Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu HIL s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103, zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava proti žalovanému Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.09.2018 č. PO/BEZ/2018/5559, O-512/2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.09.2018 č. PO/BEZ/2018/5559, O-512/2018 ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia a ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení Z, z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania, ktoré podal účastník konania HIL s.r.o., Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103 (ďalej účastník konania) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej inšpektorát práce), č. 164/18/O zo dňa 30.07.2018, ktorým správny orgán na základe ust. zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) rozhodol tak, že podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 164/18/0 zo dňa 30.07.2018 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce Košice (v ďalšom texte aj: „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého stupňa“) uložil účastníkovi konania peňažnú pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na tom skutkovom základe, že dňa 12.04.2018 bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili zo strany účastníka konania porušenie týkajúce sa právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania a zistené porušenie bolo zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-133-3-2.4/P-E28-18 zo dňa 09.05.2018 (ďalej „Protokol“), ktorý bol prerokovaný dňa 09.05.2018 s konateľom spoločností L.. T. T. a tento sa vyjadril k týmto zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré boli uvedené v Protokole. Vychádzajúc

z poznatkov získaných počas inšpekcie práce prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 02.07.2018 a tento sa k začatiu konania vyjadril listom, doručeným na inšpektorát práce dňa 12.07.2018. Následne sa účastník konania proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal podaním zo dňa 12.08.2018 v zákonom stanovenej lehote (doručené na prvostupňový správny orgán dňa 15.08.2018) a požiadal odvolací správny orgán, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadami, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán si nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav a nekonal s účastníkom konania. Poukazoval predovšetkým na nefunkčnosť systému Sociálnej poisťovne v danom čase a tvrdil, že z Protokolu nevyplýva, aby predmetný výkon inšpekcie bol zameraný na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a teda či inšpektori práce vykonali aj previerku v Sociálnej poisťovni, vo veci splnenia si zákonnej termínovanej povinnosti, t.j. či sa ich zamestnanec nachádza v príslušnom registri. Namietal tiež nenariadenie ústneho pojednávania. 3. Žalovaný skonštatoval, že po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a na popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané počas inšpekcie práce zameranej na nelegálne zamestnávanie dňa 12.04.2018 o 09:10 hod. vykonanej inšpektormi práce v objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o. Nadabula, 048 01 Rožňava, keď účastník konania v pozícii zamestnávateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., nar. XX.XX.XXXX, O. M., L. E., nar, XX.XX.XXXX a Ľ. I., ktorí vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov (ďalej ). Tento záver vyplýva najmä z dokladov - Zápisnice o podaní informácie zo dňa 12.04.2018, ktoré boli spísané s menovanými fyzickými osobami a tiež so samotným konateľom spoločnosti. Skonštatoval, že z jednotlivých výpovedí vyplýva, že menovaní skutočne závislú prácu vykonávali a to pre účastníka konania na základe dohody, pričom nemali s ním založený pracovnoprávny vzťah. Poukázal na to, že aj samotný účastník konania - jeho konateľ L.. T. T. do zápisnice uviedol, že: „V objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o. realizujeme výrobu záhradných domčekov. Dnes 12.04.2018 tu práce realizujú L. E. F.., O. M., L. E. U.., R. R. a Ľ. I.. Z dôvodu zvýšeného počtu montáži sme potrebovali doplniť počet ľudí v dielni a tak sme včera 11.04.2018 v poobedňajších hodinách vyskúšali troch nových, resp. štyroch nových zamestnancov, ktorí tu dnes od 08:00 h, resp. od 08:30 h začali pracovať. Dohody o vykonaní práce na týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii. Ešte ich nepodpisovali. Ekonómka ma informovala, že dnešného dňa 12.04.2018 nejde systém Sociálnej poisťovne, a preto sa ich nepodarilo prihlásiť. Všetky údaje som jej už zaslal.“ Zároveň uviedol, že predmetné zápisnice považuje za zákonne získaný dôkaz, čo podporuje aj skutočnosť, že pred podaním informácie boli fyzické osoby, vykonávajúce činnosť na pracovisku poučené, že sú povinné poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdili vlastnoručne svojim podpisom. Zdôraznil, že kontrolované fyzické osoby všetky skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníkom konania.

4. Žalovaný k námietke účastníka konania, že rozhodnutie inšpektorátu práce vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že považuje zistený skutkový stav za dostatočný, zároveň považuje za správne i následné právne posúdenie veci aj napriek tomu, že účastník konania odmieta zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyššie menovaných fyzických osôb. Vychádzal predovšetkým pri posúdení a rozhodovaní predmetnej veci z Protokolu a obsahu zápisníc o podaní informácie menovaných, z obsahu ktorých vyplýva, že L. E., O. M., L. E. a Ľ. I. vykonávali závislú prácu pre účastníka konania, ktorú skutočnosť jednoznačne nezávisle od účastníka konania uviedli pri podaní informácie inšpektorovi práce do zápisnice. Uviedol, že činnosť, ktorú menovaní na pracovisku vykonávali možno jednoznačne považovať za závislú prácu, dôvodom čoho je naplnenie znakov závislej práce odvolávajúc sa na ust. , ktoré zakotvuje výpočet znakov závislej práce, ktorých prítomnosť v konkrétnom

právnom vzťahu je jediným spôsobom ako v tomto spoľahlivo identifikovať pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení a odlíšiť ho tak od iného právneho vzťahu (obchodnoprávneho, občianskoprávneho a pod.). Zdôraznil, že prípadná porucha na strane Sociálnej poisťovne je právne irelevantná, nakoľko dôvodom uloženia pokuty správnym orgánom nebola skutočnosť, že si nesplnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni ale za to, že účastník konania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah. 5. Žalovaný k odvolacej námietke, že správny orgán neprejednal v správnom konaní priestupok v ústnom pojednávaní, nebolo vykonané ústne pojednávanie a namietal i samotné dokazovanie, ktoré považoval za nedostačujúce pre konečné rozhodnutie uviedol, že nebolo nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako relevantné dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. Zároveň uviedol, že v danom posudzovanom prípade to nevyžadovala ani povaha veci, keďže skutkový stav ohľadne spáchaného skutku bol presne a náležite zistený. V tejto súvislosti poukázal na zákonnú konštrukciu ustanovenia prvá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorej „správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.“ Vychádzajúc z tejto zákonnej konštrukcie uviedol, že je nepochybné, že „správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy“, avšak podľa jeho názoru takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala a teda vo všetkých ostatných prípadoch „správny orgán má len zákonnú možnosť nie však zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní.“ Z takejto zákonnej úpravy je zrejmé, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci, teda v tých prípadoch, v ktorých ústne pojednávanie bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto situácia v praxi nastala, posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolnosti toho ktorého prípadu. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom posudzovanom prípade nenastala ani jedna z vyššie uvádzaných situácií, tak nevznikla ani potreba nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko si to nevyžadovala ani samotná povaha veci. 6. K odvolacej námietke účastníka konania týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnení a akými úvahami sa správny orgán spravoval pri uložení pokuty uviedol, že ju považuje za právne bezvýznamnú, nakoľko naopak z odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu práce je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj to, aký postoj prvostupňový orgán zaujal, resp. akým spôsobom sa vyrovnal s vyjadreniami účastníka konania v rámci správneho konania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala argumentácia účastníka konania vplyv na právne posúdenie danej veci. Žalovaný preto dospel k záveru, že odôvodnenie vydaného správneho aktu disponuje všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Správneho poriadku, a že rozhodnutie má všetky atribúty zákonnosti. Zdôraznil, že účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Odvolací správny orgán po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, t.j. že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie a pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 7. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie 8.000 eur tak žalovaný dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa náležite zdôvodnil jej výšku, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia zákona o inšpekcii práce. Považuje ju za primeranú a to jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam, ako aj vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (nelegálne zamestnávanie štyroch fyzických osôb) s tým, že bola uložená v zákonom ustanovenom

rozpätí (v tomto prípade je maximálne zákonné rozpätie určené už do sumy 200.000 eur) a plní preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, plní aj svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ ide o závažnosť zisteného nedostatku tak tento spočíva v tom, že nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktorý je potrebne eliminovať. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancovi až po založení pracovnoprávneho vzťahu. Túto zákonom stanovenú povinnosť si účastník konania nesplnil, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania vyššie uvedenej osoby. Ďalej zdôraznil citujúc ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o inšpekcii práce, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou tohto zákona a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. ako náhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Poukázal aj na , podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon s tým, že musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade by došlo k zníženiu resp. strate právnej istoty. 8. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je evidentné, že tento uložením pokuty vo výške 8.000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. " 9. Skonštatoval, že uložená sankcia vo výške 8.000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu, a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu blízku dolnej hranici zákonnej sadzby, a že príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť od uloženie pokuty, ale výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2.000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne tak najmenej 5.000 eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak ako pri stanovení výšky pokuty. 10. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil tak žalovaný ako odvolací orgán uplatnil analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „ ...by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia." Na záver uviedol, že dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, že účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. 11. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 09.11.2018 o 15.10 hod. prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z 21.09.2018 č. PO/BEZ/2018/5559, O-512/2018, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorát práce Košice, so sídlom v Košiciach, pre Košický kraj č. 164/18/O z 30.07.2018 zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s tým, že ho považuje za nezákonné a nesprávne z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ), čo malo za následok, že rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia ( ). 12. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, ako aj tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že majú za preukázané, že porušil povinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania podľa

v spojení s o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci, čím sa mal dopustiť správneho deliktu z dôvodu, že je presvedčený, že dôkazy zadovážené prvostupňovým správnym orgánom nepredstavovali dostatočný podklad pre ustálenie záveru o porušení právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania. Poukázal na to, že z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že správny orgán v odôvodnení musí uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami účastníka konania k vykonaným dôkazom (rozsudok NS SR, sp. zn. ). V prípade, ak sa správny orgán nevysporiada s návrhmi účastníka konania a obmedzí sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu prečo ich za také považuje, tak možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené. Poukázal na to, že: „48. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle , nakoľko účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ 13. Citujúc ust. , 34, 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku ďalej žalobca namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v danom prípade pri hodnotení dôkazov v súlade s nimi a na základe nich dospeli k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti podľa Tvrdil, že považovali za pravdivé iba dôkazy a to protokol a zápisnice o podaní informácie, ktoré obsahujú tvrdenia kontrolovaných osôb a žalobcu, zastúpeného konateľom spoločnosti. Žalovaný a prvostupňový správny orgán si z vyjadrení kontrolovaných osôb, ako i žalobcu vybrali len časť z vyjadrení na odôvodnenie svojich rozhodnutí, ktoré podľa ich názoru mali usvedčovať žalobcu z konania, ktoré sa mu kládlo za vinu. Rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z týchto vyjadrení nepovažovali za právne irelevantné s odôvodnením: „ .... prípadná porucha na strane Sociálnej poisťovne je právne irelevantná, nakoľko pokuta je správnym orgánom ukladaná za to, že účastník konania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah. A teda dôvodom nebola skutočnosť, že si nesplnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni...“ Tvrdil, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa vôbec nevysporiadali s vyjadreniami L.. T. T.: „ ... Dohody o vykonaní práce na týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii. Ešte ich nepodpisovali. Ekonómka ma informovala, že dnešného dňa 12.04.2018 nejde systém Sociálnej poisťovne, a preto sa ich nepodarilo prihlásiť. Všetky údaje som jej už zaslal ...." „ L. E., nar. XX.XX.XXXX : „ ....Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom spoločnosti HIL s.r.o. Dnes by som mal mať dohodu, tak ešte nemám nič uzatvorené, žiadnu dohodu, ani zmluvu. ....“ O. M.: „ ... Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom spoločnosti HIL s.r.o. On mi povedal, aby som tu dnes prišiel robiť. Mám podpísať dohodu, ale ešte som nič nepodpisoval. Ani zmluvu ani dohodu. Včera mi T. T. vysvetlil, čo tu budem robiť. Vyrábame tu záhradné domčeky. Na odmene sme sa nedohodli, máme sa o tom rozprávať, dnes sa máme dohodnúť. Dnes tu mám byť do 16.00 hod., tak mi povedal pán T..“

14. Žalobca poukázal na ním predložený dôkaz, ktorý predložil v rámci odvolacieho konania žalovanému a to článok uverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne a.s. dňa 13.04.2014

- na druhý deň po kontrole v objekte žalobcu. Sociálna poisťovňa, a.s. dňa 13.04.2018 na jej webovej stránke: (https://www.socpoist.sk/aktuality-socialna poistovnazohladni-nedostupnost- systemov-v-dnoch-11-a-12-aprila/48411s65797c) v oznámení pre zamestnancov s názvom „ Sociálna poisťovňa zohľadní nedostupnosť systémov v dňoch 11. a 12. apríla“ informovala v nasledovnom rozsahu: „ Sociálna poisťovňa zaznamenala v dňoch 11. a 12.apríla 2018 neočakávaný výpadok elektrickej energie v dôsledku, ktorého došlo k zlyhaniu komunikácie viacerých informačných systémov s verejnosťou. Uvedená technická nedostupnosť sociálnej poisťovne mohla spôsobiť najmä zamestnávateľom (pozn. čo je náš prípad) problémy pri plnení ich termínovaných zákonných povinností, ako je posielanie mesačných výkazov alebo registračných listov ( prihlasovanie nových zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne, prihlasovanie nových zamestnávateľov - ak sa v uvedené dni stali prvý krát zamestnávateľmi a pod.). Mohli nastať aj prípady, kedy dlžníci nemohli uhradiť dlh, v dôsledku čoho im hrozia penále. Sociálna poisťovňa preto oznamuje, že nedostupnosť svojich systémov v dňoch 11. a 12. apríla 2018 pri posudzovaní plnenia týchto povinností poistencami zohľadní a v takýchto prípadoch uzná ich povinnosti za splnené, ak tak urobili neskôr, najneskôr dňa 13. apríla 2018. ( pozn. čo je náš prípad ). V prípade, že uvedená technická nedostupnosť zapríčinila nesplnenie si povinnosti poistencov Sociálnej poisťovne voči iným inštitúciám (napr. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Národný inšpektorát práce, finančné inštitúcie a pod.). Sociálna poisťovňa im v rámci svojich pobočiek vydá potvrdenie o nefunkčnosti jej systémov. Zároveň bude Sociálna poisťovňa informovať o tejto situácii

aj dotknuté inštitúcie. Sociálna poisťovňa sa za prípadné vzniknuté problémy ešte raz ospravedlňuje a ďakuje za pochopenie“.

15. Žalobca tvrdil, že svojim konaním dňa 12.04.2018 nenaplnil znaky správneho deliktu (§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), za ktorý mu prvostupňový správny orgán uložil sankciu - pokutu vo výške 8.000 eur. Poukázal na to, že od začiatku administratívneho (správneho) konania namietal, že v jeho konaní absentuje jeden zo základných znakov citovaných skutkových podstát správneho deliktu a tým je protiprávnosť jeho konania, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi na úseku nelegálneho zamestnávania, pretože skutok s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti prípadu nemožno podľa jeho názoru považovať za správny delikt. S cieľom zistenia skutkového stavu veci na jej riadne posúdenie, konal s inšpektormi práce (viď. protokol o výsledku inšpekcie práce), ako aj s prvostupňovým správnym orgánom v potrebnej súčinnosti, vyjadroval sa prostredníctvom konateľa spoločnosti na ich výzvu v dňoch 12.04.2018 (zápisnica o podaní informácie), 09.05.2018 (protokol o výsledku inšpekcie práce) a 10.07.2018 (list - vyjadrenie k začatiu správneho konania ) a predkladal dôkazy (dohody o pracovnej činnosti s kontrolovanými osobami zo dňa 12.04.2018, resp. Čestné prehlásenie ekonómky C. B.) preukazujúc absenciu protiprávnosti žalobcovho konania.

16. Žalobca poznamenal, že nepopieral v celom správnom konaní, ako aj v konaní do vypracovania Protokolu o výkone inšpekcie práce, že dňa 12.04.2018 využíval od 08:00 hod. do 09.10 hod. u zamestnancov žalobcu: O. M. a Ľ. I., resp. od 08:30 hod. do 09.10 hod. u L. E. F.. a L. E. U.. závislú prácu, pričom dohody o pracovnej činnosti boli v tom čase pripravené v kancelárii na podpis. Zdôraznil, že na rozdiel od tvrdenia prvostupňového správneho orgánu nebolo jeho úmyslom konať v rozpore s v spojení s o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci a nelegálne zamestnávať. Naopak jeho úmyslom bolo konať v súlade s právnymi predpismi SR upravujúcich zamestnanosť (viď. konanie ekonómky žalobcu p. C. B. - popísané v jej čestnom prehlásení), nakoľko sa snažil zaregistrovať nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne a to ešte v čase pred vykonaním inšpekcie práce dňa 12.04.2018, ktorá začala o 09.10 hod., čo mu však nebolo umožnené pre technické problémy na strane Sociálnej poisťovne a.s. Vzhľadom na to, že sa žalobca neúspešne pokúšal zaregistrovať kontrolované osoby

- svojich zamestnancov v Sociálnej poisťovni ešte pred výkonom inšpekcie práce tak to z logického hľadiska znamená, že nemal záujem utajiť ich prácu a z čoho možno dôvodne usudzovať, že žalobca ako zamestnávateľ nekonal v rozpore s účelom a zmyslom o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci, pretože sa nesnažil ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami za zamestnanca. Tento stav preukazujú aj samotné dohody o pracovnej činnosti s kontrolovanými fyzickými osobami - zamestnancami žalobcu, ktoré boli po výkone inšpekcie práce doložené inšpektorom práce Inšpektorátu práce Košice.

17. Žalobca ďalej zdôraznil poukazujúc na obsah zápisníc o podaní informácie kontrolovaných zamestnancov O. M., Ľ. I., L. E. F.. a L. E. U.. zo dňa 12.04.2018, že tieto jednoznačne preukazujú záver, že ani označené fyzické osoby - zamestnanci žalobcu nevykonávali utajeným spôsobom pre žalobcu závislú činnosť - práce. Uviedol, že: „Predmetné tvrdenie žalobcu je na jednej strane priamo podporené v tomto smere vyjadreniami dvoch vyššie označených kontrolovaných osôb o tom, že uzavrú pracovnoprávny pomer písomne, čo zosilňuje aj vyjadrenie žalobcu v zastúpení konateľa spoločnosti v čase vykonania výkonu inšpekcie práce : „ ... dohody sú pripravené v kancelárii ... ( L. E., nar. XX.XX.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol : „ Na píle v obci Nadabula (výroba záhradných domčekov) vykonávam drevoobrábacie práce. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 08.30 hod. Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom spoločnosti HIL s.r.o. Dnes by som mal mať dohodu, tak ešte nemám nič uzatvorené, žiadnu dohodu, ani zmluvu. Pán T. T. mi vysvetlil, čo tu mám robiť za práce. Dnes tu mám byť do 11.00 hod. Dohodol som sa na odmene 2 € za hodinu práce. Na sebe mám oblečené nohavice označené HIL s.r.o.“ O. M. v zápisnici o podaní informácie uviedol : „ Na píle v obci Nadabula vykonávam práce pri hobľovaní dosiek na stroji. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 08.00 hod. Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom spoločnosti HIL s.r.o. On mi povedal, aby som tu dnes prišiel robiť. Mám podpísať dohodu, ale ešte som nič nepodpisoval. Ani zmluvu ani dohodu. Včera mi T. T. vysvetlil, čo tu budem robiť. Vyrábame tu záhradné domčeky. Na odmene sme sa nedohodli, máme sa o tom rozprávať, dnes sa máme dohodnúť. Dnes tu mám byť do 16.00 hod., tak mi povedal pán T..“ ) Na druhej strane tieto tvrdenia žalobcu vyplývajú nepriamo aj z výpovedí zvyšných dvoch kontrolovaných osôb. (L. E., nar. XX.XX.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol : „V objekte HIL s.r.o. v Nadabule

robím výrobu a montáž rodinných domčekov. Dnes som tu prvý deň od 08.30 hod. Zavolal nás tu pán T. T., konateľ. On mi dal aj pracovné oblečenie. Ešte som nepodpisoval zatiaľ nič, žiadnu dohodu a ani prac. zmluvu“. Ľ. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol : „V objekte HIL s.r.o. v Nadabule robím výrobu a montáž rodinných domčekov. Robil som tu včera a dnes 12.04.2018 tu robím od 08.00 hod. Na tejto práci som sa dohodol s konateľom HIL s.r.o. s p. T.. On mi dal aj montérky“. Z týchto dôvodov možno konštatovať, že nebolo snahou ani kontrolovaných osôb, získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a teda z ich strany ani porušovať právne predpisy na úseku nelegálnej práce.

18. Žalobca namietal, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán týmto konkrétnym vyjadreniam žalobcu prostredníctvom konateľa spoločnosti o tom, že závislá práca bude vykonávaná na základe písomnej dohody, nevenovali v tomto konaní žiadnu pozornosť, nevysporiadali sa v odôvodnení ich rozhodnutia s týmito na vec sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutočnosťami a tým neprihliadli na všetky individuálne okolnosti prípadu, čo taktiež malo podľa žalobcu za následok, že skutkový stav veci bol zistený nedostatočne na riadne posúdenie veci. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nevyhodnotili citované vyjadrenia žalobcu zastúpeného konateľom spoločnosti, ako i štyroch kontrolovaných osôb spolu s okolnosťami, ktoré spôsobili, že sa žalobca neúspešne pokúšal zaregistrovať kontrolované osoby - svojich zamestnancov v Sociálnej poisťovni ešte pred výkonom inšpekcie práce dňa 12.04.2018, čím potom v ich správnej úvahe v odôvodnení rozhodnutia nedospeli k poznaniu, že žalobca skutočne nemal záujem utajiť prácu kontrolovaných fyzických osôb - jeho zamestnancov. Pre tento nedostatočne zistený skutkový stav veci nedospeli ani k záveru, že žalobca ako zamestnávateľ z týchto dôvodov nekonal a ani nemohol konať v rozpore s účelom a zmyslom o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci, pretože sa nesnažil ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami za zamestnanca a teda ani nemohol spôsobiť Slovenskej republike žiadnu škodu v spojitosti s jeho daňovými, resp. odvodovými povinnosťami za jeho kontrolovaných zamestnancov.

19. Skonštatoval, že z úvah, ktorými boli vedení žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nebolo zrejmé, prečo nehodnotili jednotlivé dôkazy a návrhy účastníka konania (žalobcu) a prečo niektoré dôkazy (čestné prehlásenia C. B., resp. vyhlásenie Sociálnej poisťovne o nefunkčnosti systému registrácie) a návrhy účastníka konania (žalobcu) neboli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, resp. neboli podľa ich vyjadrenia pre danú vec relevantné. Z ich úvah v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevyplýva žiadne presvedčivé zdôvodnenie, prečo nevykonali v rámci správneho konania ním konkrétne označené a navrhované dôkazy, hoci podľa jeho názoru išlo o dôkazy, ktoré boli plne spôsobilé objasniť skutkový stav. Tvrdil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa v tomto smere obmedzili iba na konštatovanie nerelevantnosti a neopodstatnenosti jednotlivých dôkazov a návrhov žalobcu bez toho, aby žalovaný a prvostupňový správny orgán uviedli relevantné dôvody, prečo ich za také považujú. Takýto ich postup v úvahe pri hodnotení dôkazov viedol podľa jeho názoru k arbitrárnosti a formalizmu v ich rozhodovaní. Ďalej uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o jeho odvolaní neodpovedal na podstatné dôvody odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a tým sa podľa jeho názoru dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nerešpektoval náležite ani princíp právnej istoty, ktorý znamená aj predvídateľnosť postupu správneho orgánu.

20. Vzhľadom na žalobcom uvedené skutočnosti tento namietal, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzalo s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti aj z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď po tom, ako správne nezistili skutkový stav, nesprávne interpretovali ustanovenie a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, uplatniac v predmetnej veci čisto formalistický jazykový výklad týchto ustanovení bez zreteľa na účel a povahu zákona, bez aplikácie príslušnej judikatúry, čím porušili podľa jeho názoru a . Tento názor opiera žalobca o ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení príliš formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu ( , resp. aj

ustálenú judikatúru Ústavního soudu ČR ( z 12.01.2016, zo 04.02.1997, z 03.02.1999 .... ).

21. Žalobca ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ) a to z toho dôvodu, že vec nebola prejednaná prvostupňovým správnym orgánom v správnom konaní na ústnom pojednávaní. Týmto postupom sa prvostupňový správny orgán v konaní zároveň dopustil aj takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci podmieňujúcej zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odmietol túto jeho odvolaciu námietku a to z dôvodu, že nebolo nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže v danom posudzovanom prípade dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito a nevyžadovala to ani povaha veci, keďže skutkový stav ohľadne spáchaného skutku bol presne a náležíte zistený. Zároveň žalovaný sa odvolal aj na ust. prvá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade podľa jeho názoru nenastala.

22. Žalobca citujúc ust. , , o priestupkoch a ako aj poukazujúc na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.08.2010, sp. zn. -38 Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorom tento konštatoval povinnosť nariadiť v administratívnom konaní ústne prejednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch osobitne za situácie, že účastník konania sa takéhoto procesného postupu správneho orgánu legitímne domáha uviedol, že je toho názoru, že vzhľadom k tomu, že o inšpekcii práce neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, tak bolo potrebné aby žalovaný a prvostupňový správny orgán v tomto správnom konaní vychádzali z právnej úpravy o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v priamo odkazuje. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mali povinnosť vec prejednať vec na ústnom pojednávaní opiera aj o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. o rozhodnutie sp. zn. pričom toto rozhodnutie vychádza z ďalšej na vec sa vzťahujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. , , , a pod.), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú aj v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. 23. Žalobca teda konštatoval poukazujúc na ním citované zákonné ustanovenia, ako aj ustálenú judikatúru, že žalovaný ako i prvostupňový orgán v správnom konaní mali za povinnosť prejednať vec v správnom konaní na ústnom pojednávaní a to nielen z dôvodu, že sa nevzdal zásady verejnosti a ústnosti v konaní, ale najmä pre rozpory vyplývajúce z procesu obstarávania dôkazov Inšpektorátom práce Košice ešte v štádiu inšpekcie práce na podklade, ktorých nebol skutkový stav ešte pred začatím správneho konania zistený presne a určito. Tvrdil, že tieto rozpory neboli odstránené prvostupňovým správnym orgánom a neskôr ani žalovaným, hoci boli ním namietané jednak v štádiu pred začatím správneho konania vo veci uloženia pokuty, ako aj neskôr v odvolacích námietkach proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že v tomto konaní namietal aj to, že správnym orgánom zadovážené dôkazy a to Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 09.05.2018 č.: IKO-133-3-2.4/P-E28-18 a zápisnice o podaní informácie, na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán odvolávajú, nepredstavovali dostatočný podklad pre ustálenie si záveru o porušení právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania u žalobcu. Z tohto dôvodu preto bolo podľa jeho názoru potrebné vykonať dokazovanie na ústnom pojednávaní a vypočuť osoby L. E., nar. XX.XX.XXXX, L. E., nar. XX.XX.XXXX, O. M., nar. XX.XX.XXXX, a Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX ako svedkov a položiť im otázky prostredníctvom právneho zástupcu na odstránenie nejasností a rozporov o okolnostiach skutku. Zároveň bolo potrebné v rámci ústneho pojednávania vykonať žalobcom označené, obstarané a navrhované dôkazy, ktoré v spojení so zaobstaranými dôkazmi ešte v štádiu inšpekcie práce orgánmi inšpekcie práce boli plne spôsobilé objasniť skutkový stav počas prejednania veci v správnom konaní na ústnom pojednávaní presne, určito a spoľahlivo, s cieľom vydania zákonného rozhodnutia, čo

sa v danom prípade nestalo. Poukazoval na to, že žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa v tomto smere obmedzili iba na konštatovanie nerelevantnosti a neopodstatnenosti týchto ním predkladaných jednotlivých dôkazov. Žalobca teda namietal, že týmto konaním žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu z týchto ním uvedených dôvodov sa navyše zabránilo žalobcovi ako právnickej osobe, proti ktorej sa viedlo správne konanie o uložení pokuty, domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenému súdu 08.04.2019 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a uviedol, že zastáva názor, že tak prvostupňový správny orgán ako aj po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov (najmä Protokol č. IKO-133-3-2.4/P- E28-18 zo dňa 09.05.2018, zápisnice o podaní informácie zo dňa 12.04.2018 spísané s kontrolovanými fyzickými osobami a tiež so samotným konateľom spoločnosti, všetky opatrené vlastnoručným podpisom menovaných) spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) spočívajúceho v tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., nar. XX.XX.XXXX, O. M., L. E., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. I., ktorí vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov (ďalej ). Uviedol, že zápisnice o podaní informácie, ktoré tieto dopytované fyzické osoby vlastnoručne podpísali jednoznačne potvrdzujú skutkovú okolnosť, že kontrolované fyzické osoby závislú prácu vykonávali a nesporne preukazujú skutočnosť, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vyplývajúci mu z ust. zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zdôraznil fakt, že kontrolované fyzické osoby všetky skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom a z uvedeného dôvodu žalovaný vychádza identicky ako prvostupňový správny orgánom z uvedenej zápisnice. Poukázal aj na ďalší dôkaz a to zápisnicu spísanú s účastníkom konania - L.. T. T., ktorý do zápisnice uviedol, že: „V objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o. realizujeme výrobu záhradných domčekov. Dnes 12.04.2018 tu práce realizujú L. E. F.., O.Z. M., L. E. U.., R. R. a Ľ. I.. Z dôvodu zvýšeného počtu montáži sme potrebovali doplniť počet ľudí v dielni, a tak sme včera 11.04.2018 v poobedňajších hodinách vyskúšali troch nových, resp. štyroch nových zamestnancov, ktorí tu dnes od 08:00 hod., resp. od 08:30 hod. začali pracovať“. Dohody o vykonaní práce na týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii. Ešte ich nepodpisovali. Ekonómka ma informovala, že dnešného dňa 12.04 2018 nejde systém Sociálnej poisťovne, a preto sa ich nepodarilo prihlásiť. Všetky údaje som jej už zaslal."

25. K námietke žalobcu, že žalovaný nezabezpečil vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorými by bola odstránená spochybniteľnosť tvrdenia žalovaného o využívaní závislej práce žalobcom bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu žalovaný uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní v právnej veci vychádza zo stavu a relevantných skutočností zistených inšpektormi práce priamo na mieste a v čase výkonu inšpekcie práce. Poukázal na to, že spísané a podpísané zápisnice menovaných jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že L.O. E., nar. XX.XX.XXXX, O. M., L. E.K., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. I. nemali so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli dohody o pracovnej činnosti pre menovaných pripravené. Zároveň uviedol, že inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce a aj pri spisovaní zápisníc o podaní informácie postupovali v súlade s ust. a 13 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce), ktoré pojednávajú tak o povinnostiach ako i o oprávneniach inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce, ako aj nezávisle a nestranne, bez kladenia akýchkoľvek otázok, ktoré mali účastníka konania alebo kontrolované fyzické osoby naviesť na odpovede a konali tak, aby dostatočne a úplne zistili skutkový stav veci. V súvislosti s vyššie uvedeným mal žalovaný za to, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný svoju pozornosť nevenoval vyjadreniam žalobcu týkajúcich sa pripravených dohôd, a že sa nejednalo o utajenie práce fyzických osôb. Žalovaný je toho názoru, že v čase výkonu inšpekcie práce na pracovisku vykonávali závislú prácu - drevárske práce menované fyzické osoby bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čo žalovaný vyhodnotil v spojitosti s jednotlivými dôkazmi ako dopustenie sa správneho deliktu tak, ako to je uvedené vo

výroku žalobou napádaného rozhodnutia. Žalovaný zároveň dal do pozornosti, že účinná právna úprava neukladá možnosť neuložiť sankciu v prípade, ak by účastník konania mal pripravené predmetné dohody, ktoré ale nespĺňajú podstatnú náležitosť a to podpis fyzickej osoby.

26. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán neprejednal v správnom konaní priestupok v ústnom pojednávaní, že nebolo vykonané ústne pojednávanie žalovaný uviedol, že nebolo nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže v danom posudzovanom prípade to nevyžadovala ani povaha veci, keďže skutkový stav ohľadne spáchaného skutku bol presne a náležite zistený. Poukázal na to, že dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť či došlo k porušeniu zákona, a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako relevantné dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. Zároveň zdôraznil, že v zmysle zákonnej konštrukcie ust. § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Vo všetkých ostatných prípadoch správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. Z tohto je zrejmé, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci teda v tých prípadoch, v ktorých ústne pojednávanie bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto situácia v praxi nastala posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolnosti toho ktorého prípadu. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom posudzovanom prípade nenastala ani jedna z týchto uvádzaných situácií tak nebola ani potreba nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko si to nevyžadovala ani samotná povaha veci. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalovaný na súdnu rozhodovaciu prax, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017.

27. K žalobnej námietke spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnenia, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri uložení pokuty žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje ani s týmto žalobným dôvodom odôvodňujúc to tým, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe, ktorých rozhodoval. Z tohto odôvodnenia je aj zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. Vzhľadom na to má za to, že odôvodnenie jeho vydaného správneho aktu disponuje všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v § 47 ods. 3 správneho poriadku a je zákonné. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a naopak má za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa spáchaného deliktu a nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi a teda neuniesol dôkazné bremeno. Skutkový stav bol zistený dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladanými žalobcom. Tieto dôkazy ako z administratívneho spisu vyplýva, že tieto dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Čo sa týka žalobcom namietanej skutočnosti ohľadne neúspešného pokusu zaregistrovať menovaných do registra Sociálnej poisťovne, pričom chyba bola na strane poisťovne, tak žalovaný zotrváva na svojej argumentácii v napadnutom rozhodnutí, a to že prípadná porucha na strane Sociálnej poisťovne je právne irelevantná, nakoľko pokuta je správnym orgánom ukladaná za to, že účastník konania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nie z dôvodu, že si nesplnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni.

28. K otázke odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že túto časť rozhodnutia považuje za jasnú, zrozumiteľnú a dostatočnú a má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a preto uložená sankcia vo výške 8.000 eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo sa o nelegálne zamestnávanie štyroch fyzických osôb súčasne) a bola uložená v zákonom ustanovenom rozpätí (maximálne zákonné rozpätie je určené až do sumy 200.000 eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutím o uložení pokuty bola žalobcovi uložená pokuta v jej spodnej hranici stanovenej zákonom. Poukázal na to, že z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vyplýva povinnosť uložiť pokutu pri zistenom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

29. Ďalej zdôraznil, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu v správnom konaní bolo nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Na záver uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov tak, aby chránil aj práva žalobcu. Žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.

30. Žalobca sa replikou doručenou súdu elektronicky 14.04.2021 tak, že zotrval na obsahu a odôvodnení žaloby a s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k žalobe a navrhol, aby súd správnej žalobe vyhovel.

31. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Inšpektorát práce Košice vykonal dňa 12.04.2018 inšpekciu práce podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o inšpekcii práce) a v súlade s o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) u zamestnávateľa HIL s.r.o., Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103, pracovisko: výrobná hala spoločnosti HIL s.r.o., Nadabula, 048 01 Rožňava. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-133-3-2.4/P-E28-18 zo dňa 09.05.2018 (ďalej Protokol), v časti IV. Nelegálne zamestnávanie bod B J. Z Protokolu vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že predmetom činnosti žalobcu je 16239 - Výroba ostatná stavebnostolárska a tesárska i. n. Zamestnávateľ svoju činnosť zabezpečuje prostredníctvom 11 zamestnancov, nepôsobí u neho zástupca zamestnancov a nie je vypracovaná kolektívna zmluva. Z Protokolu ďalej vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že dňa 12.04.2018 o 09.10 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu HIL s.r.o., Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, pracovisko: výrobná hala spoločnosti HIL s.r.o., Nadabula, 048 01 Rožňava, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: X. L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. V. XXX, XXX XX E., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah X. O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. X, XXX XX E., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah X. L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXX, XXX XX M. P., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah X. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom X. XXX/X, XXX XX E., mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 31.05.2017 X. Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. XXX/XX, XXX XX M. - Y. B., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah 32. Pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom (žalobcom) predložené doklady a to výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, Pracovná zmluva uzatvorená medzi HIL s.r.o.

a R. R., Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi HIL s.r.o. a L. E., Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi HIL s.r.o. a O. M., Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi HIL s.r.o. a L. E.. Ďalej sa konštatuje v Protokole, že skutočnosti uvedené v ňom boli zistené okrem vyššie uvedených dokladov aj zo Zápisníc o podaní informácie - L. E., O. M., Ľ. I., L. E., videozáznamu z výkonu inšpekcie práce, výpisu z registra Sociálnej poisťovne. 33. V Protokole sa konštatuje, že inšpekciou práce boli zistené tieto nedostatky: „Zamestnávateľ HIL s.r.o. Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 12.04.2018 o 09.10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. V. XXX, XXX XX E.R., O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. X, XXX XX E., L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXX, XXX XX M. P. a Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. XXX/XX, XXX XX M. - Y. B., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov v objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o., Nadabula, 048 01 Rožňava a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( Z. z, v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na Z. z, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 12.04.2018 o 09.10 hod. Inšpekciou práce bola preukázaná dohodnutá odmena vo výške 2,76 €/hod. a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola u zamestnancov O. M. a Ľ. I. odo dňa 12.04.2018 od 08.00 hod. a u zamestnancov L. E., nar. XX.XX.XXXX a L. E., nar. XX.XX.XXXX odo dňa 12.04.2018 od 08.30 hod. L.. T. T., konateľ spoločnosti HIL s.r.o. v zápisnici o podaní informácie uviedol: V objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o. realizujeme výrobu záhradných domčekov. Dnes 12.04.2018 tu práce realizujú L. E.K. F.., O. M., L. E.F. U.., R. R. a Ľ. I.. Z dôvodu zvýšeného počtu montáží sme potrebovali doplniť počet ľudí v dielni tak sme včera 11.04.2018 v poobedňajších hodinách vyskúšali troch nových, resp. štyroch nových zamestnancov, ktorí tu dnes od 8.00 hod, resp. od 8.30 hod. začali pracovať. Dohody o vykonaní práce na týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii. Ešte ich nepodpisovali. Ekonómka ma informovala, že dnešného dňa 12.04.2018 nejde systém Sociálnej poisťovne a preto sa ich nepodarilo prihlásiť. Všetky údaje som jej už zaslal. L. E.K., nar. XX.XX.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol: Na píle v obci Nadabula (výroba záhradných domčekov) vykonávam drevoobrábacie práce. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 8.30 hod. Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom HIL s.r.o. Dnes by som mal mať dohodu, tak ešte nemám nič uzatvorené, žiadnu dohodu, ani zmluvu. Pán T. T. mi vysvetlil, čo tu mám robiť za práce. Dnes tu mám byť do 11.00 hod. Dohodol som sa na odmene 2 € za hodinu práce. Na sebe mám oblečené nohavice označ. HIL s.r.o. O. M. v zápisnici o podaní informácie uviedol: Na píle v obci Nadabula vykonávam práce pri hobľovaní dosiek na stroji. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 8.00 hod. Na práci som sa dohodol s T. T., konateľom HIL s.r.o. On mi povedal aby som tu dnes prišiel robiť. Mám podpísať dohodu, ale ešte som nič nepodpisoval. Ani zmluvu, ani dohodu. Včera mi T. T. vysvetlil, čo tu budem robiť. Vyrábame tu záhradné domčeky. Na odmene sme sa nedohodli, máme sa o tom rozprávať, dnes sa máme dohodnúť. Dnes tu mám byť do 16.00 hod., tak mi povedal pán T..“ L. E.K., nar. XX.XX.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol: V objekte HIL s.r.o. v Nadabule robím výrobu a montáž domčekov. Dnes som tu prvý deň od 8.30 hod. Zavolal nás tu pán T. T., konateľ. On mi dal aj pracovné oblečenie. Ešte som nepodpisoval zatiaľ nič, žiadnu dohodu a ani prac. zmluvu. Ľ. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol: V objekte HIL s.r.o. robím výrobu a montáž domčekov. Robil som tu včera a dnes 12.04.2018 tu robím od 8.00 hod. Na tejto práci som sa dohodol s konateľom HIL s.r.o. s p. T.. On mi dal aj montérky. Na základe vyššie uvedených skutočností má inšpektor práce za to, že L. E.F., nar. XX.XX.XXXX, O. M., L. E.F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. I. vykonávali dňa 12.04.2018 závislú prácu pre zamestnávateľa HIL s.r.o., Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.“ 34. Ďalej zo záverov Protokolu vyplýva, že inšpektor práce nenariadil opatrenie podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Avšak inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil zamestnávateľovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin

a b/ predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dní po uzatvorení Protokolu. 35. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v dôsledku porušenia právnych predpisov Inšpektorát práce Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené účastníkovi konania 02.07.2018. V zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov, mal účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie alebo navrhnúť zvolanie ústneho pojednávania. Účastník konania sa vyjadril listom, ktorý bol doručený správnemu orgánu 12.07.2018. 36. Následne vo veci rozhodol správny orgán prvého stupňa Inšpektorát práce Košice so sídlom v Košiciach rozhodnutím č. 164/18/O z 30.07.2018, ktorý za porušenie zákonných povinností, ktoré sú vyššie špecifikované uložil účastníkovi konania na základe ust. zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie z 12.08.2018, a to z dôvodov, ktoré sú v podstate totožné so žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 21.09.2018 č.: PO/BEZ/2018/5559, O-512/2018.

37. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení zákonných podmienok podľa , a ) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

38. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

40. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

41. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

42. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

43. Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (), závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

44. Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu

o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

45. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

46. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2) b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4)

47. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a)fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b)fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra alebo c)štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4)

48. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.

49. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

50. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce.

51. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

52. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a)preukázať totožnosť, b)predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c)odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

53. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

54. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

55. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

56. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

57. Podľa § 7 ods. 12 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce.

58. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a/ navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b/ nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

59. Podľa § 13 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný a)oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, b)zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa, c)informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

60. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

61. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

62. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur.

63. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a)závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b)počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c)počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d)skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e)opakované zistenie toho istého nedostatku.

64. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t.j. Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

65. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

66. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

67. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

68. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

69. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

70. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

71. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

72. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

73. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

74. Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

75. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

76. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

77. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

78. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

79. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. PO/ , O-512/2018, zo dňa 21.09.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice 164/18/O zo dňa 30.07.2018, ktorých zrušenia sa žalobca správnou žalobou domáha. Žalovaný týmto rozhodnutím ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia a ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania, ktoré podal účastník konania HIL s.r.o., Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103 (ďalej účastník konania) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej inšpektorát práce), č. 164/18/O zo dňa 30.07.2018, ktorým správny orgán na základe ust. zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) rozhodol tak, že podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 164/18/0 zo dňa 30.07.2018 potvrdil.

80. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,

že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.

81. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 12.04.2018 o 09.10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., nar. XX.XX.XXXX, O. M., L. E.É., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. I.R., ktorí pre neho vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov v objekte výrobnej haly spoločnosti HIL s.r.o., Nadabula, 048 01 Rožňava a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzických osôb na pracovisku spísanými v uvedený deň s menovanými osobami i zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom, videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že tieto osoby vykonávali nimi špecifikovanú prácu v uvedený deň u zamestnancov O. M. a Ľ. I. od 08.00 hod. a u zamestnancov L. E., nar. XX.XX.XXXX a L. E., nar. XX.XX.XXXX od 08.30 hod., t. j. aj v čase vykonania inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy uzavretej v zmysle . Z jednotlivých výpovedí týchto osôb, ktoré boli spontánne a identické, obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 12.04.2018 o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku je zrejmé, že na práci sa dohodli s konateľom žalobcu L.. T. T., ktorého označili v čase výkonu inšpekcie práce, žiadnu dohodu alebo zmluvu so zamestnávateľom uzatvorenú nemali, avšak podľa ich vyjadrení sa dohodli na odmene za vykonanú prácu a mali aj pracovné pomôcky od neho. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdzuje aj uzavretie dohôd o pracovnej činnosti menovaných osôb so zamestnávateľom, ktorá bola podpísaná dňa 12.04.2018, t. j v deň výkonu inšpekcie práce. Aj samotný konateľ žalobcu do zápisnice uviedol, že dohody o vykonaní práce pre týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii a tieto ešte nepodpisovali čo znamená, že v čase vykonania kontroly žalobca nemal s nimi uzavretý pracovnoprávny vzťah.

82. Čo sa týka žalobnej námietky spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnenia akými úvahami sa správny orgán spravoval pri uložení pokuty, tak súd ju považuje za nedôvodnú. Naopak je toho názoru, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Je z neho aj zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. Toto rozhodnutie je riadne odôvodnené a obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je zákonné. Skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny

orgán prvého stupňa pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladanými žalobcom. Tieto dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

83. Aj správny súd tak ako žalovaný považoval za irelevantnú argumentáciu žalobcu, že tieto dohody o pracovnej činnosti mal žalobca pripravené v sídle firmy v uvedený deň a boli odovzdané ekonómke za účelom aby tieto osoby prihlásila do systému Sociálnej poisťovne za účelom ich registrácie, avšak táto mu oznámila ešte ráno, že to nie je možné z dôvodu, že tento systém nefunguje, ktorú skutočnosť aj oznámil inšpektorom práce. V tejto námietke súd tiež uvádza, že v tomto prípade, že prípadná porucha na strane Sociálnej poisťovne právne irelevantná, nakoľko pokuta bola správnym orgánom ukladaná za to, že účastník konania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nie z dôvodu, že si nesplnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni.

84. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku a to je, že vec nebola prejednaná prvostupňovým správnym orgánom v správnom konaní na ústnom pojednávaní a takýmto postupom podľa názoru žalobcu sa správny orgán dopustil takej vady konania, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci podmieňujúca zákonnosť rozhodnutia tak správny súd ju vyhodnotil ako neopodstatnenú z týchto dôvodov:

85. Podľa § 21 ods. 1, prvá veta Správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvod, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (správny poriadok, Komentár Doc. F.R. M., PhD.).

86. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo ani podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom (výsluchom uvedených zamestnancov ako vykonanie aj ďalších dôkazov navrhovaných žalobcom), s čím sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu.

87. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku nelegálneho zamestnávania vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá ak sa zistí nelegálne zamestnávanie v prípade jednej fyzickej osoby je stanovená minimálna výška pokuty 2.000 eur a jej maximálna výška je limitovaná sumou 200.000 eur a v prípade, ak ide o zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne tak najmenej 5.000 eur ( ).

88. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorú stanovil na dolnej hranice zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnené, že išlo o závažné porušenie povinnosti (základná povinnosť zamestnávateľa dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania), celkový počet zamestnancov zamestnávateľa (11), vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb, dĺžka trvania protiprávneho stavu (trval len krátko) ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.

89. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Takisto v neprospech žalobcu bolo vyhodnotené to, že išlo o porušenie týkajúce sa viacerých zamestnancov. V jeho prospech bolo vyhodnotené, že tento protiprávny stav trval iba krátku dobu, a že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, keďže išlo o nelegálne zamestnávanie viacerých osôb a preto nebolo možné uložiť pokutu na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2.000 - 200.000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal. Zohľadnená bola preventívna úloha postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.

90. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.

91. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. 92. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov a to aj s prihliadnutím na ust. . Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

93. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

94. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).