Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: J. G. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Z. P., M. č. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., Nitra, Farská č. 4, IČO: 46 104 020, za ktorú koná Mgr. Jana Borgulová, proti žalovanému: M. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom O. Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách, Záhorácka č. 5478/15B, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 1. júna 2018, č.k. -205, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 1. júna 2018, č.k. -205,

- vo výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres Malacky, Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX;

- vo výroku, ktorým súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania;

p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

l.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 1.6.2018, č.k. -205, výrokom v poradí prvým určil, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX. Výrokom v poradí druhým zamietol žalobu týkajúcu sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy; výrokom v poradí tretím žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania; výrokom v poradí štvrtým priznal náhradu trov konania štátu voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Napokon výrokom v poradí piatym zastavil konanie v časti týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 66 m2, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX. 1.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi jeho nebohou matkou M. G. ako predávajúcou a žalovaným (jeho bratom) ako kupujúcim, ako aj určenia, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/ X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 359 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66 m2, rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX-XX/XX. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola ich matka postihnutá vážnou duševnou poruchou - Alzheimerovou chorobou, stareckou demenciou v pokročilom štádiu. Táto choroba nebola len prechodná, spôsobovala u nej stratu pamäti, nespoznávala svojich najbližších príbuzných a nebola schopná rozpoznať význam a následky svojho konania. Kúpnu zmluvu žalobca považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa , keďže matka túto uzatvorila v duševnej poruche, ktorá nebola iba prechodná a ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy u žalobcu spočíva v tom, že je jedným zo zákonných dedičov po nebohej matke M. G.. Ide o majetok, ktorý nebol celkom zanedbateľný a bol prevedený na žalovaného krátko pred smrťou matky. 1.3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ak mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 29.2.2012 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi M. G., rodenou R., ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti (vtedy) vedené v LV č. XXX pre okres M., U. a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X- záhrady vo výmere 359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX/X; kúpna cena bola dohodnutá v sume 50.000,-- €, podpis predávajúcej bol overený Obcou O. Z.. Žalobca od roku 1992 žil s matkou v spoločnej domácnosti v jej dome, žalovanému platil nájomné, v čase podpisu kúpnej zmluvy bol doma, nezavolali ho a pri podpise bola aj matrikárka, ktorá musela vedieť o matke v akom je zdravotnom stave. Pri prejednaní dedičstva žalobca súhlasil s prikázaním pozemkov do vlastníctva žalovanému, nakoľko si myslel, že dom spolu s pozemkami pri dome sa bude ešte prejednávať; nevedel, že tieto nehnuteľnosti už nebudú predmetom dedičského konania. Na obecnom úrade následne zistil, že dom aj s pozemkami boli už prepísané na žalovaného. Návrhmi sa domáhal aj otvorenia dedičského konania. Žalovaný vo februári 2012 bol z dôvodu infarktu hospitalizovaný. Počas svojej neprítomnosti musel riešiť starostlivosť o matku, ktorá v tom čase bývala vo svojom dome v O. Z.. V tomto dome býval aj žalobca, ktorý nechcel pustiť sestru a dcéru za účelom zabezpečenia starostlivosti o matku; matke bolo potrebné pravidelne pichať inzulín a pravidelne zabezpečovať stravu. Po jeho návrate z nemocnice matka sama chcela riešiť dom, sama povedala, aby sa dom na niekoho napísal. Podľa jej želania sa dom napísal na neho (žalovaného), keďže sa staral o dom, opravil fasádu, doprevádzal matku k lekárom. Matka bola sledovaná u diabetológa, srdcovo-cievneho lekára a u psychiatra. Psychiatrička predpísala matke lieky, povedala, že je to nervového pôvodu a odporučila aj hospitalizáciu matky. Kúpna zmluva bola podpisovaná doma v O. Z. za prítomnosti úradníčky obecného úradu, žalovaného, jeho sestry L. O., brata E. G.. Po smrti matky žalobca žil v dom ešte 4 roky, pri jeho odchode z domu (žalovaný) navrhol, že ho vyplatí, ale dohodnúť sa nechcel. Kúpnu zmluvu mu (žalovanému) pripravoval právnik, tento navrhol aj kúpnu cenu 50.000,-- €. Túto považoval za primeranú v čase nadobudnutia a dom po kúpe nemienil predať. Kúpnu cenu matke nevyplatil, dlh do dedičstva nenahlásil. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy bola matka pri vedomí, komunikovala a poznala následky svojho konania, na matku nevyvíjal žiaden nátlak, dôchodok si ponechávala a podporovala z neho žalobcu. Podľa svedka P. G., syna žalobcu a vnuka zomrelej M. G., niekedy v júli 2011 a potom aj na jeseň v roku 2011 navštívil babku, mávala výpadky pamäti. Bol pri situácii, kedy sestra žalobcu a žalovaného vybehla z izby s plačom, že ju babka nepozná. Neskôr ju nenavštevoval, najmä kvôli vzdialenosti, keďže býva pri Topoľčanoch. Niekedy v januári 2012 bola babka v nemocnici na Kramároch, svedok ju prišiel navštíviť, babka bola pripútaná na posteli a svedka neregistrovala. Po jej smrti mu volal žalovaný, že chce dom predať, že má prísť pre otca. Vo vzťahu ku komunikácii žalobcu s ostatnými súrodencami uviedol, že otec prichytil dcéru žalovaného, ako preberala babkine osobné veci, a preto ju vyhodil. Znalec MUDr. Róbert Őlvedy, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vo svojom znaleckom posudku č. 27/2017 uviedol, že nebohá M. G. z psychiatrického

hľadiska nebola schopná právnych úkonov, nakoľko trpela duševnou poruchou, ktorá bola tak závažná, že jej znemožňovala v tom čase prejaviť slobodne svoju vôľu a posúdiť zmysel právneho aktu, nakoľko v tom čase trpela demenciou zmiešaného typu v pokročilom štádiu. Ide o ochorenie trvalé a progresívne, s postihnutím kognitívnych schopností, ako aj postihnutím osobnosti. Demencia zmiešaného typu, v pokročilom štádiu, postihuje kritičnosť a súdnosť postihnutej osoby zásadným spôsobom a závažne postihuje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti postihnutého jedinca. 1.4. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom pred začatím pojednávania v časti týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66 m2, patria do dedičstva po nebohej M. G., súd konanie v danej časti zastavil postupom podľa ustanovenia , , ods. l 1.5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pretože žalobca nemal na takomto určení naliehavý právny záujem vyplývajúci z ustanovenia z dôvodu, že žalobca mal v danom prípade možnosť žalovať priamo o určenie, že nehnuteľnosti prevedené neplatnou kúpnou zmluvou patria do dedičstva, čo v tomto konaní aj urobil. V prípade žalobcom žiadaného petitu o neplatnosť zmluvy ide o nadbytočný petit, ktorý mu nerieši situáciu, nakoľko má možnosť iného druhu žaloby, čo samotný žalobca aj realizoval. Súd v určovacej žalobe rieši ako predbežnú otázku platnosť, resp. neplatnosť, kúpnej zmluvy. Existenciu naliehavého právneho záujmu v prvej časti žalobného petitu bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k druhému uplatnenému žalobnému petitu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. 1.6. Vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, žalobca preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Určovaciu žalobu, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, môže podať ten, kto je dedičom poručiteľa (prípadne jeho právnym nástupcom) proti inému dedičovi, ale aj inej osobe ako dedičovi. Takou žalobou sa odstráni spornosť vlastníctva k veci, teda či sa má vec prejednať v dedičstve, pričom v konečnom dôsledku sa právne postavenie žalobcu v dôsledku takejto žaloby zmení; súd zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.12.2008. 1.6.1. Právne dôvodil ustanovením , , ods. l, ods. 2, . Skutkovo dôvodil tým, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny úkon. Takáto osoba nemusí byť súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba však preukázať. V prejednávanej veci spornou skutočnosťou bolo, či M. G. bola schopná uzavrieť kúpnu zmluva dňa 29.2.2012 vzhľadom na svoj zdravotný stav. Bolo preukázané, znaleckým posudkom, že M. G. v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola schopná takýto úkon vykonať v dôsledku závažnej psychickej poruchy. Trpela demenciou zmiešanej etiológie a v dôsledku takejto choroby nebola schopná urobiť úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne. Nadväzne na uvedené súd uzavrel, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29.2.2012 medzi nebohou M. G. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia . Keďže M. G. na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohla stratiť vlastníctvo k predmetu kúpnej zmluvy, bola naďalej jeho vlastníčkou, a keďže medzičasom zomrela, bolo potrebné určiť, že patrí do dedičstva po (už vtedy) nebohej M. G.. Na platnosť kúpnej zmluvy, a teda aj na následnú potrebu určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nemá vplyv predchádzajúca starostlivosť a existencia dobrých rodinných vzťahov k zomrelej M. G. zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov a namietaný nezáujem a neposkytovanie starostlivosti zo strany žalobcu. Zákon hovorí o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k zdravotnému stavu osoby vykonávajúcej tento úkon. Je irelevantné, kto a akým spôsobom sa materiálne staral o danú osobu. 1.7. Výrok o trovách konania (strán sporu, štátu) súd odôvodnil ustanovením ods. l, ods. 2, ods. l, čl. 4 ods. l, ods. 2 1.7.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sporových strán súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal jednak určenia neplatnosti právneho úkonu, a jednak určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Žaloba v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti právneho úkonu bola zamietnutá, v časti týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, bolo žalobe vyhovené. Znamená to, že žalobca mal úspech v polovičnej časti, a tak žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 1.7.2. Pri čiastočnom späťvzatí žaloby súd zohľadnil dôvod späťvzatia, a síce že až z vyjadrenia žalovaného sa dozvedel, čo bolo predmetom napádanej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu

prvej inštancie žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, a teda aj v tejto časti súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania. 1.7.3. Súd vykonal znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, pričom takýto dôkaz bol nevyhnutný na posúdenie, či išlo o neplatný právny úkon v dôsledku nespôsobilosti predávajúcej M. G., ide o odbornú otázku, ktorú súd nevie vyriešiť výpoveďami strán alebo svedkov alebo lekárskymi správami. Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením zo dňa 9.8.2017, č.k. -83, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2017. Preto nemohol postupovať podľa ustanovenia a nevykonať znalecké dokazovanie v dôsledku nezloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania žalobcom. Súd vyúčtoval odmenu znalcovi uznesením zo dňa 14.12.2017, č.k. -177, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2018, a znalečné v sume 510,78 € poukázal zo štátnych rozpočtových prostriedkov. neobsahuje ustanovenie o trovách konania štátu tak, ako to bolo v ustanovení , bolo potrebné o nich rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle ustanovenia Aj keď súd rozhodol, vo vzťahu medzi stranami sporu, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v dôsledku čiastočného úspechu žalobcu v konaní, vo vzťahu k trovám konania štátu súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Znalecký posudok, s ktorým boli spojené trovy štátu, bol potrebný pre rozhodnutie o určení, či nehnuteľnosti patria do dedičstva. V tejto časti bol žalovaný neúspešný, a preto žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. 2.1. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že cieľom určovacej žaloby bolo určenie, že nehnuteľnosti v katastrálnom území O. Z., ktoré boli prevedené poručiteľkou M. G. na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod Z., právoplatný dňa 23.3.2012-80/12, patria do dedičstva po tejto poručiteľke z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Tento cieľ dosiahol, keďže v tejto časti bol úspešný. K čiastočnému zastaveniu konania v časti určovacej žaloby došlo na základe čiastočného späťvzatia žaloby ešte pred začatím konania z dôvodu, že pri podaní žaloby vychádzajúc z LV č. XXXX zo dňa 12.1.2016 pre katastrálne územie O. nemal možnosť objektívne zistiť, ktoré z nehnuteľností tam zapísané nadobudol žalovaný na základe tejto absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Bezprostredne po tomto zistení zobral žalobu čiastočne späť. Rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia ods. l, ods. 2 považuje za nespravodlivé a v rozpore s ustanovením ods. l Vyslovil presvedčenie, že cieľ určovacej žaloby bol predmetným rozsudkom v celom rozsahu dosiahnutý. Zdôraznil, že predmetný spor vznikol postupom v rozpore s dobrými mravmi na strane žalovaného, ktorý „zariadil“ uzatvorenie tejto absolútne neplatnej zmluvy so svojou matkou ako osobou zo zdravotného hľadiska zjavne nespôsobilou na takýto právny úkon v snahe eliminovať prípadné dedičské nároky brata

- žalobcu, a možno aj ostatných súrodencov ako zákonných dedičov. Len súdnou cestou mal možnosť uplatniť si svoje nároky, následkom čoho mu vznikli nemalé trovy, ktoré nie sú v celom rozsahu kryté z prostriedkov Centra právnej pomoci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že mu prizná trovy konania v rozsahu 100 %. 2.2. Odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti tam uvedené sú súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G.. Zdôraznil ustanovenie , podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol známy alebo zistený. Za tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Dedičstvo sa nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa a až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, t.j. kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov

k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že sa u nich jedná o nútené spoločenstvo ( ods. l ). Zákonnými dedičmi po poručiteľke M. G. sú jej deti: žalobca, žalovaný, dcéra L. O., syn E. G.. Aj títo ostatní dedičia mali byť označení ako strany sporu, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, lebo tvoria nútené spoločenstvo. Ich neúčasť v spore je dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolaciemu súdu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a jemu priznať 100 % trovy odvolacieho konania.

3.l. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že v predmetnom konaní ide o určenie a rozhodnutie o tom, čo tiež patrí do dedičstva, a dôvod, prečo to tam patrí, teda nejde o mimosporové konanie o dedičstve a ani rozhodnutie o dedičstve. V predmetnom sporovom konaní sú stranami sporu dedičia (nie iné osoby). Na strane žalobcu je dedič, ktorý protiprávnym konaním iného dediča (žalovaného) v čase, keď ešte poručiteľka žila, bol ukrátený na svojich dedičských právach a na strane žalovaného je dedič, ktorý svojím protiprávnym konaním v čase, keď ešte poručiteľka žila, ukrátil iného dediča (žalobcu) na jeho dedičských právach a získal tak na jeho úkor majetkový prospech. V predmetnom sporovom konaní nemôže ísť a ani nejde o nútené spoločenstvo ( ods. l ) všetkých dedičov, nejde o spor voči inej (iným) osobám ako dedičom. Predmetná žaloba a rozhodnutie o nej neobmedzuje ostatných dedičov, nezasahuje negatívne do vlastníckych práv ostatných dedičov; naopak tieto ich práva ochraňuje. Žalovaný, ktorý je tiež dedičom, postupoval a postupuje v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi a spôsobuje tým i prieťahy v konaní. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Tieto veci preto bez rozhodnutiu súdu o určovacej žalobe nemohli byť a ani neboli zahrnuté do aktív dedičstva a nemohlo sa tak o nich konať v dedičskom konaní po poručiteľke. Žalovaný uviedol, že kúpna cena nebola predávajúcej vyplatená, a teda mala by byť zahrnutá do aktív dedičstva. Mal tiež za to, že žalovaný svoje odvolanie riadne neodôvodnil. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 1.6.2018 navrhol „my vzhľadom na závery navrhujeme, aby súd žalobu v časti určenia neplatnosti KZ zamietol z dôvodu, že takáto právna skutočnosť nevyplýva z osobitného právneho predpisu, tak ako to ustanovuje a zároveň navrhujeme aby v druhej časti žaloby žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania pomerne.“ Súd rozhodol v zmysle tohto návrhu žalovaného. Žalovaný svoj vlastný návrh na rozhodnutie vo veci premietnutý v celom rozsahu v rozsudku súdu prvej inštancie týmto odvolaním napadol a poprel a žiada žalobu zamietnuť. Námietky žalovaného (nové a v priebehu konania nepoužité) uvedené v záverečnej reči ako i ďalšie námietky žalovaného (nové a v priebehu konania nepoužité) uvedené v predmetnom odvolaní vzniesol žalovaný až v okamihu, kedy žalobca a vo veci konajúci sudca nemohli už na ne, s ohľadom na procesné predpisy, reagovať, vyjadriť sa k nim, prípadne inak konať. Navrhol odvolaciemu súdu aby odvolaniu žalovaného nevyhovel. 3.2. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdiť.

4.1. Žalobca sa už ďalej nevyjadril. 4.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení na potvrdenie svojej argumentácie zdôraznil rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. .

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [ ods. l, ods. 2, , ods. l ( ), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený (; )], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky ( ods. l ), a dospel k záveru, že odvolaniam oboch strán sporu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. marca 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom ( ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l ). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ).

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd bol a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Konanie bolo začaté za účinnosti a rovnako tak za účinnosti stranám sporu súd dal poučenie

podľa (č.l. 24 a nasl. spisu). Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie ďalej konal a rozhodol podľa .

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( a nasl. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( ). Vecne a právne správne uzavrel, že žalobcovi svedčí vecná legitimácia na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., U. a katastrálne územie O. Štvrtok, ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX (patria do dedičstva po M. G.); splnil si povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadne naliehavého právneho záujmu na takomto určení podľa v čase podania žaloby, ale aj podľa (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom). Podľa ustanovenia písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nárok žalobcu v predmetnej právnej veci nemožno subsumovať pod nárok vyplývajúci z osobitného predpisu, alebo pod nárok o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, a tak žalobca musel už v žalobe a v priebehu celého konania tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem na určení, že ním označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej matke a že tento musí byť daný a preukázaný aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom; čo sta aj stalo. Žalobca preukázal, že nastali skutočnosti (absolútne neplatná kúpna zmluva), o ktoré svoj nárok oprel. Pred súdom prvej inštancie neboli zistené také vady procesného charakteru, také žalovaný ani netvrdil, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj keď neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch ( ).

8.l. Podstatou odvolania žalovaného je to, že účastníkmi predmetného súdneho konania mali byť všetky deti poručiteľky M. G., ako jej zákonní dedičia, pretože sú vo vzťahu k tretím osobám všetky oprávnené a povinné spoločne a nerozdielne. 8.2. S takýmto názorom nemožno súhlasiť. Rozhodnúť o tom, či určitá, nesporne zistená, vec je predmetom dedičstva po poručiteľovi, patrí len súdu v dedičskom (nesporovom) konaní. V konaní podľa ustanovenia (aj podľa ) mohol a môže súd (v sporovom súdnom konaní) rozhodnúť (len) o určení vlastníckeho práva poručiteľa ku konkrétnej veci ku dňu jeho smrti. Ako správne uvádzal žalobca, predmetné konanie nie je dedičským (nesporovým) konaním, v ktorom sa rieši majetok poručiteľa nespochybniteľne zistený a preukázaný v rozsahu nepresahujúci nesporové konanie. Pokiaľ do absolútneho vlastníckeho práva niekto neoprávnene zasahuje, vznikne medzi vlastníkom (resp. jeho právnym nástupcom a v tejto súvislosti aj len jedným z jeho viacerých právnych nástupcov) a narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého spornosť možno odstrániť (len) v sporovom súdnom konaní. Predmetné konanie (o určenie, že veci patria do dedičstva, že ďalšie veci sú súčasťou dedičstva), takýmto sporovým konaní je, v ktorom sa v podstate rieši ochrana vlastníckeho práva (v súčasnosti už) nebohej M. G.. Nepochybne nejde o spor o dedičské právo ako to má na mysli ustanovenie (, , C.m.p.). Ak teda predávajúca (matka žalobcu a žalovaného), ktorá pre svoj zdravotný stav existujúci v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohla uzavrieť platný právny úkon, a t.č. (v čase podania žaloby) už nežije, je namieste, aby do jej práv a povinností vstúpil jej právny nástupca; proti tomu, kto zásah do vlastníckeho práva vykonal. Je irelevantné, že týmto na strane žalobcu je len jeden z jej právnych nástupcov a nie všetci ostatní (sestra L. O., brat E. G.). Je notorietou, že tejto ochrany sa môže domáhať aj len jeden z nich, čo sa aj stalo. Až prípade, že žalobca v tomto súdnom konaní bude úspešný, čo sa tiež v predmetnej veci stalo, až potom, v dôsledku právoplatného a vykonateľného vyhovujúceho rozsudku nepochybne zostane tento majetok novoobjaveným majetkom (až vtedy prestane žalovaný ako kupujúci, hoci aj na základe absolútne neplatného právneho úkonu, mať ochranu súdnu, právnu), o ktorom súd v dedičskom konaní vykoná konanie. Teda až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, že tam označené nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, zostanú všetci jej dedičia oprávnení a povinní voči tretím osobám spoločne a nerozdielne dovtedy, kým v dedičskom konaní nebude tento majetok právoplatne a

vykonateľne prejednaný. Potom je tiež absolútne irelevantné, že sestra strán sporu L. O., a ich brat E. G., nie sú účastníkmi tohto sporového súdneho konania. 8.3. Obsah odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nie je spôsobilý spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho dôvodu výslovne v ňom uvedený, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Osobitne odvolací súd považuje za potrebné uviesť k tvrdeniu žalovaného v odvolaní ku skutočnosti, že mali byť všetci dedičia poručiteľky účastníkmi tohto súdneho konania, okrem toho čo už uviedol vyššie, nasledovné. Tieto skutočnosti uvádza až v odvolaní. V konaní pred súdom prvej inštancie sa žalovaný vyjadroval k žalobe (č.l. 26 a nasl. spisu); v ňom túto skutočnosť nenamietal a ani z obsahu podania nevyplýva. Túto skutočnosť nenamietal ani na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 3.3.2017 (č.l. 37 spisu), dňa 21.4.2017 (č.l. 54 spisu), ale ani dňa 1.6.2018 (č.l. 199 spisu), na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Na pojednávaní dňa 21.4.2017 žalovaný potvrdil, že kúpnu cenu predávajúcej nedal, ako pohľadávku poručiteľky ju v dedičskom konaní po nej neuviedol, dedičom ich podiel z nej nezaplatil. Na pojednávaní dňa 1.6.2018 nesúhlasil so žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ako uplatňovaným nárokom v poradí prvým), ale súhlasil so žalobou na určenie, že nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva po matke (uplatňovaný nárok v poradí druhý), a o trovách konania navrhol súdu rozhodnúť pomerne. 9.1. Ako je uvedené vyššie konanie začalo za účinnosti a aj podľa neho bolo dané stranám sporu poučenie (č.l. 24 a nasl. spisu). Poučení boli o.i. aj podľa , podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti museli predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďovalo pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadal. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr boli odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v . Náležitosti odvolania upravovalo ustanovenie ods. l, ods. 2 Žalovaný odvolanie neodôvodňoval skutočnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia Ani len netvrdil, že v konaní nastali podmienky vyplývajúce z ustanovenia [podľa ods. l sa týkali podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu; malo byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; že odvolateľ nebol riadne poučený podľa ; že ich účastník konania nemohol bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (nejde pritom o konanie podľa )]. Znamená to, že ak by aj súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti , tento argument žalovaného vznesený až v odvolacom konaní by nebolo možné v jeho prospech zohľadniť. 9.2. Obdobnú úpravu má aj . Náležitosti odvolania upravuje ustanovenie , odvolacie dôvody ustanovenie . Žalovaný odvolanie neodôvodňoval skutočnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia , Dané tvrdenie možno považovať za novotu v odvolacom konaní [( ) prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok; b/ týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie]. Žalovaný v odvolaní neuvádzal skutočnosti opierajúce sa o dané dôvody. 9.3. S odkazom na dôvody uvedené v ods. 9., 9.1, 9.2. tohto rozsudku keďže konanie bolo začaté za účinnosti , v prospech žalovaného odvolací súd nemohol zohľadniť ani ustanovenie veta druhá , podľa ktorého vo veci nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania vtedy, ak by boli v neprospech strany. 9.4. Aj z týchto dôvodov tak žalovaný nemôže získať úspech v odvolacom konaní. 9.5. Na tomto mieste odvolací súd ešte dôvodí, že žalovaným v odvolaní označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno v konaní v jeho prospech zohľadniť. Z nich totiž nevyplýva, že súdy (okresný, krajský, najvyšší) posudzovali vzťah medzi dedičským konaním (nesporovým) a konaním o ochranu vlastníckeho práva (sporovým) a v tejto súvislosti skutočnosť, že v konaní o ochranu vlastníckeho práva nejde o spor o dedičské právo ako to má na mysli ustanovenie (od 1.7.2016 , , C.m.p.), že do právoplatného skončenia konania o ochranu vlastníckeho práva vlastníctvo nadobúdateľa veci zostáva nespochybniteľné, požíva súdnu

a právnu ochranu, že dovtedy nič nesvedčí všetkým dedičom, nič neodôvodňuje u všetkých dedičov, poručiteľky oprávnenie vystupovať vo vzťahu k tretím osobám spoločne a nerozdielne. V tejto základnej otázke, v týchto doteraz protichodných právnych názoroch, doteraz nedala odpoveď najvyššia súdna autorita. 9.5.1. V neposlednom rade a na tomto mieste, pre úplnosť, odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013, sp.zn. „Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ).“ Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach. Ako je uvedené vyššie k podstatnej právnej otázke doteraz nedala odpoveď najvyššia súdna autorita.

10. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd dôvodí, že rozsudok je vecnej správny aj v tomto výroku. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, a teda bol neúspešný; naopak úspešný bol žalovaný. Žalobca sa domáhal určenia, že časť z označených nehnuteľností patrí do dedičstva po jeho matke a vo zvyšku označených nehnuteľností zobral žalobu späť po začatí konania z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti neboli predmetom kúpnej zmluvy. Aj v tejto časti tak mal úspech len sčasti. Tieto skutočnosti potom odôvodňujú záver o tom, že obe strany mali úspech len čiastočný a tento záver odôvodňuje nepriznanie práva na náhradu trov konania obom stranám sporu.

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

12. Odvolatelia nemali úspech v odvolacom konaní, a tak odvolací súd im právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ( ods. l, , ods. l, ods. l, ).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s zákona č, o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).