Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/198/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa: J. L., narodený X., bytom P.P. S. ul. č. X., proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. augusta 2011, č.k.

-48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 5. augusta

2011, č.k. -48, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5. augusta 2011, č.k. -48, podľa

potvrdil rozhodnutie z 8.marca 2010 číslo X., ktorým odporkyňa

zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 28. marca 2008 teda od dovŕšenia 55

rokov veku, z dôvodu nesplnenia podmienok, uvedených v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

sociálnom poistení“), a o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“).

2

V odôvodení uviedol, že navrhovateľovi bolo započítané celkové obdobie

dôchodkového poistenia 14 453 dní (t.j. 39 rokov a 218 dní), z toho v I.A/A pracovnej

kategórii 4 803 dní (13 rokov a 58 dní) a vo všeobecnej I. pracovnej kategórii 821 dní (2 roky

a 91 dní). Navrhovateľa vyslal zamestnávateľ .B., s.r.o. S. na základe pracovnej zmluvy z 15.

decembra 1998 vykonávať prácu baníka v Nemecku v období od 1. januára 1999 do 18.

januára 2000. Jeho zamestnávateľ B., s.r.o. S. nevznikol zo štátneho podniku, a teda

nepoužíval rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. a II. pracovnej kategórie

ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy. Uvedená doba zamestnania bola

preto navrhovateľovi správne započítaná v III. pracovnej kategórii podľa § 16 ods. 1 zákona o

sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ nezískal vo zvýhodnenej pracovnej kategórii potrebný

počet rokov, preto mu podľa názoru krajského súdu nárok na starobný dôchodok od 28. marca

2008 nevznikol. Navyše zamestnanie navrhovateľa, zaradené do I. pracovnej kategórie

netrvalo k 31. decembru 1999, preto nespĺňal ani podmienky uvedené v § 174 ods. 1 zákona

o sociálnom zabezpečení.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu

neuplatnil a nebol v konaní ani úspešný.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a uviedol, že s ním

nesúhlasí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojitosti s )

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely

dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác

do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené

v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred

1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené

do I. alebo II. pracovnej kategórie.

3

Podľa § 14 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.)

pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa

opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za

podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie

na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.

Zo znenia § 14 ods. 1 a ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že do I. a. II.

pracovnej kategórie môžu byť zaradené len doby výkonu práce, ktoré podľa opisu pracovnej

činnosti sú uvedené v príslušnom rezortnom zozname ďalšie doby za podmienok a v rozsahu

ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992.

Podľa § 16 zákona o sociálnom zabezpečení v znení od 24. mája 1995 ako

zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj

zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov.

Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam

zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného

orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával

pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.

kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol

zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej

13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také

zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na

starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba

I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely

považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády

Československej socialistickej republiky č.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania starobného dôchodku

od 55 rokov veku, t.j. od 28. marca 2008 na základe žiadosti z 22. januára 2010, lebo získal

4

potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 1 písm. a/

a § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona o sociálnom zabezpečení.

Opravným prostriedkom (bez dátumu) došlým odporkyni 7. apríla 2010 navrhovateľ

žiadal priznať starobný dôchodok od 57 rokov veku s tým, že získal doklady o svojom

zamestnaní, vykonávanom v bani v Nemecku v roku 1999 a mal by potom spĺňať podmienky

starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa navrhovateľovi započítala celkové

obdobie dôchodkového poistenia 14 453 dní to je 39 rokov a 218 dní, z toho v zamestnaní

I. kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení 4 803 dní, to je

13 rokov a 58 dní a v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ citovaného zákona

821 dní, to je 2 roky a 91 dní, získaných v období rokov do 31. decembra 1998.

Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia obdobie dôchodkového

zabezpečenia zamestnania navrhovateľa v roku 1999 odporkyňou navrhovateľovi započítala

v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ v tomto období vykonával prácu v zahraničí

(v Nemecku) na základe pracovnej zmluvy, uzavretej 15. decembra 1998

so zamestnávateľom B., s.r.o. so sídlom v S., prevádzka I. od 1. januára 1999 s miestom

výkonu práce I. (Nemecko). Za toto obdobie zamestnávateľ odvádzal odporkyni poistné.

Ustanovenie § 16 zákona o sociálnom zabezpečení obsahovo a vecne reaguje na

zmenené hospodárske vzťahy v spoločnosti predovšetkým v prípadoch, keď sa bývalé štátne

podniky stali súkromnými obchodnými spoločnosťami a ich zamestnanci naďalej vykonávali

rovnaké zamestnanie zaradené do zvýhodnených pracovných kategórií. Pre štátne podniky

boli totiž záväzné rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie,

ktoré boli vydané príslušnými ústrednými orgánmi. Potom bolo možné vo zvýhodnenej

pracovnej kategórii hodnotiť aj zamestnania, vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré

vznikli z bývalých štátnych podnikov, používajúcich rezortné zoznamy zamestnaní

zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej

správy, do ktorého pôsobnosti patrili. Tým sa za uvedených podmienok právne zabezpečilo

zaraďovanie zamestnaní vykonávaných zamestnancami týchto spoločností do zvýhodnených

pracovných kategórií.

5

Súkromné obchodné spoločnosti nemajú ústredný orgán, a preto nemajú ani rezortný

zoznam príslušného ústredného orgánu.

V období od 1. januára 1999 bol navrhovateľ zamestnaný v obchodnej spoločnosti,

ktorá nepochybne nevznikla zo štátneho podniku a ako súkromná spoločnosť nie je zaradená

pod žiadny ústredný orgán. Na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa preto nemôže

vzťahovať rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Odvolací súd sa stotožnil s právny názorom súdu prvého stupňa, že doba zamestnania

navrhovateľa v Nemecku od 1. januára 1999 bola správne započítaná v III. pracovnej

kategórii.

Ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je ustanovením prechodného

charakteru a jeho účelom bolo priznanie skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok len

tým zamestnancom, ktorí nemohli získať potrebnú dobu určeného zamestnania podľa § 21

ods. 1 písm. a/ až d/ cit. zákona až od 1. januára 2000, práve z dôvodu zrušenia pracovných

kategórií.

Navrhovateľ síce získal 13 rokov a 58 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. c / až

h/ 2 roky a 91 dní, ale nesplnil súčasne podmienku trvania takého zamestnania

do 31. decembra 1999 podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a preto mu nárok

na starobný dôchodok nevznikol ani odo dňa dovŕšenia 57 rokov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rovnako ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav veci a jej rozhodnutie

považoval za zákonné. Z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa

ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová