Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-58-2022.pdf
PDF · 170.01 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Trenčianskej Turnej č. 1443, 2. C. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Trenčianskej Turnej č. 1443, v konaní obaja zastúpení: Občianske združenie OPOS, IČO: 51147688, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, v konaní právne zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o určenie že záložné právo neexistuje, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti:
- byt č. XX, vo vchode G. 10, na 1. A., v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Študentská v Trenčíne postavenom na pozemku - parcele reg. CKN parc. č. 1627/262, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 65/2299, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., obec: Trenčín, okres: H., v podielovom spoluvlastníctve žalobcov A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Trenčianskej Turnej č. 1443, v podiele ? k celku a C. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Trenčianskej Turnej č. 1443, v podiele ? k celku, a
- spoluvlastnícky podiel 65/4598 vo vlastníctve PhDr. et C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. H. G. XXXX, na pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. H., obec Trenčín, okres Trenčín, a spoluvlastnícky podiel 65/4598 vo vlastníctve C. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. H. G. XXXX, na pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. H., obec Trenčín, okres Trenčín, nie sú zaťažené záložným právom v prospech I. J. K.. a.s, IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09 zo dňa 02.09.2009, uzatvorenej medzi sporovými stranami.
II. Žalobcom súd priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2022 domáhali určenia, že nehnuteľnosť - byt č. XX, vo vchode č. 10, na 1. p. nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Študenstská - Trenčín v spoluvlastníctve žalobcov a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX postavený na pozemku
- parcele reg. CKN parc. č. XXXX/XXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
kat. úz. H., obec H., okres H., nie sú zaťažené záložným právom v prospech Všeobecná úverová banka a.s. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovanej (Consumer Finance Hoplding, a.s.) bola uzatvorená zmluva "HypoPôžička" č. U XXXXX-XX zo dňa 25.08.2009. Žalobcovia majú pochybnosť o tom, či uzatvárali úverovú zmluvu s bankovým alebo nebankovým subjektom, a kto im vlastne finančné prostriedky poskytol. Pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo je sporná, a to najmä z dôvodu vznesenej námietky premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy, ale aj z dôvodu, že úver nebol poskytnutý v zmysle zmluvy, úverová zmluva je neplatná, ako i záložná zmluva. Je nevyhnutné, aby úverová zmluva bola podrobená súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Úver bol dňa 08.03.2012 zosplatnený. Žalovaná začala výkon záložného práva oznámením zo dňa 25.05.2012. Podľa názoru žalobcov je pohľadávka zo zmluvy premlčaná. Záložné právo sa malo premlčať najneskôr k rovnakému ako bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a ku dňu 08.03.2012. Záložnú zmluvu považujú za neplatnú s poukazom na bod 6.3.3, nakoľko dlžník už vopred dáva súhlas dlžníka na priamy predaj svojho majetku, čím sa vzdáva svojich vlastníckych práv k nehnuteľnosti aj keď nie je ešte dlžníkom. Žalobcom bol doručený dňa 30.09.2022 list od Dražobnej spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. za účelom sprístupnenia nehnuteľnosti, následne dňa 08.11.2022 prevzali žalobcovia Znalecký posudok zo spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., č. 125/2022 vyhotovený dňa 11.10.2022, ktorý žalobcovia spochybňujú. Premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky začala plynúť počnúc dňom 26.05.2012 a od nasledujúceho dňa začala plynúť záložnému veriteľovi premlčacia lehota na splatnú pohľadávku spolu s premlčaním záložného práva. Dňom nasledujúcim po zosplatnení pohľadávky 09.03.2012, kedy začala plynúť táto 3-ročná premlčacia lehota sa premlčalo aj záložné právo. Keďže k premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr ako k premlčaniu záložného práva, záložné právo sa premlčalo neskôr ako zabezpečovaná pohľadávka. tj. dňa 26.05.2015.
2. K doručenej žalobe sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením doručeným súdu dňa 04.05.2023. Žalovaná uviedla, že dňa 02.09.2009 uzavreli žalobcovia ako dlžníci a žalovaná ako veriteľ Zmluvu o poskytnutí úveru "Hypopôžička" č. U 22872-09 (ďalej ako "zmluva o úvere"), na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 45.192 eur. Úver zo zmluvy bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09 zo dňa 02.09.2009 (ďalej ako "záložná zmluva"). Je teda zrejmé, že predmetná zmluva je vyňatá spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná dala súdu do pozornosti, že dňa 01.07.2013 podali žalobcovia na tunajší súd žalobu, ktorou sa dovolávali o.i. aby súd uložil žalovanej bezodkladne upustiť od vymáhania pohľadávky z hypoúveru č. L. XXXXX-XX. Dňa 22.11.2019 bol vydaný Rozsudok sp. zn. 20C/175/2013, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca tiež podal na tunajší súd dňa 16.09.2015 žalobu, ktorou sa dovolával, aby súd určil, že spotrebiteľské zmluvy vedené pod č. L. XXXXX-XX zo dňa 2.12.2008 s navýšením čiastky zmluvou vedenou pod č. U-22872-09 zo dňa 2.9.2009 v celkovej výške istiny 81.504 eur s príslušenstvom uzatvorené so žalovanou, sú neplatné. Dňa 10.05.2018 bol vydaný tunajším súdom rozsudok sp. zn. 21C/334/2015, ktorým súd žalobu zamietol. Dňa 28.06.2019 podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že spotrebiteľské zmluvy vedené pod č. U 19983-08 zo dňa 02.12.2008 s navýšením čiastky Zmluvou vedenou pod č. L.- XX zo dňa 02. 09. 2009 v celkovej výške istiny 81.504 eur s príslušenstvom uzatvorené medzi žalobcami a žalovanou sú neplatné. Dňa 24.11.2020 vydal tunajší súd rozsudok sp. zn. 17Csp/74/2019, ktorým žalobu zamietol. Tento bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu sp.zn. 17CoCsp/17/2021, s odôvodnením, že súd po vykonaní dokazovania nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti úverovej zmluvy. Podľa žalovanej je v konaní preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky pre opätovný súdny prieskum úveovej zmluvy, nakoľko nemožno rozhodovať o tej istej veci (tom istom titule) dva krát. Pokiaľ by súd posúdil následne v ďalšom konaní zmluvné podmienky alebo zmluvu ako celok ako neplatnú, neprípustným spôsobom by tak zasiahol do právoplatne nadobudnutých práv žalovanej v predchádzajúcom konaní, pričom je zrejmé, že táto zmluva už bola podrobená súdnemu prieskumu a nebola vyhodnotená ako neplatná v žiadnej časti. Žalobcovia v podanej žalobe ďalej tvrdia, že pohľadávka zo zmluvy o úvere je premlčaná, a tým je podľa ich názoru premlčané aj záložného právo. S týmto názorom však žalovaná nesúhlasí. Je pravda, že ak záložný veriteľ neuplatní v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu a súčasne ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, záložný veriteľ sa už nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. V konkrétnom prípade sa však žalovaná domáhala uspokojenia svojho záložného práva v premlčacej dobe, nakoľko dňa 25.05.2012 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o začatí realizácie záložného práva. Od tohto okamihu teda premlčacia doba na výkon záložného práva spočívala. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021. Žalobcovia od 01.07.2013 podávali vo veci opakované žaloby, ktorými napádali platnosť zmluvy o úvere, záložnej zmluvy a iné, dodnes bez úspechu. Vznesenie
námietky premlčania z ich strany je preto podľa názoru žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Za situácie kedy sa žalobca od roku 2013 opakovane dovolával určenia neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy je preto podľa názoru žalovanej plne legitímne posudzovať vznesenú námietku premlčania aj s akcentom na inštitút dobrých mravov, nakoľko vyššie citovaný nález Ústavného súdu takýto postup pripúšťa.
3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.03.2024 uviedla, že zmluva bola postúpená dňa 26.04.2012 do dražobnej spoločnosti. So žalobcami sa v tom čase snažila dražobná spoločnosť dohodnúť na splátkovom kalendári, no keďže neúspešne, žalovaná sa rozhodla pristúpiť k výkonu záložného práva. Dražbu musela žalovaná pozastaviť kvôli návrhu na začatie konania v právnej veci sp.zn. 20C/175/2013, ktorého súčasťou malo byť aj nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené predbežné opatrenia sa však žalovanej nepodarilo dohľadať. Z týchto dôvodov navrhla pripojiť ako dôkaz spis 20C/175/2013. Zároveň navrhol vykonať lustráciou či nariadené predbežné opatrenie nebolo na tunajšom súde vydané pod inou spisovou značkou.
4. Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v prítomnosti sporových strán. Zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že čo sa týka námietok, ktoré uviedla žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, k prekážke res iudicata uvádza, že v spore ktorý bol vedený na tunajšom súde medzi totožnými stranami sporu, súd nepreskúmal platnosť záložnej zmluvy a existenciu záložného práva k nehnuteľnosti. Má za to, že záložná zmluva je v rozpore s ustanovením § 75 zákona o bankách ako aj v rozpore s ustanovením § 151b ods. 3 Obč. zákonníka. V ostatnom sa pridržiava doterajších vyjadrení uvedených v žalobe. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení doručených súdu. Nad rozsah uvedeného uvádza, že má za to, že v prípade žaloby žalobcov absentuje naliehavý právny záujem, s poukazom na § 137 pís. c) CSP, nakoľko samotná zmluva je z r. 2009 a žalobcovia ničím nepreukázali naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určenie. Už len z tohto dôvodu by mala byť žaloba zamietnutá. V ostatnom sa pridržiava doterajších vyjadrení, žalobu navrhuje zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: č.l. 7 žiadosť o úver hypopôžička 04/2008, č.l. 9 zmluva o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. L., č.l. 11 formulár o zmluvných podmienkach, č.l. 17 odpoveď VÚB banky z 30.05.2019, č.l. 18 oznámenie o začatí realizácie záložného práva z 25.05.2012, č.l. 19 žiadosť o sprístupnenie nehnuteľnosti z 21.10.2022, č.l. 20 nesúhlas s ohodnotením nehnuteľnosti znalcom, č.l. 23 oznámenie o dražbe z 18.10.2022, č.l. 26 oznámenie o upustení od dražby z 03.11.2022, č.l. 28 výpis z LV č. XXXX kat. úz. H., č.l. 39 výpis z LV č. XXXX kat. úz. H., č.l. 118 zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09, rozsudok sp. zn. OSTN 20C/175/2013, rozsudok OSTN sp. zn. 21C/334/2015, rozsudok OSTN 17Csp/74/2019, rozsudok KSTN 17CoCsp/17/2021.
6.1 Dňa 02.09.2009 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci so žalovanou ako veriteľom, Zmluvu o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 22872-09, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcom úver v celkovej výške 45.192 eur. Istina úveru bola poskytnutá žalobcom tak, že suma 16.966,51 eur bola prevedená na účet dlžníkov, suma 442 eur bola prevedená na účet iného veriteľa žalobcov za účelom úhrady výdavkov - nákladov Consumer Finance Holding a.s. súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel Consumer Finance Holding a.s.. Tretia časť istiny v sume 27.783,49 eur bola určená na úhradu pohľadávok žalovanej voči žalobcom z inej zmluvy č. 19983 (tzv. prefinancovanie úveru). RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 7,70 %, úrok vo výške 7,20 % p.a., priemerná RPMN bola uvedená vo výške 6,21 %.
6.2 Dňa 02.09.2009 uzatvorili žalobcovia ako záložcovia so žalovanou ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na záloh uvedený v čl. 3 tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v čl. 2 tejto zmluvy, t.j. pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička zo dňa 02.09.2009 vo výške 45.192 eur pod číslom 22872-09, v ktorej sa záložcovia zaviazali, že žalovanej vrátia úver, zaplatia úroky a iné príslušenstvo a splnia ďalšie záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Zálohom je podľa čl. 3 zmluvy byt č. 23 na 1. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX na Študentskej ulici v Trenčíne, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H., stavba postavená na parc. CKN č. 1627/262 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 65/2299, v
podielovom spoluvlastníctve záložcov, ako aj spoluvlastnícke podiely záložcov na pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 698 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H..
6.3 Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., obec: H., okres: H. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode (číslo) 10, na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve 65/2299, sú žalobcovia, každý v podiele ? k celku. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., obec H., okres H. súd zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi podielov na pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, každý v podiele 65/4598 k celku.
6.4 Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 25.05.2012 súd zistil, že žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu, oznámila žalobcom začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti - byt č. XX, vo vchode č. 10 na 1. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici M. I. H. a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve žalovanej nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 22872-09 z 02.09.2009. Spôsobom výkonu záložného práva bude predaj zálohu na verejnej dražbe v zmysle ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ku ktorej žalovaná pristúpi ak v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia žalobcovia dlh neuhradia.
6.5 Z odpovede VÚB banky zo dňa 30.05.2019 súd zistil, že žalovaná informovala žalobkyňu 1/, že dňa 06.05.2019 obdržala žiadosť o pokračovanie v splácaní úveru č. HY 22872, avšak vzhľadom na dlhodobo evidovaný nedoplatok na splátkach po splatnosti, splátkový kalendár bol zrušený, došlo k okamžitej splatnosti úveru, o čom žalobcov informovala žalovaná listom zo dňa 08.03.2012. Zmluva už bola postúpená na výkon záložného práva spoločnosti Dražby a aukcie, a.s.
6.6 Zo žiadosti o sprístupnenie nehnuteľnosti z 21.10.2022 súd zistil, že dražobná spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. vyzvala žalobcov na umožnenie vykonania obhliadky predmetu dražby, a to v termínoch 21.11.2022 a 22.11.2022.
6.7 Z oznámenia o dražbe z 18.10.2022 súd zistil že dražobná spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. vo veci navrhovateľa dražby - Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila, že dňa 12.12.2022 o 10:30 hod sa uskutoční prvá dražba nehnuteľností - bytu č. XX, vo vchode č. 10 na 1. p. v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici M. I. H. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastníckych podielov 65/4598 na pozemku parc. č. CKN č. 1627/262 o výmere 698 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H.. Oznámení o upustení od dražby z 03.11.2022 bolo oznámené dražobníkom upustenie od predmetnej dobrovoľnej dražby.
6.8 Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/175/2013 súd zistil, že súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu. Výrokom II. žalovaným 1/ (Všeobecná úverová banka, a.s. ) a 2/(MetLife Europe designated activity company) priznal proti žalobcom 1/, 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou podanou dňa 01.07.2013 proti žalovanému 1/, pôvodnému žalovanému 2/ MetLife Amslico poisťovňa, a.s. domáhali určenia, že poistná zmluva v rámci rámcovej zmluvy uzavretá medzi žalovaným 1/ ako poistníkom a žalovaným 2/ ako poisťovateľom ohľadom hypotekárnych úverov č. U 19983- 08 zo dňa 2.12.2008 a č. U 22872-09 zo dňa 2.9.2009 je platná a účinná. Ďalej sa domáhali, aby súd žalovaného 2/ zaviazal, aby na označený účet zriadený žalovaným 1/ v prospech žalobcov vykonal v prospech žalobcov od júla 2011 poistné plnenie vo výške 424,50 eur až do vyplatenia úveru splatením jednotlivých častí hypoúveru č. U 22872-09 zo dňa 2.9.2009 s príslušenstvom. Tretím žalobným návrhom sa žalobcovia domáhali , aby súd zaviazal žalovaného 1/ k tomu, aby bezodkladne upustil od vymáhania pohľadávky z hypoúveru č. U 22872-09 a zrušil s tým spojené všetky svoje opatrenia. Napokon sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, a to byt č. 23 vo vchode č. 10 na 1. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici M., podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. KNC č. 1627/262 v podiele 65/2299 s tým, že vklad záložného práva bol povolený pod V 4398/09. Vo vzťahu k poslednému žalobnému petitu súd odôvodnil, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by pohľadávka zo zmluvy o úvere bola zo strany žalobcov ako dlžníkov splnená, ani to, že by nastala niektorá z ostatných skutočností v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorých záložné právo zaniká. Súd prvej inštancie vyhodnotil požiadavka žalobcov, aby uložil žalovanému 1/ povinnosť podať žiadosť na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností ako nelegitímnu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu sp.zn. 4Co/32/2020 zo dňa 20.08.2020.
6.9 Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/334/2015 súd zistil, že vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne (v tomto konaní žalobkyne v 1. rade) o určenie, že spotrebiteľské zmluvy vedené pod č. U 19983-08 zo dňa 2.12.2008 s navýšením čiastky zmluvou vedenou pod č. U-22872-09 zo dňa 2.9.2009 v celkovej výške istiny 81.504 eur s príslušenstvom uzatvorené so žalovaným (Všeobecná úverová banka, a.s.), sú neplatné, vo výroku II. konanie v časti nároku pôvodného žalobcu 2/ C. F. E. zastavil a vo výroku III. žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa v spore domáhali určenie neplatnosti uvedených právnych úkonov s poukazom na skutočnosť, že uvedené zmluvy majú spotrebiteľský charakter, úvery boli zjavne nevýhodné, sumy uvedené žalovanou sú iné než aká bola skutočnosť, úvery sú úžernícke a v rozpore so zákonom, v oboch úverových zmluvách nie je uvedená správna výška RPMN úveru, text zmlúv nie je písaný jednotným písmom. Okrem toho poukázali na nekalé praktiky žalovaného spočívajúce v tom, že násobok počtu a výšky splátok nekorešponduje s celkovou výškou úverov, veriteľ delí poskytnuté úvery na rôzne časti, neposkytol ich žalobcom v celosti, presunul časť povinností nebankovému subjektu, odvoláva sa na cenník, ktorý nie je súčasťou úverovej zmluvy a zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorej dôsledky sú pre žalobcov ako spotrebiteľov nejasné. Keďže v danej veci na strane žalobcov nezostali obaja dlžníci, ale po späťvzatí žaloby žalobcom 2/ iba žalobkyňa 1/, nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov v konaní. Súd preto žalobu žalobkyne 1/ zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Nakoniec súd prvej inštancie poukázal aj na to, že zo strany žalobcov nebol ani preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/227/2018 zo dňa 13.02.2019.
6.10 Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.17Csp/74/2019 súd zistil, že súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 19983-08, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 19983-08 zo dňa 2.12.2008 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 22872-09 zo dňa 2.9.2009, ktoré uzatvorili sporové strany. Tieto zmluvy žiadali žalobcovia určiť za neplatné z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. V priebehu konania žalobcovia vzali žalobu späť v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 19983-08. Preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia sa nemôžu domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o úvere, nejde v prípade úverovej zmluvy o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. dňa 2.9.2009. V prípade úverovej zmluvy totiž bol poskytnutý úver v sume vyššej ako 20.000 eur, čo zákonodarca vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch a výslovne takýto úver nepovažoval za spotrebiteľský úver. Na tento vzťah teda nedopadá podľa súdu prvej inštancie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2018, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, pretože nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec tohto dôvodu zamietnutia žaloby súd prvej inštancie konštatoval, že aj keby žalobcovia mali právo domáhať sa neplatnosti úverovej zmluvy, tak súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti. S uvedeným názorom sa stotožnil odvolací súd, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom sp. zn. 17CoCsp/17/2021 zo dňa 30.09.2021.
6.11 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 23 vo vchode č. 10, na 1. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX N. M. L. I. H., a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve: 65/2299, každý v podiele ? k celku, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H., obec H., okres H., ako aj podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 65/4598 pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Dňa 02.09.2009 uzatvorili žalobcovia ako záložcovia so žalovanou ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na byt č. 23 na 1. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX N. M. L. I. H., zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H., stavba postavená na parc. CKN č. 1627/262 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 65/2299, ako aj spoluvlastnícke podiely záložcov na pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 698 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H.. Oznámením o začatí realizácie záložného práva z 25.05.2012 žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu, oznámila žalobcom začatie realizácie záložného práva. Spôsobom výkonu záložného práva bude predaj zálohu na verejnej dražbe v zmysle ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ku ktorej žalovaná pristúpi ak v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia žalobcovia dlh neuhradia. Ďalšie oznámenie o dražbe žalobcom doručené dňa 18.10.2022, a to dražobnou spoločnosťou Dražby a aukcie, s.r.o. vo veci navrhovateľa dražby - Všeobecná úverová banka, a.s., pričom dražba sa mala uskutočniť dňa 12.12.2022 o 10:30 hod.
7.1 Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
7.2 Podľa § 151b Občianskeho zákonníka ods. 1- 4 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
7.3 Podľa § 151d ods. 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
7.4 Podľa § 151e ods. 2 záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
7.5 Podľa § 151j ods. 1-2 ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
7.6 Podľa § 151l ods. 1 začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Ods. 4) ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno
vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
7.7 Podľa § 151m ods. 4 záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
7.8 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ods. 2 Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
7.9 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 7.10 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
8.1 Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že byt v ich podielovom spoluvlastníctve, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícke podiely na pozemku pod bytovým domom, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným na základe záložnej zmluvy č. Z 22872-09 zo dňa 02.09.2009 v prospech žalovanej. Základná argumentácia žalobcov bola postavená na tvrdeniach, že žalobcovia majú pochybnosť o tom, či uzatvárali úverovú zmluvu s bankovým alebo nebankovým subjektom, úver nebol poskytnutý v zmysle zmluvy, úverová zmluva je neplatná, ako i záložná zmluva, pohľadávka z úverovej zmluvy je premlčaná, došlo k premlčaniu i záložného práva ku dňu 08.03.2012, žalobcovia spochybňujú znalecký posudok na zistenie hodnoty zálohu.
8.2 Obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach, že predmetná úverová zmluva je vyňatá spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe opakovane podaných žalôb už došlo k prieskumu úverovej zmluvy, preto je jej ďalší prieskum neprípustný. V konkrétnom prípade sa žalovaná domáhala uspokojenia svojho záložného práva v premlčacej dobe, nakoľko dňa 25.05.2012 bolo žalobcom zaslané oznámenie o začatí realizácie záložného práva. Od tohto okamihu teda premlčacia doba na výkon záložného práva spočívala. Vznesenie námietky premlčania je podľa názoru žalovanej v rozpore s dobrými mravmi za situácie kedy sa žalobcovia od roku 2013 opakovane dovolávali určenia neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. V konaní existuje prekážka res iudicata, nakoľko úverová zmluva už bola podrobená súdnej kontrole a žalobcovia sa už v predchádzajúcich súdnych konaniach domáhali rovnakého petitu.
8.3 Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8.4 Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8.5 Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8.6 Medzi neodstrániteľné nedostatky patrí nedostatok právomoci súdu (článok 1 CSP, § 9 CSP), prekážka už skôr začatého súdneho konania v tej istej veci, tzv. litispendencia (§ 159 CSP), prekážka právoplatne rozsúdenej veci, tzv. res iudicata (§ 230 CSP) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 61 CSP).
8.7 Žalovaná namietala existenciu procesnej prekážky res iudicata, s odôvodnení, že totožná vec medzi totožnými stranami vec bola meritórne prejednaná.
8.8 Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej tak patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, že o totožnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 161 ods. 1, ods. 2 CSP). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými stranami (účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia "táto vec" prejednávaná znova. Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 k výkladu § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 a § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2011, č.25).
8.9 Súd následne skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (§ 161 CSP) a dospel k záveru, že v danej veci nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keď sa oboznámil s pripojenými spismi Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/175/2013, sp. zn. 21C/334/2015, a najmä so spisom sp. zn. 17Csp/74/2019, na ktoré odkazovala žalovaná.
8.10 V tejto časti sa súd s argumentáciou žalovanej nestotožnil, nakoľko hoci žalobcovia už v minulosti iniciovali voči žalovanej viaceré súdne konania, nešlo o totožné určenie ako v tomto konaní, toto odôvodňovali odlišnými skutkovými tvrdeniami a inou právnou argumentáciou. V konaní sp. zn. 20C/175/2013 sa žalobcovia 1/, 2/ žalobou podanou dňa 01.07.2013 proti žalovanému 1/, pôvodnému žalovanému 2/ MetLife Amslico poisťovňa, a.s. domáhali určenia, že poistná zmluva v rámci rámcovej zmluvy uzavretá medzi žalovaným 1/ ako poistníkom a žalovaným 2/ ako poisťovateľom ohľadom hypotekárnych úverov č. U 19983- 08 zo dňa 2.12.2008 a č. U 22872-09 zo dňa 2.9.2009 je platná a účinná. Ďalej sa domáhali, aby súd žalovaného 2/ zaviazal, aby na označený účet zriadený žalovaným 1/ v prospech žalobcov vykonal v prospech žalobcov od júla 2011 poistné plnenie. Tretím žalobným návrhom sa žalobcovia domáhali , aby súd zaviazal žalovaného 1/ k tomu, aby bezodkladne upustil od vymáhania pohľadávky z hypoúveru č. U 22872-09 a zrušil s tým spojené všetky svoje opatrenia. Napokon sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX. V tomto konaní nebolo tvrdené premlčanie výkonu záložného práva, ani totožné skutkové tvrdenia ako v aktuálnom konaní. Aj keď sa na tunajšom súde právoplatne rozhodlo v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/334/2015 o žalobe o neplatnosť rovnakej úverovej zmluvy, a to tak, že žaloba bola zamietnutá, nešlo o rovnaký spor, resp. súdenú vec. V uvedenom súdnom konaní totiž nebol daný rovnaký okruh účastníkov (tento nebol úplný), čo aj v konečnom dôsledku privodilo zamietnutie žaloby z procesných dôvodov, bez preskúmania merita veci. Teda súd vôbec nerozhodoval o podstate, resp. obsahu právneho vzťahu rovnakých sporových strán. V konaní sp. zn. 17Csp/74/2019 súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti Zmluvy
o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 19983-08 zo dňa 2.12.2008 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 22872-09 zo dňa 2.9.2009, ktoré uzatvorili sporové strany. Tieto zmluvy žiadali žalobcovia určiť za neplatné z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. V priebehu konania žalobcovia vzali žalobu späť v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" číslo U 19983-08. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia sa nemôžu domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o úvere, na tento vzťah teda nedopadá podľa súdu prvej inštancie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2018, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, pretože nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie podrobil predmetnú úverovú zmluvu "HypoPôžička" číslo U 22872-09 zo dňa 2.9.2009 súdnej kontrole a nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti. S uvedeným názorom sa stotožnil odvolací súd, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom sp. zn. 17CoCsp/17/2021 zo dňa 30.09.2021.
8.11 Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä s poukazom na rozsudok súdu prvej inštancie 17Csp/74/2019 a rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 17CoCsp/17/2021 zo dňa 30.09.2021, však súd už v aktuálnom konaní nepodrobil úverovú zmluvu ďalšej súdnej kontrole a zaoberal sa ďalšou argumentáciou žalobcov.
8.12 Súd sa v konaní ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Uvedená definícia vyplýva z ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
8.13 Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., obec: H., okres: H. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode (číslo) XX, na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. 1627/262, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu 65/2299, sú žalobcovia, každý v podiele ? k celku. V časti C: Ťarchy je pri vlastníkoch poradové číslo 35 a 36 (žalobcovia) zapísané: V 4398/09 - Záložné právo na byt č. XX s podielom 65/2299 na spoločných častiach a zariadeniach domu so súp.č. XXXX na parc.č. 1627/262 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09 zo dňa 2.9.2009 - vz.3239/09. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. H., obec H., okres H. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 65/4598, pozemku parc. CKN č. 1627/262 o výmere 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. V časti C: Ťarchy je pri vlastníkoch poradové číslo 29 a 30 (žalobcovia) zapísané: V 4398/09 - Záložné právo na podiel 65/4598 vlastníka pod B29 (A. D. E. O. E.) na parc.č. 1627/262 prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09 zo dňa 2.9.2009 - vz.3239/09, V 4398/09 - Záložné právo na podiel 65/4598 vlastníka pod B30 (F. E. O. E.) na parc.č. 1627/262 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22872-09 zo dňa 2.9.2009 - vz.3239/09. Súd dospel k záveru, že žalobcovia sú vecne aktívne legitimovanými osobami na podanie predmetnej žaloby. Žalovaná je zároveň pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko v jej prospech je na príslušných listoch vlastníctva zapísané predmetné záložné právo a uvedený skutkový stav vyplýva aj z predloženej záložnej zmluvy č. Z 22872-09 zo dňa 02.09.2009.
8.14 Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8.15 Súd sa v ďalej sústredil na posúdenie otázky, či ide o procesne prípustnú určovaciu žalobu. Predpokladom pre to, aby súd takejto žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu dosiahnuť rozsudok, ktorý by bol pre neho po právnej stránke užitočný, teda mal zmysel. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je teda základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho
existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda súd (v každom štádiu konania) musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú (okrem prípadu, že tento záujem vyplýva z osobitného predpisu). Určovací návrh má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť, čo znamená, že k porušeniu práva žalobcu ešte nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty by mal odstrániť práve určujúci výrok súdu. Uvedený stav právnej neistoty by mal byť aj naliehavý; naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, napr. ak má možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Ako už konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.2.2009, sp.zn. 4Cdo/89/2007 stav ohrozenia práva žalobcov za situácie," keď na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo." Súd si dovolí tiež citovať rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/348/2018, ktorý judikoval, že: "Žalobou o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného sa odstráni neisté postavenie žalobcu, nakoľko v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ani iným spôsobom. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré je v súčasnosti medzi žalobcami a žalovanou sporné nebude môcť prebehnúť na návrh žalovanej, ako navrhovateľa dražby dobrovoľná dražba a napokon v prípade, ak by prebehla dražba od tohto určenia, na základe neexistujúceho záložného práva pôjde o nezákonnú dražbu, na základe ktorej reálne hrozí žalobcom nezákonná strata vlastníctva k nehnuteľnostiam údajne zaťaženým záložným právom." Nakoľko v katastri nehnuteľností je stále zapísané záložné právo v prospech žalovanej ako záložného veriteľa na ťarchu žalobcov ako záložných dlžníkov a toto záložné právo je medzi sporovými stranami sporné, pričom zo strany žalovanej došlo k iniciovaniu dražobného konania u dražobníka, čo vyplýva zo žiadosti o sprístupnenie nehnuteľnosti z 21.10.2022 ktorou dražobná spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. vyzvala žalobcov na umožnenie vykonania obhliadky predmetu dražby, je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení. Súd preto pristúpil k samotnému prejednaniu veci.
8.16 Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu upraveného v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka, tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné.
8.17 Podľa § 151j Občianskeho zákonníka má záložný veriteľ právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky tromi spôsobmi, pričom tieto sú rovnocenné. Môže tak spraviť (i) spôsobom určeným v zmluve, (ii) predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo (iii) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
8.18 Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Uvedený zákon bol prijatý v rámci reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Jednou z úloh reformy záložného práva bola aj úprava vykonania záložného práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku dobrovoľnou dražbou, so zameraním na posilnenie hypotekárneho financovania kúpy či rekonštrukcie nehnuteľností, vrátane obnovy zastaralých bytových domov, resp. financovania podnikateľských projektov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že "... nová právna úprava má umožňovať právne bezproblémový výkon záložného práva, ako pre hnuteľné, tak aj pre nehnuteľné veci a súčasne poskytovať aj primeranú ochranu vlastníckeho práva záložcu k draženému predmetu záložného práva. Kvôli efektívnosti komplexných zmien právnej úpravy záložného práva je potrebná nová komplexná a jednotná úprava dražby mimo výkon súdneho rozhodnutia. Nová právna úprava upravuje podmienky predaja predmetu zálohu záložným veriteľom. Úprava sa dotýka tak predaja hnuteľných vecí, ako aj predaja nehnuteľností. Uspokojenie veriteľa speňažením nehnuteľnosti dražbou uskutočňovanou súdom prípadne exekútorom je pomerne zložité a časovo
náročné, v celom rade prípadov je možné dosiahnuť rovnakého výsledku verejnou dražbou mimo súdneho výkonu rozhodnutia či exekúcie, ktorá môže byť pre dlžníka ekonomicky výhodnejšia.
8.19 Záložné právo je právom majetkovým, premlčaniu podlieha, pričom premlčacia doba je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom (zhodné závery plynú z nálezu Ústavného súdu SRsp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011 a zároveň aj v uznesení Najvyššieho súdu 4Cdo/41/2021).
8.20 Význam premlčania v občianskom práve spočíva v nastolení stavu právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch. Podľa právnej teórie je tiež prejavom zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, tým, čo sa o svoje práva starajú). Stanovenie premlčacích dôb je snahou zákonodarcu zabrániť príliš dlhému trvaniu práv a povinností. Uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby zaniká, resp. sa oslabuje, nárok ako vlastnosť subjektívneho práva spočívajúca v možnosti vynútiteľnosti štátnou mocou, ak je dlžníkom namietané premlčanie. Výsledkom je, že sa právo oslabuje iba o nárok, nezaniká však ako celok, stáva sa z pohľadávky už len tzv. naturálna obligácia. Inštitút premlčania je preto snahou právne uznať taký právny stav, ktorý nebol po dobu premlčacej lehoty dotknutý.
8.21 Zákonodarca v § 112 Občianskeho zákonníka konštruuje spočívanie (neplynutie) premlčacej lehoty. Vyjadruje, že počas trvania prekážky (uplatnenia práva) premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania (resp. presnejšie počas stavu uplatneného práva) neplynie. Základom je tu preto téza, že veriteľ má mať zachovanú možnosť disponovať so svojim právom počas celej premlčacej doby. Ak mu leží v tejto možnosti prekážka, je jeho slobodná dispozícia s právom vylúčená. Pokiaľ by v čase takejto prekážky premlčacia doba nespočívala, dochádzalo by k zásahu do vlastníckeho práva veriteľa (inými slovami, stratil by časť svojho majetkového, vlastníckeho práva vystavením možnosti pretvorenia pohľadávky len na tzv. naturálnu obligáciu). Nezostal by chránený predmet vlastníckeho práva, majetok, chránený Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a rovnako Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalejako "ESĽP") sa nechráni iba existujúci majetok, ale i "budúce právo môže byť považované za, majetok', iba pokiaľ už bolo nadobudnuté alebo pokiaľ je predmetom pohľadávky, ktorá je určitá. Ani nádej na uznanie vlastníckeho práva, ktoré dotyčná osoba nemá možnosť reálne vykonávať, nemožno považovať za ,majetok' a rovnako je tomu tak v prípade podmienenej pohľadávky, ktorá zaniká splnením podmienky" (rozhodnutie ESĽP Glaser proti Českej republike zo dňa 14.2.2008, § 51).
8.22 Pokiaľ žalovaná namietala, že v tomto konkrétnom prípade došlo k spočívaniu premlčacej doby nakoľko dňa 25.05.2012 bolo žalobcom zaslané oznámenie o začatí realizácie záložného práva a od tohto okamihu teda premlčacia doba na výkon záložného práva spočívala, súd sa s touto argumentáciu nestotožnil. Z uvedeného oznámenia zo dňa 25.05.2012 vyplýva, že toto bolo adresované žalobcom a okrem upozornenia, že žalovaná začne s výkonom záložného práva obsahovalo aj ďalšiu výzvu na úhradu dlhu v dodatočne 30 dňovej lehote. Podľa znenia oznámenia: "Spôsobom výkonu záložného práva bude predaj zálohu na verejnej dražbe v zmysle ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ku ktorej pristúpime ak v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia dlh neuhradíte..." je zrejmé, že žalovaná ešte reálne nepristúpila k začatiu dražobného konania a k tomuto pristúpi, ak v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia žalobcovia svoj dlh neuhradia. V podstate ide o ďalšiu výzvu na úhradu dlhu adresovanú žalobcom ako dlžníkom zo strany banky. V konaní žalovaná nepreukála, že by výkon záložného práva už začala realizovať, predložila spis dražobnej spoločnosti na začatie dražobného procesu a právo si riadne uplatnila u dražobníka, to v trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.03.2024 síce uviedla, že zmluva bola postúpená dňa 26.04.2012 do dražobnej spoločnosti, uvedené však v konaní nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom, napriek výzve súdu na pojednávaní.
8.23 Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby vyhlasuje, že je záložným veriteľom s tým, že jeho záložné právo viazne na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je záložca s tým, že nehnuteľnosti je možné dražiť. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ dražby podáva dražobníkovi tento návrh na vykonanie dražby je uspokojenie splatnej pohľadávky navrhovateľa dražby, ktorá je zabezpečená zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predajom nehnuteľnosti (predmetu dražby) na dražbe organizovanej dražobníkom. Dražobník je orgánom verejnej moci a preto návrh na vykonanie dražby podaný dražobníkovi je splnením hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 112 Občianskeho zákonníka a teda je príslušným orgánom podľa toho ustanovenia.
8.24 V danom prípade ide o posúdenie, či premlčacia doba spočívala v dôsledku odoslania / doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobcom ako záložným dlžníkom a záložcom. Túto otázku vyriešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020: "Dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že to neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo vzťahu k nej premlčacia doba plynie, pretože jej spočívanie v zmysle § 112 OZ môže nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosť povinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonať v exekúcii. Ako už bolo povedané, pre výkon záložného práva však exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná." Rovnakú otázku zhodne vyriešil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/41/2021: "žalovaný výkon záložného práva si podľa §112 Občianskeho zákonníka uplatnil návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby (u dražobníka) 9. mája 2013 riadne a včas, čo spôsobilo spočívanie premlčacej doby a záložné právo premlčané nebolo." V konaní teda žalovaná nepreukázala (na výzvu súdu na pojednávaní), že by došlo k uplatneniu si práva u dražobníka a tým pádom k spočívaniu premlčacej doby záložného práva.
8.25 Platí, že premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho alebo obdobného konania za predpokladu, že oprávnený v začatom súdnom alebo inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní ten "kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. Cpj35/78 zo dňa 24.10.1979, R 22 ). V tomto kontexte žalovaná opakovane tvrdila, že jej bol výkon záložného práva znemožňovaný opakovane iniciovanými súdnymi konaniami žalobcov. Avšak súd nezistil existenciu jediného rozhodnutia - uznesenia, ktorým by bol výkon záložného práva žalovanej súdom zakázaný. Naopak, práve žalobcovia v žalobe poukazovali na skutočnosť, že žalovaná od r. 2012 doposiaľ nevykonala záložné právo, ich pohľadávka sa premlčala a napokon došlo k premlčaniu i záložného práva.
8.26 Pokiaľ žalovaná argumentovala rozhodnutím uvádza Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/220/2018 z 31.05.2021, súd uvádza, že je síce pravdou, že citované rozhodnutie prisvedčilo argumentácii žalovanej, že v prípade, ak tu je pohľadávka zabezpečená záložným právom, a veriteľ pristúpil k jej vymáhaniu prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku, výkonu záložného práva (a to formou dobrovoľnej dražby, t.j. mimosúdne) úplne pochopiteľne nie je potrebné vo vzťahu k tejto pohľadávke podávať riadnu žalobu na plnenie, na súde, keďže zákon nič také nestanovuje. Avšak na druhej strane Najvyšší súd SR konštatuje, že uplatnenie práva mimosúdne, oznámením o začatí výkonu, v prípade dobrovoľnej dražby následne u dražobníka je tak podľa názoru Najvyššieho súdu tou skutočnosťou, s ktorou zákon spája spočívanie premlčacej doby. Uvedené plne zodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy, kedy v prípade domáhania sa práva súdnou cestou ide o uplatnenie práva na súde, ak však ide o mimosúdny výkon, uvedené práve z podstaty veci vylučuje požiadavku na uplatnenie na súde, ale mimosúdne, v konečnom štádiu v prípade dobrovoľnej dražby práve u subjektu, ktorý - ako súd v prípade súdneho výkonu - proces výkonu uplatneného práva do - vykoná a tým je dražobník. V tomto prípade však žalovaná nepreukázala, že okrem oznámenia o začatí výkonu záložného práva uskutočnila i ďalší predpokladaný úkon a to iniciovanie dražobného procesu u dražobníka.
8.27 Súd teda uzavrel, že premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Pohľadávka bola vyhlásená za predčasne splatnú dňa 08.03.2012, žalovaná mohla uplatniť svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvý krát najskôr dňom 09.03.2012. Žalovaná oznámila žalobcom začatie výkonu záložného
práva dňa 25.05.2012, avšak následne nepoverila dražobníka realizáciou výkonu záložného práva, (toto sa stalo až v r. 2022), nedošlo tak včas k uplatneniu práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba uplynula dňa 09.03.2015, kedy sa pohľadávka stala premlčanou a zároveň sa premlčalo i právo na výkon záložného práva. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcov vyhovel. Vzhľadom na nadbytočnosť a značnú zmätočnosť ďalších argumentov žalobcov, súd sa týmito už nezaoberal, nakoľko na rozhodnutie vo veci samej nemajú podstatný vplyv.
8.28 Súd pre úplnosť uvádza, že sa zaoberal obranou žalovanej proti vznesenej námietke premlčania, podľa ktorej vzhľadom na okolnosti prípadu ide o výkon práva žalobcov v rozpore s dobrými mravmi. Súd však nevzhliadol také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že výkon práva žalobcov, ktorí vzniesli námietku premlčania záložného práva, nie je výkonom práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že zo strany žalobcov ide o zneužitie tohto práva na úkor žalovanej, keď žalovanej v podstate nič objektívne nebránilo vo výkone záložného práva od r. 2012. Súd nezistil žiadne okolnosti existujúce v čase uplatnenia námietky premlčania, ktoré by odôvodňovali taký významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania, márne uplynutie premlčacej doby nezavinili žalobcovia. Zo žiadnych okolností veci nevyplýva, že by bolo niečo žalovanej bránilo uplatniť svoj nárok včas alebo že by sa na neuplatnení tohto práva nejakým spôsobom podieľali žalobcovia.
9.1 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9.2 Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.3 Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9.4 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalobcom spoločne a nerozdielne ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.