Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/58/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: A. B. a C. D. B. E. XXX/X,X, B. C. B., zastúpení správcom: EKA, s.r.o., so sídlom Trenčianska cesta 603, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 300 446, právne zastúpeného: JUDr. Martin Žaťko, advokát so sídlom Trenčianska cesta 603, Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802, proti žalovaným: 1/ Mesto Bánovce nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Bockanič, advokát so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 31 805 922 a 2/ BYTTHERM, s.r.o., so sídlom Hollého 148/46, Bánovce nad Bebravou, IČO: 31 446 639, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza /do 30.5.2023 Okresného súdu Bánovce nad Bebravou/ zo dňa 30. marca 2023, č.k. -269, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., V. a VI. p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Výrokom II. uložil žalovanému 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť - spoločné priestory bytového domu F. G. XXX C. H. E. A. B. C. B., nachádzajúce sa na parcele číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom pre katastrálne územie B. C. B., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť znalcovi I. I. J., so sídlom K. G. XXX doplatok znalečného vo výške 49,07 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom VI. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť znalcovi I. I. J., so sídlom K. G. XXX doplatok znalečného vo výške 49,07 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na vec aplikoval ust. , , , , , , , , , , o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, , , . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ vypratania predmetných nehnuteľností. Žalobca dňa 01.01.2021 prevzal správu bytového domu, pričom v rámci preberania správy bytového domu od predchádzajúceho správcu (žalovaného 2/) zistil, že niektoré spoločné zariadenia bytového domu sú treťou osobou uzamknuté a neprístupné vlastníkom bytov v bytovom dome. Podľa informácií od vlastníkov predmetné priestory uzamkol a užíva žalovaný 2/, ktorý žalobcovi odmietol sprístupniť predmetné priestory, pričom ako dôvod uviedol, že tieto priestory sú vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalovaný 2/ je v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 03.05.1999 správcom mestského majetku. Zároveň sa žalovaný 2/ odvolával na skutočnosť, že v týchto priestoroch sa nachádza zariadenie výmeničky TV a TÚV a že je správcom predmetného majetku. Podľa žalobcu sa v bytovom dome nachádzajú len spoločné priestory, ktoré sú spoločnými zariadeniami bytového domu. Ide o spoločné priestory bývalej kotolne, t.j. spoločné priestory bytového domu, ktoré vlastníci vlastnia v príslušnom pomere tak, ako je to zrejmé zo zápisu v katastri nehnuteľností. Pri neexistencii nebytových priestorov v bytovom dome nemôže obstáť argument žalovaného 2/, že predmetné priestory užíva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.05.1999, ktorú uzatvoril so žalovaným 1/. Z obhliadky bolo žalobcom zistené, že v priestore sa nachádza sklad materiálu a náradia žalovaného 2/, t.j. potvrdili sa informácie, ktorými žalobca disponoval - spoločné priestory vlastníkov bytov sú žalovaným 2/ využívané bezplatne ako skladové priestory, a to v rozpore s vôľou vlastníkov a bez akéhokoľvek právneho titulu.

2. Súd prvej inštancie zo Zmluvy o výkone správy pre bytový dom E. XXX/X,X, B. C. B. zo dňa 15.12.2020 (účinnej od 01.01.2021) uzatvorenej medzi správcom (spoločnosťou EKA, s.r.o., IČO: 36 300 446) a žalobcom, článku III. bod 1 a článku IV. bod 1 zistil, že správca má oprávnenie vo vlastnom mene zastupovať a konať na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným štátnym orgánom verejnej moci. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.05.1999 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom vyplýva predmet nájmu, a to prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení: a) hmotný investičný majetok a b) nedokončené investície. Z odborného vyjadrenia spoločnosti L. M. F., so sídlom C., B. XX, IČO: XX XXX XXX vyplýva, že ide o spoločnosť vykonávajúcu viac ako 10 rokov činnosti v oblasti obnovy bytových domov, ktorá spoločnosť zabezpečovala kompletnú rekonštrukciu zdravotechniky na bytovom dome E. XXX/X, X. Vzhľadom na nimi vykonané práce na výmene rozvodov na predmetnom bytovom dome majú za to, že predmetné priestory o rozlohe XXX,XX m2 slúžia výlučne bytovému domu a žiadnym iným bytovým domom. Okrem uvedeného sa v predmetných priestoroch iné zariadenia vykurovania či zdravotechniky, nenachádzajú. Nenachádza sa v bytovom dome žiadne zariadenie, ktoré by servisne zabezpečovalo iné bytové domy, v priestoroch sa nenachádza žiadne palivo. Bytový dom dostáva teplo a teplú vodu z centrálnej kotolne a nemá samostatnú kotolňu s kuričom, ale teplo je pre bytový dom zabezpečený formou dodávky od dodávateľa tepla, v tomto prípade žalovaného 2/. Priestory nachádzajúce sa na prízemí bytového domu E. XXX/X,X slúžia výlučne tomuto bytovému domu. V týchto priestoroch sa nenachádza žiadne technologické zariadenie, ktoré by slúžilo alebo mohlo slúžiť inému bytovému domu. Z odborného vyjadrenia spoločnosti 1. N. B., F., so sídlom O. P. XXX/XX, B. C. B., IČO: XX XXX XXX vyplýva, že táto spoločnosť vykonáva ako hlavný predmet činnosti servisné práce zariadení v bytových domoch. Na žiadosť žalobcu 1/ ako správcu bytového domu E. XXX/X,X spoločnosť uvádza, že v priestoroch o rozlohe XXX,XX m2 sa nachádzajú stupačky teplej a studenej vody výlučne pre daný bytový dom. V priestoroch sa nenachádza žiadne iné zariadenie slúžiace inému bytovému domu. V časti týchto priestorov, ktoré majú samostatný vchod sa nenachádzajú ani zariadenia slúžiace bytovému domu a ide výlučne o skladové priestory.

3. Zo znaleckého posudku č. 205/2022 zo dňa 04.11.2022, znalca I. I. J. súd prvej inštancie zistil, že v bytovom dome číslo XXX na ulici E. sa nachádzajú spoločné priestory, ktoré sú spoločnými zariadeniami a slúžia výlučne tomuto bytovému domu. V bytovom dome č. XXX sa nenachádzajú spoločné zariadenia, ktoré by v súčasnosti slúžili inému bytovému domu. V predmetnom bytovom dome sa nenachádza výmenníková, ani posilovacia stanica. Pôvodné kotle ústredného vykurovania na tuhé palivo boli v minulosti demontované a nenachádzajú sa v kotolni, ani v sklade paliva. Tlakové nádoby pre teplú úžitkovú vodu (TÚV), ak tu v minulosti boli, tak sú taktiež odstránené a nenachádzajú sa v priestoroch kotolne ani v sklade paliva. Znalec v bytovom dome na ul. Družstevná v spoločných priestoroch (kotolňa,

2x sklad paliva, WC a šatňa kuriča) nezistil nič, čo by slúžilo bytovému domu s.č. XXX C. H. E., resp. inému bytovému domu. Uvedené priestory neslúžia bytovému domu s.č. XXX ani inému bytovému domu. V kotolni je vytvorený otvor, cez ktorý je do priestorov kotolne dovedený zväzok optických káblov, ktoré nie sú napojené, ale zmotané na podlahe pod stenou. Podľa vyjadrenia pracovníka žalovaného 2/ sa tu pripravuje serverovňa, ktorá bude slúžiť na meranie a reguláciu vykurovacieho systému pre bytový dom s.č. XXX aj pre iné bytové domy.

4. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný 2/ užíva priestory v bytovom dome na ulici E. G. XXX A. B. C. B., v ktorom jednotlivé byty a podiely priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu patria žalobcovi. Sporná medzi účastníkmi konania bola povaha priestorov v danom bytovom dome o výmere XXX,XX m2 (kotolňa, sklady paliva, WC, šatňa kuriča), či tieto priestory sú spoločnými zariadeniami bytového domu, v zmysle § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v nadväznosti na to bol sporný právny dôvod, od ktorého žalovaní 1/ a 2/ odvodzujú svoje užívacie právo k sporným priestorom v predmetnom bytovom dome. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní mal súd prvej inštancie za preukázanú z listov vlastníctva č. XXXX Q. G. XXXX pre katastrálne územie B. C. B. v spojení so závermi znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 205/2022) vykonaného v konaní. V zmysle uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že v bytovom dome F. G. XXX C. H. E. A. B. C. B. sa nachádzajú len spoločné priestory, ktoré slúžia výlučne tomuto bytovému domu, a teda sú spoločnými zariadeniami. Zároveň sa v uvedenom bytovom dome nenachádzajú spoločné zariadenia, ktoré by v súčasnosti slúžili inému bytovému domu. S poukazom na závery znaleckého posudku súd prvej inštancie sporné priestory predmetného bytového domu považoval za spoločné zariadenia bytového domu, v zmysle § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorých vlastníctvo je výlučne spojené s vlastníkmi jednotlivých bytov v bytovom dome. Rovnaký záver vyplýva aj z predložených odborných vyjadrení a výpovede svedka. V dôsledku uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané vlastníctvo žalobcov (vlastníkov bytov predmetného bytového domu) k jednotlivým podielom na spoločných zariadeniach predmetného bytového domu, a to aj k spornému priestoru v bytovom dome, a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na vypratanie. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že vlastníci bytov v bytovom dome si neodkúpili podiel na spornom priestore v bytovom dome, nakoľko v podiele na spoločných častiach a zariadenia bytového domu nie je tento priestor (kotolňa, sklad, šatňa a súvisiace priestory) zahrnutý, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď z predložených listín súd prvej inštancie toto tvrdenie nemal za preukázané. Z predloženej projektovej dokumentácie ako aj z ďalších v konaní predložených listinných dôkazov vyplýva, že bytový dom F. G. XXX C. H. E. A. B. C. B. mal byť postavený v 60. rokoch 20. storočia. Zo žiadneho z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by súčasťou bytového domu súpisné číslo XXX mali byť aj nehnuteľnosti iného charakteru, ako tie, ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, resp. č. XXXX pre katastrálne územie B. C. B., t.j. jednotlivé byty a k nim prináležiace podiely na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a jeho príslušenstva, ktoré sú nerozlučne spojené s vlastníctvom jednotlivých bytov. Oprávnenie správcu bytového domu konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov mal súd prvej inštancie za dané v zmysle § 9 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch v spojení s článkom III. bod 1 a článkom IV. bod 1 Zmluvy o výkone správy pre bytový dom E. XXX/X,X, B. C. B. zo dňa 15.12.2020, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2021. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že do jeho vlastníckeho práva zasahuje žalovaný 2/, ktorý svoje zásahy do vlastníckeho práva žalobcu k spoločným priestorom predmetného bytového domu odvodzuje od uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 03.05.1999 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom. Avšak predmetom tejto nájomnej zmluvy nie je prenájom priestorov predmetného bytového domu, ale prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení - hnuteľného majetku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ nijakým spôsobom neoprávnene nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k spoločným priestorom predmetného bytového domu. Napokon ani z nájomnej zmluvy zo dňa 03.05.1999 nevyplýva, že predmetom zmluvy by mali byť akékoľvek priestory v predmetnom bytovom dome, ktoré by boli vo vlastníctve žalovaného 1/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ považoval súd podanú žalobu za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný 2/ užíva spoločné zariadenia predmetného bytového domu bez súhlasu žalobcu ako spoluvlastníkov podielu priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktorá skutočnosť, vo vzťahu k užívaniu, medzi účastníkmi konania ani nebola sporná, zasahuje tým do vlastníckeho práva žalobcu, a preto je tomuto potrebné poskytnúť ochranu jeho vlastníckeho práva k spoločným zariadeniam predmetného bytového domu, ktorej sa podanou žalobou domáha. Súd prvej inštancie určil lehotu na plnenie v súlade s , nakoľko nemal za dôvodné určiť dlhšiu lehotu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , v spojení s , tak, že v konaní úspešnému žalovanému 1/ priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému 1/ v konaní neúspešný. Naopak žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/, keď súd podanej žalobe voči žalovanému 2/ plne vyhovel, a teda voči žalovanému 2/ bol žalobca plne úspešný, a preto má voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalovaného 1/. Preddavok na znalecké dokazovanie zložený žalovaným 1/ v sume 200 eur predstavuje trovy konania, na náhradu ktorých má v konaní úspešný žalovaný 1/ nárok voči vo vzťahu k nemu v konaní neúspešnému žalobcovi. O zaplatení doplatku znalečného vo výške 98,14 eur súd rozhodol tak, že zostatok doplatku znalečného rozdelil medzi žalobcu (v sume 49,07 eur) a žalovaného 2/ (v sume 49,07 eur) a zaviazal ich na jeho úhradu na účet znalca I. J., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V. a VI.).

5. Proti tomuto rozsudku, výroku I., IV., V. a VI. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca odvolanie odôvodnil poukazom na ust. , , , a / súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/. Namietal, že žalobca je v konaní úspešný, nakoľko žalovaný 1/ pred súdnym konaním a počas celého súdneho konania tvrdil, že je vlastníkom priestorov, ktoré sú predmetom konania a tieto prenajíma na základe nájomnej zmluvy žalovanému 2/. Žalovaný 1/ požiadal kataster nehnuteľností o zápis vlastníckeho práva k týmto priestorom, ktoré preukázal existenciou fiktívnej kotolne, fiktívneho skladu paliva, fiktívnej výmeničky a fiktívneho kuriča a jeho sociálneho zariadenia. Žalobca v konaní navrhol vykonanie obhliadky. Súd obhliadku nenariadil a namiesto obhliadky nariadil znalecké dokazovanie. Žalobca na vlastné náklady, z dôvodu hospodárnosti, zabezpečil Odborné vyjadrenia od spoločnosti L. M.. Z odborných vyjadrení vyplýva, že žiadna výmenička, kotolňa, palivo v predmetných priestoroch nie sú. Žalobca vzniesol proti nariadeniu znaleckého dokazovania námietky. Súd nariadil na návrh žalovaného 1/ znalecké dokazovanie, ktorým chcel žalovaný 1/ preukázať, že v predmetných priestoroch je kotolňa, výmenička, sklad palivo atď. Žalobca namieta trovy, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom predmetných priestorov a teda nemohol tieto priestory prenajať žalovanému 2/, ktorý ich nemôže bezplatne užívať a dosahovať z nich zisk na úkor vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaní si nesplnili v zmysle povinnosť tvrdenia ako i preukázanie svojich tvrdení. Nariadenie znaleckého dokazovania na druhom pojednávaní je porušením zásad civilného procesu a to najmä zásady hospodárnosti konania, zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, koncentračnej zásady, zásady dôkaznej povinnosti a zásady včasného poskytnutia spravodlivosti. Súd prvej inštancie nenariadil miestnu obhliadku, ale bez ďalšieho nariadil znalecké dokazovanie. Tieto trovy konania žalobca nespôsobil, preto nesúhlasí, aby bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť trovy znalečného. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, nakoľko nezohľadnil žalobcom predložené dôkazy, neobsahuje relevantné odôvodnenie / (, , ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru, rozhodnutie Garcia Ruiz v. Španielsko, Hadjianastassiou v. Grécko. S poukazom na vykonané dokazovanie, odôvodnenie rozhodnutia, súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov odvodil nesprávne závery a vec nesprávne právne posúdil. Namietal závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Žalobca od začiatku tvrdil, že žiadne nebytové priestory, resp. priestory spoločnej kotolne (akejkoľvek kotolne) v predmetnom dome neexistujú, z čoho vyplýva, že ani nemôžu byť predmetom nájomnej Zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalovanému 1/. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých

výrokov a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a posúdiac obsah odvolania, aj výroku III. a VI., podal žalovaný 2/ odvolanie. Uviedol, že vznikom samostatnej Slovenskej republiky Mesto Bánovce nad Bebravou dostalo do vlastníctva štátne bytové domy vrátane kotolní na E. H. XXX, kde uhlová bloková kotolňa vyrábala a dodávala teplo a TÚV. Mesto odpredalo byty, ktoré boli vlastníctvom mesta. Bloková kotolňa zostala naďalej vo vlastníctve mesta, teda vlastníci kotolňu neodkúpili. Žalobca žalobou o vypratanie nepreukázal v konaní svoje vlastníctvo zákonným spôsobom. Žalovaný 2/ nevyužíval spoločné zariadenia bez súhlasu žalobcu, nakoľko vlastníkom bol žalovaný 1/. Posudok znalca je irelevantný, nakoľko hodnotí stav v roku 2022 a nie v čase relevantnom pri prevode vlastníctva mestských bytov na nájomcov v roku 1983, kde mesto zabezpečovalo výrobu a dodávku tepla z blokovej kotolne pre B. C. B. C. H. E.. Žalovaný 1/ ako vlastník kotolne nedal súhlas žalovanému 2/ na vypratanie kotolne. Žalobca na výzvu nepreukázal svoje vlastníctvo a preto nie je daný dôvod na vypratanie. Žalovaný 1/ ako vlastník kotolne pred cca 30 rokmi po odpredaji mestských bytov pristúpil z ekologických dôvodov nahradeniu uhlia plynom, hospodárnosti prevádzky, k investícii vybudovania tepelného kanála a k zlepšeniu plynulého zásobovania teplom a TÚV napojením na kotolňu D.. Nájomcovia mestských bytov pri odkúpení bytov by získali nezákonne, v rozpore s dobrými mravmi nebytové priestory kotolne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako nezákonný a žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalovaný 1/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že navrhuje odvolaniu žalovaného 2/ v plnom rozsahu vyhovieť. Odvolanie žalobcu navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

8. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote subjekty strán v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výrokoch I., II., III., V. a VI., je potrebné podľa potvrdiť a vo výroku IV. podľa zmeniť. Žalobcom a žalovaným 2/ uplatnené odvolacie dôvody podľa , , , a vyhodnotil odvolací súd sčasti, vo vzťahu k trovám konania, opodstatnené. 11. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

12. Podľa ust. , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľa, týkajúcu sa ním tvrdeného nedostatočného, arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. ).

16. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa zákonného ustanovenia , vo väzbe na vyššie uvedený odvolací dôvod ( ), je taký vadný postup súdu v sporovom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza vo výnimočnom prípade tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998).

18. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

19. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v súlade s požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2 a nasl. ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, preto odvolacie námietky vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú nedôvodné.

21. Odvolací súd v súlade s vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ust. vo vzťahu k trovám konania.

22. Žalobca v písomne podanom vyjadrení uviedol, že žalovaný 2/ je povinný vypratať nehnuteľnosť, pričom aj žalovanému 1/ mala byť uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný 1/ opakovane uvádzal, že je subjektom oprávneným prenajímať nehnuteľnosť žalovanému 2/ a je zodpovedný za vznik sporu. Vzhľadom na dĺžku nezákonného stavu, v ktorom žalovaný 1/ prenajímal žalovanému 2/ nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, nie je aplikácia ust. spravodlivá. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali byť zaviazaní povinnosťou vypratať nehnuteľnosť s uložením povinnosti na náhradu trov konania.

23. Žalovaný 1/ v písomne podanom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že žiada o priznanie náhrady trov konania a nesúhlasí s postupom podľa , nakoľko neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa.

24. Žalovaný 2/ v písomne podanom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s použitím v prospech žalobcu. Rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú.

25. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

26. Posúdením rozhodujúcich skutočností, vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľov, vo vzťahu k výrokom I., II., III., V. a VI., vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, výsledky dokazovania vyhodnotil vo svetle princípov daných ust. a z dostatočne zisteného a správne vyhodnoteného skutkového stavu vyvodil tiež následne aj správny právny záver, o splnení zákonných predpokladov na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle ust. .

27. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalovaný 2/ užíva spoločné priestory v bytovom dome vlastnícky patriace žalobcovi, bez právneho dôvodu. Povahu týchto priestorov vyhodnotil, poukazom na znalecký posudok a odborné vyjadrenia, v súlade s ust. § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako spoločné zariadenia bytového domu, ktorých vlastníctvo je výlučne spojené s vlastníkmi jednotlivých bytov v bytovom dome. Žalovaný 1/ nezasahuje do vlastníckych práv žalobcu k spoločným priestorom bytového domu, keď z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom zo dňa 3.5.1999 vyplýva prenájom hnuteľného majetku - tepelného hospodárstva a tepelných zariadení. Vlastnícke právo žalovaného 1/ v predmetnom konaní preukázané nebolo.

28. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/193 Z.z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami

sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

30. Vlastnícke žaloby v zmysle ust. sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci /nehnuteľnosti na ochranu a súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie/ vypratanie neprávom zadržiavanej veci, nehnuteľnosti resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby má len vlastník nehnuteľnosti, ak preukáže svoje vlastnícke právo ako i skutočnosť, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Právnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcu je v zmysle ust. žaloba o uloženie povinnosti žalovanému 2/ vypratať nehnuteľnosť, spoločné zariadenia bytového domu, ktoré žalovaný 2/ užíva bez právneho dôvodu. Ťažiskovo v predmetnom spore bolo ustálenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti ako i posúdenie spoločných priestorov v bytovom dome.

31. Žalovaný 2/ namietal, že žalobca v konaní nepreukázal svoje vlastnícke právo ako i skutočnosť, že žalovaný 2/ neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zotrval na tvrdení, že žalovaný 1/ ako vlastník kotolne nedal žalovanému 2/ súhlas na vypratanie. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, ktorý hodnotil stav v roku 2022. Rovnako žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/.

32. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne ustálil, že medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom bola dňa 3.5.1999 uzatvorená nájomná zmluva. Predmetom nájomnej zmluvy nie je prenájom spoločných priestorov bytového domu, ale prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení. Žalovaný 2/ užíva spoločné zariadenia bytového domu bez súhlasu žalobcu a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.

33. Odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, nie je dôvodná. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je vlastníkom sporných spoločných zariadení. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.5.1999 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vyplýva prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení - hnuteľného majetku, pričom predmetnom prenájmu nie sú priestory v bytovom dome, ktoré by boli vo vlastníctve žalovaného 1/. V priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie so závermi, že v predmetnom bytovom dome sa nachádzajú spoločné priestory, ktoré sú spoločnými zariadeniami a slúžia výlučne bytového domu. V bytovom dome sa nenachádzajú spoločné zariadenia, ktoré by slúžili inému bytovému domu, nenachádza sa tu výmenníková stanica ani posilovacia stanica. Pôvodné kotle ústredného vykurovania na tuhé palivo boli v minulosti demontované, rovnako aj tlakové nádoby pre teplú úžitkovú vodu. Skutočnosť, že v bytovom dome sa kotolňa nenachádza, vyplýva aj z odborného vyjadrenia spoločnosti L. M., F., C.. Priestory bytového domu o rozlohe XXX,XX m2 slúžia výlučne bytovému domu a v týchto priestoroch sa iné zariadenie vykurovania, resp. servisné zariadenia, nenachádzajú. Bytový dom dostáva teplo a teplú vodu z centrálne kotolne a nemá samostatnú kotolňu s kuričom. Žalobcom namietané skutočnosti boli preukázané i správou katastra nehnuteľností, ktorý uviedol, že spoločné zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome. Z projektovej dokumentácie predloženej žalovaným 1/ vyplýva, že ide o miestnosti, ktoré tvoria spoločné zariadenia domu v zmysle z.č. . Vlastnícke právo žalobcu bolo v konaní jednoznačne preukázané. Preto ani odvolacia námietka žalovaného 2/, že nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, nie je dôvodná.

34. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Vychádzajúc z predmetného ustanovenia návrhy na vykonanie dokazovania sú prostriedkami procesného útoku, ako aj obrany. Podľa § 366 je možné v opravnom prostriedku, akým je odvolanie,

v predmetnej veci prednášať tieto prostriedky vrátane aj dôkazu, ktoré doteraz neboli použité len v zákonom vymedzených prípadoch uvedených v citovanom ustanovení. Odvolací súd počas odvolacieho konania je povinný prihliadnuť na prostriedky, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu, či nesprávne obsadeného súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo ku vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ ich nemohol bez svojej viny použiť. Ide o výnimku z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany. ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z obsahu podaného odvolania žalovaného 2/ vyplýva, že žalovaný 2/ namieta, že žalovaný 1/ ako vlastník kotolne nedal žalovanému 2/ súhlas na vypratanie kotolne. Žalovaný 2/ tieto tvrdené skutočnosti neuplatnil pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd poukazom na ust. na procesnú obranu žalovaného 2/, na tieto neprihliadal.

36. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ).

37. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie i napriek nesúhlasu žalobcu, nie je dôvodná.

38. Posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1CSP) a nie sporových strán. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a ani s jej vyhodnotením dôkazov. Do dispozičnej právomoci súdu v zmysle patrí rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 21.06.2022; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.12.2022). Preto postup súdu prvej inštancie, ktorý na návrh žalovaného 1/ vykonal znalecké dokazovanie je správny, nakoľko odstránil spornú otázku a to charakter spoločných zariadení, skutočnosť, aké zariadenia sa v spoločných priestoroch nachádzajú a vlastnícke právo žalobcu. A naviac, znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme všetkých strán sporu, za účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcu, preto nariadením znaleckého dokazovania nedošlo k porušeniu zásad civilného procesu, zásady hospodárnosti konania, zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, koncentračnej zásady, zásady dôkaznej povinnosti a zásady včasného poskytnutia spravodlivosti tak, ako to v podanom odvolaní namietal žalobca. Kľúčovú otázku by neodstránilo ani vykonanie miestnej obhliadky, ktorú v konaní navrhol žalobca. V danej veci bolo potrebné vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, ktorý sa vyjadril k odborným otázkam, nakoľko rozhodnutie záviselo, v zmysle ust. CSP od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky. 39. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného 2/, že posudok znalca je irelevantný, nakoľko hodnotí stav v roku 2022 a nie v čase relevantnom pri prevode vlastníctva mestských bytov na nájomcov v roku 1983, nie je dôvodná, keď v zmysle ust. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

40. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

41. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo

veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

43. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu.

44. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

45. Aj podľa záverov vyjadrených v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2009 sp. zn. je potrebné pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).

46. Rozhodovacia prax je už dlhodobo ustálená v názore, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá). V neposlednom rade je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (porov. R 24/1964). Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (porov. ).

XX. Odvolací súd v predmetnom konaní vzhliadol splnenie podmienok pre uplatnenie ustanovenia v intenciách vyššie prezentovanej ustálenej rozhodovacej praxe a zohľadnil i závery vyplývajúce z uznesenia ústavného súdu z 24. októbra 2019 sp. zn. , ako aj tvrdenia žalobcu, že považoval žalovaného 1/ za pasívne vecne legitimovaného, vychádzajúc zo zmluvy o prenájme. Žalovaný 1/ v priebehu konania deklaroval, že je vlastníkom sporných spoločných priestorov, podal návrh na kataster nehnuteľností za účelom vykonania zápisu jeho vlastníckeho práva. Žalobca, za účelom ochrany svojich práv, nemal inú možnosť, ako podanie žaloby o vypratanie, čo mu nie je možné pričítať na ťarchu za situácie, že mal záujem dohodnúť sa a opakovane vyzýval žalovaného 1/ o súčinnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je z hľadiska aplikácie významným prihliadať na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde /spochybňovanie jeho vlastníckeho práva, neoprávnené užívanie nehnuteľnosti/, postoj strán v konaní, charakter konania a neprimeranú tvrdosť.

I napriek úspechu žalovaného 1/ v predmetnom spore odvolací súd za aplikácie ust. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

48. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne aj v napadnutých častiach, výroku V. a VI., o trovách štátu, keď súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcu k spoločným zariadeniam v bytovom dome. V konaní bol vypracovaní znalecký posudok, ktorý ustálil kľúčovú otázku, nakoľko žalovaný 1/ a 2/ vlastnícke právo žalobcu spochybnili, teda tento dôkaz bol vykonaný v záujme všetkých strán sporu, preto sú strany sporu povinní znášať náklady súvisiace s vyhotovením znaleckého posudku.

49. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutých častiach, výroku I., II., III., V. a VI. ako vecne správny potvrdil a v napadnutej časti vo výroku IV., za použitia zmenil tak, že rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, aplikujúc pritom ustanovenie .

50. O trovách odvolacieho konania, s poukazom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu odvolateľov, rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žiadnej zo strán nepriznal ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).