Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 156.66 KB
Case nature
Subarea
25CoCsp/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v právnej veci navrhovateľa: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa V. U. XXXX, proti odporcom: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, 2. U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, v konaní zastúpenému advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 15, IČO: 36 795 038, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcov 1 a 2, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 15Csp/45/2020-39 zo dňa 15.10.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Súd žalovanému v 1. a v 2.rade nariaďuje, aby sa zdržal realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, vedených katastrálnym úradom Galanta, okres Galanta, katastrálne územie V. U., obec V. U., zapísaných na LV č. XXX, a to rodinného domu a prístavby súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. 4205/53, pozemku parcela registra „C'' č. 4205/19 záhrada vo výmere 1 800 m2, pozemku parcela registra „C'' č. 4205/31 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 668 m2, pozemku parcela registra „C'' č. 4205/53 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 182 m2, a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej, vedenej na tunajšom súde Galanta pod sp. zn. 28Csp/145/2020.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z predloženého návrhu, v ktorom navrhovateľ uviedol, že dňa 3.2.2012 so žalovaným v 1. rade (prvoinštančný súd nesprávne v rozpore s ust. § 324 a nasl. CSP označuje strany v konaní ako žalobca a žalovaný, hoci správne má byť navrhovateľ a odporca) uzatvoril Úverovú zmluvu č. 60/203/12, zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti, špecifikovanej vo výroku daného uznesenia. Žalovaný v 1. rade, vzhľadom na to, že nedošlo k úhrade celého dlhu, pristúpil prostredníctvom žalovaného v 2.rade k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca uviedol, že Oznámenie o dražbe mu do dňa spísania návrhu nebolo doručené zákonným spôsobom. O konaní dražby sa dozvedel len z internetovej stránky dražobnej spoločnosti. So žalovaným v 1. rade sa snažil komunikovať, keď mal problém so zamestnaním. Aby sa s úhradou úverových splátok nedostal do meškania, s ich splácaním mu pomáhali rodičia. Omeškanie vyrovnal, ale žalovaný v 1.rade úver zosplatnil i tak. To mu žalovaný v 1.rade tiež neoznámil, žalobca sa to dozvedel, len z listu dražobnej spoločnosti. Preto žalobca išiel za žalovaným v 1.rade osobne a požiadal o amortizačnú tabuľku (o uvedené žiadal aj písomne), aby vedel koľko má zaplatených splátok, nakoľko si bol vedomý toho, že už nedlží nič. Taktiež žiadal, aby mu vyčíslili celkový dlh na vyplatenie, pričom mu bola zaslaná dvakrát iná čiastka, s ktorou však nesúhlasil. Na úvere je vyplatených okolo 20.000,- Eur. Má za to,
že úverová zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, o čom svedčí aj vyjadrenie odboru MS SR ochrany spotrebiteľa zo dňa 25.11.2019. V nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť žije žalobca spolu s rodičmi, bratom, jeho maloletým dieťaťom a družkou, ktorá má porodiť. Snaží sa o celkové vyplatenie úveru, avšak dodnes mu nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný v 1.rade realizuje výkon záložného práva, a ktorá tak ostáva spornou. Zároveň žalobca poukázal na znalecký posudok č. 168/2020 (vyhotovený znalcom Ing. Ľudovítom Juríkom), má za to, že ide o nepravdivý znalecký posudok, nakoľko znalec nikdy nebol v priestoroch draženej nehnuteľnosti a nemohol posúdiť skutkový stav. Žalobca žiada určiť reálnu cenu nehnuteľnosti, a to v porovnaní s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v bezprostrednom okolí draženej nehnuteľnosti. Žalobca má zato, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu„ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 OZ) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).
3. Žalobca ako prílohu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložili listinné dôkazy: Zmluva o poskytnutí úveru č. 60/203/12 zo dňa 3.2.2012, Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 3.2.2012, výtlačok z internetovej stránky dražobnej spoločnosti ako dôkaz o tom, že dražba je plánovaná na deň 29.10.2020 o 9.40 hod., Vyjadrenie Odboru MS SR ochrany spotrebiteľa zo dňa 25.11.2019 k náležitostiam úverovej zmluvy zo dňa 3.2.2012.
4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikovaných ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 126 ods. 1, 2, 3, § 127, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP).
5. Podľa ods. 23 odôvodnenia vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o neoprávnený zásah do jeho práva na obydlie a zásah do jeho majetku - nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy. V prípade vykonania záložného práva (hrozbu výkonu záložného práva mal súd za preukázanú z oznamu nachádzajúceho sa na internetovej stránke dražobnej spoločnosti (žalovaného v 2.rade), by žalobca prišiel o nehnuteľnosť, ktorá má neho dôležitý význam, nakoľko je to nehnuteľnosť, v ktorej býva so svojimi príbuznými, a teda je to jeho strecha nad hlavou. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonávalo na základe zmluvy, o ktorej platnosti sa na tamojšom súde vedie konanie, ktoré vo veci samej ešte nie je právoplatne ukončené. Dané neodkladné opatrenie má zabrániť možným dispozíciám a zásahom do vlastníckych práv žalobcu a aby nedošlo k situácii, že predmetná nehnuteľnosť bude neoprávnene použitá na zabezpečenie sumy, ktorej pravosť, suma a splatnosť nebola veriteľom preukázaná a spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej pohľadávka vznikla, súdne preskúmaná. Súd teda dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko týmto zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobcu, a tým aj jeho životných podmienok. Žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci zrušenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, pretože táto žaloba nemá svoje opodstatnenie. Súd však šetrením v súdnom registri zistil, že pod sp. zn. 28Csp/145/2020 (žaloba podaná dňa 7.9.2020) je vedené konanie, predmetom ktorého je okrem iného aj platnosť úverovej zmluvy č. 60/203/12, zabezpečenej záložným právom, ktorého výkon je predmetom tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia. Preto súd rozhodol o trvaní nariadeného neodkladného opatrenia do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 28Csp/145/2020, od výsledku ktorého závisí aj výška a oprávnenosť nároku žalovaného v 1.rade, zabezpečeného záložným právom.
6. Proti predmetnému uzneseniu podali odvolanie obaja odporcovia. Odporca 1 podaným odvolaním napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a domáhal sa, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP, napadnuté uznesenie zmenil,
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.
7. V úvode odvolania odporca 1 uviedol, že spolu s navrhovateľom uzatvorili dňa 3.2.2012 zmluvu o poskytnutí úveru č. 60/203/12 na základe ktorej odporca 1 poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky 40.000,- Eur za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Súčasťou úverového vzťahu bola aj zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Účelom úveru bolo nadobudnutie a údržba nehnuteľnosti. Odvolateľ ako dôkaz pripojil prehľad splácania, ktoré nebolo realizované riadne a včas v zmysle zmluvy a teda tvrdenie žalobcu o tom, že meškanie na predmetnom úvere vyrovnal a nič nedlží je nepravdivé. Keďže navrhovateľ prestal svoj dlh splácať, odporca 1 pristúpil dňa 2.9.2019 k zosplatneniu celého dlhu, keď predtým bol navrhovateľ opakovane upozorňovaný na omeškanie. Napriek uvedenému navrhovateľ splácanie svojho dlhu neobnovil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti mu bolo doručené, o čom odvolateľ pripojil dôkaz. Odporca 1 vyzval navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy do 24.9.2019 a upozornil ho, že ak nedôjde k zaplateniu pohľadávky, pristúpi k vymáhaniu celej pohľadávky v zmysle platných právnych predpisov a začne proces predaja nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle záložnej zmluvy. Následne odporca 1 oznámil navrhovateľovi dňa 25.9.2019 začatie výkonu záložného práva. Oznámenie bolo navrhovateľovi doručované, o čom ako dôkaz pripojil oznámenie o začatí výkonu záložného práva spolu s doručenkou s tým, že predmetná zásielka sa dostala do sféry dispozície navrhovateľa (nebola prevzatá v odbernej lehote). Správanie navrhovateľa, ktorý si nepreberal zásielky nemôže byť na ťarchu odporcu 1.
8. V ďalšej časti odvolania sa odporca 1 vyjadril k údajnej neplatnosti konkrétnych ustanovení zmluvy, ktorá je odôvodnená právnym názorom MS SR. Odhliadnuc od toho, že MS SR neposkytuje záväzný výklad právnych úkonov, nemá právomoc rozhodovať spory. K uvedenému názoru odvolateľ uviedol, že aj v prípade, že by boli závery vo vyjadrení MS SR ako dané v celom rozsahu, nebolo by možné na základe nich dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, nanajvýš k neplatnosti len konkrétnych ustanovení, pričom mnohé z nich ani neboli vo vzťahu k žalobcovi aplikované (napríklad rozhodcovská doložka...). Pokiaľ by aj niektorá zo zmluvných podmienok mala byť neplatná, uvedené nebude spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, teda nebude mať vplyv na výšku uplatňovanej pohľadávky.
9. V ďalšej časti odvolania sa odporca 1 vyjadril k navrhovateľom namietanej nesprávnej výške ceny nehnuteľnosti v znaleckom posudku. Uviedol, že ak by aj cena nehnuteľnosti v predmetnom znaleckom bola nižšia oproti cenám obvyklým, nejednalo by sa o porušenie ust. zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len ZoDD)..., ale o porušenie povinnosti znalca vypracovať znalecký posudok riadne, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z.), zakladajúce právo na náhradu škody tým spôsobenej (§ 420 ods. 1 OZ) a nie právo domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia. Cena určená znaleckým posudkom pritom nie je definitívnou cenou predmetu dražby, tá je determinovaná najvyšším podaním urobeným na dražbe. Odporca 1 dodal, že samotný navrhovateľ zmaril znalcovi pokus o ohliadku nehnuteľnosti a neposkytol mu potrebnú súčinnosť, keďže mu neumožnil vstup do ohodnocovanej nehnuteľnosti. V súlade s ust. § 12 ods. 2 a 3 zák. č. 527/2002 Z.z. znalec pristúpil k ohodnoteniu nehnuteľnosti z dostupných údajov.
10. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na nezákonnosť a protiústavnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, s týmto sa odporca 1 nemôže stotožniť. Konkrétny spôsob a podmienky výkonu práva upravuje osobitný zákon, v prípade dobrovoľnej dražby zák. č. 527/2002 Z.z. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 10 OZ výslovne určuje, že v danom prípade je možné vykonať záložné právo výlučne formou dobrovoľnej dražby v zmysle citovaného osobitného zákona. Účel uvedeného ustanovenia nepochybne spočíva v zabezpečení ochrany spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je nutné námietky žalobcu ohľadom spôsobu výkonu záložného práva považovať za úplne bezpredmetné a tendenčné. Tvrdenie, že záložné právo má byť výhradne prostriedkom „ultima ratio“, teda prostriedkom poslednej inštancie v rámci uspokojenia pohľadávky, nemá oporu ani v zákone, ani v jeho výklade. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník dobrovoľne neplní svoje povinnosti, pričom v právnom poriadku niet zmienky o tom, že veriteľ má najprv využiť iné spôsoby uspokojenia svojej pohľadávky. Z povahy predmetného inštitútu, jeho právnej úpravy a funkcie vyplýva presne opačný záver. V tejto súvislosti poukázal na komentár k § 151a OZ ohľadne zabezpečovacej a uhradzovacej funkcie záložného práva.
Zdôraznil, že realizácia záložného práva prostredníctvom predaja zálohu na dražbe je teda riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa v danom prípade. Záložné právo sa zriaďuje primárne práve preto, aby veriteľ v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany dlžníka nemusel pristúpiť k iným formám vymáhania svojich pohľadávok - t.j. prvotný a základný účel záložného práva tak, ako vyplýva z právnej úpravy.
11. V ďalšej časti odporca 1 poukázal na dôvody nesprávnosti právneho posúdenia veci súdom s odkazom na ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP. K hrozbe, ktorej sa má nariadením neodkladného opatrenia predísť uviedol, že dražba nehnuteľnosti je postup predpokladaný zákonom, stav, ktorý je naplnením zabezpečovacej a uhradzovacej funkcie zákonného inštitútu záložného práva a stav, ktorý je naplnením ústavnej ochrany vlastníckeho práva jednou zo zákonných foriem. V dôsledku toho teda nielenže nejde o protizákonný stav, ktorý by mal hroziť, ale o stav zákonný a zákonom predpokladaný. Na základe uvedeného považuje za nezákonné práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré takémuto stavu má zabrániť. Vo vzťahu k otázke zákonnosti hroziaceho zásahu neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/113/2019, z ktorého zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
12. V ďalšej časti odvolania odporca 1 poukázal na správanie navrhovateľa v kontexte k predloženému návrhu. Uviedol, že navrhovateľ úver z danej úverovej zmluvy dlhodobo splácal riadne a včas bez akýchkoľvek námietok. Počas celej tejto doby mal pritom nepochybne možnosť adresovať banke svoje námietky súvisiace so zmluvou, alebo sa domáhať určenia neplatnosti konkrétnych právnych úkonov na súde. Pri posudzovaní adekvátnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vziať do úvahy aj správanie navrhovateľa predchádzajúce tomuto návrhu. Navrhovateľ svoju snahu venoval najmä spochybneniu platnosti zmluvnej dokumentácie, pričom s ňou však počas rokov splácania nevyjadril žiadnu pochybnosť. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred jeho ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou.
13. K ústavnoprávnej ochrane majetku odporca 1 tvrdil, že v danom prípade práve nariadením neodkladného opatrenia dochádza k spochybneniu tohto ústavného princípu, ktorý okrem množstva iných napĺňa aj inštitút záložného práva, resp. výkonu záložného práva. Odporca 1 považuje v právnom štáte za neakceptovateľné, že uvedenej neodkladnej ochrany sa na súde domáha práve delikvent zo zmluvného vzťahu, pričom ide o ochranu pred legitímne a legálne uplatnenými právami, keďže ich uplatnenie predpokladá a podrobne upravuje samotný zákon a takáto ochrana je posúdená ako oprávnená napriek zjavne neadekvátnym dôvodom, resp. ich absencii. V tejto súvislosti poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze pod sp. zn. I.ÚS 547/2012 o prehnanej ochrane privilegovaných spotrebiteľov súdmi.
14. Odporca 1 vo svojom odvolaní uzavrel, že ak vyhodnotíme navrhovateľom predložené penzum tvrdení a dôkazov ako dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia, implikujeme nevyhnutne absurdný záver, že nezákonný protiústavný či rozporný s dobrými mravmi je každý výkon záložného práva v prípade spotrebiteľa, ktorý je vlastníkom v zálohu a v konečnom dôsledku spochybníme aj samotnú zákonnú úpravu tohto postupu, ktorý bol v celom rozsahu dodržaný. Prvostupňový súd namiesto odmietnutia zjavne neopodstatneného podania vyhovel návrhu navrhovateľa, čím zmaril zákonný zákonom regulovaný zmluvou medzi sporovými stranami predpokladaný a upravený proces.
15. K odvolaniu odporca 1 pripojil listinné dôkazy: prehľad splácania do aj po predčasnom zosplatnení, stav omeškaných splátok, prepočet zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, výzvu na predčasné splatenie, spolu s doručenkou, oznámenie o začatí výkonu záložného práva spolu s doručenkou, VOP a ďalšiu doručenku adresovanú navrhovateľovi.
16. Proti predmetnému uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie i odporca 2 v rozsahu smerujúcom proti k jeho osobe, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP - že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh vo vzťahu k odporcovi 2 zamietne a zároveň odporcovi 2 prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
17. Za nesporné označil, že dňa 3.2.2012 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1 predmetnú úverovú zmluvu a zároveň aj zmluvu o zriadení záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok. Je nesporné, že odporca 2 vykonáva na základe návrhu odporcu 1 ako záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. Doplnil, že nariadiť neodkladné opatrenie je dôvodné vtedy, ak existuje rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí skúmať nielen ochranu toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale tiež musí rešpektovať ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Odvolateľ má pritom za to, že súd dostatočne nevyhodnotil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi 2. Poukázal na to, že ust. § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. zakotvuje inštitút žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v prípade, že sa takejto žalobe vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne od okamihu jeho vzniku a teda podľa názoru odvolateľa nemôže dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku žiadnej faktickej ujmy a je vylúčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom 2.
18. V ďalšej časti odvolania odporca 2 namietal absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Zdôraznil, že odporca 2 ako dražobník svoje oprávnenie vykonávať dobrovoľnú dražbu, odvodzuje výlučne z oprávnenia odporcu 1 ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie odporcu 1 realizovať záložné právo zanikne, či už dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) alebo trvalo, má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonávať dražbu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. h) ZoDD podľa ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Preto považuje za dostačujúci, ak je neodkladným opatrením nariadené odporcovi 1 zdržať sa výkonu záložného práva. Odporca 2 nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy, ani záložnej zmluvy, a preto nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi navrhovateľom a odporcom 1. Odporcovi 2 preto neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje petit nariadeného neodkladného opatrenia smerujúci proti odporcovi 2 za nadbytočný a návrh mal byť voči nemu zamietnutý. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018, z ktorého zdôraznil, že odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu, je len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom a nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražby domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi, ktorý si svoje právo v procese dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa. Z uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/180/2018 zdôraznil, že nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ a preto nemá opodstatnenie ukladať resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je dražobník, je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom. Odporca 2 dodal, že odporca 1 ako záložný veriteľ má v zmysle zákona aj záložnej zmluvy možnosť realizovať výkon dobrovoľnej dražby prostredníctvom ktoréhokoľvek z viac ako 500 dražobníkov zapísaných na MS SR a teda nielen prostredníctvom odporcu 2. Neexistuje preto ani naliehavý právny záujem právo voči odporcovi 2. Ak by aj odporca 2 nebol nikdy účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia, tak na právnom postavení navrhovateľa by sa nič nezmenilo. Vo vzťahu k odporcovi 2 nedošlo k naplneniu základných zákonných požiadaviek na vydanie neodkladného opatrenia.
19. Odporca 2 v predloženom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu 1 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní, s podaným odvolaním odporcu 1 súhlasí a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Zároveň zdôraznil absenciu pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2 v predmetnej právnej veci. S poukazom na odvolanie odporcu 1 aj odporcu 2 sa domnieva, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil potrebu dočasnej úpravy a ani neosvedčil opodstatnenosť nároku, ktorý uplatňuje vo veci samej. Vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a predovšetkým neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2, žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči navrhovateľovi.
20. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcu 1 zo 16.11.2020 uviedol, že odporca sa domáha splnenia spornej pohľadávky. Je nepredstaviteľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Je povinnosťou
členských štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali. Navrhovateľ mal za to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov pre množstvo neprijateľných podmienok. Ako neprijateľné podmienky uviedol, že navrhovateľ v čase uzatvárania zmluvy nevedel, že zmluva je vadná a plná neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore so zákonom. V súlade s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadal o úver 40.000,- Eur, ale v skutočnosti mu bolo poskytnutých iba 39.720,- Eur, zvyšných 280,- Eur bolo stiahnutých ako poplatok za poskytnutie (neprijateľná podmienka). V dôsledku toho je predmet zmluvy sporný. Navrhovateľ v čase uzatvárania zmluvy nevedel aká časť splátky pôjde na istinu a aká časť na úrok, splátka nebola rozdelená na úrok a istinu (neprijateľná podmienka). Zmluvná pokuta 15,- Eur, poplatok 280,- Eur za poskytnutie úveru, poplatok za vklad 2,50 Eur, poplatok za správu úverového účtu 2,99 Eur mesačne (neprijateľná podmienka). Podľa navrhovateľa v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN je nesprávne uvedená, nakoľko do nej neboli započítané všetky náklady spotrebiteľa. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Navrhovateľ zaplatil úroky bez právneho dôvodu a nie je jasné koľko v skutočnosti celkom zaplatil. Z prehľadu zo splácania je zjavné, že platil za jednotlivé mesiace vyššie sumy, niekoľkokrát žiadal banku o výpisy, amortizačnú tabuľku, do dnešného dňa mu neboli poskytnuté. Odmieta výkon záložného práva nakoľko je neprimeraný a hodnota zálohu (75.000,- Eur) ďaleko prevyšuje výšku pohľadávky (35.000,- Eur). Takýto výkon záložného práva by ho hrubo majetkovo poškodil, ale predovšetkým nelegitímne zasiahol do ústavného práva na obydlie, v dôsledku čoho by prišli o jedinú istotu, ktorá im v živote ostáva, strechu nad hlavou. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok KS Prešov sp. zn. 17Co/108/2012. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to zvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie (II.ÚS 261/2013). Odporca už od svojho vzniku klame spotrebiteľov, zmluvy sú v rozpore so zákonmi, vadné, odporca nečestne podniká, o čom svedčia rozsudky slovenských súdov. Odporca nerešpektuje - nedodržiava zákony a určuje si svoje pravidlá. Navrhovateľ zdôraznil, že žiada, aby súd spornú zmluvu ex offo preskúmal a podrobil súdnej kontrole a to aj ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN. Podotkol, že podal žalobu na začatie konania o neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosť zmluvy cestou Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 18Csp/204/2020. Podľa navrhovateľa odporca použil nekalé obchodné praktiky tým, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou starostlivosťou, nevysvetlil dôsledky rozhodcovského konania a rozhodcovskej doložky. Neplatný úkon nemôže vykonať účinky platné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Dňa 2.9.2019 bola odporcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, tento list však nebol z nijakého dôvodu doručený k rukám navrhovateľa. Doposiaľ nie je zrejmé o aké poplatky, sankčné poplatky, úroky a zákonný nárok sa malo jednať, žiada, aby to súd preskúmal. V žiadnom prípade sa nevyhýba zaplateniu pohľadávky, ale až keď bude súdom preskúmaná zmluva a určená presná výška a pravosť pohľadávky. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/07 pojednávajúci o princípe právnej istoty. V závere navrhol vykonať dôkazy zmluvu o úvere č. 60/203/2012 zo dňa 3.2.2012 a podrobiť ju súdnej kontrole, zmluvu o zriadení záložného práva, obchodné podmienky pre úver a tieto podrobiť súdnej kontrole. Navrhol rozhodnúť: „1. súd odvolanie odporcu zamieta, 2. Zmluva č. 60/203/2012 zo dňa 3.2.2012 je bezúročná a bez poplatkov a 3. Neodkladné opatrenie zostáva naďalej v platnosti až do skončenia veci samej“.
21. Odporca 1 k podaniu navrhovateľa zo dňa 16.11.2020 uviedol, že sa s vyjadrením navrhovateľa nestotožňuje a poukazuje na svoje odvolanie, na ktorom zotrváva a považuje ho v celom rozsahu za dôvodné. Zmluva bola uzatvorená platne, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani žiadne nekalé podmienky. Poukázal na to, že zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na daný typ úveru nevzťahuje, v zmysle § 1 ods. 3 preto v danom prípade nemožno aplikovať žiadne z následkov, ktoré sa spájajú s porušením uvedeného zákona, najmä tvrdenie žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Irelevantné je potom tvrdenie navrhovateľa o potrebe splnenia náležitosti zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, výška RPMN a podobne.
22. V ďalšej časti vyjadrenia odporca 1 uviedol, že k navrhovateľovi pristupoval s odbornou starostlivosťou a pred poskytnutím úveru si dostatočne preveril navrhovateľa ohľadom jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Na posúdenie jeho bonity využil najmä dopyt do SRBI, pričom z reportu vyplýva, že k dátumu podania žiadosti o úver nemal žalovaný (zrejme navrhovateľ) žiadne zostávajúce, ani dlžné splátky úverov a teda nemal žiadne záväzky; report zo Sociálnej poisťovne, ktoré výstupy pripojil k podaniu.
23. Podľa odporcu 1 poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za správu úverového účtu nepredstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, v zmluve boli jasne, zrozumiteľne, určito vyznačené v bode 1.3 spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru. Podmienka úhrady uvedených poplatkov sa týka hlavného predmetu plnenia a bola priamo v texte úverovej zmluvy. Navrhovateľ s týmito poplatkami bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s nimi podpisom na úverovej zmluve súhlas. V súvislosti s platením poplatku a so správou úverového účtu sú navrhovateľovi poskytované viaceré osobitné služby. Dojednanie o predmetných poplatkoch predstavuje dojednanie o cene plnenia, ktoré je vylúčené z prieskumu neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
24. Tvrdenie navrhovateľa, že nepomer medzi hodnotou zálohu a výšku pohľadávky by ho mohol hrubo majetkovo poškodiť, označil za neopodstatnené, keďže v zmysle § 32 ZoDD výťažok z dražby po uhradení nákladov z dražby po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník musí odovzdať predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby.
25. K tvrdeniu, že odporca použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah uviedol, že uvedený typ spotrebiteľských zmlúv pozná aj OZ ako to vyplýva z § 53 a nasledujúcich. Používanie formulárových typov zmlúv právny poriadok SR nezakazuje. Klient, teda aj navrhovateľ, mal možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy v obmedzenom rozsahu, teda mal možnosť zvoliť si len jej určité náležitosti. Ak nastane situácia, že klient nesúhlasí so zmluvnými podmienkami, ktorých obsah nemôže ovplyvniť, k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ani k poskytnutiu úveru nedôjde.
26. V záverečnej časti vyjadrenia odporca 1 uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe je zákonnom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená. Ide zároveň o zásah do vlastníckeho práva žalobcu, avšak tento je právom dovolený. Vlastnícke právo navrhovateľa nie je bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je navrhovateľ stále vlastníkom nehnuteľnosti, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Ochrana obydlia nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu, či domu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Neoprávneným zásahom do obydlia je zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa.
27. K tomuto vyjadreniu odporca 1 pripojil listinné dôkazy CREDIT REPORT - ANALYTIC, z ktorého vyplýva, že bol urobený dopyt na SRBI vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom z odpovede vyplýva, že navrhovateľ podľa úverového registra nemal žiadne úverové záväzky. K podaniu je pripojený report Sociálnej poisťovne, v ktorom sú obsiahnuté odpovede na otázky o navrhovateľovi.
28. Odporca 1 k výzve súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu 2 k odvolaniu odporcu 1 uviedol, že k nemu nevyjadruje, keďže to nepovažuje za potrebné a zároveň dodal, že naďalej v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní.
29. Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu 2 v podstatnej časti použil tú istú argumentáciu ako uplatnil k vyjadreniu odporcu 1. Do podania doplnil teoretické pojednanie o dôvodoch neplatnosti dražby. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2012 a 20Co/103/2012 a ÚS SR sp. zn. Pl.ÚS 23/2014, sp. zn. II.ÚS 237/2011 a sp. zn. II.ÚS 261/2013 z knihy „Zákon o dobrovoľných dražbách“. Z
neznámych alebo zmätočne označených zdrojov citoval, že výkon záložného práva žalobcu nielenže hrubo majetkovo poškodil, ale predovšetkým nelegitímne zasiahol do ich ústavného práva na obydlie, v dôsledku čoho prišiel o jedinú istotu, ktorá mu v živote zostáva a to strecha nad hlavou. Takýto výkon záložného práva nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu, ide o hrubé porušenie § 3 ods. 1 OZ. Neprimeraný výkon záložného práva je pritom aktuálny vždy, keď hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky, resp. keď hodnota zabezpečenia prevyšuje 140% pohľadávky (rozhodnutia KS Prešov sp. zn. 17Co/108/2012 a 7Co/62/2009. Z rozhodnutia KS Prešov sp. zn. 6Co/139/2011 citoval stať o prepiatom formalizme. Ďalej poukázal na stať z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/134/2018, poukázal na § 53 ods. 4 písm. s) OZ a rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/44/2013 vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby. V závere vyjadrenia navrhol vykonať dôkaz zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami pre úver a tieto podrobiť súdnej kontrole. Navrhol vydať rozhodnutie, ktorým súd odvolanie odporcu 2 zamietne, predmetnú zmluvu určí za bezúročnú a bez poplatkov, určí, že právne úkony odporcu 2 sú neplatné a neodkladné opatrenie zostáva naďalej v platnosti až do skončenia veci samej.
30. Odporca 2 vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jeho vyjadreniu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní. Navrhovateľove námietky sa týkajú predovšetkým jeho zmluvného vzťahu s odporcom 1. Nakoľko k dražbe nehnuteľnosti nedošlo, nie je možné sa v tomto konaní domáhať určenia neplatnosti dražby. Odporca 2 považuje za potrebné opakovane poukázať na absenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako na to poukázal v odvolaní, žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh vo vzťahu k odporcovi 2 zamietne, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%.
31. Ďalšie podania v dovolacom konaní strany do spisu nedoručili.
32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
33. Podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
34. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoDD), dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené.
35. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
36. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
37. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
38. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
39. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
40. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
41. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). V predmetnej právnej veci pritom neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne navrhovateľom sledovaný účel.
42. Súd prvej inštancie podstatu odôvodnenia svojho rozhodnutia zredukoval do ods. 23 odôvodnenia tak, že mal za preukázanú osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj dôvodnú existenciu obavy žalobcu o neoprávnený zásah do jeho práva na obydlie a zásah do jeho majetku, keďže v prípade vykonania záložného práva by žalobca prišiel o nehnuteľnosť, ktorá je jeho obydlím. Súd pokračoval, že by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonávalo na základe spotrebiteľskej zmluvy, o ktorej platnosti sa na Okresnom súde Galanta vedie konanie, ktoré vo veci samej ešte nie je právoplatne skončené.
43. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby navrhovateľ resp. žalobca osvedčil dôvodnosť (a trvanie) nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1) CSP. Navrhovateľ v podanom návrhu pritom v podstate tvrdil, že dôvodom, pre ktoré je potrebné nariadiť ním navrhnuté neodkladné opatrenie, ktorým by bolo uložené obom odporcom zdržať sa úkonov smerujúcim k uskutočneniu dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa, teda, že jeho nárok na neuskutočnenie dražby je dôvodný je, že výkon záložného práva formou predmetnej dobrovoľnej dražby je protiústavný, že oznámenie o dražbe mu nebolo doručené zákonným spôsobom, že pri vykonávaní dražby bol podaný nepravdivý znalecký posudok, že výška pohľadávky, pre ktorú odporca 1 realizuje výkon záložného práva je sporná, že mu nebolo doručené zosplatnenie
úveru, že odporcovi 1 nič nedlží, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Z týchto dôvodov sa domáhal neodkladným opatrením uložiť obom odporcom zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dražby označených nehnuteľností..
44. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného uznesenia sa ale žiadnym z uvedených dôvodov, ktorým navrhovateľ zdôvodňoval nedôvodnosť či nezákonnosť dražby, tým danosť svojho nároku a tým potrebu nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia, nezaoberal. Pokiaľ dôvodnosť nároku súd podložil iba tým, že pred Okresným súdom Galanta prebieha konanie o žalobe navrhovateľa o platnosť predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva, na základe ktorej bola začatá dražba, bez toho, aby ustálil, či tento nárok navrhovateľa je (aspoň) osvedčený, jeho odôvodnenie je úplne nepostačujúce. Skutočnosť, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa napáda platnosť súvisiacej zmluvy, nemôže sama osebe bez ďalšieho zakladať osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie práv navrhovateľa výkonom dražby samo osebe nestačí, pretože kumulatívne musí byť osvedčená dôvodnosť nároku, ktorou otázkou sa súd prvej inštancie v preskúmavanom uznesenia riadne nezaoberal. Tento postup súdu sa žiadal o skôr, že v konaní pred Okresným súdom Galanta súd v uznesení č.k. 28Csp/145/2020-36 zo dňa 11.9.2020, ktorým bol návrh navrhovateľa na nariadenie obdobného neodkladného opatrenia odmietnutý, za takmer totožných skutkových tvrdení navrhovateľa, okrem iného uzavrel, že navrhovateľ z tam uvedených dôvodov neosvedčil predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia a to osvedčenosť nároku, ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.
45. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, či je daná potreba predmetnej úpravy pomerov zároveň kumulatívne aj vo vzťahu k odporcovi 2, ktorý je dražobníkom, realizujúcim predmetnú dražbu, keď oprávnenie odporcu 2 vykonávať dražbu je iba odvodené od práva odporcu 1 ako záložného veriteľa a najmä platí zákonná úprava § 19 ods. 1 písm. h/ zák. č. 537 /2002 Z.z., podľa ktorej dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej moci zakázané s predmetom dražby nakladať.
46. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
47. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
48. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
49. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
50. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
51. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
52. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
53. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
54. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
55. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií a preskúmať, či v danom prípade bol dostatočne osvedčený nárok navrhovateľa v rozsahu potrebnom pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Až po prijatí tohto záveru, spolu s vyhodnotením naplnenia ostatných základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako boli vymenované vyššie, a to vo vzťahu k obom odporcom, môže súd vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.
56. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).