Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-202-2020.pdf
PDF · 180.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/202/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SEAFLY ESTATE a.s., so sídlom Nová Rožňavská 134/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 718 421, zastúpeného zástupcom MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: HERN s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti žalovaného a vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, prijatých dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, označených poradovým číslom 1/, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/5/2017-176 zo dňa 5. augusta 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/5/2017-194 zo dňa 30. septembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/5/2017-176 zo dňa 5. augusta 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/5/2017-194 zo dňa 30. septembra 2020 v napadnutých výrokoch
- I., ktorým súd žalobu zamietol,
- III., ktorým žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“ v správnom gramatickom tvare) okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Samostatným výrokom II. návrh na prerušenie konania zamietol a podľa výroku III. žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti žalovaného a vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia prijaté dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, v oboch prípadoch označené poradovým č. 1/ sú neplatné.
2. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 5Cb/92/2010, v ktorom sa žalobca proti žalovanému domáha
- určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 10.9.2010 o neplatnosti prevodu akcií zo dňa 28.10.2010,
- určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 19.01.2011,
- určenia neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného zo dňa 8.2.2011, zo dňa 25.3.2011 a zo dňa 20.05.2011,
- určenia neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného zo dňa 14.7.2015, 10.09.2015 a 23.10.2015,
- určenia neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného zo dňa 29.12.2015 a
- určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 27.07.2016 na tom skutkovom a právnom základe, ktorý vyjadril v podanej žalobe a jej následných zmenách. V dôsledku skutočnosti, že v súvislosti s daným konaním spoločnosti žalovaného, najmä pokiaľ ide o prijaté rozhodnutia zo dňa 10.09.2010 a 28.10.2010, spoločnosti žalobcu vznikla škoda, žalobca tento nárok uplatnil v súdnom konaní, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 5Cb/38/2014. Žalobca uviedol, že sa dozvedel o tom, že jediným spoločníkom žalovaného, spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Stasinou á Boumpoulinos 3, 1" floor, 1060 Nicosic, Cyperská republika a vykonávajúcim pôsobnosť valného zhromaždenia, bolo podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; 1. dňa 20.10.2016 prijaté rozhodnutie, ktorým jediný spoločník spoločnosti rozhodol o zmene doterajšieho znenia čl. 2 zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. tak, že do tohto článku sa dopĺňa pod č. 14 živnosť - výroba jednoduchých výrobkov z kovu, pod č. 15 živnosť - opracovanie kovu jednoduchým spôsobom a pod č. 16 živnosť - výroba spotrebného tovaru v oblasti kovovýroby - kováčstvo, zámočníctvo, výroba nástrojov, brúsenie a leštenie kovov, kovoobrábanie, stavba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom. Táto zmena zohľadňuje faktický stav evidovaný v živnostenskom registri Okresného úradu Námestovo, ktorý je dôsledkom zlúčenia spoločnosti HERN s.r.o. so spoločnosťou ZTS - Gastro, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 385 301, so spoločnosťou ZTS Energetika, s.r.o. so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 388 165 a so spoločnosťou Strojárne, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 31 614 051. Vzhľadom na uvedené nové ustanovenie čl. 2 zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. vrátane nadpisu znie: ...a dňa 06.12.2016 bolo prijaté rozhodnutie, ktorým jediný spoločník spoločnosti rozhodol o zrušení doterajšej Zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. a o schválení novej Zakladateľskej listiny v nasledovnom znení... .
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že túto podáva z dôvodu, že vo vzťahu k už uvedeným skutkovým a právnym tvrdeniam v konaní opísanom pod bodom I. žaloby, zásadne a jednoznačne popiera legitimitu výkonu práv a povinností spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED ako tvrdeným jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného, pretože tento ním nie je práve pre neplatnosť rozhodnutí opísaných v bode I. žaloby. Potom žalobca považoval sporné rozhodnutia, ktoré uviedol pod bodom IV., prijaté niekým, kto na to oprávnený nie je, a tým sú uznesenia neplatné. Vo vzťahu k ust. § 131 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že keďže sú mu v spoločnosti žalovaného upierané práva akcionára (vo vzťahu k pôvodnej právnej forme žalovaného), a o vyššie uvedených rozhodnutiach tvrdeného jediného spoločníka spoločnosti žalovaného sa nemal možnosť dozvedieť inak ako z údajov zapisovaných v Obchodnom registri SR Žilina, týkajúceho sa spoločnosti žalovaného, preto až k tomuto dňu sa žalobca mohol dozvedieť o tejto skutočnosti. Listiny týkajúce sa prijatých sporných rozhodnutí v spoločnosti žalovaného boli do zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Žilina doručené dňa 02.11.2016 a 16.12.2016. Vzhľadom k tomuto žalobca považoval žalobu uplatnenú v zákonom stanovenej lehote. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 183, § 131 ods. 1 až 5, § 191 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čl. 19, 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
4. K ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.05.2017, podľa ktorého žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného, vo vzťahu k rozhodnutiu jediného spoločníka zo dňa 20.10.2016 bola žaloba podaná oneskorene (02.02.2017), keď v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo potrebné žalobu podať v lehote 3 mesiacov od rozhodnutia jediného spoločníka, pri rozhodovaní jediného spoločníka je vadnosť zvolania valného zhromaždenia irelevantná, pretože jediný spoločník sa k svojmu rozhodnutiu nezvoláva, preto neplatí predpoklad žalobcu, že preň platí lehota na podanie žaloby od momentu, kedy rozhodnutie jediného spoločníka bolo vložené do zbierky listín obchodného registra súdu. Žalovaný poukázal na to, že ani k jednému z napádaných rozhodnutí žalobca v žalobe vôbec netvrdí a ani nepreukazuje, že prijaté rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Vo vzťahu ani k jednému z napádaných rozhodnutí žalobca v žalobe netvrdí (a ani nepreukazuje), ako sa ho rozhodnutie ako bývalého spoločníka, resp. akcionára týka. Netvrdí, že tieto rozhodnutia môžu alebo mohli alebo budú môcť zasiahnuť alebo obmedziť práva žalobcu. Žalovanému vôbec nie je zrejmé, čo podanými žalobami žalobca sleduje a čo je jeho sledovaným záujmom na úspešnom výsledku tohto sporu. Z dôvodu absencie skutkového a právneho vymedzenia
žaloby v prekluzívnej lehote a v časti žaloby aj jej oneskorené podanie po uplynutí prekluzívnej lehoty, žalovaný uviedol, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a ani skutkové tvrdenia, ktoré by chcel osobitne okresnému súdu prezentovať. Žalovaný žalobu považoval za bezdôvodnú, pretože žalobca nie je akcionárom žalovaného od roku 2010 a spoločníkom žalovaného nikdy nebol. Vzhľadom na to, že v tom čase bolo prerušené konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5Cb/92/2010, žalovaný žiadal, aby si okresný súd pripojil tento súdny spis, v ktorom sú uvedené okolnosti predchádzajúcich sporov medzi žalobcom a žalovaným, na ktoré odkazuje aj žalobca v žalobe.
5. Okresný súd poukázal na to, že uznesením zo dňa 10.04.2017 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 5Cb/92/2010. Následne uznesením zo dňa 01.03.2019, č.k. 5Cb/5/2017-133 rozhodol o pokračovaní v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/5/2017, keďže konanie sp. zn. 5Cb/92/2017 sa právoplatne skončilo dňa 18.01.2019.
6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa s obsahom listín, ktoré tvorili súčasť spisu, osobitne s rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/92/2010 zo dňa 28.03.2017 v spojení s opravným uznesením a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/24/2018 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
7. Okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že dovolávať sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecno-právne ako aj formálno-právne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení, sa môže domáhať vyhlásenia uznesenia za neplatné len vtedy, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia v rozsahu tvrdenom v žalobe, keďže podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia.
8. Okresný súd poukázal na to, že na návrh akcionára môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločnej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. Nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha.
9. V sporovej veci bolo preukázané, že dňa 20.10.2016 bolo prijaté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti žalovaného (spoločnosti KREPALA INVESTMENTS LIMITED) vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, ktorý rozhodol o zmene doterajšieho znenia čl. 2 zakladateľskej listiny žalovaného, a to tak, že do tohto článku sa doplnili pod č. 14 a č. 16 odbory živnosti - výroba spotrebného tovaru v oblasti kovovýroby - kováčstvo, zámočníctvo, výroba nástrojov, brúsenie a leštenie kovov, kovoobrábanie, stavba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom, pričom táto zmena mala zohľadniť faktický stav evidovaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Námestovo, ktorý bol dôsledkom zlúčenia spoločnosti žalovaného so spoločnosťou 1/ ZTS - Gastro, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 385 301, 2/ so spoločnosťou ZTS Energetika, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 388 165 a 3/ so spoločnosťou Strojárne, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 31 614 051. Nebolo sporné ani to, že dňa 06.12.2016 bolo prijaté rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného (spoločnosti KREPALA INVESTMENTS LIMITED) vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, ktorý rozhodol o zrušení doterajšej zakladateľskej listiny spoločnosti žalovaného a o schválení novej zakladateľskej listiny v znení uvedenom v tomto rozhodnutí.
10. Okresný súd mal za to, že vo vzťahu k týmto uzneseniam, ktoré obe boli prijaté pod poradovým číslom 1/, žalobca v žalobe neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Žalobca v podstate okrem skutkovo a právne zdôvodnenej žaloby, odvolávajúc sa na trestným činom získané oprávnenia vykonávať úkony v mene žalobcu (zápisom údajov do obchodného registra na základe nepravdivých skutočností), v dôsledku čoho konaním na to neoprávnených osôb v mene žalobcu ako (pôvodného) akcionára žalovaného mali byť porušené jeho akcionárske práva, ďalej ani len netvrdil a nekoncentroval dôvody vo vzťahu
k prijatým napadnutým uzneseniam č. 1 žalovaného dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, v čom tieto mali obmedziť jeho práva akcionára. Konkrétne dôvody a ustanovenia zákona alebo stanov, ktoré mali byť porušené a porušením ktorých by malo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu, netvrdil. Je nepochybné, aby nezákonnosť, rozpor so stanovami alebo spoločenskou zmluvou sa týkala obsahu napadnutého uznesenia valného zhromaždenia. Tieto dôvody neplatnosti je možné relevantne tvrdiť iba v lehote 3 mesiacov od konania valného zhromaždenia, preto len dôvody uvádzané do tohto času, ak sa ukážu dôvodnými, za predpokladu splnenia ostatných podmienok, môžu znamenať úspech žaloby. V zmysle štandardnej judikatúry žalobu nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2000, uverejnený v ZSP 7/2001).
11. Ak žalobca poukazoval na trestnú činnosť v jeho mene konajúcich osôb (ako pôvodného akcionára žalovaného) na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom ešte dňa 10. septembra 2010, okresný súd poukázal na to, že konanie v jeho mene konajúcich osôb na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného nemožno vzťahovať na tretie osoby konajúce v dobrej viere, pričom opak ani doposiaľ vedenými trestnými konania vo vzťahu k orgánom žalovaného, preukázaný nebol.
12. K časti žaloby, ktorou žalobca žiadal určiť neplatnosť prijatého rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného dňa 20.10.2016 pre márne uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, musel žalobu aj z toho dôvodu zamietnuť. Márnym uplynutím lehoty, ktorá vyplýva z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné žalobu zamietnuť. Žiadna z osôb uvedených v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nemôže domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde po uplynutí lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby musí byť táto zamietnutá.
13. Okresný súd ďalej uviedol, že v prípade jediného spoločníka, ak ide o právnickú osobu, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán tejto právnickej osoby. Rozhodovanie jediného spoločníka nie je hlasovaním na valnom zhromaždení a v týchto prípadoch sa valné zhromaždenie nekoná. Pri jednoosobovej spoločnosti je z povahy veci vylúčené, aby sa v nej konalo valné zhromaždenie, preto v jednočlennej spoločnosti sa valné zhromaždenie nekoná. Ide o rozhodnutie jedného spoločníka, a preto nebolo potrebné, aby konateľ zvolával valné zhromaždenie. Plynutie prekluzívnej lehoty podľa okresného súdu bolo potrebné počítať od prijatia rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia a nie od momentu, kedy sa žalobca o ňom dozvedel. Rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia bolo prijaté dňa 20.10.2016, pri trojmesačnej prekluzívnej lehote na podanie žaloby táto lehota sa skončila 21.01.2017, preto ak bola podaná žaloba dňa 02.02.2017, bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 183 Obchodného zákonníka. Okresný súd uviedol, že žaloba bola podaná v elektronickej podobe a dodatočne doručená v listinnej podobe v lehote 10 dní podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP. Keďže táto časť žaloby bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, okresný súd v tejto časti z tohto dôvodu žalobu zamietol.
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodnutie jediného spoločníka prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia môže byť napadnuté žalobou o určenie neplatnosti podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka za tých istých podmienok ako uznesenia valného zhromaždenia, t.j. oprávnená osoba ho musí uplatniť do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Okruh oprávnených osôb na podanie žaloby je stanovený v zákonnom ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 183 Obchodného zákonníka akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka iba, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
15. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby, ktorou žiadal určiť neplatnosť prijatého rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 06.12.2016. Žalobca v spoločnosti žalovaného nemá postavenie spoločníka alebo konateľa alebo postavenie ďalších zákonom stanovených osôb oprávnených na podanie žaloby (v podstate táto skutočnosť nebola ani sporná, keďže ju žalobca nikdy nepopieral s poukazom k ust. § 151 ods. 1 CSP). Nemohol byť žalobca preto ani osobou aktívne legitimovanou, ak daný druh žaloby o vyslovenie neplatnosti môžu vo
vymedzenej lehote žiadať len osoby vymenované v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by aj okresný súd pripustil (vzhľadom na pôvodnú argumentáciu žalobcu o neoprávnenosti osôb konajúcich v jeho mene ako pôvodného akcionára žalovaného v nadväznosti na chronologický rad ním tvrdených neplatných právnych úkonov), že žalobca by bol osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, muselo by sa ho ako (bývalého) spoločníka a konateľa a aj akcionára rozhodnutie týkať, t.j. medzi rozhodnutím, ktoré napadol žalobou a porušením zákona musí byť vecná súvislosť a musí sa žalobcu dotýkať.
16. Okresný súd zistil, že rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia dňa 20.10.2016, došlo k zmene doterajšieho článku 2 zakladateľskej listiny žalovaného, keď sa doplnili pod bod č. 14 a bod č. 16 odbory živnosti zohľadňujúce fakticky stav zlúčenia spoločnosti žalovaného s tam uvedenými spoločnosťami, t.j. dal sa do súladu právny stav s faktickým stavom týkajúci sa vykonávaných predmetov obchodných činností (živností) žalovaného vzniknutý v dôsledku zlúčenia a napokon rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 06.12.2016 došlo síce k zmene článku 2 zakladateľskej listiny a k schváleniu novej zakladateľskej listiny, ale z ich obsahu nevyplýva, že by sa mala dotknúť žalobcu.
17. Okresný súd poukázal na ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa spoločník neplatnosti valného zhromaždenia môže dovolávať iba v prípade, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva spoločníka (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 122/2001
- ZSP 21/2003). Z obsahu žiadneho prijatého rozhodnutia nebolo možné konštatovať, že by sa dotýkalo priamo žalobcu alebo že by boli spôsobilé obmedziť jeho práva ako (bývalého) spoločníka, či pred zmenou právnej formy (bývalého) akcionára. Aj v tejto časti bola žaloba podľa okresného súdu nedôvodná s tým, že správne argumentoval žalovaný, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, v čom rozhodnutie mohlo obmedziť jeho práva ako (bývalého) spoločníka, čo bolo nosným predpokladom pre to, aby okresný súd žalobe mohol vyhovieť. Pre právne posúdenie okresný súd aplikoval ust. § 183, § 131 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka.
18. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie podľa návrhu žalobcu a tento dôkaz zamietol, pretože považoval navrhnuté dokazovanie za právne irelevantné s ohľadom na posúdenie (ne)splnenia formálnych predpokladov pre vyslovenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia a jednak z dôvodu, že v obdobných veciach, v ktorých bola podaná žaloba založená na rovnakých skutkových a právnych dôvodoch, bola zo strany okresného súdu zamietnutá, pričom týmto rozhodnutím, pokiaľ nenastane právna zmena, vychádzajúc zo zásady zakotvenej v Čl. 2 ods. 2 CSP, bol okresný súd viazaný.
19. K výrokovej časti II., ktorou bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, okresný súd v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nezistil dôležitý dôvod na prerušenie konania, ak má byť správnosť rozhodnutia posudzovaná vo vyvolanom dovolacom konaní veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 5Cb/92/2010. Okresný súd uviedol, že vec vedená pod sp. zn. 5Cb/92/2010, do právoplatnosti ktorej bolo dané súdne konanie prerušené, v štádiu rozhodovania okresného súdu bola právoplatne skončená dňa 18.01.2019, pričom podľa judikatúry súdov dovolacie konanie v inej veci nie je prekážkou pre meritórne rozhodnutie a nie je ani dôvodom na to, aby súd musel konanie prerušiť, o to viac, ak všetky otázky boli vyriešené v základnom konaní, ktoré skončilo právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Okresný súd preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešným v spore bol žalovaný, ktorému bol priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.
21. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súčasne okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že na Okresnom súde Námestovo sa vedú štyri podobné ďalšie konania o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) žalovaného zo dňa 10.09.2010, neplatnosť rozhodnutia
jediného spoločníka zo dňa 19.01.2011, 08.02.2011, 25.3.2011, 20.05.2011, 14.7.2015, 10.09.2015 a 23.10.2015, 29.12.2015, 27.07.2016, vedené pod sp.zn. 5Cb/92/2010 (aktuálne vedené v štádiu dovolacieho konania). Ďalej sa vedie konanie o neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31.05.2017, 10.10.2017, 18.10.2017, 29.11.2017, 27.05.2019 a 17.06.2019, vedené pod sp.zn. 5Cb/43/2017 a o náhradu škody spôsobenej členmi predstavenstva žalovaného, v tom čase akciovej spoločnosti na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.09.2010 (vtedy ako akciovej spoločnosti), ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 5Cb/38/2014. Z dôvodu, že všetky štyri konania vybavuje a rozhoduje tá istá sudkyňa, je pochopiteľným krokom v napadnutom rozsudku, že sa pridržiava svojich predošlých rozhodnutí, naviac, pokiaľ v pôvodnom konaní pod sp. zn. 5Cb/92/2010 rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 13Cob/24/2018 zo dňa 12.12.2018. Žalobca vyvolal dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. okresného súdu 5Cb/92/2010.
22. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že v žalobe nebolo uvedené, z akého dôvodu majú byť uznesenia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 06.12.2016 rozporné so zákonom, spoločenskou zmluvou a stanovami a v čom mali byť obmedzené práva žalobcu ako niekdajšieho akcionára, pokiaľ podľa žalobcu náležitosti žaloby sú zo žaloby a dôkazov evidentné, o to viac, že rovnaký súd a sudkyňa pozná skutkový a právny stav zo žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cb/92/2010, na ktoré konanie táto žaloba nadväzovala. Dôvod podanej žaloby je jednoznačný, ak žalobca poukazuje na protiprávne vylúčenie z práv akcionára spoločnosti žalovaného a aj na rozpor so zákonmi SR, spoločenskou zmluvou a stanovami. Dôvodom takéhoto rozporu so zákonnou úpravou nie je nič iné, než udalosť, ktorá sa stala dňa 10.09.2010 a ktorá protiprávny stav na neprospech žalobcu založila. Žalobca uviedol, že dňa 10.09.2010, t.j. aj v tento deň, bol väčšinovým akcionárom spoločnosti žalovaného (vtedy ako akciovej spoločnosti) s podielom 51% na zisku, hlasovacích právach a na základnom imaní. V tom čase práve členovia predstavenstva žalovaného, ako akciovej spoločnosti, a to H.. Q. E. a H.. B. V. konali spôsobom bezprecedentne porušujúc zákonné povinnosti členov štatutárneho orgánu podľa ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, keď protiprávne dňa 10.09.2010 umožnili pre nich absolútne cudzej a neznámej osobe p. I. O. zvolať MVZ, zúčastniť sa na ňom ako osobe oprávnenej konať za žalobcu a hlasovať na ňom vrátane prijatia rozhodnutí. Pán I. O. ešte pred zvolaním MVZ sa prezentoval ako nový člen predstavenstva spoločnosti SEAFLY ESTATE a.s.
- žalobcu (akcionára), k čomu doložil iba rozhodnutie vraj jediného akcionára SEAFLY ESTATE a.s., a to neznámej spoločnosti EXPRES SLOVAKIA s.r.o., ktoré podpísal jej jediný konateľ a spoločník
- p. Ladislav Tanko, v ktorom táto spoločnosť ako samozvaný jediný akcionár odvolal a vymenoval predstavenstvo SEAFLY ESTATE a.s.. K oprávneniu konať za spoločnosť SEAFLY ESTATE a.s. doložil ešte plnú moc, ktorú mu udelil druhý člen predstavenstva - p. E., s ktorým mali konať za spoločnosť SEAFLY ESTATE a.s. ako noví členovia predstavenstva spoločne. Žalobca poukázal na ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka s tým, že spoločnosť SEAFLY ESTATE a.s. ako väčšinový akcionár nikdy, ani dňa 10.09.2010 nemala jediného akcionára, teda, že s určitosťou ním nebol ani EXPRES SLOVAKIA s.r.o., pretože uvedené by bolo vyjadrené v zápise v obchodnom registri. Členovia predstavenstva akceptovali doslova a do písmena papier, na ktorom niekto - spoločnosť EXPRES SLOVAKIA s.r.o. a za ňu majúc konať p. J. I., o sebe vyhlásil, že je jediným akcionárom spoločnosti SEAFLY ESTATE a.s., a že vlastným rozhodnutím mení personálne obsadenie či už predstavenstva ako aj dozornej rady. Podľa žalobcu predstavenstvo nemalo žiadnym spôsobom preukázané, že EXPRES SLOVAKIA s.r.o. je jediným akcionárom spoločnosti SEAFLY ESTATE a.s. a bolo vylúčené, aby predstavenstvo za daného stavu priznalo relevanciu vystupovania osobe, ktorú takáto osoba len tvrdeného akcionára mala zvoliť a vydávať sa za nový štatutárny orgán žalobcu. Každá tretia osoba pri zmenách štatutárneho orgánu je povinná sa o týchto skutočnostiach riadne presvedčiť. Bola jednoznačne preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu, že ku dňu konania MVZ dňa 10.09.2010 členovia predstavenstva nekonali s náležitou odbornou starostlivosťou a pripustili tak konanie MVZ pri neexistencii preukázania podmienok účasti relevantného akcionára, keď zápis v obchodnom registri nekorešpondoval údajom listín. Štatutári žalovaného akceptovali plnú moc údajných nových členov predstavenstva žalobcu - p. E. a p. O., udelenú výhradne p. O., hoci podľa výpisu z obchodného registra vyplynulo, že musia konať obaja štatutári spoločne. Táto plná moc v zmysle judikatúry NS ČR sp. zn. 29 Odo 1082/2005 a Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/09, III. ÚS 353/2012, I. ÚS 191/2019 je absolútne neplatným právnym úkonom.
23. Žalobca na základe týchto skutočností uviedol, že ak si predstavenstvo nepreverí základné skutočnosti, akými sú štruktúra jej väčšinového akcionára a osoby, ktoré zaňho konajú, hoci to vyplýva z obchodného registra a daná osoba nepreukáže zákonným spôsobom nesprávnosť údajov v ňom (opak), ide o porušenie ich povinností podľa ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, a to povinnosti vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti, povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
24. V neprospech žalovaného svedčí aj to, že sám potvrdil vo vyjadrení, že stav spoločnosti si overil až dňa 13.09.2020, teda tri dni po tom, čo sa uskutočnilo MVZ a súčasne si žalovaný nechal urobiť analýzu dňa 13.09.2020 k otázke súladnosti so zákonmi na advokáta, ale dňa 10.09.2020 to neurobil (zrejmou nesprávnosťou uvádzaný rok 2020, ak správne malo byť uvedené 2010). Na neprospech žalovaného podľa žalobcu je, že došlo k protiprávnemu konaniu a rozhodnutiami predmetného MVZ došlo k zásadným zmenám v spoločnosti, ktorými bez akejkoľvek pochybnosti sú, ak sa týkali akcií spoločnosti. S odstupom času nie je nezaujímavý fakt, že H.. Q. E., teda osoba, ktorá od začiatku tvrdí, že je všetko v poriadku, je dnes vlastne osobou vlastniacou, i keď cez inú spoločnosť, v podstate celú spoločnosť žalovaného, takže o tom, v koho záujme vtedy konal, teda že uprednostnil vlastné záujmy pred záujmami akcionárov. Žalobca poukázal aj na príbuzenský pomer H.. Q. E. a E. G., vtedajšieho predsedu predstavenstva SEAFLY ESTATE a.s.. Pokiaľ by nebolo nezodpovedného a protiprávneho konania členov štatutárneho orgánu žalovaného, ktorí akceptovali požiadavku na zvolanie a následne i zvolali MVZ, a tým umožnili i prijať rozhodnutie na MVZ dňa 10.09.2010, nikdy by žalobca nebol takýmto spôsobom a nadväzujúcimi aktmi pripravený o účasť v spoločnosti žalovaného a nevznikla by mu enormná škoda. Žalobca zvýraznil, že nemá ako inak, než skrz postupného napadnutia všetkých rozhodnutí žalovaného od sporného momentu, t.j. od 10.09.2010, odkedy bol žalobca pripravený o svoju účasť v spoločnosti žalovaného, žiadať súdy o súdnu ochranu, pretože v opačnom prípade by také rozhodnutia boli považované za platné. Všetky tieto skutočnosti boli uvedené v žalobe ako aj v pripojenom a bezprostredne súvisiacom súdnom spise, ktorý žalobca označil a ako dôkaz navrhol vykonať jeho pripojením k spisu a oboznámením sa, tým je evidentné obmedzenie práv žalobcu, keď bol vylúčený ako akcionár a rovnako je evidentné aj porušenie zákona v jeho ustanoveniach - § 196 ods. 5, § 156 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka, ako aj porušenie stanov a spoločenskej zmluvy, keď sú oprávnení na valnom zhromaždení hlasovať iba skutoční akcionári žalovaného. Dôvody žaloby boli vymedzené v zákonnej lehote riadne, pričom toto pravidlo nevylučuje to, že v ďalších podaniach žalobca len svoju argumentáciu konkrétnejšie rozvinul. Žalobca aj po podaní žaloby môže konkretizovať už predostreté argumenty v žalobe. Podstatné je, aby sa držal v ich medziach, čo žalobca dodržal. Prístup okresného súdu a posúdenie žaloby vyhodnotil žalobca ako formalistické, bez zreteľa na princíp spravodlivosti, princíp ochrany práv.
25. Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, a to Krajského súdu v Žiline, tak jeho rozhodnutie je napadnuté dovolaním. Podľa žalobcu odvolací súd pri svojom rozhodnutí pracoval s nesprávnymi skutkovými okolnosťami a skutkovým stavom, keď predovšetkým tento uviedol (nesprávne), že členovia štatutárneho orgánu žalovaného v rozhodnom čase (10.09.2010) vychádzali z takých istých listín ako registrový súd - Okresný súd Bratislava I, ktorý na základe nich dňa 13.10.2010 zapísal dané údaje do obchodného registra. Žalobca však zdôraznil, že dané už nemohlo konvalidovať to, že k rozhodnutiam na MVZ došlo dňa 10.09.2010, teda o tri dni skôr, než Okresný súd Bratislava I vykonal zápis, a tak štatutári nemohli vedieť, či budú dané listiny súdom akceptované, navyše podľa žalobcu bolo otázne, ako mohol súd tento zápis vykonať, ak nemal všetky listiny vyžadované pre zápis v zmysle zákona.
26. Žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, podľa ktorého nešpecifikoval a nedefinoval skutkovo dôvody žaloby, v čom porušenie zákona, stanov mohol obmedziť práva žalobcu. Aj v tomto prípade názor okresného súdu bol formalistický pri výklade ust. § 131 Obchodného zákonníka. Meritom celého sporu je to, že v súdnom konaní podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že od momentu požiadavky na zvolanie MVZ a jeho vykonania dňa 10.09.2010, ako aj následne vykonaných VZ, ktoré prijímali uznesenia, tieto sa konali bez účasti reálneho akcionára spoločnosti, z čoho vyplýva, že ani jedno z takto prijatých uznesení nemôže byť platné a zákonné. Žalobca nesúhlasil ani s názorom okresného súdu o nedodržaní trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Aj v tomto vyslovenom názore žalobca mal za to, že ide o nesprávny, formalistický, protiústavný postup pri výklade ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
27. Podľa názoru okresného súdu, lehota na podanie žaloby o neplatnosť uznesení jediného spoločníka sa má odvíjať od momentu, kedy došlo k prijatiu tohto rozhodnutia a nie od momentu, keď sa žalobca o ňom dozvedel. Takýto výklad je formalistický, bez akéhokoľvek spravodlivého zreteľa na účel, logiku či význam tejto normy. Účelom právnej normy v ust. § 131 Obchodného zákonníka je
možnosť tam uvedených osôb napadnúť uznesenie valného zhromaždenia v lehote 3 mesiacov od jeho prijatia alebo ak nebolo riadne zvolané odo dňa, keď sa o ňom mohli (objektívne) dozvedieť. Žalobca uviedol, že ak nebolo riadne požiadané o zvolanie valného zhromaždenia, a teda nemohlo byť ani následne konané valné zhromaždenie dňa 10.09.2010, tak potom každé ďalšie valné zhromaždenie, či po zmene právnej formy a štruktúry žalovaného, t.j. rozhodovanie jediného spoločníka, treba považovať za nezákonné, nie riadne zvolané, a preto i neplatné. Žalobca subjektívne od 10.09.2010 nemal možnosť sa dozvedieť o prijatých akýchkoľvek rozhodnutiach, pretože stratil postavenie akcionára a nie je ani spoločníkom žalovaného. Žalobca zvýraznil, že jedinou možnosťou, ako sa dozvedieť o týchto prijatých rozhodnutiach, je len zo zápisov vykonaných v obchodnom registri, resp. od momentu ich zverejnenia v obchodnom registri. Podľa žalobcu súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Žalobca sa o prijatie rozhodnutí jediného spoločníka, vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia mohol dozvedieť len z výpisu z obchodného registra na žalovaného, v ktorého zbierke listín boli uložené tieto dokumenty. Podľa žalobcu neexistoval iný spôsob, akým by sa žalobca mohol o týchto skutočnostiach dozvedieť, resp. zistiť, či boli prijaté rozhodnutia jediným spoločníkom. Vzhľadom k tejto právnej situácii potom nemôže z hľadiska ochrany jeho práv spadať pod lehotu počítanú od prijatia rozhodnutí. Jediným spravodlivým a logickým výkladom je výklad, ktorý svedčí momentu skutočnej možnosti dozvedieť sa o tom, že rozhodnutia boli prijaté, nie momentu ich samotného prijatia.
28. Žalobca zdôraznil princíp súdnej ochrany a nesprávny postup okresného súdu, keď mal za to, že osoba, ktorá je takto prijatými rozhodnutiami postihnutá, tak má jej byť poskytnutá súdna ochrana. Žalobca mal za to, že pod zákonným slovným spojením „ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané“, treba rozumieť aj situáciu, keď v priamej súvislosti s podvodným konaním osôb došlo k absolútne bezprecedentnému odňatiu postavenia spoločnosti žalobcu ako relevantného akcionára, následne i účelovej zmene právnej formy z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, a to cyperskou spoločnosťou v snahe zmariť práva žalobcu a potom i k výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia jediným spoločníkom prijímaním rozhodnutí, o ktorých sa žalobca nemal subjektívne ako dozvedieť. Potom musí byť lehota počítaná od momentu, odkedy sa žalobca o rozhodnutiach mohol objektívne a reálne dozvedieť, čo by bolo možné až zverejnením uloženia predmetných rozhodnutí v zbierke listín. Žalobca považoval z tohto dôvodu žalobu podanú v zákonnej lehote.
29. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, čo vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca s poukazom na celý rad, kontinuitu uplatnených nárokov, mal za to, že bola preukázaná časová a vecná súvislosť, a tým aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na vedenie sporu. Podľa žalobcu okresný súd žalobu hodnotil striktne formalisticky, bez zreteľa na okolnosti prípadu a ním vyvolané dôsledky, a to, že od 10.09.2010 prijatím nezákonných rozhodnutí v dôsledku jednak podvodného konania tretích osôb, ale nemenej závažného konania predstavenstva spoločnosti žalovaného, ktorého prejavenie sa v živote spoločnosti žalovaného umožnilo a ktorý nepriaznivý stav na neprospech žalobcu tak trvá i dodnes. Žalobca ako niekdajší väčšinový akcionár, v dôsledku vyjadrených úkonov prišiel o účasť v spoločnosti žalovaného a tak žalobca stratil dosah na túto spoločnosť, ovplyvňovať jej „život“ realizovaním aj svojich práv a povinností akcionára. Práve preto sa žalobcu bezprostredne dotýkajú aj všetky neskoršie - nezákonné rozhodnutia prijaté na VZ a medzi týmito prijatými VZ existuje vecná a časová - nepretržitá súvislosť. Podľa žalobcu okresný súd opomína to, že nemá k dispozícii iný prostriedok dovolania sa ochrany ako podávanie obdobných žalôb, aby docielil pôvodný stav spred dňa 10.09.2010. Práve z tohto dôvodu žalobca je nútený obrátiť sa na súd, aby všetky rozhodnutia počnúc 10.09.2010 boli vyhlásené za neplatné, pretože v opačnom prípade by ostali nenapadnuteľné.
30. Žalobca v odvolaní okrem nesprávneho právneho posúdenia vykonaného okresným súdom z opatrnosti namietol i nevykonanie podstatného dôkazu v konaní, a to výsluch strany sporu - žalovaného, za ňu konajúcu osobu H.. Q. E., ktorá jediná osoba bezprostredne vnímala udalosti zo dňa 10.09.2010 a ktorá bola vtedajším aj terajším štatutárom žalovaného, a ktorá osoba je dnes jedným z majiteľov spoločnosti žalovaného.
31. V zhrňujúcom závere podaného odvolania žalobca poukázal na to, že súdy uprednostňujú pri rozhodovaní sporov formálny prístup k výkladu právnej normy s cieľom „rýchlosti vybavenia veci”, pričom k spravodlivému rozhodnutiu veci potom nedôjde. Podľa žalobcu výklad právnej normy, a to ust. § 131 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka okresný súd realizoval v rozpore s princípmi práva,
absolútne neprípustným intenzívnym arbitrárnym výkladom, čoho dôsledkom je rozhodnutím vyvolaný stav, kedy reálne možné spravodlivé rozhodnutie ustúpilo do úzadia a preukázateľne boli porušené práva žalobcu, ktoré tak ostali bez riešenia. Žalobca prejavil vieru, že krajský súd ako súd odvolací napraví závažné pochybenia okresného súdu. Podľa žalobcu okresný súd ignoroval poskytnutie súdnej ochrany, a to práve formalistickým výkladom práva, ktorý nemôže obstáť. Žalobca žiadal, aby odvolací súd sa vysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami, rozsiahlou judikatúrou, na ktorú poukázal s tým, že na rozdiel od okresného súdu nerezignuje na svoju odvekú úlohu a poslanie orgánu ochrany práva a strážcu spravodlivosti. Žalobca navrhol, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne, aby rozsudok v odvolaním dotknutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Na rozdiel od žalobcu žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne a právne správne. Podľa žalovaného okresný súd sa riadne vysporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkladne vyhodnotil existujúci skutkový a právny stav. Zo strany okresného súdu nedošlo k formalizmus, pokiaľ okresný súd aplikoval zákonné ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. V podstate aj z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/92/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/24/2018 zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že znenie ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je nepochybné a jeho aplikácia bola správna. Predmetom napádaného rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného bolo rozšírenie živností v predmete podnikania na základe živnostenských oprávnení, resp. zmena čl. 2 spoločenskej zmluvy. Už len z týchto skutočností nepochybne vyplýva, že takéto rozhodnutie jediného spoločníka nijako nemôže zasiahnuť do práv žalobcu ako bývalého akcionára žalovaného (ani keby takéto tvrdenia v žalobe použil). Žalobca nemal ako odôvodniť relevantnosť svojej žaloby z pozície bývalého spoločníka, pretože jeho postavenie sa zmenou predmetu podnikania žalovaného nemohlo nijakým spôsobom dotknúť. Žalobca túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, a tým nebola daná podmienka možného úspechu podanej žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a ani v zmysle ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto logicky okresný súd žalobe žalobcu nemohol vyhovieť. Naviac, žalobca v prekluzívnej lehote na podanie žaloby ani netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by prijatými rozhodnutiami jediného spoločníka žalovaného bol porušený zákon alebo spoločenská zmluva. V žalobe sa obmedzil len na tvrdenia o nezákonnom postupe pri prijatí úplne iných uznesení valného zhromaždenia žalovaného ako tých, ktoré tvorili predmet sporu. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu v odvolaní, žalovaný sa k nim nevyjadril, pretože ich považoval za irelevantné. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
33. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý v podaní zo dňa 14.12.2020 oznámil, že nevyužíva svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, ale zotrváva na podrobnom skutkovom a právnom zdôvodnení podaného odvolania, s poukazom na nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu.
34. Samostatným podaním právny zástupca žalobcu žiadal v prípade verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, aby mu bolo v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP vopred oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, a to buď na elektronickú adresu uvedenú v záhlaví, teda U. alebo do elektronickej schránky.
35. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
36. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/202/2020-279 zo dňa 17.02.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.04.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami právnemu zástupcovi žalobcu na elektronickú adresu U., na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
37. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalobcu posudzoval v rozsahu a z dôvodov tak, ako vyjadril žalobca v ním podanom odvolaní zo dňa 06.10.2020, t.j. za dôslednej aplikácie ust. § 364, § 379, § 380 ods. 1 CSP.
38. Hoci žalobca v podanom odvolaní o nevykonaní dôkazov uviedol, že v tejto časti odvolací dôvod dáva len z opatrnosti, krajský súd tento hodnotil na začiatku, pretože si musel vyriešiť, či vo vzťahu k celej sporovej veci nevykonanie výsluchu za žalovaného konajúcou osobou H.. Q. E. malo vplyv na skutkové zistenia okresného súdu.
39. K návrhu na vykonanie dôkazu, a to výsluchu za žalovaného - p. H.. Q. E. (konateľa žalovaného), ktorý návrh predložil právny zástupca žalobcu, sa okresný súd vyjadril v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd uviedol, že tento navrhnutý dôkaz považuje za irelevantný z dôvodu vyhodnotenia nesplnenia formálnych predpokladov pre vyslovenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť VZ, ako aj z dôvodu, že v obdobných veciach, v ktorých bola podaná žaloba, založená na rovnakých skutkových a právnych dôvodoch, bola žaloba zamietnutá, ktorými rozhodnutiami na základe princípu v Čl. 2 ods. 2 CSP sa okresný súd cítil viazaný. Vo všeobecnosti k návrhu dokazovania krajský súd uvádza, že toto zákonné právo sporovej strany hodnotí súd v rámci výkonu svojej právomoci, keď v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Ak súd rozhodne, že označený dôkaz nevykoná, tak takýto postup aj odôvodní. Súd prvej inštancie zdôvodnil, prečo návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania nevyhovel.
40. Krajskému súdu podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom zo dňa 05. augusta 2020 bolo zrejmé (č.l. 170 až 172 spisu), že žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného, a to výsluchom p. H.. Q. E., vo väzbe na okolnosti konaného podľa žalobcu rozhodného MVZ dňa 10.09.2010, keď ako jediný z predstavenstva žalovaného v rozhodnom čase bol súčasne predsedom predstavenstva žalovaného a spolu s ostatnými členmi predstavenstva bezprostredne vnímal okolnosti, za ktorých boli prijaté rozhodnutia a on spolu s ostatnými členmi predstavenstva porušili svoje povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Krajský súd podľa odvolania žalobcu mal okrem iného za preukázané, že za rozhodnú, od ktorej nadväzovali ďalšie nezákonné úkony, považoval žalobca udalosť, ktorá sa stala dňa 10.09.2010, kedy na základe mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, v tom čase v právnej forme akciovej spoločnosti, bol založený podľa žalobcu protiprávny stav v neprospech žalobcu. Podľa názoru krajského súdu nevykonanie dôkazu výsluchu za žalovaného p. E. nezasiahlo do skutkových zistení potrebných pre rozhodnutie okresného súdu. Krajský súd uvádza, že predmetom danej sporovej veci bolo posúdenie žaloby žalobcu, ktorá sa viazala k rozhodnutiam jediného spoločníka spoločnosti žalovaného a vykonávajúceho pôsobnosť VZ prijatých dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, v oboch prípadoch pod poradovým číslom 1/. K dátumu týchto rozhodnutí bolo potrebné zisťovať skutkový a právny stav, ako aj hodnotiť zákonné podmienky pre žalobu žalobcu. K tomuto zhodnocovaniu potom nesmeroval žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchu p. E. za žalovaného, naviac ktorý v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu mal ozrejmiť okolnosti, ktoré mali byť k dátumu 10.09.2010. Krajský súd dopĺňa, že práve k rozhodnému dátumu konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného 10.09.2010 bolo konané pred okresným súdom pod sp. zn. 5Cb/92/2010 a v tomto konaní vydané rozhodnutie bolo v odvolacom konaní rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13Cob/24/2018 zo dňa 12.12.2018 potvrdené. V čase konania a rozhodovania krajského súdu o danej odvolacej právnej veci už bol zrejmý aj výsledok dovolacieho konania NS SR sp. zn. 4Obdo/85/2019 zo dňa 29. októbra 2020, podľa ktorého bolo dovolanie žalobcu SEAFLY ESTATE a.s., IČO: 35 718 421, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/24/2018-829 zo dňa 12.12.2018, odmietnuté. Krajský súd je toho názoru, že pre posúdenie veci nielen pred okresným súdom, ale aj pred odvolacím súdom nebolo potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch za žalovaného - výsluch p. E..
41. Krajský súd v odvolacom konaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, pretože nezistil dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania (§ 383 CSP). K posúdeniu odvolacích dôvodov žalobcu je potrebné upriamiť pozornosť na predmet súdneho sporu. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.02.2017, doručenou na Okresný súd Námestovo dňa 02.02.2017, domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, a to konkrétne určenia, že rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti žalovaného a vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, prijaté dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, v oboch prípadoch označené pod poradovým číslom 1/, sú neplatné. Pre tento typ
žaloby tak, ako to správne uviedol okresný súd, bolo potrebné primárne skúmať, či boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 131 Obchodného zákonníka.
42. Krajský súd sa oboznámil s Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti HERN s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, podľa ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Stasinou & Boumpoulinas 3, 1“ floor, 1060 Nicosia, Cyperská republika, konajúci prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne - JUDr. Daniely Rakúsovej, advokátky, so sídlom I. XX, XXX XX O., zapísanej v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 2973, ktorý jediný spoločník v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti HERN s.r.o. dňa 20.10.2016 rozhodol o ...„1/ zmene doterajšieho znenia čl. 2 zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. tak, že do tohto článku sa dopĺňa pod č. 14 živnosť: Výroba jednoduchých výrobkov z kovu, pod č. 15 živnosť: Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom a pod č. 16 živnosť: Výroba spotrebného tovaru v oblasti kovovýroby - kováčstvo, zámočníctvo, výroba nástrojov, brúsenie a leštenie kovov, kovoobrábanie, stavba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom. Táto zmena zohľadňuje faktický stav evidovaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Námestovo, ktorý je dôsledkom zlúčenia spoločnosti HERN s.r.o. so (i) spoločnosťou ZTS - Gastro, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 385 301, (ii) spoločnosťou ZTS Energetika, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 388 165 a (iii) spoločnosťou Strojárne, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 31 614 051. Vzhľadom na uvedené nové ustanovenie Čl. 2 zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. vrátane nadpisu znie: Článok 2, Predmet činnosti.“
43. Ďalej sa krajský súd oboznámil s napadnutým Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti HERN s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zapísanej v Obchodnom registri OS Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 54196/L zo dňa 06.12.2016, podľa ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Stasinou & Boumpoulinas 3, 1“ floor, 1060 Nicosia, Cyperská republika, konajúci prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne - JUDr. Daniely Rakúsovej, advokátky, so sídlom I. XX, XXX XX O., zapísanej v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 2973, ktorý jediný spoločník spoločnosti HERN s.r.o., v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti HERN s.r.o. dňa 06.12.2016 rozhodol o ...„1/ zrušení doterajšej Zakladateľskej listiny spoločnosti HERN s.r.o. a o schválení novej Zakladateľskej listiny v nasledovnom znení: Zakladateľská listina spoločnosti HERN s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zapísanej v Obchodnom registri OS Žilina v odd.: Sro, vl.č.: 54196/L.“ (poznámka krajského súdu: nasledovalo znenie zakladateľskej listiny).
44. Je nepochybné, že pre úspešnosť takejto žaloby v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotno-právnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za predpokladu, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote, a to 1/ tvrdenie a preukázanie rozporu prijatých rozhodnutí (uznesení) so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, 2/ ak takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, resp. akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka.
45. Pre tento typ žaloby je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, tak, ako to vecne správne uviedol aj okresný súd v odseku 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že pre zachovanie zákonnej prekluzívnej lehoty troch mesiacov sa vyžaduje, aby v tejto lehote boli uvádzané tvrdenia, dôvody, pre ktoré má žalobca za to, že rozhodnutia, ktoré žalobou napáda, boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Do zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty sa preto koncentrujú dôvody neplatnosti, ktoré už po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty od prijatia rozhodnutia - uznesení valného zhromaždenia nie je možné dopĺňať o ďalšie dôvody (NS SR sp. zn. 4Obo 21/2000).
46. Okresný súd správne postupoval, ak na tento typ žaloby dôsledne aplikoval ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka.
47. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie kumuloval dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol.
48. Krajský súd sa oboznámil so žalobou žalobcu zo dňa 01.02.2017. Obsahom žaloby bol poukaz na konanie vedené pred okresným súdom, a to iné konanie pod sp. zn. 5Cb/92/2010. Ďalej žalobca v žalobe citoval jednotlivé články Ústavy SR, ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v bode IV. žaloby označenom ako „Skutkový základ podanej žaloby“ sa uviedli napadnuté rozhodnutia zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 06.12.2016. V bode IV. žaloby žalobca s poukazom na bod I. žaloby, ktorý odkazuje na samostatné konanie pod sp. zn. 5Cb/92/2010, popiera legitimitu výkonu práv a povinností spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED ako tvrdeného jediného spoločníka spoločnosti žalovaného. Žalobca k ust. § 131 Obchodného zákonníka uvádza, že sú mu upierané práva akcionára vo vzťahu k pôvodnej právnej forme žalovaného, ako aj, že žalobca nemal možnosť sa dozvedieť inak ako z údajov zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina o žalovanom, pričom listiny týkajúce sa prijatých rozhodnutí v spoločnosti žalovaného boli do Zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Žilina doručené dňa 02.11.2016 a 16.12.2016.
49. Krajský súd po oboznámení sa so žalobou žalobcu, v zhode s okresným súdom konštatuje, že žalobca vo vzťahu k napádaným rozhodnutiam, prijatým dňa 20.10.2016 a 06.12.2016 neuviedol dôvody ich rozporu so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, neuviedol dôvody, v čom prijaté rozhodnutia (uznesenia) žalovaného mali obmedziť práva žalobcu ako (bývalého) akcionára. Podľa názoru krajského súdu žalobca si v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote nesplnil hmotno-právnu podmienku koncentrovania dôvodov neplatnosti napádaných rozhodnutí (uznesení), keď tieto dôvody absentovali. Zákonom vyžadovaná koncentračná zásada dôvodov v trojmesačnej prekluzívnej lehote vyžaduje konkrétnosť týchto dôvodov, s prepojením obsahu napádaných rozhodnutí (uznesení), v čom ich prijatie znamenalo rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Z titulu nesplnenia tejto základnej zákonnej hmotno-právnej podmienky, s poukazom na obsah žaloby, žalobca nemohol byť úspešný so svojou žalobou. Krajský súd dodáva, že v bode I. žaloby vyjadrený odkaz na samostatné iné konanie vedené pod sp. zn. 5Cb/92/2010 a poskytnutý prierez určenia neplatnosti, akých (uznesení) rozhodnutí sa v tomto inom konaní žalobca domáhal, nie je splnením zákonnej povinnosti vymedziť to, čo vyžaduje ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. vyjadriť dôvody vo väzbe k napádaným rozhodnutiam (uzneseniam), pre ktoré žalobca má za to, že boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Dôvody neplatnosti musí žaloba obsahovať, resp. tieto dôvody musia byť na súde uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej lehote od prijatia rozhodnutia (uznesenia), vyjadrenej v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, k čomu zo strany žalobcu nedošlo.
50. Krajský súd konštatuje, že nebolo preukázané splnenie hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to v čom obsahovo prijaté rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného mohli obmedziť práva žalobcu. Obsahovo rozhodnutia prijaté jediným spoločníkom žalovaného, ktorý vykonával pôsobnosť valného zhromaždenia (VZ), t.j. prijaté dňa 20.10.2016 a 06.12.2016, sa viazali na obsah zakladateľskej listiny žalovaného v časti predmetu činnosti, keď sa predmet činnosti doplnil pod č. 14, 15, 16 o živnosti, ktoré zohľadňovali faktický stav živností evidovaných v Živnostenskom registri Okresného úradu Námestovo. Žalobca nebol spoločníkom žalovaného k dátumu žaloby, ani k dátumu napádaných rozhodnutí, a pokiaľ ide o žalobcu ako (bývalého) akcionára žalovaného v jeho pôvodnej právnej forme akciovej spoločnosti, tak nebolo zrejmé (ani žalobcom vyjadrené), ako obsahovo sa tieto napádané rozhodnutia žalobcu týkajú. Uvedené, čo zdôrazňuje krajský súd za plného rešpektovania Nálezu ÚS SR č.k. IV. ÚS 434/2010-39 zo dňa 16. júna 2011.
51. Ako vyjadril krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v odsekoch vyššie, pre úspešnosť podanej žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka, sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotno-právnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (k splneniu ktorých v danej sporovej veci nedošlo), za predpokladu podania žaloby aktívne vecne legitimovanou osobou a v prekluzívnej lehote. Okresný súd správne skonštatoval, že žalobca nie je osobou aktívne vecne legitimovanou, pokiaľ nemá u žalovaného postavenie spoločníka ani inej osoby, zadefinovanej v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvíjal od postavenia (bývalého) akcionára, ktoré mal u žalovaného pred zmenou právnej formy, t.j. keď žalovaný bol akciovou spoločnosťou, tak žalobcom nebolo preukázané, že napádané rozhodnutia sa ho týkajú vzhľadom k ich obsahovému zneniu, viažuceho sa na doplnenie predmetu živnosti, za stavu sporovej veci, keď nebol v trojmesačnej zákonnej
prekluzívnej lehote tvrdený dôvod rozporu takto prijatého rozhodnutia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ani z tohto záveru nebola priechodnosť podanej žaloby žalobcu.
52. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo konštatovanie okresného súdu o nedodržaní podania žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote na súd, pokiaľ ide o rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti žalovaného a vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, ktoré boli prijaté 20.10.2016. Ak bola žaloba žalobcom doručená na okresný súd dňa 02.02.2017, tak je zrejmé, že v tejto časti žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o nesprávnej aplikácii ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka v pomeroch prejednávanej veci krajský súd uvádza, že ani tento odvolací dôvod nebol hodnotený ako relevantný. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na znenie ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Pri právnickej osobe, ktorá je spoločníkom, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán tejto spoločnosti. V danej veci žalobca žalobou napádal neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti žalovaného, prijaté dňa 20.10.2016 a dňa 06.12.2016, pri ktorej žalobe momentom pre plynutie trojmesačnej prekluzívnej zákonnej lehoty je moment, dátum ich prijatia. Tento záver vyplýva aj z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Počiatok plynutia tejto lehoty nie je možné viazať na vedomosť žalobcu o týchto rozhodnutiach, t.j. keď sa žalobca o nich mohol dozvedieť, pretože uvedenú vedomosť zákon, a to ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka viaže na situáciu, ak VZ nebolo riadne zvolané, čo však nie je v prípade, ak pôsobnosť VZ vykonáva jediný spoločník spoločnosti, kedy sa VZ nezvoláva. Krajský súd aj v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/24/2018 zo dňa 12.12.2018, ods. 85. odôvodnenia rozsudku, uviedol, že v prípade rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť VZ, plynutie prekluzívnej lehoty je potrebné počítať od prijatia rozhodnutia (uznesenia) VZ. Ani v dovolacom konaní vyvolanom žalobcom tento názor krajského súdu nebol rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Obdo/85/2019 zo dňa 29. októbra 2020 popretý, ak výsledkom dovolacieho konania bolo odmietnutie dovolania žalobcu.
53. Jedným z dovolacích dôvodov žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/24/2018-829 zo dňa 12.12.2018 bolo aj namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci pre formalistický výklad ust. § 131 Obchodného zákonníka, čo sa prekrýva aj s odvolacím dôvodom žalobcu v danej sporovej veci. Dovolací súd, a to Najvyšší súd SR nezistil opodstatnenosť dovolania žalobcu ani v tomto smere, ak dovolanie odmietol rozhodnutím sp. zn. 4Obdo/85/2019 zo dňa 29. októbra 2020. Z odseku 60. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho sp. zn. 4Obdo/85/2019 zo dňa 29. októbra 2020 okrem iného vyplýva, že ...„Všetky závery súdu prvej inštancie, potvrdené odvolacím súdom, ustálené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, sú však závermi bezpochyby skutkovými, ktoré následne viedli k právnemu záveru súdu o zamietnutí žaloby žalobcu. Pokiaľ aj žalobca v dovolaní namieta nesprávnu aplikáciu konkrétnych zákonných ustanovení odvolacím súdom, pričom aj uviedol právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, tak vo vzťahu k vlastnej právnej argumentácii namietol skutkové zistenia a hodnotenia dôkazov vo veci konajúcimi súdmi, čo je v zmysle vyššie uvedeného, pre naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 CSP, neprípustné. Na margo záverov krajského súdu dovolací súd dopĺňa, že tieto možno považovať za logické, ústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia“. Pokiaľ krajský súd v danej sporovej odvolacej právnej veci prihliadol aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/85/2019 zo dňa 29. októbra 2020, tak vo výsledku svojho odvolacieho rozhodnutia, v ktorom žalobca nebol úspešný, nezasiahol do práva žalobcu na súdnu ochranu, ktoré nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam vyplývajúcim zo zákonnej úpravy. Krajský súd má za to, že aplikovaním a výkladom ust. § 131 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka v konaní pred okresným súdom a následne ani vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom nedošlo k rozporu s obsahom a účelom týchto zákonných ustanovení, nedošlo k formalistickému prístupu pri aplikovaní uvedených rozhodných zákonných ustanovení. Pokiaľ zo zákonnej úpravy ust. § 131 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka vyplývajú zákonodarcom stanovené obmedzenia pri uplatňovaní práv na určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia a tieto sa vo vyvolanom súdnom spore rešpektujú, nemožno potom prijať záver o formalistickom prístupe pri aplikovaní a výklade týchto právnych noriem. Krajský súd je názoru, že tak okresný súd, ako aj odvolací súd,
rozhodné zákonné ustanovenia aplikovali a vykladali nielen podľa ich textu, ale aj podľa zmyslu a účelu, a preto nemohlo dôjsť k formalistickému prístupu. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade, podmienky pre žalobcom podanú žalobu upravuje ust. § 131 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka, preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené. Ak výsledkom posudzovania bolo konštatovanie, že zákonom stanovené podmienky pre žalobcom podanú žalobu splnené neboli, tak žalobca nemohol byť so svojou žalobou úspešný. V závere krajský súd uvádza, že nedošlo k rozporu s princípmi práva, ani k arbitrárnemu výkladu, preto rozhodnutie okresného súdu bolo hodnotené ako vecne správne.
54. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd nezistil, že by súd prvej inštancie prijal nesprávne skutkové a právne názory, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.