Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-59-2019.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: E.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. P. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária Kadura a spol. so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671 proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 702,90 eur , takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 702,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 702,90 eur od 21.08.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 01.08.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 699,90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 699,90 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a trovy konania. Podaním zo dňa 02.10.2019 žalobkyňa rozšírila žalobu a žiadala od žalovanej zaplatenie sumy 5 702,90 eur s príslušenstvom, t.j. 5 % úroky z omeškania zo sumy 5 702,90 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a trovy konania. Okresný súd uznesením zo dňa 11.05.2020 (č.l. 128 spisu) zmenu, t.j. rozšírenie, žaloby pripustil.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu investičného životného poistenia č. XXXXXXXXXX s platnosťou od 01.03.2009 na poistnú dobu 10 rokov s ročným poistným 6 600 eur, a to prostredníctvom VÚB, a.s.. Pri osobnom dojednaní zmluvy bolo žalobkyni prezentované, že ak dodrží investičný horizont 10 rokov, určite nebude siahnuté na jej istinu a navyše jej financie budú zhodnotené s minimálnym výnosom 4,4 % ročne. Pri uzatváraní zmluvy žalobkyni neboli predložené žiadne prílohy k všeobecným poistným podmienkam ani nijakým spôsobom jej neboli aspoň ústne vysvetlené. Žalobkyňa v dobrej viere podpísala zmluvné dokumenty, ktoré jej boli predložené pri podpisovaní zmluvy investičného životného poistenia. Od roku 2009 žalobkyňa mesačne uhrádzala sumu 550 eur na účet v zmysle zmluvy a na svoj účet vložila celkovú sumu 63 310 eur. Reálne však ku dňu skončenia poistenia mala na svojom účte iba sumu 57 622,10 eur. Tento stav bol v príkrom rozpore s tým, čo bolo žalobkyni žalovaným sľúbené počas dojednania poistnej zmluvy. Boli jej účtované vysoké poplatky, ktoré nemajú oporu v zmluve. Žalobkyňa sa v 09/2018 obrátila so sťažnosťou na NBS. Žalobkyni boli z účtu odpočítané finančné prostriedky zodpovedajúce správnym poplatkom, počiatočným
poplatkom, inkasným poplatkom, poplatkom za nákup/predaj a poistnému spolu vo výške 7 560,42 eur (č.l. 1 rub spisu). Trvala na tom, že s prílohou č. 1 VPP v skutočnosti nebola vôbec oboznámená, a ak by jej bolo známe, že jej budú účtované poplatky v 7 560,42 eur v žiadnom prípade by nebola poistnú zmluvu podpísala, keďže bola pre ňu absolútne nevýhodná. NBS dospela k záveru, že oboznámenie žalobkyne s VPP je nedostatočné a z tohto dôvodu sa práva a povinnosti upravené vo VPP vrátane poplatkov nebudú uplatňovať alebo poistná zmluva bude vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Mala za to, že poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti. Poistné podmienky podľa § 788 ods. 3 OZ tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, teda poistná zmluva sa musí na poistné podmienky odvolávať a zároveň poistné podmienky musia byť oznámené alebo k nej pripojené. Dôvodom neplatnosti poistnej zmluvy je skutočnosť, že VPP neboli zo strany žalovanej prostredníctvom banky z dôvodu porušenia právnej povinnosti oznámené, resp. pripojené k poistnej zmluve. Vyhlásenie v poistnej zmluve je netransparentná inkorporačná klauzula a tiež nekalou obchodnou praktikou podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. Mala za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zaplateného poistného podľa § 451 OZ vo výške 5 702,90 eur. Žalovaná z titulu ukončenia zmluvy poukázala žalobkyni sumu 57 622,10 eur. Žalobkyňa zaplatila sumu 63 325 eur. Úrok z omeškania žiadala vo výške 5 % ročne odo dňa ukončenia poistenia, t.j. od 01.03.2019.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdila, že žalobkyňa bola riadne oboznámená so znením poistnej zmluvy aj s VPP, ktoré sa na predmetné poistenie vzťahuje. Uvedené vyplýva z vyhlásenia poistníka priamo v poistnej zmluve. Rovnako potvrdila, že bola náležite poučená o rizikách spojených s investovaním do produktu investičné životné poistenie, najmä o tom, že hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rovnako rásť, ako aj klesať. Skutočnosť, že zmluva sa riadi VPP pre investičné životné poistenie a ustanoveniami OZ vyplýva z poistky č. X/ XX/XXXXXXX. Žalobkyňa teda potvrdila svojim podpisom na poistnej zmluve, že sa oboznámila so znením záverečných ustanovení poistnej zmluvy, a že bola s VPP oboznámená pred vznikom poistenia. Poprela tvrdenie, že žalobkyni neboli doručené žiadne všeobecné ani iné podmienky, ktoré by upravovali poplatky, ktoré jej boli následne zaúčtované a pri uzatváraní zmluvy jej k VPP neboli predložené žiadne prílohy k VPP, ani jej neboli ústne vysvetlené. Tvrdenie žalobkyne, že pri dojednaní zmluvy jej bolo prezentované, že ak dodrží investičný horizont 10 rokov, určite nebude siahnuté na jej istinu a navyše dosiahne zhodnotenie minimálne 4,4 % žalobkyňa nijako nepreukázala. Žalovaná pravidelne žalobkyňu každoročne informovala o stave jej osobného účtu k výročnému dňu poistenia, pričom žalobkyňa bola upozornená, že aktuálne hodnota nie jej odkupnou hodnotou, ktorú je možné určiť na základe poistných podmienok, a že stav osobného účtu jej poistenia sa bude v budúcnosti meniť v závislosti od platieb poistného, poplatkov, ceny podielových jednotiek, pričom za celú dobu poistenia žalobkyňa výšku stavu osobného účtu, ani spôsob jeho určenia nenamietala. Žalobkyňa vložila na účet sumu 63 310 eur avšak kalkuluje so sumou 63 355 eur ako celkovou sumou, ktorú žalovanému uhradila.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. Žalovaná oboznámila žalobkyňu s VPP nedostatočne, tak ako konštatovala aj NBS. Žalovaná postupovala v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ovplyvnila ekonomické správanie spotrebiteľa. Vyhlásenie zakomponované do poistnej zmluvy ako štandardná formulárová zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že žalovaná si splnila svoju zákonnú povinnosť. Žalovaná je povinná dôveryhodne preukázať, že žalobkyňa sa oboznámila s VPP. Trvala, že žalovaná ju s VPP pri dojednaní zmluvy neoboznámila, ani písomne, ani nahliadnutím, ani ústne. Žalovaná žalobkyni prisľúbila výnos 4,4 %.
5. Žalovaná v duplike s poukazom na § 457 OZ namietala synalagmu a v tej súvislosti nevykonateľnosť petitu, kde táto synalagma nie je premietnutá. Mala za to, že záväzok žalobkyne spočíval v úhradách poistného a záväzok žalovanej spočíval v poskytnutí poistnej ochrany pre prípad úmrtia počas trvania poistenia ako nepeňažné plnenie a súčasne obsahoval aj sporivú zložku, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť pri dožití konca poistenia. Vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku pri poistnom uhradenom v čase do 01.08.2017, t.j. do výšky 55 550 eur, a teda žiadala žalobu zamietnuť.
6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 26.02.2020 namietala synalagmu v danej veci. Žalobkyňa od žalovanej neprijala žiadne plnenie, počas poistného obdobia nedošlo k úmrtiu žalobkyne. Reálne plnila iba žalobkyňa, zo strany žalovanej k žiadnemu nepeňažnému, ani peňažnému plneniu nedošlo. Žalobkyňa nemala žalovanej čo vrátiť. Poukázala na § 107 ods. 3 OZ a mala za to, že žalovaná nemôže premlčanie namietať, a teda nie je možné na námietku premlčania prihliadnuť. Mala za to, že subjektívna lehota začala plynúť na základe listu NBS zo dňa 12.11.2018, nie od počiatku. Dovtedy žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemohla mať pozitívnu vedomosť o neplatnosti poistnej zmluvy. Poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 83/2004. Uviedla, že až z vyjadrenia NBS žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že poistná zmluva je neplatná a až od tohto okamihu možno hovoriť o plynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Mala za to, že aj keby bola dôvodne vznesená námietka premlčania jednotlivých úhrad poistného z dôvodu uplynutia 3 premlčacej lehoty, žalobkyňa tvrdí, že žalovaná suma je stále nižšia ako súčet platieb, ktoré poukázala žalovanej od 01.08.2016 do zániku poistnej zmluvy. Žalovaná suma tak nemôže byť premlčaná.
7. Okresný súd vo veci samej nariadil pojednávanie dňa 22.06.2020, na ktorom vec prejednal vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej za účasti právnych zástupcov strán sporu.
8. Právny zástupca žalobkyne trval na doterajšej argumentácii v spore. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zdôraznil, že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 788 ods. 3 OZ. Žalobkyňu uviedla do omylu.
9. Právna zástupkyňa žalovanej rovnako zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Zdôraznila s poukazom na § 457 OZ synalagmu a nevykonateľnosť navrhnutého petitu, v ktorej vyjadrenie vzájomného plnenia absentuje. Tvrdila, že žalovaná poskytla žalovanej peňažné plnenie 57 622,10 eur, ako aj nepeňažné plnenie, keď poskytovala žalobkyni poistnú ochranu. Mala za to, že § 107 ods. 3 OZ nemožno aplikovať. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že vedomosť o neplatnosti zmluvy nadobudla až z listu NBS, ale od počiatku právneho úkonu. Mala za to, že vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo postupne vo vzťahu ku každej splátke poistného, počítané od momentu úhrady. K 01.08.2017 bolo plnenie žalobkyne premlčané vo výške 55 000 eur. K 01.08.2016 bolo premlčané vo výške 48 400 eur. Nepremlčaný nárok žalobkyne predstavuje max 14 925 eur. Nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 57 622,10 eur, a teda je nutné žalobu žalobkyne zamietnuť, keď nárok žalovanej prevyšuje nárok žalobkyne.
10. Svedok Ing. Š. D., manžel žalobkyne, v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že pracovníčka banky im odporučila, kde by mohli investovať finančné prostriedky. Odporučila im účet u žalovanej. Žalobkyňa na účet vkladala sumu vo výške dôchodku, s tým, že im bolo povedané, že vkladaná čiastka sa môže znížiť. Prišlo im vyjadrenie, že s účtom sa niečo upravuje, že výška vkladu je vyššia ako výška, na ktorú majú nárok. Tak informoval pracovníčku VÚB, a.s., ktorá mu vysvetlila, že zisťovala, že sa to upraví 10 rokom a že nebudú stratoví. Následne im bola vyplatená nižšia suma ako čakali. Mal urobenú poznámku, že výnos bude vo výške 4,4 %. Bola im vyplatená suma ponížená o zhruba 9 %, čo považoval za urážku a krádež. Uviedol, že obsahom ponuky bol sporiaci účet a bol mu odporučený tento účet, že tam je výnos. Podpísali zmluvu, všetko čo bolo podpísané, odovzdal právnemu zástupcovi. Nič viac nemá. Neboli informovaní o žiadnych poplatkoch, o nich nebola reč, inak by k tomu nepristúpil. Tieto poplatky im neboli ani ústne oznámené. Jedine ústne bolo povedané, že výnos bude 4,4 %. Zmluvu podpísali v roku 2009 vo VÚB, a.s. v Žiline. Pri podpise bol prítomný on a žalobkyňa. Žalobkyňa zmluvu podpisovala. To čo dostal bolo v poriadku. Nepamätá si prečo by žalobkyňa podpisovala, že prevzala VPP. VPP nepodpisovala ani dodatočne. Podmienky povedala pani, ktorá s nimi vytvorila zmluvu, to bolo všetko v poriadku. Sedeli pol hodinku, hodinku, ale že by tam boli nejaké iné veci si nepamätá. Nepamätá si, či súčasťou poistnej zmluvy boli pripojené poistné podmienky. VPP neboli súčasťou zmluvy v čase, keď žalobkyňa zmluvu podpísala. Žalobkyňa nebola oboznámená so znením VPP, tieto im nikto neprečítal, ani ich s nimi neoboznámil. Jediný papier, ktorý k tomu mal je papier Generali GarantT investičné životné poistenie (č.l. 3 spisu). VPP neboli súčasťou zmluvy. Pracovníčka VÚB, a.s. ich s týmito podmienkami nikdy neoboznámila. Jediné s čím ich oboznámila bol listinný dôkaz na č.l. 3 spisu, z ktorého vyplýva výnos poistenia. S pracovníčkou banky debatoval ako to bude fungovať, bol s ňou kamarát, robia spolu dlhé roky. Jediné čo si pamätá s debatou s ňou bol výnos 4,4 %. Predsa by nešiel do niečoho čo dopredu stratí. Pracovníčka VÚB, a.s. ich neoboznámila s prípadnými poplatkami alebo inými nákladmi v spojitosti so zmluvou. Pri podpise zmluvy očakávali, že sa im zhodnotí vklad, nečakali, že sa to znehodnotí a ešte o peniaze čo tam vložia prídu. Nepozná človeka, ktorý by dal niekomu peniaze a v konečnom dôsledku by prišiel o 9 % z vkladu. Nepredpokladal negatívny výsledok pri tomto fonde, toto je sporenie.
11. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli a zistil, že v prejednávanej veci dňa 12.02.2009 uzavreli žalovaná ako poisťovateľ a žalobkyňa ako poistník a poistený poistku č. X/XX/XXXXXXX (č.l. 3 rub spisu) na investičné životné poistenie s platnosťou od 01.03.2009 a koncom 01.03.2019, alebo smrťou poisteného. Podľa obsahu zmluvy
poistné obdobie bolo rok, celkové ročné poistenie 6 600 eur, spôsob platenia poistného mesačne a splátka poistného 550 eur. Podľa obsahu zmluvy táto sa riadi VPP pre investičné životné poistenie a ustanoveniami OZ. Zvláštne dojednania neboli žiadne. Podľa obsahu zmluvy prílohy boli Poistné plnenie a rozsah poistného krytia a VPP pre investičné životné poistenie. Podľa listinného dôkazu Generali garant Investičné životné poistenie v bode 5 (č.l. 3 spisu) , ktoré bolo medzi stranami sporu nesporne súčasťou poistnej zmluvy, je garancia najvyššej hodnoty formulovaná tak, že s garanciou najvyššej hodnoty fondu získate istotu v podobe garantovaného kurzu fondu. Jeho hodnota sa stanovenej na konci každého mesiaca počas 5 ročného obdobia garancie. Už raz dosiahnutý garantovaný kurz fondu vám zaručuje istotu zhodnotenia až do konca obdobia garancie, a to aj v prípade, ak by medzičasom hodnota fondu trvale klesla. Podľa investičného certifikátu zo dňa 12.02.2009 k začiatku poistenia na základe poistnej zmluvy získala žalobkyňa podiel vo finančných fondoch Generali GarantT3 alokáciu poistného 100 % (č.l. 4 spisu). Podľa prílohy k poistke č. X/XX/XXXXXXX poistné plnenie a rozsah poistného krytia je hlavné poistenie tarifa W. v prípade dožitia sa dňa 01.03.2019 vyplatí aktuálna hodnota podielových jednotiek evidovaných na osobnom účte poistníka. V prípade smrti sa vyplatí hodnota rizikového kapitálu a aktuálna hodnota osobného účtu poistníka minimálne však 6 600 eur. Alokácia poistného generali garant T3 100 %. Osoby oprávnené na prevzatie poistného plnenia v prípade dožitia poistený (žalobkyňa) a v prípade smrti manžel Ing. Š. D. (č.l. 4 rub spisu). Podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy investičného životného poistenia zo dňa 02.02.2009 žalobkyňa ako poistník a poistený (a Ing. Š. D., manžel žalobkyne, ako osoba oprávnená k prevzatiu poistného plnenia v prípade smrti poisteného) žiadala investičné životné poistenie za bežné poistné W. na dobu poistenia 10 rokov, poistnou sumou 6 600 eur, ročným poistným 6 600 eur, celkovým ročným poistným Z6 6 600 eur, splátkou poistného 550 eur a spôsobom platenia poistného mesačne (č.l. 5 spisu). Zmluvu žiadala pre fond s názvom Generali Garant T3 s kódom fondu XXX a alokáciou poistného 100 %. Podľa obsahu súčasťou návrhu sú VPP. Návrh je podpísaný poistníkom - žalobkyňou a získateľom. Žalobkyňa mala záujem o životné poistenie, ktoré v sebe zahŕňalo okrem poistnej ochrany pre prípad úmrtia aj sporivú zložku vyplatenej v prípade dožitia konca poistenia. Produkt v sebe zahŕňal poistenie rizík, o ktoré mal klient
- žalobkyňa záujem. Oznámením zo dňa 21.03.2019 žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 01.03.2019 skončilo poistenie a žalobkyni vznikol nárok na výplatu poistného plnenia. Dňa 01.04.2019 žalovaná žalobkyni vyplatila sumu 57 622,10 eur (č.l. 10 spisu). Podľa stavu osobného účtu ku dňu 01.03.2013 hodnota osobného účtu poistníka Generali garant T3 bola vo výške 21 549,15 eur, k 01.03.2014 vo výške 28 079,77 eur, k 01.03.2015 vo výške 35 922,51 eur, k 01.03.2016 vo výške 42 696,55 eur, k 01.03.2017 vo výške 49 270,22 eur, pričom bolo uvedené, že aktuálna hodnota nie je odkupnou hodnotou, odkupnú hodnotu je možné určiť na základe poistných podmienok a stav osobného účtu sa bude v budúcnosti meniť v súlade s platbami poistného, poplatkami a cenou podielových jednotiek (č.l. 43-45 spisu). Podľa inkasného účtu žalobkyňa za obdobie od 01.03.2009 do 23.08.2019 vložila na účet v spojitosti s predmetnou zmluvou spolu sumu 63 355 eur (č.l. 98-109 spisu). Listom zo dňa 12.11.2018 NBS žalobkyni odpovedala na podanie žalobkyne zo dňa 12.09.2018, ktorým namietala postup VÚB banky a žalovanej v súvislosti s uzatvorením predmetnej poistnej zmluvy investičného životného poistenia.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 OZ Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa 788 ods. 1 a 3 OZ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 12.02.2009 žalobkyňa ako poistený a žalovaná ako poisťovateľ skutočne uzavreli titulom poistnej zmluvy č. X/XX/XXXXXXX (č.l. 3 rub spisu) poistný vzťah s platnosťou Z. XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX za účelom poistnej ochrany v prípade smrti a tiež za účelom sporivej zložky. V súlade s príslušnými ustanoveniami OZ súd tento vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako dodávateľom vyhodnotil ako vzťah občianskoprávny - spotrebiteľský s následnou aplikáciou vyššie uvedených príslušných zákonných ustanovení v tomto smere.
14. Medzi stranami sporu však bolo sporné, či súčasťou poistnej zmluvy boli skutočne uvedené prílohy, a to najmä VPP, či boli tieto k poistnej zmluve skutočne priložené, a či žalobkyňa bola s obsahom VPP aj skutočne oboznámená a mala vôbec takúto možnosť sa s nimi oboznámiť (tieto si prečítať alebo, či jej tieto boli prečítané). V tejto súvislosti bolo potom medzi stranami sporné, či predmetná poistná zmluva bola určitá, a či je teda platným právnym úkonom a poistný vzťah platne vznikol. Uvedená otázka je k predmetu sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia prejudiciálnou otázkou, ktorú súd v danej veci riešil primárne.
15. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetnú poistnú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon, a to v dôsledku jej neurčitosti (§ 37 OZ). Okresný súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že VPP boli súčasťou poistnej zmluvy. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že VPP boli žalobkyni pred uzatvorením poistnej zmluvy, či v následnom v procese uzatvárania poistnej zmluvy oznámené. Len samotné znenie poistnej zmluvy, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, jej prílohou a podpis žalobkyne na zmluve tomuto záveru nesvedčí, resp. tento záver nepreukazuje. Poistná zmluva je zmluva formulárová (t.j. znenie vopred pripravené) spotrebiteľská zmluva. Žalovaná okrem odkazu na samotné znenie zmluvy (formuláciu jej textu, že VPP sú súčasťou, prílohou zmluvy) a podpis žalobkyne, žiadnym iným relevantným dôkazom nepreukázala, že v skutočnosti VPP tvorili v čase podpisu zmluvy žalobkyňou jej súčasť a že žalobkyňa mala o ich obsahu vedomosť. Žalovaná nedoložila žiadny iný listinný, ani iný relevantný dôkaz, z ktorého by táto skutočnosť vyplývala. Rovnako žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa sa so znením VPP pred uzavretím zmluvy oboznámila. Len podpis žalobkyne na formulárovej poistnej zmluve k tomuto záveru nestačí, naviac pri účinnom popretí tohto tvrdenia zo strany žalobkyne a tiež výpovedi svedka, manžela žalobkyne, ktorý pred súdom jednoznačne uviedol, že VPP neboli súčasťou poistnej zmluvy a žalobkyňa s týmito VPP nebola oboznámená. Rovnaký záver vyplýva aj z listu NBS, ktorá konštatovala, že preukázanie súčasti VPP v zmluve a oboznámenie sa s VPP žalobkyňou je zo strany žalovanej nedostatočné. Pokiaľ ide o záverečné ustanovenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, že VPP sú súčasťou zmluvy a tiež na znenie poistky č. X/XX/XXXXXXX, kde v časti prílohy sú uvedené VPP, okresný súd má za to, že v prípade ak žalovaná nie je schopná jednoznačne preukázať oboznámenie sa žalobkyne s VPP, takéto klauzuly sú aj vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť VPP v neprospech spotrebiteľa. Naviac takéto VPP nemožno považovať ani za individuálne dojednané, nakoľko žalovaná pred podpisom zmluvy ani nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Žalovaná ako dodávateľ môže od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovať plnenie z titulu zmluvy len v dôsledku individuálneho dojednania. Rovnako možno konštatovať, že ak v konaní nebolo preukázané, že VPP boli súčasťou zmluvy alebo, že žalobkyňa bola s VPP oboznámená, ide o neprijateľné konanie žalovanej, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola pred uzavretím zmluvy preukázateľne o poistných podmienkach informovaná, poistné podmienky alebo požadované plnenie (poplatky) neboli upravené v zmluve. Okresný súd má za to, že takéto klauzuly v spotrebiteľskej zmluve za daného skutkového stavu, keď žalobkyňa nemala o obsahu VPP vedomosť, možno vyhodnotiť aj
ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z.. Skutočnosť, že žalovaná porušila § 788 ods. 3 OZ a VPP neboli súčasťou poistnej zmluvy, ani žalobkyňa nebola s nimi oboznámená, možno vyhodnotiť na strane žalovanej ako konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu. Okresný súd má za to, že nemožno očakávať (vo všeobecnosti, z objektívneho hľadiska) správanie klienta, ktorý prejaví záujem o sporenie a zhodnotenie svojich vkladov (tak ako v tomto prípade preukázateľne žalobkyňa č.l. 3 a č.l. 40 spisu), že by súhlasil pri uzatváraní zmluvy s poplatkami vo výške cca 7 500 eur a v konečnom dôsledku so znížením jeho dlhoročných vkladov. Okresný súd má vzhľadom na znenie Garant T (č.l. 3 spisu) v bode 5 za to, že takéto konanie žalovanej sa prinajmenšom javí ako klamlivé podľa vyššie uvedeného § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Zo znenia tohto bodu 5 Garant T je zrejmé, že klient očakáva zhodnotenie svojho vkladu, nie jeho pokles. Nielen z podanej žaloby, ale aj z výpovede svedka, či listu NBS je zrejmé, že žalobkyňa mala záujem zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Okresný súd zdôrazňuje, že počas skoro celého poistného obdobia žalobkyňa na účet vkladala celú sumu svojho dôchodku. Pre súd sa javí nepochopiteľným takéto správanie žalobkyne, keby vedela že z vložených peňazí príde cca o 7 500 eur len na poplatkoch a jej niekoľkoročný vklad sa znehodnotí. V konaní bolo aj výpoveďou svedka preukázané, že žalobkyňa so znehodnotením vložených finančných prostriedkov nepočítala. Okresný súd považuje k osobe svedka, ktorého zaujatosť namietala žalobkyňa, uviesť, že tento vypovedal po hrozbou následku krivej výpovede a naviac žalovaná jeho výpoveď relevantne nespochybnila ani nenavrhla dokazovanie, ktoré by výpoveď tohto svedka mohlo pre súd spochybniť. Okresný súd tiež dodáva, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že VPP boli súčasťou zmluvy, že žalobkyňa bola s nimi oboznámená a že VPP boli so žalobkyňou individuálne dohodnuté (§ 53 ods. 3 OZ) ležalo na žalovanej ako dodávateľovi.
16. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak dospel záveru, že predmetná poistná zmluva, keď VPP neboli preukázateľne súčasťou poistnej zmluvy a žalobkyňa nebola s VPP preukázateľne oboznámená, a teda niektoré podmienky obsiahnuté vo VPP nemohli byť ani súčasťou poistnej zmluvy, je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu naviac okresný súd vzhliadol aj v dôsledku neprijateľného a klamlivého konania zo strany žalovanej tak ako vyššie bolo uvedené.
17. Na základe vyššie uvedeného právneho záveru o neplatnosti poistnej zmluvy okresný súd uplatnený nárok žalobkyne právne posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je v zmysle § 37 absolútne neplatná, právny vzťah medzi stranami sporu okresný súd posudzoval podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ súd vyhodnotil poistnú zmluvu ako neplatnú pri aplikácii § 457 OZ je každá zo strán sporu povinná vrátiť druhej strane všetko, čo podľa nej dostala.
18. Okresný súd uvádza, že v danej veci nemožno dospieť k záveru vzhľadom na skutkový stav veci, že išlo o dvojstranne zaväzujúci záväzok (§ 457 OZ), kedy by stranám sporu ako účastníkom zmluvy vznikla povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Je nesporné, že zmluva zanikla uplynutím času a nie v dôsledku poistnej udalosti, t.j. smrti žalobkyne ako poistenej. Poistnú ochranu pri nenastaní poistnej udalosti nemožno v kontexte § 457 OZ podľa názoru súdu chápať ako vzájomné plnenie zo strany žalovanej. Rovnako je nesporné, že žalovaná žalobkyni nevyplatila v priebehu trvania poistného vzťahu žiadne peňažné plnenie. Sumu 57 622,10 eur žalovaná žalobkyni vyplatila až po zániku zmluvy uplynutím času. Je nesporné, že suma 57 622,10 eur je len súčtom vkladov žalobkyne. Táto nie je navýšená o žiadne zhodnotenie zo strany žalovanej, žiadne úroky, táto predstavuje len čistý súčet vkladov žalobkyne, znížené o poplatky a platby pre žalovanú, ktoré so žalobkyňou naviac neboli individuálne dohodnuté. Na tejto sume 57 622,10 eur sa žalovaná žiadnym spôsobom nepodieľala, do tejto žiadnym spôsobom neprispela, túto nezhodnotila. Okresný súd má tak za to, že by pri danom skutkovom stave by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) dospieť záveru, že suma 57 622,10 eur je plnením žalovanej v prospech žalobkyne. Sumu 57 622,10 eur v celom rozsahu tvoria len žalobkyňou vkladané finančné prostriedky na účte žalovanej. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd mal aj za to, že navrhovaný petit je správny a vykonateľný, bez premietnutia do výroku vzájomného plnenia. Okresný súd má za to, že žalovaná žalobkyni v rámci poistného vzťahu v súvislosti s aplikáciou § 457 OZ nič neplnila, nedošlo k poistnému krytiu ani k poistnej udalosti, ani k vyplateniu zhodnotených vkladov, nejde tak o synalagmatický záväzok.
19. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia okresný súd má za to, že uplatnený nárok žalobkyne vo výške 5 702,90 eur je v celom rozsahu dôvodný, preto okresný súd tento nárok žalobkyni v celom rozsahu priznal. Žalobkyňa plnila žalobkyni sumu vo výške 63 355 eur (č.l. 108 rub spisu). Žalovaná po zániku zmluvy uplynutím času žalobkyni vložila na účet dňa 01.04.2019 sumu 57 622,10 eur. Tieto skutočnosti sú medzi stranami nesporné. Rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 5 732,90 eur. Súd však viazaný rozsahom žaloby priznal žalobkyni sumu 5 702,90 eur.
20. Okresný súd v otázke premlčania uvádza, že na námietku premlčania prihliadal. Okresný súd dospel k záveru, že v otázke premlčania v danej veci nemožno aplikovať § 107 ods. 3 OZ. Okresný súd má za to, že v danej veci, tak ako už uviedol v bode 18 tohto rozhodnutia, sa nejedná o synalagmatický záväzok. V danej veci strany sporu pri závere o neplatnosti zmluvy nezaväzuje vzájomná reštitučná povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie. Táto úprava je použiteľná len tam, kde podľa neplatnej zmluvy každá zo zmluvných strán niečo dostala. Keďže v danom prípade žalovaná vo vzťahu k žalobkyni nič neplnila, nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti na vrátenie plnení, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 211/2005).
21. Pokiaľ sa jedná o plynutie premlčacích lehôt okresný súd uvádza, že subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka - začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, podľa ktorého tam vysloveného právneho záveru oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty predpokladá to kedy sa dotknutá osoba skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla. V prípade bezdôvodného obohatenia u spotrebiteľa získaného z neplatného právneho úkonu je absolútnou nevyhnutnosťou a štandardným postupom potvrdeným aj súdnou praxou posudzovanie momentu, kedy sa spotrebiteľ reálne o vadnosti ako skutočnosti rozhodnej pre vznik bezdôvodného obohatenia dozvedel. Jedná sa o spotrebiteľa v prípade ktorého platí princíp ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa vyslovene uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až z listu NBS zo dňa 12.11.2018. V konaní žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa sa mala o bezdôvodnom obohatení dozvedieť v inom čase, resp. skôr. Ak bola žaloba podaná dňa 01.08.2019 nemožno hovoriť o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Okresný súd zároveň prihliadal, že v danom prípade sa jednalo o plnenie v splátkach. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej lehoty túto počítal od zaplatenia jednotlivých mesačných splátok. Žaloba bola podaná dňa 01.08.2019, a teda všetky splátky do 01.08.2016 ako plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sú premlčané. Plnenie z titulu splátok poistného po 01.08.2016 však premlčané vzhľadom na 3 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu byť nemôžu. Z prehľadu splátok (č.l 74-75 spisu) tak nepremlčané plnenie v splátkach v čase od 08.08.2016 do 04.04.2019 predstavuje sumu 14 405 eur ( 26 x 550 + 7x15). Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je len vo výške 5 702,90 eur, teda výške nepresahujúcej nepremlčané plnenie v splátkach titulom bezdôvodného obohatenia.
22. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Za kvalifikované požiadanie súd považuje až doručenie žaloby dňa 20.08.2019, inú predžalobnú výzvu adresovanú žalovanej, okresný súd preukázanú nemá. Podľa názoru súdu sa žalovaná dostala do meškania deň nasledujúci po
doručení žaloby, t.j. dňa 21.08.2019. V čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti). Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % % ročne zo sumy 5 702,90 eur od 21.08.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti nárok na úroky z omeškania okresný súd ako nedôvodný zamietol.
23. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd po zrušení a vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal len podstatnými otázkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu uplatnenej istiny, a preto má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Na tomto mieste okresný súd k záveru okresného súdu o 100 % úspechu žalobkyne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/229/2018 zo dňa 25.10.2018.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.