Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-16-2021.pdf
PDF · 159.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobkyne: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. P. XXXX/X, XXX XX W., zastúpenej obchodnou spoločnosťou: Advokátska kancelária Kadura a spol., verejná obchodná spoločnosť, so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 071 135, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.702,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/59/2019-143 zo dňa 22.06.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/59/2019-143 zo dňa 22. 06. 2020 vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku II. zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/59/2019-143 zo dňa 22. 06. 2020 vo výroku II. n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.702,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.702,90 eur od 21.08.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % trov konania (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou mu dňa 01.08.2019, sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.699,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.699,90 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a trovy konania. Podaním zo dňa 02.10.2019 žalobkyňa rozšírila žalobu a žiadala od žalovaného zaplatenie sumy 5.702,90 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 702,90 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a trovy konania. Konajúci súd uznesením zo dňa 11.05.2020 uvedenú zmenu žaloby pripustil. 3. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu investičného životného poistenia č. 2403813073 s platnosťou od 01.03.2009 na poistnú dobu 10 rokov s ročným poistným 6.600,00 eur, a to prostredníctvom R., a. s. Pri osobnom dojednaní zmluvy jej bolo prezentované, že ak dodrží investičný horizont 10 rokov, určite nebude siahnuté na jej istinu a navyše jej financie budú zhodnotené s minimálnym výnosom 4,4 % ročne. Pri uzatváraní zmluvy neboli žalobkyni zo strany poisťovne (žalovaného) predložené žiadne prílohy k všeobecným poistným podmienkam
(VPP), a ani nijakým spôsobom jej neboli aspoň ústne vysvetlené. Žalobkyňa v dobrej viere podpísala zmluvné dokumenty, ktoré jej boli pri podpisovaní zmluvy investičného životného poistenia predložené žalovaným. Od roku 2009 žalobkyňa mesačne uhrádzala poisťovni sumu 550,00 eur na účet v zmysle zmluvy, a teda celkovo uhradila žalovanému sumu 63.310,00 eur. Reálne však ku dňu skončenia poistenia mala žalobkyňa na svojom účte iba sumu 57.622,10 eur. Tento stav bol v príkrom rozpore s tým, čo jej bolo žalovaným sľúbené počas dojednávania poistnej zmluvy. Zároveň jej boli žalovaným účtované vysoké poplatky, ktoré nemajú oporu v zmluve. Z účtu jej tak boli odpočítané finančné prostriedky zodpovedajúce správnym poplatkom, počiatočným poplatkom, inkasným poplatkom, poplatkom za nákup/predaj a poistnému spolu vo výške 7.560,42 eur. Žalobkyňa trvala na tom, že s prílohou č. 1 VPP v skutočnosti nebola žalovaným vôbec oboznámená. Ak by jej totiž bolo známe, že jej budú účtované poplatky v sume 7.560,42 eur, v žiadnom prípade by nebola predmetnú poistnú zmluvu podpísala, keďže bola pre ňu absolútne nevýhodná. Žalobkyňa mala za to, že poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti. Poistné podmienky podľa ust. § 788 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, teda poistná zmluva sa musí na poistné podmienky odvolávať a zároveň poistné podmienky musia byť oznámené alebo k nej pripojené. Dôvodom neplatnosti poistnej zmluvy je skutočnosť, že VPP jej neboli zo strany žalovanej prostredníctvom R., a. s. z dôvodu porušenia právnej povinnosti oznámené, resp. pripojené k poistnej zmluve. Vyhlásenie v poistnej zmluve je netransparentná inkorporačná klauzula a tiež je nekalou obchodnou praktikou podľa ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Mala za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zaplateného poistného podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 5.702,90 eur. Z titulu ukončenia zmluvy jej poukázala žalovaná sumu 57.622,10 eur. Žalovanej zaplatila sumu 63.325,00 eur. Úrok z omeškania žalobkyňa žiadala vo výške 5 % ročne odo dňa ukončenia poistenia, t. j. odo dňa 01.03.2019. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Tvrdil, že žalobkyňa bola riadne oboznámená so znením poistnej zmluvy aj s VPP, ktoré sa na predmetné poistenie vzťahovali. Uvedené vyplýva z vyhlásenia poistníka priamo v poistnej zmluve. Rovnako potvrdila, že bola náležite poučená o rizikách spojených s investovaním do produktu investičné životné poistenie, najmä o tom, že hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rovnako rásť, ako aj klesať. Skutočnosť, že zmluva sa riadi VPP pre investičné životné poistenie a ustanoveniami Občianskeho zákonníka vyplýva z poistky č. 7/42/0134075. Žalobkyňa teda potvrdila svojim podpisom na poistnej zmluve, že sa oboznámila so znením záverečných ustanovení poistnej zmluvy, a že bola s VPP oboznámená pred vznikom poistenia. Žalovaný popieral tvrdenie, že žalobkyni neboli doručené žiadne všeobecné ani iné podmienky, ktoré by upravovali poplatky, ktoré jej boli následne zaúčtované a pri uzatváraní zmluvy jej k VPP neboli predložené žiadne prílohy k VPP, ani jej neboli ústne vysvetlené. Tvrdenie, že pri dojednaní zmluvy jej bolo prezentované, že ak dodrží investičný horizont 10 rokov, určite nebude siahnuté na jej istinu a navyše dosiahne zhodnotenie minimálne 4,4 % žalobkyňa nijako nepreukázala. Žalobkyňa bola každoročne informovala o stave jej osobného účtu k výročnému dňu poistenia, pričom bola upozornená, že aktuálna hodnota nie jej odkupnou hodnotou, ktorú je možné určiť na základe poistných podmienok, a že stav osobného účtu jej poistenia sa bude v budúcnosti meniť v závislosti od platieb poistného, poplatkov, ceny podielových jednotiek, pričom za celú dobu poistenia žalobkyňa výšku stavu osobného účtu, ani spôsob jeho určenia nenamietala. Žalobkyňa vložila na účet poistenia sumu 63.310,00 eur, avšak kalkuluje so sumou 63.355,00 eur ako celkovou sumou, ktorú uhradila. Žalovaný zároveň s poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka namietal synalagmatický charakter povinnosti strán na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti spornej poistnej zmluvy a v tej súvislosti nevykonateľnosť petitu žaloby, v ktorom tento synalagmatický charakter nie je premietnutý. Záväzok žalobkyne spočíval v úhradách poistného a záväzok žalovaného spočíval v poskytnutí poistnej ochrany pre prípad úmrtia počas trvania poistenia (nepeňažné plnenie) a súčasne obsahoval aj sporivú zložku, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobkyni zaplatiť pri dožití konca poistenia. Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku pri poistnom uhradenom v čase do 01.08.2017, t. j. do výšky 55.550,00 eur, t. j. právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo postupne vo vzťahu ku každej splátke poistného zvlášť, pri plynutí premlčacej doby od momentu jej úhrady. 6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z nasledovných skutkových zistení: 7. Dňa 12.02.2009 žalovaný ako poisťovateľ a žalobkyňa ako poistník a poistený uzavreli poistku (poistnú zmluvu) č. 7/42/0134075 na investičné životné poistenie s platnosťou od 01.03.2009 a koncom 01.03.2019, alebo smrťou poisteného. Podľa obsahu zmluvy poistné obdobie
bolo rok, pri celkovom ročnom poistnom vo výške 6.600,00 eur, spôsob platenia poistného mesačne a splátka poistného 550,00 eur. Poistná zmluva sa mala riadiť VPP pre investičné životné poistenie a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zvláštne dojednania v nich neboli žiadne. Prílohami zmluvy mali byť: Poistné plnenie a rozsah poistného krytia a VPP pre investičné životné poistenie. Podľa listinného dôkazu Generali garant Investičné životné poistenie v bode 5., ktoré bolo medzi stranami nesporne súčasťou poistnej zmluvy, je garancia najvyššej hodnoty formulovaná tak, že s garanciou najvyššej hodnoty fondu získa poistený istotu v podobe garantovaného kurzu fondu. Jeho hodnota sa stanovuje na konci každého mesiaca počas päťročného obdobia garancie. Už raz dosiahnutý garantovaný kurz fondu poistenému zaručuje istotu zhodnotenia až do konca obdobia garancie, a to aj v prípade, ak by medzičasom hodnota fondu trvale klesla. Podľa investičného certifikátu zo dňa 12.02.2009 k začiatku poistenia na základe poistnej zmluvy získala žalobkyňa podiel vo finančných fondoch Generali GarantT3 a alokáciu poistného 100 %. Podľa prílohy k poistke č. 7/42/0134075 poistné plnenie a rozsah poistného krytia je hlavné poistenie tarifa Z6, v prípade dožitia sa dňa 01.03.2019 vyplatí aktuálna hodnota podielových jednotiek evidovaných na osobnom účte poistníka. V prípade smrti sa vyplatí hodnota rizikového kapitálu a aktuálna hodnota osobného účtu poistníka minimálne však 6.600,00 eur. Alokácia poistného Generali GarantT3 100 %. Podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy investičného životného poistenia zo dňa 02.02.2009 žalobkyňa ako poistník a poistený (a Ing. R. D., manžel žalobkyne, ako osoba oprávnená k prevzatiu poistného plnenia v prípade smrti poisteného) žiadala investičné životné poistenie za bežné poistné Z6 na dobu poistenia 10 rokov, poistnou sumou 6.600,00 eur, ročným poistným 6.600,00 eur, celkovým ročným poistným Z6 6.600,00 eur, splátkou poistného 550,00 eur a spôsobom platenia poistného mesačne. Zmluvu žiadala pre fond s názvom Generali Garant T3 s kódom fondu 663 a alokáciou poistného 100 %. Podľa obsahu súčasťou návrhu sú VPP. Návrh je podpísaný poistníkom - žalobkyňou a získateľom. Žalobkyňa mala záujem o životné poistenie, ktoré v sebe zahŕňalo okrem poistnej ochrany pre prípad úmrtia aj sporivú zložku vyplatenej v prípade dožitia konca poistenia. Produkt v sebe zahŕňal poistenie rizík, o ktoré mal klient - žalobkyňa záujem. Oznámením zo dňa 21.03.2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 01.03.2019 skončilo poistenie a žalobkyni vznikol nárok na výplatu poistného plnenia. Dňa 01.04.2019 žalovaný žalobkyni vyplatil sumu 57.622,10 eur. Podľa inkasného účtu žalobkyňa za obdobie od 01.03.2009 do 23.08.2019 vložila na účet v spojitosti s predmetnou zmluvou spolu sumu 63.355,00 eur. 8. Po právnej stránke okresný súd posúdil vec podľa ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. s), t) a v) a ods. 5, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 563 a § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 7 ods. 1, 2 písm. a), b) a ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vychádzal z toho, že dňa 12.02.2009 žalobkyňa ako poistený a žalovaný ako poisťovateľ nesporne uzavreli titulom poistnej zmluvy č. 7/42/0134075 poistný vzťah s platnosťou od 01.03.2009 do 01.03.2019 za účelom poistnej ochrany v prípade smrti a tiež za účelom sporivej zložky. V súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka tento vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom vyhodnotil ako vzťah občianskoprávny - spotrebiteľský s následnou aplikáciou uvedených príslušných zákonných ustanovení v tomto smere. 9. Medzi stranami však bolo sporné, či súčasťou poistnej zmluvy boli skutočne uvedené prílohy, a to najmä VPP, či boli tieto k poistnej zmluve skutočne priložené, či žalobkyňa bola s obsahom VPP aj skutočne oboznámená a mala vôbec takúto možnosť sa s nimi oboznámiť (tieto si prečítať alebo, či jej tieto boli prečítané). V tejto súvislosti bolo potom medzi stranami sporné, či predmetná poistná zmluva bola určitá, a či je teda platným právnym úkonom a či poistný vzťah platne vznikol. Uvedená otázka bola k predmetu sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia otázkou prejudiciálnou, ktorú preto okresný súd riešil v súdenej veci primárne. 10. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetnú poistnú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon, a to v dôsledku jej neurčitosti (§ 37 Občianskeho zákonníka). V konaní nebolo preukázané, že VPP boli súčasťou poistnej zmluvy. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že VPP boli žalobkyni pred uzatvorením poistnej zmluvy, či v následnom procese uzatvárania poistnej zmluvy oznámené. Len samotné znenie poistnej zmluvy, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, jej prílohou a podpis žalobkyne na zmluve tomuto záveru nesvedčí, resp. tento záver nepreukazuje. Poistná zmluva je formulárová spotrebiteľská zmluva (t. j. jej znenie vopred pripravené). Okrem odkazu na samotné znenie zmluvy (formuláciu jej textu, že VPP sú súčasťou, prílohou zmluvy) a podpis žalobkyne, žalovaný žiadnym iným relevantným dôkazom nepreukázal,
že v skutočnosti VPP tvorili v čase podpisu zmluvy žalobkyňou jej súčasť a že žalobkyňa mala o ich obsahu vedomosť. Žalovaný nedoložil žiadny iný listinný, ani iný relevantný dôkaz, z ktorého by táto skutočnosť vyplývala. Len podpis žalobkyne na formulárovej poistnej zmluve nestačí, navyše pri účinnom popretí tohto tvrdenia zo strany žalobkyne a tiež výpovedi svedka - manžela žalobkyne, ktorý pri výsluchu jednoznačne uviedol, že VPP neboli súčasťou poistnej zmluvy a žalobkyňa s týmito VPP nebola oboznámená. Rovnaký záver vyplýva aj z listu F., ktorá konštatovala, že preukázanie súčasti VPP v zmluve a oboznámenie sa s VPP žalobkyňou bolo zo strany žalovaného nedostatočné. Pokiaľ ide o záverečné ustanovenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, že VPP sú súčasťou zmluvy a tiež na znenie poistky č. 7/42/0134075, kde v časti prílohy sú uvedené VPP, okresný súd mal za to, že v prípade, ak žalovaný nie je schopný jednoznačne preukázať oboznámenie sa žalobkyne s VPP, takéto klauzuly sú aj vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť VPP v neprospech spotrebiteľa. Navyše takéto VPP nemožno považovať ani za individuálne dojednané, nakoľko žalobkyňa pred podpisom zmluvy ani nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Žalovaný ako dodávateľ môže od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovať plnenie z titulu zmluvy len v dôsledku individuálneho dojednania. Rovnako možno konštatovať, že ak v konaní nebolo preukázané, že VPP boli súčasťou zmluvy alebo, že žalobkyňa bola s VPP oboznámená, ide o neprijateľné konanie žalovaného, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola pred uzavretím zmluvy preukázateľne o poistných podmienkach informovaná, poistné podmienky alebo požadované plnenie (poplatky) neboli upravené v zmluve. Takéto klauzuly v spotrebiteľskej zmluve za daného skutkového stavu, keď žalobkyňa nemala o obsahu VPP vedomosť, možno vyhodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. Skutočnosť, že žalovaný porušil ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka a VPP neboli súčasťou poistnej zmluvy, ani žalobkyňa nebola s nimi oboznámená, možno vyhodnotiť na strane žalovaného ako konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu. Nemožno očakávať (vo všeobecnosti, z objektívneho hľadiska) správanie klienta, ktorý prejaví záujem o sporenie a zhodnotenie svojich vkladov (tak ako v tomto prípade preukázateľne žalobkyňa), že by súhlasil pri uzatváraní zmluvy s poplatkami vo výške cca 7.500,00 eur a v konečnom dôsledku so znížením jeho dlhoročných vkladov. Vzhľadom na znenie GarantT v bode 5 sa takéto konanie žalovanej prinajmenšom javí ako klamlivé podľa ust. § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Zo znenia tohto bodu 5 GarantT je zrejmé, že klient očakáva zhodnotenie svojho vkladu, nie jeho pokles. Nielen z podanej žaloby, ale aj z výpovede svedka, či listu F. bolo zrejmé, že žalobkyňa mala záujem zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že počas skoro celého poistného obdobia žalobkyňa na účet vkladala celú sumu svojho dôchodku. Takéto správanie žalobkyne sa tak javí nepochopiteľným, ak by mala vedomosť, že z vložených peňazí príde cca o 7.500,00 eur len na poplatkoch a jej niekoľkoročný vklad sa znehodnotí. V konaní bolo aj výpoveďou svedka preukázané, že žalobkyňa so znehodnotením vložených finančných prostriedkov nepočítala. Súd prvej inštancie mal v konečnom dôsledku za to, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že VPP boli súčasťou zmluvy, že žalobkyňa bola s nimi oboznámená a že VPP boli so žalobkyňou individuálne dohodnuté (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) ležalo na žalovanom ako dodávateľovi. 11. Na základe výsledkov dokazovania dospel tak súd prvej inštancie k záveru, že sporná poistná zmluva, keďže VPP neboli preukázateľne súčasťou poistnej zmluvy a žalobkyňa nebola s VPP preukázateľne oboznámená, a teda niektoré podmienky obsiahnuté vo VPP nemohli byť ani súčasťou poistnej zmluvy, je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu navyše súd prvej inštancie vzhliadol aj v dôsledku neprijateľného a klamlivého konania zo strany žalovaného. Nadväzne na to uplatnený nárok žalobkyne konajúci súd posúdil po právnej stránke ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti spornej poistnej zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami posudzoval podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení. Pri aplikácii ust. § 457 Občianskeho zákonníka bola každá strana sporu povinná vrátiť druhej strane všetko, čo podľa nej dostala. V danej veci nebolo možné dospieť k záveru, že išlo o dvojstranne zaväzujúci záväzok (§ 457 Občianskeho zákonníka), kedy by stranám ako účastníkom neplatnej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Zmluva totiž zanikla uplynutím času, a nie v dôsledku poistnej udalosti, t. j. smrti žalobkyne ako poistenej. Poistnú ochranu pri nenastaní poistnej udalosti nemožno v kontexte ust. § 457 Občianskeho zákonníka chápať ako vzájomné plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný nesporne nevyplatil žalobkyni v priebehu trvania poistného vzťahu žiadne peňažné plnenie. Sumu 57.622,10 eur žalobkyni vyplatil až po zániku zmluvy uplynutím času. Vyplatená suma 57.622,10 eur predstavovala len čistý súčet vkladov žalobkyne, znížený o poplatky a platby pre žalovaného, ktoré navyše neboli so žalobkyňou individuálne dohodnuté. Súčasťou vyplatenej sumy nebolo žiadne zhodnotenie zo strany žalovaného. Na sume 57.622,10 eur sa
žalovaný žiadnym spôsobom nepodieľal, do tejto žiadnym spôsobom neprispel, túto nezhodnotil. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) ak by dospel záveru, že suma 57.622,10 eur je plnením žalovaného v prospech žalobkyne. Sumu 57.622,10 eur v celom rozsahu tvoria len žalobkyňou vkladané finančné prostriedky na účte žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovaný petit je správny a vykonateľný, bez premietnutia do výroku vzájomného plnenia. Žalovaný žalobkyni v rámci poistného vzťahu v súvislosti s aplikáciou ust. § 457 Občianskeho zákonníka nič neplnil, nedošlo k poistnému krytiu, ani k poistnej udalosti, ani k vyplateniu zhodnotených vkladov, nejde tak o synalagmatický záväzok. 12. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia okresný súd mal za to, že uplatnený nárok žalobkyne vo výške 5.702,90 eur je v celom rozsahu dôvodný, a preto tento nárok žalobkyni v celom rozsahu priznal. Žalobkyňa plnila žalovanému sumu vo výške 63.355,00 eur. Žalovaný po zániku zmluvy uplynutím času vložil na účet žalobkyni dňa 01.04.2019 sumu 57.622,10 eur. Rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 5.732,90 eur. Súd prvej inštancie však viazaný rozsahom žaloby priznal žalobkyni sumu 5.702,90 eur. 13. Zároveň súd prvej inštancie neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Dospel totiž k záveru, že v otázke premlčania v danej veci nemožno aplikovať ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci sa nejednalo o synalagmatický záväzok. V danej veci strany, pri závere o neplatnosti zmluvy, nezaväzovala vzájomná reštitučná povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie. Táto úprava je použiteľná len tam, kde podľa neplatnej zmluvy každá zo zmluvných strán niečo dostala. Keďže v danom prípade žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nič neplnil, nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti na vrátenie plnení, a teda neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 14. Pokiaľ išlo o plynutie premlčacích lehôt, súd prvej inštancie uviedol, že subjektívna premlčacia doba je upravená v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel (nie mohol, alebo mal dozvedieť), že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu. Žalobkyňa vyslovene uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až z listu F. zo dňa 12.11.2018. V konaní žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v inom čase, resp. skôr. Ak bola žaloba podaná dňa 01.08.2019, nemožno hovoriť o uplynutí subjektívnej premlčacej doby. V tomto prípade zároveň okresný súd prihliadal na to, že sa jednalo o plnenie v splátkach. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej lehoty, túto počítal od zaplatenia jednotlivých mesačných splátok. Žaloba bola podaná na súde dňa 01.08.2019, a teda všetky splátky do 01.08.2016 ako plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sú premlčané. Plnenie z titulu splátok poistného po dni 01.08.2016 však premlčané vzhľadom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu byť nemôžu. Z prehľadu splátok tak nepremlčané plnenie v splátkach v čase od 08.08.2016 do 04.04.2019 predstavuje sumu 14.405,00 eur (26 x 550,00 eur + 7 x 15,00 eur). Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol len vo výške 5.702,90 eur, teda výške nepresahujúcej nepremlčané plnenie v splátkach titulom bezdôvodného obohatenia. 15. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, bolo potrebné podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie súd prvej inštancie považoval až doručenie žaloby žalovanému dňa 20.08.2019. Inú predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému, preukázanú nemal. Žalovaný sa dostala do meškania deň nasledujúci po doručení žaloby, t. j. dňa 21.08.2019. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % ročne a žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.702,90 eur od 21.08.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol. 16. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k úspechu žalobkyne v celom rozsahu v spore o zaplatenie istiny, a preto priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne poukázal v tomto kontexte na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/229/2018 zo dňa 25.10.2018.
17. Proti rozsudku okresného súdu, čo do jeho výrokov I. a III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 18. Žalovaný podal odvolanie s odkazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti spornej poistnej zmluvy z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, pričom tento záver súdu považoval zároveň za nedostatočne odôvodnený. 19. Ďalej žalovaný namietal, že poistná zmluva je obojstranne záväznou zmluvou, z ktorej vznikajú práva a povinnosti tak pre poisteného, ako aj pre poisťovateľa. Poistnou zmluvou sa ako poisťovateľ zaviazal žalobkyni predovšetkým poskytovať na dojednanú dobu poistnú ochranu, t. j. pre prípad vzniku náhodnej udalosti dojednanej ako poistné riziko (smrť poistenej) poskytnúť žalobkyni v dojednanom rozsahu poistné plnenie. V danom prípade poskytnutie poistnej ochrany bolo nepeňažnou formou plnenia poisťovateľa poskytnutého žalobkyni. Súčasne sa zaviazal poskytnúť ďalšie zmluvne dojednané služby, konkrétne možnosť zhodnotiť časť poistného prostredníctvom tzv. sporivej zložky. Na druhej strane žalobkyňa mala povinnosť platiť poistné v dojednanej výške, z ktorého časť bola platbou poistného za dojednané riziko a časť bola predmetom sporivej investície. V danej veci je nesporné, že žalobkyni poskytol z titulu uzavretej zmluvy jednak poistnú ochranu pre poistené riziko (ako nepeňažné plnenie) a po uplynutí zmluvne dojednanej doby aj príslušné peňažné plnenie vo výške 57.622,10 eur. Na strane žalobkyne plnenie poskytnuté titulom zmluvy spočívalo v zaplatenom poistnom. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto smere nemôže obstáť záver súdu, že neposkytol žalobkyni žiadne plnenie zo zmluvy a že plnenie vo výške 57.622,10 eur nie je jeho plnením poskytnutým z titulu uzavretej poistnej zmluvy, keďže nebola vyplatená v priebehu trvania poistnej zmluvy, ale až po jej zániku uplynutím času. Pre posúdenie existencie plnenia, ktoré je potrebné vydať v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je totiž podstatné, či bolo poskytnuté plnenie, ktoré druhá strana získala podľa (dojednaní) zmluvy, teda či právnym dôvodom plnenia tou-ktorou stranou boli dojednania zmluvy (hoci i neplatnej). Samotný časový aspekt poskytnutia plnenia nie je rozhodujúci pre posúdenie, či ide o plnenie podľa zmluvy tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Žalovaný sumu 57.622,10 eur neposkytol z nijakého iného právneho titulu ako z titulu dojednanej poistnej zmluvy. Okrem uzavretej poistnej zmluvy žalovaný nemal totiž žiadny iný právny dôvod, ani právnu povinnosť poskytnúť žalobkyni predmetné plnenie. Právnym titulom ním poskytnutého plnenia bola tak jedine poistná zmluva. Je teda celkom zrejmé, že toto jeho plnenie je plnením v zmysle a podľa zmluvy. Podľa poistnej zmluvy plnila tak žalobkyňa ako aj žalovaný, pričom zmluva, ktorá predstavovala právny dôvod ich vzájomného plnenia bola neskôr posúdená súdom prvej inštancie ako absolútne neplatná. Zjednodušujúci a najmä celkom nesprávny bol aj záver súdu prvej inštancie o tom, že suma 57.622,10 eur je len súčtom vkladov žalobkyne znížená o poplatky, bez zhodnotenia a úrokov. Žalobkyňa uhradila titulom poistného sumu 63.325,00 eur, pričom výška poplatkov predstavovala sumu 7.562,00 eur. Rozdiel týchto súm je 55.762,78 eur, pričom žalobkyni bola vyplatená suma vyššia, a to 57.622,10 eur (t. j. zahŕňajúca aj určité zhodnotenie v sume 1.859,32 eur). V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa bola počas celej doby 10 rokov aj poistená pre prípad smrti (pričom dojednanie poistenia býva štandardne odplatným záväzkom), t. zn., že časť jej platieb poistného bola použitá nielen ako sporivá zložka, ale aj na poistné na dojednané riziko. V kontexte s týmto plnením žalovaný namietal, že nie je možné súhlasiť s tým, že vzhľadom na to, že nenastalo poistné riziko, neposkytol žalobkyni žiadne plnenie, ktoré by bolo (v prípade neplatnosti poistnej zmluvy) potrebné vrátiť. V takejto situácii, keď okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy, musí výrok rozhodnutia súdu obsahovať povinnosť vrátenia si všetkých poskytnutých plnení v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Rovnaká požiadavka je kladená aj na samotný petit žaloby s tým, že petit žaloby znejúci na vydanie plnenia len jednej zo strán je neprípustným petitom v situácii, kedy zo zmluvy plnili obe strany. V súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka v petite žaloby musí byť vyjadrená povinnosť vrátenia si vzájomných plnení oboch zmluvných strán v rozsahu nimi poskytnutého plnenia, pričom ak tomu tak nie je, je potrebné žalobu zamietnuť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/115/2008, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/2014, sp. zn. I.ÚS 366/2010). Súd prvej inštancie v súdenej veci takto nepostupoval. 20. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej subjektívnej dobe (počítanej odo dňa odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) a v trojročnej objektívnej premlčacej dobe (počítanej od času, kedy k obohateniu došlo). V prípade plynutia subjektívnej premlčacej doby je podstatná vedomosť o skutočnostiach spôsobujúcich neplatnosť zmluvy, a nie moment, kedy tieto
okolnosti boli podrobené určitému právnemu posúdeniu s výsledkom absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Takouto vedomosťou sa rozumie znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné neplatnosť zmluvy a vznik bezdôvodného obohatenia odvodiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/83/2004). Pokiaľ teda žalobkyňa dôvody neplatnosti poistnej zmluvy opierala o neexistenciu všeobecných zmluvných podmienok (resp. ich nepredloženie/neoboznámenie s ich obsahom pri podpise zmluvy), o takejto skutkovej okolnosti vedela od počiatku pred zaplatením vôbec prvej splátky poistného. Pre plynutie objektívnej premlčacej doby v prípade absolútne neplatnej zmluvy platí, že táto pôsobí od začiatku, od okamihu poskytnutia samotného plnenia, t. j. každé plnenie poskytované z titulu takejto neplatnej zmluvy je už momentom jeho poskytnutia bezdôvodným obohatením. V danom prípade teda objektívna premlčacia doba plynula od každej uhradenej splátky poistného. Z uvedeného vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne sa premlčalo postupne vo vzťahu ku každej splátke poistného v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe počítanej od momentu vykonania jeho úhrady. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 01.08.2019, plnenia žalobkyne uhradené do 31.07.2017 boli premlčané v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby, resp. do 31.07.2016 v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že nepremlčaný nárok žalobkyne predstavuje sumu 7.805,00 eur, ktorý by bolo potrebné vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok žalovaného na vydanie ním poskytnutého plnenia, ktorý rovnako treba v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka vydať, predstavuje sumu 57.622,10 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť, keďže nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia prevyšuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v tej časti ňou poskytnutého plnenia, ktoré nie je premlčané. 21. Súčasne žalovaný napadol odvolaním aj od merita závislý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. 22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, založený na dostatočne zistenom skutkovom stave a správne vyhodnotených dôkazoch, ako aj na správnom právnom posúdením veci. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že sporná poistná zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobkyňa uviedla, že žalovaný v dôvodoch odvolania bližšie neargumentuje, prečo nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti spornej poistnej zmluvy. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal dôvodmi absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a správne vyvodil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že žalobkyňa bola oboznámená s VPP. Naopak, z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa pri dojednávaní poistnej zmluvy nebola s týmito VPP oboznámená. Žalovaný však vo svojom odvolaní s týmto záverom nepolemizuje. 24. K námietke žalovaného založenej na synalagmatickom charaktere vzájomných nárokov strán zo spornej neplatnej poistnej zmluvy, žalobkyňa uviedla, že súhlasí so záverom okresného súdu, podľa ktorého vzhľadom na skutkový stav veci nemožno dospieť k záveru, že išlo o dvojstranne zaväzujúci záväzok. Samotnú poistnú ochranu nemožno považovať za vzájomné plnenie zo strany žalovaného. K plneniu zo strany žalovaného by došlo až v prípade, ak by nastala poistná udalosť. Za zisteného skutkového stavu neexistuje žiadne plnenie, ktoré by mohla vrátiť žalovanému, preto petit žaloby ani rozsudok nemôžu vychádzať zo vzájomných plnení. V kontexte absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy je tiež celkom bez významu tvrdenie žalovaného, že jej bola po skončení zmluvného vzťahu vyplatená vyššia suma oproti rozdielu medzi úhrnom zaplateného poistného (63.325,00 eur) a úhrnom zaplatených poplatkov (7.562,22 eur). Podstatné je, že uhradila celkovú sumu 63.325,00 eur na základe absolútne neplatného právneho úkonu, žalovaný jej vrátil sumu 57.622,10 eur, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je teda rozdiel týchto súm. 25. Pokiaľ ide o otázku premlčania, aj samotný žalovaný vo svojom odvolaní dospel k záveru, že nepremlčaný nárok žalobkyne predstavuje sumu 7.805,00 eur (hoci podľa názoru žalobkyne je správny záver súdu prvej inštancie, že nepremlčané plnenie predstavuje sumu 14.405,00 eur), teda sumu vyššiu, než je uplatnený nárok. Žalovaný (celkom neuveriteľne) uvádza, že jeho nárok na vydanie ním poskytnutého plnenia, ktorý mal byť zohľadnený v petite žaloby predstavuje sumu 57.622,10 eur. Žalobkyni však nie je vôbec zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že o túto sumu sa bezdôvodne obohatila na úkor žalovaného, keď sa pritom jedná o časť bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorú jej po skončení zmluvného vzťahu dobrovoľne vydal. 26. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že žalobkyni poskytol sumu 57.622,10 eur titulom plnenia zo zmluvy (titulom poistného plnenia po skončení dohodnutej doby). Nejde teda o sumu vrátenú žalobkyni titulom vydania (časti) bezdôvodného obohatenia, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa, ale
o jeho peňažné plnenie priamo zo zmluvy, keď práve tento dôvod jeho plnenia (poskytnutie poistného plnenia) nepochybne vyplýva priamo z jeho oznámenia zo dňa 21.03.2019, ktoré predložila žalobkyňa spolu so žalobou. 27. V ďalšom žalovaný zotrval naďalej vznesenej námietke premlčania žalovaného nároku. Tvrdil, že prihliadnuc na ním uvedené okolnosti, nemôže obstáť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňujúce povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia vo finančnom vyjadrení len vo vzťahu k jednej zmluvnej strane neplatnej zmluvy. 28. Žalobkyňa v odvolacej duplike naďalej zotrvávala na tom, že z dôvodu absolútnej neplatnosti spornej poistnej zmluvy s účinkami ex tunc nešlo zo strany žalovaného o plnenie na základe neplatnej zmluvy, ale o vydanie časti bezdôvodného obohatenia, ktoré získal plnením žalobkyne. Podľa logiky žalovaného by tak mala žalobkyňa vrátiť žalovanému to, čo jej žalovaný vrátil titulom bezdôvodného obohatenia. 29. Ďalšie podania strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené. 30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku, čo do jeho výrokov I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP (t. j. v napadnutých výrokoch I. a III.), viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v jeho výroku I., ktorým žalobe žalobkyne proti žalovanému čiastočne vyhovel, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania na súde prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 31. Odvolací súd tak považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného formulované v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie (keďže nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok; § 380 ods. 1 a 2 CSP). 32. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov tak, ako je to ďalej uvedené. 33. Pokiaľ sa jedná o záver súdu prvej inštancie ohľadom absolútnej neplatnosti spornej poistnej zmluvy, žalovaný v podanom odvolaní namietal len toľko, že tento záver súdu prvej inštancie nepovažuje za správny a súčasne ho považuje za nedostatočne odôvodnený. 34. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil v intenciách ust. § 220 ods. 2 CSP. Svoje posúdenie neplatnosti spornej poistnej zmluvy okresný súd založil na skutkovom závere, ktorý žalovaný v podanom odvolaní nenamietal, že v spore nebolo preukázané, že VPP boli súčasťou spornej poistnej zmluvy. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že VPP boli žalobkyni pred uzatvorením spornej poistnej zmluvy, či v následnom procese jej uzatvárania, oznámené. Len samotné znenie spornej poistnej zmluvy, že VPP sú jej súčasťou, jej prílohou a podpis žalobkyne na spornej poistnej zmluve tomuto záveru nesvedčí, resp. tento záver nepreukazuje. Na tomto skutkovom závere potom prvoinštančný súd založil svoje právne posúdenie o neurčitosti spornej poistnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi stranami. Z tejto neurčitosti spornej poistnej zmluvy vyvodil neplatnosť spornej poistnej zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Súčasne súd prvej inštancie odvodzoval neplatnosť sporného právneho úkonu aj z konania žalovaného v rozpore s ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. 35. Odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej poistnej zmluvy za vecne správny, pričom žalovaný v podanom odvolaní neponúkol akúkoľvek argumentáciu, ktorou by tento záver súdu prvej inštancie spochybňoval. Z uvedeného dôvodu krajský súd ani nepovažoval za potrebné vyjadrovať, sa nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, k otázke neplatnosti spornej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie nie je ani porušením práva na spravodlivý súdny proces, keďže tohto práva nepatrí právo strany sporu, aby sa súd prvej inštancie stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003).
36. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak na podklade záveru o neplatnosti spornej poistnej zmluvy priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka bez toho, aby zohľadnil obojstrannú záväznosť spornej poistnej zmluvy a skutočnosť, že rovnako aj žalobkyňa podľa spornej poistnej zmluvy prijala od neho plnenie (jednak formou poistnej ochrany ako nepeňažného plnenia a jednak formou poistného peňažného plnenia). Túto odvolaciu argumentáciu považoval odvolací súd v konečnom dôsledku za neopodstatnenú. Odvolací súd sa nestotožnil v tomto kontexte so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neposkytol žalobkyni podľa neplatnej poistnej zmluvy žiadne plnenie. Peňažné plnenie v sume 57.622,10 eur poskytol žalovaný žalobkyni nepochybne na základe spornej poistnej zmluvy, ako to vyplýva z jeho listu - oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.03.2019 v spojení s potvrdením o zrealizovaní transakcie (dôkazy produkované žalobkyňou na č. l. 10 a 10 rub). V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. Pokiaľ však konajúci súd v podstate zúčtoval plnenie žalobkyne v sume 63.355,00 eur (správne však podľa listinného dôkazu na č. l. 98až 108rub spisu malo ísť len o sumu 63.325,00 eur ako to tvrdil žalovaný v odvolaní a aj samotná žalobkyňa v podaní zo dňa 02.10.2019 - zmene žaloby na č. l. 70 spisu) s plnením žalovaného v sume 57.622,10 eur (bez ohľadu na to, či toto plnenie, ako to namietal žalovaný v podanom odvolaní, bolo poistným plnením zahŕňajúcim aj určité zhodnotenie v sume 1.859,32 eur), postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Podľa tejto praxe, ak žalobný návrh sám alebo v spojení so vzájomnou žalobou žalovaného neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, nemôže súd žalobe so zreteľom k jeho podmienenosti vyhovieť. Iba v prípade, že obe plnenia boli peňažné, urobí súd vzájomné zúčtovanie obidvoch bezdôvodných obohatení a k takému postupu nie je potrebná ani vzájomná žaloba, ani prejav smerujúci k započítaniu. (k tomu pozri stanovisko Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 34/74 zo dňa 28.03.1975 publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R 26/1975; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 29/2017 zo dňa 24.01.2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 71/2018, podľa ktorého do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.) Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vykonal vzájomné zúčtovanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, pričom dospel k rozdielu v prospech žalobkyne v sume 5.723,90 eur (správne malo ísť o žalovanú sumu 5.702,90 eur, keďže žalobkyňa vykonala podľa listinného dôkazu na č. l. 98až 108rub spisu síce úhrady v celkovej sume 63.355,00 eur, avšak dve úhrady po 15,00 eur jej boli žalovaným nad rámec vyplatenej sumy 57.622,10 eur vrátené; potom 63.355,00 eur - 15,00 eur - 15,00 eur - 57,622,10 eur = 5.702,90 eur - poznámka odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie tak vlastne, aj napriek nesprávnej kvalifikácii peňažného plnenia žalovaného v sume 57,622,10 eur, konal v súlade s ustálenou súdnou praxou, keďže nebolo nevyhnutné pre úspech žalobkyne v spore, aby v petite jej žaloby, rovnako v nadväznosti na to vo výroku rozhodnutia súdu, bola vyjadrená vzájomná podmienenosť plnení povinnosti oboch strán podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie všetkého, čo podľa neplatnej poistnej zmluvy dostali. 37. V kontexte s doposiaľ uvedeným ďalej odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie predstavuje vždy určitý majetkový prospech, získaný či už tým, že na strane povinnej osoby na jeho vydanie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) došlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt niektorým z dôvodov podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, alebo na jej strane nedošlo k úbytku v jej majetkovej sfére, ku ktorému by za normálnych okolností došlo, nebyť niektorého z dôvodov podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že z jeho strany bolo podľa neplatnej poistnej zmluvy v prospech žalobkyne poskytnuté aj nepeňažné plnenie vo forme poistnej ochrany. Poistnú ochranu, ktorú mal žalovaný žalobkyni poskytovať, je možné považovať len za akési „iluzórne“ plnenie, ktoré však samo o sebe bez reálneho poistného plnenia s istotou nemalo a ani nemohlo mať akýkoľvek dopad prejavujúci sa v majetkovej sfére žalobkyne (nemalo za následok akýkoľvek majetkový prospech žalobkyne). Preto ani z tohto dôvodu nedošlo na strane žalobkyne k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu. 38. Poslednou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou premlčania. Žalovaný namietal premlčanie práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu ku každej splátke poistného v dvojročnej subjektívnej a trojročnej
objektívnej premlčacej dobe počítanej od momentu vykonania jej úhrady. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 01.08.2019, došlo k premlčaniu práva žalobkyne na vrátenie jej plnení uhradených do 31.07.2017 (v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby), resp. do 31.07.2016 (v rámci plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby). K premlčaniu práva žalobkyne tak nedošlo v rozsahu sumy 7.805,00 eur, ktorú by bolo potrebné vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavoval sumu 57.622,10 eur, bolo potrebné žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť, keďže nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia prevyšuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v tej časti poskytnutého plnenia, ktoré nie je premlčané. Aj túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 39. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade okresný súd vykonal zúčtovanie bezdôvodných obohatení oboch strán sporu zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci. V danom prípade, čo aj sám žalovaný uviedol, nesporne nedošlo k premlčaniu práva žalobkyne minimálne v rozsahu sumy 7.775,00 eur (pokiaľ žalovaný uviedol sumu 7.805,00 eur, do tejto zarátal aj dve úhrady žalobkyne po 15,00 eur, ktoré jej vrátil nad rámec vyplatenej sumy 57.622,10 eur), keďže k úhrade tejto sumy došlo v čase spadajúcom do obdobia dvoch rokov pred podaním žaloby dňa 01.08.2019. Prihliadajúc na okolnosti súdenej sporovej veci by určite nezodpovedalo jej spravodlivému usporiadaniu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods. 1 CSP), ak by súd prvej inštancie zúčtoval vzájomné nároky strán tak, ako mienil žalovaný, a teda že by nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v nesporne nepremlčanom rozsahu splátok uhradených odo dňa 01.08.2017, t. j. v rozsahu 7.775,00 eur vzájomne zúčtoval s časťou nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (celkovo v sume 57,622,10 eur) rovnako v rozsahu 7.775,00 eur a žalobu by tak z dôvodu premlčania zvyšného rozsahu nároku žalobkyne zamietol. Žalobkyňa totiž od uzavretia spornej (neplatnej) poistnej zmluvy po dobu dohodnutého trvania poistenia pravidelne (mesačne) plnila dohodnuté poistné v sume celkovo v sume 63,325,00 eur logicky v domnienke, že jej žalovaný ako poisťovňa po skončení (investičného) poistenia vyplatí ňou zaplatenú sumu s určitým zhodnotením (viď skutkové závery súdu prvej inštancie v odseku č. 15 napadnutého rozsudku). Do tohto omylu sa žalobkyňa dostala nepochybne konaním žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktoré narušilo ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu (pozri záver súdu prvej inštancie v odseku č. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý žalovaný v podanom odvolaní výslovne nenamietal) a ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo neplatnosť spornej poistnej zmluvy. Uplatňovanie práva spôsobom, ako to urobil v súdenom spore žalovaný, nemožno chápať ako súladné s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záverom teda možno konštatovať, že za individuálnych okolností súdenej veci zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami, aby žalobkyni bolo priznané právo na zaplatenie sumy rozdielu výšky plnení strán sporu podľa spornej (neplatnej) poistnej zmluvy. 40. Pokiaľ žalovaný vo svojom opravnom prostriedku napadol aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, možno konštatovať, že tak urobil len v kontexte s napadnutím výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedené možno vyvodiť z obsahu odvolania, keďže žalovaný uviedol len toľko, že súčasne odvolaním napáda aj výrok o trovách konania ako výrok závislý. Okrem toho žalovaný už neprodukoval žiadnu odvolaciu argumentáciu. S ohľadom na konštatovanú neopodstatnenosť odvolacej argumentácie žalovaného, pokiaľ ide o jeho odvolanie voči výroku I. napadnutého rozsudku, možno dospieť aj k nedôvodnosti odvolania v časti napádajúcej rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. 41. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v nadväzujúcom výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa ust. § 287 ods. 1 CSP potvrdil. 42. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku II.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v tomto štádiu konania plný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 44. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).