Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho H. Č., H.V. XXX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom kancelárie v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.12.2019, č.: XXX XXX XXXX X takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu v sociálnych veciach [podľa a nasledujúcich - ], ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

2. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 11.12.2019, č.: XXX XXX XXXX X (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“) prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, príslušného na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2019 zamietla v celom rozsahu odvolanie účastníka konania Ľ. Š. proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o starobný dôchodok a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila v celom rozsahu.

3. V odôvodnení žalovaná konštatovala, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 19.07.2019 (starobný dôchodok žiadal priznať od dovŕšenia veku 55 rokov), na základe ktorej správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že podľa , a v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) a , o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 02.06.2017. V podanom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca žiadal o zaradenie doby zamestnania vykonávaného v období od 09.11.1998 do 31.12.1999 do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie a namietal, že jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1999.

4. Žalovaná v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚFZ BA-9-149/2019 zo dňa 03.06.2019 žalobca vykonával v I. kategórii funkcií službu vojaka z povolania od 01.02.1981 do 31.12.1985 a od 01.01.1986 do 31.10.1986 a náhradnú vojenskú službu vo vojenskej škole od 01.09.1980 do 31.01.1981, čím získal celkom v I. kategórii funkcií 6 rokov a 61 dní. Z administratívneho spisu žalobcu ďalej vyplýva, že tento v zamestnaní baníka vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii uvedenej v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení získal 9 rokov a 150 dní a v zamestnaní baníka v I. pracovnej kategórii uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení získal 2 roky a 223 dní. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nezískal 15 rokov vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, nezískal 20 rokov v I. pracovnej kategórií, nebol zo zamestnania v baníctve vykonávaného pod zemou v hlbinných baniach prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona o sociálnom zabezpečení a zamestnanie v I. pracovnej kategórií netrvalo k 31.12.1999, na účastníka konania sa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nevzťahuje. Žalovaná zdôraznila, že obe podmienky stanovené v § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nevznikol ku dňu 02.06.2017 nárok na starobný dôchodok (t.j. dovŕšením 55. roku veku). Žalobca nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 02.06.2018, t.j. dovŕšením 56. roku veku podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia od 09.11.1998 do 30.11.2000 bolo pre nárok na starobný dôchodok zhodnotené v III. pracovnej kategórií na základe vyhotoveného opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia (v ďalšom texte aj: „ELDP“), podľa ktorého účastník konania v období od 09.11.1998 do 30.11.2000 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. Žalobca takto v období od 09.11.1998 do 30.11.2000 nevykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ktorá zakladá nárok na znížený dôchodkový vek. Opravný ELDP bol vyhotovený odborom kontroly Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza z dôvodu, že zamestnávateľ Banské stavby SNV, s.r.o. v likvidácii postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď zamestnancov odhlásil z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v období, v ktorom dočasne vykonávali prácu na území Spolkovej republiky Nemecko a prihlasoval ich ako platiteľov poistného na dôchodkové zabezpečenie ako osoby zárobkovo činné v cudzine.

6. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zaradenia doby zamestnania vykonávaného v období od 09.11.1998 do 31.12.1999 do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie, žalovaná uviedla, že tejto nie je možné vyhovieť, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Banské stavby SNV, s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, prevádzka Görgeshausen (Nemecko) s dátumom nástupu do práce 09.11.1998 a druhú pracovnú zmluvu uzatvoril so zamestnávateľom Banské stavby SNV, s.r.o. so sídlom Spišská nová Ves, prevádzka München (Nemecko) s dátumom nástupu do práce 01.01.2000. Podľa predložených dokladov trval pracovný pomer v období od 09.11.1998 do 30.11.2000. Doba zamestnania od 09.11.1998 do 31.12.1999 žalobcovi bola zhodnotená v III. pracovnej kategórii z dôvodu, že bývalý zamestnávateľ Banské stavby SNV, s.r.o. nevznikol zo štátneho podniku, ale spoločnosť bola založená samostatnou spoločenskou zmluvou. Ako súkromná obchodná spoločnosť nebola zaradená pod žiadny ústredný orgán a na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa preto nemôže vzťahovať rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie.

7. V závere odôvodnenia žalovaná uviedla, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe vyššie uvedeného ako odvolací orgán zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce zo spisovej dokumentácie k žiadosti žalobcu o starobný dôchodok a uzavrel, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.

8. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu (t.j. uplatnil zrušovacie dôvody podľa a ). Za rozhodujúce pre posúdenie nároku na starobný dôchodok považoval dĺžku zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a jej trvanie alebo netrvanie ku dňu 31.12.1999. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii skončil 08.11.1998 a od 09.11.1998, teda aj v čase k 31.12.1999 pracoval v III. pracovnej kategórii. Na základe uvedeného preto žalovaná tvrdila, že žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani

podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, ani podľa § 174 tohto zákona. Žalobca v žalobe tvrdil, že v čase od 08.11.1998, aj ku dňu 31.12.1999 pracoval vo zvýhodnenej I.A pracovnej kategórii ako tunelár a zamestnanec spoločnosti Banské stavby SNV s.r.o., ktoré zamestnanie trvalo aj k 31.12.1999. Uvedená skutočnosť má zásadný význam v spojitosti s tým, že v predchádzajúcom období pracoval u iných zamestnávateľov vo zvýhodnenej pracovnej kategórií, kde spolu ide o obdobie 18 rokov a 69 dní. So započítaním sporného obdobia je to viac ako 19 rokov, preto podľa jeho názoru splnil podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení.

9. Ďalej vytýkal žalovanej, že v preskúmavanom rozhodnutí, ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa vôbec neuvádza, aký druh práce podľa žalovanej v spornom období vykonával. Žalobca tvrdil, že v tomto období pracoval ako tunelár, čo je práca I. pracovnej kategórie v zmysle Výnosu FMHaŤS č. 2/1978, kategória I/55 rokov, skupina 02 podzemné stavby, poradové číslo 020601/1, názov povolania tunelár, číslo podľa JKZ 21 1 - 03. Rovnaký druh práce v inom období, len pre iného zamestnávateľa je hodnotený v I. pracovnej kategórii (napr. od 06.11.1996 do 08.11.1998, kedy zamestnávateľom žalobcu boli Banské stavby a. s. Prievidza). Sporné je tak zaradenie vykonávanej práce do pracovnej kategórie len v súvislosti so zamestnávateľom, pričom to postupne boli Banské stavby š. p., Prievidza, Banské stavby INTERNATIONAL s.r.o., Prievidza, Banské stavby a. s., Prievidza a v spornom období spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. so sídlom pôvodne v Spišskej novej Vsi a neskôr v Prievidzi.

10. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná vychádzala z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, pričom žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, a to pracovnú zmluvu, ktorá je s týmto evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia (ktorý bol opravovaný samostatnou žalovanou) v rozpore. Správny orgán prvého stupňa pritom pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii aj ďalšie listinné dôkazy o účasti žalobcu na sociálnom poistení v spornom období, a správne zaradenie práce žalobcu do pracovných kategórií je nevyhnutné posúdiť podľa prvotných dokladov, a to pracovných zmlúv, kde je uvedený aj druh práce. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. nie je možné považovať za vzniknutú zo štátneho podniku, pretože ide o súkromnú spoločnosť nepatriacu do pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu, a preto sa na ňu nemôžu vzťahovať rezortné zoznamy zamestnaní zaradené do zvýhodnených pracovných kategórií. Tvrdil, že obchodná spoločnosť, ktorá ho v spornom období zamestnávala, bola založená ako dcérska spoločnosť jeho predchádzajúceho zamestnávateľa Banské stavby a. s., Prievidza, ktorý vznikol zo štátneho podniku privatizáciou podľa osobitných predpisov. Aj túto dcérsku spoločnosť je preto potrebné pre účely sociálneho zabezpečenia považovať za vzniknutú zo štátneho podniku s odkazom na § 16 zákona o sociálnom zabezpečení (postupnosť Banské stavby š.p. po privatizácii Banské stavby INTERNATIONAL s.r.o., potom zlúčené s Banské stavby a. s., ktorá založila ako spoločník Banské stavby SNV s.r.o.). Tvrdil, že táto spoločnosť bola obchodne, organizačne, kapitálovo a personálne prepojená so svojou materskou spoločnosťou a pôvodný zamestnávateľ, ktorý ju založil, sa zaviazal, že prijme po skončení práce u dcérskej spoločnosti zamestnancov späť. Žalobca vykonával ten istý druh práce na viacerých pracoviskách, najprv pre materskú spoločnosť, ktorá bola uznaná za prácu v I.AA pracovnej kategórii (aj v takom prípade išlo o súkromnú spoločnosť, ktorá nespadá pod žiaden ústredný orgán) a následne pre dcérsku spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o., ktorá žalovanou nebola uznaná za prácu v I.AA pracovnej kategórii. Neexistuje preto žiaden relevantný dôvod preto, aby v spornom období bola práca žalobcu hodnotená iným spôsobom.

11. Na doplnenie argumentácie žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax správnych súdov v obdobných prípadoch zamestnancov toho istého zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o., napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , ako aj judikatúru riešiacu otázku zaraďovania do pracovných kategórií v iných súkromných spoločnostiach, konkrétne spoločnosti HELL s.r.o., kde nakoniec bol ustálený názor, že ide o prácu v I.AA kategórii (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. , predtým aj v konaní v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. ). Odvolal sa aj na právne názory vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorých je neprípustný prílišný formalizmus vedúci k zjavnej nespravodlivosti, a ktorým bol zdôraznený účel a zmysel právnych noriem, ako aj princípov právneho štátu. Pri výklade § 16 zákona o sociálnom zabezpečení pritom Ústavný súd SR za prioritné kritérium označil druh vykonávanej práce a posudzovanie zamestnávateľa hodnotil ako

sekundárne. Výklad zákona má byť pritom extenzívny v súlade so sociálnym účelom predmetnej právnej normy.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2020 k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatovala, že zástupca žalobcu v správnej žalobe uviedol totožné námietky, ktoré boli odvolacími dôvodmi proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaná s týmito námietkami nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody preskúmavaného rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých o uplatnenom nároku žalobcu bolo rozhodnuté. K námietke, v ktorej žalobca poukazuje na obdobné prípady, o ktorých rozhodovali krajské súdy, žalovaná uviedla, že sa nejedná o rozhodnutia súdov najvyššej inštancie, pričom poukázala aj na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozsudkoch uviedol, že nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení vzniká len v prípade, ak poistenec získa potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a takéto zamestnanie trvá do 31.12.1999, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalovaná preto v celom rozsahu poukázala na skutkové a právne dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a trvala na ich správnosti.

13. Žalobca v replike zo dňa 29.06.2020 k vyjadreniu žalovanej trval na dôvodoch správnej žaloby a uviedol, že námietka žalovanej, že žalobca argumentuje len rozhodnutiami krajských súdov, a nie rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR je zavádzajúca, pretože v žalobe je príkladmo uvedená judikatúra viacerých krajských súdov, ktoré sa nestotožnili s argumentáciou žalovanej, ale naopak stotožnili sa s argumentáciou, akú používa žalobca. Navyše je v žalobe uvedená aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda dvoch najvyšších súdnych autorít, ktoré sa takisto stotožnili s argumentáciou žalobcu, a odmietli právne názory žalovanej na danú problematiku. Z uvedeného pohľadu podľa žalobcu je postoj žalovanej neakceptovateľný a jej prístup je jednoznačne svojvoľný, následkom čoho preskúmavané rozhodnutie žalovanej je v konečnom dôsledku nezákonné.

14. Žalovaná sa duplikou vo veci nevyjadrila, napriek tomu, že replika žalobcu spolu s výzvou súdu zo dňa 29.07.2020 bola žalovanej doručená dňa 29.07.2020.

15. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby, preto rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

16. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 23.11.2020 sa zástupca žalovanej napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil (súd konal v neprítomnosti zástupcu žalovanej) a zástupca žalobcu na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Pojednávanie bolo odročené na deň 25.10.2021, na ktorom zástupca žalobcu spresnil, že žalovaná pochybila pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý bol zistený nedostatočne, a administratívny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Zástupkyňa žalovaného trvala na všetkých stanoviskách uplatnených tak v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj v jednotlivých podaniach adresovaných súdu.

17. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (príslušného na rozhodovanie podľa , ktorý v odvolacom konaní o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2019 vo veci starobného dôchodku žalobcu, jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotila postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podľa , , zákona o sociálnom poistení a , zákona o sociálnom zabezpečení bola zamietnutá žiadosť zo dňa 19.07.2019 o priznanie starobného dôchodku od 02.06.2017, ako súladné so zákonom a odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. Pre prijatie predmetného záveru bolo rozhodujúce stanovisko administratívneho orgánu, že:

„Z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že účastník konania v zamestnaní baníka vo zvlášť zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii uvedenej v získal 9 rokov a 150 dní a v zamestnaní baníka v I. pracovnej kategórii uvedenej v až h/ získal 2 roky a 223 dní. Vzhľadom k tomu, že účastník konania nezískal 15 rokov vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, nezískal 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nebol zo zamestnania v baníctve vykonávaného pod zemou v hlbinných baniach prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a a zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31. decembru 1999, sa na účastníka konania a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nevťahuje. Vzhľadom na uvedené účastníkovi konania nárok na starobný dôchodok nevznikol ku dňu 2. júna 2017, t.j. dovŕšením 55. roku veku. Účastník konania nesplnil ani podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 2. júna 2018, t.j. dovŕšením 56. roku veku podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. Obdobie dôchodkového poistenia od 9. novembra 2998 do 30. novembra 2000 bolo pre nárok na starobný dôchodok zhodnotené v III. pracovnej kategórii na základe vyhotoveného opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia. Podľa uvedeného opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia účastník konania v období od 9. novembra 1998 do 30. novembra 2000 vykonával zamestnanie zaradené do III pracovnej kategórie. Účastník konania tak v období od 9. novembra 298 do 30. novembra 2000 nevykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ktorá zakladá nárok na znížený dôchodkový vek. Opravný evidenčný list dôchodkového poistenia bol vyhotovený odborom kontroly Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza z dôvodu, že zamestnávateľ Banské stavby SNV, s.r.o. v likvidácii postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď zamestnancov odhlásil z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v období, v ktorom dočasne vykonávali prácu na území Spolkovej republiky Nemecko a prihlasoval ich ako platiteľov poistného na dôchodkové zabezpečenie ako osoby zárobkovo činné v cudzine. ..... Doba zamestnania od 9. novembra 1998 do 31. decembra 1999 bola účastníkovi konania zhodnotená v III. pracovnej kategórii z dôvodu, že bývalý zamestnávateľ Banské stavby SNV, s.r.o. nevznikol zo štátneho podniku. Spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. Spišská Nová Ves bola založená samostatnou spoločenskou zmluvou. Vzhľadom na ustanovenie v znení neskorších predpisov je možné ako zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórii hodnotiť do 31. 12. 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril s tým, že organizácie boli povinné viesť potrebnú evidenciu a dokumentáciu na účely zaraďovania zamestnaní zvýhodnených kategórií podľa a táto evidencia bola podkladom pre zaradenie konkrétnych zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Ako súkromná obchodná spoločnosť nie je spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o., Spišská Nová Ves zaradená pod žiadny ústredný orgán. Na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa preto nemôže vzťahovať rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na vyššie uvedené námietka účastníka konania, týkajúce sa nesprávneho zaradenia obdobia dôchodkového poistenia od 9. novembra 1998 do 31. decembra 1999 v III. pracovnej kategórií, je nedôvodná.“

18. Podstata žalobných dôvodov žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej spočívala v tvrdení, že o jeho starobnom dôchodku bolo administratívnym orgánom rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý tvoril základ rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď tvrdil: „ ....... aj v čase od 8.11.1998, aj ku dňu 31.12.1999 pracoval vo zvýhodnenej I.A pracovnej kategórii a to ako tunelár a zamestnanec v spoločnosti Banské stavby SNV s.r.o., ktoré zamestnanie trvalo aj k 31.12.1999. Táto skutočnosť má zásadný význam v spojitosti s tým, že v predchádzajúcom období pracoval u iných zamestnávateľov vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, kde spolu podľa napadnutého rozhodnutia je to 18 rokov 69 dní. So započítaním sporného obdobia je to viac ako 19 rokov. Preto žalobca splnil podmienky podľa a v spojitosti s

.....Obchodná spoločnosť, ktorá v spornom období zamestnávala žalobcu, bola založená ako dcérska spoločnosť jeho predchádzajúceho zamestnávateľa Banské stavby a. s. Prievidza, ktorý vznikol zo štátneho podniku privatizáciou tohto podniku podľa osobitných predpisov. Preto žalobca tvrdí, že aj túto dcérsku spoločnosť pre účely sociálneho zabezpečenia zamestnancov treba považovať za vzniknutú zo štátneho podniku ( , postupnosť Banské stavby š. p., po privatizácii BANSKÉ STAVBY INTERNATIONAL s.r.o., potom zlúčené s Banské stavby a. s., ktorá založila ako spoločník Banské stavby SNV s.r.o.). Bola obchodne, organizačne, kapitálovo a personálne prepojená so svojou materskou spoločnosťou. Bola založená účelovo a pôvodný zamestnávateľ, ktorý založil, sa dokonca zaviazal, že prijme po skončení práce v dcérskej spoločnosti zamestnancov späť. Žalobca vykonával ten istý druh práce na viacerých pracoviskách najprv pre materskú spoločnosť, ktorá bola uznaná za prácu v I.AA pracovnej kategórii (aj to bola súkromná spoločnosť, ktoré nespadá pod žiadny ústredný orgán a žalovanému to neprekážalo) a následne pre dcérsku spoločnosť Banské stavby SVV s.r.o., ktorá žalovaným nebola uznaná za prácu v I. AA pracovnej kategórii. Neexistuje teda jediný relevantný dôvod pre to, aby v spornom období bola práca žalobcu ohodnotená inak.“

19. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

20. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na príslušnej pobočke žalovanej požiadal o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia od 02.07.2017 vo veku 55 rokov.

22. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb Ods. 2 označeného ustanovenia zákona.

23. Správny súd pre potreby hodnotenia splnenia podmienok na priznanie starobného dôchodku v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, poukazuje na všeobecné pravidlo interpretácie textu zákona, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 8. decembra 2010 uviedol: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže, a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov, teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho - ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu … Podstatou predloženej sťažnosti a aj konania pred všeobecnými súdmi tvorí otázka interpretácie ustanovenia § 16 zákona o sociálnom zabezpečení na konkrétny prípad sťažovateľa, predovšetkým právne posúdenie, či zamestnanie sťažovateľa bolo „vykonávané v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku.“ Ústavný súd zdôrazňuje, že postup Najvyššieho súdu pri výklade označeného ustanovenia bol striktne formálny. …Napokon Ústavný súd k výkladu § 16 zákona o sociálnom zabezpečení dopĺňa, že prioritným kritériom na posúdenie nároku sťažovateľa a zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie pre určenie výšky starobného dôchodku má byť predovšetkým druh vykonávanej práce, ďalšie kritérium - vykonávanie tejto práce pre zamestnávateľa, ktorý spĺňa určité zákonom dané podmienky, je nutné posudzovať iba sekundárne v intenciách načrtnutého extenzívneho výkladu právnej normy a v súlade s jej sociálnym účelom.“

24. Uvedené právne názory sú podľa názoru správneho súdu rozhodujúce aj pre právne posúdenie nároku žalobcu o priznanie starobného dôchodku v tejto veci, pretože zásadne iným spôsobom nazerajú na hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia žalobcu počas jeho doby zamestnania od 09.11.1998 do 31.12.1999 u zamestnávateľa Banské stavby SNV, s.r.o., keď žalobca v tejto spoločnosti vykonával ten istý druh práce a na rovnakej funkcii akú vykonával aj v predchádzajúcom období, kedy jeho práca bola uznaná za prácu v I.AA. kategórii. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k tomuto obdobiu na odvolaciu námietku žalobcu argumentoval: „Námietke účastníka konania týkajúcej sa zaradenia doby zamestnania vykonávaného v období od 9. novembra do 31. decembra 1999 do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie nie je možné vyhovieť, pretože z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že účastník konania uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Banské stavby SNV, s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, prevádzka Görgeshausen (Nemecko), s dátumom nástupu do práce 09.11.1988. Druhú pracovnú zmluvu uzatvoril so zamestnávateľom Banské stavby SNV, s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, prevádzka München (Nemecko) s dátumom nástupu do práce 1.

januára 2000. Podľa predložených dokladov trval pracovný pomer v období od 9. novembra 1998 do 30. novembra 2000. Doba zamestnania od 9. novembra 1998 do 31. decembra 1999 bola účastníkovi konania zhodnotená v III. pracovnej kategórii z dôvodu, že bývalý zamestnávateľ Banské stavby SNP s.r.o. nevznikol zo štátneho podniku. Spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. Spišská Nová Ves bola založená samostatnou spoločenskou zmluvou. Vzhľadom na ustanovenie v znení neskorších predpisov, je možné ako zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie hodnotiť do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril s tým, že organizácie boli povinné viesť potrebnú evidenciu a dokumentáciu na účely zaraďovania zamestnaní zvýhodnených kategórií podľa § 108 zákona č. 100/1288 Zb. a táto evidencia bola podkladom pre zaradenie konkrétnych zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Ako súkromná obchodná spoločnosť nie je spoločnosť Banské stavby SNV, s.r.o. Spišská Nová Ves zaradená pod žiadny ústredný orgán. Na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa preto nemôže vzťahovať rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie.“ Z obsahu administratívneho spisu žalovaného pritom vyplýva (konkrétne opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia/poistenia), že v uvedenom období žalobca nemá vyplnenú kolónku druh činnosti podľa číselného označenia a názvu povolania rezortného zoznamu a uvedený opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia nie je ani podpísaný účtovníkom spoločnosti. V prípade spornosti uvedené správny orgán vyhodnotí aj s prihliadnutím na obsah ostatných dôkazov predložených žalobcom o druhu a charaktere vykonávanej práce v označenom období.

25. Správny súd v závere odôvodnenia rozhodnutia poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.05.2021 vo vzťahu k výkladu v súvislosti s hodnotením doby zamestnania u zamestnávateľa Banské stavby SNV, s.r.o., so sídlom v Spišskej novej Vsi, kde táto otázka bola hodnotená, obdobne je hodnotená správnym súdom v tejto veci.

26. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, keď rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom, čo viedlo k jeho zrušeniu, ako aj k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa , pretože rozhodnutie administratívneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke výkladu ust. pri posúdení otázky zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu od 09.11.1998 do 30.12.1999. Úlohou Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní bude v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku opakovane posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok, a následne toto rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodniť.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím procesným postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).