Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-211-2019.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/211/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: STAVBAU KYSUCA, s.r.o., Kysucké Nové Mesto, Štefánikova štvrť č. 530, IČO: 35 704 250, zastúpený spoločnosťou VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, združenie, Bratislava, Račianska č. 1572/72, za ktorú koná Mgr. Igor Šumichrast, proti žalovanej: C.. C. M. H. E. C. G. G. D. X. Á. , O. Y. XX.X.XXXX, V. V., U. Č.. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom v Bratislave, Šamorínska č. 10, o zaplatenie sumy 5.342,12 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. januára 2019, č.k. 17 C 286/2016-124, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. januára 2019, č.k. 17 C 286/2016-124, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 23.1.2019, č.k. 17 C 286/2016-124, výrokom I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.342,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.342,12 € od 1.7.2016 do zaplatenia a príslušenstvo pohľadávky v sume 108,58 €. Zo žaloby vyplýva, že v priebehu rokov 2014 a 2015 žalobca pracoval na projekte výstavby rodinných domov s bytovými jednotkami v E., kde na základe ústnej žiadosti žalovanej vykonal stavebné úpravy aj v jej bytovej jednotke. Išlo o dodatočné zmeny a úpravy vykonané nezávisle od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a investorom. Žalovaná faktúru č. X/XXXX na sumu 5.342,12 € neuhradila riadne a včas, sumu 5.342,12 € nezaplatila ani neskôr. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Podľa žalobcu písomná zmluva medzi stranami sporu neexistuje, na začiatku stavebných prác bola dohoda medzi žalobcom a pánom E., že všetky stavebné práce navyše si jednotliví vlastníci bytov budú hradiť sami. Podľa žalobcu to nebolo možné zabezpečiť zmluvne, lebo tam stavali dve bytovky a niektorí vlastníci chceli práce navyše a niektorí nechceli. Žalovaná spolu s jej susedom chceli krb, preto im stavali komín; tieto práce navyše mu druhý vlastník bytu zaplatil, žalovaná nie. Práce navyše sa nedali zrealizovať po ukončení výstavby, len naraz so stavbou. Komunikácia so žalovanou počas výkonu prác prebiehala tak, že vždy prišla, povedala, čo chce, a tak to aj urobili. Časový odstup od ukončenia prác navyše do vyhotovenia a zaslania faktúry vysvetlil tým, že sa čakalo na úplné dokončenie celej stavby. Podľa žalovanej v čase odovzdávania bytu v roku 2015 ju oslovil pán F., konateľ žalobcu, s tým, že od nej žiadal zaplatiť sumu okolo 5.000,-- €, pán E. (developer) ju uistil, že nemá platiť nič pánovi F., ale všetko platí predávajúcemu, teda jemu. Odvtedy sa jej pán F. neozval. Má vedomosť o tom, že pán F. od pána E. vymohol mimosúdne 30.000,-- €, nevie, či to bolo v súvislosti s jej bytom, a
vie aj o súdnom spore medzi nimi kvôli nejakým nevyplateným peniazom. So žalobcom sa nedohodla na tom, že za práce navyše bude platiť priamo jemu; po informácii od pána E. predpokladala, že cena prác navyše je zahrnutá v kúpnej cene. Pán F. bol stavbyvedúci, a z tohto dôvodu s ním komunikovala vo veciach súvisiacich s úpravami bytu. Projektová dokumentácia sa na základe jej žiadosti zmenila. S kolaudáciou jej bytovej jednotky boli problémy, vyskytli sa tam nedostatky, ktoré súviseli s tým, že pán F. už nechcel veci dokončiť, pretože ho pán E.M. už nevyplácal (napr. oplotenie). Krb s komínom si dala postaviť sama inou firmou, nie firmou žalobcu. Okrem tejto sumy nikomu inému ako Investu - predávajúcemu nič nezaplatila. Súd nedoplnil navrhované dokazovanie výsluchom svedkov Ing. U. I., L. F., K. F., X. R., a predložením pôdorysu bytu tvoriaci prílohu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a projektovej dokumentácie k bytu, dôvodiac tým, že zistil nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, pre ktorý žalobu zamietol; vykonanie ďalších dôkazov ako výsluchy strán sporu preto zostalo nadbytočné a nehospodárne. Krycí list rozpočtu predloženého žalobcom, bez uvedenia dátumu, obsahuje individuálne náklady ako práce nadčas, murárske výpomoci, inžiniersku činnosť, projektové práce, spolu v sume 5.342,12 €. Z prehľadu rozpočtových nákladov predložených žalobcom vyplýva, že v rozpočte bola celkovo uvedená suma 4.451,77 €. Žalobca vystavil faktúru č. XX/XXXX dňa 30.5.2016, s dátumom splatnosti dňa 30.6.2016 a dátumom odoslania dňa 30.5.2016, ktorou žalovanej fakturoval sumu 5.342,12 €; žalovaná doručenie faktúry nepoprela. Žalobca podaním zo dňa 4.11.2016 žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy 5.342,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.7.2016 do zaplatenia, inak v prípade nezaplatenia si bude vymáhať túto sumu súdnou cestou. Žalovaná v podaní zo dňa 14.11.2016 žalobcovi oznámila, že s predžalobnou výzvou nesúhlasí a nepovažuje ju za dôvodnú. Tvrdila, že nikdy nemala a nemá žiaden záväzkový vzťah so žalobcom, preto namieta vymáhanie pohľadávky ako pohľadávky bez právneho dôvodu. Nikdy nebola ani objednávateľom prác u žalobcu, a preto neexistuje ani žiadna dôvodná faktúra ani povinnosť na plnenie. Z účtovnej závierky žalobcu ku dňu 31.12.2014 a 31.12.2015 a výkazov ziskov a strát ku dňu 31.12.2013 súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetného sporu. Žalovaná si rezervovala byt s rozlohou 120 m2, ktorý pozostával z častí špecifikovaných v čl.I. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zo samotnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi budúcim predávajúcim INVEST LTL s.r.o. a žalovanou ako budúcou kupujúcou zo dňa 18.2.2015 vyplýva, že podľa čl. 3.1 zmluvy je celková kúpna cena dohodnutá na 125.640,-- €, predmetom prevodu podľa čl. 2.2 zmluvy je štvorizbový byt č. 2 v rodinnom dome s tromi bytovými jednotkami a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parkovacím miestom. Celková podlahová plocha bytu je 155,69 m2, byt sa má odovzdať na úrovni holobytu. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 151 ods. l, § 185 C.s.p., § 631, § 633 ods. l veta prvá, § 642 ods. 2, § 451 ods. l, ods. 2, § 517 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Skutkovo dôvodil tým, že strany sporu medzi sebou neuzavreli žiadnu písomnú zmluvu o dielo. Dôkazná povinnosť spočívajúca na žalobcovi, ktorý tvrdil, že takáto zmluva so žalovanou bola uzavretá v ústnej forme, čo žalovaná poprela, splnená nebola. Žalovaná akékoľvek uzavretie čo i len ústnej zmluvy o dielo so žalobcom poprela, tvrdiac, že práce vykonávané žalobcom boli realizované v rámci výstavby jej bytovej jednotky a platby za ne boli zahrnuté do kúpnej ceny. Konateľ predávajúceho p. E. ju ubezpečil, že práce vyplývajúce zo zmeny projektovej dokumentácie sú súčasťou kúpnej ceny, a teda sú realizované žalobcom len ako subdodávateľom. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, niekedy procesnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana v spore, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti záväzku, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a preukazuje ju žalobca. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.1.2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Súd v prejednávanej veci uzavrel, že žalovaná nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Na strane žalobcu absentuje jediný dôkaz o tom, že medzi nimi existuje písomná zmluva o dielo, keď ústne uzavretú zmluvu o dielo žalovaná opakovane výslovne poprela a v tomto zmysle sa vyjadrila aj v reakcii na predžalobnú výzvu. Ani výpovede navrhovaných svedkov by túto skutočnosť nijako nezvrátili, pretože by to boli jednak výpovede zamestnancov žalobcu, na čo by súd musel pri ich hodnotení prihliadať a sused žalovanej, ktorý však nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalovanou a žalobcom proklamovaný iný prístup k zaplateniu pohľadávky žalobcu by súd nemohol zobrať do úvahy, keď pre tento právny vzťah medzi stranami sporu je irelevantný. Zostalo preukázané, že jediný právny
vzťah týkajúci sa bytu v E. má žalovaná s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou INVEST LTL s.r.o., Bratislava, Majerníkova č. 19. 1.4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 262 ods. l, § 255 ods. l C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. e/, písm. f/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Svoju pohľadávku odvodzuje z titulu neuhradenia odmeny za zhotovené dielo. Zdôraznil ustanovenie § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, a nadväzne to, že pre platnosť zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma. V prípadoch, keď sa medzi zmluvnými stranami spíše zmluva o dielo, je pozícia žalobcu v súdnom spore značne zjednodušená, nakoľko otázku existencie záväzku vie preukázať touto písomnou zmluvou. V prípadoch, keď zmluva o dielo nemá písomnú formu, je spravidla jedinou možnosťou strany sporu, ako preukázať existenciu zmluvného záväzku, navrhnúť výsluch svedkov. Z jeho strany išlo o jedinú možnosť preukázať uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo. Navrhol vypočuť svedkov, ktorí sa priamo podieľali na zhotovení stavebných úprav (zamestnanci a dodávatelia), ktoré boli predmetom diela, tiež suseda žalovanej, ktorý si rovnako ako žalovaná objednal dodatočné úpravy pôvodného návrhu svojho bytu. Zdôraznil, že každý svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, nakoľko krivá výpoveď má trestnoprávne následky. Sused žalovanej mohol dosvedčiť napr. skutočnosť, že komín, ktorý jej zhotovil, nebol súčasťou pôvodnej dokumentácie domu, v ktorom sa byt žalovanej nachádza (komín suseda prechádza cez tú istú tvárnicu ako komín žalovanej, na zhotovení komínu sa museli spoločne dohodnúť a jeho realizáciu objednať u neho). Dokazovaním výsluchom ním navrhnutých svedkov by súd zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Vykonanie predmetných dôkazov bolo spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci. Bez riadneho dôvodu mu však súd sťažil dôkaznú pozíciu, čo následne nespravodlivo rezultovalo do tvrdenia súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena. Daným postupom sa súd prvej inštancie zároveň neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, pričom tým, že zároveň priznal tvrdeniam žalovanej pravdivosť a jeho tvrdenia nebral do úvahy, resp. mu neumožnil preukázať ich pravdivosť, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a/ o neexistencii zmluvy o dielo medzi stranami sporu, b/ že jediný právny vzťah týkajúci sa bytu v E. má žalovaná s predávajúcim spoločnosťou INVEST LTL s.r.o., Bratislava, c/ že práce vyplývajúce zo zmeny projektovej dokumentácie sú súčasťou kúpnej ceny, a teda sú realizované žalobcom len ako subdodávateľom. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
5. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Pred súdom prvej inštancie neboli zistené také
vady procesného charakteru, také ani sám odvolateľ netvrdil, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj keď neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
6. V konaní zostalo nesporné len to, že žalobca podnikajúci okrem iného v oblasti stavebníctva v priebehu rokov 2014 a 2015 pracoval na projekte výstavby rodinných domov s bytovými jednotkami v E.; ich investorom bola osoba odlišná od žalobcu a žalovanej, že žalovaná kúpila v takomto rodinnom dome byt od investora, že žalovaná sa so žalobcom spoznala pri výstavbe predmetných rodinných domov. Spornou aj v odvolacom konaní bola otázka, či medzi stranami sporu bola skutočne uzatvorená zmluva o dielo za účelom vykonania stavebných úprav v tomto byte žalovanej v rozsahu presahujúcom vzťah žalobcu a investora. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, keď presne neuviedol už v žalobe a aj v priebehu konania na súde prvej inštancie presne kedy, kde, za prítomnosti koho bola uzavretá zmluva o dielo medzi stranami sporu, čo bolo jej obsahom; tým viac, keď žalovaná od samého začiatku takýto úkon popiera, vylučuje, s tvrdením, že išlo (len) o vzťah medzi žalobcom a investorom a že už byt, ktorý mala záujem kúpiť, bol dokončovaný podľa jej predstavy. V zhode s odvolateľom aj odvolací súd dôvodí, že pre uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma. V prípade uzavretej zmluvy o dielo ústnou formou však žalobcu zaťažuje väčšia, rozsiahlejšia, povinnosť tvrdenia, dôkazná zodpovednosť, predovšetkým o čase, mieste, obsahu zmluvy o dielo ústne uzavretej, čo z nej druhá strana zmluvy nesplnila a aké následky z toho plynú; túto zodpovednosť žalobca neuniesol. Ani len netvrdil, čo bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo, kedy bola uzavretá, kde, kto bol svedkom jej uzavretia, ktoré jej ustanovenia zostali sporné a ktoré (len) bolo nevyhnutné preukázať svedeckými výpoveďami. Okrem toho žalobca ani len netvrdil, nieto preukázal, aký bol, na základe čoho, čo bolo jeho obsahom, vzťah medzi ním a investorom; žalobca ani len netvrdil v žalobe a ani neskôr v konaní pred súdom prvej inštancie, a následne nepreukázal, čo všetko, kedy, na základe čoho, pre žalovanú vykonal v danom byte, čo presahovalo zmluvu medzi ním a investorom. Za týchto skutkových okolností nemohol súd prvej inštancie uzavrieť čo bolo sporné a či skutočne bude nevyhnutné vypočuť žalobcom označených svedkov, na presne ktoré skutočnosti; ustáliť, aký bol vzťah medzi ním a dodávateľom stavby, kedy, u koho presne z jeho zamestnancov, si žalovaná práce naviac, podľa jeho tvrdenia, objednala. Ak si žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, potom túto absenciu nemožno nahradiť, odstrániť, svedeckými výpoveďami.
7. Ak teda žalobca úspešný nie je vo veci samej, potom je vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, ktorý výrok má charakter výroku súvisiaceho (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
8. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
9. Žalovaná mala úspech aj v odvolacom konaní, a tak jej odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l, C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).