Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M.Á. Z., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/X, XXX XX K. Ľ., pr. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava v konaní o zaplatenie 1 042,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 24.01.2020 č.k. -93, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 042,48 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1 042,48 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , , .

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 04.12.2016 došlo na R. ulici v K. R. ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k zrážke dvoch motorových vozidiel, a to motorového vozidla N. X., G.: K., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol žalobca, a motorového vozidla N. U., G.: K., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol R. H., a ktoré v čase škodovej udalosti viedol Z. D.. Podľa predloženého záznamu o dopravnej nehode, vinníkom škodovej udalosti bol vodič motorového vozidla N. U., ktorého vlastník mal povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel uzavretého u žalovaného ako poisťovateľa. Podľa záznamu o dopravnej nehode došlo ku zrážke tak, že do pravej prednej časti vozidla žalobcu (pravá časť z pohľadu vodiča vozidla), idúceho po hlavnej ceste narazilo vozidlo N. U. ľavou prednou časťou (z pohľadu vodiča). Podľa záznamu o dopravnej nehode na vozidle žalobcu bol viditeľne poškodený blatník, puklica, podblatník, nárazník, a v poznámke je uvedené problém s riadením. Na

vozidle N. U. boli podľa záznamu o dopravnej nehode viditeľne poškodené nárazník, svetlo, smerovka a maska. Poškodený, teda žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi listinou doručenou žalovanému dňa 13.12.2016. Žalobca si dal vozidlo opraviť a servis za opravu mu vystavil Faktúru č. N na sumu 1.042,48 eur, z ktorej vyplývajú vymenené, prípadne opravené časti motorového vozidla a práca s tým súvisiaca. Listom zo dňa 04.01.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetnú škodu prešetril, a to bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, respektíve za iných technických podmienok, ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Podľa vyjadrenia žalovaného v odpore, ktoré nebolo popreté, žalovaný následne ešte oznámením zo dňa 16.05.2018 oznámil žalobcovi, že jeho stanovisko ostáva nemenné.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že žalobca sa v tomto konaní domáhal poisteného plnenia z dôvodu, že škodovú udalosť pri ktorej vznikla žalobcovi škoda na jeho motorovom vozidle, zavinil poistenec žalovaného. Hlavnými námietkami žalovaného boli nedostatok žaloby a nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou. Námietku žalovaného ohľadom nedostatku žaloby, súd považoval za bezpredmetnú. V žalobe sú dostatočne popísané rozhodujúce skutočnosti pre účely tohto konania, zo žaloby vyplýva, že došlo ku škodovej udalosti, kedy k nej došlo, že vinníkom bol poistenec žalovaného, že žalobca nahlásil žalovanému poistnú udalosť, a uplatnil si u žalovaného nárok na náhradu škody, v akej výške, a z čoho túto škodu odvodzoval. Vzhľadom na predmet žaloby je takto popísaný skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie súdu.

5. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj druhou námietkou žalovaného, teda nedostatkom príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou. Skonštatoval, že žalovaný týmto tvrdením odôvodnil nevyplatenie poistného plnenia, pričom na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy a napriek viacerým výzvam nepredložil ani likvidačný spis. V tejto súvislosti súd uviedol, že ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no tieto nepredložila, respektíve hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, respektíve navrhnuté dôkazy neboli predložené. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

6. Tvrdenie žalovaného o nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na preukázanie ktorých nebol navrhnutý, a teda ani predložený žiaden dôkaz. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane z faktúry predloženej žalobcom vyplýva skutočnosť, že suma bola vyfakturovaná servisom a že nedosahuje výšku škody, pri ktorej by bolo potrebné privolať políciu (t.j. jeden a pol násobok väčšej škody podľa , čo predstavuje sumu 3.999,- eur). Teda išlo o škodovú udalosť, ktorú účastníci škodovej udalosti môžu vyriešiť záznamom o dopravnej nehode, zároveň z faktúry vyplýva, že boli robené práce a vymenené diely, ktoré zodpovedajú priebehu škodovej udalosti podľa záznamu o dopravnej nehode. Súd sa za tohto stavu priklonil k názorovej línii vyjadrenej v rozhodnutiach uvádzaných v žalobe, že pri škodovej udalosti s menším rozsahom škody, pri ktorých nedôjde k zraneniu osôb a nie je daná povinnosť privolať políciu, slúži ako dôkaz o vzniku a priebehu škodovej udalosti práve záznam o dopravnej nehode, ktorý na mieste udalosti vypĺňajú a podpisujú účastníci konania vedomí si právnych následkov nepravdivých tvrdení uvedených v zázname. Účelom záznamu o dopravnej nehode je bezprostredná dokumentácia vzniku a priebehu škodovej udalosti jej účastníkmi, sledujúca rýchlu likvidáciu poistnej udalosti. Záznam o škodovej nehode preto súd považoval za listinu spôsobilú preukázať právny základ nároku poškodeného na náhradu škody.

7. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi sumu 1.042,48 eur spolu so žiadaným úrokom z omeškania v zmysle citovaných právnych predpisov, pretože žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a to vo výške zodpovedajúcej úprave platnej a účinnej v čase vzniku omeškania žalovaného. V danom prípade žalobcovi prislúchajú úroky z omeškania vo výške o 5

percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadza ECB ku dňu 20.01.2018 bola vo výške 0,00%, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Keďže žalobca si úrok uplatnil v zákonnej výške, súd mu ho priznal tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa, kedy si ho žalobca uplatnil, keďže ide nepochybne o deň po skončení prešetrenia škodovej udalosti a po oznámení, že žalovaný plniť nebude, kedy už žalovaný bol v omeškaní s výplatou poistného plnenia.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. , v spojení s . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Ďalej odvolateľ vyčíta súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, a že súd svoje rozhodnutie neodôvodnil postupom, aby bolo presvedčivé. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného poukazujúcou na skutočnosť, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku vo vedenom spore nepreukázal, pričom práve na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti neposkytnutia plnenia zo strany žalovaného, odvolateľ opätovne poukázal na Oznámenie č. 1, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie neposkytnutia poistného plnenia. S poukazom na stanovisko žalovaného uvádzajúce v Oznámení 1 a v Oznámení 2 má odvolateľ za to, že žalobca disponoval informáciou o dôvodoch nevyplatenia poistného plnenia spočívajúcich v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a samotnou škodou. Žalobca napriek uvedenej skutočnosti o potrebe preukázania kauzálneho nexusu medzi škodou a jej vznikom, si v predmetnom spore uplatňoval nárok, ktorý je potrebné považovať za nepreukázaný a nedôvodný. Žalobca na preukázanie ním tvrdeným skutočností sa obmedzil len na poukazovanie na prehlásenie poistného, ktorým má byť preukázaný spôsob vzniku škodovej udalosti, pričom však vzhľadom na samotné poškodenie motorového vozidla bolo zo strany technika K. jednoznačne zaujaté stanovisko, že pri uvedených poškodeniach nie je daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, respektíve za iných technických podmienok, ako pri opisovanom kontakte vozidiel, t.j. škodovej udalosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou. Podľa odvolateľa povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 22.11.2018. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádza v čom spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov. Nestačí len poukázanie na existenciu zákonných odvolacích dôvodov je nevyhnutné, aby strana sporu, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie napadá uviedla na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom došlo k naplneniu ním uvádzaných odvolacích dôvodov, aplikácia odvolacích dôvodov tak musí byť odôvodnená a preukázaná. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s právnym posúdením súdom prvej inštancie, bol povinný aspoň stručne konkrétne vysvetliť, v čom je úvaha súdu prvej inštancie nesprávna, a prípadne aj z akých ustanovení právneho predpisu bolo potrebné v predmetnom spore vychádzať. Žalovaný opätovne v podanom odvolaní len konštatuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, pričom je to práve žalovaný, kto neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol jeho neúspech v spore. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp.zn. v súvislosti s priznanými úrokmi z omeškania, k tomu žalobca uvádza, že ak by sa pripustili závery najvyššieho súdu z citovaného rozsudku, nastala by absolútna situácia kedy by žalobca (poškodený) mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priamo od škodcov podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi

by titulom uplatnenia nároku z povinného zmluvného poistenia takýto nárok nemal. V prípade aplikácie citovaného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR, by došlo k diskriminácií dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 22.11.2018, podľa ktorého zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, vyplývajúce z ust. vznikne vždy aj vtom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa zákona a to bez ohľadu na to, či pri tom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z citovaného ustanovenia teda nepochybne vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. Keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania postupom podľa .

11. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v , , vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) a pre zdôraznenie uvádza:

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a súd jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

18. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

19. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení / / odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (). Odvolacou

námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Preto neobstojí odvolacia námietka nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Rovnako neobstojí námietka nesprávneho procesného postupu, ktorým malo byť porušené právo na spravodlivý proces.

23. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že všeobecne a bez bližšej konkretizácie namietané konanie súdu nenapĺňa znaky porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

24. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obsah odvolacích námietok žalovaného je totožný s námietkami, ktoré boli vznášané už aj v podanom odpore žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu, a počas konania pred súdom prvej inštancie, a na ktoré súd prvej inštancie dostatočným spôsobom reagoval, preto na jeho závery odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

25. Odvolacie námietky žalovaného spočívajú v tom, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus - príčinnú súvislosť medzi škodou a jej vznikom a uplatnil si nárok, ktorý žalovaný považuje za nepreukázaný a nedôvodný a že žalovaný dostatočne preukázal ním stanovený postup spočívajúci v neuhradení žalobcom uplatnenej škody, s poukazom na jeho likvidačné správy, respektíve závery, a že dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý má ním uplatnený nárok preukázať.

26. K námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na logické odôvodnenie v bode 22 a 23 rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou žalovaného, teda nedostatkom príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi na jeho motorovom vozidle

a škodovou udalosťou. S týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nižšie uvedené.

27. ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nestačí len skutočnosti tvrdiť, ale je nevyhnutné tvrdené skutočnosti preukázať, v opačnom prípade dochádza k neuneseniu dôkazného bremena. Povinnosť tvrdenia a dôkazné povinnosť pritom zaťažuje obe strany sporu, nie výlučne len žalobcu ako mylne v odvolaní uvádza žalovaný.

28. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný ako poisťovateľ, ktorý neuhradil žalobcovi vzniknutú škodu a žalobca ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, pretože škoda bola spôsobená vodičom motorového vozidla, ktorého vlastník mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v konaní predložil príslušnú faktúru za opravu motorového vozila, pričom oprava motorového vozidla bola uskutočnená po vykonaní obhliadky poškodeného motorového vozidla, dcérskou spoločnosťou žalovaného v súlade so záznamom o dopravnej nehode, ktorý presne opísal mechanizmus vzniku škodovej udalosti, a zároveň taktiež rozsah vzniknutých poškodení. Žalovaný neuznal rozsah poškodenia a poškodenému odmietol uhradiť ním riadne uplatnený nárok, s poukazom na to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou na motorovom vozidla žalobcu a škodovou udalosťou. Žalovaný však svoje tvrdenia žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne odborné vyjadrenie, či znalecký posudok, ktorý by ním tvrdené skutočnosti technického charakteru, na základe ktorých odmietol uhradiť vzniknutú škodu, preukázal. Navyše žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzývaný, aby predložil likvidačný spis k škodovej udalosti, ktorý obsahuje všetky podklady, z ktorých žalovaný pri šetrení škodovej udalosti vychádzal, a na základe ktorých uzavrel likvidáciu predmetnej škodovej udalosti. Žalovaný však na výzvy zo strany súdu vôbec nereagoval, likvidačný spis bez akéhokoľvek odôvodnenia súdu prvej inštancie nepredložil.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k nim uplatnenému nároku na náhradu škody v rozsahu žalobcom zdokumentovaného poškodenia motorového vozidla (záznam o dopravnej nehode zo dňa 04. 12. 2016, faktúra č. VS:XXXXXX na sumu 1.042,48 eur), z ktorého vyplýva rozsah poškodenia motorového vozidla, vymenené, prípadne opravené časti motorového vozidla, tiež práca s tým súvisiaca. Naopak žalovaný, ktorý predmetnú škodu prešetril, bez poskytnutia poistného plnenia, dôvodnosť tohto svojho postupu odôvodnil tvrdením, že na vozidle sú poškodenia, kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou, alebo vznikli v iných súvislostiach, respektíve za iných technických podmienok, dôvodnosť tohto svojho tvrdenia v rámci uplatnenej obrany pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Pritom platí, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno vo vzťahu k produkovanej obrane proti žalobe v prvoinštančnom konaní nepochybne spočívalo na strane žalovanej. Žalovaný teda podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia plnenia, čím neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je jeho neúspech v predmetnom spore.

30. Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná rozsahu žalobcom zdokumentovaného poškodenia, a zároveň odmieta poskytnúť poškodenému plnenie, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje poisťovateľa, a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho procesný neúspech. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne skutočnosti, a v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutej žalobcovi a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalovaného o nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na preukázanie ktorých nebol navrhnutý, a teda ani predložený súdu žiaden dôkaz. V tomto smere nie žalobca, ale žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je neúspech žalovaného v predmetnom spore.

31. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore s ustálenou judikatúrou priznal žalobcovi úroky z omeškania, odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to bez ohľadu na to, či pri tom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Pokiaľ poisťovateľ oznámil poškodenému v zákonnej lehote, že nebude plniť, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.

32. Vychádzajúc zo znenia ust. , a zákona o povinnom zmluvnou poistení, odvolací súd v predmetnej veci je toho názoru, že tieto nevylučujú aplikáciu ust. , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ust. . Podstatným kritériom pre rozlíšenie odvolací súd považuje to, že v ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si žalovaný splnil v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, a teda ho nemožno sankcionovať podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, nevylučuje to aplikáciu ust. , a teda priznanie úrokov z omeškania, z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil v podanej žalobe a tak, ako mu ich súd prvej inštancie správne priznal. Opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď táto ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak nezákonne nezaplatila žalovanému ako poškodenému úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odpovedal na argumenty, ktoré považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie vysvetlil z akých dôvodov vyhovel žalobe o zaplatenie 1.042,48 eur s príslušenstvom a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia vyjadreným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom, a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Navyše, judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis/Grécko z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III., rozsudok Higginsová a ďalší/Francúzsko z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I.).

34. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004, sp. zn. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

35. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd v zmysle ust. , potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o trovách konania.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).