Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/229/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov : JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, v zastúpení právne - Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému - D. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXXX, XXX XX W. X, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp/241/2017-60 zo dňa 10.5.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku, v ktorom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Rozsudku sa n e d o t ý k a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.500 eur od 5.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 5.10.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou doručenou dňa 10.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažného plnenia titulom pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1415461259, nadobudnutej ( podľa tvrdenia žalobcu ) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že 10.3.2014 bola uzatvorená úverová zmluva „ dobrá pôžička „ č. 1415461259 o poskytnutí úveru žalovanému vo výške 1.500 eur, žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť v splátkach vo výške 49,30 eur, svoj zmluvný záväzok ale porušil, pretože poskytnutý úver splatil len čiastočne.

4. Okresný súd právny vzťah založený úverovou zmluvou dňa 10.3.2014 medzi žalovaným a pôvodným veriteľom (Poštová banka) posúdil ako zmluvu o úvere ( § 479 Obchodného zákonníka) zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bol v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, z tohto dôvodu podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné ho považovať za spotrebiteľa.

5. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ). Po vykonaní ex offo prieskumu obsahu zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto má všetky zákonné náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z..

6. Súd za nepochybné vyhodnotil, že po neúspešných pokusoch žalobcu o vrátenie poskytnutého úveru, stal sa dňa 24.8.2016 celý úver splatný a žalovaný bol vyzvaný na bezodkladné zaplatenie celého dlhu. Rovnako súd nepochyboval o výške uplatnenej istiny 1.500 eur ako objeme požičaných finančných prostriedkov žalovanému. Poskytnutie tejto sumy preukazuje ako zmluva o úvere, tak aj listina o aktuálnom stave úveru (odkaz súdu na čl. 33 spisu). Žalovaný úverovú istinu vo výške 1.500 eur ( v konaní nespochybnenú ) nevrátil, dôvodne sa preto domáha žalobca jej zaplatenia. Popri istine súd žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej iba ) aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne ( riadiac sa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ) od 5.10.2017 do zaplatenia. Konštatoval, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu už prvým dňom po zosplatnení úveru, t.j. dňom 25.08.2016, viazaný však rozsahom žaloby mohol žalobcovi priznať úrok z omeškania až odo dňa 5.10.2017, teda od doby ako si to žalobca v žalobe uplatnil.

7. Okresný súd nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.500 eur od 5.10.2017 do zaplatenia, resp. zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne po dátume splatnosti, t.j. po dátume 24.8.2016. Mal za to, že zmluvný úrok - odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, po splatnosti úveru ( v danom prípade po 24.8.2016 ) žalobca na ne nárok nemá. Zosplatnením úveru nastáva podľa názoru okresného súdu predčasne splatnosť úveru, dochádza k zmene pôvodných podmienok za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Opačný výklad by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka. Na podporu tohto svojho názoru okresný súd poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.5.2015 a upriamil pozornosť aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 v skutkovo a právne obdobnej veci.

8. Žalobcovi súd nepriznal ani úroky vo výške 1.668,49 eur z dôvodu, že v žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera tento svoj nárok. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah, resp. dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku na úroky v uplatnenej výške. Hoc v žalobe je uvedené, že sa jedná o úroky, avšak z nej nevyplýva za aké konkrétne obdobie vznikol žalobcovi nárok na ne. Povinnosťou žalobcu podľa názoru okresného súdu bolo, úplne a pravdivo uviesť akým spôsobom je vypočítaná suma 1.668,49 eur, t.j. za aké obdobie vznikla a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať. Riadna špecifikácia sumy 1.668,49 eur čo do dôvodu aj výšky, v tejto súvislosti aj riadne vymedzenie času jej „existencie“ (t.j. vymedzenie momentu vzniku, trvania a zániku - časovo ohraničené obdobie) je nevyhnutným predpokladom pre posúdenie dôvodnosti rozsahu uplatňovaného nároku. Za procesne neprípustné hodnotí súd, aby žalobca svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy, pretože ak by súd vlastnou činnosťou, iniciatívne z žalobcom označených a predložených listín zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, postupoval by v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán sporu v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu v štandardnom kontradiktórnom konaní. Navyše, ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva spôsob výpočtu sumy 1.668,49 eur, vymedzenie času „existencie“ tejto pohľadávky, či v rámci nej sa jedná len o zmluvné úroky alebo aj o úroky z omeškania, keď v uvedenom dokumente sa uvádza nielen základná úroková sadzba 29,90%, ale aj sankčná úroková sadzba 5,25%. Súd zdôraznil, že zmluvné úroky patria len do splatnosti úveru (splatnosť nastala dňa 24.8.2016). Napokon absencia vytknutej náležitosti žaloby vo vzťahu k nároku na istinu 1.668,49 eur nezakladá podľa okresného súdu postup podľa § 129 CSP, pretože žaloba nemá také procesné nedostatky ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu.

9. V prípade uznania dlhu zo dňa 18.5.2016 sa jedná o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uvedený právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V súdenej veci uznanie dlhu uvádzané požiadavky nespĺňa, nie je v ňom presne určená výška uznanej pohľadávky, z uznania dlhu vyplýva, že dlh, ktorý žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky sa každý deň zvyšuje. Takéto uznanie dlhu možno vyhodnotiť ako neurčité, následne neplatné (§ 37 aj s ohľadom na splátkový kalendár počnúc dňom 15.5.2016 a končiac neurčitým dátumom, s tým, že dlžník si dátum splatnosti a výšku poslednej splátky (vzhľadom na skutočnosť, že počas doby splácania sa dlh zvyšuje) môže overiť telefonicky. Takéto uznanie dlhu nevyvoláva zamýšľané právne účinky.

10. Pri rozhodovaní o trovách konania prvoinštančný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, za rozhodujúce považoval plný úspechu žalobcu vo vzťahu k priznanej istine, z ktorej bol vyrubovaný aj súdny poplatok.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Podľa vymedzeného rozsahu žalobca odvolaním napáda rozsudok vo výroku II., v ktorom súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, v dotknutom výroku sa domáha zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu, že mu nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení vzhľadom na plnenie zo spotrebiteľského úveru. Vyjadril názor, že súd sa vo svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli, zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa a takáto ochrana primeraná nie je. Naopak, vyjadril presvedčenie, že nárok na zmluvné úroky má. Vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. O tom svedčí aj logický výklad judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Odvolateľ uvádza v odvolaní aj znenie § 565 Občianskeho zákonníka a na podporu svojho právneho názoru cituje z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 399/2005 z 13.12.2006, najmä názor, že účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dohodnutím nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Jedná sa o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúcu v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými. Doterajší záväzkový vzťah nezaniká. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod. Nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť. Odvolateľ zdôrazňuje ďalej, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovenom termíne. Výklad zákona prezentovaný súdom, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. čo do zmluvného úroku, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o zmluvách o úvere.

13. Odvolateľ odkazuje na obsah § 497 Obchodného zákonníka, v ktorom sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do časti splatnosti ako si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. § 369 Obch.zák. upravuje, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

14. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach, dodáva odvolateľ. Vytýka ďalej, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Napokon zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. V súvislosti s touto argumentáciou poukazuje najmä na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Co/1/2018 zo dňa 25.1.2018, sp. zn. 17Co/122/2017 zo dňa 21.3.2018, ako aj na ďalšie.

15. Rozhodnutie súdu považuje odvolateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. On preukázal písomné uzatvorenie zmluvy o úvere a z nej vyplývajúce vyčíslené úroky do zosplatnenia. Žalovaný jeho skutkové tvrdenie nepoprel. Platí tak domnienka o pravdivosti skutkového tvrdenia. Pokiaľ súd mal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia, bol povinný ho poučiť a postupom podľa § 150 ods. 2 vyzvať o uvedenie ďalších skutkových tvrdení. Povinnosťou súdu bolo oboznámiť procesné strany ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, a to aj v prípade nariadenia pojednávania, aj v prípade ak pojednávanie nenariadi. Súd nesplnil svoju povinnosť informovať ho o spornosti úrokov po zosplatnení úveru, tým mu odňal právo riadne uplatňovať procesné práva a možnosť preukázať spornú skutočnosť. Na tomto základe rozhodnutie súdu je pre neho aj prekvapivé. Jeho procesné práva boli porušené tak zásadným spôsobom, že znamenajú zároveň aj porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

16. Žalovaný napokon uznal svoj dlh ( § 558 ) v jednostrannom úkone. Uznanie dlhu nepredstavuje nekalú obchodnú praktiku, keďže k splneniu svojich povinností sa dlžník ( žalovaný ) slobodne a dobrovoľne zaviazal, tie následne neplnil. Podľa názoru odvolateľa uznanie dlhu nie je klamlivým konaním ani klamlivým opomenutím či agresívnou obchodnou praktikou, nie je ho možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku.

17. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutom rozsahu aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd sa stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len v záujme zdôraznenia jeho vecnej správnosti zaujíma stanovisko k vecným otázkam podstatným pre rozhodovanie v spore.

19. Okresný súd v súdenej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu a pri právnom posúdení rozhodujúcich otázok ( v rozsahu namietanom v odvolaní ) postupoval v súlade s hmotným právom.

20. Ani odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založil jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s. v pozícii veriteľa) so žalovaným (dlžníkom) dňa 10.3.2014. Nenamietal v odvolaní okresným súdom konštatovaný záver, že predmetná zmluva o úvere je zmluva spotrebiteľská a pri právnom posúdení vecnej opodstatnenosti nárokov uplatnených žalobcom v podanej žalobe treba postupovať podľa právneho režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Keďže sa jedná o spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou, aj nároky z neho plynúce sa budú posudzovať podľa ustanovení právnych noriem upravujúcich otázku spotrebiteľského práva, ochrany spotrebiteľa a podľa tých hmotnoprávnych ustanovení ktoré budú pre spotrebiteľa priaznivejšie, v súdenom prípade pri právnom hodnotení žalobou uplatneného nároku z pohľadu ustanovení zákona 129/2010 Z.z., ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, resp. súvisiace vecné otázky (§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 588 sa súd aj touto zásadou riadil.

21. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu v časti o zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne zo sumy 1.500 eur od 5.10.2017 do zaplatenia, resp. nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne po dátume splatnosti, t.j. po dátume 24.8.2016 bolo v konaní nepochybne preukázané, že z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (dlh nesplácal riadne a včas) veriteľ využil svoje právo, úver vyhlásil za predčasne splatný, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v dobe po 24.8.2016 žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh naraz. Správne uzavrel okresný súd, že zosplatnením úveru nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza tak k zmene pôvodných zmluvných podmienok za ktorých bol úver poskytnutý. Veriteľ mal nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania. Ide o právny názor ustálený v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, napokon v obdobnej právnej veci takýto záver vyslovil aj Krajský súd v Žiline, totožný senát rozhodujúci v podobnej problematike v rozhodnutí sp. zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.5.2015 a ani v súčasnej dobe rozhodovania o odvolaní žalobcu nevidí krajský súd dôvod pre zmenu ( prípadne ) odklon od už svojich vyslovených záverov. Správnosť rozhodovania v dotknutej otázke potvrdzujú aj závery Ústavného súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 476/2012.

22. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, konkrétne v bode 12 vyargumentoval komplexne a podrobne na akom základe žalobcovi nepriznal úroky vo výške 1.668,49 eur. Bolo to predovšetkým z dôvodu, že žalobca neopísal v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera predmetný nárok, nevymedzil časové ohraničené obdobie, t.j. moment vzniku, trvania a zániku nároku na tieto úroky. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že ak uvedené vymedzenie absentovalo, súd ho mal procesným postupom podľa § 150 ods.2 vyzvať na doplnenie. Žalobca je tým subjektom v spore, ktorého zaťažuje povinnosť uviesť nielen pravdivé ale aj podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia ( § 150 ods.1 ), postup súdu podľa § 150 ods.2 má fakultatívnu povahu, t.j. súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení, predmetné ustanovenie však nie je možné chápať ani ako výzvu na odstránenie nedostatkov podania ( § 128 a § 129 ), ani ako osobitnú poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach ( § 160 ) ako sa mylne domnieva odvolateľ. Je tak zrejmé, že absencia skutkových tvrdení k určitému nároku v žalobe uplatnenej vedie k jeho neuznaniu a k následnému zamietnutiu, tak sa stalo aj v prípade dielčieho nároku ( o zaplatenie sumy 1.668,48 eur ) aj v tejto súdenej veci.

23. Krajský súd si osvojuje názor okresného súdu, že jednostranný právny úkon - uznanie dlhu žalovaným zo dňa 18.5.2016 je neplatný právny úkon (§ 37 Občianskeho zákonníka) v dôsledku preukázanej neurčitosti. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Na platné uznanie dlhu podľa § 558 je potrebné, aby tento jednostranný právny úkon spĺňal predpoklady na vznik platného právneho úkonu ( § 34 a nasl. ). Uznanie dlhu musí byť určité a zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka, pritom v uznávacom prejave je potrebné, aby dlžník uviedol dôvod a výšku dlhu. V listine - uznanie dlhu žalovaným zo dňa 18.5.2016 nie je jednoznačne a presne vyšpecifikovaná výška uznanej pohľadávky, pretože „ dlh, ktorý žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky sa každý deň zvyšuje počas doby splácania „, znamená to, že dlh ( jeho rozsah) čo do výšky sumy, ktorej sa uznanie týka je neurčitá, následné takéto uznanie dlhu nevyvoláva ( ako to správne uzavrel aj okresný súd ) zamýšľané právne účinky sledované v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka.

24. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania sú akceptovateľné závery súdu zohľadňujúce zásadu úspešnosti.

25. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, žalobca úspešný nebol. Hoc žalovaný ako úspešný by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v odvolacom konaní neúspešnom, tieto trovy si žalovaný neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu v súvislosti s vedeným odvolacím konaním mali vzniknúť nejaké trovy. Z týchto dôvodov krajský súd aplikáciou § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 stranám sporu ( žiadnej z nich ) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.