Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoCsp-54-2020.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R. T. D., D. so sídlom G. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 255,95 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29Csp/57/2020-104 zo dňa 14. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta.
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu D. D. uzatvorila so žalovanou dňa XX.XX.XXXX X. o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru s uvedením celkového úverového rámca 300,- Eur. Súčasťou zmluvy v bode 10 bola aj špecifikácia všetkých poplatkov účtovaných bankou v súvislosti so Zmluvou o kreditnej karte. Právny predchodca žalobcu mal podaním zo dňa 21.09.2017 oznámiť žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 31.08.2017 s tým, aby uvedenú pohľadávku uhradila v lehote pätnástich dní od doručenia uvedenej výzvy. Podaním zo dňa 12.09.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, zároveň jej oznámila výšku splatnej a nezaplatenej pohľadávky s tým, že v prípade, ak ju neuhradí, je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Dňa 03.01.2019 právny predchodca žalobcu mal oznámiť žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Súčet debetných operácií na účte žalovanej predstavuje sumu 551,95 Eur a kreditných operácií sumu vo výške 221,50 Eur, z ktorých bola suma vo výške 212,95 Eur započítaná na istinu a vo výške 8,55 Eur na poplatky. Súd prvej inštancie dňa 31.03.2020 vyzval žalobcu, aby súdu predložil listiny preukazujúce splnenie povinností podľa § 17 zákona č. 129/2020 Z. z. vrátane doručeniek s prehľadom čerpania úverového rámca a úhrad realizovaných žalovanou.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená X. o kreditnej karte. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe X. o postúpení. Žalobcovi ako postupníkovi bolo v súlade s § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia Národnou bankou Slovenska, čím bola nepochybne splnená podmienka prechodu, resp. prevodu práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.. Pre platnosť postúpenia sa však vyžaduje aj splnenie ďalšej podmienky v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., teda, aby predmetom postúpenia bola pohľadávka po termíne konečnej splatnosti, resp. aby sa pohľadávka stala splatnou pred uvedeným termínom. V danom prípade si však právny predchodca žalobcu so žalovanou v X. o kreditnej karte nedohodli spôsob ukončenia zmluvného vzťahu predpokladaného postupom § 565 Občianskeho zákonníka. Aj z predložených produktových podmienok pre kreditné karty právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že tento mohol zmluvný vzťah z predmetného úveru ukončiť iba spôsobmi uvedenými v bode 2.46, v ktorom nebol dohodnutý spôsob ukončenia zmluvného vzťahu postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by takýto spôsob ukončenia zmluvy bol dohodnutý, nebola splnená ďalšia zákonná podmienka predpokladaná ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca síce predložil súdu výzvu právneho predchodcu zo dňa 21.09.2017, avšak v uvedenej výzve absentuje upozornenie banky na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov potom právny predchodca žalobcu nesplnením zákonných podmienok predpokladaných ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemohol platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru na základe predmetnej zmluvy o kreditnej karte. Vychádzajúc z uvedeného potom konštatoval, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, aby banka úver z predmetnej zmluvy ukončila akýmkoľvek spôsobom dohodnutým v bode 8 zmluvy, prípadne v bode 2.46 produktových podmienok, teda nepreukázal splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Keďže právny predchodca pred postúpením pohľadávky neukončil právny vzťah spôsobom dohodnutým so žalovanou, potom žalobca nemohol nadobudnúť platne pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie uplatňovať pohľadávku. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu je nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu, pričom poukázal na znenie § 297 Civilného sporového poriadku, nakoľko je zrejmé, že súd nie je povinný vyzývať žalobcu na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Rovnako mal za to, že súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe uvedeného mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia krajských súdov. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t.j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaná k úhrade omeškaných splátok úveru a taktiež bola upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo uvedenou výzvou, ako aj výzvou zo dňa 21.09.2017. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli stranou popreté, bolo podľa jeho názoru potrebné tieto v konaní považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko bolo v konaní riadne preukázané, že žalovaná bola postupcom riadne vyzvaná k úhrade omeškaných splátok, a taktiež bola postupcom upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a následne preto postupca riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Rovnako aj v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov. Ďalej uviedol, že napriek argumentácii súdu o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo jeho povinnosťou posúdiť splatnosť pohľadávky aj v zmysle X. o
kreditnej karte, nakoľko má za to, že aj v prípade, ak by nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, s čím sa nestotožňuje, tak by aj napriek tomu splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala v zmysle zmluvy pred jej postúpením na žalobcu. V tomto smere poukázal na to, že bolo potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých splátok, kde nezaplatené splátky z úveru, resp. jeho pohľadávka predstavuje splátky splatné od 20.05.2017 do 20.09.2018, pričom všetky tieto splátky boli splatné pred postúpením pohľadávky. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pohľadávka bola splatná pred jej postúpením. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom prípade absentuje na strane žalobcu aktívna vecná legitimácia, pretože nedošlo k splneniu podmienok pre platné zosplatnenie poskytnutého úveru. S uvedeným záverom sa nestotožnil žalobca majúc za to, že boli splnené všetky podmienky pre platné zosplatnenie, naviac v čase postúpenia pohľadávky boli splatnými tie splátky, ktorých zaplatenia sa podanou žalobou domáha. Odvolací súd preto preskúmal postup a závery súdu prvej inštancie, t.j. či súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a na jeho základe prijal aj správny právny záver.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, pretože naň aplikoval príslušné ustanovenia slúžiace na ochranu spotrebiteľa. S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd, pretože uzatvorená X. o kreditnej karte medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Je teda nepochybné, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že v podanom odvolaní ani samotný žalobca nenamietal a ani nespochybňoval spotrebiteľský charakter vzniknutého vzťahu.
13. Žalobca v prvom rade namietal postup súdu prvej inštancie, a to s poukazom na znenie § 297 písm. b) C.s.p. a znenie § 171 ods. 1 a § 182 ods. 2 C.s.p., k čomu odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že žalovaná bola v priebehu prvoinštančného konania pasívna, nevyjadrila sa k podanej žalobe a ani k ďalším žalobcom predloženým dôkazom, preto možno v konečnom dôsledku dospieť k záveru o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, tak ako boli uvedené v bodoch 4., 9., 10. a 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak ani uvedená skutočnosť neznamená, že súd musí rozhodnúť len na základe takto tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Samotný Civilný sporový poriadok v prípade spotrebiteľských sporov dáva súdu možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, a to najmä vtedy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť, čím sa tak sleduje vyrovnanie prirodzene nevyváženého postavenia medzi sporovými stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Napriek skutočnosti, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol svoje tvrdenia a predložil dôkazy, súd prvej inštancie pre posúdenie jeho nároku voči žalovanej ako spotrebiteľovi v zmysle vyššie uvedeného vyzval žalobcu na doplnenie ďalších dôkazov, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a teda pre posúdenie, či zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu došlo k splneniu predpokladov pre účinné domáhanie sa žalobou uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné vyhodnotiť túto odvolaciu námietku žalobcu ako dôvodnú.
14. Ku porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v dôsledku neuvedenia predbežného právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/17/2017, v zmysle ktorého ku zhojeniu uvedeného nedostatku dochádza samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie, v dôvodoch ktorého v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. je súd povinný o.i. uviesť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobca v predmetnej veci aj využil.
15. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej na základe postúpenia pohľadávky medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, súd prvej inštancie sa najprv správne zaoberal skúmaním, či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, a to s ohľadom na splnenie podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „ZoSÚ“). Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné súčasné splnenie podmienky spočívajúcej v subjektoch postúpenia pohľadávky (postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na banku, zahraničnú banku, pobočku zahraničnej banky alebo subjekt s oprávnením udeleným Národnou bankou Slovenska na ponúkanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov) a podmienky spočívajúcej v predmete postúpenia (pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka splatná pred konečným termínom splatnosti). Prvú podmienku spočívajúcu v subjektoch postúpenia pohľadávky považoval súd prvej inštancie za splnenú, pretože išlo o postúpenie pohľadávky z banky na subjekt disponujúci oprávnením Národnej banky Slovenska. Rovnako ani odvolací súd vo vzťahu k prvej podmienke nemal pochybnosti o jej naplnení. Vo vzťahu k druhej podmienke, bolo potrebné skúmať, či predmetom postúpenia pohľadávky bola spôsobilá pohľadávka. Keďže právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku voči žalovanej, súd prvej inštancie správne skúmal, či došlo k splneniu podmienok uvedených v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
16. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie možno mať za to, že podmienka upravená pod bodom (i) bola splnená, pretože žalovaná mala sumu poskytnutého úverového rámca splácať v pravidelných splátkach, ktorých výška závisela od výšky schváleného, resp. poskytnutého úverového rámca. Problematickým sa však v tomto prípade javilo splnenie podmienky upravenej v bode (ii), t.j. dohoda medzi veriteľom a spotrebiteľom o možnosti zosplatniť celý dlh. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej zmluvy a ani z ustanovenia produktových podmienok (tu odvolací súd dáva do pozornosti, že tieto neboli žalovanou ako spotrebiteľkou podpísané) nevyplýva možnosť veriteľa v prípade neplnenia podmienok žalovanou úver zosplatniť. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že podmienka (ii) nebola v predmetnom prípade splnená, v dôsledku čoho nebolo potrebné zaoberať sa skúmaním splnenia podmienok (iii) a (iv), pretože ako bolo uvedené v poslednej vete bodu 16. tohto odôvodnenia, pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je nutné kumulatívne, teda súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, teda nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neplatné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Ak teda nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ tak nemohla byť spôsobilá pohľadávka. Z uvedeného dôvodu tak možno dospieť k tomu, že záver súdu prvej inštancie bol správny.
18. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že aj napriek záveru o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru si v predmetnom spore uplatňuje sumu za splátky, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky. Odvolací súd sa však nemôže stotožniť ani s týmto záverom. Zo znenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ možno dospieť k záveru, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky požaduje, aby pohľadávka ako celok bola po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. Z uvedeného znenia zákonného ustanovenia tak vyplýva, že podstatným pre naplnenie tejto podmienky je skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie X. o kreditnej karte zo dňa XX.XX.XXXX, avšak dátum konečnej splatnosti v nej uvedený nebol. Odvolací súd však dáva do pozornosti bod 14. uvedenej zmluvy, z ktorej vyplýva, že konečná splatnosť pohľadávky je viazaná na zánik zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie a rovnako ani z podaného odvolania žalobcu nevyplynulo, aby medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k zániku zmluvy, a teda k určeniu konečnej splatnosti pohľadávky. Z uvedeného tak vyplýva, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu po termíne konečnej splatnosti. Rovnako, ako bolo už konštatované súdom prvej inštancie, s čím sa stotožnil aj odvolací súd v tomto rozhodnutí, v predmetnom prípade nedošlo ani platnému zosplatneniu pohľadávky, preto nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky splatnej pred konečným termínom splatnosti. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné stotožniť sa s námietkami žalobcu ani v tomto smere.
19. Na základe vyššie uvedeného preto možno dospieť k záveru, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a teda na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, preto súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.
20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešnou bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).