Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Ek-160-2019.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Subarea
35Ek/160/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: N. N. H., J.. XX.XX.XXXX, N. W. X/A, XXX X H., S., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Török, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti povinnému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o vymoženie peňažného nároku vo výške 13 991,35 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Zervanová, Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, IČO: 31 804 888, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.01.2019, domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 13 991,35 eur, na základe exekučného titulu - Uznesenie č. k. XT/XXX/XXXX vydaný Okresným súdom Dunajská Streda dňa 13.08.2012 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 08.04.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Zervanovú, so sídlom Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, IČO: 31 804 888, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX. 3. Dňa 08.05.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor. 4. Povinný sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu, a to nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a nezákonnosť konštatovaná Krajským súdom v Trnave. Podľa povinného je exekučný titul nevykonateľný voči nemu, keďže mu výrokom exekučného titulu nebola uložená povinnosť a v súvislosti s tým, tak nemal ani možnosť podať proti exekučnému titulu riadny opravný prostriedok a samotný exekučný titul mu bol doručený už s doložku právoplatnosti a vykonateľnosti až dňa 07.01.2019. Povinný zároveň uviedol, že nie je oprávnený vykonať dispozíciu s finančnými prostriedkami na účte bez príkazu, resp. súhlasu majiteľa účtu, okrem prípadov, kedy tak výslovne stanovuje zákon. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti, tu povinný uviedol, že dňa 16.12.2014 bolo Okresným súdom Dunajská Streda vydané doplňujúce uznesenie, a to na základe návrhu oprávneného, ktorým žiadal zaslať doplňujúce uznesenie do Tatra banky k účtu na meno Ing. Ladislava Müllera z dôvodu uvoľnenia peňazí a ich zaslanie na účet oprávneného. Vydaním doplňujúceho uznesenia bol exekučný titul opravený tak, že povinnému bola priamo uložená povinnosť vykonať prevod sumy z účtu obžalovaného (Ing. Ladislava Müllera) vedeného v Tatra banke na účet oprávneného vedený v Poštovej banke. Povinný následne podal
opravný prostriedok s odôvodnením, že uznesením Okresný súd Dunajská Streda rozhodol, v súvislosti s finančnými prostriedkami zaistenými na účte v banke podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku, o vrátení veci podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku, čím aplikoval nesprávne ustanovenie, ktoré nebolo možné použiť, pretože na daný prípad sa vzťahovala špeciálna úprava v zmysle § 95 a nasl. Trestného poriadku. Zároveň v prípade sumy nachádzajúcej sa na predmetnom účte nešlo o vec, ale o pohľadávku majiteľa účtu voči banke na vyplatenie sumy vedenej na účte za podmienok určených v zmluve o bežnom účte, ktorá bola zaistená v súlade s ustanovením § 95 Trestného poriadku, pričom táto pohľadávka majiteľa účtu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V nadväznosti na podanú sťažnosť Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.05.2015 rozhodol o zrušení opravného uznesenia v plnom rozsahu a konštatoval, že po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, prvostupňový súd postupoval „zjavne procesne nekonformným spôsobom“ a uznesenie označil ako „nezákonné“. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd predmetnú exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 psím. d) Exekučného poriadku zastavil. 5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že on ako oprávnený sa nevie domôcť svojich peňazí, než ich vydaním povinným, keďže on vedie účet, na ktorom sa tieto peňažné prostriedky nachádzajú. Povinný uviedol, že nie je oprávnený vykonať dispozíciu s finančnými prostriedkami na účte bez príkazu, resp. súhlasu majiteľa účtu, okrem prípadov, kedy to výslovne stanovuje zákon. Jedným z nich je podľa oprávneného ustanovenie § 95a Trestného poriadku, v zmysle ktorého, „ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, sú peňažné prostriedky zaistené a na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa ich vlastníkovi, ak si vlastník v trestnom konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora“. Ďalšie okolnosti uvádzané povinným sú podľa oprávneného pre danú vec irelevantné, pretože nie sú podkladom na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že povinný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a preto navrhol v exekúcii pokračovať. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.04.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 29.04.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 30.04.2019. 7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 13 991,35 a trov exekúcie, a rovnako aj návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný. 12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.04.2019 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 29.04.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 30.04.2019. Povinný tak nesplnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. 14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20). 15. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa povinného je skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaným v zmysle exekučného titulu. K danej námietke súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z výroku exekučného titulu vyplýva, že: „podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku súd svedkovi N. N.V. H., G. H., N. W. X/A, S. vracia z účtu obžalovaného vedeného v TatraBanke Dunjská Streda č. účtu XXXXXXXXXX sumu 13 991,35 eur“. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012). Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že exekučným titulom nebola povinnému uložená povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, v danom výroku bol povinný uvedený len ako subjekt, ktorý vedie účet obžalovaného, na ktorom sa nachádzajú peňažné prostriedky, ktoré majú byť vrátené v zmysle exekučného titulu oprávnenému. Súd tak považuje námietku povinného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na vedenie konania voči jeho osobe za dôvodnú. 16. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa povinného je aj nezákonnosť konštatovaná Krajským súdom v Trnave, podľa ktorého prvostupňový súd postupoval „zjavne procesne nekonformným spôsobom“ a (opravné) uznesenie (k exekučnému titulu) označil ako „nezákonné“. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Súdu bol predložený exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.07.2014, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. 17. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie však uviedol relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zamietnutie návrhu, resp. zastavenie exekúcie, spočívajúce v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pričom súd na odstránenie tohto nedostatku nevyzýva, ani účastníka v tomto smere žiadnym spôsobom nepoučuje, nakoľko nedostatok vecnej legitimácie nie je procesnou vadou konania a nemožno ho zamieňať s procesnými podmienkami. 18. Pretože bol súdom v priebehu exekúcie zistený nedostatok pasívnej legitimácie povinného, a teda je tu skutočnosť, pre ktorú nemožno v exekúcii pokračovať, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku zastavil. 19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 22. Zastavenie konania možno pričítať oprávnenému, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný, z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu. 24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, aj je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 27. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. 28. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 29. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený. 30. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončením iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
31. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 32. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 33. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že povinnosť ich nahradiť uložil oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý mu možno pričítať. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie vo výške 36 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.