Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-95-2021.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Simona Mati v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: X. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX/XX, F., I. M., v konaní o zaplatenie 1.498,99 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie v časti 146,06 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 28.06.2021 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 1.498,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.498,99 Eur od 21.05.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu oprel o nasledovné skutočnosti: Žalovaná uzatvorila dňa 07.10.2013 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- Eur. Žalovaná si však svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu neplnila, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vystavil dňa 06.05.2021 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného poplatku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.498,99 Eur. Žalovaná si svoju povinnosť uhradiť tento peňažný záväzok v lehote splatnosti do 20.05.2021 nesplnila, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške. K žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 01.10.2013, schválená bankou 09.10.2013, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k pôžičkovej karte Quatro, informácie o finančnom sprostredkovaní SKKSFA, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote RPMN pri spotrebiteľských úveroch z kreditných kariet, výplatné pásky, potvrdenie o podaní daňového priznania k DPH, výpis z pôžičkovej karty Quatro zo 06.05.2021 vystavený na meno žalovanej.
2. Podaním doručeným súdu dňa 11.08.2021 oznámil žalobca zmenu právneho zastúpenia, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a súhlas nového veriteľa so vstupom do konania. Na základe
splnenia procesných náležitostí súd vydal dňa 23.08.2021 uznesenie č. k. 6CSp/95/2021 - 66, ktorým vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO:35831154. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2021. Žalobca doplnil listinné dôkazy o doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2021 vystavené na meno žalovanej, žiadosť o postúpenie a prevod medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; VÚB leasing, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. Súd doručoval žalovanej na adresu trvalého pobytu F. XXX/XX, F., okres M. žalobu spolu s prílohami, ako aj uznesením podľa § 167 ods. 1,2, CSP, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k žalobe. Žaloba bola doručená žalovanej listinne dňa 26.08.2021, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2021 adresoval žalobca súdu špecifikáciu žalovanej sumy, čiastočné späťvzatie návrhu a úpravu petitu, kde uviedol: žalovaná dňa 01.10.2019 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro v zmysle obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti. Prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. V posudzovanej veci bola žalovanému poskytnutá osobitná forma spotrebiteľského úveru - revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zákon č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou, iným spôsobom ako na kreditné karty, alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a./ úverovom limite, ak je stanovený, b./ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby kedy bola zmluva uzatvorená a v podmienkach za ktorých môže byť zmenená a doplnená c./ postupe a spôsobe zániku, alebo ukončenia zmluvy. RPMN bola v zmluve dohodnutá indikatívnym výpočtom podľa vzorca v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca uviedol rozsah čerpania úverového rámca žalovanou, debetnými transakciami od 17.10.2013 do 20.06.2017 v celkovej sume 1.386,77 Eur a plnenie žalovanej v prospech kartového účtu od 23.10.2013 do 13.12.2019 v celkovej sume 1.630,- Eur. Žalobca ďalej špecifikoval uplatnenú sumu 1.498,99 Eur tak, že táto pozostáva z istiny vo výške 755,19 Eur, poplatkov vo výške 29.25 Eur, štandardného úroku vo výške 597,74Eur a sankčného úroku vo výške 116,81 Eur. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 146,06 (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trvá naďalej. Žalobca formuloval upravený žalobný petit nasledovným spôsobom: žiada zaplatenie sumy vo výške 1.352,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.352,93 Eur od 21.05.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. V podaní doplnil ako listinný dôkaz doručenku na meno žalovanej zo dňa 07.06.2018, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na meno žalovanej zo dňa 04.07.2018, predžalobnú upomienku na meno žalovanej zo dňa 02.06.2018, navýšenie úverového rámca pri účte žalovanej do sumy 900,- Eur zo dňa 03.04.2014, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal strany sporu. Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2022 oznámil žalobcu súdu, že podľa jeho názoru uplatnený nárok nie je premlčaný. Argumentuje neplynutím lehôt upraveným v zákone č. 62/2020 Z. z., počítajúc 76 dní zákonného neplynutia lehôt, v prípade počiatku premlčania celého uplatneného nároku od splátky splatnej dňa 15.04.2018, bola žaloba podaná dňa 28.06.2021 v 3 - ročnej premlčacej dobe. Pre prípad, že žalovaná uzná žalobcom uplatnený nárok, žiadal rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Súd konštatuje, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti 146,06 Eur s príslušenstvom konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z nasledovných dôvodov: 1. súd dospel k záveru, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu nedošlo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere ku dovŕšeniu kontraktačného procesu, keďže žalobkyňa žiadala určitú sumu aj s uvedením splátky a ročnej percentuálnej miery nákladov a vo vyhlásení klienta,
ktorého nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvy, boli právnym predchodcom žalobcu uvedené údaje zjavne v rozpore so žiadosťou žalovanej. 2. s poukazom na § 53 písm. c/ Občianskeho zákonníka predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve nesmú byť uvedené menším písmom, ako to ustanovuje vykonávací predpis 3. súd dospel k záveru, že bankou nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ nebola bankou dodržaná minimálne 15 dňová lehota pre zaplatenie určenej sumy. Výzva podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorú adresovala banka žalovanej s názvom predžalobná upomienka zo dňa 02.06.2018 totiž upozorňovala žalovanú, že ak do 16.06.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Súd konštatuje, že ani čistý rozdiel dní medzi 16.06.2018 a 02.06.2018 nepredstavuje minimálny rozsah 15 dní v zmysle zákona, berúc do úvahy deň doručenia, ktorý nemusel byť totožný s dňom vystavenia výzvy bankou.
6. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (časová verzia predpisu účinná od 01.03.2012 do 30.09.2013), § 53c, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označenia jej časti. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
7. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (časová verzia predpisu účinná 7.10.2013), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9. Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
10. Podľa § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a)ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 12. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (časová verzia predpisu účinná 7.10.2013) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Súd po preskúmaní spisového materiálu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktorá je predmetom tohto sporu a predložených listinných dôkazov, má za to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné posudzovať jednak podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Každá spotrebiteľská zmluva podlieha ex offo súdnej kontrole, aj v tom prípade, pokiaľ je žalovaný spotrebiteľ v konaní nečinný. V uvedenej veci súd zistil, že ako vyplýva z pôžičkovej zmluvy spoločnosti Quatro uzatvorenej so žalovanou, bola dohodnutá RPMN vo 25,09 %, ktorá je totožná s údajom o priemernej RPMN pre kreditné karty za 3.štvrťrok roka 2013 podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch spotrebiteľmi. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, ktorá je žurnalizovaná, ako príloha žaloby na č.l. 12 s názvom Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, v časti 3 sú uvedené podmienky úveru, predschválený úverový rámec vo výške 600,- Eur, štandardná mesačná splátka vo výške 20,- Eur a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 22,80 % ročne. V časti 5 s názvom vyhlásenie klienta bod 1, indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej ako RPMN, je uvedené, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver, platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca, dňa 01.07.2013; spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania; spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny úrokov a prípadných ďalších poplatkov. Počet splátok bol určený na 12. Prvá až predposledná splátka vo výške 50,- Eur, posledná splátka 137,42 Eur, priemerná hodnota RPMN vo výške 25.89 %. Tu súd uvádza, že výška splátky 50,- Eur (pokiaľ ide o prvú a predposlednú splátku) a 137,42 Eur (pokiaľ ide o poslednú splátku) uvedenú vo vyhlásení klienta, ktorá je súčasťou zmluvy, spolu s 9x20 Eur mesačnou dohodnutou splátkou, spolu predstavujú sumu 417,42 Eur. Zároveň je v časti vyhlásenia klienta uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú v sume 87,42 Eur a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 667,42 Eur. Daná suma však vôbec nezodpovedá poskytnutiu spotrebiteľského úveru na obdobie jedného roka, tak ako je uvedené v bode 1 časti 5 vyhlásenie klienta, kedy by pri dohodnutých údajoch žalovaná zaplatila 417,42,- Eur a z uvedeného dôvodu preto suma celkovej čiastky ani celkových nákladov spotrebiteľa, ktorá je uvedená v závere zmluvy o revolvingovom úvere, nezodpovedajú údajom dohodnutým klientkou. Zároveň súd konštatuje, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve uvedený miniatúrnymi písmenami v časti V. vyhlásenie klienta, a teda nemá formu riadneho dojednania. Najmä sa však tento údaj vzťahuje k úveru pri inej výške splátky ako dojednanej, a preto ho ani nemožno považovať za uvedený pre prípad úveru dojednaného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. 19. Novela Občianskeho zákonníka ustanovila povinnú minimálnu veľkosť písma používaného v spotrebiteľských zmluvách. Nedodržanie predmetného ustanovenia Občiansky zákonník sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy. Samotnú veľkosť písma bližšie upravuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktoré znie nasledovne: „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.“ Dôvodová správa paragrafové znenie nariadenia vlády dopĺňa
informáciou, že výška písma sa má vzťahovať na strednú výšku písma. Strednú výšku môžeme definovať ako vzdialenosť takzvaného účiaria od strednej doťažnice. Táto vzdialenosť teda podľa súčasnej legislatívy nemôže byť menšia ako 1,9 milimetra. Znenie § 53c Občianskeho zákonníka v druhej vete ustanovuje, že povinnosť platí pre „ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia“. Z uvedeného znenia teda vyplýva, že režim minimálnej veľkosti písma sa uplatňuje na všetky dokumenty, ktoré majú charakter zmluvného dokumentu, tvoria súčasť tejto zmluvy a teda sú pre obe zmluvné strany právne záväzné. Použitím výkladového pravidla argumentum a contrario možno dospieť k záveru, že povinnosť používať ustanovenú minimálnu veľkosť písma nie je potrebná v dokumentoch, ktoré nemajú charakter zmluvného dokumentu (napríklad informačné materiály). Na základe právnej úvahy možno dospieť k názoru, ktoré dokumenty patria pod zákonné ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, a teda sa na ne vzťahuje minimálna požiadavka veľkosti písma: dokumenty, ktoré obsahujú esenciálne náležitosti zmluvy (návrh zmluvy, akceptácia zmluvy, zmluvné podmienky, atď.), dokumenty, ktoré obsahujú vymedzenie ďalších práv a povinností zmluvných strán, dokumenty, ktoré za súčasť zmluvy označuje samotná zmluva, dokumenty, na základe ktorých dochádza k zmene v obsahu zmluvy (dodatky k zmluve, jednostranné a dvojstranné prejavy vôle meniace obsah zmluvy). 20. Súd zistil, že súčasť žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro s názvom V. Vyhlásenie klienta bolo vyhotovené písmom vo veľkosti menšej ako 1,9mm a časť uvedenej žiadosti nachádzajúca sa na druhej strane citovaného dokumentu vo veľkosti písma ešte menšej, súdom úplne nečitateľnej. Z uvedených dôvodov súd posúdil uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú.
21. Ďalej súd konštatuje. že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver je v citovaných zákonných ustanoveniach upravená tak, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na vykonané dokazovanie možno mať za to, že podmienka upravená pod bodom (i) bola splnená, pretože žalovaná mala sumu poskytnutého úverového rámca splácať v pravidelných splátkach, ktorých výška závisela od výšky schváleného, resp. poskytnutého úverového rámca. Problematickým sa však v tomto prípade javilo splnenie podmienky upravenej v bode (iv), t.j. upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
22. Žalobca súdu preukázal mimoriadne zosplatnenie dlhu na základe výzvy zo dňa 02.06.2018 podľa § 53 ods. 9 zasielanej na adresu žalovanej s uvedením, aby dlžnú čiastku zaplatila bezodkladne, najneskôr do 16.6.2018. Z uvedeného vyplýva, že lehota nie kratšia ako 15 dní v zmysle § 53 ods. 9 OZ dodržaná nebola, naviac berúc do úvahy, že výzva nemusela byť doručená žalovanej v totožný deň, kedy bola vyhotovená.
23. Ak by žalobca prípadne namietal, že aj napriek záveru o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru si v predmetnom spore môže uplatniť sumu za splátky, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky, súd sa nemôže stotožniť ani s týmto záverom. Zo znenia zákona § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu možno dospieť k záveru, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky požaduje, aby pohľadávka ako celok bola po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. Z uvedeného znenia zákonného ustanovenia tak vyplýva, že podstatným pre naplnenie tejto podmienky je skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 09.10.2013, kde bola doba trvania zmluvy vzhľadom na charakter úveru (revolvingový úver) dohodnutá ako neurčitá a termín konečnej splatnosti zmluvy dohodnutý ako deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 8.7.2021. Z uvedeného tak vyplýva, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu po termíne konečnej splatnosti, keďže súd v konaní nemal za preukázané, že zmluva zanikla
iným spôsobom. V predmetnom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, preto nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky splatnej pred konečným termínom splatnosti.
24. Na základe vyššie uvedeného preto možno dospieť k záveru, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a teda na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/54/2020 zo dňa 29.4.2021.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Uvedené zákonné ustanovenie § 256 ods. 1 CSP upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku procesného návrhu strany, akým späťvzatie žaloby nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
30. Keďže vzal žalobca žalobu v časti 146,06 Eur s prísl. (sankčné poplatky a pokuty) späť bez uvedenia dôvodu, zapríčinil tým zastavenie konania v danej časti a súd danú skutočnosť vyhodnotil ako procesný neúspech žalobcu.
31. Nakoľko mala žalovaná v konaní plný úspech, vznikol by jej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Nakoľko si však žalovaná žiadne trovy neuplatnila a tieto jej ani nevyplývajú zo spisového materiálu, rozhodol súd tak, že v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.