Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. J. D., bez dokladov totožnosti, v čase podania žaloby umiestnený v Ú. U. S. U. K. P., Q. XX, P., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 24.03.2021, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021, takto

rozhodol:

I./ U r č u j e, že rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok č. PPZ-HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021, týkajúce sa žalobcu P. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P.Ý. J. D., bez dokladov totožnosti, bolo nezákonné.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 24.03.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021, ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) v zmysle tohto zákona rozhodol, že predlžuje zaistenie žalobcu dňom 17.03.2021 na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.04.2021 a ponecháva ho umiestneného v Ú. U. S. U. K. F. P. (Ď. „. P.).

2. Predchádzajúce zaistenie žalobcu nastalo na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-BB9-17-013/2020-AV a predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-16-028/2021-AV a č. PPZ-HCP-BB9-16-035/2021-AV a č. PPZ-HCP- BB9-16-042/2021-AV za účelom odsunu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Nariadenie Dublin III“).

3. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA, výstup EURODAC lustráciou odtlačkov prstov bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinské stredisko“), ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že dňa 18.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenie Dublin III späť na svoje územie. Následne dňa

13.01.2021 bolo Dublinským strediskom žalobcovi doručené rozhodnutie o odovzdaní na územie Rumunskej republiky (právoplatné 13.01.2021 a vykonateľné dňa 02.02.2021). Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj tým, že doposiaľ sa nepodarilo vykonať transfer žalobcu na územie Rumunska pre viaceré technické a organizačné problémy a aj pre protipandemické opatrenia.

4. S napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho rozsahu nesúhlasil z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Mal za to, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 18.12.2020 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 29.01.2021, pričom túto lehotu nebolo možné predĺžiť. V zmysle o azyle (ďalej „“) podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Zdôraznil, že žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Rozhodnutie o odovzdaní nadobudlo vykonateľnosť dňa 02.02.2021. Nakoľko v predmetnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutiu o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Nariadenia Dublin III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 29.01.2021. Druhú časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3“ nie je možné na danú vec aplikovať.

6. Doplnil, že vo veci žalobcu uplynulo už viac ako 6 týždňov aj od momentu vykonateľnosti rozhodnutia o jeho odovzdaní do Rumunska, pričom už aj v konaní pred súdom vo veci preskúmania predošlého predĺženia zaistenia žalobcu, žalovaný krajskému súdu vo vyjadrení k žalobe zavádzajúco uviedol, že dňa 17.03.2021 bude žalobca bezpodmienečne prepustený, ak nedôjde k odovzdaniu, no následne znova vydal napadnuté rozhodnutie.

7. Na podporu svojho právneho názoru a svojich tvrdení, s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, poukazoval na právny názor kasačného súdu vysloveného v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. z 18.06.2014 vo veci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Poukazoval na výklad ustanovení Nariadenia Dublin III upravujúcich osobitné lehoty zaistenia všeobecnými súdmi (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) a rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-60/16).

8. Konštatoval, že žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 29.01.2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

9. Záverom uviedol, že si je vedomý relatívne krátkej doby predĺženia zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia, avšak trval na podanej žalobe, keďže vzhľadom na zavádzajúce vyjadrenia a postupy žalovaného už nie je možné ani len predpokladať, že vo veci žalobcu nedôjde k opätovnému hrubému porušeniu Nariadenia Dublin III a opätovnému predĺženiu jeho zaistenia. Trval na žalobe a vyslovení výroku súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia aj za situácie, že dňa 01.04.2021 dôjde k jeho prepusteniu, keďže napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné.

10. Žalovaný Rozhodnutím o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021 v konaní o zaistení predĺžil zaistenie účastníkovi konania dňom 17.03.2021 na základe právoplatných rozhodnutí o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov PPZ-HCP- BB9-17-013/2020-AV, PPZ-HCP-BB9-16-028/2021-AV, PPZ-HCP-BB9-16-035/2021-AV a rozhodnutia PPZ-HCP-BB9-16-042/2021-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.04.2021 s tým, že doba predĺženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia. Podľa § 88 ods. 5 ZoPC ho umiestnil do Ú. P..

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.03.2021 žiadal, aby správny súd sa stotožnil s jeho rozhodnutím, ako aj s jeho názorom vysloveným v tomto vyjadrení. K podanej správnej žalobe uviedol, že totožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť, bola na správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania, kde čestne vyhlásil údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti, ako aj z podkladov získaných lustráciou v informačných systémoch policajného zboru. Na základe týchto podkladov nemal správny orgán pochybnosť o totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania. Následne z informačného systému Eurodac, čo je oficiálna databáza Európskej únie obsahujúca odtlačky prstov žiadateľov o azyl, bolo zistené, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území schengenského priestoru - v krajine Rumunsko.

12. Dokazovaním a na základe podporných dokladov bolo preukázané, že účastník konania sa nachádza na území Slovenskej republiky a všetkých štátov schengenskej dohody neoprávnene, je žiadateľom o udelenie azylu na území Rumunska a tým naplnil dôvody zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň spáchal priestupok podľa ustanovenia § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania má neoprávnený pobyt na území SR, ako aj na území zmluvných štátoch schengenskej dohody, pretože nedisponuje žiadnym oprávnením na pobyt, ktoré sa vyžaduje od štátnych príslušníkov P. J. D. a musí mať pri prekračovaní štátnych hraníc členských štátov platný cestovný doklad opatrený platným vízom. Z uvedených dôvodov bol podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený a umiestnený do Ú. U. S. U. K. P..

13. Dodal, že v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície je dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa prioritne upravená v článku 28 Nariadenia Dublin III. Podľa tohto článku sa dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa odvíja od akceptácie členského štátu, ktorá môže byť implicitná (bez formálneho vyjadrenia, tzv. povinná akceptácia) alebo výslovná (t. j. písomne potvrdená, alebo od vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu MV SR (migračný úrad) o odovzdaní dublinského žiadateľa do iného štátu podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V prípade, ak dublinský žiadateľ bol zaistený už pred akceptáciou príslušného členského štátu, môže byť zaistený najviac šesť týždňov od akceptácie. Ak v tejto lehote, t. j. do šiestich týždňov od akceptácie migračný úrad buď nevydá rozhodnutie o odovzdaní, dublinský žiadateľ musí byť prepustený alebo vydá rozhodnutie o odovzdaní, zaistenie dublinského žiadateľa je možné predĺžiť o ďalších šesť týždňov, a to aj opakovane, vždy o šesť týždňov, pričom maximálna dĺžka zaistenia môže byť šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Rozhodnutie o odovzdaní je okrem iného vykonateľné aj márnym uplynutím lehoty 20 dní na podanie správnej žaloby od jeho doručenia ( ).

14. V danom prípade žalovaný disponuje rozhodnutím č. MU-DS-459-9/2020-DŽ zo dňa 30.12.2021, právoplatným dňa 13.01.2021 a vykonateľným dňa 03.02.2021, pričom v predmetnej veci u žalobcu bola v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície maximálna lehota zaistenia šiestich týždňov počítaná najviac do 17.03.2021 a teda žalovaný predposledným rozhodnutím pod č. PPZ-HCP-BB9-16-049/2021-AV zo dňa 19.02.2021 predĺžil v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov lehotu zaistenia žalobcu najviac do 17.03.2021, pričom táto lehota sa už nemala viac predlžovať.

15. Avšak žalovanému bola doručená elektronická správa z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, v ktorej je uvedená informácia, že v dôsledku aktuálnej epidemiologickej situácie došlo k výskytu ochorenia COVID-19 takmer u všetkých cudzincov zaistených v Ú. P., preto bola realizácia transferu do Rumunskej republiky pôvodne naplávaného v termínoch 04.02.2021 a 18.02.2021 zmarená. Z dôvodu týchto karanténnych opatrení prijatých regionálnym hygienikom pre výskyt ochorenia COVID-19 museli byť transfery zrušené. Pre úspešnú realizáciu vrátenia späť osoby s ohľadom na uvedenú situáciu je predlženie zaistenia v tomto prípade dôvodné s poukázaním na § 88 ods. 4 ZoPC, kde je uvedené, že: „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov“. Taktiež v uvedenej správe bola uvedená skutočnosť, že cudzinec je zapísaný do zoznamu transferu, ktorý sa uskutoční dňa 31.03.2021, vzhľadom k tomu, že je vysoký predpoklad úspešnej realizácie vrátenia späť osoby. Správny orgán mal za to, že predĺženie zaistenia je účelné a dôvodné, pričom poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13.09.2017 vo veci C-60/16 (Mohammad Khir Amayry proti Migrationsverket) kde v bode 45 je uvedené: „Okrem toho dotknutá osoba by nemala byť zaistená počas doby značne presahujúcej šesť týždňov, v priebehu ktorých mohlo byť odovzdanie platne vykonané, keďže z článku 28 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia

Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením, v zásade dostato3 tretieho pododseku nariadenia Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením, v zásade dostatočná na to, aby príslušné orgány odovzdanie uskutočnili.“

16. Na základe uvedeného bodu rozsudku Súdneho dvora EÚ správny orgán vyvodil záver, že judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa možnosť presiahnutia doby šesť týždňov zaistenia dotknutej osoby v zmysle článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III v dobe nie značne presahujúcej šesť týždňov. U zaisteného cudzinca nastali objektívne príčiny, ktoré ovplyvnili dĺžku trvania zaistenia cudzinca, a to pandemická situácia vo svete spôsobená šírením infekčného ochorenia COVID-19 a reálna nákaza a následná karanténa v Ú. P., čo priamo zmarilo naplávané transfery - lety do Rumunska, ktoré akceptovalo prijatie účastníka konania. V čase vydania tohto rozhodnutia bol naplávaný v konečnej fáze let na transfer účastníka konania do prijímajúceho štátu - Rumunska na termín 31.03.2021 a teda predpoklad úspešnosti odovzdania účastníka konania do prijímajúceho štátu, v ktorom podal žiadosť o azyl, bol vysoký. Predĺženie lehoty z týchto príčin je pomerne krátke a nie značne presahujúce štandardnú dĺžku zaistenia v týchto prípadoch.

17. Zástupca žalobcu podaním zo dňa 08.04.2021, označeným ako Doplnenie správnej žaloby vo veci zaistenia, oznámil správnemu súdu, že žalobca bol dňa 31.03.2021 letecky odovzdaný do Rumunskej republiky. Trval na podanej žalobe a na určujúcom výroku o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a náhrady trov konania z dôvodu, že vo veci žalobcu došlo už dvakrát k nezákonnému predĺženiu zaistenia zo strany žalovaného. Dané bolo konštatované aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , pričom samotný žalovaný v predošlom súdnom konaní súdu tvrdil, že predĺženie zaistenia žalobcu už ďalej nebude možné.

18. K argumentu žalovaného ohľadom karantény v zariadení pre cudzincov uviedol, že karanténa žalobcu bola ukončená už vo februári 2021 a teda jej trvanie nemalo žiaden vplyv, či súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ani na jej základe nie je možné ospravedlňovať porušovanie Nariadenia Dublin III. Vzhľadom na zmenu okolnosti navrhol správnemu súdu, aby v zmysle vydal rozsudok, v ktorom určí, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021 týkajúce sa žalobcu, bolo nezákonné.

19. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.

20. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

21. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

22. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

23. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

26. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

27. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

28. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

29. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

30. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

31. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

32. Podľa , Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

33. Podľa , Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

34. Podľa , podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok.

35. Podľa , Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.

36. Podľa , Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

37. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Podľa , Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

44. Podľa , Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

45. Podľa , Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

46. Podľa , Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

47. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

48. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-16-058/2021-AV zo dňa 17.03.2021. Predmetným rozhodnutím žalovaný v konaní o zaistení žalobcovi, ktorý bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.04.2021 a ponechal ho umiestneného v Ú. P..

49. Žalovaný predchádzajúcim rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-17-013/2020-AV zo dňa 02.12.2020 zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC. Nasledujúcimi rozhodnutiami žalovaný pristúpil k predĺženiu zaistenia žalobcu. Ostatným rozhodnutím o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC je rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.

50. Dňa 18.12.2020 Rumunská republika písomne akceptovala prevzatie žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Dublin III späť na svoje územie.

51. Dňa 13.01.2021 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie, ktorým podľa rozhodlo o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky (právoplatné dňa 13.01.2021). Predmetné rozhodnutie žalobca nenapadol správnou žalobou. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná.

52. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

53. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia Dublin III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Súd má zato, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.

54. Podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu Únie bez príslušných oprávnení.

55. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune. vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , , , , , , , nález Ústavného súdu SR sp. zn. -81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 z 09.10.2013).

56. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane

akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.

57. V zmysle proti rozhodnutiu dublinského strediska vydaného žalobcovi podľa o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska ( ). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

58. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.

59. Dňa 18.12.2020 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 29.01.2021. Preto predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutie nie je v súlade s Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

60. Správny orgán na podporu zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia vyvodil z bodu 45 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 13.09.2017 vo veci C-60/16, že môže pristúpiť k prekročeniu lehoty 6 týždňov od akceptácie, ak nedôjde k predĺženiu zaistenia v dobe nie značne presahujúcej šesť týždňov. Daný výklad zo strany správneho orgánu je nielenže nesprávny (a ide iba o jednostranné prispôsobovanie si výkladu daného rozhodnutia zo strany správneho orgánu a citovania iba častí, ktoré vyhovujú jeho zámeru), ale dokonca absolútne popiera nielen samotný rozsudok a závery z neho vyplývajúce, ako je uvedené vyššie v dôvodoch tohto rozsudku. Najmä však takýto záver správneho orgánu je úplne v rozpore s Nariadením Dublin III. Z článku 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III jednoznačne vyplýva (čo zdôraznil aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí), že ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Iný výklad nie je možný vzhľadom na jednoznačné a určité znenie Nariadenia Dublin III v citovanom článku.

61. Správny súd len podotýka, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v predchádzajúcej právnej veci predĺženia zaistenia žalobcu vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. (predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-15-049/2021-AV), ohľadne predĺženia jeho zaistenia do 17.03.2021 uviedol, že táto lehota sa už nebude viac predlžovať a pokiaľ nebude žalobca odovzdaný v tejto lehote zodpovednému štátu, tak bude okamžite prepustený zo zaistenia.

62. Správnemu súdu nie je jasný postup správneho orgánu, ktorý aj napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu správneho súdu pod sp.zn. , ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu z rovnakých dôvodov, keďže predĺženie zaistenia žalobcu po uplynutí 6- týždňovej lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, je nezákonné. Opätovným postupom v preskúmavanej veci sa žalovaný vystavuje nielen konaniu o uplatnenie si nároku žalobcu z dôvodu nezákonného obmedzenia jeho osobnej slobody, ale navyše svojím postupom vystavuje Slovenskú republiku zodpovednosti za obchádzanie a nedodržiavanie Nariadenia Dublin III. V prípade, ak žalovaný nesúhlasí s vysloveným názorom správneho súdu, má možnosť, ako vyplýva z poučenia tohto rozsudku, podať voči nemu kasačnú sťažnosť.

63. Navyše, na preskúmavaný prípad možno jednoznačne aplikovať závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.06.2014, v ktorom kasačný súd bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že: Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.

64. V preskúmavanej veci bola podaná správna žaloba podľa . Vo veci však došlo k zmene okolnosti, ktorá súvisela s tým, že žalobca sa ku dňu rozhodnutia súdu nenachádzal v zaistení, v ktorom bol na základe preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 17.03.2021, nakoľko dňa 31.03.2021 bol letecky odovzdaný do Rumunska. S prihliadnutím na túto skutočnosť zástupca žalobcu doplnením správnej žaloby zo dňa 08.04.2021 sa domáhal určenia, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné z dôvodov uvedených v správnej žalobe.

65. Preto správny súd, posudzujúc správnu žalobu vo veci zaistenia neformálne a v súlade s a , pričom pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia podľa určil, že preskúmavané rozhodnutie vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo nezákonné.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.