Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v sporovej veci žalobcu: Y. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, občan J. N., bytom J. I. XX, X., J. N., zast.: JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2020 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 13.991,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne z tejto sumy od 11.07.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda a sumy 3.445,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne z tejto sumy od 12.12.2019 titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady trov tohto súdneho konania.

2.1 Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Dunajská Streda svojim nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi škodu minimálne vo výške 17.437,06 eur, pričom s poukazom na ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“) vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci podľa citovaného zákona koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MSSR“), ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. V žalobe žalobca uvádza, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. žalobca figuruje ako poškodený, pričom vo veci bol vydaný rozsudok, ktorým bol obžalovaný Z.. S. J. uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa , Tr. zákona, za čo bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Súčasne bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody pre poškodeného (tu - žalobu) a ďalšieho poškodeného - O. R. v celkovej výške 50.808,65 eur. V prípravnom konaní sa podarilo na účte obžalovaného zaistiť peňažné prostriedky vo výške 13.991,35 eur, pričom následne po odsúdení obžalovaného J. Okresný súd Dunajská Streda vydal uznesenie sp.zn. dňa 13.08.2012, ktorým rozhodol, že podľa vracia svedkovi/poškodenému (tu - žalobcovi) z účtu obžalovaného J.Ü. vedeného v Tatra banke (zaistenú) sumu 13.991,35 eur. Následne dňa 16.12.2014 tunajší súd vydal dopĺňacie uznesenie o vrátení veci tak, že uložil banke povinnosť z účtu obžalovaného J. vykonať prevod sumy 13.991,35 eur na účet svedka/poškodeného (tu - žalobcu) do 3 dní od právoplatnosti cit. uznesenia.

2.2 Napriek tejto skutočnosti ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu zaistených finančných prostriedkov vo výške 13.994,35 eur žalobcovi. Žalobca od roku 2014 podal osobne i prostredníctvom zvolených právnych zástupcov na Okresný súd Dunajská Streda viacero žiadostí o vydanie zaistených peňažných prostriedkov, avšak na žiadnu nedostal odpoveď a ani doposiaľ nedošlo k vyplateniu peňažných prostriedkov. Žalobca sa obrátil na predsedu tunajšieho súdu so žiadosťou o odstránenie nedostatkov postupu súdu spočívajúcich v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to vydaním príkazu na zrušenie zaistenia sumy 13.991,35 eur nachádzajúcich sa v Tatra banke, nakoľko pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov a uspokojenie nárokov poškodeného (tu - žalobcu). Predsedníčka súdu nariadila zákonnému sudcovi vykonať vo veci všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k uhradeniu opodstatnených nárokov žalobcu a ospravedlnila sa za pasivitu súdu. Ku dňu podania žaloby však súd nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k náprave a nezabezpečil vrátenie zaistených finančných prostriedkov. Taktiež žalobca inicioval exekúciu, avšak Okresný súd Banská Bystrica pre nedostatky exekučného titulu (uznesenia sp.zn. z 13.08.2012) exekúciu zastavil dňa 11.11.2019 uznesením sp.zn. . Žalobca ďalej uvádza, že zo strany tunajšieho súdu došlo k aplikácii na vec sa nevzťahujúcich ustanovení zákona, pretože v tom čase platná norma neumožňovala postupovať podľa , alebo , a preto ani neprichádzalo do úvahy vrátenie veci podľa ust. , ako to urobil tunajší súd. Tento nesprávny postup súdu podľa tvrdenia žalobcu umožnil obžalovanému vybrať zo svojho účtu zaistené finančné prostriedky, ktoré boli zaistené pre účely aspoň čiastočného uspokojenia náhrady škody poškodeného (tu - žalobcu). 2.3 Keďže od 12.09.2013 od kedy rozhodnutie č.k. -203 nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné, žalobca sa márne po dobu viac ako 6 rokov domáha svojich opodstatnených nárokov na vrátenie jeho finančných prostriedkov, bol nútený podať predmetnú žalobu. Dňa 16.10.2019 preto v zmysle podal na MSSR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorú dňa 27.11.2019 doplnil o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatňovaním svojich práv. V žiadosti žalobca uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške 13.991,35 eur z titulu, že tunajší súd nesprávnym úradným postupom umožnil odsúdenému J. vybrať zaistené finančné prostriedky a sumy 3.445,71 eur z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia. V závere žalobného návrhu žalobca zhrnul, že s poukazom na ust. mu bola spôsobená škoda, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Okresný súd Dunajská Streda svojim nesprávnym postupom spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške minimálne 17.437,06 eur. Žalobca má za to, že boli splnené predpoklady náhrady škody a to: 1/ vznik škody (žalobcovi neboli vydané zaistené finančné prostriedky a vznikli mu trovy v súvislosti s obranou svojich práv), 2/ konanie škodcu (v podobe nesprávneho úradného postupu, keď peňažné prostriedky boli zaistené a zaistenie bolo následne zrušené, čím bolo znemožnené vyplatenie zaistených finančných prostriedkov), príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/ - škoda na strane žalobcu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Dunajská Streda. K žalobe žalobca priložil rozsudok tun. súdu č.k. -203 z 12.09.2012, uznesenie č.k. -207 z 13.08.2012, doplňujúce uznesenie sp.zn. z 16.12.2014, žiadosť žalobcu z 21.11.2018 adresovanú tun. súdu o urýchlené vydanie príkazu na zrušenie zaistenej sumy, sťažnosť žalobcu z 23.11.2018 na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke tunajšieho súdu, vybavenie sťažnosti na prieťahy z 20.12.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 11.10.2019, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku adresovanú MSSR z 16.10.2019, odpoveď na výzvu a doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 27.11.2019, bankový doklad o úhrade sumy 3.445,71 eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca tvrdí, že Okresný súd Dunajská Streda nesprávnym úradným postupom umožnil odsúdenému, napriek zaisteniu, vybrať finančné prostriedky z účtu a použiť na iný účel ako na odškodnenie žalobcu, hoci počas trestného konania boli v zmysle na základe príkazu Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 21.07.2009 tieto finančné prostriedky zaistené na bankovom účte odsúdeného v celkovej výške 13.991,35 eur (vo výške nároku žalobcu). Žalovaná ďalej poukázala na všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to a/ nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, resp. rozhodnutie o väzbe, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, resp. rozhodnutím o väzbe a vzniknutou škodou, pričom podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie týchto podmienok. Žalobca uvádza viaceré skutočnosti, ktoré mali mať za následok vznik majetkovej škody, avšak bez bližšej špecifikácie konkrétneho právneho titulu, o ktorý svoj nárok opiera, t.j. nie je

jasné, či si žalobca uplatňuje svoje právo na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu - prieťahov konaní, alebo z titulu nezákonného rozhodnutia súdu. V prípade nesprávneho úradného postupu - prieťahov v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy ( ), pričom predsedníčka súdu prieťahy nekonštatovala, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „“) o ústavnej sťažnosti, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo však nekonštatoval. Ani namietaná nesprávna aplikácia ustanovení zákona nemôže byť vyhodnocovaná z pohľadu nesprávneho úradného postupu. V prípade nezákonného rozhodnutia súdu (, ) - žalovaná vo vyjadrení dôvodí, že žalobca ani v žalobe, ani v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 16.10.2019, neoznačil titul nároku na náhradu škody nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci. Takýto nárok nebol predbežne prerokovaný v zmysle , a preto nemôže byť ani predmetom posudzovania zo strany súdu v tomto súdnom konaní. Mimo toho žalovaná poukázala na ust. a prípadný nárok žalobcu z tohto titulu označila za premlčaný. Ďalej tiež dôvodila, že absentuje príčinná súvislosť, keďže škoda, ktorá vznikla žalobcovi (a spolu s ním ďalším poškodeným) vznikla výlučne konaním odsúdeného, štát nezodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá vyplýva zo zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a osobou odsúdenou v trestnom konaní. Žalovaná poukázala i na skotočnosť, že svojim uznesením -16 z 03.12.2019 sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, postup súdu v uvedenom trestnom konaní už bol predmetom preskúmania a rozhodnutia , a preto žalovaná má za to, že nemôže byť predmetom opätovného preskúmania v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná teda žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na výzvu súdu žalovaná oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu bola prerokovaná v zmysle pričom jej nebolo vyhovené. Žalovaná doložila oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku z 27.04.2020 a uznesenie č.k. -16 z 03.12.2019.

4. Vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalobcu učinený na pojednávaní, kedy navrhoval, aby tunajší súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanú stranu - Slovenskú republiku v zastúpení MS SR zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a to rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. vo výške 13.991,35 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15% od 11.07.2014 do zaplatenia a k zaplateniu sumy 3.445,71 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% od 12.12.2019 z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia a zároveň si v prípade úspechu nárokoval náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%, a ktorý ústny prednes bol dispozičným úkonom strany (žalobcu), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že strana sporu môže svoje návrhy prednášať aj ústne do zápisnice na pojednávaní, mal v danom prípade súd za to, že sa jedná o návrh na zmenu žaloby, ktorá bola navrhnutá formou ústneho prednesu. Súd preto uznesením vyhláseným na pojednávaní rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaná Slovenská republika v zastúpení MS SR je povinná nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a to rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. vo výške 13.991,35 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15% od 11.07.2014 do zaplatenia a k zaplateniu sumy 3.445,71 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% od 12.12.2019 z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia, ako aj k náhrade trov tohto konania.“ Uznesenie bolo vyhlásené a stručne odôvodnené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, preto nebolo vyhotovované v písomnej forme ani doručované neprítomným účastníkom. Voči uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Súd mal za to, že na základe učineného ústneho prednesu právneho zástupcu žalobcu išlo o podstatnú zmenu a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keď žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť mu škodu spôsobenú titulom nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda (dopĺňa rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe - poukazuje na uznesenie, ktoré bolo pre jeho nezákonnosť zrušené Krajským súdom v Trnave) na rozdiel od pôvodne formulovanej žaloby, kde predmetný nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu (nečinnosť, prieťahy) tohto súdu v konaní sp.zn. , kde žalobca o.i. poukazuje i na sťažnosť adresovanú predsedníčke súdu. Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, vecná ani kauzálna príslušnosť súdu sa nemenila, súd zmenu žaloby pripustil, keďže zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha a na akom skutkovom základe, čo má podstatný význam z hľadiska určenia predmetu konania.

5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na pojednávaní vo veci samej súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , vec prejednal v prítomnosti zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Na základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -203 zo dňa 12.09.2012, právoplatného dňa 12.09.2013, bol obžalovaný S. J.S., nar. XX.XX.XXXX, uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Podľa mu bol tento trest podmienečne odložený a zároveň mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom na päť rokov. Obžalovanému bolo ďalej uložené nasledovné: povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným spôsobenú škodu a podľa ust. obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody pre: pošk. Y. Y. X., bytom X., Y. I. X/X, J. (tu - žalobca) a pošk. O. R., bytom X., J. I. XX, J. celkovo vo výške 50.808,65 eur. Počas trestného konania boli v zmysle na základe príkazu Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede zo dňa 21.07.2009 zaistené finančné prostriedky na bankovom účte odsúdeného v celkovej výške 13.991,35 eur (vo výške nároku žalobcu). Okresný súd Dunajská Streda, podľa tvrdenia žalobcu, nesprávnym úradným postupom (aplikáciou nesprávnych ustanovení zákona) umožnil odsúdenému, napriek zaisteniu, tieto finančné prostriedky vybrať z účtu a použiť na iný účel ako odškodnenie žalobcu. Žalovaný sa v trestnom konaní viackrát domáhal vydania zaistených finančných prostriedkov a to žiadosťami o zrušenie príkazu na zaistenie finančných prostriedkov. Tunajší súd dňa 13.08.2012 vydal uznesenie č.k. -207, ktorým rozhodol podľa o vrátení zaistenej sumy poškodenému - tu žalobcovi. Dňa 16.12.2014 tunajší súd doplňujúcim uznesením č.k. -274 súd uložil povinnosť banke vykonať prevod sumy zaistených peň. Prostriedkov z účtu obžalovaného na účet poškodeného (tu - žalobcu) do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na sťažnosť oprávneného subjektu (banky) Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -289 zo dňa 26.03.2015 podľa napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil. Od uvedeného času žalobca vyvinul viaceré kroky smerujúce k tomu, aby mu bola zaistená sumy vrátená., avšak bezúspešne. Príkazom z 12.08.2015 došlo k zrušeniu zaistenia finančných prostriedkov na účte obžalovaného, ktorý tieto použil na iné účely ako na odškodnenie žalobcu. I exekučné konanie iniciované žalobcom bolo pre nedostatky exekučného titulu zastavené. Žalobca pre nečinnosť tunajšieho súdu podal dňa 23.11.2018 predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená listom z 20.12.2018. Žalobca taktiež inicioval konanie pred , kde namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, ktorá sťažnosť bola uznesením z 03.12.2019 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Žalobca sa dňa 16.10.2019 obrátil na MSSR, ako na orgán príslušný na predbežné prerokovanie nároku, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 13.991,35 eur podľa ust. vzhľadom k tomu, že orgán verejnej moci - Okresný súd Dunajská Streda mu spôsobil nesprávnym úradným postupom škodu vo výške 13.991,35 eur. Na výzvu MSSR žalobca doplnil svoju žiadosť podaním z 27.11.2019 o vyčíslenie výške trov konania. MSSR listom z 27.04.2020 oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť, z ktorej vyplýva, že uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda bola predbežne prerokovaná v zmysle , pričom jej nebolo vyhovené. S poukazom na pripustenú zmenu žaloby žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím tunajšieho súdu v trestnom konaní, ktoré uznesenie bolo označené odvolacím súdom ako nezákonné a bolo preto zrušené. Pre žalobcu ako cudzieho štátneho príslušníka je celá situácia len ťažko pochopiteľná, keď sa roky nevie domôcť svojich peňažných prostriedkov, uvedený stav mu spôsobil nemalé problémy v súkromnom živote i v pracovnej sfére. Žalobca v konečnom dôsledku nechce nič viac, ako len svoje finančné prostriedky, ku ktorým sa roky nevie dostať. Žalobcovi teda reálne vznikla škoda nezákonným rozhodnutím súdu. K námietke premlčania vznesenej žalovanou vo vzťahu k jeho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia súdu žalobca uviedol, že túto považuje vzhľadom na okolnosti tohto prípadu za rozpornú s dobrými mravmi, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých, ak by uplynutie premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva, je namieste takúto ochranu odoprieť. Žalovaná na pojednávaní po zmene žaloby zotrvala na svojich vyjadreniach a doplnila, že nárok na náhradu škody z tohto titulu predbežne prerokovaný nebol, súčasne namietla i vyčíslené trovy vo výške 3.445,71 eur, ktoré nemajú priamy súvis s tvrdenou nezákonnosťou rozhodnutia, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok, a napokon zotrvala na tom, že v prípade nároku na náhradu škody uplatneného z tohto

titulu je tento nárok premlčaný, pričom nárok žalovaná považuje o.i. taktiež za nepreukázaný, nakoľko škoda vznikla žalobcovi primárne v dôsledku trestnej činnosti odsúdeného J. a nie v dôsledku samotného nezákonného rozhodnutia súdu (nedostatok príčinnej súvislosti), na čo poukázal i .

7. Podľa tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

8. Podľa na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

9. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

11. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a d) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.86'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin- k-dni='30.12.9999'>.

14. Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

16. Podľa zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

17. Podľa príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

18. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (2).

20. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je splnenie nasledovných podmienok: existencia protiprávneho rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a v neposlednom rade je to aj predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

21. Tak, ako to vyplýva z podaní a prednesov žalobcu, resp. jeho zástupcu, žalobca svoj nárok v konečnom dôsledku odôvodňuje práve nezákonným rozhodnutím okresného súdu Dunajská Streda - uznesením vydaným v trestnom konaní pod sp.zn. , ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Trnave ako nezákonné, pričom žalobca vytýka súdu o.i. nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona, čo spôsobilo, že uznesenie bolo zrušené, pričom v ďalšom pomerne dlhotrvajúcom priebehu predmetného trestného konania nedošlo zo strany konajúceho súdu k učineniu nápravy, a žalobca sa tak nevedel dostať v finančným prostriedkom, ktoré boli na účte obžalovaného zaistené.

22. V súlade s príslušnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich nárokov na náhradu škody domáhať.

Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu tak, ako to vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, z vyjadrenia žalovanej a napokon i z predložených listín, nebola splnená.

23. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý ().

24. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

25. Pod nesprávnym úradným postupom je zase potrebné rozumieť porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nevydanie rozhodnutia, resp. iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

26. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Obdobne je tomu aj v prípade, ak má byť zodpovednosť za škodu založená nesprávnym úradným postupom. Tak, ako vyplýva z citovaného ustanovenia ani posudzovanie nesprávnosti úradného postupu nemôže byť posudzované v konaní o náhradu škody. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že existencia nesprávneho úradného postupu musí byť konštatovaná rozhodnutím vydaným na to povolaným orgánom. Súd je potom povinný z výsledkov takéhoto konania vychádzať. V rámci konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval nesprávny úradný postup súdu vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody.

27. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto je potrebné túto zamietnuť. S poukazom na zistený skutkový stav a právny stav možno uzavrieť, že neboli splnené základné pretože, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca pred podaním žaloby na súd síce podal na príslušný orgán, ktorým je MSSR, žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom tento nárok jednoznačne vymedzil, keď si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 13.991,35 eur (plus 3.445,71 eur) a to z

titulu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda (bod IV. žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a poukaz na ust. cit. ). I podľa názoru súdu predmetná žiadosť spĺňala kritériá stanovené v ust. cit. zák. - zo žiadosti bolo zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti poškodený (žalobca) uviedol požadovanú výšku náhrady škody a označil orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil - preto nebol na mieste postup podľa ods. 2 cit. ust. Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich nárokov na náhradu škody domáhať. No pri uplatnení nároku na súde môže však poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Zákon teda rozlišuje nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím od nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom. Ide o samostatné nároky, pri ktorých zákon odlišne upravuje aj predpoklady pre ich vznik. V prípade uplatnenia ktoréhokoľvek z týchto nárokov, je nutné ho jednoznačne špecifikovať v žalobe a zároveň nie je možné ich v priebehu konania voľne zamieňať bez rozhodnutia o zmene žaloby v prípade, ak vyjde najavo, že dôvodným by bol iný nárok, než ten pôvodne uplatnený. V danom prípade na podklade návrhu žalobcu došlo k pripusteniu zmeny žaloby, keď v konečnom žalobca žiadal o priznanie nároku na náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím tunajšieho súdu. Uvedené však platí aj pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá je v zmysle predpokladom pre vznik práva poškodeného domáhať sa priznania nároku na súde. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná predbežne prerokovala nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu na základe písomnej žiadosti žalobcu, pričom tejto nevyhovela. Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vo všeobecnosti síce v danom prípade splnená bola, avšak vzhľadom k tomu, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, je potrebné uzavrieť, že titul, ktorý bol predbežne prerokovaný je titulom na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Súd teda dospel k záveru, že žalobca sa doposiaľ neobrátil na MSSR so o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu ne, z ktorých dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I.). Záverom však súd poznamenáva, že aj v prípade pôvodne uplatneného nároku žalobcu - titulom nesprávneho úradného postupu je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, nakoľko ako vyplýva z citovaných ustanovení pri posudzovaní nároku z tohto titulu (ktorý preukázateľne predbežne prerokovaný bol) možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti na prieťahy, alebo ak to vyplýva z právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo však v priebehu konania preukázané nebolo. V tomto kontexte je otázne i dodržanie 6-mesačnej lehoty na podanie žaloby na súd (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku doručená MSSR dňa 08.11.2019, doplnená 11.12.2019; žaloba podaná na súd dňa 02.04.2020). Pokiaľ sa týka ostatnej argumentácie strán sporu, vznesenej námietky premlčania nároku na náhradu škody (titulom nezákonného rozhodnutia) i návrhu žalobcu na túto námietku neprihliadať, súd uzatvára, že v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie sa týmito osobitne nezaoberal, nakoľko to pre rozhodnutie vo veci, i s poukazom na hospodárnosť konania, nepovažoval za významné. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil. Pokiaľ sa súd nevysporiadal s niektorou námietkou strany sporu, túto považoval za právne irelevantnú pre rozhodnutie vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. ods. 1, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanej ako plne úspešnej strane sporu. Neboli pritom tvrdené a súd sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré

výnimočné dôvody neboli zistené. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().