Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Cb-10-2020.pdf
PDF · 168.81 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v právnej veci žalobcu : B.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX L. - N. T., podnikajúci pod obchodným menom : Ing. Viktor Bodnár - TECHNOUNION, s miestom podnikania Ovručská 8, 040 22 Košice - Dargovských hrdinov, IČO : 10 692 304 právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 134,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 134,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 134,06 eur od 19.03.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 30.10.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 134,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 134,06 eur od 19.03.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 06.06.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle W. W., EVČ: L., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej spoločnosti: N.. Č., E..A..O.., E. E. G. XX, XXX XX L. - N. T., B. : XX XXX XXX. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla W. W., EVČ: L., rok výroby XXXX, v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise Ing. Viktor Bodnár - TECHNOUNION, sídlo Ovručská 8, 040 22 Košice - Dargovských hrdinov, prevádzka Rozvojová 2, 040 11 Košice - JUH, IČO : 10 692 304. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.806,73 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 1901026. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020 oznámené, že dňa 03.03.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 1.806,73 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 1.672,67 eur s DPH. Celková nepriznaná suma
je vo výške 134,06 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 134,06 eur bola následne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora: priznané náklady na opravu stanovené pre neautorizovaný servis s priznaním Nh 20,-eur s DPH, výpočet výšky plnenia, zo dňa 04.03.2020 z poistnej udalosti číslo: XXXXXXXXXX, faktúra za opravu vozidla číslo: 1901026 Technounion s DPH 1.804,73 eur, rozdiel medzi priznanou kalkuláciou po vykonaní obhliadky vozidla - 134,06 eur, spolu priznané 1.672,67 eur, poistné plnenie : 1.672,67 eur, poistné plnenie/doplatok celkom 1.672,67 eur. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. XXXXXXXXXX uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. V zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. V zmysle ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa čl. IX, bod 1, bod 2, písm. a), b), c), plnenie poisťovne k poisteniu Auto komplet č. 911: 1) Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2) Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov alebo aftermarketov (v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla). Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. XV ods. 26) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. c) Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,-eur bez DPH. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020 a zo všeobecných podmienok Ato komplet č. 911 vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Žalobca má za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla W. W., EVČ: L., rok výroby: XXXX, alebo
jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH lakovníckych a mechanických prác. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Navyše z oznámenia o poistnom plnení žalovaného nevyplýva žiadny zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť náhrade škody v plnom rozsahu, na ktorú má poškodený, resp. žalobca nárok. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukazuje na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla : AUTO Gábriel s.r.o., Osloboditeľov č. 70 Košice 30,-eur bez DPH - mechanické práce, 37,-eur bez DPH - klampiarske a lakovacie práce, MORIS Slovakia, Alejová 4, Košice 35,-eur bez DPH - mechanická dielňa, 32,-eur bez DPH - karosárska a lakovacia dielňa, PK AUTO s.r.o., Duklianska 23, Košice - 35 EUR s DPH - mechanická dielňa 44,- eur s DPH - karosárska a lakovacia dielňa. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH mechanickej a lakovacej práce sumu 30,-eur s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Žalobca považuje preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH mechanickej a lakovacej práce bezdôvodne krátená. V zmysle uvedeného je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou, teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine, ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby žalovaný zaplatil žalobcovi neodôvodnene krátenú sumu z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 134,06 eur s príslušenstvom.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. 17Up/1594/2020), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca v konaní predložil. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k tzv. postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. S poukazom na uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky (zmluva o postúpení pohľadávky) medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa ich právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Čo sa týka poistného plnenia, žalovaný si dovoľuje poukázať na oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na uvedené skutočnosti, v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie v sume 1.672,67 eur (čo potvrdil aj samotný žalobca). Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca, v ktorom uviedol, že námietku žalovaného považuje za nedôvodnú, keďže z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva opis rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 132 CSP, žalobca neodkázal len na prílohy pripojené k žalobe. Dané ustanovenie napokon neuvádza, že by mal žalobca povinnosť premietnuť obsah pripojených príloh do textu žaloby. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poistený, ako poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu a uvádza, že „nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu.“ Žalovaný týmto svojím tvrdením evidentne zavádza súd. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok na poistné plnenie voči poisťovni, ktoré vzniklo poistenému ako dôsledok poistnej udalosti. Teda poistený postupoval resp. cedoval pohľadávku žalobcovi - servisu, ktorú mal voči žalovanému - poisťovni. V predmetnom prípade sa jedná o pohľadávku zo vzťahu medzi poisteným a poisťovňou, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, a teda je zrejmé, že poistený postupoval pohľadávku v postavení veriteľa a nie dlžníka. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený/poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádza nasledovné : pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle § 797 odsek 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Nárok na poistné plnenia vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik poistnej udalosti. Z uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva v Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade uvedeného ust. § 449 ods. 3, § 810 Občianskeho zákonníka. Žalobca uvádza, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe oznámenia o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujú námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. K námietkam voči zmluve o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako už uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Žalobca poukázal na ust. § 524, 525 Občianskeho zákonníka. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva. Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 Občianskeho zákonníka). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne
úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom. a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Žalobca má za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline : sp. zn. 14Cob/169/2019 zo dňa 30.04.2019, 11Co/61/2020 zo dňa 30.06.2020, 7Co/69/2020 zo dňa 29.07.2020, rozsudky Krajského súdu v Košiciach 2Cob/84/2018 zo dňa 27.06.2018, 3Cob/31/2018 zo dňa 24.09.2018, 3Cob/8/2018 zo dňa 28.03.2019. Predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom žalobca uvádza, že Krajský súd v Košiciach sa totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, zaoberal sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle uvedeného preto považujú námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má žalobca nárok. K nároku žalobcu žalobca uviedol, že žalovaný odkazuje na oznámenie o poistnom plnení, kde uviedol svoje dôvody krátenia poistného plnenia a to poukazujúc na priznanú výšku NH 20,-eur s DPH pre neautorizovaný servis. Avšak takýto dôvod krátenia je bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie nemá oporu v zákone. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poistený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poistenému náklady na opravu v plnej výške, iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zaväzuje poisteného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poisteného. Žalobca má za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň, oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný nepredložil ani kalkuláciu, na základe ktorej vypočítal výšku poistného plnenia. Preto považujú oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020 za nedôvodné a nepreskúmateľné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na
opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žalobca navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. v znení vyhlášky MS SR č. 91/2021 Z.z., podľa ktorej v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu súhlasil s pojednávaním dňa 26.03.2021 v neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného súhlasil s pojednávaním dňa 26.03.2021 v neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, vec posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení :
6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
8. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
10. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
11. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
12. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka : (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa § 797 ods. 1 až 4 občianskeho zákonníka : (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
15. Podľa § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka : (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
17. Podľa § 442 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
19. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka : (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: 1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 06.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky W. W., EČV: L. XXXKO, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo spoločnosti N.. Č., E..A..O.. Škodová udalosť bola ohlásená žalovanému, u ktorého mal poistený (poškodený) uzatvorené havarijné poistenie. Existencia škodovej udalosti, ako aj nárok žalobcu uplatnený u žalovaného vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti (č. 9568395245) ukončil žalovaný dňa 03.03.2020, pričom na základe predložených dokladov vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 1.672,67 eur. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že oznámenie bolo adresované priamo žalobcovi.
22. Žalobca si v konaní uplatnil nárok titulom krátenia poistného plnenia, čo odôvodnil tým, že žalovaný nepreukázal dôvody krátenia poistného plnenia. Nárok na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia titulom poistnej udalosti bol tak medzi stranami sporný.
23. Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu
škody. Súd posúdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu. Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení, postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná, výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený, jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi postupcom N.. Č., E..A..O.. a žalobcom ako postupníkom bola postúpená pohľadávky vo výške 134,06 eur, ktorá predstavuje krátenú sumu zo strany žalovaného. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky a uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu pohľadávka nevznikla), súd poukazuje na to, že v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť iba sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Poškodenému vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti, poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu teda nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Súd posúdil, že postúpenie pohľadávky bolo platné, je daná aktívna legitimácia žalobcu.
24. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil titulom škodovej udalosti sumu 1.672,67 eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení adresovanom žalobcovi.
25. Čo sa týka námietky žalovaného o vade žaloby z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných ustanovením § 132 CSP, aj napriek jej irelevancii, súd uvádza, že žalovaný uvedené argumentuje aj v iných konaniach, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti. Jedná sa o argumentáciu účelovú, bez akéhokoľvek dopadu na prejednávanú vec. Rozsah opísania rozhodujúcich skutočností, opierajúcich sa o predložené listinné dôkazy, v žalobe, je pre zistenie skutkového stavu dostatočný, žaloba je preto formálne spôsobilou, spĺňa kritéria predmetného procesného zákonného ustanovenia.
26. Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. S poukazom na judikát R 25/1990 pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako
uvedením veci do predchádzajúceho stavu (napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci).
27. Súd sa zaoberal samotným uplatneným žalobným nárokom, nárokom na zaplatenie sumy 134,06 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Z faktúry č. 1901026 okrem iného vyplýva, že servis (žalobca) vyúčtoval za opravu motorového vozidla sumu 1.806,73 eur. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020 uviedol, že v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov priznali poistné plnenie vo výške 1.672,67 eur. V prílohe tohto oznámenia - výpočet výšky plnenia bolo uvedené akú sumu predstavovala faktúra a rozdiel medzi priznanou kalkuláciou po vykonaní obhliadky je - 134,06 eur, priznané poistné plnenie 1.672,67 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 134,06 eur. Súd má za to, že žalovaný krátenie poistného plnenie však bližšie nezdôvodnil, nešpecifikoval konkrétne dôvod krátenia poistného plnenia. Uvedené krátenie poistného plnenia, dôvod krátenia, nevyplýva ani zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.03.2020. Žalovaný v rámci procesnej obrany iba poukázal na oznámenie o poistnom plnení s tým, že v dôsledku škodovej udalosti bolo zaplatené poistné plnenie v sume 1.672,67 eur, uplatnené nároky žalobcu sú neoprávnené, nedôvodné.
28. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 134,06 eur s príslušenstvom. Z faktúry č. 1901026 okrem iného vyplýva, že servis vyúčtoval žalobcovi za opravu motorového vozidla sumu 1.806,73 eur a to za : náhradné diely suma 976,22 eur, mzda za prácu 183,-eur, vedľajšie náklady suma 18,-eur a mzda za prácu (lakovanie) suma 629,51 eur, servis vychádzal z normohodiny 30,-eur s DPH. Žalovaný znížil poistné plnenie o sumu 134,06 eur, v oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že priznáva pre neautorizovaný servis normohodinu 20,-eur s DPH.
29. Súd poukazuje na to, že žalobca spolu so žalobou predložil a odkázal na cenníky - určenie normohodiny v iných autoservisoch, kde cena normohodiny za práce (na typ, značku vozidla žalobcu) predstavuje výšku od 30,-eur do 44,-eur bez DPH. Bolo preukázané, že náhrada škody, ktorú škodca spôsobil na vozidle žalobcu a bola účtovaná servisom za opravu vozidla bola vo výške 1.806,73 eur, táto suma je tak skutočnou škodou v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Žalovaný náklady na opravu krátil o sumu 134,06 eur (znížil normohodinu). Súd poukazuje na to, že cena za vykonané práce (normohodina) sa v jednotlivých autoservisoch na území Slovenskej republiky môže líšiť. Preukázanou škodou, ktorá žalobcovi vznikla poškodením jeho motorového vozidla pri škodovej udalosti, a teda škodou skutočnou (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), sú náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť za vykonanú opravu, teda cena vykonanej opravy. Žalobca žalovanému na preukázanie nároku na náhradu vzniknutej škody predložil faktúru č. 1901026. Súd poukazuje na to, že žalobca predložením ceny za normohodinu za vykonané práce zo strany autoservisu náležite preukázal, že cena za normohodinu 30,-eur s DPH pre daný typ a model auta účtovaná servisom, ktorý si žalobca na opravu vozidla zvolil, je dokonca podstatne nižšia, než je cena práce pre totožný typ a značku motorového vozidla v iných autoservisoch. Nedošlo teda k situácii, že by si servis účtoval cenu za práce nadhodnotenú, neprimeranú, nad rámec ceny účtovanej inými autoservismi.
30. Súd konštatuje, že všetky náklady na navrátenie vozidla žalobcu do pôvodného - prevádzkyschopného stavu boli vynaložené účelne tak, aby stav vozidla zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Reálna škoda bola žalobcom riadne preukázaná. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného (žalobcu) a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Žalobca svojím konaním neprispel k poškodeniu jeho vozidla. V dôsledku škodovej udalosti sa poškodený dostáva do situácie, keď na rozdiel od vinníka škody, si počínal v súlade s právom (neporušil právne predpisy) a bol nútený ako poškodený vynaložiť zo svojho majetku značnú sumu na to, aby svoje vozidlo mohol používať ako pred škodovou udalosťou. Takáto oprava vozidla bola poškodenému v podstate vnútená protiprávnym konaním škodcu, a nie je preto možné od neho spravodlivo požadovať, aby na nehodu (škodovú udalosť), ktorú nezavinil, doplácal. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu a byť sankcionovaný tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť, a nie prenášať túto povinnosť
na žalobcu. Súd totiž vychádza z toho, že aplikácia citovaných ustanovení § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka na danú právnu vec znamená, že žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, škodovej udalosti, za súčasného stavu, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR zaoberajúcu sa výkladom citovaných ustanovení § 442 a 443 Občianskeho zákonníka v skutkovo a právne identických veciach, teda vo veciach náhrady škody po dopravnej nehode, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, potvrdil správnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdzuje žalobcom podaný výklad ustanovení § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka: „Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil." Žalovaný náležite nepreukázal dôvodnosť a účelnosť krátenia poistného plnenia (krátenie normohodiny).
31. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že náklady za práce účtované autoservisom neprevyšujú obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, neuznané náklady na cenu práce (normohodinu) v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny účtovaná servisom je nadhodnotená, resp. je neobvyklá pre konkrétnu značku a typ vozidla. Naopak, žalobca predložil cenník iných autoservisoch (ich cenu práce pre daný typ vozidla). Žalobca tak uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu vo vzťahu k nároku na uplatnenú výšku vykonaných prác. Žalobca teda preukázal, že účtovaná normohodina za práce autoservisom je primeraná a nijakým spôsobom nepredstavuje nadštandardnú výšku oproti iným autoservisom. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať čo najlacnejší autoservis s najnižšími cenami, či prípadne nejaký zmluvný autoservis, ktorý spolupracuje so žalovaným. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Výška normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu. Súd má za to, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli jednoznačne nevyhnutné na jeho uvedenie do pôvodného stavu, keď ich výška (skutočná škoda, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v súhrne, aj položkovito vyplývala z listinného dôkazu a to faktúry č. 1901026 zo dňa 10.09.2019, vystavenej autoservisom, ktorý opravu poškodeného motorového vozidla zrealizoval.
32. Podľa čl. IX ods. 1 a 2 a 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, Auto komplet č. 911: 1/ za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2/ Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov alebo aftermarketov (v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla). c) pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny 25,- eur bez DPH. 4/ Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.
33. Súd nemá preukázané, že by žalovaný postupoval v zmysle uvedených poistných podmienok. Žalovaný nepreukázal súdu, že by poškodenému doporučil konkrétny autoservis, v ktorom má poškodený vykonať opravu motorového vozidla. Súd nezistil, že by uvedená normohodina účtovaná žalobcom (autoservisom) vo výške 30,-eur s DPH bola aj v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami uvedenými v čl. IX ods. 2 písm. c) poistných podmienok (kde je okrem iného konštatované, že v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny 25,-eur bez DPH). Súd poukazuje na to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone. Ak má servis oprávnenie, vykonávať opravu motorových vozidiel, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako iné autoservisy a uvedené nemôže viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu (servisu) mal súd preukázané, že má zapísaný aj predmet podnikania : oprava motorových vozidiel. Pokiaľ sa žalovaný v prílohe oznámenia o poistnom plnení ďalej odvolával na obhliadku, z ničoho nevyplýva, čo konkrétne bolo zistené pri obhliadke vozidla, aký rozpor a teda v čom konkrétne spočíval dôvod krátenia poistného plnenia.
34. Žalovaný teda nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, na základe akých dôvodov krátil poistné plnenie. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Súd má za to, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli jednoznačne nevyhnutné na jeho uvedenie do pôvodného stavu, keď ich výška (skutočná škoda, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v súhrne, aj položkovito vyplýva z listinného dôkazu a to faktúry č. 1901026 zo dňa 10.09.2019.
35. Súd zároveň uvádza, že neuložil žalovanému, aby predložil likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX za účelom zistenia akým spôsobom žalovaný vykonal šetrenie, nakoľko súd uvedené považoval za nadbytočné, keďže to bol práve žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opodstatnenosť postupu krátenia poistného plnenia.
36. V prípade škodovej udalosti vznikla poškodenému škoda spočívajúca v nákladoch opravy vozidla v sume 1.806,73 eur (faktúra č.l. 17). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným vo výške 1.672,67 eur je potom žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní vo výške 134,06 eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 442 v spojení s § 797 Občianskeho zákonníka.
37. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia a to od 19.03.2020, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 03.03.2020 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 18.03.2020, nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania. Súd tak na základe uvedených skutočností vyhovel žalobe v celom rozsahu, a to aj v časti nároku na istinu ako aj zákonný úrok z omeškania a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 134,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 134,06 eur od 19.03.2020 do zaplatenia a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.