Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/138/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX G., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX I. H., proti žalovanému: Mechanika, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom 013 62 Veľké Rovné 617, IČO: 36 398 110, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -257 zo dňa 21. mája 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -257 zo dňa 21. mája 2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu zamietol v celom rozsahu. V poradí druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 22.07.2019, doručenú okresnému súd dňa 23.07.2019, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia, že uznesenie v bode 3, 4, 5, 6, 7 a 8 valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 06.05.2019, ktorým sa schválil prevod obchodného podielu, navýšenie základného imania, navýšenie základného imania prevzatím záväzku, odvolanie konateľa F., schválenie dodatku č. 4 a úplného znenia spoločenskej zmluvy, je neplatné. Návrh odôvodnil tým, že dňa 06.05.2019 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, avšak žalobca ako spoločník nebol pozvaný. Exekútor zexekvoval obchodný podiel žalobcu. V čase vykonávania exekúcie sa viedlo konkurzné konanie na žalovaného, napriek tomu exekútor vykonával exekúciu a konal neprimeraným spôsobom a porušil svoje povinnosti.

3. Okresný súd uviedol tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 12.09.2019, podľa ktorých sa dňa 06.05.2019 konalo valné zhromaždenie žalovaného, ktorého programom nemal byť pôvodne prevod obchodného podielu žalobcu. Žalobca však v čase 06.05.2019 nebol spoločníkom žalovaného, a preto nemohol byť predmetom zhromaždenia ani prevod jeho podielu. Podiel žalobcu zanikol na základe výkonu rozhodnutia - exekúcie. Žalovaný nebol účastníkom daného exekučného konania. Žalovaný bol závermi exekučného konania viazaný a keďže v exekúcii obchodný podiel zanikol, stal sa voľným, žalovaný musel situáciu vyriešiť na danom valnom zhromaždení. Žalobca bol ten, ktorý špekuloval a hľadal nedovolené spôsoby, ako sa vyhnúť zaplateniu svojho dlhu, účelovo a neplatne postúpil

pohľadávku, ktorá v čase postúpenia už neexistovala. Pokúsil sa neplatne započítať oproti pohľadávke oprávneného Z. J. v exekučnom konaní sp. zn. . Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že dlh zaplatil dobrovoľne, nakoľko v takom prípade by predsa uhradil dlh pred podaním návrhu na začatie exekúcie a nebol by špekuloval s fiktívnym postúpením a zápočtom. Mal za to, že exekútor konal tak, aby zabezpečil vymoženie exekvovanej pohľadávky. Exekučné konanie nebolo vedené voči žalovanému, teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu. Žalobcovi nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie, nakoľko v tom čase už nebol spoločníkom žalovaného, preto nedošlo k formálnemu pochybeniu. Popieral aj tvrdenie žalobcu, že by prevedený obchodný podiel mal odlišnú hodnotu, nakoľko žalovaný od roku 2012 je v kríze a nedisponuje žiadnym majetkom vinou žalobcu a jediným majetkom žalovaného sú pohľadávky voči žalobcovi.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd v odseku 3. uviedol podstatné vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 02.10.2019 a v odseku 5. poukázal na námietku aktívnej legitimácie žalobcu, v podaní žalovaného zo dňa 05.11.2019.

5. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie ust. a , , v spojení s čl. 8 a 14 spoločenskej zmluvy okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

6. Okresný súd uviedol, že išlo o určovaciu žalobu v zmysle a v danom prípade existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá, a preto ho netreba osobitne preukazovať. Súd je povinný skúmať podmienky konania v každom štádiu konania, a teda aj vecnú legitimáciu, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu legitimáciu. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

7. Okresný súd mal preukázané, že skutočne sa dňa 06.05.2019 konalo valné zhromaždenie, na ktorom bol prítomný Z. Q. a právny zástupca žalovaného, čo vyplývalo aj z listiny prítomných (č.l. 104 spisu). Na valnom zhromaždení sa zobralo na vedomie vydanie exekučného príkazu č. -33 zo dňa 01.05.2019, ktorým bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného F.. S. K.. Nakoľko podľa čl. 14 spoločenskej zmluvy obchodný podiel možno previesť len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia a podľa má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti súdom, obchodný podiel S. K. prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. Na základe toho sa schválil prevod obchodného podielu, okrem toho aj navýšenie základného imania z hodnoty 154750,049792 na hodnotu 154.751,- Eur, navýšenie základného imania na hodnotu 154.751 Eur prevzatím záväzku spoločníka Z. Q. na nový vklad a odvolanie konateľa S. K. so zánikom funkcie dňa 06.05.2019. Taktiež bol schválený dodatok č. 4 a úplné znenie spoločenskej zmluvy. Zápisnica z valného zhromaždenia obsahuje osvedčenie o pravosti podpisu Z. Q. zo dňa 06.05.2019 (č.l. 96 spisu).

8. Okresný súd poukázal na ust. a , z ktorého vyplýva, že určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa môže domáhať okrem iných aj spoločník a aj bývalý spoločník a bývalý konateľ, ak sa ich napadnuté uznesenie týka. Žalobca podal žalobu ako spoločník, aj keď žalovaný tvrdil, že už nebol spoločníkom, avšak namietal zánik účasti v spoločnosti a možnosť prevodu jeho podielu. Taktiež namietal, že pozvánka mu nebola doručená a ani nebola dodržaná 15- dňová lehota na zvolanie valného zhromaždenia.

9. Nakoľko valné zhromaždenie sa konalo dňa 06.05.2019, žaloba bola podaná dňa 23.07.2019 a medzitým sa žalobca dozvedel o konaní valného zhromaždenia z výzvy na odovzdanie funkcie konateľa, okresný súd posúdil, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-mesačnej lehote, t.j. v 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Zároveň poukázal, že zmysle ustálenej súdnej praxe predmetná žaloba sa nemôže dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (rozsudok NS SR sp. zn. ).

10. Okresný súd zvýraznil, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je možné len vtedy, ak je v rozpore so zákonom alebo so spoločenskou zmluvou, či stanovami. Bývalý spoločník, či bývalý konateľ má toto právo len vtedy, ak sa ho uznesenie týka.

11. V danom prípade žalobca tvrdil, že mu nebola doručená pozvánka, a teda nebola dodržaná ani lehota 15 dní na doručenie pozvánky pred konaním valného zhromaždenia a jeho podiel bol prevedený. Zároveň poukázal na to, že dňom doručenia exekučného príkazu spoločnosti vzniká právo na vyrovnací podiel a príkaz mu bol doručený až dňa 10.05.2019, hoci valné zhromaždenie sa konalo dňa 06.05.2019.

12. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že dňa 01.05.2019 bol vydaný Exekučný príkaz, ktorému predchádzalo upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.08.2018. Poukázal na to, že žalobca zavádzal okresný súd v podanej žalobe, keď uvádzal, že k upovedomeniu došlo dňa 02.08.2019, hoci bolo relevantne preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie je zo dňa 02.08.2018. Bolo nepochybné a preukázané, že daný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu bol žalovanému doručený dňa 03.05.2019 (doručenka na č.l. 102 spisu). Žalobca ako povinný mal príkaz doručený dňa 10.05.2019. Pokiaľ žalobca namietal doručenie príkazu žalovanému a mal za to, že nie je to dostatočne preukázané a že jednoznačne nevyplýva, kedy bol príkaz doručený, ale iba kedy bol odoslaný exekútorom, tak okresný súd jeho námietky považoval za účelovú obranu, nakoľko z Oznámenia súdneho exekútora JUDr. M. Hucíka zo dňa 20.05.2020 vyplývalo, že oprávnenému bol daný príkaz doručený dňa 09.05.2019, povinnému dňa 10.05.2019 a žalovanému dňa 03.05.2019 (č.l. 250 spisu). Zároveň z predloženého exekučného spisu sp. zn. , ktorý je v kópii súčasťou spisu tohto konania, vyplývala doručenka daného príkazu spoločnosti žalovaného dňa 03.05.2019.

13. Okresný súd konštatoval, že zo zápisov v obchodnom registri aj z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného vyplývalo, že spoločnosť Mechanika, s.r.o. v čase vydania exekučného príkazu mala dvoch spoločníkov - Z. Q. a žalobcu. Spoločenská zmluva žalovaného vyžaduje súhlas valného zhromaždenia k prevodu obchodného podielu, pričom v danom prípade nešlo o spoločnosť s jediným spoločníkom, teda doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti súdom. Vzhľadom k tomu, že exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu bol žalovanému doručený dňa 03.05.2019, tým dňom zanikla účasť žalobcu ako spoločníka v danej spoločnosti žalovaného. Na zánik účasti nemal vplyv dátum doručenia príkazu žalobcovi ako spoločníkovi, podstatné bolo, kedy bol príkaz doručený spoločnosti, t.j. žalovanému.

14. Okresný súd poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva/stanovy neurčujú inak. V žiadnom zákonnom ustanovení však nie je uvedené, akým konkrétnym spôsobom je treba spoločníkom zaslať a doručiť písomnú pozvánku obsahujúcu oznámenie o termíne konania valného zhromaždenia. Toto doručenie je teda možné uskutočniť aj tak, že písomná pozvánka za účelom jej doručenia bude odovzdaná na poštu a je len na odosielateľovi, či požiada poštu, aby zásielku doručila adresátovi doporučene alebo iným spôsobom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe (rozhodnutie NS SR sp. zn. , uznesenie NS ČR sp. zn. , sp. zn. ).

15. Okresný súd konštatoval, že je pravdou, že žalovaný nepreukázal pozvánku na valné zhromaždenie, ako ani doručenie pozvánky v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že nedodržanie danej lehoty automaticky nespôsobuje neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Tejto neplatnosti sa môže domáhať iba osoba určená v , teda aj spoločník, resp. bývalý spoločník, ak sa ho uznesenie týka. V danom prípade však žalobcovi ako spoločníkovi zanikla účasť v spoločnosti dňa 03.05.2019, teda v čase konania valného zhromaždenia už nebol spoločníkom. To znamená, že pokiaľ aj nebola doručená pozvánka v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia, teda nebola dodržaná zákonná lehota, v čase konania valného zhromaždenia žalobca už nebol spoločníkom, teda nebol oprávnený sa zúčastniť valného zhromaždenia dňa 06.05.2019. Aj keby žalobca bol pozvaný na valné zhromaždenie ako spoločník, keďže 15 dní pred valným zhromaždením ešte bol spoločníkom, dňa 06.05.2019 už nemal právo sa zúčastniť zhromaždenia, nakoľko jeho účasť v spoločnosti zanikla. Keďže v čase konania valného zhromaždenia žalobca už nebol spoločníkom a prijaté uznesenia valného zhromaždenia sa ho netýkali ako spoločníka, nebol oprávnený namietať ani dodržanie lehoty na doručenie pozvánky a domáhať sa

z toho dôvodu neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že žalobca sa domáhal neplatnosti ako spoločník, resp. bývalý spoločník a nie ako konateľ, resp. bývalý konateľ. Zároveň okresný súd konštatoval, že hoci nebola preukázaná pozvánka, či zvolanie valného zhromaždenia, od 03.05.2019 bol jediným spoločníkom už len Z., tak dodržanie lehoty na zvolanie valného zhromaždenia pre jediného spoločníka by bolo len zbytočnou formalitou a ten jediný spoločník nenamietal nedodržanie lehoty a nedomáhal sa neplatnosti uznesení, pričom nedodržanie lehoty nespôsobuje absolútnu neplatnosť. Len ten spoločník mohol namietať nedodržanie lehoty, ale nie žalobca.

16. Okresný súd skonštatoval, že síce nebolo preukázané, kedy bolo valné zhromaždenie zvolané, ale pri dodržaní 15-dňovej lehoty by to bolo v čase, keď v mene spoločnosti konali dvaja konatelia. Hoci spoločnosť mala dvoch konateľov, v tom čase jedným z nich bol práve žalobca, pričom podľa spoločenskej zmluvy spôsob konania bol - „obidvaja konatelia spoločne a nerozdielne“. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti však nie je možné považovať za konanie spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám, ani za súčasť obchodného vedenia spoločnosti. Tomu, že pri zvolávaní valného zhromaždenia nejde o konanie v mene spoločnosti, nasvedčuje aj dikcia ust. , podľa ktorého valné zhromaždenie zvolávajú konatelia, nie teda spoločnosť, v ktorej mene konatelia konajú. Zvolanie valného zhromaždenia je zvláštnou zákonom výslovne stanovenou povinnosťou, ktorú konatelia plnia nad rámec obchodného vedenia spoločnosti. Zvolanie valného zhromaždenia je preto oprávnený aj jeden z viac konateľov, a to bez ohľadu na spôsob konania stanovený v spoločenskej zmluve, ktorý je spôsobom voči tretím osobám. Ak teda o zvolaní valného zhromaždenia rozhodol iba Z. Q. ako jeden z viac konateľov, nebolo možné z toho dôvodu domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, čo okresný súd uviedol napriek tomu, že to nikto nenamietal. V tejto súvislosti poukázal na obdobný názor vyjadrený v rozhodnutí NS ČR sp. zn. .

17. Okresný súd uviedol, že žalobca žalobu nepodával ako konateľ, resp. bývalý konateľ, ktorý bol odvolaný na danom valnom zhromaždení a funkcia mu skončila dňa 06.05.2019. Nad rámec uviedol, že ako konateľ ani nemal dôvod podávať žalobu, nakoľko na valnom zhromaždení sa nevyžaduje prítomnosť konateľa, ale spoločníkov.

18. Okresný súd zhodnotil, že dňa 06.05.2019, keď sa konalo valné zhromaždenie, spoločnosť žalovaného už mala len jedného spoločníka, a to Z. Q.. Žalobca už nebol spoločníkom, nemal v spoločnosti obchodný podiel s poukazom na , a preto ani nemôže namietať nedodržanie 15-dňovej lehoty na doručenie pozvánky, nakoľko hoci v čase, keď mala byť pozvánka doručená, bol žalobca spoločníkom, v čase konania valného zhromaždenia už spoločníkom nebol a nebol z toho dôvodu ani oprávnený zúčastniť sa valného zhromaždenia. Na danom valnom zhromaždení sa nerozhodovalo o zrušení jeho účasti ako spoločníka. Od 03.05.2019 bol podiel žalobcu voľný, preto pokiaľ na valnom zhromaždení dňa 06.05.2019 sa schvaľoval prevod podielu, už sa to netýkalo žalobcu, ako ani žiadne ďalšie uznesenie.

19. Pokiaľ žalobca namietal postup súdneho exekútora, tak okresný súd nemal preukázaný, ani zistený nezákonný postup exekútora, či nejakú jeho trestnú činnosť a v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať správnosť postupu súdneho exekútora, resp. porušenie nejakej jeho povinnosti. Predmetom tohto konania bolo iba určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Okresný súd poukázal na to, že žalobca síce podal sťažnosť na postup exekútora, avšak do rozhodnutia nebolo ani začaté disciplinárne konanie, či skonštatovanie príslušného orgánu o nesprávnosti jeho postupu, avšak ani také konštatovanie, či konanie by nemalo vplyv na toto rozhodnutie vzhľadom na predmet konania. Porušenie nejakej povinnosti exekútorom nespôsobuje automaticky neplatnosť jeho rozhodnutí. Bolo nepochybné, že bol vydaný exekučný príkaz, sťažnosti voči exekútorovi boli súdom zamietnuté, exekučný príkaz bol riadne doručený žalovanému, čo malo za následok účinky podľa , teda účasť spoločníka v spoločnosti žalovaného zanikla, bola zrušená. Z toho dôvodu obchodný podiel spoločníka - žalobcu, ktorý mal v exekučnom konaní postavenie povinného, prechádza na spoločnosť a už sa teda netýka žalobcu. Okresný súd uzavrel, že tvrdenie žalobcu o postupe exekútora je irelevantné.

20. Okresný súd posúdil, že žalobca v čase konania valného zhromaždenia už nebol spoločníkom v danej spoločnosti, keďže dňa 03.05.2019 bola zrušená jeho účasť, teda mohol sa domáhať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len ako bývalý spoločník, avšak za splnenia podmienok podľa ust. §

131 , teda len ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Žalobca podal žalobu ako spoločník a po konštatovaní okresného súdu ako bývalý spoločník, avšak žiadne z uznesení valného zhromaždenia prijatého dňa 06.05.2019 sa ho netýkalo, preto bolo nutné konštatovať, že nebol žiadny dôvod pre podanie takejto žaloby zo strany žalobcu. Okresný súd zhodnotil, že skutočnosť, že predmetom valného zhromaždenia bol aj prevod obchodného podielu, nebol dôvod na podanie tejto žaloby, nakoľko daný podiel už nebol žalobcov, ale doručením exekučného príkazu žalovanému dňa 03.05.2019 podiel prešiel na žalovaného.

21. Okresný súd považoval za nutné konštatovať, že žalobca bol oprávnený podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len ako bývalý spoločník a za splnenia podmienok v zmysle a vzhľadom k tomu, že žalobcovi sa zrušila účasť spoločníka v spoločnosti žalovaného dňa 03.05.2019, jeho podiel prešiel na spoločnosť, t.j. na žalovaného, žiadne uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 06.05.2019 sa ho netýkalo, preto nebol daný dôvod podať žalobu, žaloba je nedôvodná, a preto ju okresný súd zamietol.

22. Okresný súd znovu uviedol, že hoci bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa na danom zhromaždení dňa 06.05.2019, žalobu nepodal ako bývalý konateľ, ani sa nedomáhal určenia neplatnosti ako bývalý konateľ, čo nepochybne vyplývalo zo žaloby a z vyjadrenia jeho právneho zástupcu.

23. K poukazu žalobcu, že jeho pôvodný podiel mal vyššiu hodnotu, než za akú bol prevádzaný, je rozdiel medzi hodnotou podielu, cenou podielu, bolo podľa okresného súdu pre toto konanie irelevantné. Podstatné bolo, že účasť žalobcu bola doručením príkazu spoločnosti žalovaného zrušená a podiel prešiel na žalovaného a bolo v jeho dispozícii nakladať s daným podielom.

24. K námietke žalobcu, že doručenie príkazu žalovanému nebolo riadne preukázané, tak okresný súd poukázal na to, že doručenie príkazu riadne vyplývalo z predloženej doručenky, ako aj z oznámenia exekútora na výzvu okresného súdu. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že jemu bol príkaz doručený až 10.05.2019, okresný súd to zhodnotil ako irelevantné, keďže rozhodné pre účinky zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je doručenie príkazu žalovanému - spoločnosti, a nie žalobcovi - spoločníkovi. Dokonca žalobca na pojednávaní dňa 21.05.2020 nepravdivo uviedol, že exekučný príkaz nebol doručovaný všetkým stranám, avšak zo spisu nepochybne vyplývalo, že exekučný príkaz bol doručený povinnému, oprávnenému a aj žalovanému. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný nebol účastníkom exekučného konania, nebol dlžníkom, či povinným, preto nepochybil a nekonal v rozpore so zákonom, keď previedol podiel, ktorý na žalovaného prešiel po žalobcovi. Okresný súd skonštatoval, že námietky žalobcu sú neopodstatnené a irelevantné, pričom namietal aj také skutočnosti, na ktoré nebol oprávnený a na ktoré okresný súd neprihliadal, keďže v čase konania valného zhromaždenia dňa 06.05.2019 nebol už spoločníkom. Teda aj keď zhromaždenie nebolo riadne zvolané, netýkalo sa to žalobcu, keďže v čase konania valného zhromaždenia už nebol spoločníkom a tak domáhať sa neplatnosti mohol žalobca, len ak by sa ho uznesenia valného zhromaždenia týkali, čo sa však netýkali.

25. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ bolo vedené konkurzné konanie na majetok voči žalovanému, nemalo to vplyv na exekučné konanie voči žalobcovi. Považoval za potrebné uviesť, že obchodný podiel nie je majetkom spoločnosti, preto nebol dôvod prerušovať toto konanie, ako ani exekučné voči žalobcovi. Konkurzné konanie vedené na majetok žalovaného nemalo vplyv a účinky pre exekučné konanie voči žalobcovi ako povinnému. Začatie konkurzného konania malo účinky v zmysle okrem iného aj na majetok dlžníka, avšak v tomto prípade dlžníkom bol žalovaný a v exekučnom konaní bol žalobca, čo nie je možné zamieňať.

26. Čo sa týka vyrovnacieho podielu, okresný súd konštatoval, že na ten má žalobca ako bývalý spoločník nárok zrušením jeho účasti. V danom prípade sa žalobca v tomto konaní nedomáhal vyrovnacieho podielu. Predmetom tohto konania nebol nárok na vyrovnací podiel žalobcu, ktorý inicioval konanie iba o určenie neplatnosti uznesení. Okresný súd zdôraznil, že v prípade zrušenia účasti spoločníka doručením exekučného príkazu spoločnosti, predmetom exekúcie sa stáva nárok na vyrovnací podiel spoločníka (§ 150). Vyrovnací podiel nebol predmetom valného zhromaždenia dňa 06.05.2019. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca ako bývalý spoločník nebol oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 06.05.2019, nakoľko dňa 03.05.2019 bola zrušená jeho účasť ako spoločníka v danej spoločnosti a jeho podiel prešiel na žalovaného, a to doručením exekučného príkazu žalovanému dňa 03.05.2019. Uznesenia valného

zhromaždenia sa ho netýkajú, nakoľko podiel, ktorý sa prevádzal, nebol už jeho podielom, a teda nerozhodovalo sa o jeho osobe, či o veciach, ktoré sa ho týkali. Jeho námietky boli v tomto konaní irelevantné. Namietaná nesprávnosť exekútora jednak nebola preukázaná a jednak nespôsobuje neplatnosť jeho rozhodnutí.

27. Okresný súd poukázal na ust. , v zmysle ktorého okresný súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle , pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle a v spojitosti s Čl. 2 a 3 za účelom vytvorenia právnej istoty. Okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nebol preukázaný žiadny dôvod pre podanie žaloby v zmysle .

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa ust. , a a žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy priznal konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia.

29. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , a .

30. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. žalobca namietal nesprávny procesný postup okresného súdu s poukazom na ust. , , keď po prednesení podstatného obsahu žaloby žalobcom a po vyjadrení žalovaného mal okresný súd povinnosť uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci, ktoré má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Pokiaľ okresný súd opomenul uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci a vykonával dokazovanie aj napriek tomu, že žalobca podľa jeho názoru nemal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

31. Žalobca namietal vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. . Namietal a) nezákonný postup súdneho exekútora, na ktorý mal okresný súd prihliadať. Ako okresný súd uviedol v ods. 15. odôvodnenia, dňa 30.04.2019 bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, zrážkami zo mzdy a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti - jednalo sa o 107 nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka oprávneného v danom čase predstavovala len trovy exekúcie vo výške 3.000 Eur, súdny exekútor nebol oprávnený vydať dňa 01.05.2019 aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu. V tejto súvislosti poukázal na ust. a Exekučného poriadku; b) okresný súd nezohľadnil následky vyhláseného konkurzného konania na žalovaného. Podľa žalobcu, i keď právna úprava výslovne neuvádza, čo v prípade doručenia exekučného príkazu na obchodný podiel spoločnosti, voči ktorej bolo začaté konkurzné konanie, považoval za nutné sa domnievať, že v takomto prípade by účasť povinného - žalobcu v takejto spoločnosti doručením exekučného príkazu nemala zaniknúť. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s takýmto názorom, podľa názoru žalobcu mala byť exekúcia v takom prípade prerušená v zmysle ust. . Ak mal okresný súd, ako aj súdny exekútor za to, že obchodný podiel spoločníka, ktorý má v exekučnom konaní postavenie povinného, prechádza na spoločnosť, logicky sa stal podiel majetkom spoločnosti, voči ktorej bolo začaté konkurzné konanie a exekúcia sa mala ex offo prerušiť. Súdny exekútor odo dňa doručenia exekučného príkazu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konkurzného konania (zverejnené vo vestníku dňa 24.05.2019) nemal vykonávať žiadne úkony v exekučnom konaní, nakoľko exekúcia sa ex offo na danú dobu prerušila, nakoľko obchodný podiel prešiel zo zákona na spoločnosť. Taktiež podľa začatie konkurzného konania má tieto účinky, dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony.

32. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov v zmysle s tým, že okresný súd sa nevyporiadal s námietkou žalobcu v tom smere, že dátum doručenia exekučného príkazu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu je sporný a nevyplýva z exekučného spisu. Predmetná doručenka, na ktorú sa okresný súd odvoláva, nešpecifikuje konkrétne, o ktorý exekučný príkaz sa jedná, kde v danej veci bolo vydaných viacero exekučných príkazov. Z exekučného spisu - zoznam došlej a odoslanej pošty, naopak vyplýva, že tento exekučný príkaz sa doručoval len žalobcovi. To, že exekútor oznámil, že exekučný príkaz bol

doručený do dátovej schránky žalovaného, neznamená, že v uvedený deň si ho žalovaný aj prevzal. Preto nie je možné s istotou určiť, kedy bol exekučný príkaz doručený žalovanému, keď tieto skutočnosti nevyplývajú ani z uznesenia valného zhromaždenia a netvoria jeho prílohu.

33. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bol odvolací dôvod v zmysle ust. , a to nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, a to a) ohľadom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na ust. a uviedol, že žalobca - F.. S. K. bol v čase pred konaním valného zhromaždenia zo dňa 06.05.2019 spoločník a zároveň aj konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o.. V žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa okrem iného domáhal určenia, že uznesenie v bode 5 - Odvolanie konateľa F.. S. K. je neplatné. Nie je tak zrejmé, aké právne úvahy viedli okresný súd k tomu, aby vyslovil záver v tom zmysle, že žalobca sa neplatnosti uznesenia domáhal výlučne ako spoločník spoločnosti a nie ako konateľ. Uvedený záver okresný súd nevysvetlil, a preto z toho pohľadu je rozsudok okresného súdu nejasný a nepreskúmateľný. Je zrejmé, že pokiaľ sa na valnom zhromaždení rozhodovalo o odvolaní žalobcu ako konateľa spoločnosti, toto uznesenie sa ho priamo týkalo. Nesporným faktom je aj to, že uznesenie valného zhromaždenia sa týkalo aj žalobcu ako spoločníka spoločnosti, kde sa zobral na vedomie jeho prechod obchodného podielu na spoločnosť a následný prevod obchodného podielu na Z. bez toho, aby sa rozhodlo aj o vyrovnacom podiele žalobcu, na ktorý by mal nepochybne nárok. Aj keď valné zhromaždenie dňa 06.05.2020 nerozhodovalo o vyrovnacom podiele žalobcu, v zmysle exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu zo dňa 01.05.2019, v zmysle , ako aj spoločenskej zmluvy tak bolo povinné urobiť, čo by malo za následok to, že uvedené rozhodovanie ohľadne výšky vyrovnacieho podielu mohlo ovplyvniť a obmedziť práva žalobcu ako spoločníka. V exekučnom príkaze na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu zo dňa 01.05.2019 je výslovne uvedené, že obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva na účet súdneho exekútora spolu v sume 3.390,60 Eur. Ak mal okresný súd za to, že dňa 03.05.2019 zanikla účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti, mal jednoznačne prihliadnuť aj na uloženú povinnosť v zmysle exekučného príkazu, zákona, ako aj spoločenskej zmluvy, v ktorej súvislosti odkázal na právnu úpravu v ust. , Exekučného poriadku, čl. 19 ods. 1, Spoločenskej zmluvy. Žalobca mal za to, že v jeho prípade je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie a uznesenie kvalifikovaným spôsobom zasahuje do jeho práv.

34. b) Žalobca namietal rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom a so spoločenskou zmluvou, uznesenie vykazuje vecno-právne ako aj formálno-právne chyby, v ktorej súvislosti poukázal na čl. 8 bod 6 spoločenskej zmluvy, . Uviedol, že valné zhromaždenie sa konalo dňa 06.05.2019, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu bol vydaný dňa 01.05.2019 a nebolo zrejmé, ktorý deň bol exekučný príkaz spoločnosti doručený. V prípade, ak chcel konateľ zvolať valné zhromaždenie na uvedený dátum, bol povinný oznámiť termín a program valného zhromaždenia aj žalobcovi, ktorý v čase 15 dní pred konaním valného zhromaždenia bol stále riadnym spoločníkom spoločnosti. Nepeňažné práva spoločníka zostávajú po začatí exekúcie na obchodný podiel nedotknuté a vykonáva ich naďalej povinný. Žalovaný, resp. likvidátor nepredložil do konania písomnosť, kde by ešte vtedajší jediný spoločník po 03.05.2019 súhlasil so skrátením lehoty na zvolanie valného zhromaždenia, resp. nepredložil ani pozvánku. Taktiež sa na valnom zhromaždení spoločník nevzdal práva na doručenie pozvánky, čím nezhojil nedostatky a nezákonnosť zvolania valného zhromaždenia. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalovaný nepreukázal kvalifikovaným spôsobom zvolanie valného zhromaždenia, nesprávne konštatoval, že táto skutočnosť je sama o sebe irelevantná, nakoľko by sa aj tak žalobca nemohol zúčastniť valného zhromaždenia, s čím sa nestotožnil. Aj nedodržanie postupu zvolania valného zhromaždenia je podľa konštantnej judikatúry (ZSP 52/2004, ZSP 61/2005, ZSP 31/1999) dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Pokiaľ v danom čase, t.j. 15 dní pred valným zhromaždením, bol žalobca spoločníkom a konateľom spoločnosti, bolo povinnosťou žalovaného mu doručiť pozvánku na valné zhromaždenie bez ohľadu na to, či by sa tohto valného zhromaždenia zúčastnil alebo nie. Taktiež, valné zhromaždenie malo rozhodovať o vyrovnacom podiele žalobcu v zmysle exekučného príkazu a v zmysle , ktoré pochybenie je v zjavnom rozpore so zákonom a so spoločenskou zmluvou. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v zmysle petitu odvolacieho návrhu v podaní zo dňa 22.06.2020.

35. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 17.07.2020 (č.l. 286 - 287 spisu). Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil a ani s dôvodmi odvolania. Mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodenie rozhodnutia. Podľa žalovaného odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Nestotožnil sa s tvrdením, že okresný súd nemal sporovým stranám uviesť svoje predbežné právne posúdenie. Uviedol, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom informoval sporové strany o príprave pojednávania, ktorého obsahom pozorný poslucháč vnímal aj predbežné právne posúdenie vo veci. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalovaný poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že:

- valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti sa konalo dňa 06.05.2019,

- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie obchodného podielu bol vydaný dňa 01.05.2019 a bol doručený žalovanej obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. dňa 03.05.2019 a následné si ho prevzal oprávnený dňa 09.05.2019 a povinný dňa 10.05.2019. V tomto smere uviedol, že žalovaný nebol účastníkom tohto exekučného konania, napriek tomu však jeho závermi a rozhodnutiami bol viazaný, nakoľko predmetom exekúcie bol aj obchodný podiel pôvodne vo vlastníctve žalobcu. Podľa žalovaného, žalobca si zamieňa význam okamihu prevzatia zásielky a okamihu, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta. Považoval za nesporné, že žalobcovi ako spoločníkovi zanikla účasť v obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. dňa 03.05.2019. Nakoľko v exekúcii obchodný podiel zanikol, tento sa stáva voľným, žalovaná spoločnosť bola nútená vzniknutú situáciu, ktorú sama nezavinila a nezavinil ju ani druhý spoločník žalovaného, riešiť, a to logicky na konaní valného zhromaždenia a spôsob ktorý spoločnosť zvolila, bol správny. Žalovaný súhlasil so záverom okresného súdu, že nepochybil a nekonal v rozpore so zákonom, keď previedol podiel, ktorý na žalovaného prešiel po žalobcovi. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca zavádzal v podanej žalobe, keď uvádzal, že k upovedomeniu o začatí exekúcie došlo dňa 02.08.2019, pričom dokazovaním bolo preukázané, že k nemu došlo dňa 02.08.2018. Rovnako zavádzal, keď na pojednávaní dňa 21.05.2020 nepravdivo uviedol, že exekučný príkaz nebol doručovaný všetkým stranám, pričom z dokazovania nepochybne vyplynul opak. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by okresný súd neprihliadal na údajne nezákonný postup súdneho exekútora. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase konania nebol podaný žiadny návrh na začatie disciplinárneho konania v danej veci, a ani sa žiadne disciplinárne konanie vo veci nevedie. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by v dôsledku nejakého konkurzného konania nemohlo dôjsť k zániku žalobcu v spoločnosti žalovaného alebo že by exekúcia mala byť prerušená. Konkurzné konanie voči žalovanému bolo zastavené a konkurz na žalovaného vyhlásený nebol. Exekučné konanie, na základe ktorého zanikla účasť žalobcu u žalovaného, nebolo vedené na majetok žalovaného, ale na majetok žalobcu. V zmysle ust. , nakoľko žalobcovi účasť v spoločnosti zanikla, zanikla aj jeho aktívna legitimácia domáhať sa žaloby v tomto konaní. Nesúhlasil s tvrdením, že by konaním valného zhromaždenia dňa 06.05.2019 malo dôjsť k porušeniu čl. 8.6. spoločenskej zmluvy a . Spoločnosť mala odo dňa 03.05.2019 iba jedného spoločníka, ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti. Žalobca už spoločníkom nebol, a preto mu spoločnosť nemusela pozvánku doručovať a uznesenie valného zhromaždenia sa ho netýkalo. Rokovania valného zhromaždenia dňa 06.05.2019 sa zúčastnili všetci jeho spoločníci, a preto sa mohlo konať, aj keď nebola dodržaná 15-dňová lehota na jeho zvolanie. Považoval za nepravdivé, že by predmetom konania mal byť vyrovnávací podiel žalobcu. Žalobca sa doteraz vydania vyrovnávacieho podielu nedomáhal a zrejme ani domáhať nebude, lebo mu žiaden nevznikol. Žalobca svojou činnosťou doviedol spoločnosť do stavu, keď nemá prostriedky na svoju činnosť a žalobca bol osobou, ktorá ako konateľ zabezpečovala vedenie účtovníctva. Keďže sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie podľa žalovaného nemožno považovať za dôvodné. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

36. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.07.2020 (č.l. 295 - 296 spisu). V plnom rozsahu trval na podanom odvolaní, ktoré podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý pokladá za nepresvedčivý a nezákonný s tým, že podstatou vyjadrenia žalovaného je negácia tvrdení, ktoré uviedol žalobca, pričom sa žalovaný domáha toho, aby bol takýto rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdený, pretože sa okresný súd so všetkými skutočnosťami vyporiadal. Žalobca v odvolaní jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne, a ak žalovaný neuviedol žiadne podstatné tvrdenia a dôkazy vo svojom vyjadrení, tak žalobca sa pridržiaval tých dôvodov a skutočností uvedených v predmetnom odvolaní a tých, ktoré uvádzal počas celého súdneho konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu je postavené výlučne na právnej úvahe, ktorá nezodpovedá konkrétnym ustanoveniam zákona, na ktoré bolo poukazované v odvolaní, preto žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť. Týmto považoval povinnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného za splnenú.

37. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.08.2020 (č.l. 303 spisu). Uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení obmedzil len na opakovanie tých istých tvrdení, ktoré v podstate možno zhrnúť do jedného obsahu, a to, že žalobca v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch s tým, že sa nestotožňuje s výlučne postavenou právnou úvahou, ktorá nemá zodpovedať konkrétnym ustanoveniam zákona. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 17.07.2020, v ktorom dostatočne poukázal na všetky skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a nevidí dôvod, prečo ich opakovať. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

38. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.8.2020 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi.

39. Následne e-mailom zo dňa 30. októbra 2020 žalobca uskutočnil podanie, v rámci ktorého doplnil do spisu dôkazný materiál, ktorý má dokazovať podvodné konanie „môjho spoločníka“, ktorý ho nielenže zbavil funkcie, ale okradol ho o majetok. Žiadal o rýchle konanie, pretože len tak môže prinavrátiť spravodlivosť a majetok tam, kde patrí.

40. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal vec na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 41. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -377 zo dňa 04.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia dňa 23.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 42. Krajský súd primárne poukazuje na to, že dôsledne aplikoval ust. , , . Je nepochybné, že rozsah a dôvody posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu sú vymedzené odvolaním. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré sú vyjadrené v zákonnej odvolacej lehote a z nich len tými, ktoré nemajú charakter nových odvolacích dôvodov, zároveň nemôže prihliadať na tie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. nepredstavujú novoty v odvolacom konaní v zmysle . Novoty, t.j. prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany možno použiť len vtedy, ak je preukázaný niektorý z taxatívnych dôvodov pod písm. a) až d) . Žiaden z týchto dôvodov žalobca vo vzťahu k tvrdeniu o podvodnom konaní ním označeného ,,môjho spoločníka“ a doloženým dôkazom, ktoré tvorili prílohu e-mailu označeného ako ,,Doplnenie odvolania, 1. časť“ zo dňa 30. októbra 2020 (listiny na č.l. 316-375 spisu), nepreukázal. Za tohto procesno-právneho stavu preto mohol byť rozsudok okresného súdu posudzovaný len v rozsahu tých odvolacích dôvodov a k nim doložených dôkazov, ktoré žalobca ako skutočnosti vyjadroval pred okresným súdom a k nim dokladal dôkazy. Odvolací súd preto nemohol prihliadať na nové tvrdenie o ,,podvodnom konaní môjho spoločníka“ a k nemu doložené listiny v e-maile zo dňa 30. októbra 2020, a to aj za stavu aplikácie , podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Dôslednou aplikáciou zákonných ustanovení, a to , , , krajský súd rešpektoval princíp neúplného apelačného konania, keď skutočnosti a dôkazy neuplatnené pre súdom prvej inštancie sa nemôžu stať predmetom odvolacieho konania. Tento zákonný postup odvolacieho súdu rešpektoval aj princíp koncentračnej zásady, kontradiktórnosti konania, sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, a to všetko za akceptovania Čl. 8 , podľa ktorého strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z titulu princípu neúplnej apelácie bolo možné posúdiť napadnutý rozsudok v rozsahu a z tých odvolacích dôvodov, ktoré boli uplatnené v odvolacej lehote a z nich akceptovať len tie, ktoré nemali charakter nových tvrdení a dôkazov, ktoré neboli použité žalobcom v konaní pred okresným súdom. 43. V súvislosti s vyššie uvedeným zhodnotením k žalobcom novo predloženým dôkazom sa poukazuje aj na to, že v konaní pred okresným súdom bol žalobca uznesením č.k. -51 zo dňa 19. septembra 2019 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného doručeného spolu s uznesením, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením podľa ust. a , t.j. o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Žalobca v podaní zo dňa 02.10.2019 (č.l. 55 - 59 spisu) v rámci prostriedkov procesného útoku odkázal na tvrdenia v žalobe vo vzťahu k postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní sp. zn. , o legálnosti a správnosti postupu ktorého má vážne pochybnosti, voči ktorému postupu sa aktívne bránil. Ďalej uviedol, že na žalovaného bolo dňa 05.02.2019 začaté konkurzné konanie a obchodný podiel žalobcu bol postihnutý 01.05.2019 vydaním exekučného príkazu č.k. -33 zo dňa 01.05.2019, v ktorej súvislosti poukázal na účinky začatia konkurzného konania v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že v čase vydania uznesenia valného zhromaždenia a konania valného zhromaždenia prebiehalo na žalovaného konkurzné konanie; že žalovaný konal protizákonne v tej časti, že s exekvovaným obchodným podielom nemal oprávnenie disponovať, že žalovaný pochybil pri zvolávaní valného zhromaždenia; že obchodný podiel, ktorý bol prevedený na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, má diametrálne odlišnú hodnotu, pričom hodnota podielu má byť určená znaleckým posudkom, poskytol tvrdenia k vyrovnaciemu podielu. Ani v rámci prostriedkov, ktoré žalobca použil na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 (Zápisnica o pojednávaní č.l. 89-92 spisu) a ani na pojednávaní dňa 21.05.2020 (Zápisnica o pojednávaní na č.l. 251-256 spisu) žalobca neposkytol tvrdenia o takýchto dôkazoch, ich obsahu. Uvádza sa, že len z prostriedkov procesného útoku, ktoré použil žalobca v konaní pred okresným súdom v jeho písomných podaniach a tých, ktoré uviedol na pojednávaní konanom dňa 21.05.2020 prostredníctvom splnomocneného zástupcu, mohol odvolací súd posudzovať rozsudok okresného súdu a nemal zákonný priestor k tomu, aby nad rozsah tvrdení a dôkazov, ktoré ako prostriedky procesného útoku nevyjadril a nepredložil žalobca pred okresným súdom, tieto posudzoval k záverom prijatým okresným súdom. 44. Za aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení tak posudzoval krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu v podaní zo dňa 22.06.2020 (č.l. 271-277). Odvolací súd uvádza, že v zmysle bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Tento záver vyplýval aj z toho, že z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.05.2020, podľa ktorej po prednesoch strán bolo vykonané dokazovanie obsahom spisu a pred záverečnými rečami žalobcu a žalovaného (ust. ), vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za ukončené, bolo konštatované, že ,,Strany zhodne uvádzajú, že nenavrhujú žiadne dokazovanie“. 45. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý videl v tom, okresný súd nepostupoval podľa ust. a , čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces (ust. ). Ďalej namietal existenciu vád konania v tom, že okresný súd nezohľadnil nezákonný postup súdneho exekútora a následky vyhlásenia konkurzu na žalovaného (ust. ). Podľa žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ) a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (ust. ).

46. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, dotknutého odvolaním žalobcu, sa uvádza, že rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného. V dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré bolo právne vyhodnotené zákonným spôsobom. Okresný súd sa vyjadroval k obrane, k námietkam žalovaného a tieto vyhodnotil ako dôvodné. Z titulu aplikácie ust. k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu

SR a NS SR pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ust. , krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou ÚS SR okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej veci, čím bolo potrebné zo strany krajského súdu konštatovať riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajského súdu ako i odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. 47. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 22.06.2020, krajský súd uvádza nasledovné. 48. K námietke žalobcu spočívajúcej v nerešpektovaní ustanovenia krajský súd uvádza, že zmyslom a cieľom zákonného ustanovenia je v sporovom konaní určiť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania a určenie dôkazov, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení, určenie nesporných tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, avšak toto ustanovenie, pri jeho nedodržaní nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného alebo nevykonávaného dokazovania. Ustanovenie nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Zmyslom ust. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Ak súd (predseda senátu, samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. ) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. z 22. marca 2017, sp. zn. z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu ( ), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania ( ) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. V súvislosti s nedodržaním zákonného ust. , poukazuje odvolací súd primerane na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 21. júna 2012 a jeho záver k ust. v znení platnom do 30.06.2016, podľa ktorého porušenie zákonného ust. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka, napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne, a tým nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (uznesenie NS SR sp. zn. z 22. marca 2017, sp. zn. z 13. mája 2014, sp. zn. ). Zároveň sa dodáva, že v zmysle ust. je spôsob a vedenie konania na súde, ktorý ho vedie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, s prihliadnutím na povahu konania a účel konania, pričom je to súd, ktorý určuje postup a priebeh konania. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neodôvodnene namietal, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. 49. K žalobcom tvrdeným vadám konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. odvolací dôvod podľa , a to, že neprihliadal na nezákonný postup súdneho exekútora a nezohľadnil následky vyhlásenia konkurzného konania na žalovaného, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod zhodnotil ako nedôvodný, z nižšie uvedených záverov.

50. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd neprihliadal na nezákonný postup súdneho exekútora, tak je potrebné odvolacím súdom uviesť, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odseku 37. odôvodnenia rozsudku vyjadril, že nemal preukázaný a ani zistený nezákonný postup exekútora, či nejakú jeho trestnú činnosť. Je potrebné stotožniť sa s okresným súdom, že v tomto konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného tak súd prvej inštancie a ani v rámci vyvolaného odvolacieho konania ani odvolací súd, nie sú oprávnení posudzovať správnosť postupu súdneho exekútora, resp. porušenie nejakej jeho povinnosti. V súvislosti so svojim záverom krajský súd primerane poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý vyslovil, že ...,,Právomoc posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu, ktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor na zásah do jej priebehu rozhodovaním o námietkach proti nej alebo o jej prípadnom zastavení, či odklade, kedykoľvek počas vykonávania exekúcie, ak sú splnené zákonné predpoklady na takýto postup, a to aj z úradnej moci, teda bez návrhu účastníka exekučného konania. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie môže zasiahnuť iba na základe podaného odvolania, dovolania či mimoriadneho dovolania, a to ako súd vyššej inštancie. V tomto prípade sa tak stalo na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, o ktorom rozhodoval najvyšší súd v konaní sp. zn. M Cdo 2/99. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako prejudiciálnu otázku súd v inom konaní, a to i v prípade, že ide o súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora smerujúcom proti rozhodnutiu vydanom v inom než preskúmavanom exekučnom konaní. Uvedené je mimo iného dôsledkom zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní“. Z uvedeného, ak okresný súd vyhodnotil ako irelevantné tvrdenie žalobcu o postupe súdneho exekútora v exekučnej veci, jeho záver bol vecne správny a odvolací súd s ním súhlasí. 51. V druhej námietke k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobca s odkazom na ust. o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že ak mal okresný súd ako aj súdny exekútor za to, že obchodný podiel spoločníka, ktorý má v exekučnom konaní postavenie povinného, prechádza na spoločnosť, logicky sa stal podiel majetkom spoločnosti, voči ktorej bolo začaté konkurzné konanie a exekúcia sa mala ex offo prerušiť a podľa tohto zákona dlžník bol povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že súhlasí so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 44. odôvodnenia rozsudku, že začatie konkurzného konania na majetok žalovaného (sp. zn. , zverejnené v OV 25/2019 s dňom vydania 05.02.2019) nemá vplyv na exekučné konanie vedené voči žalobcovi, a to v súvislosti s účinkami doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného (žalobcu) v spoločnosti Mechanika, s.r.o., IČO: 36 398 110 (žalovaného). Len na doplnenie uvádza, že zákonná úprava v definuje obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Ako súhrn práv a povinností je obchodný podiel spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Z občianskoprávnej definície vecí a práv ( až ) vyplýva, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou. Ide o majetkovú hodnotu, ktorá je obchodovateľná a oceniteľná v peniazoch. Obchodný podiel má svoju kvalitatívnu stránku, obsahom ktorej sú práva a povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti, a kvantitatívnu stránku, pod ktorou treba rozumieť výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti. Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že obchodný podiel nie je majetkom spoločnosti, a preto účinky začatia konkurzného konania na žalovaného v zmysle nemali dopad (vplyv) na prebiehajúce exekučné konanie v rovine jeho prerušenia voči žalobcovi ako osobe povinnej. 52. Dodáva sa, že vykonané dokazovanie, a to doručenka na č.l. 102 spisu v spojení s obsahom odpovede súdneho exekútora zo dňa 20.05.2020 (č.l. 250 spisu), potvrdené doručenie žalovaným preukázalo, a žalobca to relevantne nespochybnil, že exekučný príkaz č.k. 385EX 342/18-33 zo dňa 01.05.2019 na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného F. v spoločnosti Mechanika, s.r.o. bol žalovanému doručený do dátovej schránky dňa 03.05.2019. Momentom doručenia tohto exekučného príkazu podľa ust. nastali účinky zrušenia účasti žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného a spoločnosť bola povinná postupovať podľa , , ktorá právna úprava má charakter tzv. prikazujúcej normy, inak povedané ukladá spoločnosti povinnosť ako postupovať. Vo vzťahu k nakladaniu s ,,uvoľneným“ obchodným podielom žalovaným v čase účinkov začatia konkurzného konania je možné súhlasiť, že uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu medzi spoločnosťou a druhým spoločníkom, v danom prípade Z., nie je možné charakterizovať ako bežný právny úkon, avšak nastala tu pre žalovaného situácia pre aplikáciu tzv. prikazujúcej normy v a , ktorú bolo potrebné rešpektovať. Zároveň zvýrazňuje odvolací súd, že zákonná úprava v ust.

výslovne stanovuje, že porušenie povinnosti obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. vylučuje ako dôvod neplatnosti právneho úkonu len rozpor s povinnosťou uloženou dlžníkovi - obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. 53. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. ), odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia sú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a . Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Opakovane odvolací súd uvádza, že zistený skutkový stav preukázal a žalobca to relevantne nespochybnil, že exekučný príkaz č.k. 385EX 342/18-33 zo dňa 01.05.2019 (č.l. 213-214 spisu) na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného F. v spoločnosti Mechanika, s.r.o., bol žalovanému, t.j. Mechanika, s.r.o. doručený do dátovej schránky dňa 03.05.2019. V posudzovanej veci je krajský súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a okolnosť doručenia exekučného príkazu žalovanému namietaná žalobcom v ním podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemala za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v jeho odsekoch 25. a 41.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa , že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

55. Pre posúdenie správnosti záveru napadnutého rozsudku okresného súdu o nedôvodnosti podanej žaloby žalobcu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného v bode 3, 4, 5, 6, 7 a 8, konaného dňa 06.05.2019 (ďalej aj len ,,VZ“), bolo potrebné konštatovať, že išlo o druh žaloby, ktorej úprava je obsiahnutá v ust. , ako správne uzavrel okresný súd.

56. Podľa v znení účinnom k dátumu konaného VZ každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

57. Podľa súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

58. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie práva v zmysle je ustanovená trojmesačná lehota. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká a žalobca na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už nemôže mať úspech. Súd pritom skúma iba skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe, prípadne aj po začatí konania, pokiaľ boli uplatnené ešte v rámci uvedenej trojmesačnej lehoty. To znamená, že na dôvody neplatnosti, uplatnené až po jej uplynutí, už súd nemôže prihliadnuť, preto sa nimi nemusí ani vecne zaoberať (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

59. Bolo nepochybné, že žalobca podal dňa 23.07.2019 žalobu podľa ust. o určenie neplatnosti uznesení, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 06.05.2019 (ďalej len ,Z“). Išlo o uznesenia v bodoch č. 3 až 8. K úspešnosti žaloby žalobcu podľa , sa vyžadovalo kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok, a to zistené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, ktoré by mohli obmedziť práva spoločníka a súčasne, že sa ho tieto napadnuté rozhodnutia týkajú.

60. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či žalobcom v žalobe namietaný postup zvolania žalovaného konaného dňa 06.05.2019 v rozpore so zákonom, mohol mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia jeho práva spoločníka, t.j. obmedziť žalobcu ako spoločníka na jeho právach. Vzhľadom k druhej kumulatívnej podmienke, vyplývajúcej z ust. , bolo nevyhnutné posúdiť samotné (ne)dodržanie procedurálneho postupu zvolania valného zhromaždenia, ako i obsah prijatých rozhodnutí - uznesení žalovaného pod bodmi 3 - 8, a to len, čo zvýrazňuje odvolací súd, vo väzbe na dôvody vymedzené žalobcom v podanej žalobe zo dňa 22.07.2019 (tieto podľa obsahu žaloby sa viazali a týkali postavenia žalobcu ako spoločníka), za viazanosti ust. .

61. Vo ťahu k spôsobu zvolania konaného dňa 06.05.2019, na ktorom došlo k prijatiu napadnutých uznesení, súhlasí odvolací súd so zistením okresného súdu vyjadreným v odseku 31. odôvodnenia, ktorý konštatoval, že žalovaný nepreukázal pozvánku na valné zhromaždenie a ani jej doručenie v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia. V súvislosti s nedodržaním postupu žalovaného pri zvolávaní valného zhromaždenia, len na doplnenie krajský súd uvádza, že v zmysle dikcie , termín a program treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak, pričom v tomto ustanovení, ale ani v žiadnom inom ustanovení nie je uvedené, akým konkrétnym spôsobom je treba spoločníkom zaslať a doručiť písomnú pozvánku, obsahujúcu oznámenie o termíne konania valného zhromaždenia. Účelom uvedeného ustanovenia nepochybne je zaistiť, aby boli spoločníci s dostatočným časovým predstihom informovaní o tom, že sa bude valné zhromaždenie konať. Za situácie, že žalobca k momentu konania valného zhromaždenia žalovaného dňa 06.05.2019 už nebol spoločníkom žalovaného, pretože jeho účasť spoločníka v spoločnosti (žalovaný) zanikla dňa 03.05.2019, potom nebolo možné konštatovať, že nedostatok spočívajúci v nepreukázaní pozvánky a jej doručovania (jej absencii) žalobcovi, mohol obmedziť práva žalobcu (už spoločníkom nebol), ako aj, že sa ho tento vadný postup za preukázaného stavu týkal. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu vo ťahu k spôsobu zvolania konaného dňa 06.05.2019 vyjadreným v odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku v tom, že hoci nebola preukázaná pozvánka, či zvolanie valného zhromaždenia, od 03.05.2019 bol jediným spoločníkom už len Z., tak dodržanie lehoty na zvolanie valného zhromaždenia pre jediného spoločníka by bolo len zbytočnou formalitou a ten jediný spoločník nenamietal nedodržanie lehoty a nedomáhal sa neplatnosti uznesení, pričom nedodržanie lehoty nespôsobuje absolútnu neplatnosť. Len ten spoločník mohol namietať nedodržanie lehoty, ale nie žalobca.

62. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalobou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia pod bodom 6 (v odvolaní nesprávne uvedené pod bodom 5), ktorým došlo k jeho odvolaniu ako konateľa žalovaného, ktoré uznesenie sa ho týka a namietal nesprávny záver okresného súdu v tom, že neplatnosti sa domáhal výlučne ako spoločník a nie ako konateľ. K tejto námietke sa krajský súd oboznámil so žalobou žalobcu v celom jej obsahovom znení, osobitne s jej zhrnutím v jej bode

V. a zistil, že žalobca k napádanému uzneseniu pod bodom č. 6 žiaden rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, obmedzenie jeho práv a ani že sa ho týka, netvrdil, a preto okresný súd správne v odseku 31., posledná zarážka odôvodnenia v zátvorke, poznamenal, že žalobca sa domáhal neplatnosti ako spoločník, resp. bývalý spoločník a nie ako konateľ, resp. bývalý konateľ. Ani v odvolacom konaní žalobca žiadne dôvody neplatnosti tohto uznesenia nevyjadril, a preto bola jeho námietka zhodnotená ako neopodstatnená.

63. V ďalšom odvolacom dôvode žalobca namietal, že valné zhromaždenie malo rozhodovať o vyrovnacom podiele žalobcu ako spoločníka v zmysle Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu zo dňa 01.05.2019 a v zmysle , ktoré pochybenie je v zjavnom rozpore so zákonom a so spoločenskou zmluvou. K tejto námietke uvádza odvolací súd, že v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia sa rieši a posudzuje v rámci žalobou vymedzených dôvodov dodržanie procedurálneho postupu k napádaným uzneseniam, otázka či prijaté uznesenia sú/nie sú v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ktoré by mohli obmedziť práva spoločníka a súčasne, v prípade bývalého spoločníka alebo konateľa, že sa ho tieto napadnuté rozhodnutia týkajú. Teda, predmetom posudzovania mohli byť len tie uznesenia a k nim súvisiace otázky, ktoré toto valné zhromaždenie prijalo. Pokiaľ valné zhromaždenie žalovaného nerozhodovalo žiadnym spôsobom o vyrovnacom podiele žalobcu (ust. ), táto otázka nebola riešená valným zhromaždením, potom súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemohol riešiť a vyjadrovať sa k niečomu, čo nebolo predmetom konania. Odvolací súd vychádzajúc z ust. nespochybňuje, že žalobcovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil (ust. ), vzniká právo na vyrovnací podiel, v ktorej súvislosti zároveň poukazuje na to, že podľa Exekučného príkazu č.k. -33 zo dňa 01.05.2019 na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu bola obchodná spoločnosť (žalovaný) povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva na účet súdneho exekútora spolu v sume 3.390,60 Eur (č.l. 313 - 314 spisu).

64. Z uvedených zhodnotení vo ťahu k žalobcom napadnutým uzneseniam pod bodom 3 - 8 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 06.05.2019, bolo potrebné konštatovať, že nedošlo k preukázaniu naplnenia druhej podmienky vymedzenej v ust. v spojení s podmienkou podľa veta druhá .

65. Krajský súd k splneniu druhej podmienky uvedenej v ust. a podmienky v ust. veta druhá len na doplnenie uvádza, že v sporovom konaní platí dispozičná zásada, ktorej obsahom je oprávnenie strany sporu na dispozíciu s konaním a jeho predmetom. Spočíva v procesnej a hmotnoprávnej konkretizácii a prejave garantovaného práva na súdnu ochranu a prejavuje sa v uplatnení žalobného petitu ( ). V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. . Dispozičná zásada sa preto prejavuje predovšetkým v dispozitívnych, procesných a hmotnoprávnych úkonoch strany sporu. S predmetom žaloby, jej tvrdeniami disponuje strana sporu a túto dispozíciu nemôže prevziať súd.

66. Pokiaľ žalobcom nebolo preukázané, že postupom zvolávania valného zhromaždenia, pri ktorom síce bol zistený rozpor so zákonom, resp. stanovami žalovaného, by došlo alebo by mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práv ako spoločníka (bývalého spoločníka), ktoré obmedzenie bolo vymedzené v žalobe žalobcu zo dňa 22.07.2019 (č.l. 2-5 spisu) a nebolo zistené, že prijaté uznesenia pod bodom 3 - 8 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 06.05.2019, boli v rozpore so zákonom, resp. stanovami žalovaného a ani, že sa ho relevantne týkajú, tak nebola splnená druhá kumulatívna hmotnoprávna podmienka pre vyhovenie žalobe, z ktorého dôvodu bol správny postup okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Z týchto záverov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a .

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol so svojim odvolaním úspešný, žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.