Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-149-2020.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/149/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: N.. I. Y., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., Y. XX, zastúpenej JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným v 1. rade: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, v 2. rade: Mestské lesy Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 11, IČO: 31 672 981, zastúpených Advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 14 a v 3. rade: V. Y., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., Y. X, zastúpenému JUDr. Zoltánom Koreňom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. februára 2020 č.k. 7C/146/2007 - 375
rozhodol:
M e n í výrok I. uznesenia tak, že V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením rozhodol v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom z 29.5.2013 v spojení s opravným uznesením z 11.2.2014 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8.4.2014 sp. zn. 5Co/617/2013, o trovách celého konania nasledovne: I. V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému 1/ náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva a žalovaným 2/ a 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. II. V časti o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej stavby žalobkyni priznáva voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala: 1) voči žalovaným 1/ až 3/ určenia neplatnosti podnájomnej zmluvy uzavretej 21.2.2007 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, predmetom ktorej bola časť pozemku parc. č. XXX/X - TTP vo výmere 11 427 m2 pozostávajúca zo zastavanej plochy vo výmere 200 m2 a ostatnej užívanej plochy vo výmere 578 m2, podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, 2) voči žalovanému 3/ uloženia povinnosti vypratať a vydať žalobkyni časť nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX v k. ú. Y. R. ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 368 m2 tak, ako bude vyznačená na geometrickom pláne vypracovanom v konaní geodetom ustanoveným súdom a uloženia povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu z parcely č. 148/1 a 3) voči žalovaným 1/ až 3/ náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom z 29.5.2013 sp. zn. 7C/146/2007-274 v spojení s opravným uznesením z 11.2.2014 sp. zn. 7C/146/2007-310, ktorým zastavil
konanie v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy z 21.2.2007 a jej dodatku č. 1 z 25.10.2007 uzavretých medzi žalovanými 2/ a 3/ (výrok I. rozsudku), žalovanému 3/ uložil povinnosť na svoje náklady odstrániť časť oporného múra z pozemku parc. č. 148/1 zapísaného ako parcela registra ". na LV č. XXX v k. ú. Košické Hámre, obec Košické Hámre, okres Košice - okolie v rozsahu parcely č. XXX/X
- zastavané plochy vo výmere 11 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 7C/146/2007 vyhotoveným IT.. S. H. dňa 24.5.2012 úradne overeným Správou katastra Košice - okolie dňa 31.5.2012 pod č. 553/2012, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a vypratať uvedený pozemok parc. č. XXX/X v rozsahu uvedenej parcely 148/4 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku) a rozhodnutie o trovách konania si vymienil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III. rozsudku). Vo výrokoch I. a III. rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.11.2013. Voči výroku II. rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 8.4.2014 sp. zn. 5Co/617/2013-321, právoplatným 13.5.2014, potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 3/, ktoré podaním doručeným súdu 13.12.2019 zobral späť, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením z 22.1.2020 sp. zn. 8Cdo/306/2019 dovolacie konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 3/ v plnom rozsahu.
3. Rozhodovanie o náhrade trov konania právne posúdil podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvá veta, článok 4 ods. 1, ods. 2 , § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 396 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
4. V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy a jej dodatku bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu. Ak žalobca berie žalobu späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. V prejednávanom spore tomu tak nebolo, zastavenie konania teda späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa, preto jej nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v uvedenom rozsahu nevznikol. Žalovaný 1/ sa na pojednávaní konanom 29.5.2013 práva na náhradu trov konania vzdal ( v konaní mu trovy ani nevznikli), preto mu súd náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Trovy v tejto časti konania však vznikli žalovaným 2/ a 3/, ktorí boli v spore zastúpení advokátmi, preto im súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal voči žalobkyni nárok na ich plnú náhradu. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo vo svojich vyjadreniach namietali aj žalovaní 2/ a 3/, a uvedené bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti.
5. V časti o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej stavby mala žalobkyňa voči žalovanému 3/ plný úspech, a to tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, preto súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal žalobkyni voči žalovanému 3/ nárok na plnú náhradu trov prvoištančného a odvolacieho konania.
6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote žalobkyňa, a to v rozsahu jeho I. výroku a žiadala, aby odvolací súd tento zmenil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je zarážajúce, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade závery tvoriace odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/617/2013 zo dňa 8.4.2014, kde sa konštatuje, že žalovaný v 2. rade v konaní vystupoval iba v časti konania o určenie neplatnosti, a to absolútnej, podnájomnej zmluvy zo dňa 21.2.2017 a jej dodatku, v tejto časti bolo konanie rozsudkom súdu zastavené dňa 29.5.2013, rozsudok je právoplatný, teda ešte v roku 2013, a zástupca žalovaného v 2. rade sa ku odvolaniu žalovaného v 3. rade vyjadrovať nebude. Z vyjadrenia žalobkyne v odvolacom konaní vyplýva, že podnájomná zmluva, ktorou žalovaný v 2. rade prenechal do podnájmu GP č. 7/2007 zo dňa 5.2.2007 novovytvorenú parcelu č. 149, ktorá značnou mierou zasahovala do parc. č. XXX/X vlastnícky patriaca žalobkyni, bola podnájomná zmluva v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako absolútnou neplatnosťou je postihnutý akýkoľvek dodatok k takémuto právnemu úkonu. Žalovaný v 3. rade sa zaviazal využiť predmet podnájmu na záhradkársko-rekreačné účely s tým, že sa jedná o existujúcu rekreačnú chatu a jej bezprostredné okolie. Podľa článku 7 bod 7. podnájomnej zmluvy, každá zmena alebo stavebná úprava vykonaná na predmete podnájmu, mala byť predtým písomne povolená nájomcom. Žalovaný v 3. rade v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by mal písomné povolenie stavebnej úpravy spočívajúce v stavbe oporného múru na prenajatom pozemku vystavané žalovaným
v 2. rade ako nájomcom, teda oprávnenosť stavby. Keďže predmetom podnájomnej zmluvy bola aj časť pozemku teraz parc. reg. "X. Y. Č.. XXX/X druh pozemku - zastavané plochy vo výmere 368 m2 v jej výlučnom vlastníctve, bola podnájomná zmluva v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom. Vo veci na pojednávaní dňa 29.5.2013 zobrala žalobu v časti určenia neplatnosti podnájomnej zmluvy a jej dodatku voči žalovaným v 1. - 3. rade späť z dôvodu, že keďže v konaní mohla priamo žalovať o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, prípadne z právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., išlo o typické sporové konanie, v ktorom súd rozhodol deklaratórne, že povinnosť žalovaného vo sfére hmotného práva existuje a táto deklarácia sa prejavila vo výroku rozhodnutia súdu ukladajúceho žalovanému túto hmotnoprávnu povinnosť splniť. Pri tejto žalobe o splnenie povinnosti jej postačil výrok súdu týkajúci sa zásahu do jej vlastníckeho práva a odpadla jej povinnosť preukázať tzv. naliehavý právny záujem. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie mal o trovách konania v I. výroku rozhodnutia rozhodnúť v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. Za takéto dôvody CSP vyžaduje, aby v aktuálnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitého zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach daného sporu. V prejednávanom prípade poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 6 MCdo/5/2011, z ktorého citovala relevantnú časť a mala za to, že ide výlučne o náhradu trov konania podľa I. výroku uznesenia, ktoré by si strany sporu mali znášať samy. Ona zastavenie konania o absolútnu neplatnosť podnájomných zmlúv pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, rozhodne nezavinila. Z uvedených dôvodov navrhla odvolaciemu súdu rozhodnúť o I. výroku vo veci náhrady trov konania tak, ako uviedla v petite svojho odvolania.
7. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9. Odvolanie žalobkyne bolo podané voči napadnutému uzneseniu výlučne proti jeho I. výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, súčasne odvolací súd II. výrok napadnutého uznesenia nepovažuje za výrok závislý vo vzťahu k odvolaním napadnutému I. výroku, súčasne nejde ani o ďalší prípad stanovený v § 379 písm. b/ a c/ CSP, kedy odvolací súd nie je rozsahom odvolania viazaný, na základe čoho napadnuté uznesenie v časti II. výroku nadobudlo právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Podstatou odvolania žalobkyne je názor o tom, že súd prvej inštancie mal o trovách konania v I. výroku rozhodnutia rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP, nepriznanie sa môže týkať
všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania (pozri tiež Nález ÚS SR z 10.10.2018 sp. zn. I. ÚS 168/2018).
13. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
14. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd síce na strane jednej správne vychádzal zo zistenia, že konanie v tejto časti (v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy) bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou a správny je tiež jeho záver o tom, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa svojim späťvzatím, jeho následné zhodnotenie neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je však nesprávne.
15. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho na daný prípad interpretoval. Tým je naplnený odvolaním uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
16. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd sa vo vzťahu k postupu podľa § 257 CSP obmedzil iba na konštatovanie, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP s odôvodnením, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uvedené bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom späťvzatia žaloby.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepripustil (vylúčil) možnosť postupu podľa § 257 CSP poukazom na okolnosť, ktorá mala relevanciu vo vzťahu ku skúmaniu otázky zavinenia na zastavení konania, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť posudzovaná ako okolnosť, pre ktorú je/nie je odôvodnený postup podľa § 257 CSP.
18. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nezhodnotil všetky okolnosti, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie o trovách konania, pokiaľ ide o aplikáciu § 257 CSP.
19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti nároku o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy každopádne rezonuje okolnosť, ktorá vyplýva tiež z podaného odvolania, a to, že napriek skutočnosti, že konanie v časti tohto nároku bolo zastavené pre späťvzatie, to, či podnájomná zmluva je (ne)platná, súd skúmal v konaní ako predbežnú otázku, pretože posúdenie, či podnájomná zmluva je (ne)platná, bolo podstatným pre posúdenie dôvodnosti ďalších v konaní uplatnených nárokov. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že v konečnom dôsledku súd posúdil túto predbežnú otázku v prospech žalobkyne, keď jej dal za pravdu, a posúdil zhodne s jej názorom, že podnájomná zmluva (následne jej dodatok) je absolútne neplatná.
20. Súd prvej inštancie, pokiaľ sa zaoberal prípadnou aplikáciou postupu podľa § 257 CSP, nechal tieto okolnosti bez povšimnutia a nezaoberal sa nimi vôbec, hoci ich posúdenie je relevantným.
21. Práve okolnosti, ktoré odvolací súd popísal v bode 19. odôvodnenia tohto uznesenia, na ktoré vo svojej podstate poukázala tiež odvolateľka, predstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Prihliadnutím na uvedené okolnosti nastala situácia, kedy nebolo možné žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov v tejto časti konania.
22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu (výroku I.) zmenil podľa § 388 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy nepriznal.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal; žalobkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaní neboli úspešní v odvolacom konaní.
25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).