Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-12-2021.pdf
PDF · 140.01 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: U. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa S. XXXX/XX, V., t. č. V. XXX/XX, X. O. D., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Zahradnikova.SK, s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava a otca: U. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. F.. X, V., Rakúsko, zastúpeného advokátom: JUDr. Gejza Sidó, Veľkoblahovská cesta 4B, Dunajská Streda, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30.09.2020, č. k. 12P/3/2019-399, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení nasledovne:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. O. zo sumy 150,- Eur tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne za obdobie od 01.10.2018 do 31.03.2020 sumou 250,- Eur a od 01.04.2020 sumou 200,- Eur k rukám matky a na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor od 01.10.2018 sumou 50,- Eur, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.10.2018 do 31.03.2020 v sume 1.700,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- Eur k rukám matky a po 20,- Eur na osobitný účet maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Tým sa m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 14C/37/2011-27 zo dňa 14.6.2011 v časti výživného. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto: „Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej O. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2018 do 31.03.2020, z toho sumu 300 eur mesačne k rukám matky a sumu 50 eur mesačne na tvorbu úspor a na sumu 300 eur mesačne od 01.04.2020, z toho sumu 250 eur mesačne k rukám matky a sumu 50 eur mesačne na tvorbu úspor na účet maloletej zriadený vo X. V., a.s., č. účtu IBAN F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko k 25. dňu mesiaca vopred. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 v sume 2.900 eur, z toho 400 eur na úsporách pre dieťa. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom k rukám matky (2.500 eur) splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 70 eur, pod stratou výhody splátok, a dlh na tvorbe úspor (400 eur) splácať k termínu splatnosti bežného výživného, pod stratou výhody splátok v splátkach po 15 eur, všetko počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 14C/37/2011-27 zo dňa 14.06.2011.“
2. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého zistil nasledovný skutočný stav.
3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 14C/37/2011-27 zo dňa 14.06.2011 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá (v tom čase vo veku 2,5 roka) bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 150,- Eur mesačne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli.
4. Podľa výpovede matky (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) dom, v ktorom býva aj s maloletou a svojím partnerom, je vlastnícky evidovaný na jej partnera, spoločne splácajú hypotéku (so splátkami 486,78 Eur mesačne, v priebehu konania úver refinancovali, skrátila sa doba splácania - splátky predstavujú 589,- Eur mesačne). Vlastní vozidlo zn. Škoda Fabia, zakúpené pred 10 rokmi. Priemerný príjem vykázala za obdobie od novembra 2017 do októbra 2018 vo výške 1.043,94 Eur mesačne, v období od augusta 2019 do júla 2020 1.124,03 Eur mesačne. Finančne jej vypomáha jej partner a jej matka. K zvýšeným výdavkom na maloletú preukázala potvrdením platby v škole (v školskom roku 2018/2019 spolu 171,35 eur), náklady spojené so začiatkom školského roka vyčíslila sumou 179,- Eur a v prebiehajúcom školskom roku spolu 238,- Eur. Súčasné náklady na bývanie špecifikovala matka na tri osoby sumou 1.097,17 Eur mesačne (hypotéka, poistenie domu a úveru, elektrina, voda, stočné, poistenie vozidla a pohonné hmoty, odvoz smetí), platí TV Skylink, koncesionárske poplatky, telefón a internet cca 40,- Eur mesačne. Od dvoch rokov veku je maloletá v starostlivosti imunoalergológa, má podozrenie na intoleranciu na laktózu, kupuje jej špeciálnu stravu, na zistenú peľovú alergiu má predpísané lieky. V škole chodí na krúžok korčuľovania a plávania, od septembra 2019 sa venuje šermu (s poplatkami spolu 350,- Eur na školský rok). Otec sa s dieťaťom od augusta minulého roka nestretol, v súčasnosti nad rámec výživného neplatí nič. Maloletej matka v auguste 2020 kúpila počítač s príslušenstvom za 1.230,- Eur a tlačiareň za 257,- Eur s poukazom na pandemickú situáciu, kúpila jej tiež nový - väčší bicykel.
5. Podľa výpovede otca (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) v máji 2014 uzavrel nové manželstvo, v októbri 2017 kúpili s manželkou byt na hypotéku (so splátkami t. č. 356,23 eur mesačne), narodilo sa im dieťa, bežné výdavky naň odhadol na 250,- Eur mesačne. Dieťa chodí do jasieľ s poplatkom cca 350, - Eur mesačne. Ďalej spoločne s manželkou vlastnia dve vozidlá, zn. Renault Scenic kúpené pred 4 rokmi za 2.500,- Eur a zn. Fiat Punto kúpené v roku 2018 za 3.000,- Eur. Manželka je na rodičovskej dovolenke, je evidovaná na úrade práce, poberá rodičovskú dávku 182,- Eur mesačne. Príjem má otec zo zamestnania, za obdobie od januára 2018 do januára 2019 (bez 04/2018) v priemere 2.359,68 Eur mesačne, za obdobie od júna 2019 do mája 2020 2.498,59 Eur v priemere mesačne. Spoločne s manželkou platia životné poistenie k úveru 342,- Eur mesačne, poistné na vozidlá 120,- Eur mesačne. medzičasom mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému O.. V minulom roku bolo jeho manželke zistené onkologické ochorenie, podrobila sa operačnému zákroku s tým, že má poslednú šancu mať ďalšie dieťa. Manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 14,53 eur na deň (cca 436,- Eur mesačne). V októbri 2019 sa mal. U. podrobil operácii zubov, s úhradou 502,- Eur. V auguste mal otec výdavky na opravu vozidla vo výške 1.458,- Eur. Pre pandemickú situáciu mal príjem vo výške 80% základnej mzdy (kurzarbeit). Podľa potvrdenia zamestnávateľa „kurzarbeit“ trval od 01.03.2020 do 31.05.2020.
6. Prvoinštančný súd ustálil, že u maloletej nastala zmena pomerov v tom, že je staršia o viac ako deväť rokov, fyzicky aj duševne sa vyvíja, jednoznačne sa jej odôvodnené potreby zvýšili. Chodí do základnej školy (II. stupeň), matka má na ňu výdavky bežné, a to výdavky na stravu, oblečenie, bývanie a s tým spojené služby (voda, kúrenie, elektrina, plyn, a pod.), tiež zvýšené pravidelné aj jednorazové (voľnočasové aktivity - šerm, plávanie, korčuľovanie, jednoznačne prospešné všestrannému vývoju dieťaťa; lieky proti alergii, s tým spojené kontrolné návštevy lekára, počítač, bicykel). U oboch rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov v ich príjmoch, obaja riešili bytovú otázku, splácajú hypotéky, otcovi vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pokiaľ sa týka jeho podielu na výžive maloletej, aj osobná starostlivosť o dieťa je mierou, ktorou sa ako rodič podieľa na výžive maloletého dieťaťa, čo však nie je prípad otca, ktorý sa inak ako výživným na starostlivosti o maloletú nepodieľa. Matka maloletej svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania (tu prvoinštančný súd konštatoval, že navýšenie úverových splátok o 100,- Eur mesačne predstavuje
neprimerané majetkové riziko na strane matky, keďže dom podľa jej tvrdenia patriaci jej je evidovaný na tretiu osobu) a keďže otec nie, musí si ju plniť platením výživného, ktoré je primerané jeho možnostiam, ale aj schopnostiam.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre zmenu pomerov, od podania návrhu. Matka má totiž (okrem bežných) zvýšené výdavky na maloletú v prepočte cca 80,- Eur mesačne, vývojom maloletej a rastom nárokov sa jej (aj základné) odôvodnené potreby, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania zvýšili a s prihliadnutím na vykázaný príjem otca (a potreby výrazne mladších detí - v predškolskom veku) súd uzavrel, že je tu daný dôvod na zvýšenie výživného otcovi. Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a prebiehanie školského vyučovania formou on-line bolo síce účelné zakúpiť maloletej aj počítač, ale určite sú aj lacnejšie a funkčnosťou porovnateľné produkty. Tiež nečakanú opravu vozidla je potrebné pokryť z finančnej rezervy rodiny a nemôže ísť na úkor výživného dieťaťa, ktoré ani v domácnosti otca nebýva. Možnostiam a schopnostiam otca podľa názoru súdu zodpovedá zvýšenie výživného na 300,- Eur pre pokrytie potrieb maloletej, a to od podania návrhu (neboli tu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré matka nemohla podať návrh skôr), kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa a otec mal v tom čase jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nakoľko však otec bol v tom čase zo svojho príjmu schopný platiť výživné vo vyššom rozsahu, je v záujme dieťaťa vytvorenie osobitného účtu, na ktorý bude otec pre maloletú platiť ďalšiu časť určeného výživného (50,- Eur) pre účely úspor. Narodením ďalšieho dieťaťa otcovi sa pomery na jeho strane zmenili, pričom ide o pomery podstatné, na ktoré je potrebné prihliadnuť a preto súd od času nasledujúceho mesiaca po vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti dieťaťa jeho vyživovaciu povinnosť znížil, opäť však podľa názoru súdu aj so schopnosťou vytvárať maloletej úspory. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 8 mesiacov x 200,- Eur (od októbra 2018 do mája 2019, z toho pripadá 8 x 50,- Eur na úspory), za 10 mesiacov x 100,- Eur (od júna 2019 do marca 2020, v tom čase už platil otec výživné v sume 200 + 50 Eur) a za 6 mesiacov x 50,- Eur (od apríla 2020 do septembra 2020), ktorý dlh je povinný splatiť približne do troch rokov.
8. Otec sa proti výrokom I a II napadnutého rozsudku odvolal, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhol, aby odvolací súd zvýšil výživné otca k maloletej zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, z toho sumu 200,- Eur mesačne k rukám matky a sumu 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor na účet maloletej počnúc dňom 01.10.2018. Dlh na zročnom výživnom žiadal povoliť splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40,- Eur, pod stratou výhody splátok, a dlh na tvorbe úspor splácať k termínu splatnosti bežného výživného, pod stratou výhody splátok v splátkach po 15,- Eur, všetko počnúc právoplatnosťou rozsudku.
9. K objektívnym zmenám pomerov výhrady nemal, ale namietal dôkazy matky na preukázanie životných nákladov, keď z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver, že sa stotožnil s každým výdavkom tvrdeným matkou vo vzťahu k mal. dcére. Z preukázaného príjmu matky je zrejmé, že bežné aj zvýšené výdavky mal. je matka schopná uhrádzať cez otcom poskytnuté výživné a pomocou partnera, s ktorým žije v jednej domácnosti. Matka maloletej napriek vykázanému príjmu špecifikovala mesačné výdavky na dieťa a domácnosť v neprimerane vyššom rozsahu, než jej vlastný príjem dovoľuje, čo preukazuje vyššiu životnú úroveň, než je schopná zabezpečiť. Súd prvej inštancie bez opory vo vykonanom dokazovaní bezdôvodne žiada od otca, aby sa na takejto životnej úrovni nastavenej matkou podieľal zvýšeným výživným. Otec nie je povinný, ani mu nemôže byť stanovená povinnosť zabezpečiť životnú úroveň mal. presahujúcu jeho vlastné možnosti alebo životnú úroveň, keď takúto životnú úroveň dosahuje maloletá síce pomocou matky, ale v novej domácnosti, pričinením tretích osôb. Z dokazovania prichádza jednoznačný záver, že matka maloletej svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje výlučne svojou osobnou starostlivosťou, pretože matka s poukazom na jej ustálený príjem, nedisponuje prostriedkami na úhradu bývania, ale ani na v konaní pomenované zvýšené výdavky mal. dcéry. Súd ustálil úverové zaťaženie matky ako odôvodnený výdavok vo vzťahu ku domácnosti maloletej napriek tomu, že matka od začiatku konania súd mätie skutočnosťami o vlastníctve rodinného domu a splácaní hypoúveru. Matka v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala vlastnícke právo k domu, ale ani splácanie hypoúveru, prípadne postavenie dlžníka v úverovom vzťahu s bankou. Otec týmto opakovane namieta takýto výdavok matky za preukázaný, pretože nebolo dokázané, že sa matka podieľa na splácaní
hypoúveru. Takéto tvrdenie matky bolo vyvrátené už v dokazovaní. Súd v tomto smere len skonštatoval, že navýšenie úverových splátok o 100,- Eur mesačne predstavuje neprimerané majetkové riziko na strane matky, keďže dom podľa jej tvrdenia patriaci jej je evidovaný na tretiu osobu - hoc aj v plnej dôvere, ale zabezpečenie bývania celkovo pripisuje matke. Takýto názor súdu je neprijateľný, ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie rozsudku v časti bodov 18 a 19 je nesúladné, neprináša harmonický záver o tom, či súd otca za založenie novej rodiny s pribudnutím ďalších dvoch vyživovacích povinnosti v novom manželstve trestá, alebo na ne prihliada. Tieto protichodné úvahy súdu do prejednávanej veci nezapadajú (najprv výživné zvýši, potom pod tou istou domnienkou výživné zníži), pretože v predmetnom prípade sa u otca jedná o viacročné druhé manželstvo, ktoré sa javí ako usporiadané a fungujúce. Založenie novej rodiny (pribudli dvaja synovia) nemôže byť otcovi vytýkané súdom cez iné rozhodnutia odvolacieho súdu, keď prvotná zásada ZoR hovorí o tom, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Otec dostatočným spôsobom uvážil vznik ďalších vyživovacích povinností, s vedomím existencie potreby riadneho uspokojovania vyživovacej povinnosti na mal. dcéru. Riadne uspokojovanie tejto vyživovacej povinnosti ale nie je úmerným spôsobom určené výrokmi rozsudku, pretože ani pri zvýšených výdavkoch na mal. dcéru, ani pri zohľadnení pomerov a možností na strane otca, tu nie je potreba zvyšovať výživné podľa návrhu matky, to už vôbec nie šalamúnskymi výrokmi rozsudku. Súd nie úmerným spôsobom zvýšil čiastku na výživnom, keď zmenám na odôvodnených potrebách oprávnenej a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa vykonaného dokazovania zodpovedá zvýšenie výživného na 200,- Eur, to od podania návrhu. Výživné vo výške 200,- Eur zodpovedá rozhodovacej praxe odvolacieho súdu o orientačnom rozpätí pre určenie výšky výživného povinného rodiča, čo predstavuje podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 25% z príjmu otca, čo v prípade otca, ktorý zarába cca 2.400,- Eur mesačne, predstavuje rozpätie 600,- Eur na tri vyživovacie povinnosti, nehovoriac o čiastočnej vyživovacej povinnosti otca na súčasnú manželku, ktorá je na materskej dovolenke s najmenším synom. Popritom otec má naďalej za to, že je v záujme mal. dcéry vytvorenie osobitného účtu, na ktorý je otec schopný platiť ďalšiu čiastku vo výške 50,- Eur pre účely tvorby úspor. Finančná situácia otca (vzhľadom na svoj príjem, vyživovacie povinnosti a náklady spojené s bývaním) neumožňuje, aby dlh na výživnom zaplatil naraz, otec má za to, že má odôvodnený, zákonom predvídaný predpoklad k splácaniu tohto dlhu mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40,- Eur, pod stratou výhody splátok.
10. Matka sa vo vyjadrení k odvolaniu otca stotožnila s napadnutým rozsudkom a navrhla ho potvrdiť. Partner, s ktorým síce žije v spoločnej domácnosti, nemá voči maloletej vyživovaciu povinnosť. Aj z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že príjem partnera je možné posudzovať výhradne vo vzťahu k určeniu životnej úrovne daného rodiča. Je absolútne nesprávne tvrdenie otca, že by mala maloletá vysokú životnú úroveň presahujúcu jeho vlastné možnosti, keďže aj z nákladov na výživu seba a jeho ďalších maloletých detí vyplýva, že na výživu svojich detí z aktuálneho partnerského vzťahu (mladších ako spoločná dcéra účastníkov) je ochotný vynaložiť vyššiu sumu ako na výživu dcéry. Matka dostatočne ozrejmila otázku splácania hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu nehnuteľnosti, ktorá nie je v jej vlastníctve, a len podotýka, že ide o jej internú dohodu s jej partnerom, že týmto spôsobom sa podieľa na spoločných nákladoch na bývanie. Keby žila v akejkoľvek inej nehnuteľnosti, či už vlastnej alebo v prenajatej, tak by jej náklady boli nepochybne v rovnakej alebo vyššej výške. Poukázala na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, v rámci ktorej súdy konštantne dospievajú k záveru, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti sa považuje za zmenu pomerov na strane povinného rodiča, na strane druhej však táto skutočnosť nemôže mať vplyv na životnú úroveň a vyživovaciu povinnosť k deťom skôr narodeným. Pripomína, že jej skutočné náklady na maloletú súdu dostatočne preukázala a priznané výživné (bez výživného určeného na tvorbu úspor) predstavuje menej ako 50 % týchto nákladov s tým, že v reálnom živote sa úplne prirodzene objavujú aj výnimočné a neočakávané výdavky, ktorých úhrada nebude pokrytá výživným. Z pohľadu matky tak ide o výživné, ktoré pokrýva len minimálnu výšku nevyhnutných a opakujúcich sa nákladov. Za dôležité považuje aj to, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ňou, nekupuje jej žiadne darčeky. Čiže celú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka, varí jej, vozí ju do školy a zo školy, perie jej bielizeň, žehlí, učí sa s ňou, trávi s ňou voľný čas atď. Keďže tieto činnosti možno považovať za určitý nepeňažný náklad na výživu maloletej, ktorý investuje veľmi rada a s láskou, tak súdom stanovené výživné možno považovať zo strany otca za priaznivé.
11. Procesný opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok bez ďalšieho potvrdiť ako vecne správny.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. CMP], preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok treba pre nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom zmeniť (§ 388 CSP).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto konaní o starostlivosti súdu vo veciach maloletých [§ 111 písm. c) CMP], v ktorom nie je viazaný rozsahom, ani dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP v spojení s § 23 ods. 2 CMP), bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zvýšeniu výživného tak v rozsahu bežného výživného, ako aj v rozsahu výživného na tvorbu úspor, a nedoplatku na výživnom, vrátane možnosti jeho splácania.
14. Z ustanovení zákona o rodine (najmä § 62 ods. 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1) vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, akými sú napríklad liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu, a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť, ďalej k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
15. Na účely posúdenia vyššie uvedených hľadísk nebolo potrebné zopakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 68 CMP), preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).
16. Matka sa návrhom z 01.10.2018, rozšíreným na pojednávaní 18.03.2019, domáhala zvýšenia výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 14.06.2011, č. k. C/37/2011-271. Zmena súdneho rozhodnutia je prípustná z dôvodu zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR). Zmenou pomerov treba rozumieť zmenu okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného v čase vydania súdneho rozhodnutia (alebo dohody rodičov). V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že k zmene pomerov došlo. V prvom rade je táto zmena dôsledkom objektívneho plynutia času na strane maloletej, ktorá bola v okamihu podania návrhu približne o 9 rokov staršia. S pribúdajúcim vekom narastajú životné potreby dieťaťa a nevyhnutne aj náklady spojené s jeho výživou. Zo subjektívneho hľadiska sú pre rozhodnutie o výživnom dôležité schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Ani tieto nie sú nemenné a ich zmena je dôvodom na prehodnotenie určeného výživného. Narodenie dieťaťa povinnému rodičovi, je nepochybne zmenou pomerov na jeho strane, pretože s touto právnou skutočnosťou je spojená zákonná vyživovacia povinnosť rodiča k svojmu novonarodenému dieťaťu, ktoré pre útly vek nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR). Vyriešenie otázky, či sú tieto zmeny spôsobilé viesť k zmene výživného, závisí od toho, o aké zmeny ide, čo k nim viedlo, a aké ciele sledujú.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku (18 až 19) dostatočne jasné, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o tom, že vznik ďalších vyživovacích povinností na strane otca bol neuvážený a že ich treba považovať za jedno z možných neprimeraných majetkových rizík. Práve naopak, súd prvej inštancie konštatoval, že otec žije v usporiadanom manželskom vzťahu, z ktorého pochádzajú dve deti (neskoršie vyživovacie povinnosti), potreby rodiny sú uspokojované v rámci spoločnej domácnosti a že otcovi nemožno mu upierať právo na nový rodinný život. Vyplýva z neho, že súd prvej inštancie identifikoval zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že maloletá je o 9 rokov staršia, čo odôvodňuje zvýšenie výživného naposledy určeného v roku 2011, ale mieru jeho zvýšenia určil s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca k maloletému U. (ktorá mu vznikla v júli 2016), teda ešte pred podaním návrhu (bod 17). Takto určené výživné následne prehodnotil na pozadí ďalšej podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala narodením maloletého O. otcovi v priebehu konania (v marci 2020), tak, že od mesiaca nasledujúceho po tejto zmene pomerov znížil výživné na maloletú O. (posledná veta bodu 19).
18. Pokiaľ ide o výdavky spojené s výživou maloletej, odvolací súd predovšetkým nepovažoval námietku otca voči dôkazom matky na preukázanie životných nákladov, za dôvodnú, pretože táto je príliš všeobecná. Otec v odvolaní na jednej strane konštatuje, že súd prvej inštancie sa stotožnil s každým výdavkom tvrdeným matkou vo vzťahu k maloletej - prijal bežné výdavky, a to výdavky na stravu, oblečenie, bývanie a s tým spojené služby (voda, kúrenie, elektrina, plyn, a pod.), tiež zvýšené pravidelné aj jednorazové (voľno-časové aktivity - šerm, plávanie, korčuľovanie; lieky proti alergii, s tým spojené kontrolné návštevy lekára, počítač, bicykel), no na druhej strane vôbec nespresňuje, ktoré z týchto výdavkov považuje za neopodstatnené a ktoré dôkazy sú podľa neho nespôsobilé preukázať existenciu alebo výšku týchto výdavkov. Na základe takto všeobecne formulovanej výhrady odvolací súd nenachádza priestor na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výdavkov spojených s výživou maloletej. Ani odvolací súd pritom nenadobudol dojem, že by niektorý z vyššie vymenovaných mesačných výdavkov na maloletú bol nedôvodný alebo zjavne neprimeraný.
19. Jediná dostatočne konkrétna námietka otca sa týkala úverového zaťaženia matky, čo je už ale otázka majetkových pomerov na strane rodiča, nie výdavkov priamo súvisiacich s výživou maloletej. Tu treba prisvedčiť odvolateľovi, pretože súd prvej inštancie dospel v tomto rozsahu na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu záveru. Ak totiž súd nepodriadi skutkový stav pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze má také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, dopúšťa sa nesprávneho právneho posúdenia veci (pozri v tomto zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 4/2009 a 7 Cdo 7/2010), čo je aj prípad prejednávanej veci.
20. Z napadnutého rozsudku (bod 5) je zrejmé, že prvoinštančný súd vychádzal pri posudzovaní majetkových pomerov na strane matky z dokazovania vykonaného výsluchom matky, jej písomným návrhom a predloženými dokladmi a zistil, že dom, v ktorom býva aj s maloletou a svojím partnerom, je vlastnícky evidovaný na jej partnera, spoločne splácajú hypotéku (so splátkami 486,78 Eur mesačne, v priebehu konania úver refinancovali, skrátila sa doba splácania - splátky predstavujú 589 Eur mesačne). Sumu mesačnej úverovej splátky zahrnula matka do sumy mesačných nákladov na bývanie na tri osoby (1.097,17 Eur). Súd prvej inštancie takto zistený skutkový stav posúdil (zjavne na základe § 75 ods. 1 ZoR, ktorý cituje v bode 10) tak, že navýšenie úverových splátok o 100,- Eur mesačne predstavuje neprimerané majetkové riziko na strane matky, keďže dom podľa jej tvrdenia patriaci jej je evidovaný na tretiu osobu (bod 17).
21. V prvom rade treba zdôrazniť, že údaj o vlastníckom práve tretej osoby (partnera matky) evidovaný na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. X. O. D., je v zmysle § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údajom o vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý tvorí obsah katastra. Údaje katastra sú podľa § 70 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie zakladá teda vyvrátiteľnú domnienku existencie vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností, z ktorej súd v zásade vychádza aj pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vyžaduje preukázanie vlastníckeho práva. Vzhľadom na výsledky dokazovania a na tvrdenie matky prednesené na pojednávaní 07.09.2020, že dom je „písaný na partnera“ z dôvodu, že nechcela ručiť svojím majetkom pri podnikaní domom (zápisnica, č. l. 372 rub), je zrejmé, že domnienku založenú § 70 katastrálneho zákona nemožno považovať za účinne vyvrátenú, a preto treba vychádzať z toho, že matka nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti.
22. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvej inštancie v tom zmysle, že ak matka na seba preberie povinnosť splácať hypotekárny úver zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorá jej vlastnícky nepatrí (a nebude jej patriť ani po úplnom splatení tohto úveru), preberá na seba neprimerané majetkové riziko, na ktoré treba podľa poslednej vety § 75 ods. 1 ZoR prihliadnuť pri určení výživného. Súd prvej inštancie síce na zistený skutkový stav uplatnil správny právny predpis (poslednú vetu § 75 ods. 1 ZoR), no urobil tak len v rozsahu zvýšenia splátok hypotekárneho úveru o cca 100,- Eur. Splácaním vyšších úverových splátok po refinancovaní úveru sa ale opísané majetkové riziko, ktoré matka na seba prevzala ešte pred refinancovaním, nezakladá, ale práve zvyšuje. Správne mal preto súd prvej inštancie vztiahnuť účinky poslednej vety § 75 ods. 1 ZoR aj na splátky, ktoré matka splácala ešte pred refinancovaním úveru, a posúdiť matkou vykázané mesačné výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré zahŕňali mesačné splátky tohto hypotekárneho úveru (589,- Eur), aj z tohto hľadiska.
23. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s obranou matky, ktorá podotkla, že ide o jej internú dohodu s partnerom, že týmto spôsobom sa podieľa na spoločných nákladoch na bývanie a keby žila v akejkoľvek inej nehnuteľnosti, či už vlastnej alebo v prenajatej, tak by boli jej náklady nepochybne v rovnakej alebo vyššej výške. Výživné sa podľa § 75 ods. 1 ZoR určuje na základe údajov o skutočných výdavkoch, a preto neprichádza do úvahy ich vyčísľovanie s odkazom na hypotetické situácie. Okrem toho matka navodzuje dojem, ako keby bola splátka hypotekárneho úveru totožná s nákladmi spojenými s bývaním, ktoré by bola povinná hradiť za iných okolností vrátane prípadu, keď by bývala vo vlastnej nehnuteľnosti. Ak sa matka opiera o hypotetické situácie, treba spomenúť aj alternatívu, keď rodič býva v nehnuteľnosti, ktorú získal bezodplatne (napríklad z titulu dedenia alebo darovania) alebo ktorú môže užívať bezodplatne (typicky rodičovské nehnuteľnosti). V takom prípade prichádzajú do úvahy len režijné náklady na bývanie (náklady na prevádzku nehnuteľnosti), ktoré treba odlišovať od nákladov spojených so splácaním kúpnej ceny nehnuteľnosti, prípadne nájomného spojeného s jej užívaním. Matka v tabuľke s názvom náklady na bývanie (č. l. 366) vyčíslila režijné náklady spojené s bývaním v dome jej partnera (napr. odpadová voda, elektrina, internet, TV, koncesionársky poplatok, komunálny odpad) ako samostatné položky spojené s bývaním a okrem toho vyčíslila aj splátku hypotekárneho úveru. Splátka hypotekárneho úveru (alebo jej časť) teda nezodpovedá nákladom na bývanie, ktoré by matka musela za akýchkoľvek iných okolností znášať.
24. Ako je zrejmé z ustálenej súdnej praxe, na ktorú v podstate poukazuje aj otec vo svojom odvolaní, náklady na výživné povinného rodiča by mali predstavovať cca 20 až 30 % z čistého dosahovaného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.
25. Za základ výpočtu výživného vzal odvolací súd mesačný príjem otca vo výške 2.500,- Eur, a nie 2.400,- Eur, pretože táto suma nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a tvrdeniam otca prednášaným počas konania (jeho „kurzarbeit“ trval jednak len 3 mesiace a jednak mal v dôsledku neho viac voľného času, ktorý mohol využiť na starostlivosť o rodinu vrátane maloletej O.). Otcovi sa ešte pred podaním návrhu na zvýšenie výživného narodil maloletý U., čo za okolností prejednávanej veci znamená, že 20 % z priemerného mesačného príjmu otca 2.500,- Eur predstavuje 500,- Eur, t. j. priemerne 250,- Eur na jednu z dvoch vyživovacích povinností. Na hornej hranici tvorenej 30 %-mi ide o sumu 750,- Eur, t. j. 375,- Eur na jednu z dvoch vyživovacích povinností. Po narodení ďalšieho (druhého) syna (31.03.2020) mal už otec tri vyživovacie povinnosti, čo znamená, že na jednu z troch vyživovacích povinností pripadá priemerne suma v rozpätí 166,67 Eur až 250,- Eur.
26. Pokiaľ ide o platenie časti výživného na tvorbu úspor pre maloletú, v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podmienkou takejto úpravy vyživovacej povinnosti je, aby to majetkové pomery povinného rodiča dovoľovali. Otec v odvolaní súhlasil s tvorbou úspor pre maloletú O. mesačne sumou 50,- Eur od podania návrhu, bez ohľadu zmenu pomerov počas konania. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil takejto forme príspevku na výživu maloletej, preto považuje tvorbu úspor v danej výške za rozumnú a v súlade so záujmami mal.
27. Odvolací súd po komplexnom posúdení odôvodnených potrieb maloletej O. opísaných v napadnutom rozsudku (body 3 až 7 vyššie), ako aj vzhľadom na preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú i neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba prebrala, a na zvýšené výdavky otca na prvého maloletého syna, ktoré boli spojené s odporúčanou návštevou jaslí, dospel k záveru, že je primerané a odôvodnené, aby otec
prispieval na výživu maloletej O. za obdobie od podania návrhu 01.10.2018 (keďže neboli tvrdené ani zistené žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa podľa § 77 ods. 2 ZoR pre skoršiu zmenu) do mesiaca vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca mesačným výživným vo výške 300,- Eur a za ďalšie obdobie mesačným výživným vo výške 250,- Eur (v oboch prípadoch vrátane tvorby úspor mesačne sumou 50,- Eur).
28. Ďalšie odvolacie argumenty otca ale i argumenty matky odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Na základe vyššie uvedených úvah preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I s použitím § 388 CSP zmenil tak, že výživné zvýšil a otcovi uložil k 25. dňu mesiaca povinnosť prispievať mesačne na výživu maloletej vopred k rukám matky za obdobie od 01.10.2018 do 31.03.2020 sumou 250,- Eur a počnúc 01.04.2020 sumou 200,- Eur a na účely tvorby úspor na osobitný účet maloletej č. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý vedie X., a.s., IČO: 31 320 155, počnúc 01.10.2018 sumou 50,- Eur.
30. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom. Výpočet výšky nedoplatku na výživnom založený na počte a rozsahu otcom vykonaných platieb (bod 20 napadnutého rozsudku) účastníci konania v odvolacom konaní nenamietali, preto z neho odvolací súd vychádzal. Súd prvej inštancie zistil, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 je 2.900,- Eur. Keďže ale odvolací súd vo výsledku znížil sumu mesačného výživného určeného súdom prvej inštancie o 50,- Eur, otcovi vznikol v dôsledku celkového zvýšenia výživného dlh na výživnom za obdobie od októbra 2018 do mája 2019 v sume 8 × 150,- Eur = 1.200,- Eur (8 mesiacov platil namiesto 300,- Eur len 150,- Eur) a za obdobie od júna 2019 do marca 2020 v sume 10 × 50,- Eur = 500,- Eur (10 mesiacov platil namiesto 300,- Eur len 250,- Eur), spolu 1.700,- Eur. Za obdobie od apríla 2020 do septembra 2020 už suma, ktorou otec mesačne prispieval na výživu maloletej (250,- Eur), zodpovedá výživnému určenému odvolacím súdom, preto otcovi za toto obdobie už nevznikol ďalší nedoplatok.
31. Odvolací súd na žiadosť otca prihliadol na jeho pomery (najmä jeho príjem) a ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré bez ohrozenia uspokojovania základných potrieb jeho rodiny neumožňujú úhradu celého dlhu v danom objeme naraz. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo druhom výroku s použitím § 388 CSP zmenil tak, že umožnil otcovi podľa § 232 ods. 4 CSP splácať nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1.700,- Eur v mesačných splátkach po 70,- Eur, čo znamená, že dlžná suma bude uhradená približne do dvoch rokov, teda v primeranom horizonte. Splátky budú pritom splatné spolu s bežným výživným tak, že k rukám matky otec zaplatí 50,- Eur a na osobitný účet maloletej sumu 20,- Eur. Hrozba straty výhody splátok by mala otca primäť k tomu, aby svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas. Zároveň zmenil predchádzajúci rozsudok súdu v rozsahu výživného (§ 231 CSP).
32. Konanie o vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, v ktorom v zmysle § 52 CMP platí pri náhrade trov generálna klauzula, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 53 CMP), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 54 CMP). Keďže došlo k zmene rozhodnutia bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o náhrade trov konania v oboch inštanciách (§ 396 ods. 2 CSP).
33. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle cit. § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.
34. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).