Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SEAFLY ESTATE, a.s., so sídlom Nová Rožňavská 134/A, 831 04 Bratislava - Mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 718 421, zastúpeného zástupcom JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát spol. s.r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovaným: v 1/ rade HERN, s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó, s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v 2/ rade Bergerac, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 44 527 641 (právny nástupca CLAIMS, s.r.o., so sídlom Turčianska 17, 821 09 Bratislava, IČO: 35 833 033, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia - dobrovoľný výmaz dňa 13.10.2015), v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a o určene neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-734 zo dňa 28. marca 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-734 zo dňa 28. marca 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-754 zo dňa 26. apríla 2017 a opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-802 zo dňa 4. decembra 2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-754 zo dňa 26. apríla 2017 a opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-802 zo dňa 4. decembra 2017 (ďalej len ,,rozsudok") okresný súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. žalovanému v 1/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, po pripustení jej viacerých zmien, naposledy uznesením okresného súdu zo dňa 01.03.2017 č.k. 5Cb/92/2010-731, ktorou sa domáhal určenia, že uznesenia č. 1, č. 2, č. 3, č. 3a a č. 4 Mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.09.2010 sú neplatné, že Zmluva o prevode akcií uzavretá dňa 17.09.2010 medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade o prevode 130 000 ks akcií na meno žalobcu v spoločnosti ZTS Strojárne, a.s., Námestovo, IČO: 36 381 047 a v súvislosti s ňou realizovaný rubopis hromadnej akcie je neplatná a tiež, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti ZTS Strojárne, a.s., Námestovo, IČO: 36 381 047, ktorého pôsobnosť vykonala spoločnosť NOGIZAKA LIMITED, so sídlom Lykavitou, 29. Ist floor, Egkomi, Cyprus ako osoba konajúca ako jediný akcionár spoločnosti ZTS Strojárne, a.s., Námestovo, IČO: 36 381 047 o zmene právnej formy je neplatné, ďalej sa domáhal určenia, že rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 1/ rade zo

dňa 08.02.2011, zo dňa 25.03.2011, zo dňa 20.05.2011, zo dňa 14.07.2015, zo dňa 10.09.2015 a zo dňa 23.10.2015 sú neplatné a že rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 1/ rade zo dňa 29.12.2015 v bodoch 1 až 5 je neplatné a uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2010 sa konalo Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v 1/ rade (ďalej len ,,MVZ"), na ktorom sa prezentovalo 100 % hlasov akcionárov. Za žalobcu ako osoba oprávnená konať v jeho mene sa dostavil a prezentoval Ľuboš Bogner. Priebeh MVZ bol osvedčený spísaním Notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Sporkovou so sídlom B. X, O., pod N 114/2010, NZ 32554/2010 z 13.9.2010, ktorou sa osvedčilo prijatie štyroch uznesení - uznesenia č. 1 o voľbe orgánov MVZ, č. 2 - o odvolaní členov dozornej rady, č. 3 - o voľbe členov dozornej rady, č. 3a - voľbe člena dozornej rady, č. 4 o schválení zmeny stanov spoločnosti, ktorými boli stanovy doplnené o postup pri zrušení listinných akcií a o postup pri výmene hromadných akcií na jednotlivé akcie a naopak na základe požiadavky akcionára. Žalobca bol ku dňu konania MVZ majoritným akcionárom žalovaného v 1/ rade a vlastnil 130 000 kusov akcií, čo predstavovalo 50,19 % podiel na základnom imaní. V čase konania MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.9.2010 osoba Ľuboš Bogner nemohla zastupovať žalobcu ako jediný akcionár, pretože žalobca má viacerých akcionárov, ktorí legitímnym spôsobom (prostredníctvom valného zhromaždenia), nikdy ku zmene v orgánoch spoločnosti žalobcu nepristúpili, a preto táto osoba nemohla konať za žalobcu a ak, tak išlo o účelové konanie v prospech skupiny osôb. Skutočnosť, že žalobca nemal nikdy jediného akcionára preukazoval výpisom z účtu majiteľa cenných papierov z 5.10.2010 a z 27.10.2010. Z dôvodu, že skutoční akcionári spoločnosti žalobcu konaním osoby, ktorá sa označila za jediného akcionára žalobcu a dosiahla zmenu zápisu v obchodnom registri, boli zbavení svojich akcionárskych práv a vzhľadom na majetok a hodnotu im patriacich akcií u žalovaného v 1/ rade (v tom čase akciovej spoločnosti) došlo na ich strane ku škode veľkého rozsahu, podali dňa 6.10.2010 trestné oznámenie vedené na Generálnej prokuratúre pod č. VII/16p 316/10. 3. Z listiny prítomných na MVZ žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.9.2010 bolo zrejmé, že sa ho zúčastnila aj spoločnosť CLAIMS, s.r.o., ktorá tvrdila, že je akcionárom spoločnosti žalovaného v 1/ rade na základe Zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov - akcií uzavretej dňa 18.3.2004. Podľa dohodnutého obsahu tejto zmluvy, konkrétne čl. IV bodu 2 sa prevod cenných papierov - 129 0000 kusov listinných akcií na meno uskutoční rubopisom a ich odovzdaním kupujúcemu v deň, keď bude kúpna cena cenných papierov v celosti zaplatená. K prevodu akcií takým spôsobom doposiaľ nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko spoločnosť CLAIMS, s.r.o. sa vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nikdy vlastníctvom uvedeného počtu listinných akcií nepreukázala okrem dokladu, ktorý je označený ako hromadná akcia, ktorý je z dôvodu, že stanovy spoločnosti žalovaného v 1/ rade nikdy (pred a po nadobudnutí spoločnosťou CLAIMS, s.r.o.) vydanie hromadných akcií neupravovali, tak právne irelevantný. Spoločnosť žalovaného v 1/ rade mala vychádzajúc zo stanov vždy len individuálne listinné akcie na meno. Žalobca preto popieral legitímne postavenie spoločnosti CLAIMS, s.r.o. ako akcionára žalovaného v 1/ rade, ktorá spolu so spoločnosťou NOGIZAKA LIMITED, so sídlom Lykavitou, 29. Ist floor, Egkomi, Cyprus, na ktorú mala pravdepodobne previesť časť svojich ,,domnelých" akcií v spoločnosti žalovaného v 1/ rade, a ktorá sa tiež prezentovala na MVZ dňa 10.09.2010, mali záujem s ohľadom na obsah prijatej zmeny stanov v uznesení č. 4 na tom, aby zmenu dosiahli vykonaním mimoriadneho valného zhromaždenia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na konanie sp. zn. 26Cb/126/2007 vedené na Okresnom súde Bratislava III, v ktorom sa spoločnosť CLAIMS, s.r.o. na základe vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov z 18.03.2004 domáha určenia, že je akcionárom žalobcu a zápisu do zoznamu jeho akcionárov, pričom konanie (ku dňu podania žaloby) nebolo právoplatne skončené. Spoločnosť CLAIMS, s.r.o. nikdy nebola držiteľom individuálnych akcií žalobcu, preto nemohli byť zákonným spôsobom prevedené na inú osobu tak, aby táto osoba vo výpise z obchodného registra bola dôvodne zapísaná ako jediný akcionár žalobcu. Ak sa CLAIMS, s.r.o. dovoláva súdnej ochrany vo vzťahu k spoločnosti žalobcu tým, že chce byť zapísaná ako akcionár do jej zoznamu akcionárov, tak MVZ žalovaného v 1/ rade za účasti spoločnosti žalobcu ako ,,jediného akcionára", za ktorého sa označovala spoločnosť EXPRES SLOVAKIA, s.r.o. bolo vedome zmanipulované a účelové, keďže spoločnosti CLAIMS, s.r.o. a NOGIZAKA LIMITED potrebovali dosiahnuť zmenu stanov a vydať nové akcie. Akcionári žalovaného v 1/ rade mali snahu mariť to, aby žalobca legitímne a v akcionárskom postavení mohol chrániť svoje záujmy, vykonali MVZ dňa 10.09.2010, na ktorom prijali zmenu stanov, ku ktorej inak bez súhlasu legitímneho majoritného akcionára, ktorým je žalobca, by nemohlo dôjsť. Žalobca na základe výpisu centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zistil, že v spoločnosti žalovaného v 1/ rade nie je vedené vlastníctvo žiadnych akcií. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1/ rade protiprávne dosiahol zmenu stanov, ktorým sa zrušili pôvodne vydané akcie a nahradili sa nimi nové a tiež tým, aby akcie žalobcu, ktoré vlastní v spoločnosti žalovaného v 1/ rade, boli prevedené na iné osoby.

4. Všetky ďalšie nároky uplatnené žalobou v znení jej zmien žalobca odôvodnil súvislosťou a nadväznosťou na protiprávnosť prijatých rozhodnutí na MVZ pôvodného žalovaného v 1/ rade (a.s.) konaného dňa 10.09.2010 (primárne neplatné uznesenia VZ) a nasledujúcich, a preto aj (rozšíreniami) žaloby uplatnené nároky sú dôvodné. Rozhodnutia boli prijaté osobou na to nie oprávnenou, a týmto došlo pre rozpor so zákonom jednoznačne k zásahu do práva žalobcu ako akcionára spoločnosti žalovaného v 1/rade (vo vzťahu k pôvodnej právnej forme žalovaného v 1/ rade). 5. Žalovaný v 1/ rade nesúhlasil s podanou žalobu a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že doplnenia žaloby žalobcom boli uskutočnené po trojmesačnej lehote, a preto sú pre výsledok sporu právne irelevantné a to aj preto, lebo prijaté uznesenia majú byť neplatné len z dôvodu vnútorných pomerov žalobcu. Vo vzťahu k priebehu MVZ konaného dňa 10.09.2010 bol žalovaný v 1/ rade dobromyseľný, keďže žalovanému v 1/ rade sa preukazovali ako osoby oprávnené konať za štatutárov žalobcu osoby Bogner a Černák tými istými listami, na základe ktorých boli registrovým súdom zapísané ako oprávnené konať za žalobcu. Žalovaný v 1/ rade nemohol v čase konania MVZ zistiť žiadne nezrovnalosti. Neskôr sa ukázalo, že žalobca mal ohľadom svojich akcionárskych pomerov spory s tretími osobami, o ktorých dôvodoch a povahe sporov a neustálych zmenách nebolo žalovanému v 1/ rade nič známe. Pokiaľ ide o novo vydanú hromadnú akciu žalovaného v 1/ rade, túto predstavenstvo žalovaného v 1/ rade vydalo novému štatutárnemu orgánu žalobcu po tom, čo sa preukázal výpisom z obchodného registra. 6. Žalovaný v 2/ rade namietal, že nie je osobou pasívne vecne legitimovanou vo vzťahu k žalobe o neplatnosť MVZ a pasívne vecne legitimovaným je len žalovaný v 1/ rade. Vo vzťahu k petitu 2/ nie je naopak pasívne vecne legitimovaný žalovaný v 1/ rade, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha. Žalovaný v 2/ rade poukázal na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií, ktorá je predmetom petitu 2/, keďže žalobca doposiaľ nielenže nepreukázal ale ani netvrdil, v čom vidí naliehavý právny záujem na takomto určovacom výroku súdu. Otázka (ne)platnosti kúpnej zmluvy je len otázkou predbežnou k prípadnému nároku na vrátenie akcií prevedených na základe ,,údajne" neplatnej kúpnej zmluvy, ktorý nárok uplatnený nebol a okrem toho je premlčaný podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak by aj bolo takejto žalobe vyhovené, na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. 7. Okresný súd na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu skonštatoval, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. 8. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecnoprávne ako aj formálnoprávne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení, sa môže domáhať vyhlásenia uznesenia za neplatné len vtedy, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd. Účinky neplatnosti nastanú ex tunc, t.j. od prijatia uznesenia, čo znamená, že práva a povinnosti, ktoré z neho síce vznikli vyhlásením za neplatné zanikajú. Súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia v rozsahu tvrdenom v žalobe, keďže podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Súd môže na návrh akcionára určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. Nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanov, ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. Z povahy ustanovenia § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bol žalobou úspešný. 9. V prejednávanej veci bolo okresným súdom zistené, že dňa 10.09.2010 sa konalo MVZ žalovaného v 1/ rade (notárska zápisnica na čl. 22 spisu), pričom žalobca ako akcionár žalovaného v 1/ rade sa tohto MVZ zúčastnil. Z obsahu zápisnice nevyplývalo, že by žalobca ako akcionár podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia tak ako to ustanovuje § 183 Obchodného zákonníka. MVZ sa konalo na návrh žalobcu, za ktorého ako to vyplýva z listiny prítomných, konal Ľuboš Bogner na základe splnomocnenia. Hoci žalobca splnil zákonom stanovenú trojmesačnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby (podaná dňa 29.10.2010), nesplnil ďalšiu z uvedených podmienok - nepodal protest do zápisnice o konaní MVZ, a preto podľa názoru okresného súdu nemohol byť osobou aktívne vecne legitimovanou k podaniu žaloby.

O tom, že žalovaný v 1/ rade, ktorého valného zhromaždenie uznesenia prijalo, je pasívne vecne legitimovaným, nebolo v priebehu konania pochýb. 10. Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal neplatnosti uznesenia MVZ prijatého na MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010 predovšetkým z dôvodu, že ho v tom čase, ako akcionára žalovaného v 1/ rade, zastupovali a konali za neho osoby prezentujúce sa postavením jediného akcionára, ktoré neboli oprávnenými za neho konať. Ak by aj uvedené okresný súd pripustil, tak musela by byť splnená podmienka možného obmedzenia práva žalobcu ako (bývalého) akcionára. Ohľadom tejto podmienky bolo potrebné obmedzenie tvrdiť a preukázať (prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorými sú aj skutkové tvrdenia - § 149 v spojení s § 150 ods. 1 a §153 ods. 1 . V danej veci žalobca okrem v skutkovo a právne zdôvodnenej žalobe odvolávajúc sa na trestným činom získané oprávnenia vykonávať úkony v mene žalobcu (zápisom údajov do obchodného registra na základe nepravdivých skutočnosti), v dôsledku čoho konaním na to neoprávnených osôb v mene žalobcu ako akcionára žalovaného v 1/ rade mali byť porušené jeho akcionárske práva, ani len netvrdil a nekoncentroval dôvody vo vzťahu k prijatým uznesenia č. 1 až 4 na MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010, v čom tieto mali obmedziť jeho práva akcionára. 11. Okresným súdom bolo zistené, že uznesenie č. 1 hovorí o voľbe orgánov VZ, pričom žalobca v žalobe neuvádzal žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Uznesením č. 2 došlo k odvolaniu členov dozornej rady a uznesením č. 3 k voľbe nových členov dozornej rady. Uznesením č. 3a došlo k voľbe predsedu dozornej rady žalovaného v 1/ rade a napokon uznesením č. 4 bola prijatá zmena stanov žalovaného v 1/ rade o spôsobe vydávania, nahradzovania a zmeny akcií. Ani vo vzťahu k týmto uzneseniam žalobca v žalobe neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Okresný súd skonštatoval, že konkrétne dôvody a ustanovenia zákona alebo stanov, ktoré mali byť porušené, a porušením ktorých by malo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu, žalobca neuviedol/netvrdil, pričom bolo potrebné, aby sa nezákonnosť, rozpor so stanovami alebo spoločenskou zmluvou týkala obsahu napadnutého uznesenia MVZ. Z uvedeného bola preto žaloba ohľadom tejto časti predmetu konania (vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého na MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010) zamietnutá. 12. Zároveň okresný súd poukázal na to, že išlo o dôvody neplatnosti, ktoré je možné (relevantne tvrdiť) iba v lehote 3 mesiacov od konania valného zhromaždenia, preto len dôvody uvádzané do tohto času, ak sa ukážu dôvodnými, za predpokladu splnenia ostatných podmienok, môžu znamenať úspech žaloby. Preto pokiaľ žalobca uvádzal ďalšie dôvody pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nekoncentrované v žalobe (a jej rozšíreniach), okresný súd v zmysle štandardnej judikatúry na ne nemohol prihliadať, keďže žalobu nemožno úspešné dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2000 uverejnený v ZSP 7/2001). 13. Za potrebné považoval okresný súd uviesť, že pokiaľ sa aj neskôr ukázalo, a to právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bratislave III, sp.zn. 20Cb/167/2010 zo dňa 13.04.2011, že osoby konajúce v mene žalobcu neboli oprávnenými na konanie v jeho mene na MVZ žalovaného v 1/ rade, nebolo to možné vzťahovať na tretie osoby konajúce v dobrej viere, keď opak ani dosiaľ vedenými trestnými konania vo vzťahu k orgánom žalovaného v 1/ rade nebol preukázaný. 14. K časti žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému v 2/ rade domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade dňa 17.09.2010, ktorej predmetom bol prevod 130 000 ks akcií na meno žalobcu v spoločnosti ZTS Strojárne, a.s. Námestovo, IČO: 36 381 047, so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo a v súvislosti s ňou realizovaný rubopis hromadnej akcie HA 01/130.000 vystavenej spoločnosti ZTS Strojárne, a.s., Námestovo dňa 14.09.2010 na meno žalobcu (čl.126 a nasl.), t.j. určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 39 Občianskeho zákonníka), okresný súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení (a to tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v § 80 písm. c) O.s.p. do 30.06.2016 ako aj za účinnosti súčasne platného procesného predpisu - § 137 písm. c) . Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Opačne povedané naliehavý právny záujem existuje tam, kde vyriešenie spornej otázky odstraňuje právnu neistotu v postavení žalobcu. V dôsledku rozhodnutia súdu o určovacej žalobe by teda malo dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcu odstránením objektívneho stavu právnej neistoty (spornosti otázky). Okresný súd dospel k záveru, že vyslovením žiadanej neplatnosti kúpnej zmluvy by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo a nedospel k záveru, že by sa jeho postavenie stalo právne neistým. Žalobca ako predávajúci a akcionár žalovaného v 1/ rade kúpnou

zmluvou predal kupujúcemu žalovanému v 2/ rade (v tom čase pod obchodným názvom CLAIMS, s.r.o. Turčianska 17, Bratislava, IČO: 35 833 033) akcie vydané ako jedna hromadná akcia č. HA 01/130.000 na meno v listinnej podobe vydaná 14.9.2010 emitentom - ZTS Strojárne, a.s. o celkovej nominálnej hodnote 4 316 000 Eur, pričom táto hromadná akcia v plnom rozsahu nahradila pôvodných 130.000 ks akcií na meno v listinnej podobe v nominálnej hodnote jednej akcie 33,20 Eur. Žalovaný v 2/ rade ako kupujúci tieto akcie do svojho vlastníctva za dohodnutú cenu kúpil. Akcie boli žalovanému v 2/ rade riadne odovzdané rubopisom, na základe čoho bol účinne zapísaný v zozname akcionárov a vykonával s tým súvisiace práva do účinnosti ďalšieho prevodu (ich predaja tretej osobe). Vyslovením absolútnej neplatnosti zmluvy by sa obnovil stav pred zmluvou, t.j. nastali by účinky neplatnosti zmluvy ex tunc ku dňu uzavretia zmluvy a došlo by k zániku práv a povinností z nej vzniknutých. Žalobca by spätne nadobudol predané akcie, ale nestal by sa už akcionárom žalovaného v 1/ rade (pre zmenu jeho právnej formy z a.s. na spol. s.r.o. a pre ďalšie právne úkony nadväzujúce na kúpnu zmluvu) a ani jeho spoločníkom, a týmto by sa nestal dokonca ani žalovaný v 2/ rade. Na právnom postavení žalobcu (a ani žalovaného v 2/ rade) by sa nič nezmenilo. Žalobca preto na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem. Podľa názoru okresného súdu by sa žalobca mohol priamo domáhať určenia, že je (bol) akcionárom žalovaného v 1/ rade (v súčasnosti spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným), ktorému by patrili práva akcionára, v ktorom konaní by bola ako otázka predbežná riešená aj ne/platnosť tohto (a naň nadväzujúceho) právneho úkonu. 15. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti v chronologickom slede prijatých rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade musel okresný súd žalobu ohľadom rozhodnutí prijatých týmto jediným spoločníkom (akcionárom) dňa 19.01.2011, 08.02.2011, 25.03.2011 a 14.07.2015, 29.12.2015 a 27.07.2016 pre márne uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Žiadna z osôb uvedených v ustanovení § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde a v prípade oneskoreného podania žaloby bude táto zamietnutá. 16. V tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné poukázať na to, že ak je jediným spoločníkom právnická osoba, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán tejto právnickej osoby. Rozhodovanie jediného spoločníka nie je hlasovaním na valnom zhromaždení a v týchto prípadoch sa valné zhromaždenie nekoná. Pri jednoosobovej spoločnosti je z povahy veci vylúčené, aby sa v nej konalo valné zhromaždenie, preto v jednočlennej spoločnosti sa valné zhromaždenie nekoná. Jedná sa o rozhodnutie jedného spoločníka, a preto nie je potrebné, aby konateľ zvolával valné zhromaždenie. Plynutie prekluzívnej lehoty tak bolo potrebné počítať od prijatia rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia (a nie od momentu, kedy sa žalobca o ňom dozvedel). Stalo sa tak aj v prejednávanej veci pri posudzovaní včasnosti podanej žaloby vo vzťahu k vyššie citovaným rozhodnutiam, ohľadom ktorých bola žaloba podaná po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto ju okresný súd (v tejto časti) zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal hmotnoprávnou argumentáciou neplatnosti prijatých rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade.

17. Okresný súd uviedol, že prvá časť žaloby (rozšírenie pôvodného znenia), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia bola podaná dňa 20.04.2011 (čl.109) a týkala sa rozhodnutia prijatého spoločnosťou NOGIZAKA LIMITED, Cyprus dňa 19.01.2011. Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie takejto žaloby sa skončila 19.04.2011. Ohľadom tohto rozhodnutia bola žaloba podaná oneskorene - 20.04.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 183 Obchodného zákonníka. 18. K časti žaloby (jej ďalšieho rozšírenia), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosťou NOGIZAKA LIMITED, Cyprus prijatého dňa 08.02.2011, dňa 25.03.2011 a dňa 20.05.2011 bola žaloba podaná dňa 01.07.2011. Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie takejto žaloby sa skončila dňa 08.05.2011 a dňa 25.06.2011. Ohľadom týchto rozhodnutí bola žaloba opäť podaná oneskorene - 01.07.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Včas podaná žaloba dňa 01.07.2011 (t.j. v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote danej ust. § 131

ods. 1 Obchodného zákonníka) sa týkala rozhodnutia prijatého jediným spoločníkom vykonávajúcim pôsobnosť valného zhromaždenia dňa 20.05.2011, ktorá skončila 20.08.2011. 19. Vo vzťahu k časti žaloby (jej opätovného ďalšieho rozšírenia), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Cyprus prijatého dňa 14.07.2015, 10.09.2015 a 23.10.2015 bola žaloba podaná dňa 25.11.2015 (faxom, doplnená písomne dňa 27.11.2015 - čl. 438). Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby sa skončila dňa 14.10.2015. Ohľadom tohto rozhodnutia okresný súd konštatoval, že bola žaloba opäť podaná oneskorene - 25.11.2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Včas podaná žaloba dňa 25.11.2015 sa týkala rozhodnutia prijatého jediným spoločníkom vykonávajúcim pôsobnosť valného zhromaždenia dňa 10.09.2015, ktorá skončila 10.12.2015 a ďalej prijatého dňa 23.10.2015, ktorá skončila 23.01.2016. 20. K časti žaloby (jej následného ďalšieho rozšírenia), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Cyprus prijatého dňa 29.12.2015 bola žaloba podaná dňa 15.04.2016 (faxom, doplnená písomne dňa 18.04.2016 - čl. 457 a nasl.). Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby sa skončila dňa 29.03.2016. Okresný súd uzavrel, že ohľadom tohto rozhodnutia bola žaloba podaná oneskorene - dňa 15.04.2016, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. 21. Napokon časť žaloby (rozšírenie), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED, Cyprus prijatého dňa 27.07.2016 bola žaloba podaná 04.11.2016 ( čl. 481 a nasl.). Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby počítaná podľa § 121 ods. 3 sa skončila dňa 27.10.2016. Okresný súd i v tejto časti konštatoval podanie žaloby oneskorene - 04.11.2016, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. 22. Okresný súd uviedol, že rozhodnutie jediného spoločníka prijaté pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia môže byť napadnuté žalobou o určenie neplatnosti podľa § 131 Obchodného zákonníka za tých istých podmienok ako uznesenia valného zhromaždenia, t.j. oprávnená osoba ho nielen musí uplatniť do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Okruh oprávnených osôb na podanie žaloby je stanovený ustanovením § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady, pričom rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. V zmysle § 183 Obchodného zákonníka akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. 23. Okresný súd zistil, že žalobca nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby (jej časti), ktorou žiadal vysloviť neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 25.03.2011 a 20.05.2011 a 10.09.2015 a 23.10.2015. Žalobca v spoločnosti žalovaného v 1/ rade nemá a ani nemal postavenie spoločníka alebo konateľa (predtým postavenie akcionára žalovaného 1/), či ďalších zákonom stanovených osôb oprávnených na podanie žaloby (v podstate táto skutočnosť nebola ani sporná, keďže ju žalobca nikdy nepopieral § 151 ods. 1 a preukázali to aj výpisy z obchodného registra, ktoré sú obsahom spisu). Nemohol byť preto ani osobou aktívne legitimovanou, pretože daný druh žaloby o vyslovenie neplatnosti môžu vo vymedzenej lehote žiadať len osoby v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vymenované (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo 22/98 - ZSP 5/2000). 24. Okresný súd poukázal na to, že ak by aj pripustil (vzhľadom na pôvodnú argumentáciu žalobcu o neoprávnenosti osôb konajúcich v jeho mene ako (pôvodného) akcionára žalovaného v 1/ rade v nadväznosti na chronologický sled prijatých právnych úkonov), že žalobca by bol osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, muselo by sa ho ako (bývalého) spoločníka a konateľa a aj akcionára rozhodnutie týkať, t.j. medzi napadnutým rozhodnutím a porušením zákona musí byť vecná súvislosť a musí sa žalobcu dotýkať. 25. Okresný súd mal za zistené, že rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 1/ rade prijatým dňa 25.03.2011 - obchodnou spoločnosťou NOGIZAKA LIMITED so sídlom Lykavitou 29, 1st floor, Egkomi, P.C. 2401, Nicosia, Cyprus bolo rozhodnuté o zrušení (svojho) rozhodnutia zo dňa 08.02.2011, ktorým došlo k voľbe člena dozornej rady U. F., keďže voľba nebola platná z dôvodu, že nebola platne uvoľnená žiadna pozícia člena dozornej rady. V bode 2 tohto rozhodnutia jediný spoločník zmenil zakladateľskú

listinu spoločnosti ZTS Strojárne, s.r.o. v čl. 11 v bode 8, a to nahradením nového znenia bodu 8 týkajúceho sa voľby a odvolávania členov dozornej rady (ktoré prijatím rozhodnutia bude vykonávať valné zhromaždenie v podstate ako doposiaľ). V bode 3 tohto rozhodnutia došlo k odvolaniu osoby J. V. z funkcie člena dozornej rady a v bode 5 tohto rozhodnutia jediný spoločník odvolal člena dozornej rady osobu U. F. (čl.180 a čl. 185). 26. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 1/ rade prijatého dňa 20.05.2011 - obchodnou spoločnosťou NOGIZAKA LIMITED so sídlom Lykavitou 29, 1st floor, Egkomi, P.C. 2401, Nicosia, Cyprus bol z funkcie konateľa spoločnosti odvolaný s účinnosťou zániku funkcie konateľa Ing. Vladimír Podolinský, PhD, a do funkcie bol s účinnosťou vzniku funkcie konateľa okamihom prijatia tohto rozhodnutia zvolený Ing. Martin Drobný, O. (čl.182). 27. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti žalovaného v 1/ rade prijatého dňa 10.09.2015 - obchodnou spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED so sídlom STasinou & Boumpoulinas 3, 1st floor, 1060 Nicosia, Cyprus bolo rozhodnuté o zmene obchodného mena žalovaného v 1/ rade na HERN, s.r.o. k termínu 01.10.2015, o zmene zakladateľskej listiny spoločnosti v článku I. Obchodné meno, ktoré po zmene znie HERN, s.r.o., a tiež spoločník uložil konateľom podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do Obchodného registra Okresného súdu Žilina k termínu 01.10.2013 (čl. 445 a 450). 28. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti žalovaného v 1/ rade prijatého dňa 23.10.2015 - obchodnou spoločnosťou KREPALA INVESTMENTS LIMITED so sídlom STasinou & Boumpoulinas 3, 1st floor, 1060 Nicosia, Cyprus bolo rozhodnuté o zrušení predmetov činnosti (konkrétne stravovanie závodné a účelové, cestná nákladná motorová doprava), o zmene zakladateľskej listiny spoločnosti HERN, s.r.o. v článku II. Predmet činnosti, ktorý sa mení v zmysle rozhodnutia podľa bodu 1 a jediný spoločník zároveň uložil konateľom podať návrh na zápis zmeny spoločnosti HERN, s.r.o. do Obchodného registra Okresného súdu Žilina a založenie dokumentov do Zbierky listín (čl. 451 a nasl. a 445). 29. Vychádzajúc z ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločník sa neplatnosti valného zhromaždenia môže dovolávať iba v prípade, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva spoločníka (a aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 122/2001 - ZSP 21/2003) okresný súd dospel k záveru, že z obsahu žiadneho z prijatých rozhodnutí nemožno konštatovať, že by sa dotýkalo priamo žalobcu, alebo že by boli spôsobilé (mali potenciál) obmedziť jeho práva ako (bývalého) spoločníka. Zmenou právnej formy žalovaného v 1/ rade, či zmenou jeho obchodného mena, a tiež voľbou a odvolaniam členov jeho orgánov sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do práva žalobcu (jeho právo ani nevzniklo a ani nezaniklo), a to aj preto, že žalobca v čase ich konania nebol spoločníkom a ani konateľom (ani bývalým) a predtým akcionárom žalovaného v 1/ rade (týmto prestal byť ešte v čase pred zmenou právnej formy žalovaného v 1/ rade z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným na základe prevodu akcií podľa kúpnej zmluvy zo 17.09.2010). 30. Z uvedených záverov preto okresný súd uzavrel, že žaloba je aj v tejto časti nedôvodná. Len pre úplnosť okresný súd uviedol, že možno súhlasiť s vyjadrením strany žalovaných, že žalobca ani netvrdil, v čom rozhodnutie mohlo obmedziť jeho práva ako (bývalého) spoločníka, čo je nosným predpokladom pre to, aby súd mohol žalobe vyhovieť. 31. O nároku žalovaných v 1/ a v 2/ rade ako úspešných strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal im plný nárok na náhradu trov (v rozsahu 100 %) vzniknutých trov konania. 32. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 388 zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, s priznaním práva na náhradu trov tak konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za absolútne nesprávne a nezákonné, a z dôvodu, že absolútnym spôsobom popiera elementárnu spravodlivosť, účel a znenie viacerých právnych noriem, predstavuje mimoriadny zásah do ústavou garantovaných práv a slobôd a je výsledkom absolútne formalistického prístupu k aplikácii práva, ktorý vo vzťahu ku už konštantným stanoviskám k tejto problematike tak Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR, nemá v materiálnom právnom štáte žiadneho miesta. Rozhodnutie považoval za ústavne neobhájiteľné a neakceptovateľné. Rozsudok okresného súdu žalobca napadol z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci.

33. Podľa žalobcu okresný súd rozhodol o všetkých nárokoch iba z formálnych dôvodov (vecná legitimácia, lehota, naliehavý právny záujem...), pričom vecne sa žalobe takmer vôbec nevenoval a to, zdôraznil, po vyše 6 -tich rokoch konania od podania žaloby a práve žalobcom v žalobe prezentovaným skutkovým a právnym tvrdeniam, ako aj k dôkazom, neprezentoval žiadnu argumentáciu. Žalobca zdôraznil, že dôvodom, pre ktorý sa domáha určenia neplatnosti prijatých uznesení v spoločnosti žalovaného v 1/ rade počnúc dňom 10.09.2010, je skutočnosť, že MVZ dňa 10.09.2010 bolo konané v neprítomnosti žalobcu (o nás bez nás), kedy už jeho zvolanie a samotný priebeh pripustilo predstavenstvo spoločnosti tým, že jeho členovia nekonali s odbornou starostlivosťou a riadne si nepreverili rozhodujúce údaje o osobe žalobcu, pričom ak by tak konali, nemohli by takúto požiadavku niekoho, kto nebol oprávnený, akceptovať. Len pre úplnosť žalobca v žalobe zdôraznil samotný protiprávny zásah (trestnoprávny) do jej integrity tretími osobami. 34. Súd prvej inštancie vyslovil na viacerých miestach svojho rozhodnutia, že žalobca nešpecifikoval a nedefinoval - skutkovo nevymedzil to, v čom konkrétne mal byť na jeho ujmu porušený zákon či stanovy a ďalej že neuviedol to, akým spôsobom mohli byť obmedzené jeho práva (formalistický prístup k výkladu ust. § 131 Obchodného zákonníka), ktorý prístup okresného súdu vo vzťahu a vzhľadom na osobitosť prejednávanej veci považoval žalobca za nepochopiteľný, keďže pointou a meritom veci celého sporu je to, že v súdnom konaní jednoznačne preukázanou skutočnosťou od momentu zvolania MVZ a jeho vykonania dňa 10.09.2010, pri a na ňom a následne na všetkých ďalších VZ prijatých uzneseniach sa konalo „res inter olios acta", teda „o nás bez nás", a teda bez účasti reálneho akcionára spoločností, z čoho logicky vyplýva, že ani jedno z takto prijatých uznesení (rozhodnutí) potom nemôže byť platné a ako také potom ani súdom chránené ako zákonné. 35. K okresným súdom tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia MVZ zo dňa 10.09.2010 pre nepodanie protestu do zápisnice na tomto MVZ (podľa okresného súdu sa tohto MVZ zúčastnil) žalobca uviedol, že ide o absurdné posúdenie situácie. Zo skutkových tvrdení a k nim prezentovaných dôkazov predsa je a bolo jednoznačne preukázané, že za akcionára - žalobcu o zvolanie (členom predstavenstva Ing. Fedorom potvrdené osobné rokovanie za týmto účelom) a následne na MVZ sa dňa 10.09.2010 prezentovala osoba Ľuboša Bognera, ktorému takéto oprávnenie v spoločnosti žalobcu nepatrilo a ani patriť nemohlo (nebol zapísaný v OR a zadováženými dôkazmi bolo preukázané - listinná dokumentácia stavu spoločnosti žalobcu a spol. EXPRES SLOVAKIA, s.r.o., k času zvolania a konania MVZ - rozdielnosť osoby konajúcej za spol. EXPRES SLOVAKIA, s.r.o.) s cieľom umožniť zmeny v spoločnosti smerujúce ku zániku účasti žalobcu v nej ako akcionára a zbaviť ho tak všetkých práv akcionára v spoločnosti žalovaného v 1/ rade (teraz ako HERN, s.r.o.) a ďalej získať majetkový prospech. Súdu prvej inštancie uniklo to, že by bolo absolútne nelogické, aby nastrčené a neoprávnené osoby zastupujúce fiktívne akcionára - žalobcu, podávali protest na predmetnom MVZ, ktorého uskutočnením chceli práve sami dosiahnuť tento cieľ a k tomu sami navrhli i program MVZ, ktorému bolo vyhovené a následne v súlade s jeho priebehom boli i navrhované zmeny prijaté. Ako žalobca, legitímny akcionár, ktorý samozrejme nevedel o MVZ a ktorý preukázateľne na ňom ani nebol prítomný, mal podať protest ? Ide jednoznačne o výklad smerujúci k absurdným a extrémnym záverom reálneho stavu veci a k účelu práva reálne sa dovolať súdnej ochrany porušeného práva. Práve žalovaný v 1/ rade svojim nedbanlivostným spôsobom pripustil a komunikoval s osobou „akcionára", ktorý ním nebol, teda so štatutárnymi orgánmi spoločnosti, ktoré v čase zvolania valného zhromaždenia a jeho vykonania nemali takéto postavenie (výpoveď Ing. Fedora v trestnom konaní a listiny pripojené - mimo zápisu z OR na spoločnosť EXPRES SLOVAKIA, s.r.o., ku zápisu o priebehu MVZ 10.09.2010). Pritom stačilo preveriť si údaje zapísané v tvrdenom dokumente o rozhodnutí jediného (tvrdeného) akcionára spoločnosti žalobcu - spoločnosti EXPRES SLOVAKIA, s.r.o., a z výpisu o tejto právnickej osobe v OR, kedy by boli ihneď zistili, že osoba Ladislava Tanka na týchto dokumentoch vystupujúca, nie je tou istou osobou, pričom tieto skutočnosti si mohli následne preveriť priamo u na ten čas stále zapísaných osôb v OR o spoločnosti žalobcu, ktoré im boli osobne známe. 36. Tu nešlo o situáciu, keď by napr. protest, hoci vznesený, nebol úmyselne zaznamenaný v zápisnici o MVZ, ale o oveľa závažnejšiu situácia (a fortiori), keď o žalobcovi (bez neho) rozhodovali cudzie osoby nato neoprávnené, čím konali v rozpore so zákonom (obvinené z obzvlášť závažného trestného činu). V prejednávanej veci ide teda o stav zákonom predvídaného riešenia situácií vzniknutých pri prijatí uznesení VZ pri štandardnom výkone práv a povinností osôb s právom zúčastniť sa ho, resp. princípov vo vzťahu k jeho zvolaniu (zákonná legitimita), zjavne odlišný a pre protiprávny zásah do práv akcionára (krádež a podvod), navyše spôsobený súčinnosťou (ne)činnosti osôb na strane žalovaného v 1/ rade za zvolanie MVZ zodpovedných (členovia predstavenstva), potom s takýmto výkladom neprípustným. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky (Uznesenie III. ÚS 323/2012 zo dňa 10.07.2012) sa vyjadril jasne, keď judikoval, že cit.: ,,tohto pohľadu potom prezentovaná interpretácia sťažovateľa pojmu účasti na

valnom zhromaždení je čisto formalistická, nerešpektujúca materiálne hľadisko tejto otázky, pretože ani podľa názoru ústavného súdu nie je možné rozumne požadovať od akcionára, ktorý nie je prítomný na prerokovaní a prijatí toho - ktorého uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, aby vzniesol protest, najmä vtedy, ak akcionár, ktorý sa nezúčastni valného zhromaždenia, takúto povinnosť nemá rovnako, ako aj tí akcionári, ktorí hlasovali korešpondenčne alebo elektronickými prostriedkami podľa § 184a ods. 7 Obchodného zákonníka...." . 37. K tvrdenému nedostatku preukázania obmedzenia práv akcionára v dôsledku prijatých rozhodnutí MVZ zo dňa 10.09.2010 žalobca uviedol, že s prihliadnutím už na samotnú skutočnosť, pokiaľ preukázané tvrdené skutočnosti o tom, že zmeny v štruktúre spoločnosti žalobcu v čase pred a po konaní valného zhromaždenia súviseli s protiprávnym konaním niekoho úplne iného ako akcionára spoločnosti, je namieste bez ďalšieho pripísať potrebný význam ochrane porušeným právam žalobcu ako legitímneho akcionára a v nej legitímnym akcionárom bez ďalšieho a bez formalistického prístupu k výkladu práva podľa § 131 Obchodného zákonníka. Akýkoľvek výklad práva poskytujúci ochranu protiprávnemu jednak úmyselnému a na strane žalovaného v rade 1/ minimálne nedbanlivostnému konaniu, ktoré jednoznačne smerovalo a vyústilo k dokonaniu konania určitej skupiny osôb tak, aby boli práva legitímnych akcionárov v spoločnosti žalobcu a následne i žalobcovi v spoločnosti žalovaného v 1/ rade zmarené, nemôže v právnom štáte obstáť a požívať súdnu ochranu. Ak je možné dospieť jednoznačne k záveru, že vo vzťahu k prijatým uzneseniam mimoriadnym valným zhromaždením dňa 10.09.2010 pre vadu spočívajúcu v skutočnosti - neúčasti žalobcu ako relevantného majoritného akcionára na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, je nadbytočné a v rozpore s účelom potreby dovolať sa súdnej ochrany ďalej preukazovať to, akým spôsobom sa to - ktoré rozhodnutie jeho práva relevantného akcionára dotklo. Dotklo sa všetko, lebo bolo zvolané a konalo sa bez neho. Samotné označenie jeho osoby ako prítomnej na ňom je jednoznačne vyvrátené a je zrejmé, že súd prvej inštancie neposkytuje relevantnú súdnu ochranu takto dotknutým právam akcionára. 38. Žalobca poukázal na to, že v konaní jednoznačne tvrdil a následne i preukázal neoprávnený zásah do spoločnosti žalobcu, a to tretími osobami, kedy v súvislosti s „odcudzením" akcií tým, že niekto iný, ako osoby oprávnené v tejto spoločnosti akcionárov, sa vyhlásil za jediného akcionára, mal snahu zbaviť a na určitý čas i zbavil (avšak až v čase po konaní MVZ žalovaného v 1/ rade 10.09.2010) žalobcu relevantného postavenia i v spoločnosti žalovaného v 1/ rade a možnosti vykonávať práva spojené s vlastníctvom akcií. Pokiaľ ide o takýto neoprávnený zásah, ktorý je i dnes predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, je zrejmé, že ide vo vzťahu, za takejto situácie prijatých uznesení, doslova o absolútne neplatné uznesenia, keďže boli prijaté spolu s niekým, kto nebol na tú dobu relevantne zastúpeným akcionárom na predmetnom MVZ. Táto skutočnosť sama o sebe, pokiaľ sa žalovaný v 1/ rade dovoláva ochrany z dôvodu, že práva v tomto smere boli nadobudnuté dobromyseľne, a tým pádom musia požívať súdnu ochranu, neobstojí a to aj preto, že práve žalovaný v 1/ rade svojím nedbanlivostným spôsobom pripustil a komunikoval s osobou „akcionára", ktorý ním nebol. 39. Z uvedených dôvodov potom rovnako absurdne, ako nesplnenie povinnosti podať protest či nepreukázanie obmedzenia jeho práv akcionára, vyznieva i žalovaným v 1/ rade (a súdom prvej inštancie akceptované) prezentované tvrdenie, že žalovaný v 1/ rade bol v čase konania MVZ dňa 10.09.2010 dobromyseľný, ak porušenie práv žalobcu ako akcionára a jeho postavenie v spoločnosti bolo spôsobené práve v priamej súvislosti s jeho nekonaním (jeho predstavenstva) so zákonom predpokladanou kvalitou odbornej starostlivosti. 40. Vo vzťahu k údajnému nedostatku naliehavého právneho záujmu pri podaní žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode akcií zo dňa 17.09.2010 žalobca poukázal na to, že súdu prvej inštancie vo vzťahu k predmetu konania unikla práve následnosť protiprávneho konania sledujúca určitý cieľ (účel) na úkor žalobcu a v súvislosti s ňou vždy potom kontinuálna reakcia z dôvodu potreby dovolania sa súdnej ochrany porušenému právu, ktorej sa preukázateľne oprávnene strana sporu - žalobca dovoláva, a to, že tieto kroky - uplatneného nároku, sú spôsobilé pri vyhovení žalobe vrátiť stav spoločnosti žalovaného v 1/ rade do pôvodného stavu pred konaním MVZ dňa 10.09.2010. Práve v tejto súvislosti je potom preukázané, že aby sa tak mohlo stať, len určením, že práve i táto zmluva je neplatná, sa žalobca môže oprávnene dovolať akceptácie jeho postavenia pred jej uzavretím, teda že je relevantným akcionárom spoločnosti žalovaného v 1/ rade. Bez tohto určenia by bolo i naďalej jeho postavenie v spoločnosti žalovaného v 1/ rade neistým, a ak by sa tak nerozhodlo, práve v tom prípade by bolo otázne, či by bolo možné jeho nárokom, ktorými sa dovoláva určenia neplatnosti následne po MVZ 10.09.2010 prijatých uznesení (či rozhodnutí), zo strany súdu vyhovieť. Vo vzťahu k tomuto je daná aktívna legitimácia žalobcu, čo aj ako bývalého akcionára, pretože prijaté rozhodnutia sa ho týkajú v súvislosti a následnosti dôsledkov zásahu do jeho práva, pričom bez tohto práva by sa nikdy predpokladaný výsledok vrátenia veci do pôvodného stavu a navrátenie legitímnych práv žalobcovi ako akcionárovi nedosiahol. Preto

pokiaľ bol žalobca protiprávne vlastníctva týchto akcií zbavený, absentuje tu vôľa s týmto vlastným vlastníctvom slobodne nakladať a z tohto dôvodu je potom takýto právny úkon absolútne neplatný a na ktorý dôvod je súd potom povinný prihliadať priamo zo zákona. Je jasné, že zmenou právnej formy žalovaného v 1/ rade sa potom nesledoval žiaden iný dôvod ako ten, aby účelovo došlo k dokonaniu stavu už úplne znemožniť žalobcovi majetkovú účasť. Podľa žalobcu náznak riešenia práva žalobcu vo vzťahu ku stavu vyvolanému uzavretím takejto zmluvy prezentovaný súdom prvej inštancie, a to prípadným možným dovolaním sa zápisu do zoznamu akcionárov žalovaného v 1/ rade neobstojí z dôvodu, že po jej uzavretí došlo v spoločnosti ku zmenám, ktoré by takéto riešenie (dovolanie sa priamo plnenia) neumožňovali. 41. K okresným súdom tvrdenému márnemu uplynutiu trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 131 Obchodného zákonníka pre podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti (SRO) vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 19.01.2012, 08.02.2011, 25.03.2011, 14.07.2015, 29.12.2015 a 27.07.2016 uviedol, že okresný súd nesprávne, formalisticky, protiústavne a hlavne v rozpore s logikou a spravodlivosťou vyložil ust. § 131 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, s ktorým nesúhlasil. Účelom právnej normy obsiahnutej v ust. § 131 Obchodného zákonníka je možnosť tam uvedených osôb napadnúť uznesenie valného zhromaždenia v lehote 3 mesiacov od jeho prijatia (ak o prijatí subjektívne vedia) alebo, ak nebolo riadne zvolané, odo dňa keď sa o ňom mohli objektívne dozvedieť. V skutkovom kontexte prípadu, ak nebolo riadne zvolané (vtedy ešte) valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného v 1/ rade dňa 28.10.2010 (správne malo byť 10.9.2010), potom každé ďalšie valné zhromaždenie, či po zmene právnej formy a štruktúry rozhodovanie jediného spoločníka treba považovať za nezákonné, a teda nie riadne zvolané, keďže subjektívne sa od 28.10.2010 (správne malo byť 10.9.2010) nemal ako dozvedieť o prijatí akýchkoľvek rozhodnutí (prišiel o postavenie akcionára, nie je spoločníkom). Podľa žalobcu súd musí vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, sporu, a v tomto prípade skutočne jedinečných skutkových okolností, že žalobca sa o konaní mimoriadnych valných zhromaždení či o prijatí rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia (§190 a § 132 Obchodného zákonníka), mohol dozvedieť jedine len z výpisu z Obchodného registra, v ktorého Zbierke listín boli uložené tieto dokumenty. Neexistuje iný spôsob, akým mohol zistiť, či boli prijaté rozhodnutia jediným spoločníkom a potom nemohol z hľadiska ochrany svojich práv spadať pod lehotu počítanú od prijatia rozhodnutí. Pokiaľ zákon presne neupravuje túto problematiku, je potrebné mať na zreteli účel zákona, a to, že osobe, ktorá takýmto rozhodnutím môže byť postihnutá, je potrebné poskytnúť súdnu ochranu. Iný výklad podľa žalobcu z hľadiska právnou normou sledovaného účelu nie je prípustný. Podľa žalobcu pod zákonným slovným spojením

- ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, treba rozumieť aj situáciu, keď v priamej súvislosti s podvodným konaním osôb došlo k absolútne bezprecedentnému odňatiu postavenia spoločnosti žalobcu ako akcionára v spoločnosti žalovaného v 1/ rade a následne k dokonaniu tohto účelového konania prevodom akcií na osobu ďalšieho tvrdeného akcionára spoločnosti - žalovaného v 2/ rade následne i účelovej zmene právnej formy z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom - cyperskou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu v každej zmene žaloby bolo žalobcom uvedené, že z hľadiska skutkového vymedzenie žalôb (rozšírení) treba prioritne vychádzať okrem tam uvedených skutočností i zo skutkových okolností pôvodnej žaloby, nakoľko situácie spolu bezpodmienečne a existenčne súvisia a nemožno ich skúmať izolovane. 42. Vo vzťahu súdom prvej inštancie tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia 20.05.2011, zo dňa 10.09.2015 a zo dňa 23.10.2015 sa žalobca pridržiaval vyššie uvedeného zdôvodnenia v súvislosti s ohľadom na celý prípad, najmä na kontinuitu uplatnených nárokov sledujúcich zachovanie ochrany práv žalobcu, keď je preukázaná aj ich časová a vecná súvislosť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nie správne a s prílišným formalizmom vykladal intenzívne ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka vo vzťahu k tvrdenej kumulácií, pokiaľ ide o dodržanie lehoty nielen na uplatnenie nároku oprávnenými osobami v súdnom konaní a k povinnosti v tejto zároveň uviesť i dôvody, pre ktoré sa neplatnosť napáda, pretože neskôr prezentované dôvody nie sú prípustné. Prílišný formalizmus a intenzívny výklad spočíva v tom, že pokiaľ z tejto právnej normy nevyplýva spojenie zániku práva uplatniť nárok a uviesť k nemu dôvody, pre ktoré oprávnená osoba neplatnosť prijatých uznesení napáda, nie je možné takýto výklad danej právnej normy pripustiť. Ak by mal na tom zákonodarca záujem, vyjadril by to v tejto hmotnoprávnej norme podobne ako je tomu napr. v ustanovení § 50 EP účinného do 31.3.2017. 43. Žalobca zároveň poukázal i na to, že tendencia žalovaného v 1/ rade ignorovať práva žalobcu ako jeho akcionára bola potvrdená, a o tom mal súd prvej inštancie sám vlastnú vedomosť, už skoršími vydanými rozhodnutiami práve tohto súdu a ktorými práve žalobcovi poskytol v súvislosti s protiprávnym

konaním spoločnosti samej (jej predstavenstva) ako aj ďalších akcionárov súdnu ochranu (konanie vedené pred OS Námestovo pod sp. zn. 5Cb 26/2008, pod sp. zn. 9Cb 144/2005 a najmä OS DK sp. zn. 20Cob/340/2006). 44. V ďalšom žalobca poukázal na základné zásady civilného sporového konania vyjadrené v Čl. 2, 3, 4, 8 v spojení s ust. § 191 a judikatúru - výklad, formalizmus v aplikácii práva a odôvodnenie súdneho rozhodnutia, (ne)skúmanie rozporu uznesenia s dobrými mravmi, absolútna neplatnosť právnych úkonov. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu nekonal v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože v žalobe a v konaní prezentovaným zásadným tvrdeniam opodstatňujúcim dôvodnosť uplatňovaných nárokov a produkovaným dôkazom nepodal žiaden argument. Hoci žalobca v žalobe navrhol ako dôkaz výsluch účastníkov konania (za žalovaného Ing. Miroslav Fedor, Ing. Vladislav Podolinský) a výsluch svedkov JUDr. V. S., JUDr. U. W.., ktorých výsluchom by si súd vedel nepochybne urobiť lepší obraz o týchto osobách a rozhodujúcich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe, k ich výsluchu nepristúpil a ani sa v súlade s ust. § 181 ods. 2 s týmto návrhom na vykonanie dôkazu nevysporiadal. Okresný súd tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné (priam nevyhnutné) na rozhodnutie vo veci, a na základe už vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v tejto súvislosti napokon i vec nesprávne právne posúdil. Záverom žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie nenahliadol na riešený prípad ani cez prizmu dobrých mravov, hoci ide o jeho povinnosť pri aplikácii práva na skutkový stav. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru v Českej republike (napr. NS ČR sp. zn. 29 Odo 528/2001, VS v Prahe sp. zn. 7Cmo 253/1998, VS v Olomouci sp. zn. 8Cmo 161/2010), ktorej právny poriadok je veľmi podobný tomu slovenskému a ÚS SR a NS SR vo veľkom rozsahu preberá a stotožňuje sa s touto judikatúrou. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní sporu vôbec nevysporiadal už na čas vydania rozhodnutia so známou judikatúrou a svoj odklon od nej pri rozhodnutí veci vôbec nezdôvodnil, čím porušil základnú zásadu vyjadrenú v Čl. 2 a konal v rozpore s ust. § 220 ods. 3 CSP. 45. Žalobca uviedol, že ak uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.09.2010 sú absolútne neplatné, potom všetky ďalšie tým, že boli prijaté bez účasti legitímneho akcionára, sú neplatné a samozrejme i v tomto je potrebné mať vo vzťahu k účelu zákona na zreteli to, že je nadbytočné dokazovať, akým spôsobom by sa tieto rozhodnutia boli žalobcu, ako legitímneho akcionára dotkli, ak mu bolo upreté právo sa týchto zúčastniť. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby podanému odvolaniu a v ňom uvedenému odvolaciemu návrhu v celom rozsahu vyhovel. 46. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26. apríla 2017, bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému v 2/ rade s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (obálka na č.l. 756 spisu). Žalovaný v 2/ rade v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajským súdom túto možnosť nevyužil. 47. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom zástupcu (č.l. 757-758 spisu). Poukázal na to, že sa k veci obsiahlo a vyčerpávajúco vyjadril vo svojich písomných a ústnych podaniach pred okresným súdom. Uviedol, že žaloba žalobcu bola zjavne nedôvodná a vzhľadom na preukázaný skutkový stav a relevantnú právnu úpravu jej nebolo možné vyhovieť. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že rozsudok sp. zn. 5Cb/92/2010 zo dňa 28.03.2017 je správny a zákonný a odvolanie žalobcu je celkom nedôvodné. K obsahu odvolania žalobcu žalovaný v 1/ rade považoval za potrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti. Pokiaľ žalobca v celom svojom odvolaní poukazoval na to, že jeho žaloba bola zamietnutá z formálnych dôvodov, tak vlastne namietal, že okresný súd rozhodol o právnej neprípustnosti uplatneného nároku z dôvodov (správnej) aplikácie jasnej dikcie relevantných právnych predpisov. Keďže je zrejmé, že súd rozhoduje podľa zákona, interpretuje a aplikuje zákon, tak aj žaloba žalobcu pochopiteľne musela byť zamietnutá iba „z formálnych dôvodov", t.j. pre nesplnenie základných zákonných predpokladov pre jej vecnú prípustnosť. Ak žalobca dôvodil, že okresný súd mal rozhodnúť „absurdne", pretože z tvrdení žalobcu predsa vyplývalo, že žalobca sa mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) žalovaného 1/ dňa 10.09.2010 nezúčastnil, ale zúčastnili sa ho za žalobcu osoby neoprávnené konať za žalobcu a teda rozhodovanie MVZ bolo „o nás bez nás", tak interpretácia žalobcu je podľa žalovaného v 1/ rade zjavne účelovým a očividne nepravdivým interpretovaním skutkového stavu. Skutkový stav bol totiž taký (a vyplýva nepochybne z vykonaného dokazovania), že dňa 10.09.2010 sa MVZ žalovaného v 1/ rade zúčastnila osoba za žalobcu, preukazujúca sa listinami o vnútorných pomeroch v spoločnosti žalobcu s tým, že v zmysle týchto listín bola oprávnená konať za žalobcu. Žalovaný v 1/ rade preto s touto osobou konal ako legitímnym zástupcom žalobcu. Žalovaný v 1/ rade o pomeroch a sporoch v spoločnosti žalobcu nemal žiadne informácie a ani nevedel, že by prezentujúci zástupca žalobcu nemal byť oprávnený za žalobcu konať. Ako sa následne ukázalo, dňa 14.09.2010 na základe tých istých listín, ktorými sa p. Bogner prezentoval na MVZ žalovaného v 1/ rade, bol vykonaný aj zápis údajov v obchodnom registri Okresným súdom Bratislava I, z čoho vyplýva, že

tieto listiny museli byť relevantné aj pre žalovaného v 1/ rade a žalovaný v 1/ rade postupoval správne (a musel tak postupovať), keď prezentujúcu osobu p. Bognera považoval za legitímneho zástupcu spol. SEAFLY ESTATE, a.s.. Z uvedeného tak vyplýva, že skutočne sa žalobca zúčastnil MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010, ktorý hlasoval a nepodal žiadne námietky alebo protest do zápisnice z MVZ. Zástupca žalobcu v odvolaní hovorí o niečom celkom inom a síce, že sa MVZ žalovaného v 1/ rade nezúčastnili súčasní predstavitelia spoločnosti žalobcu, ale osoby ktoré boli žalobcom považované za nelegitímne. Čiže otázka, ktorú súd prvej inštancie musel vyriešiť nespočívala v tom, že by sa žalobca MVZ žalovaného v 1/ rade vôbec nezúčastnil, ale v tom, že sa ho zúčastnili osoby, ktorých vymenovanie, resp. ustanovenie do funkcií a legitimitu žalobca následne spochybnil a ktorých ustanovenie do funkcií a zápis v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vyplývalo z vnútorných sporov v spoločnosti žalobcu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 1/ rade ako aj ostatní akcionári na MVZ dňa 10.09.2010 o vnútorných pomeroch a sporoch v spoločnosti žalobcu nemali žiadnu vedomosť (opak nebol ani tvrdený a ani preukázaný, žalobca iba tvrdí, že predstavitelia MVZ mali z predložených listín na základe formálnej chyby v predmetných listinách - malo ísť o chybu v overovacej doložke spôsobenej notárom - neumožniť prezentujúcemu sa zástupcovi žalobcu zúčastniť sa na predmetnom MVZ), a teda konali so zástupcom žalobcu v dobrej viere a boli celkom dobromyseľní, tak potom skutočne nemôže byť iba pre neplatnosť zvolenia p. Bognera a ďalších osôb do orgánov spol. SEAFLY ESTATE, a.s. (skonštatované súdom dňa 13.04.2011) neplatné (automaticky) aj MVZ žalovaného v 1/rade zo dňa 10.09.2010. Predsa konanie štatutárneho zástupcu zaväzuje spoločnosť bez ohľadu na vnútorné spory vo vnútri spoločnosti a voči tretím osobám sú úkony štatutárneho orgánu účinné, pokiaľ len adresát týchto úkonov nevedel o vnútorných pomeroch v spoločnosti. Preto aj konanie zástupcu SEAFLY ESTATE, a.s. uskutočnené na MVZ žalovaného v 1/rade dňa 10.09.2010 spol. SEAFLY ESTATE, a.s. zaväzuje a je voči tretím osobám účinné, nakoľko ani členovia orgánov MVZ a ani ostatní akcionári nemali o vnútorných sporoch a pomeroch v SEAFLY ESTATE, a.s. vedomosť, žalobca túto vedomosť týchto tretích osôb v konaní ani netvrdil a ani nepreukazoval. 48. Žalovaný v 1/ rade ďalej poukázal na to, že žaloba o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia musí spĺňať niektoré zákonom dané predpoklady. Žalobca však v svojej žalobe iba tvrdil, že sa MVZ zúčastnila za jeho spoločnosť nelegitímne ustanovená osoba, žalobca však skutočne netvrdil, ktoré ustanovenie zákona alebo stanov bolo tým - ktorým uznesením MVZ porušené a ani netvrdil, akým spôsobom boli jeho práva akcionára tým - ktorým uznesením MVZ obmedzené. Z uvedeného podľa mienky žalovaného v 1/ rade musel okresný súd žalobu zamietnuť, ktorý právny a skutkový záver žalobca vo svojom odvolaní vytýka, avšak procesný nedostatok žaloby je skutočne vecou iba žalobcu a zákonná konzekvencia týchto nedostatkov žaloby o určenie neplatnosti uznesení VZ spočíva práve v zamietnutí žaloby súdom. Toto sa týka doslova všetkých prijatých uznesení, rozhodnutí jediného spoločníka alebo akcionára. Ani v jednom prípade žalobca nešpecifikoval dôvody, pre ktoré majú byť predmetné rozhodnutia v rozpore so zákonom/stanovami a ako konkrétne obmedzili práva žalobcu, resp. sa týkajú žalobcu ako bývalého akcionára.

49. Pokiaľ ide o napádané uznesenia valných zhromaždení zo dňa 19.01.2011, 08.02.2011, 25.03.2011, 14.07.2015, 29.12.2015 a 27.07.2016 prijaté formou rozhodnutia jediného spoločníka (akcionára) niet pochýb, že rozšírenia žaloby podané žalobcom boli pre každé z uvedených uznesení podané po troch mesiacoch od prijatia každého z uvedených rozhodnutí. Napriek tomu, že zákon upravuje jednoznačným spôsobom lehotu ako aj jej počítanie v obdobných prípadoch (§ 131 ods. 1 posl. veta Obchodného zákonníka) žalobca s touto dikciou zákona nesúhlasí a v svojom odvolaní žiada súd, aby ju svojou interpretáciou poprel, t.j. žiada, aby súd poprel jednoznačne formulovanú dikciu zákona, nakoľko podľa žalobcu je nesprávna, keďže lehota na podanie žaloby voči rozhodnutiu jediného spoločníka spoločnosti by sa mala počítať od momentu, keď sa o rozhodnutí jediného spoločníka žalobca mohol dozvedieť (tak ako v prípade uznesení valného zhromaždenia, ktoré nebolo riadne zvolané) a nie od momentu, keď toto rozhodnutie bolo prijaté. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že súd nemôže svojim rozhodnutím poprieť dikciu zákona a všeobecný súd nemôže polemizovať o správnosti/nesprávnosti zákonného ustanovenia ako to naznačuje žalobca.

50. Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že predsa jednotlivé rozhodnutia jedného spoločníka (akcionára) boli riadne vložené do zbierky listín obchodného registra vždy iba krátky čas po ich konaní, takže žalobca nebol v ani jednom prípade akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach tým, že by sa v 3-mesačnej lehote o prijatí rozhodnutia jediného spoločníka z verejných zdrojov nedozvedel. Rozhodnutie z 19.01.2011 bolo vložené do ZL OR OS Žilina dňa 26.01.2011, rozhodnutie z 8.2.2011 dňa 4.4.2011, rozhodnutie z 25.03.2011 dňa 4.4.2011, rozhodnutie z 14.07.2015 dňa 26.08.2015,

rozhodnutie z 29.12.2015 dňa 15.01.2016 a rozhodnutie z 27.7.2016 dňa 23.08.2016, čiže vždy v čase zásadne kratšom ako 3 mesiace. To znamená, že žalobca o týchto rozhodnutiach vedel a mohol sa o nich dozvedieť, vedel o zákonnej povinnosti podať žalobu v lehote 3 mesiacov od prijatia týchto rozhodnutí, vedel, že v prípade rozhodnutia jediného spoločníka sa toto nezvoláva a aj napriek tomu podal jednotlivé rozšírenia žalôb po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty pre napadnutie jednotlivých rozhodnutí jediného spoločníka, resp. akcionára. Navrhol napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

51. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l 764-771 spisu). Vyjadrenie žalovaného v 1/ rade (nesprávne uvedené žalobcu) považoval za účelové a v podstatnej miere za totožné skutkové a právne tvrdenia, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného v 1/ rade v podanom vyjadrení žalobca uviedol nasledovné. K tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že v odvolaní žalobca vlastne namieta aplikáciu právnych predpisov zo strany okresného súdu, uviedol, že ak žalobca namietal, že rozhodnutie ako celok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia - okresný súd neaplikoval relevantné ustanovenia právneho predpisu a súčasne aplikované ustanovenia nesprávne vyložil, v dôsledku čoho potom i žalobu zamietol z formálnych dôvodov, je samozrejmé a logické, že namieta práve nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Ak žalovaný v 1/ rade tvrdil, a žalobca zvýraznil, za jedinečných skutkových okolností tohto prípadu v kontexte množstva bezprecedentných protiprávnych okolností proti jeho osobe, že žalobca bol prítomný na onom valnom zhromaždení a má mu dokonca byť na ujmu, že nepodal protest, potom ide o tak absurdný výklad, že neverí, že by vo svete existoval súd rozhodujúci cez prizmu všeobecnej spravodlivosti (okrem súdu prvej inštancie), ktorý by vyžadovanie splnenia tejto povinnosti za týchto skutkových okolností považoval zo strany žalobcu za spravodlivé, keďže celý spor je postavený práve na až neuveriteľnom spôsobe zbavenia práv žalobcu v spoločnosti a na tom, že o tomto VZ samozrejme nemohol vedieť, a tým ani zúčastniť sa ho. Považoval za rovnako absurdné, že žalovaný v 1/ rade v intenciách tohto prípadu stále tvrdí, že žalobca nepreukázal porušenie zákona ani obmedzenie práv. Od počiatku žalobca poukazuje na protiprávnosť konania viacerých osôb, vrátane konania členov štatutárneho orgánu žalovaného v 1/ rade, ktorí konali v priamom rozpore s kogentnými normami Obchodného zákonníka, hlavne s § 194 ods. 5, keď jednoznačne nekonali v záujme akcionárov, nekonali s odbornou starostlivosťou, nekonali v záujme spoločnosti, nezaobstarali si všetky dostupné informácie o pod.

52. Žalobca sa výslovne ohradil voči prezentovanému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade týkajúcemu sa počítania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka s.r.o.. Poukázal na to, že kogentná norma v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nerieši, odkedy má byť počítaná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka. Nie je potom pravdou, že obsah tejto normy (vo vzťahu k rozhodnutiam jediného spoločníka) je jednoznačne formulovaný a jasný. Preto je potrebné a v zmysle práva nevyhnutné použiť výkladové pravidlá tak, ako ich už dlhoročne uvádza Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR a samozrejme i všetky ostatné súdy. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 72/2010, uznesenie Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/2/2017, vo svetle ktorých potom považoval za jednoznačné, že je na mieste v prípade, ak obsah normy nie je jednoznačný (ale aj keby bol), skúmanie účelu tejto právnej normy a čo je rovnako dôležité i skúmanie systematiky Obchodného zákonníka, nakoľko ako vyslovuje ÚS SR, žiadnu normu nemožno skúmať izolovane, ale vždy s ohľadom na súvisiace právne normy. Ak je potom účelom právnej normy - ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka chrániť tam uvedené osoby pred zásahmi do ich práv a to tak, že uznesenia VZ môžu napadnúť do 3 mesiacov od ich prijatia, a v prípade, ak z mnohých dôvodov nebolo riadne zvolané (ako v tomto prípade dna 10.09.2010 fiktívnymi a nastrčenými osobami, ktoré neboli osoby konajúce za žalobcu ako akcionára) potom jedine (a logicky) od momentu, odkedy sa mohli o nich dozvedieť, môže byť jediným spravodlivým, logickým a teologickým výkladom len ten, že takéto právo majú uvedené osoby za rovnakých podmienok aj pri rozhodnutiach jediného spoločníka. Navyše rieši v § 27 čo sa považuje zo moment dozvedenia sa o určitej skutočnosti týkajúcej sa spoločnosti.

53. Z dôvodu potreby reakcie na opätovný alibizmus prezentovaný v tvrdení žalovaného v 1/ rade o tom, že kto bol alebo nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť EXPRES SLOVAKIA, s.r.o., či údaje o tejto osobe platili alebo neplatili, a to k dátumu pred zvolaním MVZ žalovaného v 1/ rade na deň 10.09.2010 a k tomuto dňu zároveň, ktoré údaje, ako priznáva samotný žalovaný v 1/ rade, mali

byť preukázané až ex post, považoval žalobca za potrebné poukázať na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (účinný k 10.9.2010), § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 5 vyhlášky č. 25/2004 Z.z.. Ak mala byť jediným akcionárom spoločnosti žalobcu spol. EXPRES SLOVAKIA, s.r.o., potom tejto skutočnosti mal svedčiť: výpis zoznamu akcionárov vedený žalobcom v súlade s ust. § 156 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka, resp. čestné vyhlásenie spoločnosti žalobcu zodpovedajúce tejto skutočnosti avšak vystavené, aby táto označená spoločnosť mohla vykonávať práva akcionára, určite členmi pôvodného a v OR na ten čas zapísaného štatutárneho orgánu. Kým nie je akcionár do zoznamu zapísaný (toto je preukázané i v prejednávanej veci o neplatnosť rozhodnutí MVZ zo dňa i 0.09.2010), nie je oprávnený na výkon akcionárskych práv, a teda je právne neprípustné a teda i vylúčené, aby za takéhoto stavu ním prijaté akékoľvek rozhodnutia mali právnu relevanciu. 54. Do času, kým nie je preukázaná skutočnosť o vzniku oprávnenia vykonávať práva spojené s akciou, je potom akýkoľvek úkon takejto osoby len sa označujúcej za akcionára (jediného) pri tvrdenom výkone pôsobností valného zhromaždenia neúčinný, a každá tretia osoba je povinná o týchto skutočnostiach sa riadne presvedčiť, o to viac v prípade, ak takýmito rozhodnutiami dochádza ku zmene osôb štatutárneho orgánu oprávnených za spoločnosť žalobcu konať. Je teda jednoznačne preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu, že ku dňu konania MVZ dňa 10.09.2010 členovia predstavenstva nekonali s náležitou odbornou starostlivosťou a pripustili tak konanie MVZ pri neexistencii preukázania podmienok účasti relevantného akcionára, keď zápis v OR nekorešpondoval údajom podľa listín, ktoré mohli tieto údaje nahradiť (§ 27 ods. 3, prvá a tretia veta Obchodného zákonníka). Podľa žalobcu súd ako orgán ochrany práva má vždy robiť maximum pre spravodlivosť, k čomu v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie tak preukázateľne neskúmal ani systematiku zákona práve § 27 Obchodného zákonníka, a tým porušil i judikatúru ÚS SR. 55. Žalobca poukázal na to, že o prijatých rozhodnutiach sa mohol dozvedieť i s ohľadom na § 27 Obchodného zákonníka jedine ich zverejnením v zbierke listín. Nemožno potom súhlasiť s tvrdením žalovaného v 1/ rade, žalobca mal podať žalobu v lehote 3 mesiacov odo dňa prijatia rozhodnutí, ale platí, že je tomu tak odo dňa, odkedy sa o nich a ich obsahu mohol dozvedieť. Žalobca zvýraznil, že rozhodnutie veľkého senátu je v zmysle novej právnej úpravy pre senáty NS SR právne záväzné (§ 48 ods. 3 , a fortiori pre súdy nižších stupňov. Mal za to, že všetky lehoty boli z jeho strany vždy a zákonne dodržané, no napriek tomu okresný súd formalisticky a bez zreteľa na účel zákona, logiku i systematiku žalobu zamietol. 56. Nad rámec odvolania žalobca uviedol, že dopĺňa právne dôvody, pre ktoré si myslí, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) , k čomu dodal, že nedopĺňa a nevymedzuje nový odvolací dôvod, ale už vymedzený dopĺňa nie skutkovými tvrdeniami (prostriedkami procesnej obrany), ale iba právnymi dôvodmi, ktoré možno uvádzať kedykoľvek, nakoľko súd pozná právo a nikdy nie je viazaný právnymi tvrdeniami strán. Tvrdenie žalobcu spočíva v tom, že okresný súd napriek kogentnej norme nevyjadril na pojednávaní dňa 01.03.2017 svoje predbežné právne posúdenie. Okresný súd v Zápisnici z pojednávania zo dňa 01.03.2017 konštatuje na strane 5, že cit.: „Podľa § 181 ods. 2 súd uvádza, že nesporným je skutočnosť, že dňa 10.09.2010 sa konalo MVZ žalovaného v rade 1/ v nadväznosti na ktoré sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti ďalších právnych úkonov, pričom sporným v danom prípade je skutočnosť, či prijaté uznesenie na MVZ dňa 10.09.2010 je neplatným, čo je právnym posúdením splnenia tak formálnych ako aj materiálnych predpokladov pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o ktorých súd rozhodne vo veci samej." Zo zvukového záznamu o pojednávaní vyplýva, že súd sám vyslovil, že svoj právny názor neuvedie, keďže by tým prejudikoval svoje rozhodnutie. Takýto názor nemôže obstáť, pretože je popretím nielen doslovného znenia, ale predovšetkým účelu právnej normy. Týmto postupom okresný porušil procesné práva žalobcu a znemožnil reagovať na mnohé zásadné právne a skutkové skutočnosti, ktoré sa dozvedel až z vyhláseného rozsudku dňa 28.03.2017. Ak by žalobca však poznal názor okresného súdu na mnohé skutkové a právne tvrdenia, ich spornosť, či názor na právne posúdenie veci, potom by na ne priamo na pojednávaní reagoval zásadnou protiargumentáciou. V tejto súvislosti dal do pozornosti právny názor práve Krajského súdu v Žiline v inej veci (Uznesenie KS v Žiline sp.zn. 6Co/277/2016 zo dňa 29.03.2017). V zmysle uvedeného je jednoznačné, že procesné práva žalobcu boli nesprávnym procesným postupom znemožnené, resp. ich realizácia a účinná obrana značne znemožnená, v dôsledku čoho sa nemohol účinne brániť vo vzťahu k mnohým právnym a skutkovým tvrdeniam, ktoré okresný súd síce uviedol, ale až v rozsudku a nie na pojednávaní. V konaní nesprávnym procesným postupom došlo k tzv. inej vade konania, ktorá mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 70/2013 zo dňa 29.01.2014. Žalobca mal za to, že ním podané odvolanie je absolútne dôvodné vo všetkých vymedzených odvolacích dôvodoch. Žiadal odvolací súd, aby vyhovel odvolaciemu návrhu.

57. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade (č.l. 788 spisu). Zotrval na tom, že okresný súd nemohol v napádanom rozsudku pochybiť tým, že obsah právnej normy § 131 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka aplikoval. Pokiaľ žalobca aj napriek tomu uvádzal, že aplikácia tejto právnej normy je nesprávnym právnym posúdením veci, a teda odvolacím dôvodom, tak za tejto situácie žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že nesprávnym právnym posúdením veci je taký postup súdu, keď existujúcu právnu normu súd opomenie aplikovať alebo ju aplikuje nesprávnym spôsobom, t.j. spôsobom, ktorý je odlišný od obsahu právnej normy (nesprávna interpretácia práva). Nesprávnym právnym posúdením však nie je taký postup súdu, keď súd na skutkovú vec aplikuje správny právny predpis a tento správne interpretuje, ale účastník s dispozíciou právnej normy nesúhlasí. A práve k tomuto smeruje argumentácia žalobcu, čo je podľa mienky žalovaného v 1/ rade neprípustné. Účastník konania nemôže voči súdu v civilnom konaní namietať vecnú nesprávnosť všeobecne záväznej zákonnej právnej normy.

58. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že súd postupuje na základe preukázaného skutkového a platného právneho stavu. Preto nepreukázané, nepravdivé a vymyslené tvrdenia žalobcu sú celkom irelevantné. Žalobca by sa mal podľa mienky žalovaného v 1/ rade zamerať na konkrétne existujúce skutkové okolnosti veci a tieto interpretovať a nie účelovo zavádzať súd tvrdeniami, ktoré sú absolútne vymyslené („nastrčenie" fiktívnych osôb - Kým? Ako? Ktorých?). Pokiaľ žalobca nevie, čo je obsahom jeho žaloby a či jeho žaloba spĺňala alebo nespĺňala zákonné náležitosti (vzhľadom na špecifické obsahové náležitosti žaloby o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia), je na žalobcovi, aby sa s ňou bližšie oboznámil, pretože z jej obsahu nesplnenie zákonných predpokladov jednoznačne vyplýva. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že v § 131 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka je napísané, že „toto právo zanikne" „ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia". Potom existuje špeciálny prípad „ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané", vtedy „toto právo zanikne" „ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť." Žalovaný v 1/ rade nechápe, čo na tejto dikcii, vzhľadom na prejednávanú vec, je nejasné a nejednoznačné. Viaceré rozhodnutia jediného spoločníka/akcionára žalobca napadol po uplynutí zákonom definovanej prekluzívnej lehoty, je jednoducho fakt. Pokiaľ ide o MVZ žalovaného v 1/ rade z 10.09.2010, ako už žalovaný v 1/ rade uvádzal, a vyplýva to aj zo všetkých listín, skutkový stav je taký, že orgánom MVZ spoločnosti žalovaného v 1/ rade boli dňa 10.09.2010 predložené listiny, na základe ktorých boli za žalobcu oprávnené konať osoby, ktoré boli následne (13.09.2010) zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Pritom išlo o úplne tie isté listiny, teda aj Okresný súd Bratislava I ako aj orgány MVZ spoločnosti žalovaného v 1/ rade sa na základe týchto listín dôvodne domnievali, že tieto osoby sú oprávnené konať za spoločnosť žalobcu, pretože akcionársku štruktúru žalobcu nepoznali a nemali odkiaľ poznať (k tejto má prístup iba emitent akcií a samotný akcionár ako je všeobecne známe a vyplýva zo zákona). Ak žalobca tvrdil, že súčasťou týchto listín vraj mal byť výpis zo zoznamu akcionárov ako aj čestné vyhlásenie, tak toto tvrdenie neobstojí, nakoľko jednak nemá žiadne zákonné opodstatnenie (ani žalobcom uvádzané zákonné ustanovenia nič také nehovoria) a ani registrové súdy tak nepostupujú - konečne najlepším dôkazom tohto je nesporná skutočnosť, že dotknuté osoby boli v obchodnom registri na základe predmetných listín v obchodnom registri zapísané. Žalovaný v 1/ rade žiadal napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

59. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 3. októbra 2017 bolo vyjadrenie žalovaného v 1/ rade doručené žalobcovi (doručenka na č.l. 798 spisu). 60. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-754 zo dňa 26. apríla 2017 a opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/92/2010-802 zo dňa 4. decembra 2017 (ďalej len ,, rozsudok") potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

61. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/24/2018-810 zo dňa 30.11.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.12.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, s oznámením miesta a času

verejného vyhlásenia rozsudku elektronicky zástupcovi žalobcu na e-mail: U.@Q..W., na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 62. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý nadobudol účinnosť podľa § 474 1. júla 2016, keď z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 63. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 krajský súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 11.04.2017, pričom mohol prihliadnuť len na tie odvolacie námietky, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania ( § 364 . 64. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci s argumentáciou žalobcu, že okresný súd prílišným formalizmom vykladal rozhodné ustanovenia právneho predpisu, a to Obchodného zákonníka, nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a ani sa s nimi postupom podľa ust. § 181 ods. 2 nevyporiadal a ako aj nenasledoval konštantnú judikatúru. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť. 65. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia konštatuje, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, a to žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že uznesenia č. 1, č.2, č.3, č.3a a č.4 Mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len ,,MVZ") žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.09.2010 sú neplatné; že zmluva o prevode akcií uzatvorená dňa 17.09.2010 medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade (pôvodne CLAIMS, s.r.o.) je neplatná; že rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 19.01.2011 je neplatné; že rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 08.02.2011, zo dňa 25.03.2011, zo dňa 20.05.2011 je neplatné; že rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.07.2015, zo dňa 10.09.2015, zo dňa 23.10.2015 je neplatné; ďalej určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 29.12.2015 v bodoch 1 až 5; určenia neplatnosti rozhodnutia 1. až 5. rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 27.07.2016. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu ochranu v sporovom konaní podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s ustanovením § 387 ods. 3 posledná veta CSP, keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolania žalobcu konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu

a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesnoprávnym predpisom, ktorým je Civilný sporový poriadok s poukazom k ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. 66. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, priebehom konania pred súdom prvej inštancie konštatuje, že nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Opätovne, aj k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu, krajský súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, ktoré sa zaoberá základným právom na spravodlivý proces, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony sporovej strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces. Žalobcovi postupom konania pred okresným súdom nebolo zasiahnuté do žiadneho z práv sporovej strany, ktoré jej patria podľa procesnoprávneho predpisu vždy platného k tomu, ktorému dátumu vykonávania úkonov zo strany žalobcu, t.j. tak v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, ako aj následne prijatého nového procesnoprávneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku. Krajský súd uvádza, že nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ani spôsobom vykonávaného dokazovania. Podľa postupu konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že tak žalobcovi, ako aj žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov. Tak žalobca, ako aj žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, mali súdom prvej inštancie vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02). Krajský súd poukazuje na to, že zásada rovnosti strán v procese, ktorá sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pre sporové strany, nebola v postupe súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom porušená a bola dodržaná zásada práva na spravodlivý proces, ako aj princíp rovnosti zbraní tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaných. Dokazovanie pred okresným súdom bolo riadne vykonané za dodržania tak Občianskeho súdneho poriadku ako aj už platného Civilného sporového poriadku. Bola zachovaná zásada rovnosti sporových strán, pretože tak žalobca ako aj žalovaní mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy, tieto predkladať a vyjadrovať sa k dôkazom. Túto rovnakú možnosť potvrdzuje tak priebeh konania ako aj postup okresného súdu pri vykonávanom dokazovaní. 67. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Žalobcovi procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti aktívnej účasti žalobcu na konaní. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, ktoré zaujme v napadnutom rozhodnutí. 68. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, keď sa krajský súd oboznámil so spôsobom vykonávaného dokazovania, sa uvádza, že ani v tomto smere nebola daná relevantnosť odvolacej námietky žalobcu. Krajský súd poukazuje na obsah Zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 23. mája 2013 (č.l. 288 spisu), zo dňa 16. septembra 2015 (č.l. 420 spisu), na ktorých bolo vykonané dokazovanie obsahom spisu, listinami, a zvlášť na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 01. marca 2017, na ktorom bolo vykonané dokazovanie obsahom spisu, osobitne jeho II. časťou, prílohami návrhov na prerušenie konania, ako aj zmena petitu žaloby a tiež obsah spisov sp. zn. 26Cb/126/2007 a sp. zn. 5Cb/1/2006 a z nich najmä rozhodnutia prvostupňových súdov spojených s rozhodnutiami krajského súdu, ďalej boli žalovaným v 1/ rade predložené doklady krátkou cestou doručené žalobcovi a oboznámený ich obsah, bol vykonaný postup okresného súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, po ktorom bolo zaznamenané, že, ....,,návrhy na doplnenie dokazovanie nie sú" pričom po záverečných prednesoch zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, ktorí uviedli ...,,V celom rozsahu sa pridržiavam svojich doterajších vyjadrení", okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 182 . V súvislosti s priebehom konania a stavom

dokazovania pred súdom prvej inštancie uvádza odvolací súd, že nebol relevantný odvolací dôvod v námietke nevykonania dôkazov, a to v žalobe žalobcom navrhnutých dôkazov - výsluch strán sporu za žalovaného Ing. Miroslav Fedor, Ing. Vladislav Podolinský a výsluch svedkov JUDr. V. S., JUDr. U. S., na obraz o týchto osobách a skutkových tvrdeniach v žalobe. Je potrebné uviesť, že žalobca síce v žalobe tieto dôkazy uviedol (č.l. 7 spisu) avšak ich vykonanie v konaní pred súdom prvej inštancie (za žiaduceho stavu ich bližšej identifikácie- určitosti pre možnosť prípadného predvolania) nenavrhol a nepožiadal o predvolanie, a nebol dôvod, aby bola iniciatíva na strane okresného súdu. Predsa je to strana sporu, ktorá nielen označuje ale aj navrhuje vykonanie dôkazov v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016 a Čl. 8 CSP. V tejto súvislosti však odvolací súd zvýrazňuje právnu úpravu v ust. § 195 a § 196 CSP, z ktorej vyplýva možnosť súdu nariadiť výsluch strany sporu alebo svedka, avšak za podmienky takéhoto návrhu, k čomu v danom prípade žalobcom nedošlo. Z uvedeného potom nebol dôvod, aby sa okresný súd v odôvodení rozhodnutia vyjadroval, pre ktorý dôvod nevykonal výsluch strany sporu a označených svedkov. I ak by bol žalobcom predmetný dôkazný návrh relevantne uskutočnený, tak v rovine dokazovania poukazuje odvolací súd primerane na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci". Uvádza odvolací súd, že rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k formalistickému prístupu tak, ako to tvrdil žalobca v odvolaní, pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo sa prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov". Právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania ( I. ÚS 50/04). 69. Nebol relevantný ani dôvod uvedený v odvolaní žalobcu, že okresný súd nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 ( č.l. 749 spisu). Primárne krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom, za konštatovanej prítomnosti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, z ktorého vyplýva postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 zo dňa 01. marca 2017, keď je zaznamenané, že ...,,nesporným je skutočnosť, že dňa 10.09.2010 sa konalo MVZ žalovaného 1/ v nadväznosti na ktoré sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti ďalších právnych úkonov, pričom sporným v danom prípade je skutočnosť, či prijaté uznesenie na MVZ dňa 10.09.2010 je neplatným, čo je právnym posúdením splnenia tak formálnych ako aj materiálnych predpokladov pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o ktorých súd rozhodne vo veci samej". Odvolací súd poukazuje na ust. § § 181 ods. 2 CSP, zmyslom ktorého zákonného ustanovenia je v sporovom konaní určiť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania a určenie dôkazov, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení, určenie nesporných

tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, avšak toto ustanovenie, pri jeho nedodržaní, nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného alebo nevykonávaného dokazovania. Ustanovenie § 181 ods. 2 nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Zmyslom ust. § 181 ods. 2 je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 čo vyplýva z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.marca 2017, preto tento odvolací dôvod nebol relevantný. V súvislosti s nedodržaním zákonného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, čo nebola situácia v danej sporovej veci, poukazuje odvolací súd primerane na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 zo dňa 21. júna 2012 a jeho záver k ust. § 118 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016, podľa ktorého porušenie zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne, a tým nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

70. Vo vecnoprávnej rovine krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že pre typ žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je určujúce ustanovenie § 183 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 131 Obchodného zákonníka, keď pre úspešnosť podanej žaloby sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za predpokladu, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote, a to 1/ preukázanie rozporu prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, 2/ ak takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, resp. akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, ktoré prijalo sporné uznesenie, však musí okrem skutočnosti, že prijatím tohto uznesenia sa obmedzili jeho práva akcionára v súdnom konaní preukázať splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde, ktorou je podanie protestu do zápisnice o valnom zhromaždení. Protest akcionára podaný do zápisnice o valnom zhromaždení je teda predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti u akcionárov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia, ktoré prijalo sporné uznesenie. 71. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia, a tým nesprávny záver okresného súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného v 1/ rade konanom dňa 10.09.2010 pre nepodanie protestu do zápisnice na tomto MVZ. Žalobca zdôraznil, že dôvodom, pre ktorý sa domáha určenia neplatnosti prijatých uznesení v spoločnosti žalovaného v 1/ rade počnúc dňom 10.09.2010 je skutočnosť, že MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010 bolo konané v neprítomnosti žalobcu, kedy už jeho zvolanie a priebeh pripustilo predstavenstvo žalovaného v 1/ rade tým, že jeho členovia nekonali s odbornou starostlivosťou a riadne nepreverili údaje o žalobcovi, v ktorej rovine zdôraznil v žalobe samotný protiprávny zásah (trestnoprávny) do integrity žalobcu tretími osobami. Podľa žalobcu zo skutkových tvrdení a dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že o zvolanie predmetného MVZ požiadal a za žalobcu - akcionára sa na MVZ prezentovala osoba Ľuboša Bognera, ktorému takéto oprávnenie nepatrilo a ani nemohlo patriť, pretože v tom čase nebol zapísaný v obchodnom registri a dôkazmi bol preukázaný stav spoločnosti žalobcu a stav spoločnosti EXPRES SLOVAKIA, s.r.o. k času zvolania MVZ žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade svojim nedbanlivostným spôsobom pripustil a komunikoval s osobou ,, akcionára", ktorý ním nebol, teda so štatutárnymi orgánmi spoločnosti, ktoré v čase zvolania MVZ a jeho vykonania nemali takého postavenie.

72. Krajský súd uvádza, že pri konanom MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.9.2010 a doručenej žalobe na Okresný súd Námestovo dňa 29.10.2010 okresný súd správne konštatoval, že žaloba bola žalobcom okresnému súdu doručená v trojmesačnej prekluzívnej lehote a určujúcim bolo, že k dátumu konaného MVZ dňa 10.9.2010 bol žalobca akcionárom spoločnosti ZTS Strojárne, a.s.. Súčasne žalovaný v 1/ rade bol nositeľom pasívnej legitimácie, keďže na MVZ konanom dňa 10.9.2010 boli prijaté žalobcom napádané uznesenia. V súvislosti s takto podanou žalobou, čo zvýrazňuje krajský súd, sa zisťuje

stav tak právny, ako aj skutkový k dátumu prijatých uznesení na konanom VZ alebo MVZ dotknutej obchodnej spoločnosti, čo vyplýva aj z toho, že v podstate napádané prijaté uznesenia na VZ alebo MVZ obchodnej spoločnosti sa vždy posudzujú s platnému zákonnému stavu, ako aj stavu znenia stanov alebo spoločenskej zmluvy k momentu konania takéhoto VZ alebo MVZ. Preto k momentu konaného napádaného MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.9.2010 boli určujúce a rozhodné skutočnosti, t.j. čo sa týka postavenia strán sporu k dátumu MVZ žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.9.2010, ako aj posudzovania stavu tak zákonného, ako aj stavu stanov k tomuto rozhodnému momentu konaného MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.9.2010. 73. Z obsahu podanej žaloby žalobcu doručenej Okresnému súdu Námestovo dňa 29.10.2010 bolo zrejmé, že sa domáhal určenia neplatnosti uznesení pod č. 1 až 4 MVZ žalovaného v 1/ rade prijatých dňa 10.9.2010. Pre takto podanú žalobu bolo nevyhnutné, aby aj jej dôvody boli zo strany žalobcu uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej lehote, t.j. nielen jej podanie, ale aj uvádzané dôvody. Už podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení VZ (MVZ) obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia VZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo 21/2000, uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 10/2012 zo dňa 29. marca 2012). Napokon aj ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka v sebe zahŕňa koncentračnú zásadu, podľa ktorej žalobu a dôvody žaloby je potrebné uplatňovať v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote; opačný prístup k tomuto zákonnému ustanoveniu by znamenal obchádzanie zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty, t.j. ak by sa rešpektovalo uplatňovanie, resp. rozširovanie dôvodov pre určenie neplatnosti uznesení prijatých VZ spoločnosti alebo MVZ spoločnosti aj po uplynutí tejto lehoty. 74. Žalobca v žalobe, na čom zotrval i v podanom odvolaní, dôvodil neplatnosť prijatých uznesení č. 1 až 4 na MVZ žalovaného v 1/ rade tým, že na tomto MVZ sa ho za žalobcu ako majoritného akcionára (majúceho viacerých akcionárov) zúčastnila a konala osoba Ľuboš Bogner, ktorej takéto oprávnenie nepatrilo, a išlo o konanie osoby preukazujúcej sa oprávnením získaným trestným činom, ktorá nelegitímnosť valného zhromaždenia musela byť zrejmá osobám konajúcim za žalovaného v 1/ rade, majúcim vedomosť o tom, že žalobca nemá jediného akcionára, a preto zmeny v jeho orgánoch, ak vyžadovali pri prezentácií na MVZ predloženie výpisu z OR im nemohli byť ľahostajné. Pri posudzovaní napadaných uznesení MVZ žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.09.2010 bolo potrebné vychádzať z dôvodov koncentrovaných v žalobe žalobcom a tieto vyhodnocovať 75. K dôvodu žalobcu, že na MVZ žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.9.2010 sa zúčastnila neoprávnená osoba, pokiaľ za žalobcu vystupoval Ľuboš Bogner, krajský súd z obsahu notárskej zápisnice N 1014/2010, NZ 32554/2010, NCRlsa 33067/ 2010 zo dňa 13.09.2010, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS strojárne, a.s. konaného dňa 10.09.2010 zistil, že v jej bode 1. bolo konštatované, že ,,mimoriadne valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, keďže na rokovaní sú prítomní akcionári vlastniaci 100% základného imania". Podľa listiny prítomných žalobca bol zastúpený Ľubošom Bognerom (č.l. 22-26 spisu, plnomocenstvo na č.l. 584 spisu). Z údajov úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1408/B spoločnosti SEAFLY ESTATE a.s., bol zistený zápis štatutárneho orgánu žalobcu: Marcel Čermák, Filip Schulz, Ľuboš Bogner so vznikom funkcie 06.09.2010, podľa Rozhodnutia jediného akcionára zo dňa 06.09.2010 (č.l. 590-591 spisu). Vo vzťahu k posúdeniu (ne)oprávnenosti konania Ľuboša Bognera za žalobcu, krajský súd primárne uvádza, že princíp materiálnej publicity vyjadrený v § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, pokiaľ nie je predložené iné konštitutívne rozhodnutie. Pri deklaratórnom charaktere zápisov môžu ich účinky nastať aj pred dňom zápisu do obchodného registra za predpokladu, že tretia osoba má vedomosť o týchto údajoch alebo o obsahu listín ešte pred zápisom do obchodného registra, čo znamená, že vo vzťahu k tretej osobe je účinný iný právny stav ako bol zverejnený v obchodnom registri. To znamená, že odo dňa nadobudnutia vedomosti treťou osobou o zmene v osobe štatutárneho orgánu je táto skutočnosť voči nej účinná, t.j. aj pred zápisom tohto údaju do obchodného registra. Pokiaľ tak na MVZ žalovaného v 1/ rade konaného dňa 10.09.2010 boli predložené osobou Ľubošom Bognerom konajúcou za žalobcu listiny majúce konštitutívny charakter o zmene v obchodnej spoločnosti žalobcu, zmene v jeho orgánoch (vo vzťahu ku ktorým má zápis deklaratórny účinok), nastali účinky týchto zmenených údajov voči žalovanému v 1/ rade pred ich zápisom do obchodného registra (negujúci princíp negatívneho princípu materiálnej publicity), a preto bolo potrebné z nich vychádzať. 76. Ak žalobca tvrdil ľahostajný prístup predstavenstva žalovaného v 1/ rade pri preverovaní oprávnenosti konania osôb za žalobcu, tak krajský súd uvádza, že je pravdou, že ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka ukladá členom predstavenstva povinnosť postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, t.j. i pri zvolávaní VZ, resp. MVZ avšak zákon nevymedzuje do akej miery sa majú skúmať tie - ktoré predložené listiny, naviac ak skúmanie ich obsahu do právomoci členov

predstavenstva žalovaného v 1/ rade nespadá. Predstavenstvo žalovaného v 1/ rade, tak ako i každej inej spoločnosti, je povinné zaobstarať si všetky dostupné informácie, no nie je oprávnené skúmať platnosť či neplatnosť prijatého rozhodnutia jediného akcionára, či platnosť, resp. neplatnosť plnomocenstva a toto hodnotiť. V danom prípade žalobca tvrdil konanie osôb v rámci svojej spoločnosti, čiže v rámci svojich vnútorných pomerov, vo vzťahu ku ktorým vnútorným pomerom zákon neukladá žalovanému v 1/ rade tieto pomery, okrem obvyklej starostlivosti skúmať, teda neurčuje hĺbku skúmania týchto pomerov. Ak žalobca argumentoval tvrdením, že žalovaný v 1/ rade nekonal v dobrej viere, tak uvádza odvolací súd, že žalovaný v 1/ rade bol treťou osobou, stojacou mimo spoločnosti žalobcu, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu so spoločnosťou žalobcu ako takou navonok a ktorý nebol priamo účastníkom právnych vzťahov vo vnútri spoločnosti, vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam vlastných orgánov žalobcu. Vnútorné vzťahy žalobcu boli prezentované navonok k momentu 10.09.2010. Platí tak právna domienka ochrany tretích osôb, pričom žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať opak, toto neuniesol. 77. Pokiaľ z vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, čo žalobca nespochybnil, že ako akcionár nepodal protest do zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení, potom nebol naplnený predpoklad, t.j. splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 4 MVZ žalovaného v 1/ rade konaného dňa 10.9.2010 na súde. Z uvedeného preto okresný súd správne uzavrel, že žalobca nebol osobou aktívne vecne legitimovanou k podaniu žaloby. V tejto súvislosti k námietke žalobcu, že nie je možné požadovať protest od žalobcu v prípade, ak sa zúčastnili MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010 neoprávnené osoby s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 323/2012, krajský súd uvádza, že ústavný súd v tomto rozhodnutí vyslovil, že nie je možné rozumne požadovať od akcionára, ktorý nie je prítomný na prerokovaní a prijatí toho ktorého uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, aby vzniesol protest, najmä vtedy, ak akcionár, ktorý sa nezúčastnil valného zhromaždenia, takúto povinnosť nemá rovnako, ako aj tí akcionári, ktorí hlasovali korešpondenčne alebo elektronickými prostriedkami podľa § 184a ods. 7 Obchodného zákonníka. Predmetná situácia bola však odlišnou od predmetnej prejednávanej veci, keď v danom prípade na MVZ žalovaného v 1/ rade konanom dňa 10.09.2010 bol žalobca pri prijímaní napadnutých uznesení č. 1 až č. 4 ako akcionár prítomný. 78. Vo vzťahu k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára žalovaného v 1/ rade odvolací súd uvádza, že v žalobe tvrdené dôvody súvisiace s trestnoprávnou zodpovednosťou, v rámci konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní preukázané neboli. Súhlasí odvolací súd so zhodnotením okresného súdu, že žalobca v dôvodoch žaloby nekoncentroval a nevyjadril vo vzťahu k prijatým uzneseniam č. 1 až 4. na MVZ žalovaného v 1/ rade dňa 10.09.2010 rozpor so zákonom, resp. stanovami, tento nebol zistený a pokiaľ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie rozširoval ďalšie dôvody vo vzťahu ku konaniu neoprávnených osôb, išlo o dôvody neuvedené v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Len dopĺňa odvolací súd, že ak žalobca v žalobe obmedzenie práv akcionára vo vzťahu k prijatému uzneseniu č. 4

- o schválení zmeny stanov spoločnosti, ktorými boli doplnené o postup pri zrušení listinných akcii a tiež postup pri výmene hromadných akcii na jednotlivé akcie a naopak na základe požiadavky akcionára, tvrdil v tom, že žalovaný v 1/ rade týmto pripustil, aby akcie žalobcu v spoločnosti žalovaného v 1/ rade boli prevedené na iné osoby, tak nevyjadril v čom je predmetné uznesenie v rozpore so zákonom, resp. stanovami. To, že došlo k následnému prevodu akcií žalobcu na iné osoby, je výsledok iných založených právnych vzťahov s takýmto prevodom súvisiacich. 79. Pokiaľ bolo vykonaným dokazovaním v konaní pred súdom prvej inštancie zistené, čo žalobca nespochybnil, že žalobca ako akcionár nepodal protest do zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení, potom nebol naplnený predpoklad, t.j. splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 4 MVZ žalovaného v 1/ rade konaného dňa 10.9.2010 na súde. Z uvedeného preto okresný súd správne uzavrel, že žalobca nebol osobou aktívne vecne legitimovanou k podaniu žaloby. 80. Pokiaľ až následne nastal stav, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 20Cb/167/2010 zo dňa 13. apríla 2011, právoplatným dňa 27.04.2011, došlo k určeniu neplatnosti okrem iného i rozhodnutí č. 1 až 12 jediného akcionára žalovaného (v tomto konaní žalobca) zo dňa 06.09.2010, tak zvýrazňuje krajský súd, že určujúcim pre rozhodovanie o (ne)platnosti napadnutých uznesení MVZ žalovaného v 1/ rade bol skutkový stav zisťovaný k dátumu ich prijatia, t.j. k 10.9.2010 a k tomuto momentu boli určujúce a rozhodujúce skutočnosti, tak ako už uviedol krajský súd, týkajúce sa postavenia strán sporu, oprávnenia konania osôb vystupujúcich za žalobcu a posudzovanie zákonného stavu tak, ako tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania. 81. V ďalšom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o kúpe akcií zo dňa 17.09.2010 (nesprávne v odvolaní uvedené zmluva o prevode

akcii zo dňa 17.09.2010) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade (č.l. 126-127 spisu). Podľa žalobcu, ak bol protiprávne vlastníctva týchto akcií zbavený, absentuje tu vôľa s týmto vlastníctvom slobodne nakladať a z toho dôvodu je potom takýto právny úkon absolútne neplatný, na ktorý je súd povinný prihliadať priamo zo zákona, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený NS SR v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 ako aj R 17/1972. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca sa požadovaného určenia domáhal v rámci doplnenia žaloby v podaní zo dňa 19.4.2011 doručenej okresnému súdu Námestovo faxovým podaním dňa 20.04.2011 a doplnenej originálom zo dňa 21.04.2011 (č.l. 113a-113d spisu), teda za účinnosti ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.06.2016). Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následné požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov strán (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. 82. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého) určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 83. V zhode s okresným súdom i odvolací súd primárne konštatuje, že žalobca k naliehavému právnemu záujmu netvrdil žiadne relevantné skutočnosti svedčiace o jeho stave právnej neistoty, naopak, už tvrdil stav porušenia jeho práva, t.j. zbavenie vlastníctva akcii. Okresný súd správne poukázal na to, že určením neplatnosti zmluvy o kúpe akcií, by sa síce obnovil stav pred zmluvou, žalobca by spätne nadobudol akcie, ale nestal by sa akcionárom žalovaného v 1/ rade z dôvodu zmeny jeho právnej formy a ani jeho spoločníkom, teda vzťahy by sa definitívne nevyriešili, a tým by jeho postavenie zostalo neisté. Žalobcom požadované určenie tak nemôže posilniť či upevniť jeho právne postavenie a nie je zárukou odvrátenia iných sporov. Okresný súd preto správne zhodnotil nedostatok naliehavého záujmu žalobcu na požadovanom určení. V súvislosti so závermi okresného i odvolacieho súdu sa poukazuje i na názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4808/2008 zo dňa 19. januára 2011, podľa ktorého ...„ I.Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha". Súčasne poukazuje odvolací súd i na vyslovené závery v rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 10/2008, rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 110/2009, rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011, uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo 56/2009, rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 366/2015. 84. V súvislosti s podanou žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o kúpe akcii považuje však odvolací súd za potrebné poukázať na právnu úpravu Civilného sporového poriadku, a to zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2016 a vo vzťahu k nej na to, že pojmovým znakom procesnej interporality je princíp okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 137 žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d/ určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorá právna úprava vylúčila žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 85. Žalobca v ďalšom odvolacom dôvode namietal formalistický výklad ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vzťahu k okresným súdom tvrdenému márnemu uplynutiu trojmesačnej lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti (s.r.o.) vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 19.01.2011, zo dňa 08.02.2011, zo dňa 25.03.2011, zo dňa 14.07.2015, zo dňa 29.12.2015, zo dňa 27.07.2016. Žalobca mal za to, že ak nebolo riadne zvolané valné zhromaždenie žalovaného v 1/ rade dňa 28.10.2010 (správne malo byť uvedené dňa 10.09.2010), potom každé valné zhromaždenie, či po zmene právnej formy a štruktúry rozhodovanie jediného spoločníka treba považovať za nezákonné. Pokiaľ zákon nerieši otázku možnej ochrany vo vzťahu k času uplatnenia nárokov prijatými rozhodnutiami dotknutých oprávnených osôb, potom je na mieste právnu úpravu vykladať tak, že lehota na podanie žaloby je zachovaná pokiaľ je podaná v lehote 3 mesiacov odo dňa, kedy sa dotknutá oprávnená takýmto rozhodnutím o jeho prijatí mohla dozvedieť. K tomuto odvolaciemu dôvodu i krajský súd konštatuje nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby žalobcom na súde. Odvolací súd k tejto námietke poukazuje na právnu úpravu v ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Tak, ako správne uzavrel okresný súd, rozhodovanie jediného spoločníka nie je hlasovaním na valnom zhromaždení a v týchto prípadoch sa valné zhromaždenie nekoná. Ak je spoločníkom právnická osoba, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán tejto spoločnosti, a to podľa spôsobu konania upraveného v zakladateľských dokumentoch. V prípade rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia potom plynutie prekluzívnej lehoty je potrebné počítať od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade rozhodnutia jediného spoločníka zákonná úprava v ust. § 131 ods.1 Obchodného zákonníka jasne a zrozumiteľne upravuje lehotu na podanie žaloby na obdobie troch mesiacov odo dňa prijatia rozhodnutia. Moment prijatia valného zhromaždenia je tak tým objektívnym momentom, od ktorého začína plynúť zákonom stanovená prekluzívna lehota, po márnom uplynutí ktorej právo podať žalobu podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, zaniká. 86. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 25.03.2011 a 20.05.2011 a 10.09.2015 a 23.10.2015 súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že žalobca nebol osobou aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby. I podľa názoru krajského súdu žalobca nespĺňa kritériá taxatívne vymenovaných osôb oprávnených podať na súd v zákonnej trojmesačnej prepadnej lehote návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného v 1/ rade. Z ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva uzavretý výpočet aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto určovacej žaloby a za preukázaného stavu, že žalobca uvedené nespĺňa, keďže prestal byť akcionárom žalovaného v 1/ rade v čase pred zmenou právnej formy, a tým je tak inou osobou, ktorej zákon aktívnu legitimáciu nepriznáva. V zhode s okresným súdom i krajský súd uvádza, že vo vzťahu k týmto napadnutým rozhodnutiam jediného spoločníka žalobca netvrdil konkrétne porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, ktoré by mohlo obmedziť jeho práva spoločníka a súčasne, že sa ho tieto napadnuté rozhodnutia týkajú. Pokiaľ okresný súd na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu, a preto ju zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne. 87. Len na doplnenie k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Zmeny v právnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade však obsah spisu nedal podklad pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska R 2/2016, ktorá

predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne, ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 88. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Okresný súd primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri výklade ust. § 131 ods.1 Obchodného zákonníka pre vyriešenie prípustnosti prieskumu žalovaného nároku na vyhlásenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a súčasne vyjadril svoje zhodnotenia vo vzťahu k zákonným predpokladom podanej určovacej žaloby. 89. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha, a preto ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami ako vo výroku vecne správnym rozhodnutiam podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, za konštatovania dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a jeho právne zhodnotenie. 90. K poukazu žalobcu na základné zásady civilného sporového konania, ktoré postupom okresného súdu neboli dodržané, uvádza odvolací súd, že neúspešnosť žalobcu v konaní nemožno stotožňovať s odňatím možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR by došlo vtedy, ak by bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým, ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanej žalobe, alebo v prípade opravných prostriedkov, ak by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok, alebo ak by ho meritórne nepreskúmal a nerozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím. K uvedenej situácii v predmetnej odvolacej právnej veci nedošlo. Okresný súd prejednal žalobu žalobcu a vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd meritórne posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu. Zvýrazňuje opätovne krajský súd, že právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru strany súdneho sporu (IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04) . 91. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu boli žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorým bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.