Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 494/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Törökom,

Šafárikova 8, Rožňava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Ladislavovi Oroszovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo

16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi

Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 12. septembra 2012 bol obžalovaný

, , uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa

a . V ďalších výrokoch tohto rozhodnutia okresný

súd, okrem iného, podľa uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným spôsobenú škodu a podľa § 287

ods. 1 zaviazal obžalovaného k náhrade škody pre poškodených

sťažovateľa a , celkovo v sume 50 808, 65 €. Rozsudok okresného súdu

z 12. septembra 2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12. septembra 2013.

4. Uznesením sp. zn. z 13. augusta 2012 v spojení s doplňujúcim

uznesením zo 16. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie z 13. augusta 2012“) okresný súd

podľa rozhodol, že sťažovateľovi vracia z účtu

obžalovaného vedeného v , sumu 13 991,35 €, a zároveň prikázal tejto

banke vykonať uvedený prevod z účtu obžalovaného na účet sťažovateľa v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. K vráteniu týchto finančných prostriedkov

sťažovateľovi do dňa podania ústavnej sťažnosti (28. decembra 2018) nedošlo.

5. Sťažovateľ podal okresnému súdu od roku 2014 osobne aj prostredníctvom

zvolených právnych zástupcov viacero žiadostí o vydanie zaistených peňažných

prostriedkov. Naposledy sa v predmetnej veci uskutočnilo 14. novembra 2018 verejné

zasadnutie, ktoré bolo na žiadosť odsúdeného odročené. Podaním z 21. novembra 2018

sťažovateľ požiadal okresný súd „o vydanie príkazu na zrušenie zaistenej sumy

a jej vydanie poškodenému – sťažovateľovi“.

6. Ďalším podaním z 23. novembra 2018 podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom

konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu, ktorá sťažovateľovi vo svojej odpovedi

z 20. decembra 2018 okrem iného oznámila, že zákonnému sudcovi nariadila „vykonať

vo veci všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k uhradeniu opodstatnených nárokov

poškodeného“, a zároveň sa za vzniknuté prieťahy ospravedlnila. Napriek tomu okresný súd

v tejto veci i naďalej nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k náprave svojho postupu.

7. Porušenie svojich základných práv sťažovateľ vidí v tom, že od vydania uznesenia

z 13. augusta 2012 až do dňa podania ústavnej sťažnosti okresný súd v predmetnej veci

nekoná. Postup okresného súdu sa podľa jeho názoru vyznačuje „totálnou aroganciou

a nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou“, v dôsledku čoho je predmetné konanie

poznačené prieťahmi a jeho celková dĺžka je neprimeraná.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli, prikáže okresnému súdu v tomto

konaní konať, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov

konania v sume 456,34 €.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. V súlade s každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenia

sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. . V rámci argumentácie

sťažovateľ poukazuje na nečinnosť okresného súdu po vydaní uznesenia

sp. zn. z 13. augusta 2012 v spojení s doplňujúcim uznesením

zo 16. decembra 2014, ktorým okresný súd podľa rozhodol,

že mu vracia z účtu obžalovaného vedeného v , sumu 13 991,35 €,

a zároveň prikázal tejto banke vykonať uvedený prevod z účtu obžalovaného na účet

sťažovateľa v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Sťažovateľ dôvodí

uznesením z 13. augusta 2012 aj v súvislosti s preukázaním jeho nároku na náhradu škody,

resp. vrátenie veci, o ktorom má byť podľa neho v tomto konaní rozhodnuté. V závere

v rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal taktiež na fakt, že k vráteniu požadovanej

sumy finančných prostriedkov sťažovateľovi do dňa podania ústavnej sťažnosti

(28. decembra 2018) nedošlo.

16. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie z 13. augusta 2012 bolo napadnuté

sťažnosťou oprávneného subjektu, a to spoločnosťou , . Krajský

súd v Trnave na základe podanej sťažnosti svojím uznesením č. k. -289

z 26. marca 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil uznesenie

z 13. augusta 2012. Zo spisového materiálu v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľ

sa o existencii, ale i dôvodoch uznesenia krajského súdu musel dozvedieť najneskôr

z odpovede predsedníčky okresného súdu z 20. decembra 2018.

17. Z obsahu uznesenia krajského súdu, ktoré si ústavný súd v rámci svojej

rozhodovacej činnosti zabezpečil, vyplýva, že tento súd dospel k záveru, že suma

finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte majiteľa (obžalovaného) je pohľadávkou

majiteľa účtu voči banke na vyplatenie uvedených finančných prostriedkov vedených

na účte za podmienok určených v zmluve o bežnom účte. Krajský súd ďalej poukázal

na skutočnosť, že uvedená suma finančných prostriedkov bola zaistená na základe príkazu

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 21. júla 2009 a do vydania uznesenia krajského

súdu nebolo zaistenie peňažných prostriedkov podľa

zrušené. Predmetné finančné prostriedky teda podľa krajského súdu neboli ako vec

ani podľa § 89 odňaté a ani podľa § 92 prevzaté. V prípade finančných prostriedkov

nachádzajúcich sa na účte podľa krajského súdu nejde o vec v zmysle citovaných

ustanovení , ale o pohľadávku majiteľa účtu voči banke na vyplatenie

sumy finančných prostriedkov vedenej na účte za podmienok určených v zmysle zmluvy

o bežnom účte, ktorá sa spravuje ustanoveniami a nasl.

Z uvedeného dôvodu následne krajský súd uzavrel, že vzhľadom na to, že suma finančných

prostriedkov vedená na účte v banke nie je vecou v zmysle uvedených ustanovení Trestného

poriadku, nie je ani možné v zmysle rozhodnúť o ich

vrátení, a uznesenie z 13. augusta 2012 v zmysle zrušil.

18. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd svojím uznesením zrušil nezákonné

uznesenie z 13. augusta 2012, v ktorom okresný súd nesprávne vyložil pojem „právo

na vec“ použitý v , pod ktorým zákonodarca nemyslel nárok

na náhradu škody priznaný v trestnom konaní. Uvedený záver krajského súdu je v súlade

s dlhodobou ustálenou judikatúrou a ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. z 8. novembra 1974,

v ktorom tento súd uviedol, že vec, ktorá bola v trestnom konaní odňatá obvinenému a patrí

do jeho vlastníctva, nemožno automaticky vydať poškodenému podľa § 80 ods. 1 Trestného

poriadku (pozn. v súčasnosti ) na uspokojenie priznaných

nárokov na náhradu škody. Nárok na náhradu škody, hoci bol poškodenému v trestnom

konaní priznaný, sa nepovažuje za uplatnenie práva na vec v zmysle § 80 ods. 1 Trestného

poriadku (v súčasnosti , pozn.). Poškodený si môže svoj

nárok na náhradu škody na tejto veci uplatniť len v občianskom súdnom konaní

(pozn. civilnom súdnom konaní, v súčasnosti v exekučnom konaní).

19. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní môže

docieliť uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, avšak nie postupom podľa § 97

, ale postupom podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené možno podľa ústavného súdu konštatovať, že medzi namietaným

porušením označených práv sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s uspokojením

jeho nároku na náhradu škody a postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , v ktorom mu bol právoplatným rozsudkom priznaný nárok

na náhradu škody, avšak v ktorom v rámci zákonných možností nemôže dosiahnuť

uspokojenie jeho nároku na náhradu škody, neexistuje žiadna príčinná súvislosť.

20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

21. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu