Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-67-2018.pdf
PDF · 160.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: René Toy, s. r. o., Potočná 11, Limbach, IČO: 47 249 731, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, proti žalovanému: O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., V.. C. XXX/XX, zastúpený: splnomocneným zástupcom: Mgr. Róbert Škarítka, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., X. O. XX, o určenie existencie záložného práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie R., obec R., okres H., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ - parcela č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 942 m2, a stavby - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/ X, zriadené na základe rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pod č. S. XXXX/ XXXX zo dňa 16. 07. 2014, na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 05. 02. 2014 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 02. 2014, uzavretej medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 906, ako pôvodným veriteľom a pôvodným záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom, trvá.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17. 08. 2018, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26. 10. 2018, po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07. 12. 2020, sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 02. 2014, uzatvorenej medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 906, ako pôvodným veriteľom a pôvodným záložným veriteľom, a žalovaným, ako vlastníkom zálohu a záložcom, vzniknuté na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava pod č. S. XXXX/XXXX zo dňa 16. 07. 2014, ktorej predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres H., obec R., katastrálne územie R., evidované ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 942 m2 a stavby - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, existuje, že záložným veriteľom je spoločnosť Accentus, s. r. o., Potočná 11, Limbach, IČO: 44 731 744, že záložná zmluva trvá a náhrady trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Accentus, s. r. o.) odôvodnil žalobu tým, že spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o. (pôvodný veriteľ) uzatvoril so spoločnosťou MB production, s. r. o., A. Hlinku 13/366, Zeleneč, IČO: 43 385 556 (dlžník), zmluvu o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 05. 02. 2014, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi úver v celkovej výške 120.000 Eur. Úver bol zabezpečený ručením zo strany jedinej spoločníčky a konateľky dlžníka, a to N. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R., V.. C. XXX/XX, a záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného - k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode 1. odôvodnenia rozsudku, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 02. 2014, uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako záložným veriteľom a žalovaným ako vlastníkom zálohu a záložcom. Záložné právo k zálohu bolo na list vlastníctva zapísané na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava pod č. S. XXXX/XXXX zo dňa 16. 07. 2014. Pohľadávku zo zmluvy o úvere nadobudol pôvodný žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2016, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom v postavení postupníka a pôvodným veriteľom v postavení postupcu, čím pôvodný žalobca nadobudol voči dlžníkovi všetky práva z postupovanej pohľadávky a poskytnutého úveru, vrátane záložného práva k zálohu. Lustráciou listu vlastníctva č. XXXX dňa 12. 04. 2018 právny predchodca žalobcu zistil, že záložné právo k zálohu bolo z listu vlastníctva vymazané. Žalovaný (záložca) je osobou blízkou s jediným spoločníkom a konateľom dlžníka, jedná sa o vzťah matka a syn. Je tu dôvodné podozrenie, že záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané na základe dokumentu získaného podvodne, nakoľko právny predchodca žalobcu sa záložného práva nikdy nevzdal a súčasne ani nedošlo k zániku pohľadávky alebo záložného práva iným spôsobom. V tejto veci je na Okresnom riaditeľstva PZ v Trnave vedené trestné konanie pod ČVS: P.-XXX/X-S.-H.-XXXX pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Žalovaný mal plnú vedomosť o postúpení pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, keďže dňa 15. 03. 2018 vykonala jeho matka N. O. (ručiteľka úveru) vklad na bankový účet právneho predchodcu žalobcu vo výške 5.000 Eur za účelom splatenia záväzku zo zmluvy o úvere. So žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda, resp. žalovaný prisľúbil, že záväzok zo zmluvy o úvere bude pravidelne splácať (nechcel prísť o svoju založenú nehnuteľnosť). Dokonca bol od neho daný ústny (telefonický) prísľub, že splatí celú sumu istiny a následne právny predchodca žalobcu sa vzdá ďalšej časti pohľadávky voči priamemu dlžníkovi ako aj voči ručiteľke. Žalovaný následne telefonicky kontaktoval právneho predchodcu žalobcu s výsmechom, že záložné právo je už vymazané a že žiadne ďalšie úhrady už robiť nebude.
3. Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňom 09. 01. 2019, k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi, najmä dokladom o pohybe na bankovom účte zo dňa 15. 03. 2018, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 02. 2014, návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 07. 2016, trestným oznámením zo dňa 25. 04. 2018, zmluvou o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 05. 02. 2014, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/67/2018-88 zo dňa 07. 07. 2020, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019, dodatkom č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/67/2018-99 zo dňa 29. 09. 2020, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/67/2018-112 zo dňa 06. 11. 2020, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, účtovnou závierkou zostavenou k 31. 12. 2019, podaním žalobcu zo dňa 15. 12. 2020, návrhom na výmaz záložného práva záznamom, vyhlásením o vzdaní sa záložného práva, dohodou zo dňa 08. 03. 2018, výpisom z obchodného registra, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, vyjadrením splnomocneného zástupcu žalovaného na pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 05. 02. 2014, poskytla spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o. (veriteľ) a spoločnosti MB production, s. r. o. (dlžník), účelový úver vo výške 120.000 Eur, ktorý úver bol zabezpečený jednak ručením konateľky dlžníka N. O., a jednak záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 02. 2014, uzavretej medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o. (záložný veriteľ), a žalovaným (záložca), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k pozemku registra „C“ - parcelné č. XXXX/X, výmera: 942 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, a stavbe - súpisné č. XXX, dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom katastrálnym úradom pre katastrálne územie R.Č., obec R., okres H.. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol Okresnému úradu Trnava, odboru katastrálnemu, doručený dňa 25. 06. 2014, zapísaný bol pod č. V 3765/14.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R., obec R., okres H., evidovanom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, zo dňa 03. 12. 2020 vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely registra „C“ parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 942 m2 a stavby - rodinného domu so súpisným č. XXX, postavenom na parc. č. XXXX/X. Na liste vlastníctva nie je zapísané záložné právo v prospech žalobcu.
7. Spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o., a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Accentus, s. r. o.) uzatvorili dňa 08. 07. 2016 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 05. 02. 2014.
8. Na účet právneho predchodcu žalobcu vykonala N. O. (ručiteľ) dňa 15. 03. 2018 vklad vo výške 5.000 Eur.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019 v spojení s dodatkom č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019, vyhotovenom dňa 17. 05. 2019, bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.
10. Právny predchodca žalobcu podal podaním zo dňa 25. 04. 2018, adresovaným Generálnej prokuratúre SR, trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona z dôvodu výmazu záložného práva z listu vlastníctva na základe dokumentu získaného podvodne.
11. Okresný súd Trnava uznesením, č. k. 12C/67/2018-88 zo dňa 07. 07. 2020, vydaným súdnym úradníkom, nepripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu, keď právny predchodca žalobcu nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Proti tomuto uzneseniu podal právny predchodca žalobcu sťažnosť, ktorú súd (reprezentovaný sudcom) uznesením, č. k. 12C/67/2018-99 zo dňa 29. 09. 2020, zamietol.
12. K zmene subjektu na strane žalobcu prišlo uznesením, č. k. 12C/67/2018-112 zo dňa 06. 11. 2020, právoplatným dňa 23. 11. 2020, ktorým súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje súčasný žalobca - Accentus, s. r. o., IČO: 44 731 744, a na jeho miesto vstupuje ako žalobca René Toy, s. r. o., IČO: 47 249 731.
13. Z účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31. 12. 2019 vyplýva, že hodnota pohľadávok žalobcu v roku 2019 bola 387.000 Eur rovnako ako v roku 2018.
14. Dňa 08. 03. 2018 bola medzi spoločnosťou Holus, s. r. o. (záložným veriteľom), spoločnosťou MB Production, s. r. o. (dlžníkom) a žalovaným (záložcom) uzatvorená písomná dohoda, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ a dlžník zabezpečia zaplatenie záväzku dlžníka inými právnymi prostriedkami tak, aby záložné právo na nehnuteľnosti záložcu mohlo byť na základe návrhu záložného veriteľa vymazané z katastra nehnuteľností. Rovnako dňa 08. 03. 2018 záložný veriteľ urobil vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve záložcu a súčasne podal na Okresný úrad Trnava, odbor katastrálny, návrh na výmaz záložného práva záznamom.
15. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o., vykonávala činnosť do 07. 03. 2018, právnym nástupcom spoločnosti od 08. 03. 2018 bola spoločnosť Holus, s. r. o.
16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby. Má za to, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal jednak existenciu pohľadávky ako aj záložného práva ako zabezpečenia. Má za to, že do termínu pojednávania žalovaný nerozporoval akúkoľvek skutkovú okolnosť uvedenú žalobcom. Dlžník - pôvodne spoločnosť MB production, s. r. o., je aktuálne prepísaná na schránku nachádzajúcu sa na Karpatskom nám. 10 v Bratislave, ktoré je zberným miestom schránkových firiem. Nebol predložený jediný dôkaz o zániku pohľadávky ani o zániku záložného práva. Je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. žalobca by nemal preukazovať to, že neexistoval dôvod výmazu zo záložného práva, ale žalovaný by mal predložiť dôkaz na podklade čoho bolo záložné právo vymazané. Žalobe žiada vyhovieť v celom rozsahu.
17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na základe dohody zo dňa 08. 03. 2018, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou MB production ako dlžníkom, ktorého dlh záložným právom svoju nehnuteľnosť žalovaný zabezpečil, a spoločnosťou Holus ako nástupcom spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., ktorá predmetný úver poskytla, prišlo k zániku samotnej pohľadávky a
spolu s ňou aj záložného práva ako akcesorického právneho vzťahu. Pokiaľ právny predchodca žalobcu (spoločnosť Accentus) uvádzal, že v danom čase už veriteľom bola táto spoločnosť, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej už 08. 07. 2016, treba poukázať na skutočnosť, že v tomto časovom intervale, teda do 08. 07. 2016, kedy malo prísť k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., na spoločnosť Accentus, s. r. o., až do dňa 08. 03. 2018, kedy prišlo k uzatvoreniu dohody medzi spoločnosťou MB production, s. r. o., a spoločnosťou Holus, s. r. o., údajne nový veriteľ, t. j. spoločnosť Accentus, s. r. o., dlžníka ani záložcu nekontaktovala, neoznámila postúpenie pohľadávky a nevykonala v katastri nehnuteľností zmenu v osobe záložného veriteľa. Takýto postup nie je len nelogický, ale aj v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, katastrálneho zákona (§ 19 písm. a)), ktorý ukladá okrem iného oprávneným osobám oznámiť všetky zmeny okresnému úradu do 30 dní. Napriek tomu, že k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa EuroFinancovanie, s. r. o., na spoločnosť Accentus, s. r. o., malo prísť už 08. 07. 2016, do dňa 08. 03. 2018, teda za 20 mesiacov, nebolo zo strany spoločnosti Accentus, s. r. o., oznámené postúpenie pohľadávky, ani vykonané úkony smerujúce k aktualizácii údajov v katastri nehnuteľností. Ak by aj pripustil záver, že k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., na spoločnosť Accentus, s. r. o., naozaj prišlo, potom dlžníkovi, teda spoločnosti MB production, s. r. o., nič nebránilo splatiť svoj dlh aj pôvodnému veriteľovi, čo je v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda ak aj prišlo k zániku pohľadávky na základe dohody medzi v tom čase už bývalým veriteľom a dlžníkom za vyššie popísaných skutočností, pričom žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali skutočnosť, že by postúpenie pohľadávky bolo žalovanému alebo dlžníkovi oznámené, potom pohľadávka zanikla zákonným spôsobom a spolu s ňou i záložné právo. Z vyjadrení žalobcu a právnych predchodcov vyplýva, že dlžník bol v omeškaní so splácaním svojho záväzku, pričom však spoločnosť Accentus, s. r. o., ktorá mala byť v tom čase veriteľom, nevykonala žiadne úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky. Až po tom, ako prišlo k zániku záložného práva, začala sa prostredníctvom súdnej cesty domáhať nariadenia neodkladného opatrenia a následne určenia existencie záložného práva. Pokiaľ ide o následné postúpenie pohľadávky na spoločnosť René Toy, s. r. o., ktoré sa malo udiať 25. 01. 2019, v tomto prípade bolo dlžníkom oznámené postúpenie pohľadávky až 18. 11. 2019, čo opäť len vzbudzuje pochybnosti, či k postúpeniu pohľadávky naozaj prišlo. Spoločnosť René Toy, s. r. o., túto pohľadávku, ale zjavne ani žiadne ďalšie, ktoré mali byť predmetom postúpenia, nevykazuje v účtovnej závierke, pričom toto je nový dôkaz, ktorý sa vo veci objavil, pretože závierka bola zostavená 02. 11. 2020, z ktorej vyplýva, že hodnota pohľadávky spoločnosti René Toy, s. r. o., vykázaná v roku 2018 je totožná s hodnotou pohľadávok vykázaných v roku 2019. Na adrese Bratislava, Karpatská 10A, sídli tiež spoločnosť Accentus, s. r. o., ktorá v súčasnosti už nemá ani konateľa. Vzhľadom na koniec zániku funkcie posledného konateľa je sporné, či vôbec mal kto pohľadávku postúpiť. Celý proces postupovania pohľadávok medzi spoločnosťami, ktoré sú prepojené, a to či už tým, že sídlia na rovnakých adresách, napr. že spoločnosť Accentus, s. r. o., a René Toy, s. r. o., sídlili na rovnakej adrese v U. v rodinnom dome, kde nie sú poskytované služby virtuálnych sídiel. Ďalej skutočnosť, že všetky spoločnosti zapojené v reťazci, sú prepojené aj personálne, kedy minimálne v minulosti za nimi stáli rovnaké osoby, prípadne právnické osoby, ktoré sú spoločníkmi týchto spoločností, majú spoločných štatutárov alebo spoločníkov. Ďalej skutočnosť, že všetky spoločnosti postupujú pohľadávky bez dodržania zákonných postupov a procesov, že všetky spoločnosti, ktoré boli veriteľmi spoločností, smerujú do likvidácie a zániku, ktorý nie je vykonávaný zákonným postupom, ako aj skutočnosti, že za spoločnosťami sú zväčša osoby, ktoré sú konateľmi a spoločníkmi viacerých spoločností a tieto vykazujú značný majetok, pričom osoby spoločníkov a konateľov vzhľadom na svoju finančnú situáciu, ktorú je možné overiť v dostupných databázach, nemôžu byť tak bonitné, má za to, že ide o nastrčené osoby a celý reťazec vykazuje znaky konania, ktoré nie je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané tvrdenia, že záložné právo a ním zabezpečená pohľadávka zanikli nezákonne, táto skutočnosť bola predmetom vyšetrovania OČTK a tvrdenia sa nepotvrdili. Žalobu považuje za nedôvodnú a požaduje náhradu trov konania.
18. V podaní zo dňa 15. 12. 2020 žalobca poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalovaným, keď žalovaný až na pojednávaní zaujal stanovisko, že dlh zanikol na základe dohody, o čom ale nepredložil žiaden listinný dôkaz, pričom takáto dohoda si vyžaduje písomnú formu. Žalovaný bol povinný doložiť písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo doložiť inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva vystavenú žalobcom ako záložným veriteľom. K účtovnej závierky žalobca uviedol, že pohľadávka mu bola postúpená bezodplatne, v dôsledku čoho mu nevzniká povinnosť tieto pohľadávky v krátkodobých pohľadávkach uvádzať. Evidencia bezodplatne postúpenej pohľadávky sa preto vykonáva len na podsúvahovom účte, čo žalobca splnil, a nemusí sa vykazovať v účtovnej závierke. Žalobca sa tiež vyjadril k námietke žalovaného o spotrebiteľskom vzťahu.
19. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení. Má za to, že žalobca preukázal existenciu pohľadávky, existenciu zabezpečenia tejto pohľadávky ako aj skutočnosť, že táto pohľadávka nebola do dnešného dňa zaplatená. K dohode o zániku záložného práva uviedol, že táto kvitancia neobsahuje notársky overený podpis konateľky. Má za to, že ide o súkromnú listinu, pričom napáda pravosť tohto podpisu. Táto listina nemôže svedčiť žalovanému. Listina je podpísaná B., čo ale nie je v maďarčine priezvisko, v preklade znamená manželka M., predpona né sa používa v maďarčine na označenie vydatej ženy, čiže konateľka má priezvisko B. F.. Žalobca má za to, že listinu ani len nepodpisovala osoba so znalosťou maďarského jazyka. Z ostatného dokazovania má za to, že žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom zánik záložného práva, ani svoje postavenie ako spotrebiteľa, ani zánik dlhu, preto žiada žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
20. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní zdôraznil potrebu výsluchu svedka G. B. F. B. v kontexte skutočností uvedených zo strany právneho zástupcu žalobcu, nakoľko práve medzi ňou a žalovaným a spoločnosťou MB production, s. r. o., prišlo k dohode, ktorá bola doručená súdu z katastra. Jedine ona sa môže vyjadriť k tomu, či naozaj prišlo k uzatvoreniu takejto dohody a prípadne zániku záložného práva. Pokiaľ ide o priezvisko svedkyne, bolo by možné porovnať jej podpis na dokumentoch zo dňa 08. 03. 2018 s podpisovým vzorom konateľa, keby bol tento uložený v zbierke listín. Je nesporné, že prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, pričom pôvodným veriteľom bola spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o. S jej právnym nástupcom spoločnosťou Holus, s. r. o., prišlo k uzatvoreniu dohody zo dňa 08. 03. 2018, ktorú možno chápať ako nováciu pôvodného záväzku. Na základe dohody sa veriteľ vzdal svojho záložného práva. Dohoda, vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva a návrh na výmaz záložného práva boli podpísané dňa 08. 03. 2018 a na ich základe katastrálny odbor Okresného úradu Trnava pristúpil k výmazu záložného práva, pričom tieto dokumenty spĺňajú formálne a obsahové náležitosti v zmysle ustanovení právneho poriadku. Neexistuje ustanovenie, ktoré by vyžadovalo úradné osvedčenie pravosti podpisu na takejto listine. Ide o súkromnú listinu a túto skutočnosť by nezmenilo ani opatrenie doložkou osvedčujúcou pravosť podpisu. Dokumenty majú zákonom stanovenú formu, keď Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, vykonal výmaz záložného práva, v rámci ktorého konania posúdil aj formálnu stránku predložených dokladov. Sfalšovanie dokumentoval namietal žalobca, resp. jeho právny predchodca, keď podal trestné oznámenie, pričom nebolo preukázané, že by prišlo k akejkoľvek forme podvodného konania alebo sfalšovania listín. Ako alternatívu k návrhu výsluchu svedka G. B. F. B. navrhol vyžiadať si spisový materiál z OO PZ, ktorý sa trestným oznámením zaoberal, z ktorého by sa zistilo, či konateľka vypovedala k otázke uzatvorenia dohôd z 08. 03. 2018. Spoločnosť Accentus, s. r. o., tvrdila, že už dňa 08. 07. 2016 prišlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom touto zmluvou mala byť pohľadávka spolu so záložným právom postúpená na právneho predchodcu žalobcu. K zániku záložného práva výmazom na základe dokumentov z 08. 03. 2018 prišlo až 04. 04. 2018, teda ešte v tomto okamihu bola ako záložný veriteľ v katastri evidovaná spoločnosť EuroFinancovanie, s. r. o. Spoločnosť Accentus, s. r. o., od 08. 07. 2016 až do apríla 2018 neoznámila postúpenie pohľadávky žalovanému, resp. samotnému dlžníkovi, ani katastru zmenu osoby. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku žalobca ani jeho právny predchodca nikdy nepreukázali, keďže k tomu ani nedošlo. V zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dlžník môže zbaviť záväzku, napriek skutočnosti, že prišlo k postúpeniu pohľadávky, aj plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu postúpenie nebolo oznámené. Následne zmluvou zo dňa 25. 01. 2019 malo prísť k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Accentus, s. r. o., na žalobcu, pričom táto skutočnosť je vylúčená tým, že žalobca danú pohľadávku vo svojom účtovníctve neeviduje, čo bolo preukázané účtovnou závierkou, z ktorej vyplýva, že výška pohľadávok z roku 2018 bola totožná s rokom 2019. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pri bezodplatnom postúpení pohľadávok nie je povinný pohľadávku evidovať v účtovníctve a takéto postúpenie nemá vplyv na DPH, nejde o pravdivé tvrdenie, pretože žalovaný nenamieta DPH, ale existenciu pohľadávky ako takej. Získanie pohľadávky sa nevyhnutné musí odraziť v účtovnej závierke, nakoľko ak aj ide o bezodplatné nadobudnutie pohľadávky, samotná pohľadávka predstavuje majetok spoločnosti a tento musí byť evidovaný. Absencia pohľadávky v účtovníctve je zásadným dôkazom, že žalobca nie je veriteľom dlžníka ani záložným veriteľom žalovaného. Žalovaný má za to, že predmetná pohľadávka zanikla už 08. 03. 2018. Teda bez existencie pohľadávky nemôže existovať záložné právo. Pokiaľ by tomu tak aj nebolo, práve účtovnou závierkou sa preukazuje, že pohľadávka nebola na spoločnosť žalobcu reálne postúpená.
21. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel).
23. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický
- nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám.
24. Prípadný záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06. 12. 2012).
25. V predmetnom konaní ide o spor o určenie existencie záložného práva a trvanie záložnej zmluvy. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, aby na požadovanom určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý netreba preukazovať vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa teda najskôr zaoberal tým, či boli splnené procesné podmienky určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, pričom dospel k záveru, že v tu prejednávanej veci žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže určením existencie záložného práva a trvania záložnej zmluvy sa usporiadajú vzťahy medzi stranami sporu, pričom na základe rozhodnutia súdu bude možné vykonať zápis v katastri nehnuteľností.
26. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
27. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
28. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
29. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
30. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
31. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
32. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
33. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
34. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
35. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
37. Podľa § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
38. Podľa § 151md ods. 3 Očianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
39. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
40. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
41. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
42. Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
43. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi.
44. K prechodu príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou, vrátane práv vyplývajúcich z jej zabezpečenia, dochádza účinnosťou postúpenia samotnej pohľadávky. Zabezpečenie prechádza na postupníka bez ohľadu na skutočnosť, či bolo poskytnuté samotným dlžníkom alebo treťou osobou. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka predovšetkým práva z titulu zabezpečenia záväzku ručením a záložným právom. Napriek tomu, že samotný vznik záložného práva je v niektorých prípadoch viazaný na registráciu v osobitnom registri alebo na zápis v katastri nehnuteľností (§ 151e ods. 1 až 3), následný prechod práv zo záložného práva na základe cesie nie je takouto intabuláciou podmienený. Postupník sa s účinnosťou postúpenia pohľadávky stáva zo zákona záložným veriteľom vo vzťahu k zálohu, ktorým je pohľadávka zabezpečená.
45. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).
46. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu nenamietajú. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažovalo žalobcu.
47. Žalobca na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie predložil súdu zmluvu o úvere zo dňa 05. 02. 2014, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 07. 2016 uzavretú medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., a spoločnosťou Accentus, s. r. o. (právnym precchodcom žalobcu), a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019 uzavretú medzi spoločnosťou Accentus, s. r. o., a spoločnosťou René Toy, s. r. o. (žalobcom). Vedomosť žalovaného (a aj ručiteľa) o postúpení pohľadávky preukazuje aj skutočnosť, že na účet spoločnosti právneho predchodcu žalobcu poukázal ručiteľ sumu 5.000 Eur ako plnenie na úverovú zmluvu, a tiež nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný prisľúbil právnemu predchodcovi žalobcu splatiť istinu.
48. S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, t. zn. že mu patrí hmotnoprávne postavenie, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
49. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
50. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24. 06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
51. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
52. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
53. Medzi stranami sporu bolo sporné, či v danom prípade došlo k zániku záložného práva ako akcesorického právneho vzťahu. Žalovaný poukazoval na uzavretie dohody medzi spoločnosťou MB production, s. r. o., ako dlžníkom a spoločnosťou Holus, s. r. o., ako nástupcom spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., a pôvodným veriteľom dňa 08. 03. 2018, na základe ktorej malo prísť k výmazu záložného práva zriadeného na predmetnej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako záložcu. Žalovaný spochybnil postupovanie pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami, ktorí si nesplnili svoju povinnosť v zmysle katastrálneho zákona a okresnému úradu v zákonom stanovenej lehote neoznámili zmeny v osobe záložného veriteľa, rovnako tak si nesplnili povinnosti vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, a teda že dlžníkovi ani žalovanému nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, preto dlžníkovi nebránilo splniť svoj dlh aj pôvodnému veriteľovi.
54. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním listín zo spisu Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, číslo vkladového konania S. XXXX/XXXX, ktorý by mal obsahovať návrh na výmaz záložného práva a dohodu so spoločnosťou Holus, s. r. o.. Súd navrhnutý dôkaz vykonal.
55. Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na nepopreté skutkové tvrdenia žalovaným mal súd za nesporne preukázané, že medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., ako veriteľom a spoločnosťou MB production, s. r. o., ako dlžníkom bola dňa 05. 02. 2014 uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver zabezpečený ručením konateľom dlžníka N.I. O. a záložným právom k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výrokovej časti rozsudku vo vlastníctve žalovaného, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej dňa 05. 02. 2014 medzi spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol podaný na Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor,
dňa 25. 06. 2014, zaevidovaný bol pod č. S. XXXX/XX. Rovnako nebolo sporné, že záložné právo bolo na príslušný list vlastníctva zapísané na základe rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pod č. S. XXXX/XX zo dňa 16. 07. 2014.
56. Z listinných dôkazov, predovšetkým z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nie sú v súčasnosti zaťažené záložným právom v prospech žalobcu, pričom v konaní bolo preukázané, že okresný úrad, odbor katastrálny, vykonal výmaz záložného práva na základe návrhu spoločnosti Holus, s. r. o., ako právneho nástupcu spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., zo dňa 08. 03. 2018, ktorému návrhu predchádzala dohoda medzi spoločnosťou Holus, s. r. o. (záložný veriteľ), spoločnosťou MB Production, s. r. o. (dlžník) a žalovaným (záložca) a vyhlásenie spoločnosti Holus, s. r. o., o vzdaní sa záložného práva podľa ust. § 151md ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka. Spoločnosť Holus, s. r. o., sa podľa výpisu z obchodného registra stala právnym nástupcom spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., dňom 08. 03. 2018.
57. Súd mal ďalej preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2016 došlo medzi pôvodným (záložným) veriteľom spoločnosťou EuroFinancovanie, s. r. o., (postupca) a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Accentus, s. r. o., k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 05. 02. 2014, vrátane záložného práva k zálohu v súlade s ust. § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
58. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 01. 2019, v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 17. 05. 2019, bola pohľadávka postúpená zo spoločnosti právneho predchodcu žalobcu Accentus, s. r. o., na spoločnosť žalobcu René Toy, s. r. o.
59. Žalovaný dôvodil, že postúpenie pohľadávky na spoločnosť Accentus, s. r. o., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2016 nebolo jemu ani spoločnosti MB production, s. r. o., ako dlžníkovi oznámené, a teda dlžník mohol plniť svoj dlh aj pôvodnému veriteľovi, preto pohľadávka a spolu s ňou i záložné právo zaniklo zákonným spôsobom na základe dohody zo dňa 08. 03. 2018 so spoločnosťou Holus, s. r. o.
60. V danom prípade má súd za to, že došlo k splneniu povinnosti uloženej postupcovi (spoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o.) v ustanovení § 526 ods. 1, § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť má súd preukázanú jednoznačne z výpisu pohybu na bankovom účte spoločnosti Accentus, s. r. o., kedy dlžník (spoločnosť MB Production, s. r. o.) dňa 15. 03. 2018 vykonal hotovostný vklad na bankový účet spoločnosti Accentus, s. r. o., teda až po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2016, a navyše po tom ako dňa 08. 03. 2018 mala byť so spoločnosťou Holus, s. r. o., uzatvorená dohoda o výmaze záložného práva na záloh vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
61. Uvedený názor súdu podporuje aj žalovaným nesporované a nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mala byť so žalovaným uzatvorená ústna dohoda o splácaní záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a daný ústny (telefonický) prísľub, že splatí celú sumu istiny a spoločnosť Accentus, s. r. o., sa vzdá ďalšej časti pohľadávky voči spoločnosti MB production, s. r. o., a voči ručiteľovi (matke žalovaného). Pričom až následne telefonicky kontaktoval spoločnosť Accentus, s. r. o., s výsmechom, že záložné právo je už vymazané a žiadne ďalšie úhrady nezrealizuje.
62. Takéto konanie dlžníka a žalovaného možno vyhodnotiť len tak, že dohoda zo dňa 08. 03. 2018 bola účelová, prípadne antedatovaná (keď bola doručená Okresnému úradu Trnava, odboru katastrálnemu, až dňom 04. 04. 2018), uzavretá v úmysle dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností nekalým spôsobom. Bolo by totiž nelogické, aby dlžník plnil časť svojho dlhu spoločnosti Accentus, s. r. o., po tom, čo došlo k dohode so spoločnosťou Holus, s. r. o., o výmaze záložného práva z katastra nehnuteľností, a rovnako tak i k prísľubu žalovaného splatiť istinu, aby nemuselo prísť k výkonu záložného práva.
63. Keďže žalobca v konaní spoľahlivo preukázal existenciu hlavného (peňažného) záväzku, ako aj existenciu zabezpečenia formou záložného práva, bolo na žalovanom ako záložcovi, ak chcel byť v konaní úspešný, aby preukázal, že vzniknutý záväzok bol splnený, alebo predložil inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva, vystavenú žalobcom ako záložným veriteľom, príp. jeho právnymi
predchodcami. Žalovaný však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, čo v konečnom dôsledku má za následok rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech.
64. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného a výsluchom svedkov M.. M. G., N.. L.. F. H. a Š. R., k vykonaniu ktorých dôkazov súd nepristúpil. Jednak z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, ktoré skutočnosti majú byť vykonaným dokazovaním preukázané, a jednak z dôvodu hospodárnosti konania, keď o žalobe bolo možno rozhodnúť na základe skutkových tvrdení a listín nachádzajúcich sa v spisovom materiáli.
65. Žalovaný navrhol (okrem vyžiadania špecifikovaných listín z katastra nehnuteľností, ktorý dôkaz súd vykonal) doplniť dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, p. F. U., na preukázanie skutočnosti, či bola pohľadávka postúpená. Súd tento dôkaz z dôvodu neúčelnosti a nehospodárnosti nevykonal, keďže postúpenie pohľadávky na spoločnosť žalobcu mal súd preukázané zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 01. 2019 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 17. 05. 2019.
66. Ďalej žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka G. B. F. B., ktorá bola konateľkou spoločnosti Holus, s. r. o., v čase, keď prišlo k uzatvoreniu dohody dňa 08. 03. 2018. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalovaný nešpecifikoval, čo má byť vykonaným dôkazom preukázané. Ak žalovaný v rámci záverečnej reči uvádzal, že tento svedok by sa mohol vyjadril k tomu, či naozaj prišlo k uzatvoreniu dohody zo dňa 08. 03. 2018 a prípadne k zániku záložného práva, súd mal uzavretie dohody, na základe ktorej bol vykonaný výmaz záložného práva, preukázaný z listín vyžiadaných od Okresného úradu Trnava, odboru katastrálneho, preto nebolo potrebné ďalej tieto skutočnosti preukazovať. Rovnako z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani alternatívny dôkaz, a to vyžiadanie si spisu z OO PZ, ktoré sa zaoberalo trestným oznámením právneho predchodcu žalobcu.
67. Pokiaľ žalovaný navrhoval podľa potreby výsluch svedka N. O. na preukázanie okolností, za ktorých prišlo k zániku pohľadávky, súd mal vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, nakoľko v konaní nebolo sporné, že k výmazu záložného práva malo prísť na základe dohody zo dňa 08. 03. 2018 vzdaním sa záložného práva a dohodou záložného veriteľa a dlžníka na zabezpečení záväzku inými právnymi prostriedkami. Nakoniec, okolnosti, za ktorých prišlo k zániku pohľadávky, nebolo potrebné ani dokazovať, nakoľko žalovaný v konaní ani netvrdil, že by k zániku záložného práva malo dôjsť zánikom zabezpečenej pohľadávky.
68. Súd rovnako z dôvodu hospodárnosti nevykonal ani ďalší dôkaz navrhnutý žalovaným, a to dokazovanie listinami - obsahom zbierky listín z katastra nehnuteľností, v ktorom by sa mal nachádzať návrh spoločnosti Accentus, s. r. o., ktorým mala byť oznámená okresnému úradu zmena veriteľa, a to z dôvodu, že táto otázka nebola v konaní ani sporná, pretože žalobca ani jeho právny predchodca netvrdili, že takéto oznámenie vykonali.
69. Čo sa týka tvrdení žalovaného vo vzťahu k postupovaniu pohľadávky, vrátane záložného práva, a evidencie v účtovníctve, súd mal postúpenie preukázané písomnými zmluvami o postúpení pohľadávky, ktorými žalobca súdu riadne preukázal jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Pokiaľ by aj žalobca, resp. jeho právny predchodca, neevidoval pohľadávku správne, išlo by o konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, v rozpore s účtovnými predpismi, avšak uvedené by nemalo vplyv na jeho postavenie v tomto konaní. Súd je tiež toho názoru, že pokiaľ si aj žalobca (resp. jeho právny predchodcovia) nesplnil povinnosť uloženú mu katastrálnym zákonom, a to oznámenie zmeny v osobe veriteľa do 30 dní, nesplnenie tejto povinnosti nemá vplyv na jeho postavenie ako záložného veriteľa.
70. Ak žalovaný namietal, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd uvádza, že žalovaný túto námietku v konaní vzniesol v súvislosti s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, keď žalovaný bol v konaní až do začatia pojednávania nečinný, a to aj napriek tomu, že bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Vzhľadom k tomu, že súd pristúpil k vykonaniu niektorého z navrhnutých dôkazov žalovaným, nepovažuje súd za potrebné sa touto námietkou žalovaného zaoberať. Napriek tomu je súd toho názoru a v tomto smere sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v danom prípade žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa. Záložná zmluva bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorej zmluvné strany boli právnické osoby jednajúce v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanému nevznikol záväzok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Skutočnosť, že žalovaný je fyzickou osobou, ešte neznamená, že sa na neho vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
71. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aktuálne stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
72. Vzhľadom na zistené a preukázané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, keď súd žalobu považoval za dôvodnú v plnom rozsahu, pretože žalovaný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k právnej skutočnosti majúcej za následok zánik záložného práva splnením niektorého z predpokladov ustanovených v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka.
73. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
77. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.