Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)a79/386623.60aef7.pdf
PDF · 104.06 KB
No categories available
7So/198/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/198/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa: J. L., narodený X., bytom P.P. S. ul. č. X., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. augusta 2011, č.k.
1Sd/21/2010-48, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 5. augusta
2011, č.k. 1Sd/21/2010-48, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5. augusta 2011, č.k. 1Sd/21/2010-48, podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 8.marca 2010 číslo X., ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 28. marca 2008 teda od dovŕšenia 55
rokov veku, z dôvodu nesplnenia podmienok, uvedených v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“), § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“).
V odôvodení uviedol, že navrhovateľovi bolo započítané celkové obdobie
dôchodkového poistenia 14 453 dní (t.j. 39 rokov a 218 dní), z toho v I.A/A pracovnej
kategórii 4 803 dní (13 rokov a 58 dní) a vo všeobecnej I. pracovnej kategórii 821 dní (2 roky
a 91 dní). Navrhovateľa vyslal zamestnávateľ .B., s.r.o. S. na základe pracovnej zmluvy z 15.
decembra 1998 vykonávať prácu baníka v Nemecku v období od 1. januára 1999 do 18.
januára 2000. Jeho zamestnávateľ B., s.r.o. S. nevznikol zo štátneho podniku, a teda
nepoužíval rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. a II. pracovnej kategórie
ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy. Uvedená doba zamestnania bola
preto navrhovateľovi správne započítaná v III. pracovnej kategórii podľa § 16 ods. 1 zákona o
sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ nezískal vo zvýhodnenej pracovnej kategórii potrebný
počet rokov, preto mu podľa názoru krajského súdu nárok na starobný dôchodok od 28. marca
2008 nevznikol. Navyše zamestnanie navrhovateľa, zaradené do I. pracovnej kategórie
netrvalo k 31. decembru 1999, preto nespĺňal ani podmienky uvedené v § 174 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení.
Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu
neuplatnil a nebol v konaní ani úspešný.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a uviedol, že s ním
nesúhlasí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely
dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác
do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené
v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred
1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené
do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.)
pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa
opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za
podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie
na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.
Zo znenia § 14 ods. 1 a ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že do I. a. II.
pracovnej kategórie môžu byť zaradené len doby výkonu práce, ktoré podľa opisu pracovnej
činnosti sú uvedené v príslušnom rezortnom zozname ďalšie doby za podmienok a v rozsahu
ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992.
Podľa § 16 zákona o sociálnom zabezpečení v znení od 24. mája 1995 ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj
zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov.
Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam
zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného
orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával
pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.
kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba
I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely
považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania starobného dôchodku
od 55 rokov veku, t.j. od 28. marca 2008 na základe žiadosti z 22. januára 2010, lebo získal
potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 1 písm. a/
a § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona o sociálnom zabezpečení.
Opravným prostriedkom (bez dátumu) došlým odporkyni 7. apríla 2010 navrhovateľ
žiadal priznať starobný dôchodok od 57 rokov veku s tým, že získal doklady o svojom
zamestnaní, vykonávanom v bani v Nemecku v roku 1999 a mal by potom spĺňať podmienky
starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa navrhovateľovi započítala celkové
obdobie dôchodkového poistenia 14 453 dní to je 39 rokov a 218 dní, z toho v zamestnaní
I. kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení 4 803 dní, to je
13 rokov a 58 dní a v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ citovaného zákona
821 dní, to je 2 roky a 91 dní, získaných v období rokov do 31. decembra 1998.
Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia obdobie dôchodkového
zabezpečenia zamestnania navrhovateľa v roku 1999 odporkyňou navrhovateľovi započítala
v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ v tomto období vykonával prácu v zahraničí
(v Nemecku) na základe pracovnej zmluvy, uzavretej 15. decembra 1998
so zamestnávateľom B., s.r.o. so sídlom v S., prevádzka I. od 1. januára 1999 s miestom
výkonu práce I. (Nemecko). Za toto obdobie zamestnávateľ odvádzal odporkyni poistné.
Ustanovenie § 16 zákona o sociálnom zabezpečení obsahovo a vecne reaguje na
zmenené hospodárske vzťahy v spoločnosti predovšetkým v prípadoch, keď sa bývalé štátne
podniky stali súkromnými obchodnými spoločnosťami a ich zamestnanci naďalej vykonávali
rovnaké zamestnanie zaradené do zvýhodnených pracovných kategórií. Pre štátne podniky
boli totiž záväzné rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie,
ktoré boli vydané príslušnými ústrednými orgánmi. Potom bolo možné vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii hodnotiť aj zamestnania, vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré
vznikli z bývalých štátnych podnikov, používajúcich rezortné zoznamy zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej
správy, do ktorého pôsobnosti patrili. Tým sa za uvedených podmienok právne zabezpečilo
zaraďovanie zamestnaní vykonávaných zamestnancami týchto spoločností do zvýhodnených
pracovných kategórií.
Súkromné obchodné spoločnosti nemajú ústredný orgán, a preto nemajú ani rezortný
zoznam príslušného ústredného orgánu.
V období od 1. januára 1999 bol navrhovateľ zamestnaný v obchodnej spoločnosti,
ktorá nepochybne nevznikla zo štátneho podniku a ako súkromná spoločnosť nie je zaradená
pod žiadny ústredný orgán. Na výkon práce v tejto obchodnej spoločnosti sa preto nemôže
vzťahovať rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Odvolací súd sa stotožnil s právny názorom súdu prvého stupňa, že doba zamestnania
navrhovateľa v Nemecku od 1. januára 1999 bola správne započítaná v III. pracovnej
kategórii.
Ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je ustanovením prechodného
charakteru a jeho účelom bolo priznanie skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok len
tým zamestnancom, ktorí nemohli získať potrebnú dobu určeného zamestnania podľa § 21
ods. 1 písm. a/ až d/ cit. zákona až od 1. januára 2000, práve z dôvodu zrušenia pracovných
kategórií.
Navrhovateľ síce získal 13 rokov a 58 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. c / až
h/ 2 roky a 91 dní, ale nesplnil súčasne podmienku trvania takého zamestnania
do 31. decembra 1999 podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a preto mu nárok
na starobný dôchodok nevznikol ani odo dňa dovŕšenia 57 rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rovnako ako súd prvého
stupňa dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav veci a jej rozhodnutie
považoval za zákonné. Z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová