Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8S-131-2020.pdf
PDF · 318.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/131/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcu: CLV s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 469 796 89, právn. zast.: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Timonova 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101039116/2020 zo dňa 15.06.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) dňa 13.08.2020 sa žalobca CLV s.r.o. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101039116/2020 zo dňa 15.06.2020, ktorým tento na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100385837/2020 zo dňa 20.02.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňovému subjektu CLV s.r.o. vyrubil rozdiel dane v sume 32 186,58 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015.
Administratívne konanie
2. Správca dane Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu CLV s.r.o. (do 22.05.2018 - LVC s.r.o., Nižné Kapustníky 3, Košice) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100949575/2019 zo dňa 29.04.2019. Protokol spolu s výzvou č. 100991908/2019 zo dňa 29.04.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 02.05.2019. Vo výzve správca dane určil 20 pracovných dní na písomné vyjadrenie sa k protokolu odo dňa doručenia výzvy. Dňa 27.05.2019 zaslal daňový subjekt
správcovi dane žiadosť o predĺženie tejto lehoty, ktorej správca dane nevyhovel. Určená, nad rámec zákona stanovená lehota 20 pracovných dní uplynula dňa 31.05.2019. Daňový subjekt v stanovenej lehote nepredložil správcovi dane pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole a ku skutočnostiam uvedeným v ňom sa nevyjadril (Úradný záznam č. 101328359/2019 zo dňa 03.06.2019). Správca dane vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie č. 101379924/2019 za zdaňovacie obdobie máj 2015, ktoré Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím č. 102339883/2019 zo dňa 10.10.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že postup správcu dane v súvislosti s podanou žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k protokolu nebol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane v ďalšom konaní stanovil termín prerokovania pripomienok na deň 06.02.2020 (predvolanie č. 100089455/2020 zo dňa 09.01.2020, doručené dňa 14.01.2020). V stanovenom termíne sa k správcovi dane za daňový subjekt nikto nedostavil (Úradný záznam č. 100374917/2020 zo dňa 06.02.2020). Dňa 20.02.2020 správca dane vydal rozhodnutie č. 100385837/2020, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 32 186,58 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015, proti ktorému sa žalobca odvolal (odvolanie evidované pod č. 6/02610368/2020). Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odvolacom konaní svojím rozhodnutím č. 101039116/2020 zo dňa 15.06.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období máj 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 32 186,58 Eura z faktúr od piatich dodávateľov:
- BOURNES s.r.o., Klincová 37, Bratislava, IČO 36669806, IČ DPH SK2022239967 - roll up Melina, promo stena Melina
- MAEDA s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO 36611433, IČ DPH SK2022209299 - kávové lyžičky s potlačou
- REWORD s.r.o., Južná trieda 66, Košice, IČO 36828262, IČ DPH SK2022443478 - štočky, LDPE sáčky, tričká, svetelná reklama,
- RKI, spol. s r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO 36829048, IČ DPH SK2022450210 - odvysielané reklamné spoty
- STANCO GROUP s.r.o., B. Nemcovej 30, Košice, IČO 46062670, IČ DPH SK2023252605 - zošity, letáky, samolepky.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane k spoločnosti Bournes s.r.o. konštatoval takéto zistenia: „ konateľ W. V., Š. XX, B. od 18.05.2015 do 05.03.2018
- správca dane preveroval reálnu dodávku tovarov deklarovanú faktúrou int. č. 15000409 (dodávka Roll Up Melina a promosteny MELINA) a zaslal vtedy aktuálnemu konateľovi spoločnosti BOURNES s.r.o. W. V.N. opakovane predvolanie na výsluch svedka (č. 101971699/2018 zo dňa 04.10.2018, č. 102552701/2018 zo dňa 10.12.2018), ktoré sa správcovi dane vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote". V určených termínoch sa výsluch svedka z dôvodov jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti daňového subjektu, nekonal.
- správca dane požiadal daňový subjekt o predloženie relevantných dokladov, písomnosti a ostatných náležitostí preukazujúcich reálnu dodávku fakturovaných tovarov (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019). Daňový subjekt na výzvu nereagoval a žiadne doklady preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.
- spoločnosť BOURNES s.r.o. je jednoosobová spoločnosť, ktorá v čase preverovaných dodávok sídlila na virtuálnej adrese v Bratislave a jej konateľom bol občan s trvalým pobytom v Prešove. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že uvedená spoločnosť žiadne svoje dodania v máji 2015 nepriznala a neuviedla v príslušnom daňovom priznaní na DPH, rovnako nepriznala žiadne prijaté plnenia, preto ich ani nemohla v máji 2015 dodávať daňovému subjektu CLV s.r.o. (W. V. sa stal konateľom od 18.05.2015, prezentovaný dátum dodania tovaru z faktúry int. č. 15000409 bol už 22.05.2015).“ K spoločnosti MAEDA s.r.o. žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval tieto zistenia: „konateľ Q. K., U. XX/XXXX, N. od 25.07.2014 do 08.02.2016, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 09.02.2016
- dňa 11.10.2018 svedkyňa Q. K. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102026715/2018 uviedla, že spoločnosť zakúpila od predchádzajúceho majiteľa a prevzala všetky súvisiace účtovné doklady. Jednalo
sa o spoločnosť bez reálneho sídla, bez majetku a bez zamestnancov. Neskôr, začiatkom roka 2016, keď spoločnosť neprosperovala, rozhodla sa na základe letáku v poštovej schránke spoločnosť odpredať novému záujemcovi, právnemu zástupcovi, ktorému odovzdala všetky účtovné doklady - nevedela uviesť, o koho sa jednalo (spoločnosť nebola odpredaná novému záujemcovi, bola zlúčená do inej a teda zanikla a bola vymazaná z OR SR). Bývalá konateľka ďalej uviedla, že spoločnosť sa zaoberala reklamnou činnosťou, medzi jej hlavných obchodných partnerov patrili spoločnosti 3ple s.r.o. a MILLMAN s.r.o. Obchodovala aj s daňovým subjektom CLV s.r.o., ktorému dodávala tovary, ako sú uvedené na vystavených faktúrach. K jednotlivým dodávkam tovarov sa aj napriek skutočnosti, že si priniesla na výsluch poznámkový zošit, do ktorého v priebehu výsluchu neustále nazerala, a mala od správcu dane k dispozícii aj fotokópie vystavených faktúr, nevedela vyjadriť. Vo vyjadreniach k jednotlivým dodávkam (kávové lyžičky s potlačou int. č. fa 15150004) neustále opakovala, že predmet jej vtedajších dodávok zodpovedá tovaru na faktúre, objednávku jej v sídle na Alejovej ulici zadával osobne konateľ daňového subjektu, nevedela uviesť, kto jej požadovaný tovar vyrobil, resp. kde ho nakúpila, ale dodávateľ jej tovar vozil priamo do sídla spoločnosti MAEDA s.r.o., odkiaľ ho svojpomocne s priateľom prepravovala daňovému subjektu. Tam ich vždy osobne preberal p. O., konateľ daňového subjektu a podpísal jej preberací protokol. Z vyjadrení svedkyne bolo zrejmé, že o svojich dodávkach pre CLV s.r.o. nemala okrem textácie jednotlivých faktúr žiadne znalosti. Daňový subjekt sa napriek upovedomeniu vypočutia svedka nezúčastnil.
- správca dane požiadal daňový subjekt, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovaru deklarovaného faktúrou od spoločnosti MAEDA s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019). Daňový subjekt na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie tohto zariadenia nepredložil.“ K spoločnosti REWORD s.r.o. žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval tieto zistenia: „ konateľ Y. K., Č. XX, L. od 27.09.2012 do 07.09.2015
- spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 08.09.2015
- dňa 05.12.2018 svedok Y. K. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102460179/2018 uviedol, že v čase získania tejto spoločnosti žiadnu inú nevlastnil a chcel podnikať, preto ju kúpil, neskôr v roku 2015 ju z dôvodov zadlženosti zrušil. Spoločnosť sa zaoberala sprostredkovaním reklamy, sprostredkovaním dodávok rôznych reklamných predmetov, sprostredkovaním výroby počítačového programu. Medzi jej hlavných obchodných partnerov patrili rôzne spoločnosti, z ktorých nevedel uviesť ani jednu, s výnimkou spoločnosti CLV s.r.o. Spoločnosť na svoju činnosť využívala kanceláriu na Južnej triede 66 v Košiciach, nevlastnila žiadny majetok, len zariadenie kancelárie, účtovníctvo jej zabezpečovali v jednotlivých mesiacoch rôzne externé účtovníčky - konateľ si ich každý mesiac, podľa vlastného vyjadrenia, vyberal podľa najnižšej ceny za služby. Faktúry spoločnosti pre jednotlivých odberateľov vystavovala vždy v konkrétnom mesiaci konkrétna vybratá externá účtovníčka na svojom počítači, konateľ uviedol, že on sám počítač nevlastnil, ani ho neovláda. Daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil.
- Y. K. bol vo svojej doterajšej podnikateľskej histórii, ako aj v kontrolovanom období konateľom vo viacerých ďalších spoločnostiach s obdobným predmetom podnikania - reklamná a propagačná činnosť. V roku 2015 spoločnosť pravidelne vykazovala v podaných daňových priznaniach k DPH (posledné podané za 08/2015) vysoké obraty a zanedbateľnú vlastnú daňovú povinnosť.
- z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že v uvedenom období spoločnosť prezentovala prijaté dodávky výlučne od spoločnosti Abyto IT Services s.r.o., Komenského 5, Košice, DIČ 2022677074, spoločnosť zanikla 18.08.2015, ktorá žiadne dodávky pre spoločnosť REWORD s.r.o. v roku 2015 nepriznala. Rovnako vo svojich daňových priznaniach žiadna iná spoločnosť svoje dodávky spoločnosti REWORD s.r.o. v máji 2015 nepriznala.
- predmetom deklarovaných dodávok na základe uvedených faktúr v máji 2015 boli: štočok 20 rokov WAGON, LDPE sáčky - int. č. fa 15090012, rôzne druhy tričko basic - int. č. fa 15090013, svetelná reklama CASAMIA - int. č. fa 15090014. K jednotlivým dodávkam deklarovaných na vystavených faktúrach konateľ šablónovite opakoval jednu frázu, „túto objednávku mi zadal p. O. osobne, tento tovar som nakúpil s potlačou u svojich dodávateľov, mená uviesť neviem, grafický návrh mi odovzdal p. O. na USB-kľúči, resp. na CD. Tovar som prepravoval svojim súkromným vozidlom, príp. aj s prívesným vozíkom, odovzdával som ho v Nižných Kapustníkoch p. O. alebo jeho zamestnancom, pri odovzdaní tovaru bolo prevzatie potvrdené podpisom odoberajúceho na vystavenej faktúre". Faktúry od spoločnosti REWORD s.r.o., predložené daňovým subjektom k vykonávanej daňovej kontrole, neboli za odberateľa podpísané, teda prevzatie dodávky nie je potvrdené podpisom preberajúceho.
- k dodávke svetelnej reklamy svedok uviedol, že sa na túto zákazku nepamätá
- z vyjadrení svedka bolo zrejmé, že o svojich dodávkach nemal okrem textácie faktúry, ktorá mu pri uskutočnenom výsluch bola zo strany správcu dane poskytnutá, žiadne vedomosti a nedokázal obsah deklarovaných dodávok pre CLV s.r.o. objektívne vysvetliť.
- správca dane preto požiadal daňový subjekt, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovarov deklarované uvedenými prijatými faktúrami od spoločnosti REWORD s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019 doručená dňa 05.03.2019). Daňový subjekt na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.“ K spoločnosti RKI spol. s r.o. žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval tieto zistenia: „ konateľ B. V., Z. XXX od 07.11.2013 do 26.06.2015, konateľ G. M., Ž.X. XXXX/XX, N. od 26.06.2015 do 02.05.2017
- spoločnosť je od 02.05.2017 bez konateľa
- dodávky od spoločnosti RKI, spol. s r.o. v zdaniteľnom období máj 2015 pre CLV s.r.o. tvorili prezentované služby - odvysielané reklamné spoty (faktúry int. č. 15000406, 15000417-420). Spoločnosť nemala v priebehu svojej aktívnej podnikateľskej činnosti žiadnych zamestnancov, žiadny majetok, v roku 2015 sprostredkovávala marketing a reklamu. Zo svojej činnosti v roku 2015 vykázala značne vysoký obrat s minimálnou daňovou povinnosťou. Jej dodávateľom bol v priebehu roka 2015 vždy výlučne iba jeden dodávateľ, v období od januára do marca 2015 to bola spoločnosť LP media, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO 45339368 (spoločnosť bola bez konateľa od 28.04.2015, kedy sa jej majiteľom stal občan Thajského kráľovstva, zanikla ex offo dňa 20.12.2018), v ostatnej časti roka MG media, s.r.o., Krivoklát 112, IČO 46127658 (spoločnosť je bez konateľa od 05.02.2016, kedy sa jej majiteľom stal rovnako občan Thajského kráľovstva).
- dňa 16.01.2019 svedok B. V. pri ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť RKI, spol. s r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, na adrese sídla mala k dispozícii prenajatú kanceláriu. Zaoberala sa sprostredkovaním marketingu a reklamy, jej hlavnými obchodnými partnermi boli spol. LP media, s.r.o. a MG media, s.r.o. Na svojich odberateľov sa nepamätal, spomenul si iba na CLV s.r.o. Ďalej tvrdil, že na sídlo CLV s.r.o. doručil ponukový katalóg RKI a následne si CLV s.r.o. zaslanou objednávkou spolu s CD nosičom s umiestneným „logom v krivkách" objednala prezentované služby. Následne bol vypracovaný zo strany dodávateľa návrh zmluvy o spolupráci, v ktorej bol určený rozsah budúcich dodávok. Podľa vyjadrenia svedka sa takáto zmluva podpisovala podľa podmienok jednotlivých kampaní, ku každej faktúre teda bola podpísaná aj zmluva. Svedok bližšie okolnosti, ako sa jednotlivé spoty odvysielali, kto bol vlastníkom zobrazovacích jednotiek, ako bol realizovaný prenos dát, aké boli technické požiadavky na zobrazované dáta a pod., nevedel uviesť, podľa jeho vyjadrenia všetko riešil jeho dodávateľ. Na otázku, kto zo spoločnosti CLV s.r.o. si objednával početnosť a obsah jednotlivých reklamných spotov svedok odpovedať nevedel, tvrdil, že poštou obdržal len jednotlivé objednávky, na ktoré vypracoval zmluvy a po ich obojstrannom podpísaní došlo k potvrdeniu obchodu. Na otázku správcu dane, akým spôsobom bolo zabezpečené sledovanie počtu vysielania jednotlivých spotov, svedok odpovedal, že jeho dodávateľ ho priebežne informoval o počte odvysielaných spotov na CD- nosiči, kde bola rovnako nahratá aj vysielaná reklama a príslušná fotodokumentácia. Tieto boli následne odosielané spolu s vystavenou faktúrou daňovému subjektu CLV s.r.o. Daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil.
- z vyjadrení svedka je zrejmé, že o činnosti spoločnosti vedel uviesť iba to, že sprostredkovávala vysielanie reklamných spotov. Nedokázal vysvetliť ako to celé funguje, na čo by sa určite pýtal každý potenciálny záujemca. Rovnako nevedel uviesť, s výnimkou daňového subjektu, ani žiadneho zo svojich odberateľov. V uvedených súvislostiach sa spoločnosť RKI, spol. s r.o. javí len ako súčasť viacerých, na seba nadväzujúcich, „sprostredkovateľov" reklamy, jej činnosť nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, nakoľko svoje objednávky len posúvala ďalej svojim deklarovaným dodávateľom. V prípade vážneho záujmu o službu takéhoto charakteru, by sa potenciálny záujemca určite obrátil priamo na majiteľa/prevádzkovateľa siete takejto reklamy a nie na sprostredkovateľa - spoločnosť, ktorá je reprezentovaná len jednou osobou, nemá štandardné sídlo, nemá zamestnancov, žiaden majetok a pod. Fakturácia prebiehala na základe k faktúram priložených „plánov vysielania", správca dane nemal k dispozícii žiadne podklady použité na vyčíslenie fakturovanej sumy, ako ich vo svojej výpovedi spomínal svedok, resp. na ktoré sa odvoláva text jednotlivých faktúr na svojej titulnej strane.
- správca dane požiadal daňový subjekt, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky týchto služieb, a to najmä objednávky a zmluvy k jednotlivým faktúram/kampaniam, doklady preukazujúce vzájomné odsúhlasenie početností odvysielania jednotlivých reklamných spotov, náležitosti preukazujúce reálnu dodávku týchto fakturovaných služieb, upresnenie spôsobu ich ďalšieho použitia pre podnikateľské aktivity daňového
subjektu CLV s.r.o. a pod., ktoré sú deklarované uvedenými prijatými faktúrami od spol. RKI, spol. s r.o. (výzva č. 100383766/2019 zo dňa 06.02.2019 doručená dňa 11.02.2019). Daňový subjekt na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto služieb nepredložil.“ K spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval tieto zistenia: „ konateľ Q. K., U. XXXX/XX, N. od 09.04.2014 do 15.06.2016
- spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 16.06.2016.
- dňa 11.10.2018 svedkyňa Q. K. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102026715/2018 uviedla, že spoločnosť zakúpila od predchádzajúceho majiteľa a prevzala všetky súvisiace účtovné doklady. Jednalo sa o spoločnosť bez reálneho sídla, bez majetku a bez zamestnancov. Neskôr, v roku 2016, keď spoločnosť neprosperovala, tak sa rozhodla na základe letáku v poštovej schránke spoločnosť odpredať novému záujemcovi, právnemu zástupcovi, ktorému odovzdala všetky účtovné doklady, nevedela uviesť o koho sa jednalo (spoločnosť nebola odpredaná novému záujemcovi, bola zlúčená do inej a teda zanikla a bola vymazaná z obchodného registra).
- spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. (rovnako ako spoločnosť MAEDA s.r.o., v ktorej bola svedkyňa taktiež konateľkou) sa zaoberala reklamnou činnosťou, za rok 2015 vykázala celkový objem svojich dodávok vo výške 3 221 tis. € s minimálnou vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 4 531 €. Svedkyňa uviedla, že obchodná činnosť spoločnosti bola financovaná z jej súkromných zdrojov (pritom spoločnosť vykazovala k 31.12.2015 stav na bankovom účte
- 42 €, stav v pokladni 7 642 €).
- podľa faktúr predložených k výkonu daňovej kontroly spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. v máji 2015 deklarovala nasledovné dodávky: zošity A5 - int. č. fa 15000407, letáky A4 - int. č. fa 15000408,15000411,15000412, samolepky - int. č. fa 15000413.
- k jednotlivým dodávkam tovarov sa svedkyňa aj napriek skutočnosti, že si priniesla na výsluch poznámkový zošit, do ktorého v priebehu výsluchu neustále nazerala a mala od správcu dane k dispozícii aj fotokópie vystavených faktúr, nevedela vyjadriť. Vo vyjadreniach k jednotlivým dodávkam neustále opakovala, že predmet jej vtedajších dodávok zodpovedá tovaru na faktúre, objednávku jej v sídle na Alejovej ul. (úplne opomenula, že sídlo, aj keď len virtuálne mala spoločnosť na adrese B. Nemcovej 30, a nie na Alejovej 2, ako to uvádzala) zadával osobne konateľ daňového subjektu, nevedela uviesť, kto jej požadovaný tovar vyrobil, resp. kde ho nakúpila. Nakoľko sa jednalo väčšinou o letáky, katalógy a iné tlačoviny, nevedela ani uviesť, kto a kde jej predložil vizuálny návrh, resp. potlač, ktorá má byť vytlačená na jednotlivých letákoch, katalógoch .... Jej dodávateľ jej tovar (obdobne ako pri spoločnosti MAEDA s.r.o.) stále doručil priamo na Alejovú 2, odkiaľ ho svojpomocne s priateľom prepravovala daňovému subjektu. Tam ich vždy osobne preberal p. O., konateľ daňového subjektu a podpísal jej preberací protokol (faktúry podľa ich znenia slúžili zároveň ako dodací list, za odberateľa neboli podpísané, teda prevzatie dodávky nie je potvrdené podpisom preberajúceho).
- z vyjadrení svedkyne bolo zrejmé, že o svojich dodávkach nemala, okrem textácie jednotlivých faktúr, žiadne znalosti a nedokázala ich objektívne objasniť ani z donesených poznámok, ktoré aktívne počas celého výsluchu využívala.
- správca dane požiadal daňový subjekt, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovarov deklarované faktúrami od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019). Daňový subjekt na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.
- správca dane zistil, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. deklarovala v máji 2015 dodávky tovarov a služieb v subdodávke, okrem iného, aj pre spoločnosť MALENIA s.r.o. Z predložených podkladov k daňovému priznaniu DPH za máj 2015 rovnako vyplýva, že výlučným dodávateľom pre STANCO GROUP s.r.o., obdobne ako aj pre vyššie uvedenú spoločnosť REWORD, bola spoločnosť Abyto IT Services s.r.o., ktorá žiadne dodávky pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. v roku 2015 nepriznala.“ 5. „Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane deklarované dodania tovarov a služieb od dodávateľských spoločností vyhodnotil tak, že k fyzickým dodávkam tovarov a služieb medzi zúčastnenými subjektmi nedošlo, jednalo sa o fiktívne dodávky pre daňový subjekt so snahou získať, resp. poskytnúť odberateľovi neoprávnenú ekonomickú výhodu. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z preverovaných faktúr od uvedených dodávateľov. Pri výkone daňovej kontroly bolo preukázané, že daňový subjekt realizoval v roku 2015 svoju podnikateľskú činnosť v prevádzkových priestoroch na adrese Nižné Kapustníky 3 v Košiciach. Pre svojich odberateľov zabezpečoval podľa ich potrieb rôzne reklamné a marketingové služby. K uvedenej
činnosti využíval najmä priestory uvedeného areálu, ktoré boli vybavené vlastnými a prenajatými zariadeniami slúžiacimi na výrobu rôznych malo- a veľko-formátových tlačovín (papier, plátno, fólia, mesh, samolepky, vizitky, hlavičkový papier, rôzne formáty letákov, bannery, katalógy, kalendáre, zápisníky a pod.), výrobu a potlač rôznych reklamných predmetov (potlače pier, hrnčekov zapaľovačov, tričiek, zápisníkov, kalendárov a iné), výrobu rôznych stojanov, pútačov, svetelných reklám (k dispozícii zváračská dielňa). Časť výrobnej technológie bola vo vlastníctve daňového subjektu, avšak prevažnú časť mal v prenájme od spoločnosti fierce s.r.o., Nižné Kapustníky 3, Košice, DIČ 2023336524. Za týmto účelom zamestnával v roku 2015 približne 30-35 zamestnancov. Správca dane skonštatoval, že nemá ekonomické opodstatnenie a nie je žiadny zmysluplný dôvod na jednej strane obstarávať rôznu výrobnú a reprodukčnú technológiu, príp. platiť za jej prenájom, prevádzkovať priestory, platiť mzdu zamestnancom a na strane druhej nakupovať tovary rovnakého charakteru, aký táto technológia umožňuje vyrábať, od sprostredkovateľov, ktorí nemajú zabezpečené patričné materiálové, logistické, strojové a iné potrebné vybavenie, finančné zdroje a pod., a ktorí tieto prezentované dodávky len posúvali ďalším sprostredkovateľom. V prípade tovarov, ktoré daňový subjekt nedokázal vo vlastnej réžii vyrábať (zapaľovače, hrnčeky, tričká a pod.), a ktoré príp. len zhodnocoval (napr. potlačou, vyšívaním) a následne predával svojim zákazníkom, správca dane nedokázal identifikovať ich skutočných dodávateľov, nakoľko sa ich faktúry medzi faktúrami predloženými k daňovej kontrole nenachádzali. Jednoznačne však daňovou kontrolou bolo preukázané, že tieto tovary a služby preverovaní deklarovaní dodávatelia, z faktúr ktorých si daňový subjekt v roku 2015 odpočítaval daň, reálne nedodávali. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky preverované dodávateľské spoločnosti je možné charakterizovať niekoľkými spoločnými črtami:
- jednalo sa o spoločnosti, ktoré boli prezentované výlučne len vlastným obchodným menom a jednou osobou konateľa/spoločníka so sídlom väčšinou na virtuálnych adresách (k dispozícii v sídle často len poštová schránka),
- často krát sa jednalo o spoločnosti s virtuálnym sídlom v Bratislave, pričom ich konateľ a jediný reprezentant mal trvalý pobyt a zdržiaval sa v Košiciach a blízkom okolí,
- konatelia týchto spoločností do nich vstupovali často až ako tretí, štvrtí v poradí v čase, keď spoločnosť už nevykazovala žiadnu reálnu činnosť. Po deklarovaných dodávkach daňovému subjektu väčšinou tieto spoločnosti zanikli a zlúčili sa do iných nefunkčných a ekonomicky neaktívnych spoločností, príp. boli „odpredávané" zahraničným spoločníkom a ostávali bez konateľov,
- tieto spoločnosti nevlastnili žiadny majetok, nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevykazovali reálnu podnikateľskú činnosť,
- v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty (svoje dodania), avšak vždy len s minimálnou vlastnou daňovou povinnosťou,
- svoju fiktívnu činnosť vykonávali bez reálnych finančných zdrojov,
- v rámci realizovaných výsluchov jednotlivých, vtedy aktívnych konateľov dodávateľských spoločností, títo nevedeli uviesť žiadne skutočnosti k svojim dodávkam pre CLV s.r.o. mimo informácií, ktoré vyčítali z faktúr, ktoré im pri jednotlivých výsluchoch správca dane predložil k nahliadnutiu a často krát ani nevedeli uviesť, čo jednotlivé tovary uvedené na faktúrach dodané vlastne predstavovali. Všetci jednotne uvádzali, že prijaté objednávky len posúvali svojim subdodávateľom. Po zohľadnení týchto skutočností má správca dane aj opodstatnené pochybnosti, vzhľadom na prezentované znalosti a odbornú spôsobilosť niektorých z nich, že by boli vôbec schopní interpretovať niektoré požiadavky odberateľa svojim subdodávateľom. Správca dane poukazuje aj na skutočnosť, že všetci z týchto konateľov realizovali svoje dodávky po osobnom stretnutí s Y.. O. - konateľom daňového subjektu, ktorý im zadával zadanie, príp. odovzdával nejaké grafické návrhy a následne zrealizovanú dodávku osobne preberal. Je málo pravdepodobné, že by za spoločnosť s takým počtom zamestnancov a tak veľkým rozsahom podnikateľských aktivít a odberateľov realizoval všetky činnosti ohľadom nákupu a preberania dodávok výlučne jej konateľ. Aj táto skutočnosť potvrdzuje správnosť záverov správcu dane o fiktívnych dodávkach, dodávatelia dane so žiadnym zamestnancom CLV s.r.o. nespolupracovali, jediné meno, ktoré zo spoločnosti poznali bolo len meno jej konateľa. V priebehu daňovej kontroly neboli preukázané reálne dodania tovarov a služieb od preverovaných dodávateľských spoločností. Tieto dodávateľské spoločnosti z pohľadu roka 2015 vystavovali daňovému subjektu faktúry bez reálnych dodávok tovarov a služieb, ktoré síce súviseli s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, avšak neboli reálne nikdy dodané. Vytvorili tak spleť dodávateľov, kde sa tieto podnikateľské subjekty prezentovali raz ako priami dodávatelia, raz ako subdodávatelia priamych dodávateľov pre CLV s.r.o., čo je zrejmé aj zo schémy, ktorú správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí.
Na základe týchto skutočností správca dane uviedol, že pri faktúrami deklarovaných dodaniach tovarov a služieb medzi preverovanými dodávateľskými spoločnosťami pre CLV s.r.o. boli tieto, bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do dodávateľského reťazca z dôvodov, aby umožnili odberateľovi získať neoprávnenú daňovú výhodu pri optimalizácii si svojich daňových povinností vyplývajúcich z vlastnej reálnej výroby a predaja rôznych reklamných a marketingových aktivít (tovarov, služieb), ktorú zabezpečoval pomocou disponibilnej výrobnej technológie, s vlastnými zamestnancami a vo výrobných priestoroch, ktoré mal v roku 2015 k dispozícii. Daňový subjekt CLV s.r.o. počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1, ktoré si uplatnil, pretože nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že došlo k reálnym dodávkam tovarov a služieb od deklarovaných dodávateľov a k vzniku daňovej povinnosti v súlade s § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v kontrolovanom zdaňovacom období. Jednoznačne bolo vykonanou daňovou kontrolou preukázané zneužitie práva a neoprávnené odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov bez reálnej dodávky na nich deklarovaných tovarov a služieb. Podmienkou odpočítania dane na vstupe z prijatých tovarov a služieb je ich použitie na účely svojho podnikania. Správca dane dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov ku skutočnosti, že prezentované obchodné prípady sú fiktívne a boli vytvorené umelo a účelovo bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. K prijatým deklarovaným dodaniam reálne nedošlo, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.“ 6. „Na základe uvedených skutočností a zistení v rámci realizovanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie č. 101379924/2019 za zdaňovacie obdobie máj 2015, ktoré Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že postup správcu dane v súvislosti s podanou žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k protokolu nebol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR zaviazalo správcu dane, aby v ďalšom konaní akceptoval podané vyjadrenie daňového subjektu k protokolu zo dňa 13.06.2019, prerokoval podané pripomienky a predložené dôkazy a v prípade potreby aj doplnil dokazovanie. Správca dane v ďalšom konaní stanovil termín prerokovania pripomienok na deň 06.02.2020 (predvolanie č. 100089455/2020 zo dňa 09.01.2020, doručené dňa 14.01.2020). V stanovenom termíne sa k správcovi dane za daňový subjekt nikto nedostavil (Úradný záznam č. 100374917/2020 zo dňa 06.02.2020). Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2019 k zisteniam uvedeným v protokole č. 100949575/2019 zo dňa 29.04.2019 nerozporoval žiadny zo záverov správcu dane zistených pri výkone daňovej kontroly, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že kontrolované subdodávky neboli len fiktívne (dokladové), bez reálnej dodávky tovarov, príp. služieb, tak ako to správca dane konštatoval v predmetnom protokole. Daňový subjekt nevyvrátil závery a zistenia správcu dane, že dodávky pre svojich odberateľov realizoval daňový subjekt buď vo vlastnej réžii (vlastnou výrobou) alebo od iných než preverovaných subdodávateľov v prípade tovarov, ktoré vo vlastnej réžii vyrábať nedokázal a ktoré príp. len zhodnocoval a až zhodnotené následne predával svojim zákazníkom. Faktúry týchto skutočných dodávateľov sa v účtovníctve spoločnosti nenachádzali, a preto ich správca dane nedokázal identifikovať. Rovnako sa nevyjadril a ani nerozporoval preukázané skutočnosti, že v prípade týchto preverovaných subdodávateľov sa jednalo o spoločnosti, ktoré len simulovali podnikateľskú činnosť, čo okrem vykonaných výsluchov vtedajších konateľov bolo potvrdené aj z interných databáz finančnej správy. Bolo preukázané vzájomné prepojenie týchto subdodávateľov a ich koordinovaná spolupráca smerujúca k tomu, aby daňový subjekt mohol získavať neoprávnenú daňovú výhodu pri „optimalizácii" svojich daňových povinností. Nosnou myšlienkou v predloženom vyjadrení daňového subjektu je len skutočnosť, že nakupované tovary a služby ďalej fakturoval svojim odberateľom, príp. použil na svoju spotrebu, a teda že tieto tovary a služby reálne prijal. Svoje tvrdenia však dokladoval len priloženými scanmi vystavených faktúr, resp. iným obrazovým materiálom. Skutočnosť, od koho tieto predávané dodávky reálne nadobudol, nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, s výnimkou prijatých faktúr. Obdobne v podanom odvolaní zo dňa 16.07.2019 k zrušenému rozhodnutiu správcu dane č. 101379924/2019 zo dňa 12.06.2019 bola hlavným argumentom a dôkazom daňového subjektu skutočnosť, že nakupované tovary a služby ďalej fakturoval svojim odberateľom, príp. použil na vlastnú spotrebu, a teda že tieto tovary a služby reálne prijal. Dôkazy, resp. relevantné doklady preukazujúce dodávky tovarov a služieb od preverovaných subdodávateľov však žiadne nepredložil. Daňový subjekt taktiež napadol zákonnosť vyrubovacieho konania a to hlavne z dôvodu, že nemal vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly,
pretože mu nebola predĺžená lehota na jeho predloženie. A to aj napriek skutočnosti, že správca dane určil lehotu na vyjadrenie sa v dĺžke 20 pracovných dní, čo je nad rámec stanovený v § 46 ods. 8 Daňového poriadku. S odstupom času je však zrejmé, že zo strany daňového subjektu sa jednalo len o účelový argument, pretože ani pri opakovanom prerokovávam jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole a k predloženým dôkazom sa bez ospravedlnenia zástupca spoločnosti nedostavil. Tak isto nespolupracoval ani v priebehu výkonu daňovej kontroly, keď bol opakovane písomne vyzývaný, aby predložil vyjadrenia a dôkazy preukazujúce dodávky tovarov a služieb od preverovaných dodávateľov (napr. výzvy č. 100095150/2019 zo dňa 09.01.2019, 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, 100383766/2019 zo dňa 06.02.2019, 100798682/2019 zo dňa 05.04.2019, ktoré mu boli preukázateľne doručené a na ktoré nereagoval). Rovnako mu bolo zaslaných min. 25 upovedomení o tom, že sa bude konať výsluch svedka - niektorého z vtedajších konateľov niektorého z preverovaných subdodávateľov - ani na jeden výsluch sa žiadny zástupca daňového subjektu CLV s.r.o. bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt už v priebehu výkonu daňovej kontroly mal mnohokrát možnosť oboznamovať sa priebežne so zisteniami správcu dane a podávať k nim svoje vyjadrenia, resp. predkladať dôkazy, tieto možnosti však nikdy nevyužil. Správca dane po zohľadnení všetkých skutočností zotrval na svojich záveroch o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznal odpočítanie dane z preverovaných faktúr.“
7. K námietkam týkajúcim sa nevykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol: „V danom prípade bol protokol z daňovej kontroly č. 100949575/2019 zo dňa 29.04.2019 spolu s výzvou doručený daňovému subjektu dňa 02.05.2019 a vyrubovacie konanie začalo dňa 03.05.2019. Správca dane v predmetnej výzve určil 20 pracovných dní na písomné vyjadrenie k protokolu odo dňa doručenia výzvy (v danom prípade do 31.05.2019). Dňa 27.05.2019 zaslal daňový subjekt správcovi dane žiadosť o predĺženie tejto lehoty, ktorej správca nevyhovel (list č. 101294296/2019 zo dňa 29.05.2019). Správca dane dňa 03.06.2019 spísal Úradný záznam č. 101328359/2019 o nevyjadrení sa daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom dane vo výzve a dňa 12.06.2019 vydal rozhodnutie č. 101379924/2019 (doručené dňa 18.06.2019). Daňový subjekt dňa 17.06.2019 doručil správcovi dane vyjadrenie zo dňa 13.06.2019 k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré správca dane považoval za bezpredmetné z dôvodu zmeškanej lehoty (list č. 101594409/2019 zo dňa 02.07.2019, doručený dňa 08.07.2019). Finančné riaditeľstvo SR odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.06.2019 zrušilo a vrátilo na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane v súvislosti s podanou žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia (správca dane nevydal rozhodnutie v danej veci, preto sa lehota podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku považuje za predĺženú). Finančné riaditeľstvo SR zaviazalo správcu dane, aby v ďalšom konaní akceptoval podané vyjadrenie daňového subjektu k protokolu, prerokoval podané pripomienky a predložené dôkazy, príp. v prípade potreby doplnil dokazovanie. Správca dane v ďalšom konaní rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a zaslal dňa 10.01.2020 daňovému subjektu predvolanie č. 100089455/2020 na prerokovanie jeho pripomienok zo dňa 13.06.2019 k zisteniam uvedeným v protokole. Predvolanie bolo daňovému subjektu doručené dňa 14.01.2020, avšak dňa 06.02.2020, keď mali byť pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom prerokované so správcom dane, sa za daňový subjekt k správcovi dane nikto nedostavil a ani neoznámil dôvody neúčasti, o čom správca dane spísal Úradný záznam č. 100374917/2020 zo dňa 06.02.2020, v ktorom uviedol aj svoje stanovisko k pripomienkam a dôkazom daňového subjektu. Následne správca dane vydal dňa 20.02.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie (doručené dňa 25.02.2020), v odôvodnení ktorého uviedol okrem pôvodných dôkazov a zistení správcu dane aj svoje stanovisko k pripomienkam a dôkazom daňového subjektu. Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, či miestnych zisťovaní zo strany správcu dane. Nie je preto pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo a že správca dane uprel daňovému subjektu uplatnenie jeho procesných práv. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti uvádza, že nie je pravdivé ani tvrdenie daňového subjektu v odvolaní, že Finančné riaditeľstvo SR vyslovilo záväzný právny názor, že správca dane doplní dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver veci. Odvolací orgán v rozhodnutí uviedol, že: „ak správca dane po posúdení pripomienok daňového subjektu zistí, že je potrebné doplniť dokazovanie, tak ho vykoná, a to v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci." Správca dane sa
uvedeným odporúčaním riadil, avšak vzhľadom na zistené skutočnosti nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistilo, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane, ani na jeho výzvy, žiadne doklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. práve týmito spoločnosťami a nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z faktúr od týchto dodávateľov. Správca dane preto sám zabezpečoval dôkazy, o ktorých mal daňový subjekt vedomosť, pretože ho upovedomil o každom vypočutí svedka. Daňový subjekt sa vypočutia svedkov nezúčastnil, na výzvy správcu dane nereagoval, nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania, na ktorom ho chcel správca dane oboznámiť s výsledkami daňovej kontroly. Daňový subjekt až po doručení protokolu predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy, ktoré s ním chcel správca dane prerokovať dňa 06.02.2020, ale daňový subjekt na oznámenie správcu dane nereagoval a prerokovania pripomienok a dôkazov sa nezúčastnil. Finančné riaditeľstvo SR preto dospelo k záveru, že tvrdenie daňového subjektu, že vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo, nie je pravdivé. Správca dane ani počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom, neuprel daňovému subjektu právo predložiť dôkazy a prerokovať jeho pripomienky, práve naopak, daňový subjekt svoje práva nevyužil.
8. „Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s právami a povinnosťami daňového subjektu pri daňovej kontrole poukazuje na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, v ktorých sú okrem iných uvedené aj právo daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (§ 45 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku) a povinnosť daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku). Daňový subjekt dané právo nevyužil a povinnosť nesplnil, a to ani na výzvy správcu dane (napr. č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, č. 100383766/2019 zo dňa 06.02.2019, č. 100798682/2019 zo dňa 05.04.2019). Naviac, v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, sa má daňový subjekt v lehote určenej správcom dane vo výzve vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Dôkazy, ktoré daňový subjekt označil, mal možnosť (a v zmysle vyššie uvedených výziev aj povinnosť) predložiť a preukázať počas daňovej kontroly, ale daňový subjekt tak nekonal. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že napriek týmto skutočnostiam, správca dane vo vyrubovacom konaní posúdil vyjadrenie daňového subjektu, ako aj predložené dôkazy (faktúry vystavené daňovým subjektom a fotodokumentácie), tieto vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a svoje stanovisko k predloženému vyjadreniu a dôkazom uviedol nielen v úradnom zázname zo dňa 06.02.2020, ale aj v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia. Postup správcu dane bol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, práva daňového subjektu neboli upreté, práve naopak, daňový subjekt sa sám svojim konaním, resp. nekonaním zbavil svojich práv. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola, ako aj vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle ustanovení Daňového poriadku, je poukazovanie daňového subjektu na nálezy Ústavného súdu SR bezpredmetné. V súvislosti s nálezmi Ústavného súdu SR Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že nie správca dane stotožňoval vykonanú daňovú kontrolu s prvostupňovým vyrubovacím konaním, ale bol to práve daňový subjekt, ktorý počas daňovej kontroly okrem faktúr nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, až po doručení protokolu predložil správcovi dane vyjadrenia a dôkazy, ktoré jednoznačne mal a mohol správcovi dane predložiť počas daňovej kontroly, a ktorý od správcu dane žiadal, aby na tieto dôkazy prihliadal vo vyrubovacom konaní. Nebol to teda správca dane, ktorý nerešpektoval diametrálne odlišný účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Finančné riaditeľstvo SR z uvedených dôvodov považuje námietky týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, za neopodstatnené.“
9. „Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vzhľadom na pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr, resp. objednávok a plánov vysielania reklamných spotov, ktoré iba k niektorým z preverovaných faktúr predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované tovary a služby od spoločností uvedených na jednotlivých faktúrach ako dodávatelia a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.
Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil správcovi dane k preukázaniu práva na odpočítanie dane samé osebe ešte nepreukazujú reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené faktúry, účtovné a daňové doklady, objednávky, majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. uvedenými na jednotlivých faktúrach, z ktorých daňový subjekt CLV s.r.o. odpočítal daň v preverovanom zdaňovacom období. Daňový subjekt k deklarovaným zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy, za akých okolností dodal tovar a služby uvedené na faktúrach a nepredložil žiadne dôkazy o deklarovaných dodávkach tovarov a služieb. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností však správca dane nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu CLV s.r.o., ale sám využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a dôkazy získaval aj inými úkonmi (zasielaním výziev a predvolaní jednotlivým spoločnostiam a osobám, ktoré za tieto spoločnosti konali, získavaním informácií z informačného systému finančnej správy), vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či majú materiálny podklad. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane pri preverovaní deklarovaných obchodov skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované tovary a služby od spoločností uvedených na faktúrach - BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom tovarov a služieb a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.“
10. „Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt CLV s.r.o. splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal iba formálnymi dôkazmi (faktúrami od dodávateľov, objednávkami, účtovnými a daňovými dokladmi a vo vyrubovacom konaní aj faktúrami pre svojich odberateľov a fotodokumentáciou) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov a o použití tovarov a služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, čo malo vyplynúť aj z údajov v jeho kontrolnom výkaze. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným dodávkam tovarov a služieb, nepreukázali reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Zo zápisníc výsluchov jednotlivých vtedajších konateľov je evidentné, že títo nevedeli uviesť, čo, kde a s kým ich spoločnosť vlastne vykonávala. Nevedeli uviesť bližšie informácie k fakturovaným dodávkam, dokázali interpretovať len obsah vystavených faktúr, ktoré im správca dane pri výsluchu predložil s dodatkom, že všetko od objednávky až po preberanie tovaru zabezpečoval za daňový subjekt výlučne jeho konateľ. Častokrát, hlavne pri sofistikovanejších dodávkach služieb (napr. software) bolo z ich jednania zrejmé, že vzhľadom na svoje prezentované znalosti a odbornú spôsobilosť, by ani požiadavky konečného odberateľa (e-shop, www-stránka a pod.) neboli schopní interpretovať svojim subdodávateľom (napr. REWORD s.r.o. - Y. K. - vtedajší konateľ do zápisnice č. 102460179/2018 zo dňa 05.12.2018, uviedol že nevie ovládať počítač, a pritom pre daňový subjekt dodával napr. aj programovanie www-stránky, CMS rozhranie a grafické práce). Správca dane vyzýval daňový subjekt CLV s.r.o. na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane a na základe nekonania daňového subjektu, ako aj výsledkov dokazovania zameraného na deklarovaných dodávateľov, Finančné riaditeľstvo SR považuje za opodstatnený a správny postup správcu dane, ktorý vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že pri uplatnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože v preverovaných prípadoch nebolo ani zo strany daňového subjektu CLV s.r.o., ani zo strany uvedených spoločností preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona - dodaním
tovarov a služieb a že daňový subjekt tovary a služby dodané práve uvedenými spoločnosťami použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane preto nebol povinný ďalej skúmať účasť daňového subjektu na podvodnom konaní, ani to, či daňový subjekt vedel a či mohol vedieť o nekalom konaní jeho obchodných partnerov, ako to namieta daňový subjekt.“
11. Podľa žalovaného daňový subjekt síce deklaroval svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ktoré boli podľa jeho tvrdenia len v rovine teoretických úvah a pochybností, subjektívnych a laických názorov a v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa zamietnutia práva na odpočítanie dane, ale podľa názoru žalovaného daňový subjekt opomenul podstatnú skutočnosť, že ani na opakované výzvy správcu dane neposkytol žiadne vyjadrenia k preverovaným zdaniteľným obchodom, k svojim deklarovaným obchodným partnerom, ku konkrétnym fakturovaným tovarom a službám z pohľadu ich obstarania od deklarovaných dodávateľov, teda nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. práve týmito spoločnosťami a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane alebo o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane.
12. Podľa žalovaného závery správcu dane nie sú postavené len na jeho úvahách, resp. teoretických pochybnostiach, ani to nie sú subjektívne a laické názory, ale vyvodené závery vo veci neuznaného odpočítania dane sú podložené dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o., ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia. Práve naopak, námietky a opakované konštatovania daňového subjektu o unesení dôkazného bremena a preukázaní zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, zostali v rovine ničím nepodložených tvrdení.
13. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam žalobcu uviedol, že : „daňový subjekt CLV s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o.. Samotné predloženie faktúr, bez preukázania, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty veci, nie je dôkazom o tom, že sa fakturované obchody reálne uskutočnili práve tak, ako je to uvedené v preverovaných faktúrach. Daňový subjekt v odvolaní síce namietal, že zákon mu nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov jeho dodávateľov, ako aj ich postupov a povinných evidencií, ale Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane od daňového subjektu nepožadoval žiadne také informácie alebo dôkazy, ktorými by daňový subjekt nemohol disponovať, resp. ktoré by sa týkali okolností, o ktorých by daňový subjekt objektívne nemohol mať informácie. Navyše, daňový subjekt bol upovedomený o výsluchoch svedkov, ale nedostavil sa ani na jeden z termínov, kedy mali byť svedkovia vypočutí. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno daňového subjektu na preukázanie takých skutočností, ktoré by daňový subjekt nemohol vedieť preukázať, ani od neho nežiadal nadštandardné dôkazy, pretože správca dane požadoval preukázanie reálneho dodania tovarov a služieb od deklarovaných dodávateľov, čo je preukázaním základnej podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane. Poukazovanie na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho správneho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR vo veci dôkazného bremena, je preto neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR z uvedených dôvodov považuje námietky daňového subjektu, ktoré sa týkajú neuznaného práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o., za neopodstatnené. Námietky daňového subjektu, že správca dane neprihliadal na následný predaj tovarov a služieb u odberateľov daňového subjektu, resp. na ich použitie daňovým subjektom, nemajú vplyv na závery správcu dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o., pretože fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom daňového subjektu, resp. fotodokumentácia použitia tovarov a služieb daňovým subjektom ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov a služieb došlo práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach - spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. a že zákonné podmienky pre odpočítanie
dane boli splnené. Žiadne z dôkazov, na ktoré poukazuje daňový subjekt v odvolaní (faktúry pre jeho odberateľov, fotodokumentácia, tvrdenia a dôkazy o dodávkach tovarov a služieb jeho odberateľom, resp. pre účely daňového subjektu) nie sú schopné preukázať, že tovary a služby reálne dodali spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. Daňový subjekt síce tvrdí, že dodržal obvyklú opatrnosť a že sa správal zodpovedne, ale jeho konanie tomu nenasvedčuje, pretože ani na výzvy správcu dane neposkytol jednoznačné a preveriteľné dôkazy svedčiace o dodaní tovarov a služieb práve spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Daňovému subjektu je v rámci daňovej kontroly priznaná celá rada procesných práv. Správca dane, keďže mal pochybnosti o zákonnosti daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane, vykonal podľa svojej úvahy a úsudku všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a následne ich uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami a pripomienkami daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole, pretože daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu neuviedol žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť zistenia a závery správcu dane. Predložením faktúr pre svojich odberateľov, fotodokumentáciou použitia tovarov a služieb na účely podnikania daňového subjektu, odôvodnením účelu použitia tovarov a služieb, nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR preto námietky daňového subjektu, ktoré sa týkajú neuznaného práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr, považuje za neopodstatnené.“
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
14. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 12.08.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP), ktoré skutočnosti zakladajú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15.06.2020, číslo: 101039116/2020 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 20.02.2020, číslo 100385837, ktoré mu predchádzalo, a to podľa ust. § 191 ods. 1 SSP.
15. Žalobca správnu žalobu odôvodnil týmito skutočnosťami:
„Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 15.06.2020, voči ktorému smeruje táto správna žaloba, predovšetkým v tom, že závery, ku ktorým dospel žalovaný v predmetnom rozhodnutí zo dňa 15.06.2020 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia zo dňa 20.02.2020 /voči ktorému podal žalobca odvolanie/ nesprávne zistil skutkový stav veci a na ten následne aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom uvedená skutočnosť nepochybne zakladá tendenčnosť a arbitrárnosť predmetného rozhodnutia zo dňa 15.06.2020. Žalobca v prvom rade namieta záver žalovaného uvedený na strane 21 rozhodnutia zo dňa 15.06.2020, že daňová kontrola, ako aj vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalobca v daňovom konaní, resp. v podanom odvolaní zo dňa 09.03.2020, jasne preukázal v čom vidí procesné pochybenia správcu dane v daňovom konaní a prečo sa podľa názoru žalobcu začalo daňové konanie v danej veci prakticky odvolacím konaním bez prvostupňového vyrubovacieho konania. Žalobca uvádza, že správca dane sa podľa jeho názoru vôbec alebo nesprávne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom v tomto daňovom konaní, ktoré dôkazy jednoznačne osvedčujú, že správcom dane spochybňované obstaranie tovarov alebo služieb pre žalobcu zo strany dodávateľov časovo,
logicky aj vecne nadväzuje na následne uskutočnené dodanie týchto tovarov alebo služieb zo strany žalobcu tretím osobám, t. j. svojim odberateľom, prípadne, že správcom dane spochybňované obstaranie tovarov a služieb použil žalobca na vlastnú spotrebu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Svoje argumenty pritom žalobca v konaní umocnil aj fotodokumentáciou tak ako to vyplýva aj z podania žalobcu označeného ako „Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, uvedenie pripomienok a predloženie listín" /ďalej aj „vyjadrenie k protokolu zo dňa 13.06.20197, z ktorej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva umiestnenie tovarov, resp. použitie dodaného materiálu, v reálnom priestore.“ 16. „Žalobca dal do pozornosti, že podrobný popis dodaných plnení /ktorých dodanie správca dane bezdôvodne spochybňuje, čoho dôsledkom je aj rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v zmysle rozhodnutia zo dňa 20.2.2020/ bol žalobcom uvedený vo vyjadrení k protokolu zo dňa 13.06.2019 a podložený dodávateľskými faktúrami a v ich časovej, logickej a vecnej následnosti aj odberateľskými faktúrami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že správcom dane spochybnené dodania plnení boli ďalej dodané tretím subjektom priamo alebo po ich úprave, pričom uvedená skutočnosť je zachytená aj na predloženej fotodokumentácii. Zároveň žalobca predložil aj dôkazy o použití dodaných
- správcom dane spochybňovaných - plnení pre svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, ktorú skutočnosť taktiež podložil priloženou fotodokumentáciou. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.06.2020, ale ani rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.2.2020 pritom neobsahujú žiadne vysvetlenia, a to ani len čiastočne, ako sa žalovaný, prípadne správca dane vysporiadali so zisteniami a dôkazmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu k protokolu, ktoré žalobca podal dňa 13.06.2019, a to konkrétne:
- daňovými dokladmi, ktorými daňový subjekt fakturoval ďalej tretím subjektom dodanie výrobkov - reklamných predmetov vyrobených z tovarov - materiálov dodaných od kontrolovaných dodávateľov,
- fotodokumentáciou preukazujúcou existenciu výrobkov - reklamných predmetov vyrobených z tovarov
- materiálov dodaných od kontrolovaných dodávateľov,
- daňovými dokladmi, ktorými daňový subjekt fakturoval dodanie tovarov a služieb ďalej tretím subjektom,
- fotodokumentáciou týkajúcou sa dodania tovarov a služieb, ktoré daňový subjekt použil na vlastnú podnikateľskú činnosť alebo fakturoval ďalej tretím osobám. 17. Napriek zistenému skutkovému stavu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca po skončení daňovej kontroly, ktorej výsledkom bol doručený protokol, riadne a včas predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy osvedčujúce oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, nepostupoval správca dane podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku /§ 68 ods. 3 Daňového poriadku/ a počas následného vyrubovacieho konania nevykonal dokazovanie podľa základných zásad daňového konania, a teda správca dane nevyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rozhodnutí zo dňa 20.02.2020 iba alibisticky a nepresvedčivo konštatoval, že daňový subjekt nerozporoval žiaden zo záverov správcu dane, resp. nevyvrátil závery a zistenia správcu dane. Svoje stanovisko k námietkam žalobcu uzavrel správca dane tak, že daňový subjekt údajne reálne nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, s výnimkou prijatých faktúr; skutočnosť od koho predmetné dodávky reálne nadobudol. Z obsahu tohto stanoviska správcu dane však vôbec nevyplýva, ako sa správca dane vysporiadal s dôkazmi predloženými daňovým subjektom spolu s podaním zo dňa 13.06.2019. o ktorých mal správca dane zjavne vedomosť. 18. Ďalej žalobca namietal, že nemôže úspešne obstáť ani argumentácia žalovaného na strane 21 rozhodnutia zo dňa 15.06.2020, ktorú žalovaný uplatnil zrejme v snahe konvalidovať postup správcu dane. Žalovaný poukazoval v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 15.06.2020 na to, že to mal byť práve žalobca, ktorý podľa názoru žalovaného nerešpektoval diametrálne odlišný účel daňovej kontroly a sám svojim konaním, resp. nekonaním sa zbavil svojich práv. Uvedený záver žalovaného je neakceptovateľný a v rozpore nielen s vyššie spomenutým účelom vyrubovacieho konania, ale aj s ustálenou súdnou praxou, predovšetkým s názorom Ústavného súdu SR vo vyššie spomenutom Náleze sp. zn.: I. ÚS 30/2018. Z obsahu vyššie uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 30/2018 jednoznačne vyplýva, že správca dane sa dopustil vážnych procesných pochybení, keď nevykonal prvostupňové vyrubovacie konanie, pričom v posudzovanej právnej veci sa vychádzalo z obdobnej skutkovej situácie ako v danom daňovom konaní a to že sťažovateľka - rovnako ako v danej daňovej veci žalobca - nebola osobne prítomná na prerokovaní pripomienok k protokolu. Z uvedeného je preto nevyhnutné vyvodiť záver, že okolnosť, či žalobca bol prítomný na prerokovaní pripomienok alebo nie, nemôže mať v žiadnom smere vplyv na povinnosť správcu dane vykonať dokazovanie v následnom vyrubovanom konaní a už vôbec nie uvedené inštitúty daňového konania, t. j. vyjadrenie sa k protokolu ako výsledku ukončenej daňovej kontroly a dokazovanie v rámci následného vyrubovacieho konania, stotožňovať v jedno. S odkazom na obsah vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu SR preto nemožno
akceptovať námietku žalovaného uvedenú na strane 21 rozhodnutia, že nálezy Ústavného súdu SR sú bezpredmetné.
19. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na články 167, 168 písm. a) 178 písm. a) a 273 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré sa majú podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie vykladať tak, že bránia vnútroštátnej praxi zamietnuť právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené v smernici boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že v konaní riadne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázal, že boli splnené všetky vecné a formálne podmienky vzniku na uplatnenie práva na odpočítanie DPH upravené vo vyššie spomenutej smernici a teda že disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným opisom dodaných tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa.
20. Žalobca v žalobe rozporoval aj argumentáciu žalovaného, že dôkazy, ktoré žalobca predložil správcovi dane k preukázaniu práva na odpočítanie dane samé o sebe ešte nepreukazujú reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov, podľa názoru žalobcu všetky kontrolované daňové výdavky týkajúce sa dodaných služieb a tovarov boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, a to aj pri rešpektovaní časovej, vecnej a logickej súvislosti. Z kontrolných výkazov žalobcu podľa žalobcu muselo byť zrejmé, že žalobca vynaložil správcom dane kontrolované daňové výdavky na obstarané plnenia, ktoré ďalej použil na svoju činnosť alebo na činnosť v súvislosti s predmetom činnosti pri dodaniach svojich tovarov a služieb tretím subjektom, avšak ani správca dane a ani žalovaný na to neprihliadali a ani sa vo svojich rozhodnutiach s uvedenou skutočnosťou nevysporiadali, pričom je nutné uviesť, že žalovaný nemohol mať pochybnosti o ich materiálnej existencii na základe predložených dôkazov a fotodokumentácie. Akékoľvek námietky žalovaného, že dôkazy, ktoré žalobca predložil správcovi dane k preukázaniu práva na odpočítanie dane nemožno bez ďalšieho akceptovať ako dôkaz, sú podľa názoru žalobcu iba výrazom alibizmu žalovaného, ktorý sa odmieta relevantne vysporiadať so všetkými dôkazmi svedčiacimi v prospech tvrdenia žalobcu, a to tvrdenia, že v predmetnej daňovej veci nastali všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, a to najmä i) existencia predmetu dodania, ii) možnosť nakladania žalobcu s predmetom dodania, iii) uvedenie zdaniteľného plnenia v daňovom doklade a v kontrolnom výkaze žalobcu ako aj v kontrolných výkazoch všetkých uvedených dodávateľov. 21. Podľa žalobcu „ak vznikli v daňovom konaní pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, bolo povinnosťou správcu dane , prípadne v odvolacom konaní povinnosťou žalovaného, vyžiadať si od žalobcu ďalšie, resp. iné dôkazy. V daňovom konaní nestačí správcom dane iba spochybňovať zisteniami skutkový stav /a to najmä vo vzťahu k otázke kto dodal žalobcovi tovar a služby/, ale správca dane, resp. v odvolacom konaní žalovaný, mal a musel uvedené pochybnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Správca dane nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý mal odstrániť pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov.“
22. Žalobca tak k otázke unesenia dôkazného bremena uviedol, že jasne uviedol, kto, kedy a za akých okolností dodal predmetné plnenie a v súlade s týmto tvrdením predložil aj daňový doklad, materiálnu existenciu plnenia doložil aj predložením fotodokumentácie v reálnom priestore, resp. daňovými dokladmi, ktoré preukazovali ich dodanie tretím subjektom a preto mu nie je zrejmé, akým spôsobom mal ešte viac preukázať splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH. Uviedol, že zachoval obozretnú starostlivosť vyžadovanú bežne od akejkoľvek osoby v obchodnom styku na to, aby vedel riadne preukázať existenciu a nakladanie s prijatým zdaniteľným plnením, čo podporil navyše aj fotodokumentáciou, ktorá nie je bežná. Žalovaný podľa žalobcu z kontrolných výkazov musel zistiť, že aj jeho dodávatelia v príslušnom zdaňovacom období uviedli predmetné dodanie vo svojich kontrolných výkazoch, a preto vyjadrenie žalovaného, že žalobca k deklarovaným zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy a za akých okolností dodal tovar a služby uvedené na faktúrach nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah, čoho sa týkali, nie je opodstatnené. Vzhľadom k tomu, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadali so všetkými vyššie spomenutými dôkazmi a
skutočnosťami, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo, a zároveň ani nevyzvali žalobcu na predloženie ďalších iných dôkazov, ktoré by odstraňovali prípadné pochybnosti, považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné a ústavne nekonformné.
23. Vo vzťahu k zisteniam žalovaného ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nekontaktnosti a nespôsobilosti podať relevantné informácie, žalovaný uviedol: „Pokiaľ žalovaný považoval za rozhodujúce zistenia ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nespôsobilosti podať relevantné informácie /str. 24/, tak uvedenú úvahu žalovaného vyvraciame s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej by mohol byť nárok na odpočítanie DPH daňovému subjektu zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že daňový subjekt vedel, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t. j. subdodávateľa. Naopak, potrestanie žalobcu, t. j. daňového subjektu, ktorý zjavne nevie a ani nemôže vedieť, že by niektoré z dodaných plnení mohlo byť súčasťou daňového podvodu, zamietnutím, resp. nepriznaním práva na odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami právnych predpisov upravujúcich odpočítanie DPH, a to predovšetkým z dôvodu, že založenie zásady objektívnej zodpovednosti by nepochybne prekračovalo rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií / právny názor Súdneho dvora EÚ v spojených právnych veciach C-80/11 a C-142/11/. Vzhľadom k tomu, že zamietnutie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, bolo povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného v odvolacom konaní, zabezpečiť dostatočné a objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vysloviť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený právny názor osvedčuje žalobca aj s poukazom na nižšie spomenutú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorý v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 vyššie spomenutej smernice. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí a ani správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nič také nedôvodí a ani nepreukazuje.“
24. V závere správnej žaloby žalobca odvolávajúc sa na jeho tvrdenia, ako aj predložené listinné dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania tvrdil, že splnil podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane a správca dane tak v rozpore s týmto ustanovením určil žalobcovi rozdiel dane v sume 32 186,58 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015, čím žalobca bol ukrátený na svojich právach, a to nielen rozhodnutím správcu dane, ale aj rozhodnutím žalovaného, ktorým toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalobca zároveň poukázal na to, že obsah odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 15.06.2020, voči ktorému smeruje správna žaloba, je totožný s rozhodnutiami žalovaného o vyrubení rozdielu dane na DPH týkajúcich sa síce rovnakého subjektu, ale odlišných zdaňovacích období a preto napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné a nezákonné.
25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2020 zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené, pričom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zdôraznil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené ani práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať.
26. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí k žalobným dôvodom uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konajú na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Cieľom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
Vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v správnej žalobe „namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov, ale žalovaný trvá na tom, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a žalovaný ako odvolací orgán nezistil pochybenia správcu dane. Uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje práva, na uplatnenie ktorých bol správcom dane vyzývaný, preto nemôže tvrdiť, že mu boli upreté. Následné prekrúcanie vyjadrení žalovaného zo strany žalobcu tak, že neúčasťou na prerokovaní pripomienok sa žalobca mal zbaviť práv na ďalšie dokazovanie počas vyrubovacieho konania, je podľa žalovaného iba konštrukciou bez reálneho podkladu.
27. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zo dňa 24.11.2020 uviedol, že: „Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, resp. k niektorým preverovaným faktúram objednávky a plány vysielania reklamných spotov, nereagoval na výzvy správcu dane na predloženie dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa výsluchov svedkov, ani ústneho pojednávania, na ktorom ho chcel správca dane oboznámiť s výsledkami daňovej kontroly, ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu. Až súčasťou vyjadrenia k protokolu bola fotodokumentácia a faktúry pre jeho odberateľov, ktoré žalobca mohol a mal predložiť už počas daňovej kontroly, ktorými sa správca dane vo vyrubovacom konaní zaoberal a ktoré ako dôkazy hodnotil a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly. Fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní odberateľom žalobcu, ani fotodokumentácia tovarov a služieb a ich použitia, nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. - uvedené ako dodávatelia na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň v preverovanom zdaňovacom období. Žalovaný preto trvá na tom, že v danom prípade vyrubovacie konanie ani neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly a poukazovanie na nález Ústavného súdu SR je neopodstatnené, aj z toho dôvodu, že sa nejedná o identický skutkový stav s prípadom sťažovateľky. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného, ešte neznamená, že tento postup a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. boli nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi.“
28. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci uviedol, že „správca dane oprávnene konštatoval porušenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nepreukázal, že tovary a služby fakturované spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o., tieto spoločnosti skutočne dodali. Žalobca nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z titulu reálneho dodania tovarov a služieb, ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a že jemu vzniklo právo na odpočítanie dane. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že dôkazy (faktúry, objednávky, plány vysielania, účtovné a daňové doklady), ktoré žalobca predložil správcovi dane k preukázaniu práva na odpočítanie dane samé osebe ešte nepreukazujú reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobcom predložené dôkazy majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. v preverovanom zdaňovacom
období. Žalobca k deklarovaným zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy, za akých okolností dodal tovar a služby uvedené na faktúrach, nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah, čoho sa týkali, atď. a nepredložil žiadne dôkazy o deklarovaných dodávkach tovarov a služieb. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať, nepreukázali reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Zo zápisníc výsluchov jednotlivých vtedajších konateľov je evidentné, že títo nevedeli uviesť, čo, kde a s kým ich spoločnosť vlastne vykonávala. Nevedeli uviesť bližšie informácie k fakturovaným dodávkam, dokázali interpretovať len obsah vystavených faktúr, ktoré im správca dane pri výsluchu predložil s dodatkom, že všetko od objednávky až po preberanie tovaru zabezpečoval za daňový subjekt výlučne jeho konateľ. Správca dane vyzýval žalobcu CLV s.r.o. na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane a na základe nekonania žalobcu, ako aj výsledkov ďalšieho dokazovania zameraného na deklarovaných dodávateľov, žalovaný považuje za opodstatnený a správny postup správcu dane, ktorý vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že pri uplatnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože v preverovaných prípadoch nebolo ani zo strany žalobcu, ani zo strany uvedených spoločností preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona - dodaním tovarov a služieb.“
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2020 poukázal aj na to, že poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, nie je opodstatnené, pretože nedošlo k žiadnemu rozporu s výkladom príslušných ustanovení tejto smernice, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane, ktorý zistil porušenie ustanovení zákona o DPH nezaložil svoje závery na účasti žalobcu na daňovom podvode, neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu, tak, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, na ktorú poukazoval žalobca. Žalovaný však vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. právne názory vyslovené v rozsudku sp. zn. 4Sžf/20/2011), z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.
30. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2020 uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Žalobca požadované skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane teda nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, len žiadal preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok jasne a jednoznačne stanovených zákonom č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalobca síce opakovane tvrdí, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil okrem účtovných dokladov aj fotodokumentáciu (k vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly), ale vzhľadom na zistenia správcu dane a na dôkazy, ktoré správca dane zabezpečil počas daňovej kontroly je zrejmé, že spoločnosti uvedené ako dodávatelia, fakturované tovary a služby nedodali.
31. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal v daňovom konaní splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Predloženými faktúrami od dodávateľov, fotodokumentáciou a faktúrami vystavenými pre svojich odberateľov, nepreukázal skutočnú realizáciu preverovaných zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu,
aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia má totožný text ako odôvodnenia rozhodnutí za zdaňovacie obdobia roka 2018 (február, marec, apríl, jún) a teda nebolo preskúmané v rozsahu požadovanom v odvolaní. Každé rozhodnutie žalovaného sa týka konkrétneho zdaňovacieho obdobia a reaguje na námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní. Skutočnosť, že odvolacie námietky sú totožné v rôznych zdaňovacích obdobiach nevylučuje, že aj vysporiadanie s takýmito námietkami bude totožné, avšak vždy s prihliadnutím na zistené skutočnosti, procesnoprávne i hmotnoprávne, v danom zdaňovacom období. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu zastáva názor, že zistenie a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Skutkový stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom spisovom materiáli a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.
32. Žalobca v replike zo dňa 18.01.2021 trval na podanej správnej žalobe, ako aj jej dôvodoch v celom rozsahu a nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými v písomnom vyjadrení. Uviedol, že nakoľko napadnuté rozhodnutie nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo významné otázky týkajúce sa vyrubenia rozdielu dane, naďalej trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nezákonné. Strohé uvedenie správcu dane resp. žalovaného, že uvedené doklady a dôkazy sú nedostatočné, je iba formálnym alibizmom a nie splnením povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, nakoľko žalovaný mal uviesť a aj správca dane, čo mal žalobca ako daňový subjekt predložiť a čo mal mať u seba resp. predloženie ktorých iných dôkazov a listín by bolo ešte možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
33. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vyrubovacie konanie neabsentovalo a ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly, uviedol, že: „Žalovaný na jednej strane tvrdí, že vyrubovacie konanie neabsentovalo, vzápätí však konštatuje, že tieto dôkazy nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly. V prvom rade dáva žalobca opätovne do pozornosti, že žalovaný zjavne účelovo reviduje svoje vlastné tvrdenia, nakoľko na strane 20 rozhodnutia zo dňa 15.06.2020 zaujal žalovaný k listinným dôkazom predloženým žalobcom v daňovom konaní zjavne odlišné stanovisko, a to, že: „Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania", t. j. nevykonal správca dane a ani žalovaný v rozsahu týchto listín a dôkazov dokazovanie, a až v tomto súdnom konaní žalovaný účelovo obmenil svoje tvrdenie zjavne v snahe zvrátiť nastolený právny stav svedčiaci žalovanému v jeho neprospech, a to konštatujúc, že: „dôkazy hodnotil a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly". Uviedol, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie, sú dva odlišné a najmä oddelené inštitúty, ktoré v žiadnom prípade nemožno zamieňať, prípadne ich navzájom nahrádzať. Daňová kontrola má prioritne zisťovací charakter. Naopak, konečným účelom vyrubovacieho konania je vydanie rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového subjektu na základe vykonaného dokazovania počas vyrubovacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní mal správca dane povinnosť vykonať dokazovanie a túto povinnosť nebolo možné v žiadnom prípade nahradiť postupom, ku ktorému pristúpil správca dane (a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný), a to osvojením si záverov a výsledkov z daňovej kontroly bez vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia zo
dňa 15.06.2020, kde žalovaný uviedol, že: „Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, či miestnych zistení zo strany správcu dane." Z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantný argument, že dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením k protokolu nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly, nakoľko správnym by bol iba jediný postup, a to zhodnotenie všetkých dôkazov predložených v tomto vyrubovacom konaní, a to aj vrátane tých, ktoré žalobca predložil spolu s vyjadrením k protokolu, k čomu však správca dane ani žalovaný nepristúpili. 34. Žalobca v replike ďalej zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že v predmetnej daňovej veci nastali všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, a to najmä existencia predmetu dodania, možnosť nakladania žalobcu s predmetom dodania, ako aj uvedenie zdaniteľného plnenia v daňovom doklade a v kontrolnom výkaze žalobcu, ako aj v kontrolných výkazoch všetkých uvedených dodávateľov. Zároveň žalobca tvrdil, že splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie týchto skutočností a zároveň preukázal aj to, že postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, ba dokonca nad jej rámec, keď vyhotovoval z dodaných tovarov a služieb fotodokumentáciu, čo pri preskúmavaní kontrolovaných obchodných transakcií je viac, ako len bežná vec. Uviedol, že napriek tomu, že z priloženej fotodokumentácie kontrolovaných plnení je nepochybná existencia týchto plnení v reálnom priestore, a to aj v súčasnej dobe, správca dane, ako aj žalovaný bezvýhradne odmietli túto fotodokumentáciu, ako aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom akceptovať, avšak žalobcovi neuviedli, aké iné dôkazy by mal alebo mohol predložiť za účelom preukázania reálnosti kontrolovaných obchodných transakcií.
35. Žalobca opakovane poukazoval aj na príslušné právne normy Európskej únie, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a akcentoval, že „nárok na odpočítanie DPH by mu mohol byť teoreticky zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že ako kontrolovaný daňový subjekt vedel, že určité plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t. j. subdodávateľa“, pričom v tejto veci to nikdy zistené nebolo. Žalobca hodnotil postup správcu dane a žalovaného ako v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušných právnych noriem Európskej únie aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
36. Žalobca uviedol, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru, fotodokumentáciu a prílohy s podrobným opisom dodaných tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa a na základe uvedeného preukázal všetky skutočnosti, ako aj to, kde použil predmetný tovar resp. službu na ďalšie spracovanie alebo následný predaj, pričom vie preukázať aj samotnú existenciu takto vyrobeného konečného tovaru alebo poskytnutej služby. Pokiaľ ide o preukazovanie neexistencie plnenia v dôsledku okolností, ktoré mal správca dane zistiť u dodávateľov alebo ich subdodávateľov, znáša podľa ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu práve správca dane. Podľa žalobcu dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.
37. Žalovanému bola replika doručená dňa 25.01.2021, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
právny názor správneho súdu
38. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) v znení neskorších predpisov, postupujúc podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP (všeobecná správna žaloba) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie účastníkov konania v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci nie je možné vyhovieť, preto žalobu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
39. V súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v § 182 ods. 1 písm. g) SSP, § 105 ods. 2 písm. a) SSP správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 20.04.2021).
40. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
41. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
42. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 43. Úlohou správneho súdu v tejto veci bolo na základe včas podanej správnej žaloby (v medziach uplatnených žalobných dôvodov) preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu daňových orgánov, ktoré v rámci vykonaného dokazovania v daňovom konaní prijali záver, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. mu skutočne dodali tovar a služby uvedené v preverovaných faktúrach, a že pri deklarovanom dodaní tovaru a služieb nevznikla daňová povinnosť zmysle § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služieb je pritom základnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane u daňového subjektu, t. j. žalobcu, keď podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zistenia tvorili podklad pre rozhodnutie správcu dane, ktorým daňovému subjektu bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 32 186,58 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015.
44. Po preštudovaní administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v správcovi dane predloženom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2015 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 968,23 EUR a zároveň si uplatnil odpočítanie DPH z nákupu materiálu a služieb v súvislosti s ich dodaním od vyššie označených dodávateľských spoločností BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. Správca dane u žalobcu následne vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2015. Z výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100949575/2019 zo dňa 29.04.2019, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100991908/2019 zo dňa 29.04.2019 boli doručené kontrolovanému daňovému subjektu dňa 02.05.2019, čím bola daňová kontrola dňa 02.05.2019 ukončená. Výsledkom daňovej kontroly boli zistenia a dôkazy, na základe ktorých bol správcom dane vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume 32 186,58 EUR. Vo výzve správca dane určil 20 pracovných dní na písomné vyjadrenie sa k protokolu odo dňa doručenia výzvy. Dňa 27.05.2019 zaslal daňový subjekt správcovi dane žiadosť o predĺženie tejto lehoty, ktorej správca dane nevyhovel. Určená, nad rámec zákona stanovená lehota 20 pracovných dní uplynula dňa 31.05.2019. Daňový subjekt v stanovenej lehote nepredložil správcovi dane pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole a ku skutočnostiam uvedeným v ňom sa nevyjadril (Úradný záznam č. 101328359/2019 zo dňa 03.06.2019). Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, uvedenie pripomienok a uvedenie dôkazov vo vyrubovacom konaní s predložením listín zo dňa 13.06.2019
doručil žalobca - daňový subjekt správcovi dane až dňa 17.06.2019. Oznámením č.101594409/2019 zo dňa 02.07.2019 správca dane oznámil žalobcovi, že jeho vyjadrenie zo dňa 13.06.2019 vzhľadom na zmeškanú lehotu považuje za bezpredmetné. Správca dane vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie č. 101379924/2019 za zdaňovacie obdobie máj 2015, ktoré Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím č. 102339883/2019 zo dňa 10.10.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že postup správcu dane v súvislosti s podanou žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k protokolu nebol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane v ďalšom konaní stanovil termín prerokovania pripomienok na deň 06.02.2020 (predvolanie č. 100089455/2020 zo dňa 09.01.2020, doručené dňa 14.01.2020). V stanovenom termíne sa k správcovi dane za daňový subjekt - žalobcu nikto nedostavil (Úradný záznam č. 100374917/2020 zo dňa 06.02.2020). Správca dane po zohľadnení všetkých skutočností zotrval na svojich záveroch a následne vydal Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100385837/2020 zo dňa 20.02.2020. 45. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 100385837/2020 zo dňa 20.02.2020 zaujal nasledovné stanovisko: „Pri výkone daňovej kontroly bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt realizoval v roku 2015 svoju podnikateľskú činnosť v prevádzkových priestoroch na adrese Nižné Kapustníky 3 v Košiciach. Pre svojich odberateľov zabezpečoval podľa ich potrieb rôzne reklamné a marketingové služby. K uvedenej činnosti využíval najmä priestory uvedeného areálu, ktoré boli vybavené vlastnými a prenajatými zariadeniami slúžiacimi na výrobu rôznych malo - a veľko - formátových tlačovín (papier, plátno, fólia, mesh, samolepky, vizitky, hlavičkový papier, rôzne formáty letákov, bannery, katalógy, kalendáre, zápisníky a pod.), výrobu a potlač rôznych reklamných predmetov (potlače pier, hrnčekov zapaľovačov, tričiek, zápisníkov, kalendárov a iné), výrobu rôznych stojanov, pútačov, svetelných reklám (k dispozícii zváračská dielňa). Časť výrobnej technológie bola vo vlastníctve kontrolovaného daňového subjektu, avšak prevažnú časť mal v prenájme od spoločnosti fíerce s.r.o., Nižné Kapustníky 3, Košice, DIČ 2023336524. Za týmto účelom zamestnával v roku 2015 približne 30-35 zamestnancov. Nemá ekonomické opodstatnenie a nie je žiadny zmysluplný dôvod na jednej strane obstarávať rôznu výrobnú a reprodukčnú technológiu, príp. platiť za jej prenájom, prevádzkovať priestory, platiť mzdu zamestnancom a na strane druhej nakupovať tovary rovnakého charakteru od sprostredkovateľov, ktorí nemajú zabezpečené patričné materiálové, logistické, strojové a iné potrebné vybavenie, finančné zdroje a pod. a ktorí tieto prezentované dodávky len posúvali ďalším sprostredkovateľom. V prípade tovarov, ktoré daňový subjekt nedokázal vo vlastnej réžii vyrábať (zapaľovače, hrnčeky, tričká a pod.) a ktoré príp. len zhodnocoval (napr. potlačou, vyšívaním) a následne predával svojim zákazníkom, správca dane nedokázal identifikovať ich skutočných dodávateľov, nakoľko sa ich faktúry medzi faktúrami predloženými k daňovej kontrole nenachádzali. Jednoznačne však daňovou kontrolou bolo preukázané, že tieto tovary a služby preverovaní deklarovaní dodávatelia, z faktúr ktorých si kontrolovaný daňový subjekt v roku 2015 odpočítaval daň, reálne nedodávali. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky preverované dodávateľské spoločnosti je možné charakterizovať niekoľkými spoločnými črtami:
- jednalo sa o spoločnosti, ktoré boli prezentované výlučne len vlastným obchodným menom a jednou osobou konateľa/spoločníka so sídlom väčšinou na virtuálnych adresách (k dispozícii v sídle často len poštová schránka),
- častokrát sa jednalo o spoločnosti s virtuálnym sídlom v Bratislave, pričom ich konateľ a jediný reprezentant mal trvalý pobyt a zdržiaval sa v Košiciach a blízkom okolí,
- konatelia týchto spoločností do nich vstupovali často až ako tretí, štvrtí v poradí v čase, keď spoločnosť už nevykazovala žiadnu reálnu činnosť. Po deklarovaných dodávkach pre kontrolovaný daňový subjekt väčšinou tieto spoločnosti zanikli a zlúčili sa do iných nefunkčných a ekonomicky neaktívnych spoločností, príp. boli „odpredávané" zahraničným spoločníkom a ostávali bez konateľov,
- tieto spoločnosti nevlastnili žiadny majetok, nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevykazovali reálnu podnikateľskú činnosť,
- v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty (svoje dodania), avšak vždy len s minimálnou vlastnou daňovou povinnosťou,
- svoju fiktívnu činnosť vykonávali bez reálnych finančných zdrojov,
- v rámci realizovaných výsluchov jednotlivých, vtedy aktívnych konateľov dodávateľských spoločností, títo nevedeli uviesť žiadne skutočnosti k svojim dodávkam pre spol. CLV s.r.o. mimo informácií, ktoré vyčítali z faktúr, ktoré im pri jednotlivých výsluchoch správca dane predložil k nahliadnutiu a častokrát ani nevedeli uviesť, čo jednotlivé tovary uvedené na faktúrach dodané pre spol. CLV s.r.o. vlastne predstavovali. Všetci jednotne uvádzali, že prijaté objednávky len posúvali ďalej svojim subdodávateľom.
Po zohľadnení týchto skutočností má správca dane aj opodstatnené pochybnosti, vzhľadom na prezentované znalosti a odbornú spôsobilosť niektorých z nich, že by boli vôbec schopní interpretovať niektoré požiadavky odberateľa svojim subdodávateľom. Za povšimnutie stojí aj fakt, že unisono všetci z týchto konateľov realizovali svoje dodávky po osobnom stretnutí s Y.. O. - konateľom kontrolovaného daňového subjektu, ktorý im zadával zadanie, príp. odovzdával nejaké grafické návrhy a následne zrealizovanú dodávku osobne preberal. Je málo pravdepodobné, že by za spoločnosť s takým počtom zamestnancov a tak veľkým rozsahom podnikateľských aktivít a odberateľov realizoval všetky činnosti ohľadom nákupu a preberania dodávok výlučne jej konateľ. Aj táto skutočnosť potvrdzuje správnosť záverov správcu dane o fiktívnych dodávkach, dodávatelia dane so žiadnym zamestnancom CLV s.r.o. nespolupracovali, jediné meno, ktoré zo spoločnosti poznali bolo len meno jej konateľa. Záverom je možné uviesť, že v priebehu daňovej kontroly neboli preukázané reálne dodania tovarov a služieb od preverovaných dodávateľských spoločností. Tieto dodávateľské spoločnosti z pohľadu roka 2015 vystavovali pre kontrolovaný daňový subjekt faktúry bez reálnych dodávok tovarov a služieb, ktoré síce súviseli s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, avšak neboli reálne nikdy dodané. Vytvorili tak spleť dodávateľov, kde sa tieto podnikateľské subjekty prezentovali raz ako priami dodávatelia, raz ako subdodávatelia priamych dodávateľov pre CLV s.r.o. Na základe týchto skutočností správca dane uvádza, že pri faktúrach deklarovaných dodaniach tovarov a služieb preverovaných dodávateľských spoločností pre CLV s.r.o. boli tieto, bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do dodávateľského reťazca z dôvodov, aby umožnili odberateľovi získať neoprávnenú daňovú výhodu pri optimalizácii si svojich daňových povinností vyplývajúcich z vlastnej reálnej výroby a predaja rôznych reklamných a marketingových aktivít (tovarov, služieb), ktorú zabezpečoval pomocou disponibilnej výrobnej technológie, s vlastnými zamestnancami a vo výrobných priestoroch, ktoré mal v roku 2015 k dispozícii. Daňový subjekt CLV s.r.o. počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1,2 v nadväznosti na § 51 ods. 1, ktoré si uplatnil, pretože nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že došlo k reálnym dodávkam tovarov služieb od deklarovaných dodávateľov a vzniku daňovej povinnosti v súlade s § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2015. Jednoznačne bolo teda vykonanou daňovou kontrolou preukázané zneužitie práva a neoprávnený odpočet dane z prijatých faktúr od dodávateľov bez reálnej dodávky na nich deklarovaných tovarov a služieb. Uplatnením odpočítania došlo k porušeniu nasledujúcich ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov: • § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, • § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby, • § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podmienkou odpočítania dane na vstupe z prijatých tovarov a služieb je ich použitie na účely svojho podnikania. Správca dane dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov ku skutočnosti, že prezentované obchodné prípady sú fiktívne a boli vytvorené umelo a účelovo bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. K prijatým deklarovaným dodaniam reálne nedošlo, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 cit. zákona. Na základe uvedených skutočností a zistení v rámci realizovanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie č. 101379924/2019, ktorým vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie máj 2015 rozdiel dane v sume 32 186,58 EUR. Toto rozhodnutie bolo doručené daňovému subjektu dňa 18.06.2019. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal dňa 17.07.2019 daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote odvolanie č. 6/11748462/2019 zo dňa 16.07.2019. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v súlade s ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie a konštatovalo, že procesný postup správcu dane vo vyrubovacom konaní nebol v súlade s ustanoveniami tohto zákona, a preto vydané rozhodnutie č. 101379924/2019 zo dňa 12.06.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí FR SR č. 102339883/2019 zo dňa 10.10.2019 odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby podané
vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 13.06.2019 akceptoval a s daňovým subjektom prerokoval podané pripomienky a predložené dôkazy. V prípade, ak to bude potrebné, správca dane doplní dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Na základe uvedeného rozhodnutia FR SR zaslal správca dane daňovému subjektu predvolanie č. 100089455/2020 zo dňa 09.01.2020 a v súlade s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovil v intenciách tohto rozhodnutia termín prerokovania zaslaných pripomienok k protokolu z daňovej kontroly a predložených dôkazov na 06.02.2020. Zaslané predvolanie bolo spoločnosti CLV s.r.o. doručené dňa 14.01.2020. V stanovenom termíne sa za spoločnosť CLV s.r.o. k prerokovaniu zaslaných pripomienok k protokolu žiadny zástupca nedostavil, ani správcovi dane nezaslal žiadne oznámenie o dôvodoch svojej neúčasti, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 100374917/2020 zo dňa 06.02.2020. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2019 k zisteniam uvedeným v protokole č. 100949575/2019 zo dňa 29.04.2019 nerozporoval žiadny zo záverov správcu dane zistených pri výkone daňovej kontroly, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že kontrolované subdodávky neboli len fiktívne (dokladové), bez reálnej dodávky tovarov, príp. služieb, tak ako to správca dane konštatuje v predmetnom protokole. Nevyvrátil závery a zistenia správcu dane, že dodávky pre svojich odberateľov realizoval daňový subjekt buď vo vlastnej réžii (vlastnou výrobou) alebo od iných než preverovaných subdodávateľov v prípade tovarov, ktoré vo vlastnej réžii vyrábať nedokázal a ktoré príp. len zhodnocoval a až zhodnotené následne predával svojim zákazníkom. Faktúry týchto skutočných dodávateľov sa v účtovníctve spoločnosti nenachádzali, a preto ich správca dane nedokázal identifikovať. Rovnako sa nevyjadril a ani nerozporoval preukázané skutočnosti, že v prípade týchto preverovaných subdodávateľov sa jednalo o spoločnosti, ktoré len simulovali podnikateľskú činnosť, čo okrem vykonaných výsluchov vtedajších konateľov bolo potvrdené aj z interných databáz finančnej správy. Bolo preukázané vzájomné prepojenie týchto subdodávateľov a ich koordinovaná spolupráca smerujúca k tomu, aby kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať neoprávnenú daňovú výhodu pri „optimalizácii" svojich daňových povinností. Nosnou myšlienkou v predloženom vyjadrení daňového subjektu je len skutočnosť, že nakupované tovary a služby ďalej fakturoval svojim odberateľom, príp. použil na svoju spotrebu, a teda že tieto tovary a služby reálne prijal. Svoje tvrdenia však dokladoval len priloženými scanami vystavených faktúr, resp. iným obrazovým materiálom. Skutočnosť od koho tieto predávané dodávky reálne nadobudol nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi s výnimkou prijatých faktúr. Obdobne v podanom odvolaní č. 6/11748462/2019 zo dňa 16.07.2019 k zrušenému rozhodnutiu správcu dane č. 101379924/2019 zo dňa 12.06.2019 bola hlavným argumentom a dôkazom daňového subjektu skutočnosť, že nakupované tovary a služby ďalej fakturoval svojim odberateľom, príp. použil na vlastnú spotrebu, a teda že tieto tovary a služby reálne prijal. Dôkazy, resp. relevantné doklady preukazujúce dodávky tovarov a služieb od preverovaných subdodávateľov však žiadne nepredložil. Taktiež napadol zákonnosť vyrubovacieho konania a to hlavne z dôvodu, že nemal vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, pretože mu nebola predĺžená lehota na jeho predloženie. A to aj napriek skutočnosti, že správca dane určil lehotu na vyjadrenie sa v dĺžke 20 pracovných dní, čo je nad rámec stanovený v § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S odstupom času je však zrejmé, že zo strany daňového subjektu sa jednalo len o účelový argument, pretože ani pri opakovanom prerokovávaní jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole a k predloženým dôkazom sa bez ospravedlnenia zástupca spoločnosti nedostavil. Tak isto nespolupracoval ani v priebehu výkonu daňovej kontroly, keď bol opakovane písomne vyzývaný, aby predložil vyjadrenia a dôkazy preukazujúce dodávky tovarov a služieb od preverovaných dodávateľov (napr. výzvy č. 100095150/2019 zo dňa 09.01.2019, 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, 100383766/2019 zo dňa 06.02.2019, 100798682/2019 zo dňa 05.04.2019, ktoré mu boli preukázateľne doručené a na ktoré nereagoval). Rovnako mu bolo zaslaných min. 25 upovedomení o tom, že sa bude konať výsluch svedka - niektorého z vtedajších konateľov niektorého z preverovaných subdodávateľov - ani na jeden výsluch sa žiadny zástupca CLV s.r.o. bez ospravedlnenia nedostavil. Už len z tohto krátkeho prehľadu je zrejmé, že daňový subjekt už v priebehu výkonu daňovej kontroly mal mnohokrát možnosť oboznamovať sa priebežne so zisteniami správcu dane a podávať k nim svoje vyjadrenia, resp. predkladať dôkazy, tieto možnosti však nikdy nevyužil. Na základe uvedeného správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2015 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov neuznáva odpočítanie dane v sume 32 186,58 EUR.“
46. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty /ďalej len „zákon o DPH“/, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
47. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
48. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
49. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
51. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
53. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní ( ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
54. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
55. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
56. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
58. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
59. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
60. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
61. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a zároveň preskúmal aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správny súd má v tomto prípade za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho správne vyvodili právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
62. Daňová kontrola je jednou z činností správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za účel vyrubovacieho konania možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania.
63. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní (nesprávne zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia príslušných právnych predpisov) žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe opakovane akcentoval, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje práva, na uplatnenie ktorých bol vyzvaný správcom dane, preto nakoľko svoje práva nevyužil, z uvedeného dôvodu nemôže tvrdiť, že mu boli tieto práva odopreté. Počas daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane na preukázanie dôvodnosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, pričom nereagoval na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa výsluchu svedkov ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu dňa 06.02.2020.
64. Správny súd uvádza, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia k uplatneniu odpočítania dane na základe faktúr vystavených označenými dodávateľskými spoločnosťami ( jednotlivé výzvy boli žalobcom prevzaté dňa 11.02.2019 a 05.03.2019), žalobca však správcovi dane žiadne dôkazy nepredložil. Z obsahu uvedenej výzvy, ktorou bolo uložené, aby v prípade každej zo spoločností žalobca preukázal oprávnenosť odpočítania dane za dodanie služieb a tovaru a to:
- pri spoločnosti BOURNES s.r.o., správca dane požiadal žalobcu o predloženie relevantných dokladov, písomností a ostatných náležitostí preukazujúcich reálnu dodávku fakturovaných tovarov (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019). Žalobca na výzvu nereagoval a žiadne doklady preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.
- pri spoločnosti MAEDA, s.r.o. správca dane požiadal žalobcu, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovaru deklarovaného faktúrou od spoločnosti MAEDA s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019). Žalobca na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie tohto zariadenia nepredložil.
- pri spoločnosti REWORD, s.r.o. správca dane požiadal žalobcu, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovarov deklarované uvedenými prijatými faktúrami od spoločnosti REWORD s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019 doručená dňa 05.03.2019). Žalobca na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.
- pri spoločnosti RKI, spol. s r.o. správca dane požiadal žalobcu, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky týchto služieb, a to najmä objednávky a zmluvy k jednotlivým faktúram/kampaniam, doklady preukazujúce vzájomné odsúhlasenie početností odvysielania jednotlivých reklamných spotov, náležitosti preukazujúce reálnu dodávku týchto fakturovaných služieb, upresnenie spôsobu ich ďalšieho použitia pre podnikateľské aktivity daňového subjektu CLV s.r.o. a pod., ktoré sú deklarované uvedenými prijatými faktúrami od spol. RKI, spol. s r.o. (výzva č. 100383766/2019 zo dňa 06.02.2019 doručená dňa 11.02.2019). Žalobca na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto služieb nepredložil.
- pri spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., správca dane požiadal žalobcu, aby predložil relevantné doklady, písomnosti a ostatné náležitosti preukazujúce reálne dodávky tovarov deklarované faktúrami od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. (výzva č. 100535073/2019 zo dňa 28.02.2019, doručená dňa 05.03.2019), žalobca na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce skutočné prijatie týchto tovarov nepredložil.
Možno podľa názoru súdu prijať záver, že v uvedenej výzve týkajúcej sa tej ktorej spoločnosti podľa jej obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) vyhodnotil súd ako správny procesný postup správcu dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet DPH, by následne prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
65. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, resp. k niektorým preverovaným faktúram objednávky a plány vysielania reklamných spotov. Správca dane sa predloženými dôkazmi vo vyrubovacom konaní zaoberal, ako dôkazy ich aj riadne hodnotil a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly. Správca dane (a následne aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí) zaujali stanovisko, že fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní odberateľom žalobcu, ani fotodokumentácia tovarov a služieb a ich použitia, nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. - uvedené ako dodávatelia na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň v preverovanom zdaňovacom období. Žalovaný preto zaujal stanovisko, že v danom prípade vyrubovacie konanie neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly.
66. Správny súd sa rovnako stotožňuje s uvedenými závermi správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených žalovaným, ako aj zo samotného obsahu administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej kontroly predložil žalobca správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry označené v 3. odseku odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Nielen podľa názoru žalovaného, ale aj podľa názoru správneho súdu, žalobcom neskôr predložené dôkazy nie sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené dôkazy totižto nepreukazujú dodanie tovaru a služieb deklarovanými spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o., ale tieto preukazujú iba ďalšie použitie dodaného tovaru a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu. Uvedené dôkazy tak nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali žalobcom označené spoločnosti.
67. K námietkam žalobcu o nesprávnosti záveru administratívneho orgánu týkajúceho sa hmotnoprávneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly možno prijať opodstatnený záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovaných tovarov a služieb práve označenými spoločnosťami spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že ani žalobca a ani uvedené spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám. Žalobcom predložené dôkazy majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období. Žalobca k deklarovaným zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy, za akých okolností dodal tovar a služby uvedené na faktúrach, nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah, čoho sa týkali, atď. a nepredložil žiadne dôkazy o deklarovaných dodávkach tovarov a služieb. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať, nepreukázali reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Zo zápisníc výsluchov jednotlivých vtedajších konateľov je zrejmé, že títo nevedeli uviesť, čo, kde a s kým ich spoločnosť vykonávala, nevedeli uviesť žiadne bližšie informácie k fakturovaným dodávkam, dokázali interpretovať len obsah vystavených faktúr, ktoré im správca dane pri výsluchu predložil s dodatkom, že všetko od objednávky až po preberanie tovaru zabezpečoval za daňový subjekt výlučne jeho konateľ.
68. Správny súd zároveň vo vzťahu k otázke dôkazného bremena v rámci daňového konania poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (právne názory vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010), z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Správny súd zdôrazňuje, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností vyplývajúcich z dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemôže byť uznaný ako oprávnený.
69. Z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že aj keď správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločnosti BOURNES s.r.o., MAEDA s.r.o., REWORD s.r.o., RKI, spol. s r.o., STANCO GROUP s.r.o. a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane za danej situácie nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, pretože z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadal len preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok, teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach.
70. Na základe uvedeného nie je ani na mieste tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho orgánu preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/20/2011), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly riadne vykonal dokazovanie, závery ktorého vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca daňovým orgánom nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve deklarované dodávateľské spoločnosti.
71. K žalobcovej námietke, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má totožný text ako odôvodnenia rozhodnutí za zdaňovacie obdobia roka 2018, má súd za to, že každé rozhodnutie žalovaného sa týka konkrétneho zdaňovacieho obdobia a v každom rozhodnutí žalovaný reaguje na námietky žalobcu uvedené v jednotlivých odvolaniach, ktoré sú však totožné, čo nevylučuje, že aj vysporiadanie s takýmito námietkami môže byť totožné, avšak vždy s prihliadnutím na zistené skutočnosti, procesnoprávne i hmotnoprávne, v danom zdaňovacom období.
72. Napadnuté rozhodnutie považuje správny súd za presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, a preto ani námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd nepovažuje za dôvodnú.
73. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).
74. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí, pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
76. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.