Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-23-2020.pdf
PDF · 187.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, zastúpeného FROLKOVIČ Legal s.r.o., Nám. Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 50 106 228, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/031449-002 zo dňa 27. 11. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu prvého stupňa - Mesta Nitra (ďalej len „stavebný úrad“), správny súd zistil, že dňa 29. 12. 2017 podal žalobca na stavebný úrad žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks - jednostranná reklamná stavba typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. 1700/101 reg. „G.“, k. ú. L., popri B. ul. (ďalej len „reklamná stavba“), a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. Zároveň žalobca uviedol, že bola žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy odoslaná na SPU v Nitre a týkala sa nájomnej zmluvy č. 43/2011/SPU s vlastníkom pozemku: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.
K žiadosti žalobca pripojil aj rozhodnutie stavebného úradu č. 839/2014-014-La zo dňa 28. 01. 2015 o povolení reklamného zariadenia a to na obdobie do 31. 12. 2017, týkajúceho sa 2 ks jednostranných reklamných zariadení na pozemku p.č. XXXX/XXX registra G. k. ú. L. popri B. ulici, rozmer 5100 x 2400 mm, Zmluvu o nájme pozemku na umiestnenie reklamného zariadenia v spojení s dodatkom č. 1, 2 a termínom skončenia nájmu 31. 12. 2017, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy č. 43/2011/SPU, zaslanú Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a fotografické zobrazenie reklamných stavieb, ako aj ich umiestnenie a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
2. Stavebný úrad listom č. 144/2018-002-Re zo dňa 16. 01. 2018 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň upozornil stavebníka na skutočnosť, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra, a preto dobu trvania nebude možné predĺžiť.
3. Stavebný úrad listom č. 144/2018-003-Re zo dňa 16. 01. 2018 vyzval stavebníka, aby v lehote 15 dní doplnil podanie zo dňa 29. 12. 2018 o požadované doklady a to: doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada stavebník predĺžiť (napr. nájomná zmluva). Zároveň rozhodnutím č. 144/2018-004-Re zo dňa 16. 01. 2018 konanie prerušil. 4. Žalobca - stavebník následne dňa 13. 02. 2018 priložil doklad o úhrade správneho poplatku a uviedol, že nájomnú zmluvu doložil k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 29. 12. 2017 a tiež odkázal na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného ustanovenia sa podľa jeho názoru nájomná zmluva predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona.
5. Súčasťou administratívneho spisu je i žiadosť stavebného úradu o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie č. 144/2018-005-Re zo dňa 21. 02. 2018, ktorou požiadalo mesto Nitra o vyjadrenie k Zmluve o nájme pozemku na umiestnenie reklamného zariadenia (reg. č. 43/2011/SPU) zo dňa 21. 02. 2011 v spojení s Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre listom zo dňa 01. 03. 2018 uviedla, že mala so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu v spojení s dodatkami, ktorá bola platná do 31. 12. 2017. Pred ukončením nájomnej zmluvy bol uvedenej spoločnosti zaslaný list. č. 324/2017/sekr.rektora zo dňa 29. 09. 2017 s oznámením, že nájom končí dňa 31. 12. 2017 a výzvou na odovzdanie pozemku bez reklamných stavieb do 31. 12. 2017. Nakoľko žalobca do tohto dátumu pozemok vyprataním neodovzdal, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ako žalobca podala listom č. 41/2018/sekr.rektora na Okresný súd Nitra žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola podaná osobne dňa 29. 01. 2018. Ako prílohu doložil podanie, týkajúce sa ukončenia doby nájomného vzťahu zo zmluvy č. 43/2011/SPU a jej dodatku č. 1, 2 a tiež žalobu na vypratanie nehnuteľnosti spolu s podacou pečiatkou Okresného súdu Nitra a potvrdením.
6. Stavebný úrad listom č. 144/2018-006-Re zo dňa 12. 03. 2018 v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 7 pracovných dní od doručenia výzvy oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Výzva bola zástupcom žalobcu prevzatá dňa 28. 03. 2018. Účastníci konania sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť neprišli a ani sa k nim nevyjadrili.
7. Následne vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 144/2018-007-Re zo dňa 11. 04. 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
8. Podaním zo dňa 24. 04. 2018 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisového materiálu, v dôsledku čoho bol vyzvaný na úhradu nákladov. Po zaslaní potvrdenia o úhrade, podaním č. 144/2018-010-Re zo dňa 15. 06. 2018 bola žalobcovi zaslaná kópia spisového materiálu č. 144/2018.
9. Okrem toho žalobca podal aj odvolanie. Na základe odvolania žalobcu bolo rozhodnutie stavebného úradu uvedené v bode 7 tohto rozsudku Okresným úradom Nitra ako príslušným odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/030117-2 zo dňa 10. 09. 2018 podľa § 59 ods. 3 SP zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové rozhodnutie. Odvolací orgán uviedol, že stavebný úrad uviedol nesprávne ustanovenie stavebného zákona. Správne mal zastaviť konanie podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Námietky odvolateľa o obnovení nájomného vzťahu podľa § 676 OZ vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke žalobcu o neupovedomení s doplnenými podkladmi vlastníka pozemku poukázal na list stavebného úradu zo dňa 12. 03. 2018, ktorý žalobca prevzal 28. 03. 2018 a v lehote 7 dní mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, čo žalobca zjavne nevyužil.
10. Následne stavebný úrad výzvou č. 144/2018-012-Re zo dňa 29. 10. 2018 vyzval žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, na ktorú žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 29. 11. 2018 (stavebnému úradu doručené 30. 11. 2018), v rámci čoho požiadal o zaslanie kópie celého spisu, avšak osobou bez splnomocnenia, preto stavebný úrad na predmetnú žiadosť nereagoval, o čom informoval listom zo dňa 19. 12. 2018. Žalobca opätovne požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a to podaním zo dňa 18. 01. 2019, v dôsledku čoho bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku. Po zaplatení správneho poplatku stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu spisového materiálu č. 144/2018.
11. Dňa 21. 03. 2019 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 144/2018-016-Re, ktorým rozhodol podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona tak, že zastavuje konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že stavebník nepreukázal obnovenie nájomného vzťahu, založeného zmluvou o nájme
reg. č. 43/2011/SPU v spojení s Dodatkom č. 1 a č. 2. Stavebný úrad mal za to, že prenajímateľ podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Občiansky zákonník jasne hovorí, že nájomná zmluva sa obnoví len v tom prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Predloženú nájomnú zmluvu a zároveň doplnené podklady stavebný úrad vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27. 04. 2019, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci stavebnému úradu na nové konanie z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti.
V prvom rade vytýkal, že správny orgán vyhodnotil skutočnosť, že sa vedie súdne konanie o vypratanie nehnuteľností v rozpore so svojimi povinnosťami podľa § 137 Stavebného zákona. Rovnako tak sa správny orgán ani len nepokúsil o dohodu účastníkov. Zároveň vytýkal predpojatosť zamestnancov stavebného úradu. Pričom dodal, že takýto postup samozrejme znamená absenciu nestrannosti pri prenesenom výkone štátnej správy, ktorý môže mať za následok len zásah do práva na spravodlivé konanie odvolateľa ako účastníka konania s následkom nezákonnosti rozhodnutia a vyvoláva aj otázky vylúčenia zamestnancov (v širšom význame) Mesta Nitra, ktorý vo veci konali a/alebo rozhodovali. Nič na tom nemôže zmeniť ani pokus správneho orgánu obhájiť svoj postup formálnym oznámením o možnosti nahliadnuť do spisu zo strany odvolateľa na neurčité písomné oznámenie o rozhodujúcich podkladoch na vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutia totiž nie je zrejmé, prečo považuje správny orgán za rozhodujúci podklad len žalobu bez ostatného obsahu súdneho spisu, ktorá má rovnakú kvalitu a dôkaznú hodnotu ako protiargumentácia odvolateľa, prečo bez ďalšieho prepisuje kvalitu významu - rozhodujúceho podkladu len jednému podkladu, keď perfektnosti resp. dôvodnosti takejto žaloby môže posúdiť len súd na základe akých úvah či zistení vyvodil správny orgán záver, že odvolateľ nemá oprávnenie užívať pozemok. Rozhodnutie správneho orgánu považoval aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež za zjavne zaujaté. Pritom nešlo o prvý prípad, kedy sa zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra mimo svojej kompetencie snažili zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu občianskoprávneho charakteru, ako tomu bolo v prípadoch listov mesta Nitra, resp. konania Ing. Arch. B. E., či Mgr. A. Q., ktorí sa podieľali spolu s pôvodným primátorom mesta na rozhodovacej činnosti stavebného úradu. Išlo o listy zo dňa 04. 07. 2017 a 07. 07. 2017, list adresovaný Strednej odbornej škole potravinárskej s neznámym dátumom, spoločnosti INPEK, s.r.o., s neznámym dátumom a Rímsko-katolíckej cirkvi Nitra s neznámym dátumom. Zároveň dodal, že je potrebné, aby sa zamestnanci stavebného úradu, resp. štatutárny orgán javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné pre samotnú existenciu listov rozosielaných tretím osobám s cieľom zasiahnuť priamo do súkromnoprávnych vzťahov odvolateľa k tretím osobám, pričom z objektívnych dôvodov sa uvedené konanie zamestnancov stavebného úradu, keď sa snažia zmeniť (nie zistiť) dôkaznú situáciu v neprospech účastníka konania mimo rámca správneho konania nemožno považovať za nič iné len za zaujatý pomer k účastníkovi a/alebo k veci a nie je možné za týchto skutočností považovať rozhodovanie správneho orgánu za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako aj v súdnom konaní. A na záver vytkol nesprávne posúdenie a to v súvislosti s aplikáciou § 60 ods. 1 Stavebného zákona.
Žiadne prílohy súčasťou odvolania neboli, t. j. ani vyššie spomenuté listy.
II.
13. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR- OVBP2-2019/031449-002 zo dňa 27. 11. 2019 tak, že ho zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. 144/2018-016-Re zo dňa 21. 03. 2019 potvrdil.
14. Vo svojom rozhodnutí žalovaný v prvom rade poukázal na skutkový stav, ako aj právne predpisy a dospel k záveru, že nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Z predloženého spisového materiálu vyplývalo, že žalobca podal žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby dňa 29. 12. 2017. K žiadosti priložil kópiu rozhodnutia o povolení reklamného zariadenia č. 43/2011/SPU zo dňa 21. 02. 2011 uzatvorenú medzi vlastníkom pozemku Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a vlastníkom
reklamných stavieb - žalobcom, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 43/2011/SPU zo dňa 05. 12. 2013, Dodatok č. 2 k zmluve o nájme reg. č. 43/2011/SPU zo dňa 04. 02. 2014, Žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy č. 43/2011/SPU zo dňa 21. 12. 2017, fotografie predmetných reklamných stavieb, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, plnomocenstvo pre pani Q. M., výpis z obchodného registra. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že v konaniach podľa stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný úrad sa vždy pri ich uplatňovaní v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi. V spisovom materiáli sa nachádza aj list Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. 125/2018/sekr.rektora zo dňa 01. 03. 2018, vlastníka pozemku, v ktorom je uvedené, že nájomná zmluva č. 43/2011/SPU zo dňa 21. 02. 2011 a spolu s dodatkami č. 1 a 2, bola platná do 31. 12. 2017. V prílohe citovaného listu sa nachádza fotokópia „Ukončenie doby nájomného vzťahu zo zmluvy č. 43/2011/SPU a jej dodatku č. 1 a 2 č. 324/2017/ sekr.rektora zo dňa 29. 09. 2017 zasielaná žalobcovi, v ktorom bolo uvedené, že „Žiadame Vás, aby ste do dňa 31. 12. 2017 odovzdali časť pozemku na parc. č. XXXX/XXX v k. ú. L., obec Nitra, v stave, v akom Vám bol odovzdaný a odstránené reklamné stavby, ktoré boli Vašou spoločnosťou postavené.“ Vlastník pozemku doložil do konania aj potvrdenie o tom, že dňa 29. 01. 2018 podal žalobu na Okresný súd Nitra o vypratanie nehnuteľností. Podľa vyššie uvedeného bolo zrejmé, že vlastník pozemku nemal záujem o predĺženie nájomnej zmluvy na parc. č. XXXX/XXX, na ktorej sú umiestnené reklamné stavby, a preto žalovaný mal za to, že uvedený nájomný vzťah sa neobnovil.
K námietke žalobcu, že správny orgán nepovažoval za potrebné žalobcovi doručiť podklady doplnené vlastníkom pozemku, ani ich o obsahu upovedomiť, žalovaný uviedol, že stavebný úrad účastníkov konania upovedomil listom č. 144/2018-012-Re zo dňa 29. 10. 2018 o tom, že stavebný úrad zhromaždil potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a ako účastník konania má právo sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť a vyjadriť sa k nim v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedený list si odvolateľ prevzal dňa 21. 11. 2018. Zo spisu vyplýva, že do spisu nenahliadol žiadny z účastníkov konania. Žalovaný mal za to, že nevyužil právo nazerať do spisu a predkladať námietky zo strany žalobcu, nemožno vyhodnotiť v neprospech stavebného úradu. Okrem toho dodal, že stavebný úrad vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti, kde ho vyzval v súlade s ust. § 60 ods. 1 na predloženie dokladu preukazujúceho právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby. Následne stavebný úrad v konaní posudzoval, či bolo žalobcom preukázané iné právo k pozemku, a na základe dokladov, ktoré obsahoval spis, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku.
III.
15. Podanou žalobou zo dňa 13. 02. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 02. 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/031449-002 zo dňa 27. 11 2019. V žalobe žalobca argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16. Konštatoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom a ani na ňu nereagoval. Žalobca namietal predpojatosť osôb, ktoré konali vo veci pred správnym orgánom prvého stupňa a ktoré mimo svojej právomoci v konaní konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci obce nemohli vykonávať svoje právomoci v konaní nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov žalobcu ako účastníka konania mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci pripravovať podklady pre rozhodnutie tak, že žalobca
nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným nevysporiadal žiadnym spôsobom, hoci uvedené mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s ohľadom na ďalší namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, zisťovaní skutkového stavu a zvolení procesného postupu, ktorý nezohľadňoval jeho povinnosti podľa ust. § 137 Stavebného zákona. Žalobca poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je potrebné, aby sa zamestnanci zabezpečujúci činnosť stavebného úradu resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia aj javil ako nestranný a nezaujatý v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nebolo možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému, nebolo možné považovať rozhodovanie správneho orgánu za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Nie je možné, aby zamestnanci, ktorí majú zabezpečovať činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromnoprávne zmluvné vzťahy a podieľali sa tak na vytváraní a zmene skutkového stavu vo veciach, v ktorých potom zabezpečujú podklady pre rozhodovanie a/alebo rozhodujú v rámci preneseného výkonu štátnej správy.
Zároveň žalobca podotkol, že v rámci zabezpečovania činnosti stavebného úradu títo zamestnanci podľa jeho názoru nespĺňali ani zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona, keď išlo v skutočnosti o zamestnancov samosprávy (Útvar hlavného architekta mesta Nitra) zjavne so záujmom protikladným záujmu žalobcu, ale súčasne aj bez pomeru k stavebnému úradu a/alebo osobitného kvalifikačného predpokladu na strane takýchto zamestnancov.
Záverom v tejto časti námietky dodal, že v minulosti vzniesol hromadnú námietku predpojatosti voči zamestnancom zabezpečujúcim činnosť stavebného úradu, ktorá však s ohľadom na konkrétne listy a ich obsah, ako aj obsah námietky, nebola preskúmateľným spôsobom vybavená a odôvodnená. Žalovaný zjavne o tejto skutočnosti nerozhodoval a nebral ju do úvahy, hoci mu mala byť známa z úradnej činnosti. Pritom je zrejmé, že podobný list zaslali vyššie uvedení zamestnanci Mesta Nitra, ktorí mali zabezpečovať činnosť správneho orgánu prvého stupňa prejednávajúci vec žalobcu aj druhému účastníkovi v administratívnom konaní v tejto veci a ďalšiemu účastníkovi v konaní. Skutočnosti, ktoré namietol žalobca už 29. 09. 2017 listom zo dňa 20. 09. 2017, namietal demonštratívne pre všetky konania na stavebnom úrade mesta Nitra, kde by mali zabezpečovať akékoľvek úkony zamestnanci - Ing. Arch. E. a Mgr. Q. a primátor mesta a to s ohľadom na ich predchádzajúce konanie v podobe priamej komunikácie s ďalším účastníkom mimo rámca správneho konania s výzvou na ukončenie nájomnej zmluvy, ktorá je predpokladom pre priaznivé rozhodnutie o žiadosti žalobcu.
17. V druhej námietke žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vychádzajúc pritom z toho, že správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Pritom oprel svoje rozhodnutie o námietku vznesenú zo strany druhého účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené považoval žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa za dostatočný podklad pre to, aby rozhodol tak, že konanie zastaví z dôvodu podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Túto námietku však hodnotil zjavne jednostranne a bez akýchkoľvek iných podkladov zo súdneho konania, ktoré inicioval druhý účastník konania. Ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka v podobe zániku/ trvania resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie otázky, ktoré majú na túto otázku vplyv a to konkrétne, či druhý účastník konania vykonal vôbec perfektný úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za návrh na vypratanie podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či má konajúci súd po podaní žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania, či je konanie právoplatne ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom na účinky, ktoré potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu. Inými slovami správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný sa vysporiadal nie s jednou občianskoprávnou námietkou (navyše vznesenou zo strany druhého účastníka), ale hneď s pomerne širokým spektrom otázok, o ktorých rozhodovať nemôže a ktoré majú pravdepodobne prejudikovať a majú pravdepodobne mať vplyv na rozhodnutie konajúceho súdu a aj úspech vo veci niektorého z účastníkov konania a ktoré priamo vyplývajú z občianskoprávnej námietky vznesenej zo strany druhého účastníka konania svedčiacej o spore o inom práve žalobcu
(nie však o jeho neexistencii) a uvedený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa za základ svojho rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Občianskoprávnu námietku vzniesol teda druhý účastník konania, keď spochybnil platnosť predloženej nájomnej zmluvy a skutočnosť obnovenia nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazom na to, že podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú považoval za úkon podľa cit. ustanovenia (návrh na vypratanie) a ktorý mal byť prekážkou obnovenia nájmu, čo je však dôkaz o spore, nie o pravdivosti jeho tvrdenia, o perfektnosti úkonu, ktorý môže vyvolávať účinky, ktorých sa dovoláva. Žalovanému zjavne stačila len skutočnosť, že žaloba bola podaná a to bez ohľadu na to, či bola podaná dôvodne, či nebol úkon počas konania zmenený a či v konaní môže byť druhý účastník úspešný, čo je v podstate čistý formalizmus, ktorý nie je z hľadiska spravodlivosti konania prípustný, pričom nedôvodná a/alebo od počiatku vadná žaloba znamená aj to, že došlo k ďalšej obnove nájmu opäť o rok z dôvodu nedodržania doby podľa cit. ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené samozrejme platí, pokiaľ žalovaný nepovažuje za námietku priamo uvedenú skutočnosť obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá však bola v konaní prednesená a preto rozhodnutie žalovaného nie je z ani jedného pohľadu pre priemerného adresáta pochopiteľné a teda je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
18. Uvedenú námietku žalobca rozšíril aj o výtku toho, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté aj vadou nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho v tom, že ak žalovaný aplikoval ustanovenie § 137 Stavebného zákona tak (resp. neaplikoval), že sa ani len nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a takto ani nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav z dôvodu, že si urobil o viacerých občianskoprávnych otázkach bez opory v zákone názor sám, nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné. Správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom, že sa medzi účastníkmi vedie spor o občianskoprávnej otázke a to či je odvolateľ povinný vypratať pozemok druhého účastníka alebo nie, s ktorou súvisí celý rozsah ďalších otázok, ktoré nepatria na rozhodovanie do právomoci správneho orgánu prvého stupňa a ani žalovaného. Tento poznatok je jediný, ktorý bolo možné vyvodiť z podkladov v spise. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré je založené na tom, že vyhodnotil, že len samotná skutočnosť, že žaloba, ktorú podal druhý účastník, bez ohľadu na jej perfektnosť a/alebo dôvodnosť a/alebo namietanú zmätočnosť či zmenu, je postačujúci poznatok na vyvodenie záveru o tom, že k obnove nájmu nedošlo, nie je možné považovať za správne.
19. Okrem toho, žalobca rozhodnutie žalovaného považoval aj za nepreskúmateľné bez akéhokoľvek riešenia ďalšej vytýkanej vady a tou je, aj s ohľadom na vyššie uvedené absolútne nedôvodné rozhodovanie podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Žalovaný nad rámec citácie predmetného ustanovenia nič viac neuviedol a žiadnym spôsobom nereagoval na odvolacie dôvody žalobcu a ani neodôvodnil, prečo sa týmito odvolacími dôvodmi nezaoberal. Žalobca vytýkal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nerešpektuje systematiku Stavebného zákona a ust. § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona nie je celkom nezávislé na ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona. Predovšetkým žalobca zastal názor, ako aj uviedol vyššie, že z podkladov, ktoré predložil vyplýva, že má iné právo k pozemku, ktoré mu umožňuje dôvodne žiadať o predĺženie doby trvania už raz povolenej reklamnej stavby. V takom prípade je aplikácia ust. § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona celkom nenáležité, v rozpore so zásadou proporcionality a vyplýva zo svojvoľného a celkom neprimeraného hodnotenia dôkazov v administratívnom spise (navyše ako je zrejmé vyššie aj neúplného), keď doklad predložený žalobcom (nájomná zmluva ako dvojstranný právny úkon), podpísaný aj žalovaným, vyhodnotil ako nepostačujúci v nadväznosti na námietku druhého účastníka, o ktorej podstate však nebolo do dnešného dňa konajúcim súdom právoplatne rozhodnuté, ale navyše majúc povinnosť postupovať podľa § 3 ods. 2, 5 Správneho poriadku a § 137 Stavebného zákona, svoje závery vyvodil bez akejkoľvek relevantnej reflexie na tieto citované povinnosti správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného. Avšak súčasne s tým, aby vôbec mohol postupovať správny orgán prvého stupňa podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona nevyhnutne by musela nastať situácia predpokladaná v ust. § 60 ods. 1 cit. zákona.
20. Žalobca bol toho názoru, že postupom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať a bolo zasahované do jeho práva na spravodlivé konanie. Vychádzajúc zo štrasburskej judikatúry, namietal porušenie zásad spravodlivého konania najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
21. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV.
A/ vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01. 07. 2020 a zotrval na tom, že jeho postup, ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Žalobca ako vlastník reklamnej stavby nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená.
23. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľných spôsobom, uviedol, že z obsahu spisu stavebného úradu nie je zrejmý postup žalobcu, ktorý by v súlade s § 9 a nasl. správneho poriadku riadnym spôsobom uvádzal dôvody vylúčenia zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania veci. V odvolaní žalobca následne uvádzal len všeobecné konštatovanie o tom, že je potrebné, aby sa zamestnanci stavebného úradu javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania. Hodnotiac uvedené žalovaný mal za to, že námietka zaujatosti nebola v tomto konaní zo strany žalobcu v podstate ani účinne vznesená, a preto nebol dôvod sa s ňou zaoberať. Z celého predloženého spisového materiálu vyplývalo, že žalobca spomenul ním tvrdenú námietku predpojatosti až v podanom odvolaní, ale nekonkretizoval ju, len všeobecne konštatoval.
K námietke, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra nespĺňajú požiadavky podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Pre úplnosť dodal, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného správneho úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Na základe uvedeného túto námietku hodnotil za nedôvodnú.
24. Následne zotrval na tvrdení, že nájomný vzťah v tomto čase už netrvá. Táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade pre stavebný úrad predbežnou otázkou, resp. povinnosťou na postup podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko Občiansky zákonník jasne hovorí, že nájomná zmluva sa obnoví, len v tom prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti. V tomto prípade neexistuje žiadna námietka, ktorá vyplýva z vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom. Žalobca jednoducho v konaní o zmenu doby trvania reklamných stavieb nevedel preukázať, že má k pozemkom, na ktorých sú umiestnené jeho reklamné stavby iné právo. To, že bola zo strany vlastníka pozemkov podaná žaloba na vypratanie nehnuteľností, neznamená, že sa jedná o občianskoprávnu námietku. Vlastník pozemkov si len splnil zákonnú povinnosť ustanovenú podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Stavebný úrad na základe uvedených skutočností nemohol postupovať inak, len tak, ako postupoval a to, že konanie o zmenu doby trvania reklamných stavieb zastavil a žalovaný následne odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
25. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom právnom názore a navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
B/ rozhodnutie o pribratí za účastníka konania
26. Uznesením č. k. 11S/23/2020-78 zo dňa 30. 07. 2020 súd pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/23/2020 účastníka administratívneho konania: 1. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, IČO: 00 397 482.
27. Ďalší účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu, nevyjadril.
C/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného
28. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 26. 11. 2020 a upriamil pozornosť na postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý žalovaný vo vzťahu k spôsobu zisťovania skutkového stavu neriešil. Z inej rozhodovacej činnosti správneho súdu je zrejmé, že tento považuje za významnú tú skutočnosť, že pri zastavovaní konania nemalo byť začaté konanie, ale v danom prípade a osobitne pri dôvode zastavenia konania, je významné, či žiadosť, ktorú podal žalobca, je úplná. V tejto súvislosti uviedol, že posudzovanie úplnosti žiadosti z hľadiska predpokladov, ktoré majú osvedčovať jej dôvodnosť, je možné pred tým, než by v konaní vystupoval ďalší účastník, nakoľko systematicky ide o postup podľa § 60 Stavebného zákona a účasť ďalšieho účastníka a jeho konanie je systematicky upravené v § 61 ods. 1 Stavebného zákona v nadväznosti na oznámenie stavebného úradu. V danej veci z administratívneho spisu je však zrejmé, že podaním zo dňa 21. 02. 2018 označeným ako žiadosť o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie oznámil správny orgán prvého stupňa začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby, čo bolo zrejmé aj zo samotného obsahu listu. Bolo potom zrejmé, že žalovaný vyvodzuje nesprávne závery z administratívneho spisu, keď konštatuje, že podklady v administratívnom spise sú dostatočné na to, aby bolo konanie zastavené.
Zároveň uviedol, že námietke predpojatosti sa vyjadril k žalobe a k otázke posudzovania obnovy nájmu zduplikoval, že celý postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného podľa jeho názoru presiahol ich právomoci, preto zotrval na podanej žalobe.
Záverom zaslal kópiu administratívneho spisu, za účelom jej porovnania.
D/ stanovisko žalovaného a pribratého účastníka k vyjadreniu žalobcu
29. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
30. Pribratý účastník konania v písomnom vyjadrení požiadal o zamietnutie správnej žaloby ako nedôvodnej a pripojil svoje vyjadrenie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/24/2019.
Okrem toho mal za to, že v súčasnosti absentuje akýkoľvek právny titul na užívanie pozemku SPU, nájomný vzťah medzi SPU a žalobcom zanikol k 31. 12. 2017, preto správne orgány, ktoré vydali správnou žalobou napadnuté rozhodnutia postupovali správne a zákonne, nakoľko žalobca neosvedčil pri svojej žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby svoje právo k dotknutému pozemku.
V.
31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 11. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 13. 04. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
32. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
33. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.
Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je : a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
34. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych (stavebných) orgánov pri rozhodovaní o podanej žiadosti žalobcu (stavebník) o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania v zmysle nájomnej zmluvy reg. č. 43/2011/SPU zo dňa 21. 02. 2011, Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, či správne orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že stavebník nepreukázal iné právo k pozemku a preto bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti, povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona.
37. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu.
38. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
39. Žalobca v žalobných bodoch namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
40. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca ako účastník konania nepreukázal správnemu orgánu v ním stanovenej lehote iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, keďže dňa 31. 12. 2017 skončila platnosť nájomnej zmluvy č. 43/2011/SPU v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, uzavretá medzi vlastníkom pozemku Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (ďalej aj len „SPU“) (prenajímateľ) a žalobcom (nájomca).
41. V preskúmavanej veci skutkový stav vyplýva z I. časti rozsudku, pričom nie je sporné, že správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu listom č. 144/2018-003-Re zo dňa 16. 01. 2018, aby v lehote 15 dní doplnil podanie zo dňa 29. 12. 2018 o požadované doklady a to: doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada stavebník predĺžiť (napr. nájomná zmluva).
Žalobca na výzvu správneho orgánu zareagoval podaním dňa 13. 02. 2018, v rámci ktorého priložil doklad o úhrade správneho poplatku a uviedol, že nájomnú zmluvu doložil k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 29. 12. 2017 a tiež odkázal na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného ustanovenia sa podľa jeho názoru nájomná zmluva predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona.
42. Konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom stavebný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona), ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako dočasných stavieb. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania podľa § 60 stavebného zákona, ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení.
43. Z dôvodovej správy ust. § 60 stavebného zákona vyplýva, že zastavenie konania podľa odseku 2 nie je totožné so zastavením konania podľa § 30 správneho poriadku. Stavebný úrad je oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti.
44. V danej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadosť žalobcu sa týka reklamných zariadení 2 ks - jednostranná reklamná stavba typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. XXXX/XXX reg. „G.“, k. ú. L., popri B. ul., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy, ktoré so súhlasom vlastníka pozemku, na základe dvojstranného právneho úkonu účastníkov - nájomná zmluva zo dňa 21. 02. 2011 v spojení s dodatkom č. 1 a č. 2 mohol mať umiestnené do 31. 12. 2017. Reklamné stavby v zmysle stavebného zákona sú dočasnými stavbami, ktoré na ich umiestnenie vyžadujú stavebné povolenie.
45. Žalobca k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania predložil stavebné povolenie č. 839/2014-014-La zo dňa 28. 01. 2015, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o dočasnú stavbu na obdobie do 31. 12. 2017.
46. Stavebný zákon s účinnosťou od 02. 01. 2015 (novela stavebného zákona č. 293/2014 Z. z.) pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67 ods. 4) a ak stavebník reklamné stavby, ako jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva
alebo LV k pozemku), aby stavebný úrad mohol posúdiť predložené doklady, ktoré by stavebníka oprávňovali na podanie žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania a až následne pristúpi k rozhodovaciemu procesu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení, resp. konanie o takejto žiadosti zastaví. Na takýto postup bol stavebný úrad nie len oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka. V procese posudzovania a skúmania podložených dokladov a listín, ktoré mal žiadateľ o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania predložiť stavebnému úradu, podľa názoru súdu, postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona by bol neopodstatnený. Vlastnícky vzťah k pozemku mal preukázaný výpisom z LV a vyjadrením prenajímateľa pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, o skončení nájomného vzťahu so žalobcom. K uvedenému súd dodáva, že nešlo o konanie s ďalším účastníkom tak, ako to namietal žalobca vo svojej žalobe, ale o zisťovanie skutočného stavu veci, vychádzajúc pritom z tvrdenia žalobcu, že nájomný stav sa predĺžil zo zákona. Uvedené zistenie bolo pre stavebný úrad kľúčové, pretože predmetom konania bolo posúdenie, či žalobca vie preukázať iné právo k pozemku.
47. K aplikácii, resp. neaplikácii § 137 stavebného zákona súd poukazuje na právny názor kasačného súdu, vyjadrený v obdobnej veci, pričom má na mysli vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, ako aj žalovaného, ako aj týkajúcu sa zmeny doby trvania reklamnej stavby a zastavenia konania, avšak s umiestnením na inom pozemku, v rámci ktorej v prvom rade rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/65/2019-107 zo dňa 24. 06. 2020 tak, že žalobu zamietol a kasačný súd rozsudkom sp. zn. 5Sžk/38/2020 zo dňa 25. 02. 2021 kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/65/2019-107 zo dňa 24. júna 2020 zamietol. Následne v bode 24 sa kasačný súd vyjadril k aplikácii § 137 stavebného zákona tak, že:
„Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona. Obsahom námietky sťažovateľa, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa z 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t.j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. Keďže v tomto prípade však podľa kasačného súdu ani nejde o predbežnú otázku, tak ani jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu námietku resp. inú námietku, pri ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať podľa §137 stavebného zákona. Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona.“
48. V kontexte s vyššie uvedeným, súd hodnotí námietku žalobcu, týkajúcu sa toho, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o námietku vznesenú zo strany druhého účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 OZ, pričom ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia a pod., teda správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal ani s jednou občianskoprávnou námietkou, ktorú vzniesol druhý účastník konania, za nedôvodnú.
K uvedenému súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že žalobca podal neúplnú žiadosť (nepreukázal právo k pozemku po 01. 01. 2018), ktorú na výzvu správneho orgánu nedoplnil a preto stavebný úrad bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, keďže žalobca nerešpektoval požiadavky stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti a nepredložil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť a predložená nájomná zmluva v znení dodatku č. 1 a č. 2 ho
oprávňovala užívať pozemok, na ktorom sú predmetné reklamné stavby iba do 31. 12. 2017. Na túto skutočnosť bol žalobca vlastníkom pozemku upozornený písomne oznámením zo dňa 29. 09. 2017 a zároveň vyzvaný na vypratanie (odstránenie dočasných reklamných stavieb) pozemku v lehote do 31. 12. 2017, čo nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby voči žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov, účastníkom ktorých bol sám a samotného zákona v oblasti súkromnoprávnej sfére.
49. Žalovaný a ani stavebný úrad (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) nie sú oprávnené nahrádzať činnosť civilných súdov, vstupovať do ich postupov pri posudzovaní dôvodnosti žaloby, okruh účastníkov konania, skúmať a hodnotiť prednesy účastníkov konania a prejudikovať jeho rozhodnutie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, ak nájomca pozemku užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu dohodnutého písomne.
50. Námietka žalobcu o predĺžení jeho nájmu do 31. 12. 2018 v štádiu, keď stavebný úrad posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, nemá oporu v stavebnom zákone a uvedeným právnym názorom sa žalobca snaží obísť ustanovenia stavebného zákona a vylúčenia dotknutých orgánov a ich (negatívnych) stanovísk v predmetnom konaní (vyjadrenie vlastníka pozemku k vyššie uvedenej nájomnej zmluve a jej Dodatku č. 1 a č. 2). Nikto nemôže nútiť vlastníka pozemku aby neustále, na požiadanie nájomníka, predlžoval dobu nájmu a menil nájomnú zmluvu podľa jeho požiadaviek a prispôsoboval sa jeho potrebám, najmä ak podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil zákonnú podmienku (§ 676 ods. 2 OZ), na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená (žalobca nerešpektoval zmluvné podmienky a výzvu vlastníka pozemku na uvoľnenie pozemku).
51. Pokiaľ žalobca bol toho názoru, že postup vlastníka pozemku, ktorý podal žalobu na súd na vypratanie pozemku, na ktorom má umiestnené reklamné zariadenia podľa predloženého stavebného povolenia, nie je súladný so zákonom, mal možnosť sám sa brániť na súde podaním žaloby voči prenajímateľovi pozemku, čo zrejme neurobil a takýto doklad v administratívnom konaní a ani v súdnom konaní nepredložil. Táto skutočnosť by však žalobcovi nepriniesla priaznivejší výsledok v stavebnom konaní s poukazom na obsah administratívneho spisu a postup vlastníka pozemku a tiež i stavebného úradu, ktorý je povinný, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona ), ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako dočasných stavieb.
52. Hodnotiac, vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že námietky žalobcu, či už ohľadom aplikácie § 676 ods. 2 OZ, § 137 stavebného zákona, alebo aj § 60 stavebného zákona, je potrebné vyhodnotiť za nedôvodné a taktiež námietky s nimi súvisiace.
53. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej podľa jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal, správny súd z administratívneho spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 29. 12. 2017 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol.
Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza.
54. Žalobca až v odvolaní zo dňa 27. 04. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 21. 03. 2019 vytýkal predpojatosť zamestnancov stavebného úradu, pričom dodal, že "takýto postup samozrejme znamená absenciu nestrannosti pri prenesenom výkone štátnej správy, ktorý môže mať za následok len zásah do práva na spravodlivé konanie odvolateľa ako účastníka konania s následkom nezákonnosti rozhodnutia a vyvoláva aj otázky vylúčenia zamestnancov (v širšom význame) Mesta Nitra, ktorý vo
veci konali a/alebo rozhodovali. Nič na tom nemôže zmeniť ani pokus správneho orgánu obhájiť svoj postup formálnym oznámením o možnosti nahliadnuť do spisu zo strany odvolateľa na neurčité písomné oznámenie o rozhodujúcich podkladoch na vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutia totiž nie je zrejmé, prečo považuje správny orgán za rozhodujúci podklad len žalobu bez ostatného obsahu súdneho spisu, ktorá má rovnakú kvalitu a dôkaznú hodnotu ako protiargumentácia odvolateľa, prečo bez ďalšieho prepisuje kvalitu významu - rozhodujúceho podkladu len jednému podkladu, keď perfektnosti resp. dôvodnosti takejto žaloby môže posúdiť len súd na základe akých úvah či zistení vyvodil správny orgán záver, že odvolateľ nemá oprávnenie užívať pozemok. Rozhodnutie správneho orgánu považoval aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež za zjavne zaujaté. Pritom nešlo o prvý prípad, kedy sa zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra mimo svojej kompetencie snažili zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu občianskoprávneho charakteru, ako tomu bolo v prípadoch listov mesta Nitra, resp. konania Ing. Arch. B. E., či Mgr. A. Q., ktorí sa podieľali spolu s pôvodným primátorom mesta na rozhodovacej činnosti stavebného úradu. Išlo o listy zo dňa 04. 07. 2017 a 07. 07. 2017, list adresovaný Strednej odbornej škole potravinárskej s neznámym dátumom, spoločnosti INPEK, s.r.o., s neznámym dátumom a Rímsko-katolíckej cirkvi Nitra s neznámym dátumom. Zároveň dodal, že je potrebné, aby sa zamestnanci stavebného úradu, resp. štatutárny orgán javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné pre samotnú existenciu listov rozosielaných tretím osobám s cieľom zasiahnuť priamo do súkromnoprávnych vzťahov odvolateľa k tretím osobám, pričom z objektívnych dôvodov sa uvedené konanie zamestnancov stavebného úradu, keď sa snažia zmeniť (nie zistiť) dôkaznú situáciu v neprospech účastníka konania mimo rámca správneho konania nemožno považovať za nič iné len za zaujatý pomer k účastníkovi a/alebo k veci a nie je možné za týchto skutočností považovať rozhodovanie správneho orgánu za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako aj v súdnom konaní.“ Napriek uvedeným skutočnostiam k odvolaniu žiadne prílohy žalobca nepriložil.
55. Následne žalobca predpojatosť zamestnancov stavebného úradu namietal aj v žalobe, avšak žiadnym spôsobom neoznačil námietku predpojatosti, ktorú by podal v tejto konkrétnej veci voči zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom spise ani nenachádzala.
Žalobca v žalobe ďalej argumentoval námietkou zo dňa 20. 09. 2017, ktorú aj priložil k žalobe, avšak z predmetnej námietky vyplýva, že bola stavebnému úradu doručená dňa 29. 09. 2017 a predmetné konanie sa začalo až dňa 29. 12. 2017, teda predmetná námietka sa nemohla týkať aj predmetného konania. Rovnako tak, aj listinné dôkazy buď boli datované pred začatím konania, alebo aj keď boli datované neskôr, nemohli splniť požiadavku náležitostí na uplatnenie námietky zaujatosti, ktorá ako bolo vyššie, musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Naviac, tieto listinné dôkazy boli predložené až v súdnom konaní a nie pred správnym orgánom.
56. Zhrnúc vyššie uvedené, súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by podal voči zamestnancom stavebného úradu námietku zaujatosti v predmetnom konaní, a preto stavebný úrad nemal dôvod sa takouto námietkou ani zaoberať. Rovnako sa takouto námietkou nemohol zaoberať ani žalovaný, pretože ani pred ním žiadna konkrétna námietka zaujatosti vznesená nebola. Okrem toho, žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu, a to ani za stavu, ak by takáto námietka zaujatosti podaná bola. Námietka uvedená v odvolaní však náležitosti námietky zaujatosti nespĺňala, išlo o namietanie procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa, v rámci ktorého žalobca videl zaujatosť, avšak žiadnym relevantným dôvodom a najmä preukázaním včasnosti ju nezdôvodnil. Len všeobecne konštatoval, ako má správny orgán postupovať, aby sa účastníkom v zmysle rozhodovacej činnosti súdnych autorít aj javil ako nestranný. Uvedené skutočnosti žalovaný preskúmal a dospel k záveru, že stavebný úrad konal v súlade so zákonom. Súd preto aj uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil za nedôvodnú.
57. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.
58. Vychádzajúc z uvedeného súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
59. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a vysvetlil podstatu podmienok ust. § 67 stavebného zákona.
60. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody zastavenia stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
61. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.
62. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratý účastník), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).
63. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.