Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Ek/752/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: doc. PaedDr. JUDr. György Pál Pápay,PhD. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. C. XXX, XXX XX A. B. C., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., so sídlom Studený rad 611/1, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 36 720 771, proti povinným: 1/ D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX A. D., 2/ G. H. A., I. XXX/ XX, XXX XX A., právne zast.: MD legal, s.r.o., so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729, o vymoženie 42 500 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Petr Krušina, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 361EX 168/23, o sťažnosti povinných v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.11.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.11.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.40Ek/752/2023 zo dňa 06.11.2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.03.2023 domáhal od povinných 1/ a 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 42 500 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. , , NCRls32627/2022 zo dňa 18.10.2022, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Petrom Kriškom, PhD., so sídlom notárskeho úradu Mlynské nivy 5A, Bratislava. Exekučný súd poverením zo dňa 19.04.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Petra Krušinu, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 361EX 168/23.

2. Dňa 12.07.2023 doručili povinní súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnili tým, že 10.10.2022 uzavreli s oprávneným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj a kúpa rodinného domu v katastrálnom území J.. Kúpna cena bola dohodnutá zmluvnými stranami v sume 242 500 eur. Zaplatenie kúpnej ceny bolo dohodnuté v zmysle článku V uvedenej kúpnej zmluvy tak, že prvá časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 10 000 eur je preddavok (odmena sprostredkovateľa) a druhá časť kúpnej ceny vo výške 190 000 eur spolu so zostávajúcou časťou dohodnutej kúpnej ceny vo výške 42 500 eur majú byť uhradené na účet oprávneného. Dňa 12.10.2022 povinné 1/ a 2/ zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 69 000 eur na účet oprávneného. Nakoľko povinné nemali k dispozícii ďalšie finančné prostriedky, rozhodli sa požiadať banku o čerpanie hypotekárneho úveru na splatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Financujúca banka určila podmienku pre čerpanie hypotekárneho úveru, a to tak, že kupujúci tzn. vrátane povinných musia doplatiť zvyšnú sumu kúpnej ceny, t.j. 42 500 eur oprávnenému. Nakoľko povinné si nemali od koho požičať danú čiastku, realitný maklér im navrhol požičať si peniaze krátkodobo a účelovo na zaplatenie časti kúpnej ceny od oprávneného, s čím oprávnený súhlasil. Povinné preto následne uzavreli dňa 14.10.2022 ústnu zmluvu o pôžičke s

oprávneným, ktorou si od oprávneného dočasne požičali 42 500 eur. Oprávnený preto zaslal povinným dňa 17.10.2022 peniaze v celkovej výške 42 500 eur v dvoch platbách, a to vo výške 16 500 eur a 26 000 eur. Dňa 18.10.2022 bola vo vzťahu k už uzatvorenej ústnej zmluve o pôžičke medzi oprávneným a povinnými spísaná notárska zápisnica o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinné v nej vyhlásili, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke dňa 14.10.2022 medzi oprávneným a povinnými vo výške 42 500 eur. Povinné sa v uvedenej notárskej zápisnici zaviazali vrátiť oprávnenému pôžičku najneskôr do 15.03.2023. Po prevzatí predmetu kúpy povinnými, povinné zistili závažné nedostatky kúpeného rodinného domu. Viaceré nedostatky boli a doteraz sú takého charakteru, že vykazujú havarijný stav. Povinné následne neskôr dňa 28.02.2023 odoslali oprávnenému list: „Reklamácia/Výzva“. Oprávnený bol v ňom upozornený na vady rodinného domu a vyzvaný na ich odstránenie a zároveň na možné uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny, a to formou započítania vzájomných pohľadávok alebo vymáhania primeranej zľavy z kúpnej ceny. Následne povinné dňa 15.03.2023 odoslali oprávnenému list: „Započítanie vzájomných pohľadávok“. Povinné ním jednostranne započítali pohľadávku oprávneného vo výške 42 500 eur voči ich nárokom na náhradu škody a majetkovej ujmy vo výške 42 500 eur. Doručenie započítacieho prejavu bolo osvedčené notárom, ktorý o doručení spísal dňa 15.03.2023 notársku zápisnicu. Povinné pre úplnosť uviedli, že nimi započítaný nárok bol daný čo do dôvodu a výšky a jeho existenciu preukazujú viacerými znaleckými posudkami, ktoré potvrdzujú existenciu závažných vád, chýb a havarijný stav nehnuteľnosti. Jedná sa o znalecký posudok Ing. Tibora Šranka (znalec z odboru stavebníctvo) zo dňa 20.04.2023 č. 11/2023, statický posudok krovu prístavby rodinného domu zo dňa 24.02.2023, ktorý vyhotovil Polivka, Hörmann & Partners s.r.o. - projekčná a statická kancelária, statický posudok krovu a zhodnotenie technického stavu prístavby zo dňa 10.07.2023, ktorý vykonal Polivka, Hörmann & Partners s.r.o. - projekčná a statická kancelária. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti považujú povinné za preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku vo výške 42 500 eur v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom k zániku nároku vymáhaného v predmetnej exekúcii došlo dňa 15.03.2023, a to jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 06.11.2023 súd návrh povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.04.2017 bola do Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá „po začatí exekúcie“ obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby k započítaniu došlo „až po začatí exekúcie“, pričom „začatím exekúcie“ sa rozumie až „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie exekútorovi“ v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pokiaľ k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“, v prípade nejudikovanej pohľadávky nemožno postupovať podľa § 61e Exekučného poriadku a na započítanie bez ďalšieho neprihliadnuť, ale exekučný súd musí vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku. Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom, že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. - 40 zo dňa 22.06.2021). Súd mal zo spisu za preukázané, že povinné 1/ a 2/ voči oprávnenému urobili jednostranné započítanie pohľadávok, a to dňa 14.03.2023. Predmetné oznámenie o vykonaní jednostranného započítania bolo oprávnenému doručené dňa 15.03.2023. Uvedený zápočet vykonali povinné 1/ a 2/ voči pohľadávke oprávneného vyplývajúcej mu z exekučného titulu. Súd má ďalej za preukázané, že samotná exekúcia sa začala až dňa 19.04.2023, teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a teda po tom, čo došlo k jednostrannému započítaniu. Súd skonštatoval, že existencia tejto pohľadávky povinných 1/ a 2/ voči oprávnenému nebola dostatočne preukázaná. Súd nemal s dostatočnou istotou za preukázané, že by táto pohľadávka existovala v takej výške, v akej si ju povinné 1/ a 2/ započítali, t.j. vo výške 42 500 eur. Povinné 1/ a 2/ síce predložili znalecké posudky týkajúce sa technického stavu domu, v ktorých znalec konštatoval viaceré vady na rodinnom dome, avšak z uvedených posudkov súdu nie je známa skutočná výška pohľadávky povinných 1/ a 2/. To znamená, že súd nemohol prihliadnuť na také započítanie, kde nedokáže s istotou a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či pohľadávka povinných 1/ a 2/ existuje vo výške 42 500 eur, a to najmä s ohľadom na to, že by súd musel vo vzťahu

k nej vykonať dokazovanie. Exekučný súd dal do pozornosti, že exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom. Nie je povinnosťou súdu osvedčovať a vyhľadávať dôkazy na preukázanie tvrdení povinných 1/ a 2/. Súd uviedol, že práve na povinné 1/ a 2/ sa kladie dôraz na preukázanie danosti ich pohľadávky, aby súd mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb a bez vykonania dokazovania za preukázané, že táto pohľadávka povinných 1/ a 2/ existuje vo výške 42 500 eur. V prípade, ak súd nedokáže posúdiť vznik a existenciu pohľadávky, ako aj samotnú výšku pohľadávky, nemôže rozhodnúť o tom, že započítaním takejto pohľadávky došlo k zániku vymáhaného nároku (resp. jeho časti), nakoľko by súd tým nereparovateľne neprimerane zasiahol do práv jedného z účastníkov konania. Súd mal za to, že táto pohľadávka je sporná čo do výšky, pričom v danom prípade nejde o pohľadávku, ktorá je jednoznačná. Z uvedeného dôvodu preto exekučný súd nemohol započítaniu vyhovieť.

4. Proti uvedenému uzneseniu podali povinné v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyplýva, že došlo k zániku nároku oprávneného, ktorý bol uplatnený v exekučnom konaní. Povinné vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že nárok oprávneného zanikol v dôsledku započítania s nárokom povinných. Podstata odôvodnenia napadnutého uznesenia spočíva v tom, že súd jednak akceptuje možnosť a zároveň povinnosť zohľadnenia započítacieho úkonu povinného voči pohľadávke oprávneného, avšak na druhej strane naznačuje, že sú tu podľa neho dané pochybnosti ohľadom výšky započítavanej pohľadávky. Exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z dôkazov predložených povinnými je zrejmé, že tieto reklamovali vady predaného rodinného domu s prístavbou a uplatnili si voči oprávnenému nároky z vád. Tieto aj vyčíslili, a to na sumu 55.000 eur. Je zrejmé, že táto suma prevyšuje pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho započítaním pohľadávka oprávneného zanikla v plnom rozsahu. Výška nimi uplatnenej pohľadávky nie je v žiadnom prípade fiktívna, či neurčitá alebo nejednoznačná. Na preukázanie svojich tvrdení povinné uvádzajú, že jednou z viacerých reklamovaných vád bola vada strešnej konštrukcie prístavby rodinného domu. Na potvrdenie jednoznačnosti a dôvodnosti pohľadávky čo do určenia jej výšky, povinné uviedli, že len sanácia tejto jednej jedinej vady rodinného domu prevyšuje pohľadávku oprávneného uplatnenú v exekúcii. Za účelom preukázania tohto tvrdenia predložili povinné rozpočet vypracovaný spoločnosťou SMDRozpočty s. r. o., ktorá nacenila opravu strešnej konštrukcie prístavby rodinného domu na sumu 43.720,49 eur. Nacenenie odstránenia tejto vady povinné nemali v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie k dispozícii. Len dva dni pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie totiž získali aktualizovaný statický posudok, ktorý sumarizoval rozsah vád a ich charakter. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné následne vyhľadať kompetentnú osobu, ktorá by vedela určiť „hodnotu“ takejto vady. Povinné uviedli, že sa v prípade subjektu, ktorý vyhotovil daný rozpočet nejedná o subjekt, ktorý by sa zaoberal realizáciou samotných prác. Preto v prípade rozpočtu nie je nacenenie ovplyvnené „obchodnou politikou“. Nacenenie je preto možné označiť ako objektívne zhodnotenie aktuálneho stavu strechy prístavby rodinného domu. Povinné reklamovali aj ďalšie vady rodinného domu. Povinné dnes disponujú nacenením pre odstránenie takýchto vád. Suma opráv bez sanácie prasklín v omietkach bola ohodnotená na sumu 28.200 eur bez DPH (teda 33.840 s DPH) s tým, že oprava sadnutej základovej dosky vychádza na minimálne 15.500 eur bez DPH (teda 18.600 s DPH). Nacenenie uskutočnila stavebná firma KÓSA a spol. s r.o.. Z nacenenia opráv je viditeľné, že celkovo dosahujú sumu (spoločne s nacenením opravy strechy) 96.160, 49 eur (oprava havarijného stavu strechy: 43.720,49 eur + sanácia ostatných vád 33.840 eur + oprava padnutej základovej dosky 18.600 eur). Z uvedeného dôvodu by mal preto exekučný súd prihliadnuť na tvrdenia o výške pohľadávky vo svetle nových dôkazov, ktoré bez zavinenia povinných nebolo možné doteraz predložiť (a predloženie ktorých zákon umožňuje). Navyše je tiež potrebné zmieniť, že oprávnený nikdy tento zápočet nerozporoval a nespochybnil ho. Oprávnený na reklamáciu, či už ústnu, alebo písomnú neodpovedal a rovnako neodpovedal ani na započítanie pohľadávok a tieto úkony nepoprel. Vyjadrenie oprávneného zo dňa 02.08.2023 je potrebné označiť za zjavne účelové a neobsahujúce pravdivé informácie. Oprávnený v ňom iba jednostranne, alibisticky a tendenčne tvrdí, že žiadny započítací prejav voči nemu nikdy nebol realizovaný. Povinné však listinnými dôkazmi preukázali presný opak, a súd v uznesení jednoznačne potvrdil, že započítací úkon bol riadne realizovaný. O priebehu doručovania bola dokonca spísaná osobitná notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou. Ako taká preto podľa potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Daná

notárska zápisnica osvedčila doručenie zápočtu oprávnenému. Oprávnený opak nijako nepreukázal. Jeho tvrdenia o nedôvodnosti pohľadávky či neexistencii zápočtu sú preto bezobsažné a účelové. Aj ústavný súd v citovanom náleze uvádza, že tu už sa naopak vyžaduje procesná aktivita oprávneného, ktorý by mal rozporovať tvrdenia povinných o existencii zápočtu a svoje tvrdenia by mal preukázať, čo sa však nestalo. Vyššie uvedené skutočnosti zároveň podľa názoru povinných znamenajú aj nesprávne právne posúdenie príslušných ustanovení upravujúcich započítanie pohľadávok. Tvrdia, že ak súd potvrdil existenciu započítacieho prejavu a tiež existenciu pohľadávky, nie je podľa ich názoru možné uzavrieť, že nedošlo k zániku pohľadávky oprávneného, ak povinné zároveň uviedli aj výšku svojej pohľadávky. Aj keby akceptovali takúto argumentáciu exekučného súdu, potom zastávajú názor, že súd nedostatočným spôsobom určil, resp. vymedzil to, v čom by mala spočívať nedostatočnosť vymedzenia výšky pohľadávky povinných. Ako už bolo uvedené vyššie, povinné vyčíslili svoj nárok. Rovnako tiež preukázali, že ich nárok nie je fiktívny, čo sa týka jeho výšky. Súd síce konštatuje v odôvodnení, že nemal s dostatočnou istotou preukázanú výšku pohľadávky, avšak nijakým spôsobom nenaznačil, čo malo spôsobovať prípadnú pochybnosť súdu. V tomto smere je podľa ich názoru odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu nedostatočné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Jedná sa pritom o kľúčovú argumentáciu súdu, na základe ktorej založil svoje rozhodnutie. V tomto smere exekučný súd hoci správne, avšak bez konkrétnejšej subsumpcie prevzal argumentáciu Ústavného súdu SR z už vyššie spomenutého nálezu. V citovanom náleze však Ústavný súd SR referoval s poukazom na konkrétnosti tam prejednávaného prípadu, v ktorom boli známe konkrétne detaily spôsobujúce spomínanú pochybnosť či nedostatočnosť ohľadne preukázania pohľadávky. Ústavný súd tiež v citovanom náleze uviedol, že „miera preukazovania danosti a výšky pohľadávky, ktorá je uplatnená na započítanie, má vychádzať z okolností prípadu a nemožno k tomu pristupovať formalisticky.“ Exekučný súd však prevzal z daného nálezu len všeobecnú argumentáciu týkajúcu sa nutnosti dostatočnej miery preukázania výšky pohľadávky. V konkrétnych okolnostiach však exekučný súd neuviedol, čo presne spôsobuje prípadnú pochybnosť o výške, resp. ktoré okolnosti sú tie, ktoré v prípade absentujú, a bez ktorých nie je možné jednoznačne uzavrieť, že pohľadávka povinných bola v tvrdenej výške, resp. že spôsobila zánik pohľadávky oprávneného. V tomto smere je preto rozhodnutie exekučného súdu arbitrárne a nepreskúmateľné. K stanovisku súdu, že povinným nič nebráni uplatniť si svoju pohľadávku v samostatnom konaní uviedol, že v prípade povinných sa jednalo o situáciu, kedy sa povinná v 1. rade spoločne so svojím partnerom, ich troma maloletými deťmi, z ktorých jedno trpí zdravotným postihnutím a svojou matkou – povinnou v 2. rade (ktorej zdravotný stav je tiež značne zhoršený), snažili nájsť priestor na spoločné bývanie. Tým sa mal stať rodinný dom oprávneného. Oprávnený svoj rodinný dom s prístavbou oficiálne inzeroval. Povinné však zistili, že prístavba rodinného domu nie je vôbec zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva. Na ich námietku oprávnený navrhol do zmluvnej dokumentácie zapracovať ustanovenie, na základe ktorého by povinné tento stav akceptovali. Povinné takýto spôsob odmietli a požadovali, aby stavba bola zapísaná na liste vlastníctva. Povinné zistili, že absentujúci zápis prístavby v katastri nehnuteľností je daný z dôvodu, že prístavba bola zrealizovaná „na čierno“ a nebolo k nej vydané ani stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Až na základe týchto námietok oprávnený prisľúbil zrealizovať nápravu. Oprávnený a povinné uzavreli rezervačnú zmluvu a dojednali povinnosť oprávneného na dodatočnú kolaudáciu. Oprávnený túto lehotu nedodržal, v dôsledku čoho spôsobil, že kúpna zmluva bola uzavretá až 10.10.2022. Rodinný dom oprávnený skolaudoval len dodatočne dňa 06.09.2023 a je tu dané dôvodné podozrenie, že nebolo uskutočnené v súlade so zákonom. Stavebný úrad v rozhodnutí totiž konštatoval, že: „Na predmetnej stavbe neboli zistené rozpory so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu. Dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu ako aj podmienky územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Projektovú dokumentáciu stavby spracoval G. K. D., 931 01 Šamorín, Dunajská 25.“ Je však otázne a zarážajúce, ako mohlo byť dňa 06.09.2023 vydané rozhodnutie s takýmto konštatovaním, ak projektová dokumentácia G. K. D. bola vypracovaná len v októbri, resp. november 2023 (čo vyplýva z jej datovania). Znamená to, že v čase rozhodovania stavebného úradu o dodatočnej kolaudácii stavebný úrad nemal a nemohol disponovať projektovou dokumentáciou k rodinnému domu. Potvrdzuje to aj fakt, že projektová dokumentácia sa nenachádzala v administratívnom spise ešte ani začiatkom roka 2023, keď povinná v 1. rade požiadala o nahliadnutie doň. Je však podľa stavebného zákona vylúčené, aby mohlo byť stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vydané bez predloženia projektovej dokumentácie. Aj z toho dôvodu povinná v 1. rade požadovala vysvetlenie od stavebného úradu. Posun termínov v dôsledku právnej neexistencie stavby však spôsobil, že povinné už vo financujúcej banke nedostali taký úverový rámec ako by tomu bolo v období februára / marca 2022 (kedy boli pripravené uzavrieť kúpnu zmluvu). V danom čase bolo možné získať financovanie na úrovni 155.000 eur, pričom zvyšnými financiami disponovali. Svedčia o tom aj doklady predložené s návrhom na zastavenie exekúcie, z ktorých je viditeľná úhrada

vlastných finančných prostriedkov. V období apríl 2022 a nasl. nastali na trhu hypotekárnych úverov turbulentné zmeny, ktoré spôsobili okrem rastu úrokových sadzieb aj to, že v čase, keď povinné uzavreli úverovú zmluvu, poskytla banka financovanie už len na úrovni 121.000 eur. Povinné pritom o tejto skutočnosti oprávneného informovali a zmienili nutnosť odstúpenia od zmluvy. Sám oprávnený však navrhol a ponúkol možnosť pôžičky 42.500 eur. Bezprostredne po nasťahovaní sa začali povinné zisťovať jednotlivé vady rodinného domu a prístavby. Na identifikáciu vád bolo nevyhnutné znalecké zisťovanie, resp. posudzovanie odborníkmi. To si vyžadovalo aj časový a aj finančný náklad. Povinné dokonca na základe vyjadrení statikov zistili, že stav strechy prístavby je havarijný a nie je možné ju ani obývať, nakoľko hrozí jej zrútenie a priame ohrozenie života. Tento posudok obdržali 24.02.2023. A práve za tohto stavu povinná v 2. rade najprv zistila (marec 2023), že jej bankový účet je zablokovaný v dôsledku exekučného konania, ktoré začalo na návrh oprávneného. Oprávnený, ktorý je mimochodom osobou duchovnou (nakoľko je katolíckym kňazom) teda neváhal iniciovať exekučné konanie voči rodine povinných napriek tomu, že tieto predtým reklamovali mnohé a závažné vady predaného rodinného domu. Oprávnený, ktorý prístavbu rodinného domu postavil načierno a takto ju zamýšľal s mnohými vadami predať, sa vyhýbal komunikácii s povinnými a riešeniu situácie, kedy povinné museli vynakladať financie na identifikáciu a sanáciu vád (aj reklamáciu vád museli povinné doručovať za asistencie notára, ktorý osvedčil priebeh doručovania, nakoľko oprávnený odmietal akýkoľvek racionálny dialóg s povinnými). Namiesto toho začal voči povinným exekučné konanie. Je teda možné uviesť, že povinné by síce mohli svoje nároky voči oprávnenému uplatniť v samostatnom konaní. Nachádzali sa však v situácii, kedy hrozilo zrútenie strechy, mali zablokované účty a museli financovať znalcov, ktorými im postupne oznamovali nové a nové vady a ich závažnosť na rodinnom dome. Následne museli vynakladať prostriedky na to, aby iné subjekty nacenili sanáciu týchto vád. Za takýchto okolností je v praxi len ťažko predstaviteľné, že by povinné mohli reálne uplatniť svoje nároky v samostatnom konaní, ktoré by si nepochybne vyžiadalo úhradu veľmi vysokého súdneho poplatku (vzhľadom na vyššie uvedené nacenenie) a tiež by znamenalo nutnosť nákladného vedenia súdneho sporu. Konkrétne okolnosti tohto prípadu preto vyústili v nutnosť započítania pohľadávky povinných voči pohľadávke oprávneného, čo je nepochybne legitímnym nástrojom a prostriedkom ich obrany voči oprávnenému. Aj v tomto prípade je navyše zrejmé, že oprávnený dlží povinným z titulu vadného plnenia viac, ako je výška ním poskytnutej pôžičky.

5. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinných písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že povinná 1/ práve dňa 15.03.2023 zaslala oprávnenému ,,Započítanie vzájomných pohľadávok“, pričom ako údajnú pohľadávku uviedla fiktívnu sumu 55.000 eur bez akéhokoľvek konkrétneho podloženia (výslovne uvádza len toľko, že: ,,odhadované náklady. spojené s nemožnosťou užívať predmet prevodu/ RD spolu s prístavbou a s tým súvisiacimi nákladmi (najmä náklady na identifikáciu vady, ušlý zisk) ako aj predpokladané náklady na odstránenie vady doposiaľ s odhadmi predstavujú sumu 55.000 eur“). Zo skutočnosti, že oznámenie Povinných o započítaní pohľadávok bolo doručené 15.03.2023 je zrejmé, že povinné nemali v úmysle poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, rozhodli sa však reklamovať vady, ktoré sa údajne objavili už ,,čoskoro po nasťahovaní“, a to krátko pred splatnosťou pôžičky. Povinné samé uviedli, že nimi uvádzaná cena je odhadná, čiže samy uviedli, že nie je skutočná a preukázaná. Povinné odkazujú na sumu 55.000 eur, ktorá nikdy nebola preukázaná a ide len o fiktívnu sumu. V súvislosti s ďalším tvrdením povinných, že ,,oprávnený tento zápočet nerozporoval a nespochybnil ho“ dodal, že povinné v reklamácii/výzve zo dňa 28.02.2023 uviedli fiktívnu sumu 55.000 eur bez akéhokoľvek podloženia, túto sumu uviedli aj v oznámení o započítaní zo dňa 14.03.2023, ktorá bola poslaná takisto bez akéhokoľvek podloženia. Povinné si mysleli, že na základe vymyslenej a neurčitej sumy sa dokážu zbaviť povinnosti vrátiť peniaze oprávnenému. Oprávnený vyjadril ústne aj písomne, že ich nároky, teda ani započítanie neuznáva, povinné písomnosti nepreberajú, preto je dôvodné predpokladať, že námietka oprávneného sa do dispozičnej sféry povinných nedostala. Keďže dňom 19.04.2023 bolo začaté exekučné konanie, povinné si samy uvedomili, že započítanie pohľadávok neobstojí na základe fiktívnej, neurčitej sumy a samy začali produkovať protichodné listiny. Produkované listiny obsahujú takisto iba fiktívne a neurčité sumy v inej výške. Ich pohľadávku nepreukazuje ani cenová ponuka od firmy SMDRozpočty s.r.o. zo dňa 10.12.2023 v súčasnosti vystupujúcej pod obchodným menom „GOOD – ELEKTRO“ s.r.o. zaoberajúcej sa predajom domácich spotrebičov, ani cenová ponuka spoločnosti KÓSA a spol s.r.o. zo dňa 08.12.2023. Obsahom obidvoch cenových ponúk sú rozdielne a bližšie neidentifikovateľné, odhadované a neurčité výkony, ani jedna takáto listina nemôže byť podkladom ich pohľadávky na zápočet voči oprávnenému, navyše boli produkované po započítaní. Povinné si v neskorších svojich podaniach začali uvádzať, že strecha prístavby predmetného rodinného domu je v havarijnom stave a hrozí jej zrútenie, túto skutočnosť však tvrdia od roku 2022

bez toho, že by napriek tomuto údajnému nebezpečnému stavu strechy urobili kroky na nápravu „havarijného stavu“. K tomuto tvrdeniu produkovali niekoľko listín: statický posudok krovu prístavby zo dňa 24.02.2023, ktorý nehovorí o havarijnom stave, napriek tomu povinné ľahkomyseľne použili tento výraz. Statický posudok krovu a zhodnotenie technického stavu z 10.07.2023 označený ako „aktualizovaný“ posudok je takmer identický so statickým posudkom z 24.02.2023 (strany 1-10 sú identické). Otázkou je, na základe čoho hovorí tento „aktualizovaný posudok“ o kritickom stave, ak bol vyhotovený na základe tých istých podkladov ako prvý a nová fotodokumentácia sa týka iných údajných nedostatkov. Dňa 20.04.2023 bol vyhotovený znalecký posudok, v ktorom znalec vychádzal z identických údajov ako statické posudky. Z uvedeného vyplýva snaha povinných získať účelovo vyhotovené doklady, ktoré by potvrdili údajný „havarijný stav strechy“, ktorý údajne trvá už od roku 2022, pričom povinné neurobili žiadne kroky na nápravu tohto nimi tvrdeného stavu. Pokiaľ povinné majú za to, že nehnuteľnosť vykazuje vady, svoje nároky mali uplatňovať v samostatnom konaní. Výška pohľadávky povinných je fiktívna, neurčitá, jej existenciu oprávnený neuznáva, tvrdenia povinných sú rozporuplné a nepreukázané. Povinné neuniesli dôkazné bremeno, nedošlo k preukázaniu vád, ani toho, kto za to zodpovedá a nedošlo ani k preukázaniu výšky ich oprávnených nárokov, skutočnú výšku pohľadávky povinné nepreukázali. Vykonané započítanie povinných je potrebné považovať za neurčitý a teda absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky, v akej výške a z akého právneho titulu započítali; povinné používajú pojmy náhrada škody a majetkovej ujmy bez určenia konkrétneho právneho titulu, výšky konkrétnej pohľadávky a dátumu splatnosti pohľadávok. Povinnými nebola preukázaná existencia pohľadávky z hľadiska jej vzniku, výšky, právneho dôvodu vzniku pohľadávky a ani splatnosti, započítanie nespĺňa teda náležitosti stanovené normami hmotného práva pre to, aby vyvolalo stranou zamýšľané hmotnoprávne účinky. K zániku pohľadávky dochádza len vtedy, keď sa pohľadávky stretnú a stretnú sa vtedy, keď sú splatné. Zápočet nesplatnej pohľadávky voči pohľadávke splatnej jednostranným úkonom veriteľa je zo zákona vylúčený. Aj keby sa jednalo o určitú pohľadávku, k započítaniu môže dôjsť až po splatnosti pohľadávok.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

14. Podľa ust. , započítanie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávke, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinných prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

17. Zo strany povinných malo dôjsť k realizácii započítania dňa 14.03.2023 s účinkami doručenia oprávnenému dňa 15.03.2023. Z uvedenému započítacieho prejavu „započítania vzájomných pohľadávok“ vyplýva, že „s prihliadnutím na fakt, že krátko po nasťahovaní sa do RD sa začali objavovať skryté vady a to najmä na prístavbe RD – zatekanie, fúkanie cez steny/krov, praskliny, pričom pri riešení daného stavu sme o.i. oslovili aj statika. Statik obhliadol prístavbu RD a dňa 24.02.2023 im doručil statický posudok, v ktorom jasne zhodnotil nevhodnosť prístavby RD, dokonca až neodporučil pohyb osôb (pričom v RD žijú o.i. 3 maloleté deti) v prístavbe RD. O danom sme vás informovali výzvou / reklamáciou zo dňa 28.02.2023 ako aj následne telefonicky dňa 10.03.2023. Do dnešného dňa ste vadu neodstránili, pričom odhadované náklady spojení s nemožnosťou užívať predmet prevodu/RD spolu s prístavbou a s tým súvisiacimi nákladmi (najmä náklady na identifikáciu vady, ušlý zisk) ako aj (ii) predpokladané náklady na odstránenie vady doposiaľ aj s odhadmi predstavujú sumu 55.000 eur“. K 15.03.2023 máte voči nám splatnú pohľadávku v sume 42.500,-eur. V zmysle ust.. a nasl. , v znení neskorších predpisov si teda k 15.03.2023 započítavame vzájomnú pohľadávku v mene všetkých solidárnych dlžníkov (Váš v sume 42.500,-eur) s tým, že zo zvyšku nákladov si budeme uplatňovať zľavu z kúpnej ceny v zmysle finálneho vyčíslenia všetkých nákladov súvisiacich s odstránením všetkých zamlčaných a skrytých vád na nehnuteľnostiach. Týmto považujeme k 15.03.2023 Váš nárok voči dlžníkom za usporiadaný a zaniknutý.“ Pokiaľ ide o tvrdenie povinných, že oprávnenému bol započítací prejav riadne doručený a to s poukazom na skutočnosť, že uvedené doručenie bolo osvedčené aj notárskou zápisnicou, ktorá je verejnou listinou súd udáva, že doručenie započítacieho prejavu súd nespochybňuje. Uvedená notárska zápisnica však deklaruje len skutočnosť o doručení uvedeného úkonu oprávnenému.

18. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

19. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

20. Podľa ust. , započítanie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávke, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

21. K započítaniu nejudikovanej pohľadávky súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že takáto pohľadávka musí byť dostatočne preukázaná a jasná a naviac podľa názoru súdu s poukazom na jej charakter musí predchádzať jej možnému započítaniu zákonom ustanovený postup.

22. K návrhu na zastavenie exekúcie povinní nepredložili žiadne relevantné doklady, ktoré by preukazovali výšku nimi vyčíslenej pohľadávky voči oprávnenému vo výške 55.000,-eur ktorá mala byť predmetom započítania vo vzťahu k pohľadávke oprávneného. Súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie boli posudky a to: · Statický posudok krovu a zhodnotenia technického stavu prístavby vykonaný za účelom overenia funkčnosti a bezpečnosti objektu Polivka, Hörmann & Partners s.r.o. zo dňa 10.07.2023 v zmysle záverov ktorého „na základe vizuálnej obhliadky, zamerania nosných prvkov a vykonaného statického výpočtu je potrebné konštatovať, že nosná konštrukcia nezodpovedá normovým predpisom, je preťažená a nie je

dostatočne bezpečná. V momentálnom stave neodporúčame pohyb osôb pod strechou prístavby, najmä vo väčšej miestnosti v zadnej časti domu. Konštrukciu krovu je potrebné sanovať a zosilniť. Návrh na úpravu a zosilnenie konštrukcie nie je súčasťou tohto posudku. Popri kritickom stave konštrukcie krovu prístavby vykazuje ďalšie technické nedostatky, ktoré pri predaji nehnuteľnosti neboli žiadnym spôsobom uvedené, kupujúci nebol upozornený na existujúce technické chyby, a to napriek tomu, že pôvodný majiteľ musel o nich vedieť, svedčia o tom aj stopy po snahe neprofesionálne opraviť niektoré vady“. · Statický posudok krovu prístavby vykonaný za účelom overenia funkčnosti a bezpečnosti objektu B. XX, XXX XX J. K., Hörmann & Partners s.r.o. zo dňa 245.02.2023 v zmysle záverov ktorého: „na základe vizuálnej obhliadky, zamerania nosných prvkov a vykonaného statického výpočtu je potrebné konštatovať, že nosná konštrukcia nezodpovedá normovým predpisom, je preťažená a nie je dostatočne bezpečná. V momentálnom stave neodporúčame pohyb osôb pod strechou prístavby, najmú vo väčšej miestnosti v zadnej časti domu. Konštrukciu krovu je potrebné sanovať a zosilniť. Návrh na úpravu a zosilnenie konštrukcie nie je súčasťou tohto posudku. · Znalecký posudok č. 11/2023 znalca Ing. Tibor Šranka, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie: pozemné stavby, evidenčné číslo znalca: 913430 v zmysle záverov ktorého: „Na základe vykonanej obhliadky stavby rod. domu súp č. XXX H. C. J., analýza podkladov a záverov z vizuálneho prieskumu konštatuje, že porucha na nezateplení stropnej konštrukcie, nosnej konštrukcii krovu, krytiny strechy a klampiarenských konštrukciách, nedostatkoch na povrchových úpravách a podlahách, výplniach okenných otvorov, elektroinštalácii, nedostatku osadeného plynomeru, znečistenia pozemku parc č. 1178 v čase obhliadka nespĺňajú všeobecne záväzné predpisy na požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti a zdravia na stavbách, ktoré sú uvedené v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov najmä v oblasti a) mechanická odolnosť a stabilita stavby, b) požiarnej bezpečnosti stavby, c) hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia, d) bezpečnosti stavby pri jej užívaní a e) energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby. Pre jednotlivé zistené vady a nedostatky, ktoré boli skutočne zistené pri obhliadke podľa vytvorenej hodnotiacej stupnice závad podľa stupňa náročnosti a rozsahu prác pri ich odstraňovaní je možné zatriediť všetky závady ako: závady odstrániteľné so zásahom do konštrukcie s rozsiahlou výmenou prvkov konštrukcií. Odstraňovanie vyššie uvedených závad nie je možné počas užívania stavby.

23. Na základe uvedeného tak vyšší súdny úradník dospel k správnemu záveru, že nemožno prihliadnuť na také započítanie, kde nedokáže s istotou a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či pohľadávka povinných 1/ a 2/ rade existuje vo výške 42.500 eur a to najmä s ohľadom na to, že by súd musel v tomto smere vykonať dokazovanie.

24. K podanej sťažnosti povinní následne predložili okrem iného cenovú ponuku vypracovanú spoločnosťou KÓSA a spol s.r.o. na rodinný dom zo dňa 08.12.2023 projekt stavby, technickú správu, statický výpočet, rezervačnú zmluvu, rozpočet na opravu strechy, krycí list stavby, technickú správu zo dňa 04.11.2022, list adresovaný stavebnému úradu Mesto Gabčíkovo zo dňa 14.06.2023, projektovú dokumentáciu, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby..

25. V tejto súvislosti súd v prvom rade udáva nasledovné:

26. Podľa ust. § 61 ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

27. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade článkom 48 ods. 2 SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na

to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať.

28. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie.

29. Súd však naviac udáva, že povinné si zamieňajú cenu potrebných opráv s nárokom na primeranú zľavu z ceny. Náklady na opravu nemusia nevyhnutne zodpovedať výške primeranej zľavy z kúpnej ceny, ktorú možno vo všeobecnosti vyjadriť ako rozdiel medzi cenou veci (nehnuteľností) bez vád a s vadami. Preto ani doklady ako sú cenová ponuka, rozpočet na opravu strechy nie sú relevantnými, aj keby takéto doklady boli povinné doložili k návrhu na zastavenie exekúcie. Relevantným by mohol byť odhad rozdielu medzi kúpnou cenou nehnuteľností bez vád a s vadami. Navyše v zmysle ust. , resp. si kupujúci musí vady a nárok z nich najprv uplatniť u predávajúceho. V liste označenom ako „Reklamácia/Výzva“ zo dňa 28.02.2023 povinné neuviedli, že si uplatňujú nárok zo zodpovednosti za vady vyplývajúci z ust. – nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, len (ako samé uviedli aj v návrhu na zastavenie exekúcie upozornili oprávneného, že si z titulu vád môžu uplatniť tento nárok, resp. si ho v budúcnosti uplatnia, ak vady neodstráni, neuviedli však, že si ho uplatňujú, ani výšku nimi navrhovanej požadovanej zľavy, naopak v prvom rade požadovali od predávajúceho odstránenie vád vyplývajúce z ust. a cenu opráv, nie primeranej zľavy z kúpnej ceny odhadli a vyčíslili na sumu 55 000,- eur). Kupujúci je totiž povinný vyčkať v primeranej lehote na odpoveď predávajúceho, či vady a v akom rozsahu, ako aj im zodpovedajúci uplatnený nárok uznáva (tzv. vybavenie reklamácie), a ak sa kupujúci s predávajúcim nedohodnú, napr. aj preto, že nedostane v primeranej lehote žiadnu odpoveď, je kompetentným na posúdenie existencie vád, ich rozsahu a nároku zo zodpovednosti za vady vrátane prípadnej výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny súd v civilnom sporovom konaní. Až následne by mohlo dôjsť k započítaciemu prejavu. Neobstojí argumentácia povinných spočívajúca v tom, že „vedenie takéhoto konania by si nepochybne vyžiadalo úhradu veľmi vysokého súdneho poplatku (vzhľadom na vyššie uvedené nacenenie) a tiež by znamenalo nutnosť nákladného vedenia súdneho sporu.“ Presahuje rámec exekučného konania nahrádzať základné konanie v snahe účastníkov vyhnúť sa plateniu trov a súdneho poplatku, vykonávať dokazovanie za účelom zistenia rozsahu poškodení, „skrytých závad“, ceny ich opráv na rodinnom dome vo vlastníctve povinných, či výšky zľavy z kúpnej ceny, ktorých rozsah ani vyčíslenie oprávnený neuznáva. Keďže si povinné v liste zo dňa 28.02.2023 právne účinným spôsobom u predávajúceho neuplatnili nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny (tento nárok nevyčíslili), tento v čase započítacieho prejavu ešte neexistoval, a preto ho nebolo možné ako vzájomnú pohľadávku vyčíslenú v započítacom prejave započítať voči pohľadávke oprávneného. Keďže nárok z vád je potrebné si uplatniť najprv u predávajúceho, nemôže byť ani „aktualizovaný“ až v exekučnom konaní. Je totiž aj otázne, na základe čoho povinné odhadli a stanovili v kompenzačnom prejave svoju pohľadávku práve vo výške 55.000,- eur (keď napríklad povinnými predložená cenová ponuka zo dňa 10.12.2023 a zo dňa 08.12.2023 bola vypracovaná až po zaslaní započítacieho prejavu). Uvedenými dokladmi podľa názoru súdu mali povinné disponovať už v čase reklamácie a následne pri kvalifikovanom návrhu na poskytnutie primeranej zľavy adresovanej oprávnenému (čo sa však nestalo).

30. V danom prípade súd obdobne ako vyšší súdny úradník dáva povinným na vedomie, že im nič nebráni tomu, aby svoj nárok voči oprávnenému uplatnili súdnou cestou. Bude vecou dokazovania, v akom rozsahu boli na nehnuteľnosti skryté závady a či na ich základe majú kupujúce (povinné) právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny a v akej výške.

31. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces súd uvádza nasledovné: vyšší súdny úradník uvedením, že sú tu pochybnosti o výške pohľadávky povinných v kontexte ďalšieho odôvodnenia jeho rozhodnutia týkajúceho sa dôkazného bremena v podstate vyjadril, že nielen existenciu, ale aj výšku vzájomnej pohľadávky sú povinné preukazovať povinné, pričom v čase jeho rozhodnutia žiaden dôkaz o výške takejto pohľadávky nepredložili. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je teda dostatočne odôvodnené aj v tejto otázke.

32. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

33. Argumentácia povinných, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené neobstojí a to jednak s poukazom na ust. § 61 ods. 2 Exekučného poriadku (koncentračná zásada) ako aj ustanovenie § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku (ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii uplatňovanej v civilom sporovom konaní a intervencii sa na exekučné konania nepoužijú).

34. K okolnostiam uzavretia samotnej zmluvy, ako aj k rodinnej situácii povinných súd uvádza, že tieto nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Naviac povinní pri uzatváraní rezervačnej a kúpnej zmluvy si boli vedomí skutočnosti, že prístavba rodinného domu bola realizovaná bez stavebného povolenia, až následne bolo vydané dodatočné stavebné povolenie. V prípade nespokojnosti povinných s predmetnom kúpy im naviac v ust. dáva zákonné možnosti ako uvedenú situáciu riešiť. Exekučnému súdu taktiež neprináleží preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia stavebného úradu.

35. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinné nepreukázali výšku nimi uplatňovanej pohľadávky, ktorá mala byť predmetnom započítania vo vzťahu k oprávnenému. Súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.05.2024 ako nedôvodnú zamietnuť.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

39. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinných zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko si však oprávnený žiadne trovy konania v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti

povinných neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinným si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. V tejto súvislosti súd udáva, že Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti povinných neuplatnil, súd mu ho nepriznal. Exekučný poriadok neukladá účastníkovi povinnosť uplatniť si trovy konania, ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).