Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-12-2020.pdf
PDF · 133.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomáš Zboja, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 199,09 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 199,09 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 24.6.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 199,09 Eur a to na tom skutkovom a právnom základe, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to započítaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca oprel svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods.1, ods.2, § 11 ods.7 a § 15 ods.1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka.
2. Voči platobnému rozkazu upomínacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietol, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP, keď žalobca neoznačil a nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera - neuviedol o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, neuviedol údaje Zmluvy o nájme, o vystavenej faktúre, Zmluve o postúpení pohľadávky a podobne, pričom tieto údaje vyplývajú len z príloh, čo nie je v zmysle § 132 CSP postačujúce. Žalovaný ďalej namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko poškodený bol v postavení dlžníka žalobcu a preto v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka nemohol platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť, nakoľko ju pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda pohľadávka mu nevznikla. Inými slovami poškodený ako postupca postúpil na žalobcu
ako postupníka pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo znenia Zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade faktúry logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu, nakoľko prejav vôle účastníkov zmluvy smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol ju postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú mienil žalobca použiť na započítanie. S poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.1.2008 namietol absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla v odpore uviedli, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods.1, ods.2, § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 442 ods.1, § 443 OZ, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ustanovenie § 4 zákona o PZP. V tomto smere upozornili, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súčasne poukázali na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.12.2019, v zmysle ktorého žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje priemerný rozsah nájmu náhradného vozidla.
3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnému odporu, pričom vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodávame, že dňa 06.11.2019 došlo pri obci V. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. L., ev. č. Y. XXX H., spôsobenej poškodenému Seco leasing, a.s.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. N., ev. č. H. XXX F., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9529333869. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Š. V., ev. č. F. XXX T. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 615/701 zo dňa 03.12.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190630 zo dňa 13.12.2019, s dátumom splatnosti 27.12.2019 na sumu 740,52 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.12.2019 žalovaný oznámil žalobcovi/poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 418,01 €. Žalobca ešte pred podaním žaloby žalovanému doručil upomienku, na ktorú už žalovaný nereagoval. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazujeme.
Dôkaz: Záznam o dopravnej nehode zo dňa 06.11.2019, Zápis o poškodení motorového vozidla, Zmluva o prenájme vozidla č. 615/701 zo dňa 03.12.2019, Faktúra č. 190630 zo dňa 13.12.2019, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu podpísané poškodeným, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.12.2019, Upomienka č. 20200052 zo dňa 19.02.2020 s podacím lístkom.
Náhrada škody má podľa nášho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla.
Tu dávame do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla.(ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014) V
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň uvádzame, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považujeme preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to nepochybne je aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 67,32 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Jedná sa tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného totiž doposiaľ nebol za týmto účelom navrhnutý ani predložený jediný dôkaz. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 57,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje iba sumu 10,32 € (t.j. cca 15 % z fakturovanej sadzby), a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal väčšinovú náhradu (cca 85 %) z fakturovanej dennej sadzby. Uvedené je potom potrebné posudzovať aj v zmysle § 151 CSP.
Dôkaz: Cenník žalobcu pre r. 2019
Čo sa týka tvrdení žalovaného ohľadne trvania prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, tak tieto považujeme za zavádzajúce a nepravdivé. Nič nebráni žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, t.j. počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 13.12.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu) je absurdné, ničím nepodložené a nelogické. Dodávame, že žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyššie spomínané oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého nie je sporný samotný nárok žalobcu na preplatenie vynaložených nákladov na nájom vozidla.
Taktiež námietky žalovaného týkajúce sa postúpenia pohľadávky máme za neopodstatnené. V danom prípade ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 13.12.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 06.11.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
Dôkaz: Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považujeme za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje
zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožňujeme s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky máme za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za nepodložené a účelové. Podotýkame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu UHRADIL predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k VZNIKU ŠKODY, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
Tu je tiež potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a ZÁROVEŇ k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak SUPLUJE v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
Pre úplnosť podotýkame, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považujeme za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V danom smere poukazujeme na bod 17. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Relevantným v tomto prípade je tak okamih spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na preplatenie. Až po tom, čo dá poisťovňa servisu prísľub, že náklady na opravu uhradí, servis vozidlo vydá späť poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Tu poukazujeme na predloženú zmluvu o nájme, kde poškodený v čase ukončenia nájmu pri odovzdávaní náhradného
vozidla písomne uviedol, že mu jeho motorové vozidlo bolo zo servisu vrátené až dňa 13.12.2019, pričom nájom náhradného vozidla bol ukončený ešte v tento deň. Napokon v zmysle predloženého krycieho listu zo dňa 16.12.2019 bolo šetrenie poistnej udalosti skončené až 16.12.2019. Prenájom náhradného vozidla v období od 03.12.2019 do 13.12.2019 bol tak nepochybne nevyhnutný a účelný."
4. K podanému vyjadreniu k odporu žalobca ako listinný dôkaz priložil svoj Cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019.
5. V priebehu ďalšieho konania Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Zvolen ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods.3 resp. v zmysle § 14 ods.3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Súd doručil predmetné vyjadrenie k odporu žalovaného žalovanému, pričom žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žiadnym spôsobom nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.5.2021, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu za prítomnosti jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý doručenie predvolania mal riadne a načas vykázané, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a jeho právneho zástupcu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 244190265, zákazkovým listom, oznámením o poistnom plnení, zápisom o poškodení motorového vozidla, Zmluvou o prenájme vozidla, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o poistnom plnení, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.5.2021 zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj ich vyjadrení, ktoré súdu v konaní zaslali.
10. Nad rámec k tomu uviedol, že podľa nich poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutný čas. Čo sa týka obrany žalovaného, tak tvrdil, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol doplniť žiadne dokazovanie a preto majú za to, že žalovaný predmetné skutočnosti nepreukázal.
11. Zo záznamu o dopravnej nehode súd mal za preukázané, že dňa 6.11.2019 došlo pri obci V. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. L. EČV: Y. XXX H., spôsobenej poškodenému SECO leasing, a.s. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. N. EČV: H. XXX F. poisteného v poisťovni žalovaného.
12. Súd z faktúry č. 244190265 mal za preukázané, že dodávateľ SECO AUTOTRANS s.r.o., Jesenského 25, Martin vyfakturoval odberateľovi SECO leasing, a.s., Jesenského 25, Martin celkovú sumu 2.561,65 Eur za opravu osobného motorového vozidla Š. L. EČV: Y. XXX H. s dátumom splatnosti 12.1.2020, s dátumom dodania 12.12.2019.
13. Súd zo Zákazkového listu č. 244190273 mal za preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo prijaté dňa 29.11.2019 s predpokladaným termínom ukončenia opravy 9.12.2019.
14. Súd z Oznámenia o poistnom plnení zistil, že žalovaný oznamoval klientovi SECO leasing, a.s., Jesenského 25, Martin dňa 16.12.2019, že dňa 16.12.2019 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého pripojili výpočet výšky plnenia, pričom bolo poukázané poistné plnenie v sume 2.134,71 Eur, pričom sa jednalo o poškodenie motorového vozidla zo dňa 6.11.2019.
15. Súd z písomnej Zmluvy o prenájme vozidla č. 615/701 zo dňa 3.12.2019 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou SECO leasing, a.s. ako nájomcom, pričom bolo prenajaté osobné motorové vozidlo Š. V.. Prenájom predmetného motorového vozidla s dennou sadzbou 105,60 Eur trval od 3.12.2019 do 13.12.2019, kedy bolo predmetné motorové vozidlo
vrátené, pričom pri ukončení prenájmu bola dohodnutá denná sadzba prenájmu vrátane DPH vo výške 67,32 Eur s tým, že bola ponížená podľa počtu dní prenájmu v zmysle platného cenníka.
16. Súd z faktúry č. 190630 mal za preukázané, že dodávateľ SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, Sučany, t.j. žalobca vyfakturoval odberateľovi spoločnosti SECO leasing, a.s., Jesenského 25, Martin, IČO: 31564101 za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 615, Š. V., EČV: F. XXXPL od 3.12..2019 do 13.12.2019 za 11 dní v sadzbe 56,10 Eur, 617,10 Eur bez DPH, s DPH celkovú sumu 740,52 Eur s dátumom splatnosti 27.12.2019. Dňa 13.12.2019 bola uzatvorená písomná Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a postupcom SECO leasing, a.s., Jesenského 4958/25, Martin. V bode 1. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom H. N., EČV: H. XXXBL vo výške 617,10 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 6.11.2019 na vozidle Š. L., EČV: Y. XXXDS. V bode 4. bolo dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 617,10 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190630 vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Š. V.. V bode 5. bolo dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
17. Súd z Oznámenia o postúpení pohľadávky zistil, že postupca, spoločnosť SECO leasing, a.s. Martin oznámil žalovanému, že dňa 13.12.2019 postúpil jeho pohľadávku voči ich spoločnosti, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 6.11.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 617,10 Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosť žalobcu.
18. Súd z listinného dôkazu, a to Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.12.2019 zistil, že týmto oznámením žalovaný oznamoval žalobcovi, že dňa 18.12.2019 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložili výpočet výšky plnenia. V oznámení je uvedené vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: Zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy poškodeného vozidla 12.12.2019 (faktúra č. 244190265 SECO AUTOTRANS s.r.o.), t.j. 10 dní. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného upravená na 57 Eur s DPH na deň. Výpočet výšky plnenia - poistné plnenie celkom 418,01 Eur. Popis položiek - faktúra za prenájom náhradného vozidla č. 190630 740,52 Eur, neprimerané náklady na náhradné vozidlo -170,52 Eur, zmena technickej hodnoty vozidla -59,43 Eur, pevné prevádzkové náklady 0,01 x 896 km -8,96 Eur. Spolu priznané 501,61 Eur, odpočet DPH -83,60 Eur, výška škody bez DPH 418,01 Eur.
19. Súd z upomienky č. 20200052 mal za preukázané, že žalobca upomínal žalovaného, že okrem iného nie je uhradená žalovaná suma.
20. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
23. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
24. Podľa § 4 ods.2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
25. Podľa § 4 ods.4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.
27. Podľa § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
28. Podľa § 151 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z., CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu.
30. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 6.11.2019 došlo pri obci V. ku škodovej udalosti na osobnom motorovom vozidle Š. L. EČV: Y. XXXDS spôsobenej poškodenému spoločnosti SECO leasing, a.s., (ďalej ako poškodený). Táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu H. N. EČV: H. XXXBL poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola riadne u žalovaného nahlásená, keďže tento ju eviduje pod č. 9529213023. Poškodený si počas opravy svojho poškodeného OMV prenajal od žalobcu náhradné vozidlo na základe Zmluvy o nájme OMV, pričom nájom trval od 3.12.2019 do 13.12.2019 pri dohodnutej dennej sadzbe prenájmu vo výške 67,32 Eur s DPH, čo bez DPH predstavuje sumu 56,10 Eur v zmysle cenníka žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190630 na sumu 740,52 Eur s DPH, bez DPH vo výške 617,10 Eur s dátumom splatnosti 27.12.2019. Dňa 13.12.2019 uzatvoril poškodený ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky a v ten istý deň poškodený podpísal Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v dôsledku škodovej udalosti vznikla poškodenému škoda (nielen na samotnom OMV, ale aj v dôsledku nákladov na prenájom náhradného OMV prenajatého od žalobcu), pričom žalovaný mal za svojho klienta (škodcu), ktorý mal u neho poistené svoje vozidlo poškodenému škodu nahradiť v zmysle § 4 ods.2 písm. b) v spojení s § 15 ods.1 zákona o PZP. Následne poškodený postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 617,10 Eur z titulu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného OMV v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 6.11.2019. Podľa bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie odplatné. Odplata predstavovala sumu 617,10 Eur a išlo o výšku odplaty totožnú s výškou ceny nájmu podľa faktúry žalobcu č. 190630, pričom jedná sa o vyfakturovanú sumu bez DPH, ktorú vystavil žalobca ako prenajímateľ poškodenému ako nájomcovi náhradného OMV. Podľa bodu 5. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a úhradu nájomného za náhradné OMV sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene na vlastný účet.
32. Podľa názoru súdu predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka poškodeného voči žalovanému, pričom zmluva o postúpení pohľadávky nie je absolútne neplatným právnym úkonom a žalobca je tak v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Podľa názoru súdu žalovaný nesprávne stotožňuje 2 samostatné právne vzťahy poškodeného medzi poškodeným a žalobcom. Jednak vznikol právny vzťah na základe zmluvy o nájme OMV, na základe čoho poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné a zároveň poškodený mal samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni v zmysle § 4 ods.2 písm. b) a § 15 ods.1 zákona o PZP z titulu nájomného za požičanie náhradného OMV. Zaplatené nájomné ak prevyšuje výdavky spojené s užívaním vlastného vozidla sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Poškodenému tak proti
žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bol povinný zaplatiť za nájom náhradného OMV. Poškodený sa tak dostal do pozície veriteľa voči žalovanému a zároveň bol v postavení dlžníka voči žalobcovi. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou voči žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj do výšky, nič mu nebránilo Zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, pričom zmluvné strany sa dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného voči žalovanému a to formou vzájomného zápočtu pohľadávok.
33. Žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky odkúpil od poškodeného pohľadávku voči žalovanému v hodnote 617,10 Eur, pričom žalobca zároveň disponoval proti poškodenému pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie náhradného OMV v rovnakej výške. Zmluvným stranám podľa názoru súdu tak nič nebránilo v tom, aby na základe dohody vykonali úkon započítania vzájomných pohľadávok keďže tieto sú spôsobilým predmetom započítacieho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Je to teda rovnaká situácia, ako keby poškodený zaplatil 617,10 Eur v hotovosti alebo prevodom na účet žalobcu za prenajatie náhradného OMV, čím by v jeho majetkovej sfére vznikla škoda vo výške 617,10 Eur a následne by mu žalobca rovnakú sumu 617,10 Eur zaplatil späť buď v hotovosti alebo prevodom na účet na základe toho, že od neho odplatne odkúpil pohľadávku, ktorou poškodený disponoval voči žalovanému. Komplikovaný spôsob prevodu finančných prostriedkov z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného bolo možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Vzhľadom na skutočnosti už vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom a že žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že skutkovo i právne obdobné veci boli medzi identickými stranami sporu predmetom viacerých súdnych konaní, pričom odvolací súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) k tejto identickej problematike už zaujal v zásade konzistentné právne názory (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/56/2019-198 zo dňa 26.9.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/94/2020-126 zo dňa 10.3.2021), s ktorými sa súd prvej inštancie stotožňuje.
34. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.12.2019 žalovaný oznámil žalobcovi šetrenie udalosti tak, že poskytne čiastočné poistné plnenie v sume 418,01 Eur na účet žalobcu a neuznal sumu 199,09 Eur (žalovanú sumu) z dôvodu, že denná sadzba bola neprimerane účtovaná a priznal zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla 12.12.2019, pričom dennú sadzbu upravil na sumu 57 Eur s DPH na deň. Tu súd poukazuje, že napriek tomu, že žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sám žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti čiastočne plnil nie na účet poškodeného, ale na účet žalobcu a tým uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z titulu používania náhradného vozidla vznikol.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní preukázanú výšku uplatnenej škody, keďže táto zodpovedala výške fakturovaného nájomného za prenájom náhradného vozidla s tým, že fakturovaná cena nájomného za 1 deň bola v nižšej sume ako bolo pôvodne dojednané v Zmluve o nájme vozidla, keďže pôvodne bola dojednaná denná sadzba 105,60 Eur, ale bola uplatňovaná denná sadzba 67,32 Eur s DPH, pričom podľa názoru súdu doba prenájmu motorového vozidla odo dňa 3.12.2019 do 13.12.2019, pričom zo zmluvy o prenájme vozidla vyplýva, že dňa 13.12.2019 bolo vrátené auto zo servisu, pričom z faktúry z č. 244190265, ktorou bola vyfakturovaná oprava predmetného motorového vozidla vyplýva, ako aj z pripojeného zákazkového listu, že auto bolo prijaté do opravy dňa 29.11.2019 a predmetná faktúra bola vytlačená dňa 13.12.2019 a zo Zmluvy o prenájme vyplýva, že je tu uvedené, že 13.12.2019 bolo vrátené auto zo servisu. Preto podľa názoru súdu žalobca si uplatňoval primeraný nárok za primerané obdobie používania náhradného motorového vozidla a preto podľa názoru súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno aj ohľadne výšky spôsobenej škody v tomto smere, pričom tu súd poukazuje, že žalovaný namietal v konaní výšku uplatneného nároku, pričom však nenavrhol vykonať ani dokazovanie k výške nároku, nepredložil ani dôkazy, ktoré by nárok čo do výšky spochybnili, čím podľa súdu nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení zo strany žalovaného.
36. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to na základe toho, že žalobca mal úspech v spore v plnej miere, preto mu súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).