Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: H.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, zast. JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 581 014 6914 0 zo dňa 12.03.2020 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 581 014 6914 0 zo dňa 12.03.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 581 014 6914 0 zo dňa 18.12.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému z a m i e t a . Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.12.2017 doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.10.2017, t.j. k veku 59 rokov. V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok uviedol údaje o zamestnávateľoch a dobe zamestnania, poistenia, resp. iných činností.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 581 014 6914 0 zo dňa 27.02.2018 zamietla žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 14.10.2017 s odôvodnením, že žalobca nespĺňa podmienky uvedené v , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 581 014 6914 0 zo dňa 28.05.2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podanej žaloby Rozsudkom č.k. -52 zo dňa 11.06.2019 vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle a (ďalej len „“) zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Prvostupňovému orgánu verejnej správy uložil povinnosť vyhodnotiť žalobcom predložené a prvostupňovým orgánom verejnej správy zadovážené dôkazy tak, aby bol dôsledne a spoľahlivo zistený skutočný stav veci, následne skutkové zistenia získané dokazovaním právne posúdiť podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a vo vzťahu k podstatným skutočnostiam relevantným pre posúdenie

splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku žalobcovi aj s prihliadnutím na judikatúru NS SR a Ústavným súdom SR poskytnutý výklad ust. následne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanovených spôsobom odôvodniť.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. 581 014 6914 0 zo dňa 18.12.2009 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) opätovne žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 14.10.2017 zamietol , pretože žalobca nespĺňa podmienky uvedené v , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy odcitoval ust. a a , a a Následne konštatoval, že žalobca v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie získal 1911 dní, t.j. 5 rokov a 86 dní a v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 3472 dní, t.j. 9 rokov a 187 dní, úhrnom 5383 dní, t.j. 14 rokov a 273 dní, a preto mu nárok na starobný dôchodok k 14.10.2017 nevznikol. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zák. č , nakoľko zamestnanie zaradené do pracovnej kategórie uvedenej v až l/ zák. č netrvalo k 31.12.1999. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ust. a uviedol, že po posúdení obsahu listinných dôkazov (Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania od 01.01.1999 do 27.01.2000 vyhotovený 18.03.2013 a Pracovná zmluva z 15.12.1998) je aj s prihliadnutím na obsah Nálezu Ústavného súdu SR potrebné konštatovať, že zamestnanie žalobcu v spoločnosti Banské stavby SNV s.r.o. od 01.01.1999 do 27.01.2000 je zamestnaním zaradeným do III. pracovnej kategórie. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. z právneho hľadiska nevznikla zo žiadneho štátneho podniku, uvedená spoločnosť bola založená Spoločenskou zmluvou z 11.12.1997 podľa a nasl. . Pracovný pomer žalobcu vznikol 01.01.1999, t.j. v období, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov zamestnanie zamestnancov obchodných spoločností nevzniknutých zo štátneho podniku, nebolo zaraďované do I. alebo II. pracovnej kategórie, ale bolo zamestnaním v III. pracovnej kategórie. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že pracovnú činnosť pre Banské stavby SNV s.r.o. žalobca vykonával od 01.01.1999 do 27.01.2000 na území SRN a z uvedeného vyplýva, že táto pracovná činnosť bola vykonávaná v cudzine, a to na inom pracovisku, za iných podmienok a s inými technológiami práce, než pracovná činnosť vykonávaná do 31.12.1998 u zamestnávateľa Skanska BS a.s. Prievidza. Uvedené skutkové okolnosti veci sú podľa prvostupňového orgánu verejnej správy zjavne odlišné od zisteného skutkového stavu vo veci, ktorá bola predmetom posudzovania ÚS SR v konaní , a preto nemožno ani z hľadiska skutkových okolností tvrdiť, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. vznikla zo štátneho podniku, v dôsledku čoho prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že pre nesplnenie podmienok uvedených v je obdobie zamestnania žalobcu v spoločnosti Banské stavby SNV s.r.o. od 01.01.1999 do 27.01.2000 zamestnaním zaradeným do III. pracovnej kategórie. Ďalej poukázal na to, že podľa a zák. č v znení neskorších predpisov dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a osem kalendárnych mesiacov. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že z dôvodu, že žalobca dôchodkový vek dovŕši 14. Júna 2021, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Zároveň konštatoval, že týmto rozhodnutím realizoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -52 z 11. júna 2019.

4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom namietal, že pokiaľ je rozhodnutie odôvodnené tvrdením, že žiadateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, lebo neodpracoval potrebnú dobu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a takéto zamestnanie netrvalo k 31.12.1999, takéto tvrdenie nie je správne. Ďalej namietal nepripojenie osobného listu dôchodkového poistenia, z ktorého by bolo zrejmé, ktoré obdobie bolo zohľadnené v ktorej pracovnej kategórii, pretože z textu rozhodnutia je možné identifikovať len obdobie od 01.01.1999 do 27.01.2000. Žalobca preto mohol len predpokladať, že obdobie od 03.01.1998 do 31.12.1998 bolo hodnotené nesprávne, napriek tomu, že v tomto období žalobca pracoval v podzemí hlbinnej bane v zahraničí (SRN Ibbenbüren), jeho zamestnávateľom bola spoločnosť Banské stavby a.s. Prievidza, ktorá prešla procesom privatizácie a pre účely sociálneho zabezpečenia jednoznačne vznikla zo štátneho podniku podľa Tento zamestnávateľ používal zaraďovanie do pracovných kategórií podľa rovnakých predpisov ako pôvodný štátny podnik a žalobca vykonával rovnaký druh práce, čo osvedčuje Potvrdením zamestnávateľa zo 17.05.2018. Z rozhodnutia je zrejmé len hodnotenie

obdobia od 01.01.1999 do 27.01.2000, kedy bol žalobca zamestnancom spoločnosti Banské stavby SNV s.r.o., ktorá spoločnosť bola založená ako dcérska spoločnosť predchádzajúceho zamestnávateľa žalobcu (Banské stavby a.s. Prievidza) a táto bola organizačne, obchodne, kapitálovo a personálne prepojená so svojou materskou spoločnosťou, v dôsledku čoho podľa žalobcu aj túto spoločnosť je potrebné pre účely sociálneho zabezpečenia považovať za vzniknutú zo štátneho podniku v zmysle Žalobca v tejto spoločnosti vykonával rovnaký druh práce na rovnakom pracovisku, ako u predchádzajúceho zamestnávateľa Banské stavby a.s. v období do 31.12.1998, čo preukazuje pracovnými zmluvami s obidvomi zamestnávateľmi, prípadne túto skutočnosť môžu dosvedčiť svedkovia. Žalobca v odvolaní namietal vecnú nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Mal za to, že práca žalobcu na uvedenom pracovisku trvala ku dňu 31.12.1999 a so správnym započítaním spornej doby žalobca dosiahne potrebnú dobu na priznanie starobného dôchodku podľa Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nerešpektoval právny názor krajského súdu vyslovený v rozsudku č.k. , dokazovanie nebolo doplnené a k dôkazom predloženým žalobcom sa prvostupňový orgán verejnej správy nevyjadril.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle o podanom odvolaní žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 581 014 6914 0 zo dňa 12.03.2020 žalobcovo odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (zo dňa 18.12.2019). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, na dôvody odvolania, odcitoval príslušné ustanovenia a a zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku s doplnením, že zamestnanie účastníka konania (žalobcu) s miestom výkonu práce v Nemecku za uvedené obdobie (od 01.01.1999 do 27.01.2000) bolo správne zaradené v III. pracovnej kategórii. Navyše žalovaný konštatoval, že pracovná zmluva z 03.01.1998, uzatvorená so spoločnosťou Banské stavby a.s. Prievidza, so začiatkom nástupu do zamestnania od 03.01.1998, s miestom výkonu práce v Ibbenbürene (Spolková republika Nemecko), bola uzatvorená na prácu v banskej činnosti a pracovná zmluva z 15.12.1998, uzatvorená so spoločnosťou Banské stavby SNV s.r.o., so začiatkom nástupu do práce od 01.01.1999, s miestom výkonu práce v Ibbenbürene (Spolková republika Nemecko), bola uzatvorená na prácu na stavbe na tomto pracovisku, pričom údaj o práci v banskej činnosti sa v zmluve nenachádza. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia následne vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej namietal, že k prvostupňovému rozhodnutiu nebol pripojený osobný list dôchodkového poistenia, s odôvodnením, že nárok bol žalobcovi zamietnutý, pretože nedovŕšil dôchodkový vek, a preto osobný list dôchodkového poistenia, ktorý by bol z tohto dôvodu neúplný, nepatrí k napadnutému rozhodnutiu. Zároveň konštatoval, že pre posúdenie dôchodkového veku je rozhodujúce, či zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie trvalo do 31.12.1999. Žalovaný uzavrel, že z dôvodu, že žalobca k 14.10.2017 nedovŕšil dôchodkový vek v súlade s , v znení účinnom k tomuto dátumu uplatnenia nároku, nevznikol mu ani nárok na zníženie dôchodkového veku podľa , preto nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa , a a ani podľa , a , a z toho dôvodu mu bola jeho žiadosť o starobný dôchodok z 22.12.2017 zamietnutá správne. Zároveň žalovaný konštatoval, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodnom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. V odvolacom konaní žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia jeho nároku na starobný dôchodok. Žalovaný napokon uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bol nesprávne uvedený údaj, že žalobca dovŕši 62 rokov veku v roku 2019, správne mal byť uvedený rok 2020, a teda žalobca dôchodkový vek s poukazom na a dovŕši 14.06.2021.

Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , vychádzalo z

nedostačujúceho zistenia skutkového stavu v zmysle a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle . Žalobca poukázal na to, že nárok žalobcu bol už predmetom konania správneho súdu pod sp. zn. , v ktorom správny súd predchádzajúce rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný záväzný právny názor správneho súdu nerešpektoval, a preto navrhol, aby mu bola uložená pokuta v zmysle . Nesprávne právne posúdenie spočíva podľa žalobcu v nesprávnej interpretácii právnych noriem, konkrétne nesprávne bolo posúdené ust. , ktoré bolo podľa žalobcu vyložené príliš reštriktívne, v rozpore s jeho účelom, v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít a aj vlastnou praxou žalovaného. Aj keď žalobca namieta aj nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné odôvodnenie spôsobujúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia, žalobca uviedol argumentáciu vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že jedinou spornou skutočnosťou v konaní je to, či práca vykonávaná pre zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. v období od 01.01.1999 do 31.12.1999 má byť hodnotená v pracovnej kategórii I.AA alebo III. Žalovaný tvrdí, že to má byť kategória III, žalobca tvrdí, že to má byť kategória I.AA, pretože zamestnávateľa žalobcu v danom čase, obchodnú spoločnosť, treba posudzovať za vzniknutú zo štátneho podniku. Kritériá pre posúdenie tejto otázky vymedzil Nález ÚS SR sp. zn. , ktorý označil za neprípustný prílišný formalizmus vedúci k zjavnej nespravodlivosti a zdôraznil účel a zmysel právnych noriem, ako aj princípy právneho štátu. Nález výslovne rieši výklad Zb a za prioritné kritérium označil druh vykonávanej práce. Posudzovanie zamestnávateľa je sekundárne a má byť extenzívne, v súlade so sociálnym účelom predmetnej právnej normy. Žalovaný podľa žalobcu takto nepostupoval a jeho právne posúdenie je preto nesprávne. Žalobca ďalej poukázal na to, že druh práce, t.j. zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani podľa sporný nebol a prvý krát ho spochybnil žalovaný až v napadnutom rozhodnutí o odvolaní. Vychádzal pritom len zo znenia pracovnej zmluvy, v ktorej nie je výslovne uvedené, že ide o prácu v banskej činnosti. Žalobca však od začiatku tvrdil, že o takúto prácu ide a uviedol tiež, že to môžu dokázať svedkovia. Ak mal žalovaný pochybnosti, mal podľa žalobcu pokračovať v dokazovaní a vyzvať ho na označenie svedkov, prípadne iných dôkazov. Žalovaný sa súčasne nevyjadril k tomu, ako hodnotí skutočnosť, že vo všetkom podstatnom sú u oboch zamestnávateľov (u ktorých rovnakú prácu posúdil rôzne za r. 1998 a 1999) pracovné zmluvy rovnaké. Rovnako bez povšimnutia ponechal fakt, že banskú činnosť mal v predmete činnosti zapísanú aj zamestnávateľ žalobcu v rozhodnom období v obchodnom registri. Podľa žalobcu si teda žalovaný vybral účelovo len to, čo mohol aspoň teoreticky hodnotiť v neprospech žalobcu a nezaujal stanovisko k tomu, čo svedčí v jeho prospech. Rovnakú prácu pre jedného zamestnávateľa žalovaný uznal za prácu v I.AA kategórii a pre iného zamestnávateľa za prácu v III. kategórii. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v oboch prípadoch sú to súkromné obchodné spoločnosti. Žalobca ďalej argumentoval, že obchodná spoločnosť, ktorá v spornom období zamestnávala žalobcu, bola založená ako dcérska spoločnosť jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, tak isto obchodnej spoločnosti Banské stavby a.s. Prievidza, ktorá vznikla zo štátneho podniku privatizáciou tohto podniku podľa osobitných predpisov. Podľa žalobcu aj túto dcérsku spoločnosť z uvedeného dôvodu je potrebné pre účely sociálneho zabezpečenia zamestnancov považovať za vzniknutú zo štátneho podniku, pretože bola obchodne, organizačne, kapitálovo a personálne prepojená so svojou materskou spoločnosťou, bola založená účelovo a pôvodný zamestnávateľ, ktorý ju založil, sa dokonca zaviazal, že prijme po skončení práce u dcérskej spoločnosti zamestnancov vrátane žalobcu späť. Žalobca vykonával tú istú prácu, na tom istom pracovisku najprv pre materskú spoločnosť, ktorá bola uznaná za prácu v I.AA pracovnej kategórii a následne pre dcérsku spoločnosť (Banské stavby SNV s.r.o.), ktorá žalovaným nebola uznaná za prácu v I.AA pracovnej kategórii. Žalovaný k týmto argumentom žalobcu nezaujal žiadne stanovisko a neuviedol, ako ju hodnotí. Len konštatoval, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. z právneho hľadiska nevznikla zo štátneho podniku. Na základe akých skutočností a úvah prijal tento záver v napadnutom rozhodnutí uvedené nie je, je v ňom uvedené len to, že bola založená spoločenskou zmluvou, čo však platí pre každú obchodnú spoločnosť, teda aj pre Banské stavby a.s., resp. jej právnych predchodcov. Žiadna obchodná spoločnosť nevznikla priamo transformáciou zo štátneho podniku, pretože vždy musela byť najprv založená, potom vznikla de iure zápisom do obchodného registra, následne vypracovala privatizačný projekt a mohlo sa uchádzať o majetok štátu v privatizácii. V prípade, že uspela, dostala štátny podnik alebo jeho časť zmluvou od Fondu národného majetku. Ak zákon predpokladá, že tento proces môže byť hodnotený tak, že spoločnosť vznikla zo štátneho podniku, rozhodujúce kritériá musia byť iné, nie prostý fakt založenia spoločnosti spoločenskou zmluvou. K týmto kritériám sa žalovaný nevyjadril, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Používanie rezortného zoznamu zamestnaní je podľa žalobcu úplne

irelevantné, lebo zaraďovanie zamestnancov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou upravovalo priamo nariadenie vlády a platilo pre všetkých zamestnávateľov, štátnych aj súkromných. Napriek tomu žalovaný túto skutočnosť v rozhodnutí zvýraznil a pripisuje jej mimoriadny význam. Ďalej žalobca poukázal na to, že od počiatku argumentuje tým, že vykonával rovnakú prácu na rovnakom pracovisku. Žalovaný tvrdí, že žalobca pracoval v cudzine a to na inom pracovisku, za iných podmienok a s inými technológiami, než pracovná činnosť vykonávaná do 31.12.1998 u predchádzajúceho zamestnávateľa. Žalovaný však neuvádza, odkiaľ takéto informácie získal a akým spôsobom. Žalobca pracoval aj v r. 1998 v cudzine, na tom istom pracovisku, s tou istou technológiou aj kolegami, ktorú skutočnosť môžu dokázať svedkovia. Žalobca poukázal aj na rovnakú adresu oboch zamestnávateľov v Nemecku, ktorá je uvedená v pracovných zmluvách. Používali sa rovnako tie isté kancelárie, iba pečiatky boli rozdielne. V tejto časti považuje žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné. Následné konštatovanie žalovaného, že z hľadiska skutkových okolností nemožno tvrdiť, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. vznikla zo štátneho podniku v zmysle je celkom arbitrárne. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného trpí tými istými vadami, pre ktoré už bolo raz predchádzajúce rozhodnutie žalovaného súdom zrušené a podľa žalobcu došlo k tomu z dôvodu, že žalovaný resp. orgán verejnej správy prvého stupňa nerešpektoval ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, , právne princípy, judikatúru najvyšších súdnych autorít a záväzný právny názor súdu v konkrétnej veci. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd s poukazom na doplnil dokazovanie vykonané žalovaným oboznámením sa s čestnými vyhláseniami dvoch svedkov, ktorí pracovali so žalobcom v rozhodnom období r. 1998 a 1999 u tých istých zamestnávateľov, na tom istom pracovisku. Vykonanie tohto dôkazu žalobca opakovane navrhoval, avšak žalovaný k tomu nepristúpil. Čestné vyhlásenia dokazujú skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že vykonával rovnakú prácu na rovnakom pracovisku v r. 1998 a 1999, čo žalovaný spochybnil až v rozhodnutí o odvolaní, bez vykonania relevantného dokazovania.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým žalobcovi podľa ust. , a , a a zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku po dovŕšení 59 rokov, ktorým rozhodnutím realizoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. z 11.06.2019. Poukázal na to, že žalobca preukázateľne získal v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie podľa 5 rokov a 86 dní obdobia dôchodkového poistenia, v I. pracovnej kategórii 9 rokov a 187 dní obdobia dôchodkového poistenia ( úhrnom 14 rokov a 273 dní obdobia dôchodkového poistenia a jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999 (ako to podmieňuje ) Z toho dôvodu podľa žalovaného nevznikol žalobcovi nárok na zníženie dôchodkového veku podľa , a preto mu nebolo možné k 14.10.2017, ku ktorému žiadal starobný dôchodok, po dosiahnutí veku 59 rokov, priznať. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie uvedenom v alebo b/ nezískal najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , nárok na starobný dôchodok dovŕšením v zníženého veku 59 rokov mu k 14.10.2017 nevznikol. Ďalej poukázal na ust. cit. zákona, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1999, pričom podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa musia byť splnené kumulatívne. Žalobca podľa žalovaného preukázateľne skončil výkon zamestnania v I.AA pracovnej kategórii u zamestnávateľa Skanska BS a.s. Prievidza dňom 31.12.1998. V pracovnom pomere u zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. v období od 01.01.1999 do 27.01.2000 žalobca podľa vykonaných dôkazov vykonával zamestnania v III. pracovnej kategórii, čo potvrdil zamestnávateľ na príslušnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Z uvedených dôvodov žalobca nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku. K žalobnej námietke žalobcu, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii de facto trvalo k 31.12.1999, keďže vykonával tú istú prácu, na tom istom pracovisku, s rovnakými technológiami a kolegami a len v dôsledku organizačnej zmeny vo forme zamestnávateľa a hodnotenie tohto zamestnania sa má v súlade s považovať za výkon práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je podľa žalovaného irelevantná, pretože s prihliadnutím na vykonané listinné dôkazy v administratívnom spise možno považovať za preukázané, že zamestnávateľ - obchodná spoločnosť Banské stavby SNV a.s. Prievidza, u ktorého žalobca vykonával na základe Pracovnej zmluvy z 15.12.1998 prácu na pracovisku v zahraničí, podľa potvrdenia zamestnávateľa zaradenú v

III. pracovnej kategórii, nevznikla zo štátneho podniku a ako súkromná spoločnosť nebola podriadená pod žiaden ústredný štátny orgán. Uvedená spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou podľa 11.12.1997. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa nevzťahuje rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie. Žalovaný ďalej poukázal na ust. , ktorý špecifikuje, čo môže slúžiť ako dôkaz, pričom netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že pokiaľ neexistuje žiadny iný listinný dôkaz preukazujúci zaradenie zamestnania žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k dátumu 31.12.1999, je možné použiť aj čestné vyhlásenie svedkov, ktorí v rovnakom čase vykonávali tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa. Nakoľko však v administratívnom spise slúži na preukázanie zaradenia žalobcovho zamestnania vykonávaného k 31.12.1999 iný dôkaz - príslušným zamestnávateľom potvrdený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorého možno podľa žalovaného považovať uvedené skutočnosti za preukázané, výsluch svedkov nie je potrebný. Následne žalovaný uviedol, že ustanovenia §, 21 a 174 aplikované v tomto prípade sú kogentného charakteru, žalovaný ich musí aplikovať, nie je možné sa od nich odchýliť. Žiadosť žalobcu bola vzhľadom na uvedené zamietnutá podľa žalovaného správne a v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu uviedol, že vyjadrenie obsahuje tie isté nepodložené tvrdenia žalovaného, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia a žalovaný ani vo vyjadrení nezaujal stanovisko k argumentom žalobcu uvedeným v žalobe. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v rozpore so zákonom nepodrobil listinný dôkaz - ELDZ hodnoteniu, ale berie ho ako nezvratný fakt, bez ohľadu na iné navrhnuté dôkazy. Podľa žalobcu ide o šikanózny postup porušujúci hmotné i procesné právo. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

Duplika

9. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu 14.05.2020 k námietke žalobcu týkajúcej sa dôkazného prostriedku - evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia uviedol, že tento dôkaz je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na ELDZ/poistenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa v konaní podľa a nasl. (správna žaloba v sociálnych veciach) vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

12. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

13. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

14. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

15. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

16. Podľa , (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej

koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

17. Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie platí obdobne.

18. Podľa , (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné, pretože opakovane nie sú riadne odôvodnené, keďže neobsahujú správnu úvahu a vyhodnotenie týkajúce sa skutočností relevantných pre posúdenie veci, napr. neobsahujú hodnotenie jednotlivých období, o ktorých žalobca tvrdil, že mali byť zohľadnené ako práca vo zvýhodnenej kategórii, neobsahujú vyhodnotenie pracovných zmlúv, neobsahujú hodnotenie dôkazov predložených na tvrdenie žalobcu, že v r. 1999 u zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. vykonával rovnaký druh práce ako v r. 1998 u zamestnávateľa Banské stavby a.s. a na tieto skutočnosti orgány verejnej správy nevykonali navrhované dokazovanie, v dôsledku čoho žalobca tvrdil, že skutkový stav nebol náležite zistený. Žalobca s poukazom na Nález ÚS SR i judikatúru NS SR súčasne namietal nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávneho výkladu ust. Poukázal na to, že ELDZ z 18.03.2013 opravila samotná Sociálna poisťovňa bez toho, aby o tom vedel zamestnávateľ žalobcu (ktorý v čase jeho vystavenia už de iure neexistoval) a aj bez vedomia žalobcu.

20. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ako aj na vyjadreniach k žalobe. Zdôraznila, že evidenčný list je rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie o dôchodkovom nároku, a preto Sociálna poisťovňa musela pri rozhodovaní vychádzať z údajov uvedených v tomto evidenčnom liste, v ktorom zamestnávateľ potvrdil, že žalobca v čase od 01.01.1999 do 27.01.2000 pracoval v zamestnaní zaradenom v III. pracovnej kategórii. Takýto evidenčný list môže zmeniť len subjekt, ktorý ho vydal, t.j. nie Sociálna poisťovňa. Rozhodnutia považovala za dostatočne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom i s judikatúrou. Žalobcova žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky na jeho priznanie, pričom spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. nie je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla zo štátneho podniku, a preto nebola splnená na strane žalobcu ani podmienka, že toto jeho pracovné zaradenie trvalo k 31.12.1999.

21. Správny súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Opravného ELDZ vydaného 18.03.2018, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového

orgánu verejnej správy a zistil, že tento Opravný ELDZ bol vydaný v čase, keď už zamestnávateľ žalobcu Banské stavby SNV s.r.o. bol vymazaný z obchodného registra (výmaz k 28.06.2008) a ELDZ navyše neobsahuje pečiatku ani podpis zamestnávateľa, ani jeho zamestnanca - žalobcu. Ďalej správny súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených čestných vyhlásení dvoch fyzických osôb, z ktorých vyplýva, že tieto fyzické osoby potvrdili skutočnosť, že so žalobcom pracovali u rovnakého zamestnávateľa ako žalobca, na rovnakom pracovisku v období r. 1998 a 1999, konkrétne v hlbinnej bani v obci Ibbenbüren v SRN, pričom pracovali s tými istými strojmi a technológiami, administratíva zamestnávateľa sídlila na tom istom mieste a na tej istej adrese, zmenila sa len pečiatka a pracovalo sa úplne rovnako ďalej.

22. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti. Tvrdil, že nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej interpretácii ustanovenia , ktoré bolo podľa názoru žalobcu vyložené príliš reštriktívne, v rozpore s jeho účelom i s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ako aj s vlastnou praxou žalovaného. Žalobca v žalobe, ako aj na pojednávaní argumentoval, že jedinou spornou skutočnosťou pre posúdenie žalobcovho návrhu na priznanie starobného dôchodku je skutočnosť, či práca vykonávaná pre zamestnávateľa Banské stavby SNV, s.r.o. v období od 01.01.1999 do 31.12.1999 (ďalej aj „rozhodné obdobie“) má byť hodnotená v pracovnej kategórii I.AA alebo III. Žalovaný tvrdí, že to má byť kategória III. Žalobca naopak tvrdí, že to má byť kategória I.AA, lebo zamestnávateľa žalobcu, obchodnú spoločnosť, je potrebné posudzovať za vzniknutú zo štátneho podniku, a to s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/306/2010, ktorý vymedzil kritériá pre posúdenie tejto otázky, keď označil za neprípustný príslušný formalizmus vedúci ku zjavnej nespravodlivosti a zdôraznil účel a zmysel právnych noriem, ako i princípy právneho štátu. Žalobca poukázal na to, že predmetný nález výslovne rieši výklad a za prioritné kritérium označil druh vykonávanej práce. Posudzovanie zamestnávateľa je sekundárne a má byť extenzívne, v súlade so sociálnym účelom predmetnej právnej normy. Žalovaný však takto nepostupoval a jeho právne posúdenie je preto nesprávne, pričom poukázal aj na to, že druh práce nebol sporný a spochybnil ho až žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa však podľa žalobcu ani s otázkou druhu vykonávanej práce, ani s otázkou, či zamestnávateľ žalobcu (v rozhodnom období) - obchodná spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. vznikla zo štátneho podniku, nevysporiadal, nevykonal náležité dokazovanie (nedostatočne zistil skutkový stav) a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto nepreskúmateľné.

23. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom (opakovane) nespĺňa.

24. Z ust. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. , súčasne vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania ( ). Z ust. vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

25. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne

odôvodnenie rozhodnutia (okrem ust. ) vyplýva aj z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možno subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne NS SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré rozhodnutia boli vydané po tom, ako správny súd predchádzajúce rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého i druhého stupňa zrušil o.i. z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, sú opäť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

26. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobcovi ku dňu 14.10.2017 nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa , pretože v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie získal 1911 dní, t.j. 5 rokov a 86 dní a v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 3472 dní, t.j. 9 rokov a 187 dní, úhrnom 5 383 dní, t.j. 14 rokov a 273 dní a súčasne nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa , nakoľko zamestnanie zaradené do pracovnej kategórie uvedenej v až l) netrvalo k 31.12.1999. S poukazom na žalovaný konštatoval, že po posúdení obsahu listinných dôkazov (evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania od 01.01.1999 do 27.01.2000, vyhotovený 18.03.2013 a pracovná zmluva z 15.12.1998), je aj s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS/306/2010 potrebné konštatovať, že zamestnanie žalobcu v spoločnosti Banské stavby SNV, s.r.o. od 01.01.1999 do 27.01.2000 je zamestnaním zaradeným do III. pracovnej kategórie a súčasne poukázal na to, že spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. z právneho hľadiska nevznikla zo žiadneho štátneho podniku, bola

založená spoločenskou zmluvou z 11.12.1997 podľa a nasl. ustanovení , t.j. pracovný pomer žalobcu v tejto spoločnosti vznikol 01.01.1999, t.j. v období, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov zamestnanie zamestnancov obchodných spoločností nevzniknutých zo štátneho podniku nebolo zaraďované do I. alebo II. pracovnej kategórie, ale bolo zamestnaním III. pracovnej kategórie. Prvostupňový orgán verejnej správy tento svoj záver odôvodnil aj tým, že „... pracovnú činnosť pre spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. žalobca vykonával v období od 01.01.1999 do 27.01.2000 na území Spolkovej republiky Nemecko, t.j. pracovná činnosť bola vykonávaná v cudzine, na inom pracovisku, za iných podmienok a s inými technológiami práce, než pracovná činnosť vykonávaná do 31.12.1998 u zamestnávateľa SKANSKA BS, a.s. Prievidza“ (právny nástupca Banské stavby, a.s.), z čoho vyvodil, že „... uvedené skutkové okolnosti sú zjavne odlišné od skutkového stavu veci uvedenej v Náleze Ústavného súdu SR I.ÚS/306/2010“. Na základe toho prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že „ ... ani z hľadiska skutkových okolností nemožno tvrdiť, že spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. vznikla zo štátneho podniku“. Rovnako žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že pracovnú činnosť pre spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. žalobca vykonával od 01.01.1999 do 27.01.2000 na území Spolkovej republiky Nemecko, z čoho vyplýva, že táto pracovná činnosť bola vykonávaná v cudzine, a to na inom pracovisku, za iných podmienok a s inými technológiami práce, než pracovná činnosť vykonávaná do 31.12.1998 u zamestnávateľa SKANSKA BS, a.s. Prievidza“. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že orgány verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy jednak neuviedli, na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospeli k záveru, že pracovná činnosť vykonávaná žalobcom u zamestnávateľa Banské stavby SNV, s.r.o. v období od 01.01.1999 do 27.01.2000 bola vykonávaná v cudzine, a to na inom pracovisku, za iných podmienok a s inými technológiami práce, než pracovná činnosť vykonávaná žalobcom do 31.12.1998 u zamestnávateľa SKANSKA BS, a.s. Prievidza (právny nástupca Banské stavby, a.s.), t.j. nie je zrejmé, z akých dôkazov uvedené pracovné činnosti vykonávané žalobcom u vyššie uvedených dvoch zamestnávateľov vyhodnotil ako rozdielne pracovné činnosti, resp. iný druh práce. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutia v tomto smere trpia nedostatkom dôvodov, a preto sú nepreskúmateľné a napokon tento záver nemá oporu ani v listinách nachádzajúcich sa v administratívnom spise (keďže napr. z porovnania Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Banské stavby, a.s. z 03.01.1998 vyplýva, že žalobca od 01.01.1998 do 31.12.1998 robil v cudzine, v Nemeckej spolkovej republike, miesto výkonu práce Ibbenbüren a z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Banské stavby SNV, s.r.o. z 15.12.1998 zhodne vyplýva, že žalobca od 01.01.1999 do 27.01.2000 robil v cudzine, v Nemeckej spolkovej republike, miesto výkonu práce Ibbenbüren). Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že Pracovná zmluva z 03.01.1998 uzatvorená so spoločnosťou Banské stavby, a.s. Prievidza so začiatkom nástupu do zamestnania od 03.01.1998 s miestom výkonu práce v Ibbenbürene (Spolková republika Nemecko) bola uzatvorená na prácu v banskej činnosti a Pracovná zmluva z 15.12.1998 uzatvorená so spoločnosťou Banské stavby SNV, s.r.o. so začiatkom nástupu do práce od 01.01.1999 a s miestom výkonu práce v Ibbenbürene (Spolková republika Nemecko), bola uzatvorená na prácu na stavbe na tomto pracovisku, pričom údaj o práci v banskej činnosti sa v zmluve neuvádza, správny súd k tomuto konštatovaniu uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotené, ani ako boli posúdené vo vzťahu k prijatému záveru, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok. Správny súd v tomto smere považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je totiž zrejmé, či žalovaný chcel poukázať na to, že žalobca v období od 01.01.1999 nepracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp., že nevykonával prácu v banskej činnosti. Takáto správna úvaha v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nie je ďalej zrejmé, akým spôsobom orgány verejnej správy vyhodnotili ostatné žalobcom predložené dôkazy, ktorými osvedčoval druh vykonávanej práce v období od 01.01. do 31.12.1998 i od 01.01.1999 do 31.12.1999 (napr. Potvrdenie zamestnávateľa žalobcu SKANSKA, a.s. zo 17.05.2018, resp. čestné prehlásenia). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a akým spôsobom žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) zisťoval druh pracovnej činnosti, resp. druh práce žalobcu v rozhodnom období (v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS/306/2010, podľa ktorého prioritným kritériom pri posudzovaní, resp., aplikácii ustanovenia má byť práve druh vykonávanej práce. Žalovaný bol povinný svoje rozhodnutie v tomto smere, resp. vo vzťahu k tejto skutočnosti (druh práce, resp. druh pracovnej činnosti vykonávanej žalobcom u obdivoch zamestnávateľov) riadne a zrozumiteľne odôvodniť, a to aj vzhľadom

na skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní, a ani v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, druh vykonávanej práce (zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani) nebol sporný.

27. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v administratívnom konaní predkladal dôkazy, ktorými preukazoval splnenie podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok a tvrdil, že odpracoval potrebnú dobu vo zvýhodnenej kategórii a takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999, keďže pracoval v podzemí hlbinnej bane aj v období od 03.01.1998 do 26.01.2000 (v SRN, Ibbenbüren). Konkrétne predložil Pracovnú zmluvu z 03.01.1998 uzavretú medzi žalobcom a zamestnávateľom Banské stavby a.s. Prievidza, organizačná jednotka Ibbenbüren - stála prevádzka SRN, z ktorej vyplýva, že žalobca pracoval ako majster I. Z predmetnej pracovnej zmluvy z bodu 4 vyplýva, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, t.j. na dobu výkonu práce zamestnanca v organizačnej jednotke Ibbenbüren, stála prevádzka SRN a z bodu 5 vyplýva, že po skončení platnosti tejto pracovnej zmluvy sa organizácia Banské stavby a.s. Prievidza zaväzuje prijať zamestnanca do pracovného pomeru a plniť povinnosti vyplývajúce zo a ďalších predpisov. Žalobca ďalej predložil Doplnok č. 1 k Dohode o rozviazaní pracovného pomeru, uzavretý v zmysle dňa 15.12.1998, z ktorého vyplýva, že pracovný pomer vzniknutý medzi žalobcom a zamestnávateľom Banské stavby a.s. Prievidza na základe Pracovnej zmluvy z 03.01.1998 bol rozviazaný podľa dohodou k 31.12.1998 z dôvodu výkonu práce žalobcu na pracovisku SRN u Banských stavieb SNV s.r.o. (bod II.). V bode III.1 predmetného Doplnku č. 1 z 15.12.1998 sa zamestnávateľ zaviazal prijať zamestnanca (žalobcu) do pracovného pomeru po skončení práce v SRN u Banských stavieb SNV s.r.o. a plniť povinnosti vyplývajúce zo a ďalších predpisov. Podľa bodu III.6 predmetného Doplnku č. 1 sa zamestnávateľ zaviazal posudzovať zamestnanca (žalobcu), akoby bol zachovaný nepretržitý pracovný pomer k Banským stavbám a.s. Prievidza, vrátane doby na pracovisku v SRN u Banských stavieb SNV s.r.o., pre všetky požitky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Žalobca súčasne predložil Pracovnú zmluvu uzavretú 15.12.1998 medzi žalobcom a zamestnávateľom Banské stavby SNV s.r.o. s nástupom do práce 01.01.1999, s miestom výkonu práce Ibbenbüren ako THP - majster I, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, t.j. na dobu výkonu prác zamestnanca na stavbe Ibbenbüren. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového orgánu verejnej správy nie je zrejmé, ako boli vyššie uvedené listinné dôkazy vyhodnotené. Žalobca tvrdil, že od 03.01.1998 (a aj k 31.12.1999) pracoval v Nemecku, na rovnakom pracovisku, s rovnakým pracovným zaradením. Zároveň žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti môžu dosvedčiť v prípade potreby svedkovia, pričom k žalobe pripojil Čestné vyhlásenie H.. O. S. (zo dňa 24.03.2020) a H.. Q. B. (zo dňa 30.03.2020). Správny súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu uvedených listinných dôkazov

- čestných prehlásení, v ktorých H.. S. a H.. B. vyhlásili, že pracovali u rovnakého zamestnávateľa ako žalobca a na rovnakom pracovisku v období rokov 1998 a 1999, konkrétne išlo o hlbinnú baňu v obci Ibbenbüren v SRN a zamestnávateľa Banské stavby a.s. Prievidza v roku 1998 a Banské stavby SNV s.r.o. v roku 1999, pričom v obidvoch rokoch pracovali na tom istom pracovisku a s tými istými strojmi a celou technológiou, aj administratíva zamestnávateľov sídlila na tom istom mieste, na tej istej adrese, zmenila sa len pečiatka zamestnávateľa, inak sa pracovalo úplne rovnako ďalej.

28. Z opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia/poistenia (ďalej aj „opravný ELDZ“) potvrdeného zamestnávateľom SKANSKA BS a.s. Prievidza (právnym nástupcom Banských stavieb a.s. Prievidza) vyplýva, že žalobca bol od 03.01.1998 do 31.12.1998 zamestnaný ako revírnik, druh činnosti podľa číselného označenia a názvu povolania rezortného zoznamu: I.AA. Z ďalšieho opravného ELDZ vyhotoveného 18.03.2018 vyplýva, že žalobca bol zamestnaný od 01.01.1999 do 27.01.2000 u zamestnávateľa označeného ako Banské stavby SNV s.r.o., v likvidácii, na predmetnom tlačive v príslušnej kolonke, ktorá mala obsahovať podpis zodpovedného zamestnávateľa a odtlačok pečiatky zamestnávateľa bol uvedený text: „Výmaz z ORSR 28062008“, t.j. podpis a pečiatka zamestnávateľa absentujú. Z uvedeného vyplýva, že predmetný opravný ELDZ nemohol byť vydaný označeným zamestnávateľom žalobcu Banské stavby SNV, s.r.o., keďže tento bol v deň vyhotovenia opravného ELDZ (18.03.2018) už vymazaný z obchodného registra. V opravnom ELDZ bol vyznačený v r. 1999 počet započítaných dní 365 s označením III. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetný opravný ELDZ nebol podpísaný v príslušných kolonkách ani účtovníkom zamestnávateľa, ani zamestnancom (žalobcom). Žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) zhodnotili žalobcovi dobu zamestnania u tohto zamestnávateľa od 01.01.1999 do 27.01.2000 v III. pracovnej kategórii. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) neobsahuje (opakovane) vyhodnotenie tohto dôkazu. Pokiaľ sa žalovaný

k existencii ELDZ vyjadril v písomnom vyjadrení k žalobe, resp. v duplike, správny súd uvádza, že jednak k tomuto vyjadreniu nemôže prihliadnuť (argumentácia žalovaného mala byť uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a jednak tvrdenie žalovaného, že zaradenie zamestnania vykonávaného žalobcom k 31.12.1999 (do III. pracovnej kategórie) mal žalovaný preukázané dôkazom

- „príslušným zamestnávateľom potvrdeným evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia“ nemá oporu v administratívnom spise, pretože zamestnávateľom ( Banské stavby SNV s.r.o.) potvrdený ELDZ týkajúci sa obdobia r. 1999 sa v administratívnom spise nenachádza. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ neexistuje relevantný listinný dôkaz preukazujúci zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k 31.12.1999, je povinnosťou orgánov verejnej správy vykonať dokazovanie za účelom zistenia tejto skutočnosti, (pričom z ust. vyplýva, že dôkazom môžu byť aj vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb), resp. za účelom odstránenia rozporov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

29. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opäť formálne skonštatoval, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. nevznikla zo štátneho podniku a nie je právnym nástupcom štátneho podniku, ako aj to, že táto spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou. Pokiaľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 13.12.2012, správny súd uvádza, že v ňom vyslovený záver, že obchodná spoločnosť nevznikla zo š.p. nebol odôvodnený, resp. rozhodnutie neobsahovalo žiadnu relevantnú argumentáciu. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako žalovaný posúdil, resp. vyhodnotil žalobcom predložené doklady, ktorými osvedčoval, že splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku (odpracovanie zákonom stanovenej doby vo zvýhodnenej kategórii a trvanie takéhoto zamestnania k 31.12.1999). Preskúmavacie konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania pred orgánom verejnej správy a nie je úlohou správneho súdu, aby vyhodnocoval žalobcom predložené doklady, ktorými tento osvedčoval svoj nárok uplatnený v administratívnom konaní (Pracovná zmluva z 03.01.1998, Doplnok č. 1 k dohode o rozviazaní pracovného pomeru z 15.12.1998, Pracovná zmluva z 15.12.1998, ELDZ), ani aby správny súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Práve vyhodnotenie žalobcom predložených dokladov bolo podmienkou pre zistenie skutočného stavu veci v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia a ich hodnotenie správnym súdom by znamenalo zásah do hodnotenia dôkazov orgánom verejnej správy. Jedná sa pritom o objasnenie podstatných skutočností potrebných pre posúdenie splnenia podmienok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi v zmysle jeho žiadosti. Povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci vyplýva žalovanému (i prvostupňovému orgánu verejnej správy) z ust. Nedostatočne zistenému skutkovému stavu zodpovedá následne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný neuviedol úvahu, akým spôsobom vyhodnotil žalobcom predložené vyššie uvedené dôkazy a vo vzťahu k len formálne skonštatoval, že spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. (zamestnávateľ žalobcu v období od 01.01.1999 do 27.01.2000) bola založená spoločenskou zmluvou, nevznikla zo štátneho podniku a nie je právnym nástupcom štátneho podniku. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že skutkové okolnosti prípadu, ktorý bol predmetom posudzovania Nálezu Ústavného súdu sp. zn. , boli odlišné, správny súd poukazuje na to, že ústavný súd sa v predmetnom náleze zaoberal interpretáciou ust. a poskytol výklad pojmov „vznik spoločnosti zo štátneho podniku“ vo všeobecnosti tak, ako je uvedené v bode 29. tohto rozsudku, pričom za situácie, keď žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) nevykonali dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie nároku žalobcu a zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie pre určenie výšky starobného dôchodku, t.j. na zistenie druhu vykonávanej práce v rozhodnom období, ktoré kritérium považoval ústavný súd za prioritné, záver žalovaného, že „podmienky stanovené v u žalobcu nemožno považovať za splnené“, správny súd považuje za predčasný a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo podľa správneho súdu nedostatočné na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie žalovaného zároveň nespĺňa požiadavku uvedenú v na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že pri rozhodovaní vychádzal z údajov uvedených na evidenčnom liste, ktorý považoval pre žalovaného i prvostupňový orgán verejnej správy za záväzný, resp. nemenný zo strany orgánov verejnej správy, správny súd pre úplnosť opakovane uvádza, že evidenčný list predstavuje listinný dôkaz, ktorý podlieha hodnoteniu orgánu verejnej správy tak, ako akýkoľvek iný dôkaz. V prípade, ak sú skutočnosti vyplývajúce z evidenčného listu (v prípade jeho existencie) sporné, resp. spochybnené, je povinnosťou orgánu verejnej správy vykonať dokazovanie za účelom odstránenia zistených rozporov, či pochybností. Pokiaľ tak žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) neurobil, nedostatočne zistil skutočný stav a navyše neuviedol ani úvahu, ako žalobcom predložené listinné dôkazy vyhodnotil. Z uvedeného vyplýva, že záver orgánu verejnej správy, že nie

sú splnené podmienky na priznanie starobného dôchodku žalobcovi, je predčasný, zistenie skutkového stavu bolo pre vydanie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy nedostatočné a rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

30. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a k výkladu ust. správny súd považuje za potrebné opakovane poukázať na Nález Ústavného súdu SR č.k. -30 zo dňa 08.12.2010. Ústavný súd SR v bode 19 tohto nálezu konštatoval, že „orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavno-právnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách príslušného zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu“. Ústavný súd sa v predmetnom náleze zaoberal aj otázkou interpretácie ust. vo vzťahu k právnemu posúdeniu, či zamestnanie sťažovateľa bolo „vykonávané v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku“. Ústavný súd poskytol výklad pojmov „vzniku spoločnosti zo štátneho podniku“ poukazom na ustanovenia , a rozhodovacej činnosti Súdneho dvora európskych spoločenstiev v bodoch 21 až 24 predmetného nálezu, pričom v bode 26 predmetného nálezu k výkladu doplnil, že „prioritným kritériom na posúdenie nároku sťažovateľa a zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie pre určenie výšky starobného dôchodku má byť predovšetkým druh vykonávanej práce, ďalšie kritérium

- vykonávanie tejto práce pre zamestnávateľa, ktorý spĺňa určité zákonom dané podmienky - treba posudzovať iba sekundárne v intenciách načrtnutého extenzívneho výkladu právnej normy a v súlade s jej sociálnym účelom“.

31. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti rozhodnutia, považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho právneho posúdenia za predčasné. Z judikatúry NS SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa , , a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy opätovne sa zaoberať listinnými dôkazmi predloženými žalobcom i zadováženými prvostupňovým orgánom verejnej správy v administratívnom konaní z hľadiska zistenia skutkového stavu ohľadom zamestnávateľa žalobcu v období od 01.01.1999 do 31.12.1999 (resp. 27.01.2000) a druhu vykonávanej práce žalobcom v tomto období u zamestnávateľa Banské stavby SNV, s.r.o. Bude pritom potrebné po právnej stránke zhodnotiť skutočnosti uvádzané v citovanom Náleze Ústavného súdu SR a z hľadiska účelu (a okrem vyhodnotenia ostatných vykonaných dôkazov, vrátane ELDZ,) neformálne posudzovať i bod III.1 a III.6 Doplnku č. 1 k Dohode o rozviazaní pracovného pomeru medzi zamestnávateľom žalobcu Banské stavby, a.s. a žalobcom zo dňa 15.12.1998, a v nadväznosti na to posúdiť aj Pracovnú zmluvu zo dňa 15.12.1998 uzavretú medzi žalobcom a Banské stavby SNV, s.r.o. s prioritným kritériom - druhom vykonávanej práce. Až po zhodnotení vykonávanej pracovnej činnosti žalobcu, resp. druhu práce a následného zaradenia žalobcu do I. alebo III. pracovnej kategórie bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy zaoberať sa ostatnými podmienkami pre priznanie starobného dôchodku žalobcu od 14.10.2017. Úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy bude následne vyhodnotiť všetky dôkazy tak, aby bol dôsledne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, následne skutkové zistenia získané dokazovaním právne posúdiť podľa príslušných ustanovení relevantných právnych predpisov a vo vzťahu k podstatným skutočnostiam relevantným pre posúdenie splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku žalobcovi, aj s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavným súdom poskytnutý výklad ustanovenia §

16 , následne vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite skutkovo i právne odôvodniť zákonom stanoveným spôsobom.

33. Pokiaľ žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému pokutu pre nerešpektovanie záväzného právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý bol obsiahnutý v Rozsudku č.k. zo dňa 11.06.2019, správny súd uvádza, že správny súd v predmetnom rozhodnutí uložil prvostupňovému orgánu verejnej správy pokyny na ďalší postup, avšak tento rozsudok neobsahoval záväzný právny názor, že doba, počas ktorej žalobca vykonával prácu u subjektu Banské stavby SNV, s.r.o. sa má považovať za prácu vo zvýhodnenej kategórii (I.AA, resp. I.), ani že je potrebné považovať zamestnanie žalobcu v spoločnosti Banské stavby SNV, s.r.o. za zamestnanie v obchodnej spoločnosti vzniknutej zo štátneho podniku. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh na uloženie pokuty zamietol.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).