Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/64/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PHOENIX, spol. s r.o. Košice, Werferova 6, 040 11 Košice, IČO: 31 661 769, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní o zaplatenie 695,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 193 zo dňa 27.10.2022 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 193 zo dňa 27.10.2022 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. - 193 zo dňa 27.10.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 695,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 20.7.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (výrok III). V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.6.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle MINI COOPER S, EČV: H. XXX X., rok výroby 2018 v jeho vlastníctve, na ktoré mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla. Vzhľadom na poškodenie vozidla, ktoré zistil obhliadajúci technik, si žalobca dal vozidlo opraviť v autoservise, náklady na opravu predstavovali sumu 1.370,79 Eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa 2.7.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s výpočtom výšky poistného plnenia a priznal a uhradil sumu 475,23 Eur s DPH, po odpočítaní spoluúčasti 200,- Eur. Nepriznaná suma predstavuje 695,56 Eur. Podľa vyjadrenia likvidátora „pokiaľ do poistenia vstupuje vozidlo s poškodeniami, pri ktorých výrobca v rámci technologického postupu opravy nariaďuje výmenu poškodeného dielu za nový diel a sú tieto poškodené diely zdokumentované na fotografiách pred vstupom do poistenia, sú vylúčené z poistenia.“. Žalobca má za to, že dôvod krátenia plnenia nemá oporu v zákone, ani v poistnej zmluve (VPP), keď poisťovňa vedela v plnom rozsahu o danom poškodení vozidla, čo vylučuje zodpovednosť žalobcu za neuvedenie tejto informácie podľa článku 9 ods. 1 písm. a) VPP. Poisťovňa ako dôvod krátenia uviedla len fakt, že menila starý diel za nový, preto ide o výluku z plnenia. Tento dôvod považuje žalobca za nezrozumiteľný, neodkazuje na kvalifikáciu podľa zmluvných podmienok, resp. poistnej zmluvy. Žalobca má za to, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa . Poškodenie v

sume faktúry, ktorá je uvedená ako dôkaz, vzniklo výlučne v súvislosti so škodovou udalosťou, predtým bolo poškodenie vozidla minimálne.

2. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že obhliadka vozidla zo dňa 4.6.2020 zistila okrem poškodenia vzniknutého pri poistnej udalosti aj predchádzajúce poškodenie zadného nárazníka, s týmto poškodením vozidlo žalobcu vstupovalo do poistenia, čo preukazuje fotografia vozidla zo vstupu do poistenia. Zadný nárazník vozidla bol pri vstupe do poistenia zlomený, preto je z technologického hľadiska nutná oprava takéhoto poškodenia výmenou, nakoľko plasty na vozidle sa neopravujú. Skutočnosť, že nárazník bol jeho poškodením určený na výmenu preukazuje aj vyjadrenie autorizovaného servisu Auto Palace. Pri poistnej udalosti preto došlo k poškodeniu nárazníka, ktorý už bol poškodený a oprava predchádzajúceho poškodenia by technologicky znamenala jeho výmenu. V skutočnosti tak došlo poistnou udalosťou k poškodeniu dielu bez akejkoľvek hodnoty. V zmysle VPP preto žalovaný znížil poistné plnenie o sumu opravy poškodených častí identifikovaných pri vstupe do poistenia z dôvodov, že poistenie sa nevzťahuje na poškodenia, s ktorými vozidlo vstúpilo do poistenia. Žalovaný riadne uviedol dôvod zníženia poistného plnenia, prípadný priamy odkaz na čl. 7 ods. 5 poistných podmienok nemení obsah a podstatu dôvodu zníženia plnenia v liste zo dňa 2.7.2020. Ide položky uvedené v dodacom liste a , t.j. zadný nárazník, resp. tie položky, ktoré súviseli s cenou nového náhradného dielu a práce spojené s jeho vymontovaním, zmontovaním a lakovaním.

3. Žalobca namietal, že zadný nárazník nebol pred vstupom do poistenia zlomený, v čase vstupu do poistenia na zadnom nárazníku bol len škrabanec, išlo iba o estetickú vadu, inak by to bolo zaznamenané v poistnej zmluve. Výmena bola nutná až po poistnej udalosti dňa 1.6.2020, kedy došlo k takým mechanickým poškodeniam, že nárazník nebolo možné opraviť a z funkčného a bezpečnostného hľadiska bola potrebná jeho výmena. Výmenu nárazníka potvrdil aj technik pri obhliadke dňa 4.6.2020 v zápise o obhliadke. Samotný technik uznal, že ide o poškodenie z poistnej udalosti zo dňa 1.6.2020.

4. Žalovaný uviedol, že zadný nárazník bol pred vstupom do poistenia zlomený, jednalo sa o trvalú deformáciu nárazníka, ktorá mohla vzniknúť pravdepodobne prepružením (stlačením) po náraze. Ak by bol na nárazníku len škrabanec, tento by nebol viditeľný na fotografii, na ktorej je vozidlo vo väčšej vzdialenosti.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , až 4, , aplikoval , , 2 a (ďalej len „“) a konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu, ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti dňa 1.6.2020, so začiatkom poistenia 26.4.2020. Pri vstupe do poistenia bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že nárazník nie je v 100% stave, je na ňom viditeľný „škrabanec“, čo žalovaný považuje za poškodenie, žalobca za estetický nedostatok. Nesporné bolo aj to, že žalobca si nechal opraviť vozidlo v autoservise Štefan Sopko, náklady na opravu vyúčtované faktúrou predstavovali sumu 1.370,76 Eur s DPH, ktorú si uplatnil u žalovaného. Ďalej podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný uhradil sumu 475,23 Eur po odpočítaní spoluúčasti 200,- Eur a nepriznaná suma bola 695,56 Eur. Spornou skutočnosťou ostala oprávnenosť krátenia poistného plnenia, keď obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že v zmysle poistných podmienok sa poistenie nevzťahuje na poškodenia, s ktorými vozidlo vstúpilo do poistenia a krátil poistné plnenie o všetky servisom účtované položky, ktoré súviseli s opravou nárazníka, t. j. sumu za nový nárazník, prácu, pomernú časť lakovania.

6. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného, že v zmysle článku 7 odsek 5 VPP sa na nárazník (ktorý bol podľa žalovaného poškodený v čase vstupu vozidla do poistenia) poistenie nevzťahuje, nakoľko mal z fotodokumentácie za preukázané, že v čase vstupu vozidla do poistenia sa na nárazníku nachádzal drobný škrabanec. Súd prvej inštancie považoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné sa vysporiadať s otázkou, čo možno považovať za „poškodenie vozidla“, resp. „poškodenie dielu vozidla“. Zákonná definícia tohto pojmu neexistuje, rovnako VPP žalovaného neobsahujú definíciu tohto pojmu. Gramatickým a logickým výkladom dospel súd prvej inštancie k záveru, že za „poškodenie dielu“ možno považovať deštrukciu (hoci len čiastočnú) takého rozsahu, že táto znemožňuje alebo výrazne obmedzuje použiteľnosť dielu na účel, na ktorý je určený. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že už v čase vstupu vozidla do poistenia bola obmedzená

použiteľnosť nárazníka, t.j. že bol určený na výmenu. Predloženie emailovej komunikácie žalovaného s autoservisom zo dňa 14.8.2020 súd prvej inštancie posúdil ako nedostatočné, pretože nie je zrejmé, aká fotografia bola do servisu na posúdenie zaslaná. Súd prvej inštancie pri posudzovaní skutočnosti, či vozidlo bolo v čase vstupu do poistenia poškodené, bral do úvahy aj ďalšie skutočnosti, a to, že zo strany žalovaného nebolo zaslané (po doručení fotografií vozidla) žiadne upozornenie, že lokálnu nerovnosť na nárazníku vyhodnocuje ako poškodenie vozidla, zo spisu nevyplýva žiaden dôkaz, že by poškodenie vozidla tvrdené žalovaným malo vplyv na výšku poistnej sumy a pod. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s obranou žalovaného, že nárazník bol určený na výmenu, nakoľko sa jedná o plast, ktorý nie je určený na opravu. Keďže sa jednalo o drobný, estetický nedostatok, pokiaľ by mal žalobca záujem toto riešiť, mohol tak urobiť jednoducho svojpomocne (očistením postihnutého miesta a následným jemným brúsením špeciálnou brúsnou pastou, kým sa miesto nevyhladí a škrabanec nezmizne). Je pravdou, že opravou vozidla po škodovej udalosti došlo súčasne aj k odstráneniu škrabanca, ktorý už na motorovom vozidle bol pred uzavretím poistnej zmluvy, avšak súd prvej inštancie má za to, že škodovú udalosť nebolo možné riešiť iným spôsobom. Aj keby vozidlo bolo pôvodne v bezchybnom stave, rozsah nákladov na jeho opravu a spôsob jeho opravy, by bol totožný, odstránenie škody a navrátenie veci do pôvodného stavu bolo možné realizovať len výmenou nárazníka, s čím súviseli náklady vo výške žalovanej istiny, ktoré predstavovali žalovaným neuhradenú časť skutočnej škody na strane žalobcu. Ak žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil vyššie citovaným ustanovením článku 7 ods. 5 VPP, súd prvej inštancie predovšetkým nemal za preukázané, že do poistenia vstupovalo tak „poškodené vozidlo“, ako tvrdí žalovaný.

7. V prípade uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne, a to od 20.7.2020 až do zaplatenia. Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti 2.7.2020, t. j. bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. do 17.7.2020. Žalovaný sa teda do omeškania dostal 18.7.2020, keďže však 18.7.2020 pripadol na sobotu, súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania od najbližšieho pracovného dňa, t. j. od 20.7.2020. Sadzba zákonných úrokov z omeškania podľa a v spojení s nariadenia vlády SR č. je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov. V rozhodnom období bola výška zákonných úrokov z omeškania 8%, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok v uvedenej výške a vo zvyšnej časti (čo sa týka začiatku omeškania žalovaného i výšky úroku) žalobu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s , žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa a . Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa žalovaného bola v konaní medzi stranami sporu sporná skutočnosť uplatnenia výluky podľa článku 7 ods. 5 všeobecných poistných podmienok. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že vozidlo žalobcu, ktoré vstupovalo do poistenia, malo poškodenie nárazníka, o čom poslal sám žalobca žalovanému aj dôkazy, a to fotografie (detailná fotografia poškodenia), z ktorých je evidentné, že nešlo o drobný škrabanec, pretože na fotografii, ktorá bola vyhotovená zblízka (predložená v odpore) je vidno viaceré škrabance aj na kufri vozidla (piate dvere) a viacero škrabancov na zadnom nárazníku. Tieto škrabance však na fotografii vyhotovenej z diaľky už nie je vidno a je viditeľné len preliačenie/ zlomenie v spodnej časti nárazníka nad pravým dolným svetlom (fotografia predložená s vyjadrením zo dňa 09.10.2020). Totožné poškodenie je zadokumentované pri obhliadke technikom po vzniku poistnej udalosti dňa 4.6.2020. Technik po obhliadke do zápisu o poškodení vozidla ku škodovej udalosti uviedol, že „zadný nárazník v zadnej časti poškodený iné PU“. Žalobca nepoprel skutočnosť, že vozidlo bolo poškodené pred vstupom do poistenia, sporným bol rozsah poškodenia. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní skutočnosti, či vozidlo bolo v čase vstupu do poistenia poškodené, bral do úvahy aj ďalšie skutočnosti - skutočnosť, že zo strany žalovaného nebolo zaslané žiadne upozornenie, že lokálnu nerovnosť na nárazníku vyhodnocuje ako poškodenie vozidla, zo spisu

nevyplýva žiaden dôkaz, že by poškodenie vozidla tvrdené žalovaným malo vplyv na výšku poistnej sumy a pod. Pri uzatvorení poistnej zmluvy boli žalobcovi predložené Všeobecné poistné podmienky VPP UHP 2017, mal dostatok času sa s nimi oboznámiť, aj s výlukami v nich uvedenými a žalovaný nevidí žiadnu zákonnú povinnosť osobitne upozorňovať klientov na to, že na poškodené diely vozidla, ktoré vznikli pred vznikom poistenia, sa poistenie nevzťahuje. Podľa žalovaného by tiež nebolo spravodlivé od poisťovateľa žiadať, aby uhrádzal poškodenia, ktoré vznikli pred uzatvorením poistenia. Motorové vozidlo žalobcu v čase poistnej udalosti vykazovalo poškodenie nárazníka, ktorý už mal zníženú, ak nie nulovú hodnotu, a teda opravou sa žalobca obohatil, lebo jeho poškodené vozidlo po oprave zväčšilo svoju hodnotu oproti tej, ktorú malo v čase poistnej udalosti.

11. Žalovaný ďalej namieta, že predložil súdu emailovú komunikáciu medzi ním a servisom Autopalace zo dňa 14.8.2020, ktorú súd prvej inštancie považoval za nedostatočnú, nakoľko nebolo zrejmé, aká fotografia bola do servisu na posúdenie zaslaná. Žalovaný k tomu uvádza, že fotografia predložená servisu bola súčasťou dôkazov priložených k odporu, naviac z odpovede servisu je jasné, že deformácia bola v spodnej časti nárazníka. Pri poistnej udalosti si žalobca poškodil pravý bok zadného nárazníka, pravý blatník a pravé zadné svetlom, čo vyplýva zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 4.6.2020. Je evidentné, že nedošlo k poškodeniu spodnej časti nárazníka, ale iba k bočnej strane nárazníka, pretože to poškodenie zasahovalo až do pravého blatníka. Podľa žalovaného sa preto vyjadrenie servisu mohlo týkať iba poškodenia vzniknutého pred vstupom do poistenia.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v konaní boli predložené fotografie, z ktorých je zrejmé, že škrabance na motorovom vozidle boli evidentné pred vstupom do poistenia, o čom bol žalovaný informovaný a neuviedol to ako výluku z poistenia, nevykonal ani obhliadku za účelom zdokumentovania stavu vozidla pred vstupom do poistenia. Žalovaný škrabance nepovažoval za také závažné, aby odmietol poistiť vozidlo alebo by to minimálne zachytil. Žalobca zastáva názor, že žalovaný ničím nepreukázal zlomenie zadného nárazníka, bolo na žalovanom preukázať skutočnosti, ktoré majú pre neho privodiť priaznivejší výsledok. Zlomenie zadného nárazníka nevyplýva z fotografie ani z iných dokumentov. Žalobca považuje za správne aj závery súdu prvej inštancie týkajúce sa výkladu obsahu pojmu „poškodenie“ v bode 12 rozhodnutia a tiež záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že už v čase vstupu vozidla do poistenia bola obmedzená použiteľnosť nárazníka, t.j že bol určený na výmenu, pričom predloženie emailovej komunikácie žalovaného s autoservisom zo dňa 14.8. 2020 považoval za nedostatočné, keďže nie je zrejmé, aká fotografia bola do servisu na posúdenie zaslaná. Práve naopak žalovaný uviedol, že nepoužiteľný nárazník bol až po poistnej udalosti, preto ho uznal na výmenu. Ak by išlo o tak poškodený nárazník pred vstupom do poistenia, bolo by to zrejmejšie aj z fotografie. Žalobca na podporu záverov súdu prvej inštancie poukázal na rozhodnutia v analogických veciach, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn. , rozsudok Krajského súdu Košice spis. zn. zo dňa 9.10.2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. .

13. Žalovaný pri ukončení šetrenia žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo ide o výluku z poistenia. Je vylúčené, aby poistený, ktorý pravidelne uhrádzal poistné poisťovateľovi bol teraz ukrátený v dôsledku predchádzajúcich poškodení, ktoré nemajú vplyv na vznik poistnej udalosti a poškodení, ktoré vznikli pri tejto poistnej udalosti. Až pri poistnej udalosti zo dňa 1.6.2020 došlo k tak závažným poškodeniam zadného nárazníka, že sám žalovaný určil postup opravy pre servis - výmenu. Podľa žalobcu nemôže byť na ujmu poistenému, keď obhliadajúci technik žalovaného označil náhradné diely na výmenu. Žalobca ďalej poukazuje na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odvolania žalovaného, keď v prvej časti odvolania uvádza, že ide o totožné poškodenia a v závere uvádza: „Z daného je evidentné, že nedošlo k poškodeniu spodnej časti nárazníka, ale iba k bočnej strane nárazníka, pretože to poškodenie zasahovalo až do pravého blatníka.“, teda v tejto časti už žalovaný uvádza, že nejde o totožné poškodenia.

14. K námietkam žalovaného týkajúcim sa oboznámenia žalovaného s výlukami z poistenia v poistných podmienkach žalobca uviedol, že vo všeobecných poistných podmienkach je uvedené, že výluka sa vzťahuje na „akékoľvek poškodenia“ pred vstupom do poistenia. Takáto formulácia je vágna a neurčitá a nemôže byť na ťarchu poistenému. Ak poisťovateľ považoval za výluku predchádzajúci škrabanec na vozidle, mal to uviesť v obhliadke, v inom dokumente adresovanom poistenému alebo iným primeraným spôsobom uviesť. Žalovaný nevykonal obhliadku, nemal zdokumentovaný predchádzajúci stav vozidla, čo nemôže byť na ujmu poistenému. Žalobca ani nežiada uhradiť poškodenia, ktoré vznikli pred vstupom,

ale bez ohľadu na predchádzajúce škrabance bola potreba vymeniť nárazník. Poškodenia, ku ktorým si žalobca uplatňuje poistené plnenie, nastali po vstupe do poistenia a žalovaný ako poisťovateľ je povinný uhradiť poistné plnenie.

15. Žalobca napokon nesúhlasí s argumentom žalovaného o vzniku obohatenia opravou, pretože vykonanou opravou vozidla žalobca nezhodnotil svoje vozidlo, naopak tým, že bolo vozidlo poškodené a opravené, poklesla jeho hodnota. Námietku žalovaného považuje za rozpornú s judikatúrou. Poškodením vozidla a následne jeho opravou nikdy nedôjde k zhodnoteniu vozidla. Od poisteného nemožno spravodlivo požadovať, aby si zabezpečil rovnako „staré, poškrabané“ diely, ktoré je potrebné pri oprave použiť a takýmto spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a obnovil jej pôvodnú funkčnosť. V súvislosti s uvedeným odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.marca 2013, sp. zn. a nález Ústavného súdu ČR z 19.3.2008, sp. zn. .

16. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu trvá na tom, že na zadnom nárazníku bola deformácia v spodnej časti, ktorá sa na ňom nachádzala v čase vstupu do poistenia. Z predloženého emailu vyplynulo, že nebola estetického charakteru ako tvrdí žalobca, ale išlo o také poškodenie, ktoré nebolo možné opraviť napr. tmelením, ale bola nutná jeho výmena. Takto poškodený nárazník (určený na výmenu) bol opätovne poškodený žalobcom, ale nové poškodenie nastalo na pravom boku zadného nárazníka. Súd prvej inštancie v takom prípade nemohol považovať emailovú komunikáciu medzi žalovaným a autoservisom zo dňa 14.8.2020 za nedostatočnú, nakoľko sa z nej dá vydedukovať, ku ktorému poškodeniu sa servis vyjadruje. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že havarované vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nemôže byť považované za zhodnotené. Motorové vozidlo žalobcu v čase poistenej udalosti vykazovalo poškodenie nárazníka, ktorý už mal zníženú hodnotu, ak nie nulovú, a teda jeho poškodené vozidlo po oprave zväčšilo svoju hodnotu oproti tej, ktorú malo v čase poistnej udalosti. Teda ak zlomený nárazník bol po poistnej udalosti opätovne poškodený a bolo nutné ho vymeniť, nie je predsa spravodlivé žiadať od žalovaného úhradu nového nárazníka, keď žalobca mal nárazník pred zrážkou poškodený (nulová hodnota) a nárazník nenechal vymeniť, čo bolo jeho slobodné rozhodnutie.

17. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že bez ohľadu na to, či bol pred poistnou udalosťou poškodený nárazník alebo nie, bolo by ho potrebné vymeniť, ako uviedol obhliadajúci technik v zápise o obhliadke. Opravca musí postupovať podľa pokynov obhliadajúceho technika, v opačnom prípade poistenému nebude uhradené poistné plnenie, ak sa opravca odkloní od postupu opravy alebo sa navýšia náklady, ak opraví aj niečo, čo nemá byť opravované. Bez ohľadu na predchádzajúce škrabance, nárazník bolo nevyhnutné vymeniť až v dôsledku tejto poistnej udalosti, takto to uviedol aj technik. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že ide o výluku z poistenia, pretože táto žalovaným udávaná „výluka“ nebola uvedená v poistnej zmluve, ani v obhliadke pred vstupom do poistenia a ani žiadnym iným spôsobom uvedená pri vstupe do poistenia. V zmysle poistných podmienok nie je žalovaný ani oprávnený krátiť poistné plnenie z dôvodu „obohatenia sa“, pričom poukázal na čl. 4 poistných podmienok bod 4. a 4.2 a na ustanovenie . Žalovaný neuviedol, že žalobca vedome porušil svoje povinnosti, ktoré povinnosti mal porušiť a nepreukázal ani dôkaz o porušení povinností podľa uvedeného ustanovenia .

18. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, nakoľko po oboznámení sa s obsahom spisu nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>, preto je v súlade s <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 27.8.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného a ďalšími vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že zásadnou otázkou pre rozhodnutie v merite bola otázka splnenia podmienok pre uplatnenie výluky z poistenia podľa článku 7 ods. 5 všeobecných poistných podmienok, na základe ktorých žalovaný krátil poistné plnenie o položky, ktoré súviseli s opravou nárazníka, t. j. sumu za nový nárazník, prácu, pomernú časť lakovania. Žalovaný krátenie plnenia odôvodňoval aplikáciou článku 7 odsek 5 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého sa „poistenie nevzťahuje na akékoľvek poškodenia vozidla, ktoré vznikli pred účinnosťou poistnej zmluvy“, pričom tvrdil, že zadný nárazník poisteného vozidla bol pri vstupe do poistenia zlomený, preto je z technologického hľadiska nutná oprava takéhoto poškodenia výmenou, nakoľko plasty na vozidle sa neopravujú. Pri poistnej udalosti preto podľa žalovaného došlo k poškodeniu nárazníka, ktorý už bol poškodený a oprava predchádzajúceho poškodenia by technologicky znamenala jeho výmenu, v skutočnosti tak došlo poistnou udalosťou k poškodeniu dielu bez akejkoľvek hodnoty.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že do poistenia vstupovalo tak poškodené vozidlo ako tvrdí žalovaný a že už v čase vstupu vozidla do poistenia bola obmedzená použiteľnosť nárazníka, t. j. že bol už v čase vstupu do poistenia určený na výmenu, je vecne správny. Zo žiadneho dôkazu, a to ani z dôkazu, na ktorý poukazuje žalovaný v odvolaní (emailová komunikácia žalovaného s autoservisom zo dňa 14.8.2020) nevyplýva žalovaným tvrdená skutočnosť, že zadný nárazník poisteného vozidla bol pri vstupe do poistenia zlomený. Naopak, súd prvej inštancie správne za preukázané považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý netvrdil, že vozidlo nemalo v čase vstupu do poistenia žiadne poškodenie, ale tvrdil, že poškodenie zadného nárazníka v čase vstupu do poistenia spočívalo v škrabanci na nárazníku.

25. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak ani z odvolacej argumentácie k takému záveru nie je možné dospieť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že z fotografií je evidentné, že nešlo o drobný škrabanec, čo odôvodňuje tak, že na detailnej fotografii zblízka je vidno viaceré škrabance aj na kufri vozidla (piate dvere) a viacero škrabancov na zadnom nárazníku, ani odvolaciemu súdu nie je z vyhodnotenia tohto dôkazu odvolateľom (detailnej fotografie škrabancov na zadnom nárazníku vyhotovenej zblízka) zrejmé, prečo by zo záberov škrabancov na piatych dverách a zadnom nárazníku mal vyplynúť skutkový záver o zlomení zadného nárazníka, minimálnej alebo nulovej hodnote, či nutnosti jeho výmeny v čase vstupu vozidla do poistenia. Sám žalovaný napokon v odvolaní konštatuje, že škrabance na fotografii vyhotovenej z diaľky už nie je vidno a je viditeľné len preliačenie/zlomenie v spodnej časti nárazníka nad pravým dolným svetlom (má ísť o fotografiu predloženú s vyjadrením zo dňa 09.10.2020). Tvrdený záver o preliačení/zlomení spodnej časti nárazníka je ale potrebné vyhodnotiť len ako skutkové tvrdenie žalovaného, existencia takéhoto poškodenia nevyplynula zo žiadneho dôkazu. Lokálna nerovnosť na nárazníku nemusí byť bez ďalšieho prejavom zlomenia nárazníka. Odvolací súd sa stotožnil aj s vyhodnotením dôkazu emailovou komunikáciou žalovaného s autoservisom zo dňa 14.8.2020 súdom prvej inštancie. Z komunikácie nie je nepochybne zrejmé, aká fotografia bola do servisu na posúdenie zaslaná, nevyplýva z nej konštatácia poškodenia nárazníka zlomením v čase vstupu do poistenia, napokon ani položená otázka žalovaného nesmeruje a ani odpoveď technika k otázke výluky nesmeruje.

26. Záver o potrebe výmeny nárazníka vyplýva až zo zápisu o ohliadke vozidla po poistnej udalosti vyhotovenej technikom zo dňa 04.06.2020. Skutočnosť, že technik po obhliadke do zápisu o poškodení vozidla ku škodovej udalosti uviedol, že „zadný nárazník v zadnej časti poškodený iné PU“ ale nie je možné vykladať spôsobom, akým ho vykladá žalovaný, tento záznam nepreukazuje ani tvrdenú nulovú hodnotu nárazníka pred vstupom vozidla do poistenia a vznikom poistnej udalosti. Z takto formulovaného

zápisu je možné dospieť k záveru, že nutnosť výmeny nárazníka nie je možné pričítať poistnej udalosti, z ktorej si žalobca nárokuje poistné plnenie. Z ustanovenia vyplýva, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) a z vyplýva, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Odvolací súd však uvádza, že výluku dojedanú stranami v článku 7 odsek 5 VPP, podľa ktorého sa „poistenie nevzťahuje na akékoľvek poškodenia vozidla, ktoré vznikli pred účinnosťou poistnej zmluvy“, nie je možné vykladať reštriktívne a izolovane bez súvislosti s právami poistného, ktoré mu vyplývajú z účelu poistenia majetku a ustanovení a . Článok 7 odsek 5 VPP upravuje výlučne výluku práva na poistné plnenie v prípade poškodení vozidla, ktoré vznikli pred účinnosťou poistnej zmluvy, plnenie z takéhoto právneho dôvodu si však žalobca u žalovaného neuplatnil.

27. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, spis. zn. ).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto dôkaz žalovaný súdu prvej inštancie neposkytol, preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca uplatňuje nárok na poistné plnenie z titulu poškodenia predmetu poistenia, ktoré vzniklo pred uzatvorením poistenia nesúvisiaceho z poistnou udalosťou zo dňa 01.06.2020, nepreukázal, že sporný nárazník nebolo nevyhnutné vymeniť práve v dôsledku tejto poistnej udalosti v súlade so záznamom z ohliadky technikom, teda nepreukázal, že sa na žalobcom uplatnený nárok vzťahuje výluka z poistenia upravená v čl. 7 ods. 5 VPP.

29. K odvolacej argumentácii žalovaného, že motorové vozidlo žalobcu v čase poistnej udalosti vykazovalo poškodenie nárazníka, ktorý už mal zníženú, ak nie nulovú hodnotu, a teda opravou sa žalobca obohatil, lebo jeho poškodené vozidlo po oprave zväčšilo svoju hodnotu oproti tej, ktorú malo v čase poistnej udalosti, odvolací súd zhodne s vyjadrením žalobcu k odvolaniu odkazuje na ustálené judikatúru, z ktorej vyplýva záver, že poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje, od ktorých záverov odvolací súd nevidí dôvod odklonu ani v posudzovanej veci. Aplikujúc úvahy žalovaného by potom žalobca musel ad absurdum, aby predišiel vzniku obohatenia v dôsledku poistnej udalosti, realizovať výmenu nárazníka poškodeného poistnou udalosťou výlučne za nový diel opatrený škrabancami.

30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovaného posúdil ako neopodstatnené a viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

31. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).