnej úvahy a skúseností dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Dublin III.
24. Na základe požiadavky ÚPZC Sečovce zo dňa 03. 02. 2021, prílohou ktorej bola najaktuálnejšia informácia z ÚHCP PZ Bratislava k podmienkam vykonania dublinských transferov do Rumunska, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca bol zaradený do zoznamu plánovanej realizácie dublinského transferu do Rumunskej republiky v súčinnosti s leteckým útvarom MV SR, ktorá bola naplánovaná na 04. 02. 2021, pričom z dôvodu organizačných ťažkostí súvisiacich so zabezpečením a prípravou dublinského transferu žiadateľov o azyl do Rumunskej republiky bol let dňa 04. 02. 2021 zrušený, žalovaný tomuto útvaru Policajného zboru listom zo dňa 04. 02. 2021 oznámil, že dňa 05. 02. 2021 bude zaistenie žalobcu predĺžené najviac do 19. 02. 2021.
25. Dňa 05. 02. 2021 bolo žalovaným vydané ďalšie rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu pod č. PPZ-HCP-BB9-16-042/2021-AV, ktorým bolo podľa § 88 ods. 4 ZoPC predĺžené zaistenie žalobcu do 19. 02. 2021 s tým, že táto doba je podľa správnej úvahy a skúseností dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Dublin III.
26. Na základe požiadavky ÚPZC Sečovce zo dňa 17. 02. 2021, prílohou ktorej bola najaktuálnejšia informácia z ÚHCP PZ Bratislava k podmienkam vykonania dublinských transferov do Rumunska, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca bol zaradený do zoznamu plánovanej realizácie dublinského transferu do Rumunskej republiky v súčinnosti s leteckým útvarom MV SR, ktorá bola naplánovaná na 18. 02. 2021, pričom z dôvodu organizačných ťažkostí súvisiacich so zabezpečením a prípravou dublinského transferu žiadateľov o azyl do Rumunskej republiky bol let dňa 18. 02. 2021 zrušený s tým, že žalobca bude zaradený do zoznamu dublinského transferu do Rumunskej republiky, naplánovaného na marec 2021, žalovaný tomuto útvaru Policajného zboru listom zo dňa 18. 02. 2021 oznámil, že dňa 19. 02. 2021 bude zaistenie žalobcu predĺžené najviac do 17. 03. 2021.
27. Následne dňa 19. 02. 2021 bolo žalovaným vydané žalobou napadnuté rozhodnutie.
28. Zástupcovia účastníkov konania sa na pojednávanie dňa 17. 03. 2021, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, nedostavili, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred ospravedlnili, a to žalobca v žalobe pracovnou zaťaženosťou a žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2021, pričom o odročenie pojednávania nežiadali a zároveň vyslovili aj svoj súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené postupoval správny súd v súlade s § 114 SSP a pojednávanie vykonal v neprítomnosti zástupcov účastníkov konania.
29. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej
krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
30. Osobitným predpisom podľa poznámky 85) je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013), t. j. Nariadenie Dublin III.
31. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
32. Podľa ods. 4 prvá a druhá veta citovaného zákonného ustanovenia štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
33. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) citovaného zákona policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
34. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) citovaného zákona policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
35. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
36. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
37. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
38. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
39. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
40. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
41. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
42. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovede v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
43. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
44. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
45. Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
46. Podľa § 46a ods. 4 citovaného zákona ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
47. Podľa § 46c citovaného zákona podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok.
48. Podľa § 211 ods. 2 SSP správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
49. Podľa § 213 ods. 2 zákona o azyle ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
50. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
51. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
53. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.
54. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
55. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
57. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu zo dňa 19. 02. 2021, č.: PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV, ktoré bolo vydané po tom, čo bol žalobca rozhodnutím žalovaného zo dňa 02. 12. 2020, č. p.: PPZ-HCP-BB9-17-013/2020-AV zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu do 13. 01. 2021, ktoré zaistenie bolo rozhodnutiami, špecifikovanými v bodoch 21, 23 a 25 odôvodnenia rozsudku predlžované podľa § 88 ods. 4 ZoPC až do 19. 02. 2021, keďže existuje značné riziko jeho úteku.
58. Z vykonaného dokazovania okrem uvedeného vyplýva, že dňa 30. 12. 2020 vydalo Dublinské stredisko migračného úradu Ministerstva vnútra SR v Bratislave rozhodnutie pod ČDK: MU- DS-459-9/2020-DŽ, ktorým rozhodlo o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky v zmysle § 46a ods. 4 zákona o azyle (právoplatné dňa 13. 01. 2021).
59. Dňa 18. 12. 2020 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III.
60. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Dublin III.
61. Z informačných systémov bolo zistené, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky, čím je táto krajina zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia Dublin III. Súd má zato, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.
62. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte. V danom prípade je touto krajinou Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Jeho povinnosťou teda bolo zdržiavať sa počas azylovej procedúry na jeho území a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu Únie bez príslušných oprávnení.
63. Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t. j. konaním o odsune, vyhostením, tzv. dublinským transferom a pod.), je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
64. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3, tretí pododsek Nariadenia Dublin III, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. 08. 2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
65. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu Dublinského strediska, vydaného vo veci žalobcu podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie. Možno ho napadnúť iba správnou žalobou, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu Dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
66. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V danom prípade teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.
67. Podľa názoru správneho súdu na preskúmavanú vec možno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 zo dňa 18. 06. 2014 v ktorom kasačný súd uviedol, že na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov s tým, že ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.
68. Dňa 18. 12. 2020 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III a týmto dňom začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3, tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 29. 01. 2021. Preto predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutie nie je v súlade s Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
69. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) zrušil a zároveň nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
70. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu.
71. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).