Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cpr/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., B. A. V. XX, štátny občan SR, v zastúpení: ADVOKA s.r.o. so sídlom v Bratislave, Komárnická 36, proti žalovanému: Robert Bosch Production Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bernolákove, Gaštanová Alej 7, IČO: 35 779 594, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Horváth s.r.o. so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava IČO: 36 868 400, o určenie neplatnosti výpovede, náhradu mzdy a iné, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24.204,04 Eur brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške :

- 5,05 % ročne zo sumy 923,82 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12. 2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 970,01 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 970,01Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 970,01 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 970,01 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 970,01Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 970,01 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 970,01 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1016,20 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 923,82Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 1062,39 Eur od 08.12. 2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 923,82Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 138,57 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 23.06.2015, doplnenou podaním zo dňa 24.08.2015 sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa 25.09.2014 je neplatná a jeho pracovný pomer trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 04.05.2015 ( t. j. odo dňa, keď skončila jeho dočasná pracovná neschopnosť a žalobca by mal nastúpiť do práce ) a to za mesiace máj 2015, splatnou v júni 2015 vo výške 637,55 Eur, jún 2015, splatnou v júli 2015 vo výške 637,55 Eur, júl 2015, splatnou v auguste 2015 vo výške 637,55 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 22.08.2005 uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom do zamestnania v uvedený deň. Dňa 25.09.2014 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď v zmysle ustanovenia ( ďalej len ). Predmetnú výpoveď žalobca v tento deň osobne prevzal na pracovisku. Z výpovede vyplývalo, že malo dôjsť k zrušeniu pracovného miesta: výrobný pracovník v rámci oddelenia " MOE- produkcia ", pododdelenia " komponenty ". Významné je, že žalobca mal zdravotné problémy vyžadujúce si liečbu, pričom koncom decembra 2014 sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že bol dočasne práceneschopný od 29.12.2014 a následne hospitalizovaný a podstúpil operáciu. Dočasná pracovná neschopnosť žalobcu skončila dňa 03.05.2015, teda od 04.05.2015 bol žalobca práceschopný. V zmysle ustanovenia ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Z dôvodu opatrnosti žalobca listom zo dňa 25.02.2015 oznámil žalovanému, že naďalej trvá na ďalšom vykonávaní práce. Žalobcovi nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol členom odborového orgánu zastupujúceho zamestnancov, bolo povinnosťou žalovaného prerokovať výpoveď danú žalobcovi v zmysle ustanovenia vopred s ZO KOVO HCHP. V zmysle výpoveď zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. V prípade žalobcu sa žalovaný obrátil na ZO KOVO HCHP listom zo dňa 23.09.2014 označeným ako " Informovanie odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa v zmysle spojené s predpokladaným vývojom zamestnanosti naplánovaného opatrenia v ". S poukazom na platnú judikatúru uvedená písomnosť nie je kvalifikovaným návrhom zamestnávateľa na včasné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. Vzhľadom na obsahovú stránku tejto písomnosti možno konštatovať, že k riadnemu prerokovaniu výpovede nedošlo.

3. Súd o časti žalobného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom ( účinného od 01.07.2016 ) č. k. -133 zo dňa 18.07.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. - 215 zo dňa 28.11.2018 tak, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného dňa 25.09.2014 podľa je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá. Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobcu - na náhradu mzdy, o ktorej súd rozhoduje po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2019. Dovolanie žalovaného bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.08.2020 odmietnuté.

4. V zmysle ( ďalej len ) predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

5. Podaním zo dňa 07.12.2020 právny zástupca žalobcu špecifikoval uplatnenú náhradu mzdy a zároveň žiadal o pripustenie zmeny žaloby. Uviedol, že priemerný hodinový zárobok žalobcu určil ako

pravdepodobný zárobok podľa a predstavuje k 1. aprílu 2015 hodnotu 6,3382 EUR. Bol určený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny štvrťrok (január 2015 až marec 2015), predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku (apríl 2015 - jún 2015), v ktorom sa má priemerný hodinový zárobok použiť aj na účely výpočtu náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ( ). U žalobcu ide o obdobie od 4. mája 2015, tzn. odkedy začalo plynúť obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože žalobca sa stal po doručení výpovede, v priebehu plynutia výpovednej doby práceneschopným, čoho dôsledkom bolo v súlade s , že pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa zákonným spôsobom predĺžil a skončil uplynutím posledného dňa ochrannej doby, tzn. uplynutím posledného dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. k 3. máju 2015. Nakoľko žalobca v rozhodujúcom období, t.j. v období od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 neodpracoval 22 pracovných dní alebo 170 hodín použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok ( v znení účinnom v roku 2015), ktorý sa určí zo mzdy, ktorú by žalobca zrejme dosiahol. Celková mzda, ktorú by žalobca zrejme dosiahol, vychádzajúc zo všetkých zložiek mzdy (základná zložka mzdy, nadtarifná zložka mzdy2, zmenový , nočný príplatok4, dochádzkový bonus5 a bonus za KPI6), na ktoré by žalobcovi vznikol nárok na základe pracovnej zmluvy a v tom čase platnej kolektívnej zmluvy, patriaca pri odpracovaní určeného počtu pracovných dní pripadajúca na jednotlivé mesiace v jeho režime zmennosti, predstavuje za mesiac január 2015 - 1.013,82 EUR (vypočítané v zmysle tabuľky ako súčet 767 eur + 100 eur + 43,15 eur + 1,97 eur + 76,70 eur + 25 eur), za mesiac február 2015 - 1.014,04 EUR (vypočítané v zmyle nasledovnej tabuľky ako súčet 767 eur + 100 eur + 43,15 eur + 2,19 eur + 76,70 eur + 25 eur) a za mesiac marec 2015 - 1.014,48 EUR (vypočítané v zmysle tabuľky ako súčet 767 eur + 100 eur + 43,15 eur + 2,63 eur + 76,70 eur + 25 eur). Počet odpracovaných hodín, ktorý pripadá na jednotlivé mesiace v závislosti od počtu pracovných dní - v januári 2015 - 165 hodín vychádzajúc z 22 pracovných dní, vo februári 2015 - 150 hodín vychádzajúc z 20 pracovných dní, v marci 2015 - 165 hodín vychádzajúc z 22 pracovných dní, ktoré pripadajú na mesiac marec 2015 a zo 7,5 hodinovej dĺžky pracovnej zmeny, ktorá pripadá na príslušný pracovný deň pri rozvrhovaní ustanoveného týždenného pracovného času žalobcu (37,5 hodiny) rovnomerne na päť pracovných dní. Mzda žalobcu, ktorú by zrejme dosiahol (tzn. fiktívny zárobok) v období od januára 2015 do 31. marca 2015, predstavuje v úhrnne sumu 3.042,34 EUR. Počet hodín, ktoré by žalobca odpracoval v období od januára 2015 do 31. marca 2015 podľa rozvrhnutia pracovného času na päť pracovných dní, predstavuje v úhrnne sumu 480 hodín. Pravdepodobný zárobok určil ako podiel úhrnu mzdy, ktorá by bola zrejme dosiahnutá v rozhodujúcom období (tzv. fiktívny zárobok) a počtu hodín, ktoré by boli zrejme odpracované v rozhodujúcom období. Na základe uvedeného pravdepodobný zárobok predstavuje sumu 6,3382 EUR za hodinu (3.042,34 EUR /480 hodín = 6,3382 EUR). Súčasne si žalobca uplatňuje aj úroky z omeškania z náhrady mzdy, ktorá mu patrí za obdobie od 4. mája 2015 do 3. mája 2018 .

Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.05.2021 v nasledovnom znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v celkovej sume 37.315,95 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je v rovnakej lehote povinný zaplatiť žalobcovi aj

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 950,73 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8.

decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,05% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia, 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 950,73 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 950,73 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 8. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1,045,80 EUR počítaný za obdobie od 16. decembra 2017 až do zaplatenia.“

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 16. januára 2018 až do zaplatenia.“

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.093,33 EUR počítaný za obdobie od 16. februára 2018 až do zaplatenia.“

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 950,73 EUR počítaný za obdobie od 16. marca 2018 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.045,80 EUR počítaný za obdobie od 16. apríla 2018 až do zaplatenia,

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 998,26 EUR počítaný za obdobie od 16. mája 2018 až do zaplatenia

- 5,00% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 142,60 EUR počítaný za obdobie od 16. júna 2018 až do zaplatenia.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom vykonávaní práce z 25.02.2015, odpoveď žalovaného na list žalobcu zo dňa 25.02.2015 z 11.03.2015, výplatné lístky za 1, 2/2015, potvrdenie z ÚPSVaR Piešťany z 07.12.2020 a z 04.05.2021, podniková kolektívna zmluva na rok 2015/2016.

7. Žalovaný sa k zmene žaloby vyjadril písomne podaním zo dňa 10.12.2020 s tým, že žalobca nesprávne určil svoj pravdepodobný zárobok v rozhodnom období 01-03/2015. Žalovaný namieta nesprávnu výšku nadtarifnej zložky mzd y, ktorú žalobca započítal vo všetkých troch mesiacoch v maximálnej výške 100,-Eur mesačne, správne však mal použiť svoje posledné platné hodnotenie z roku 2014, na základe ktorého by mu v roku 2015 v rozhodnom období vznikol nárok na nadtarifu vo výške len 62,-Eur mesačne. Žalovaný tiež namieta nesprávnu výšku bonusu za KPI, ktorú žalobca započítal vo všetkých troch mesiacoch v maximálnej výške 10% základnej zložky mzdy (76,70 Eur mesačne, pričom správne mal použiť reálne oddelením výroby (Produkcie, angl. MOE) v mesiaci január 2015 dosiahnutý bonus len 7% (53,69 Eur) a v mesiaci marec 2015 dosiahnutý bonus len 5% (38,35 Eur). Žalobcanemohol objektívne dosiahnuť v rozhodnom období nadtarifnú zložku mzdy vo výške 100,- Eur mesačne, ako ani bonus podľa KPI (vyplácaný na mesačnej báze za dosiahnutie cieľov za: 1. materiálovú spotrebu, 2. výkonnosť/produktivitu, 3. chorobnosť a 4. internú chybovosť/ kvalitu ) dosiahnutú pracovným kolektívom na oddelení výroby, kde žalobca pracoval vo výške 76,70 Eur mesačne. Preto mal byť jeho pravdepodobný zárobok vypočítaný celkom len vo výške 2.866,98 Eur, ktorý pri pracovnom fonde za dané obdobie 480 hodín zodpovedá jeho pravdepodobnému hodinovému zárobku len 5,9729 Eur brutto. Zároveň upozorňuje, že okrem nesprávne žalobcom vypočítanej celkovej sumy 37.315,95 Eur, táto neobsahuje ani dôležitý údaj o tom, že ide o sumu BRUTTO, z ktorej bude zamestnávateľ povinný odviesť všetky zákonnom stanovené dane a odvody. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov od 04.05.2015 do 03.05.2018. Podľa pritom platí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, t.j. od 04.05.2016 do 03.05.2018, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať, nakoľko sú tu skutkové okolnosti pre jej nepriznanie za čas presahujúci 12 mesiacov. Žalovaný preto žiada súd, aby žalobcovi náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov, teda za obdobie od 04. 05. 2016 do 03. 05.2018 vôbec nepriznal.. Uviedol, že iba náhrada mzdy podľa za prvých 12 mesiacov má satisfakčný a sankčný charakter, uplynutím tohto obdobia táto povaha náhrad y mzdy ustupuje a zvýrazňuje sa jej morálna a sociálna funkcia . Nepriznanie náhrady mzdy prichádza do úvahy aj v prípade, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, pričom aktívne nehľadanie (minimálne alebo neefektívne) si práce sa hodnotí ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. V období od 04.05.2016 do 03.05.2018 bolo na trhu práce dostatok voľných pracovných miest na rovnakej alebo obdobnej pracovnej pozícii, akú zastával žalobca. Žalobca predložil ako dôkaz krátkodobé prognózy vývoja na trhu práce v roku 2017 a v roku 2018 vypracované Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR v rámci operačného programu ľudské zdroje. Žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v práci po tom, ako mu oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, z objektívnych príčin súvisiacich so stratou významného zákazníka , ktorá bola zároveň dôvodom dania výpovede v septembri 2014.. Uvedené skutočnosti mu zároveň objektívne znemožnili uspokojovať mzdové nároky žalobcu. Poukázal na fakt, že výpoveď zo dňa 25.09.2014 bola súdmi posúdená ako neplatná len z jedného a to iba formálneho nedostatku, že žalovaný nepreukázal jej riadne prerokovanie ako jednu z hmotnoprávnych podmienok jej platnosti. Žalovaný žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu mzdy vo výške 11.736,77 Eur BRUTTO vypočítanú na základe jeho pravdepodobnej hodinovej mzdy v rozhodnom období (01-03/2015) vo výške 5,9729 Eur BRUTTO za 12 mesiacov a vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalovaný žiadal o výsluch žalobcu k otázke náhrady mzdy. Žalovaný ďalej navrhol v rámci dokazovania vykonať konfrontáciu prokuristu žalovaného P. so žalobcom.

8. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: výplatný lístok za 11/2014, osobné hodnotenie žalobcu, výpočet Kpi bonusu za mesiace , krátkodobá prognóza vývoja na trhu práce v roku 2017, 2018.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne, podaním zo dňa 12.03.2021. Uviedol, že pri určení výšky pravdepodobného zárobku žalobcu je potrebné vychádzať z tzv. fiktívnej mzdy (základná tarifná mzda + ďalšie zložky mzdy), resp. domnienky úplného odpracovania pracovného času tak, ako to predpokladá aj zákon v ustanovení . Ak sa v rámci domnienky predpokladá, že zamestnanec odpracoval všetky hodiny, nie je dôvod (a ani nie je prípustné) predpokladať, že počas týchto hodín nepracoval zamestnanec na 100% a teda, že by mu nemalo prináležať osobnostné ohodnotenie a bonus za KPI vo výške 100%. V období 01/2015 až 03/2015 žalobca žalovaným hodnotený nebol. Preto je potrebné vychádzať z hodnotenia, ktoré by mohol dosiahnuť, ak by bol pracoval. Uvedená výška ohodnotenia jednoznačne vyplýva z kolektívnej zmluvy, konkrétne z prílohy č. 2a/ v bode 6b. Nárok žalobcu na nadtarifnú zložku mzdy - bonus za KPI je zakotvený v kolektívnej zmluve v prílohe č. 3a/ v bode 2. Žalobca nemôže byť sankcionovaný zo strany zamestnávateľa jednostranným znížením výšky bonusu za KPI. Pokiaľ žalovaný žiada, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobca poukázal na fakt, že to bol práve žalovaný - ako zamestnávateľ - kto mohol znížiť žalobcovi legitímne patriacu náhradu mzdy, avšak zamestnávateľ sa (zo svojich, výlučne subjektívnych dôvodov) rozhodol tak, že odmietol žalobcovi prideľovať prácu (hoci žalobca ho o to opakovane žiadal). Za takej situácie nie je spravodlivé ani zákonné a ani správne, aby bol zamestnanec poškodený, teda aby bol nenáležite zamestnávateľ preferovaný znížením povinnosti vyplatiť zamestnancovi jemu patriacu náhradu mzdy. Žalovaný zneužíval svoje dominantné postavenie - neprideľovanie práce; nevyplácanie mzdy; neodôvodnené kontroly v rozpore so zákonom; neprihlásenie do systému Sociálnej poisťovne; neprihlásenie do systému Zdravotnej poisťovne, neplatné skončenie pracovného pomeru v rozpore so zákonom - tým všetkým žalovaný dlhodobo žalobcovi sťažoval život, sťažoval uplatnenie na trhu prácu a v konečnom dôsledku si tak práve žalovaný počínal v rozpore s dobrými mravmi. Neexistuje žiaden právne relevantný dôvod na strane žalovaného, ktorý by legitímne odôvodňoval nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi za celé obdobie 36 mesiacov. V tomto konaní je irelevantné, aké dávky a v akých výškach v danom čase žalobca poberal, nakoľko táto skutočnosť je pre priznanie nároku na náhradu mzdy bez právneho významu. Žalobca popiera, že by si v období od 04.05.2015 do 03.05.2018 nehľadal prácu. Žalobca bol po celý čas riadne evidovaný príslušným úradom práce v evidencii nezamestnaných. S odstupom času žalobca sa už nevie presne vyjadriť k tomu, koľkokrát sa snažil nájsť si prácu, vo všeobecnosti ale uvádza, že či už telefonicky, poštou, osobne, prípadne prostredníctvom úradu práce sa snažil nájsť si prácu a zhruba každý druhý deň bol v danom smere primerane aktívny (všetko podľa objektívne daných možností a okolností). Avšak, vzhľadom na vyšší vek žalobcu, žiaľ, bol neúspešný. Ak by si žalobca nebol dostatočným spôsobom hľadal prácu, úrad práce by ho vyradil z evidencie nezamestnaných. To že sa tak nestalo je dostatočným dôkazom o tom, že si žalobca dostatočne intenzívne hľadal prácu ( dôkaz - potvrdenie Úradu práce). Žalobca žiada, aby súd vyhovel žalobe v zmysle návrhu zo 07.12.2020.

10. Vzhľadom na pandemickú situáciu na začiatku roka 2021 v súvislosti s epidémiou vírusu COVID 19 súd umožnil žalovanému, aby otázky na žalobcu doručil písomne ( predložené v rámci vyjadrenia z 15.02.2021 ) s tým, aby žalobca tieto otázky zodpovedal taktiež v písomnej forme. 11. Právny zástupca žalobcu v rámci písomného vyjadrenia z 12.03.2021 doručil súdu ako prílohu odpovede na otázky žalovaného vypracované žalobcom písomne 11.03.2021 ( doručené žalovanému elektronicky 01.04.2021 ). Žalobca uviedol, že s pánomP. sa nikdy nerozprával o dôvodoch, pre ktoré odmietol uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Jediným dôvodom bolo to, že pracovný pomer žalobca nechcel ukončiť. K otázke o svojej práceneschopnosti žalobca predložil potvrdenie od všeobecného lekára s výpisom jednotlivých lekárskych úkonov, ktorým sa podrobil. Z uvedeného je zrejmé, že bol vážne ohrozený jeho život a zdravie a vždy sa podrobil chirurgickému zákroku. Jeho zdravotný stav nie je predmetom sporu. K otázke číslo 4 uviedol, že nikdy mu zo strany žalovaného nebola doručovaná výzva na nastúpenie do práce dňa 01.04.2019 a bol to on, kto žalovaného vyzýval, aby mu umožnil opätovný nástup do práce. Nie je pravdou, že odmietol absolvovať vstupnú prehliadku a ďalšie zamestnávateľom vyžadované podmienky. Na výzvu žalovaného sa vstupnej prehliadky riadne zúčastnil v termíne stanoveným zamestnávateľom. K otázkam 6 až 13 súhrne uviedol, že v danej dobe si riadne hľadal zamestnanie. Vzhľadom na jeho situáciu spôsobenú konaním žalovaného mal veľmi sťaženú pozíciu na trhu práce. Skutočnosť, že bol stále zamestnancom žalovaného sa v malom

meste, kde býva rýchlo rozšírila a väčšina potencionálnych zamestnávateľov ho z tohto dôvodu odmietla zamestnať. Prácu si aktívne hľadal v priemere zhruba každý druhý deň a to prostredníctvom telefonátov, osobných stretnutí, aj mailov a listov. Vzhľadom na časový odstup už nevie presne uviesť koľko to bolo žiadostí adresovaných agentúram a koľko priamo zamestnávateľom. Prácu sa mu podarilo nájsť až novembri 2018, teda 6 mesiacov po skončení obdobia, za ktoré požaduje náhradu mzdy. Nespomína si v akej celkovej výške poberal dávku v nezamestnanosti bolo to v rozsahu podľa zákona. Celý život riadne pracoval a výdavky si uhrádzal celoživotných úspor. 12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bolo súdu predložené splnomocnenie zo dňa 17.05.2021 udelené žalobcom v zmysle - Odborovému zväzu KOVO, so sídlom Miletičova 24, Bratislava, IČO: 30 804 078. 13. Podľa právneho zástupcu žalobcu nie je dôvod na zníženie požadovanej náhrady mzdy za 36 mesiacov. V tomto smere poukazuje na to, že žalobca bol v čase výpovede blízko k dôchodkovému veku a každé obmedzenie náhrady mzdy by malo aj sekundárny dopad na výpočet jeho dôchodku. Poukazuje na rozhodnutie . Žalobca preukázal, že bol pri hľadaní práce aktívny za predmetné obdobie, pričom okolnosti po máji 2018, na ktoré poukazuje žalovaný nie sú relevantné pre rozhodnutie o náhrade mzdy. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa žalobca domáhal nástupu do zamestnania u žalovaného. Žalobca si nárokuje aj na úrok z omeškania z jednotlivých náhrad mzdy. Pokiaľ ide o pravdepodobný zárobok žalobcu, trváme na tom, že sa majú v ňom zohľadniť aj bonusy

- kpi a tarifná zložka.

14. Podľa právneho zástupcu žalovaného pri náhrade mzdy ide o hrubú mzdu a žiada, aby to súd vo výroku uviedol. K pravdepodobnému zárobku žalobcu ako základu pre výpočet mzdy uvádza, že podľa nepoužíva sa pojem fiktívny zárobok, hovorí sa o mzde, ktorú by pravdepodobne dosiahol, pričom účelom tejto normy v zmysle odbornej literatúry, je že by zamestnanca nemal zvýhodniť nevhodne zvolený postup výpočtu pretože by diskriminoval ostatných zamestnancov. Čo sa týka nadtarifnej zložky, osobné ohodnotenie žalobcu bolo vykonané v roku 2014 s platnosťou na rok 2015 tak, ako bola dohodnutá podniková kolektívna zmluva. K tomu sa vyjadrí T.. P.. Trvá na tom, že do výpočtu pravdepodobného zárobku by sa mala dať táto zložka vo výške 62,- Eur. KPI bonus je kolektívne vypočítaný bonus pre celý kolektív výroby žalovaného a v každom mesiaci bol vyplácaný každému zamestnancovi v rovnakej výške a teda žalobcom navrhnutá výška by ho zvýhodňovala oproti ostatným kolegom. K moderačnému právu súdu uvádza, že prichádza do úvahy v prípade, ak by na strane žalobcu došlo k zneužitiu jeho práv. V tomto smere trvá na výsluchu žalobcu v konfrontácií s T.. P.. O predložených potvrdeniach z ÚPSVaR L., pracovisko V. má pochybnosti na základe informácie, že manželka žalobcu pracuje v rovnakej budove ako sídli tento úrad. Žalobca aj keď v preddôchodkovom veku, bol 35 mesiacov zdravý a až po uplynutí 3 rokov mu zrazu prišli ponuky a zamestnal sa. Žiada, aby bol vypočutý žalobca, prečo nevyužil ponúkané pracovné ponuky. Uplatnený nárok na náhradu mzdy za 12 mesiacov má sankčný charakter, tento sporuje len čo do výšky pravdepodobného zárobku a za ďalších 24 mesiacov navrhuje náhradu mzdy nepriznať v tejto časti žalobu zamietnuť a zohľadniť prípadný neúspech aj v náhrade trov konania.

15. Podľa v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len ), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

17. V zmysle pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia predstavuje obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy podľa . K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Súd prihliadne najmä na to, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil ( Barancová a kol. , Veľké komentáre, 2017). Podmienkou zníženia je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde. Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

18. Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 20 dvoch dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

19. Medzi stranami sporu boli nesporné tieto skutočnosti:

- že rozhodnutím súdu bolo právoplatne určené, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne,

- že žalobca oznámil žalovanému písomne dňa 25.02.2015, že v súvislosti s výpoveďou zo dňa 25.09.2014 naďalej trvá na vykonávaní práce a plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 22.08.2005,

- že u žalobcu pri náhrade mzdy ide o obdobie od 4. mája 2015, tzn. odkedy začalo plynúť obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, ( vzhľadom na práceneschopnosť žalobcu po doručení výpovede, v priebehu plynutia výpovednej lehoty ), teda v zmysle pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t. j. uplynutím posledného dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 3. mája 2015.

20. Sporným medzi stranami zostal rozsah náhrady mzdy ako aj samotný výpočet pravdepodobného zárobku žalobcu.

21. Žalobca žiadal priznať náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v maximálnom rozsahu, teda za obdobie od 04.05.2015 do 03.05.2018 za 36 mesiacov, pričom pravdepodobný hodinový zárobok žalobcu vyčíslil vo výške 6,3382 Eur. Žalobca poukázal na to, že skutočnosť, že si zamestnanec nedokázal nájsť iné zamestnanie, ani skutočnosť, že žalobca odmietol so zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, nemožno považovať za zneužívanie práva. Žalobca po celý rozhodný čas bol riadne evidovaný na úrade práce a vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a pracovné skúsenosti bol pri hľadaní práce dlhodobo neúspešný.

22. Žalovaný žiadal, aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 12 mesiacov, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň vyčíslil pravdepodobný hodinový zárobok žalobcu vyčíslil vo výške 5,9729 Eur.

23. Na návrh žalovaného súd urobil dopyt na úrad práce v L.. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v L., pracovisko V. zo dňa 25.03.2021 súd zistil, že žalobca počas evidencie na úrade práce bol práceneschopný v období od 04.05.2015 do 07.01.2016, od 12.10.2016 do 20.10.2016 a od 27.11.2016 do 09.12.2016. Dňa 14.10.2016 mu bola ponúknutá pracovná pozícia operátora výroby TPSEV s.r.o. (v tom období bol práceneschopný). Od 16.02.2017 do 25.02.2017 bol na OČR . Dňa 20.02.2017 mu bola ponúknutá pracovná pozícia montážneho pracovníka -ZFS Slovakia a.s. - ponuka nebola zrealizovaná. Dňa 11.10.2018 bol prijatý na pozíciu pracovník distribučného návratového centra - Amazon.

24. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v L. zo dňa 04.05.2021 súd zistil, že žalobca si počas evidencie, ktorá trvala od 04.05.2015 do 01.11.2018 aktívne hľadal zamestnanie. Hľadanie zamestnania preukazoval v čase evidencie ( s výnimkou obdobia, keď mal dočasnú pracovnú neschopnosť) jeden krát mesačne v profesiách vodič, skladník, servisný technik, robotník, pomocná sila, informátor. V dňoch 29.03.2018 do 25.04.2018 absolvoval projekt „ Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“. Z evidencie bol vyradený na základe odporúčania do zamestnania, ponuku práce neodmietol a bol prijatý od 02.11.2018 zamestnávateľovi Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. Sereď.

25. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 19.11.2019 poukázal na odbornú právnickú literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že výšku nároku na náhradu mzdy môže zamestnávateľ minimalizovať dvoma spôsobmi a to buď čím skôr, ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožniť zamestnancovi pracovať, alebo môže v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, alebo môže požadovať, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatné skončenie pracovného pomeru alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom. Nárok zamestnávateľa na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov musí zamestnávateľ uplatniť iba v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide o voľnú úvahu súdu. Zákonom stanovená možnosť súdu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže však znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľou. Hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku je limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v až d) a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci potom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

26. V tomto smere žalovaný poukázal na to, že žalobcovi neumožnil pokračovať v práci po tom, ako mu oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával z objektívnych príčin súvisiacich so stratou významného zákazníka, ktorá bola zároveň dôvodom dania výpovede v septembri 2014 z organizačných dôvodov a uvedené skutočnosti mu zároveň objektívne znemožnili uspokojovať mzdové nároky žalobcu. Súd má za to, že táto skutočnosť vyplýva z priebehu konania v časti o neplatnosť výpovede a súd v rozsudku č. k. -133 zo dňa 18.07.2016v bode 42. uviedol - „ Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu z obsahu spornej výpovede z 25.09.2014 jednoznačne vyplýva, že sa žalobca stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny a to na základe rozhodnutia spoločnosti žalovaného zo dňa 23.09.2014, keď došlo k poklesu objednávok na produkty a žalovaný bol nútený upraviť výrobný plán na rok 2014 a znížiť plánovaný objem výroby. V záujme zachovania efektívnosti práce žalovaný bol nútený rozhodnúť o zrušení celkovo 12- tich pracovných miest, presne špecifikovaných v predmetnej organizačnej zmene.“

27. Súd pri rozhodovaní o rozsahu náhrady mzdy prihliadol na okolnosti tohto konkrétneho prípadu a teda na spôsob skončenia pracovného pomeru, keď žalovaný použil výpovedný dôvod uvedený v ustanovení , pre použitie ktorého musí zamestnávateľ splniť a preukázať tieto predpoklady: 1/ rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, 2/ zamestnancovu nadbytočnosť, 3/ príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, 4/ splnenie ponukovej povinnosti a 5/ prerokovanie so zástupcami zamestnancov. V tomto konkrétnom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému sa nepodarilo preukázať riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov ( riadne prerokovanie výpovede žalobcu s príslušným odborovým orgánom tak, aby toto prerokovanie naplnilo materiálnu stránku ustanovenia ), teda nesplnil jeden predpoklad z piatich predpokladov. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola dôsledkom tohto formálneho pochybenia, čo však nič nemení na dôsledkoch, že nebol splnený hmotnoprávny predpoklad tohto výpovedného dôvodu s následkom vo forme neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 28. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že zo žalobcom predložených dôkazov - správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že žalobca vyvíjal primeranú aktivitu pri hľadaní si zamestnania vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav. Z predložených dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že by žalobca vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem. 29. Z uvedených dôvodov súd považoval za primerané a spravodlivé pre obe strany sporu obmedziť náhradu mzdy a priznať žalobcovi túto za obdobie 24 mesiacov. 30. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že účelom ustanovenia podľa odbornej literatúry je, že by zamestnanca nemal zvýhodniť nevhodne zvolený postup výpočtu pravdepodobného zárobku, pričom súd je toho názoru, že formulácia tohto ustanovenia v druhej vete nevylučuje použitie aj iných vstupov pre výpočet mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol, pričom je podstatné, aby vstupné údaje čo najhodnovernejšie reprezentovali mzdové podmienky, odpracovaný čas, konkrétneho zamestnanca, v tomto prípade žalobcu. Súd preto použil pre výpočet mzdy, ktorú by žalobca zrejme dosiahol v rozhodujúcom období t.j. od 1/2015-3/2015 odpracované mesiace 9, 10, 11/2014. Tieto mesiace z hľadiska obvyklej pracovnej činnosti žalobcu ( počet odpracovaných zmien, čerpanie dovolenky, mzdové podmienky ) súd považoval za reprezentatívne, pričom možno uviesť, že ide o mzdu, ktorú by žalobca zrejme v rozhodujúcom období pri bežnom chode vecí dosiahol. Súd má za to, že takýmto výpočtom nie je žalobca ukrátený a ani jednostranne zvýhodnený. 31. V období 9,10,11/2014 žalobca podľa výplatných lístkov ( súčasť osobného spisu žalobcu ) odpracoval 472,5 hodín (skutočne odpracované hodiny 165 + 172,5 + 135 ). Za toto obdobie bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda vo výške 1.004,55 + 998,20 + 1.001,28 Eur, od ktorej sa odrátajú náhrady mzdy vo výške 93,99 Eur (náhrada v 11/2015 za dva dni dovolenky), teda priemerný hodinový zárobok žalobcu predstavuje sumu 6,1588 Eur ( 3.004,03 - 93,99 = 2.910,04 : 472,5 = 6,1588. 32. Náhrada mzdy za mesiac máj 2015, t. j. od 04.05.2015 do 31.05.2015 za 20 pracovných dní je vo výške 923,82 Eur ( 6,1588 x 7,5 hodín x 20 dní ), 6/2015 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 7/2015 - 23 pracovných dní - 1.062,39 Eur, 8/2015 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 9/2015 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 10/2015 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 11/2015 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 12/2015 - 23 pracovných dní. - 1.062,39 Eur. 33. Rok 2016 - 1/2016 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 2/2016 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 3/2016

- 23 pracovných dní - 1.062,39 Eur, 4/2016 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 5/2016 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 6/2016 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 7/2016 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 8/2016 - 23 pracovných dní - 1.062,39 Eur, 9/2016 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 10/2016 - 21 pracovných dní - 970,01 Eur, 112016 - 22 pracovných dní - 1.016,20 Eur, 12/2016 - 23 pracovných dní. - 1.062,39 Eur. 34. Rok 2017 - 1/2017 - 22 pracovných dní. - 1.016,20 Eur, 2/2017 - 20 pracovných dní. - 923,82 Eur, 3/2017 - 23 pracovných dní. - 1.062,39 Eur, 4/2017 - 20 pracovných dní. - 923,82 Eur, 5/2017 ( 1. - 3.05.2017 ) - 138,57 Eur. 35. Spolu činí náhrada mzdy od 04.05.2015 do 03.05.2017 sumu 24.204,04 Eur.

36. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z náhrady mzdy podľa nar. vlády č. vo výške 5% ročne z jednotlivých mesačných náhrad odo dňa nasledujúceho po uplynutí výplatného termínu, ktorým bol u žalovaného 15. deň v mesiaci.

37. Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

38. Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak ( v prípade žalobcu je splatnosť mzdy stanovená pozadu za mesačne obdobie, a to najneskôr 15. kalendárny deň ).

39. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo . K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. , rozsudky Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 15.11.2018, z 24.02.2021). Vzhľadom na uvedenú rozhodovaciu prax súdov, súd považoval nárok žalobcu na úrok z omeškania z uplatnenej náhrady mzdy za dôvodný. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Súd ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným - výsluch žalobcu a konfrontáciu žalobcu a T.. P. nevykonal, považoval ho za nadbytočné keď mal za to, že dôkazy predložené stranami sporu a vykonané v konaní boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci a navrhnuté dôkazy by už nepriniesli relevantné zistenia. Prokurista a žalobca už boli vypočutí v konaní, otázky žalovaného k náhrade mzdy žalobca zodpovedal písomne. 41. Súd má za to, že náhrada mzdy za 24 mesiacov je dostatočnou sankciou pre žalovaného ako zamestnávateľa za neplatné skončenie pracovného pomeru a zároveň spravodlivou satisfakciou pre žalobcu, s ktorým žalovaný skončil pracovný pomer neplatne vo veku blízkemu dôchodkovému veku, teda náhrada mzdy v tomto rozsahu splní aj morálnu a sociálnu funkciu. Vo zvyšku (nad 24 mesiacov do 36 mesiacov) súd žalobu zamietol. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa úspechu vo veci v spojení s ust. v rozsudku, ktorým rozhodol o všetkých uplatnených procesných nárokoch. Keďže žalobca bol úspešný čo do právneho základu t.j. čo do určenia neplatnosti výpovede, vznikol mu zákonný nárok na náhradu mzdy za 12 mesiacov s tým, že rozhodnutie o výške ďalšieho nároku na náhradu mzdy za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov už záviselo od úvahy súdu, ktorý posúdil v tejto časti dôvodnosť ním uplatňovaného nároku na náhradu mzdy v rozsahu 24 mesiacov. Žalobca mal teda plný úspech čo do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia v danom prípade závisela výlučne od úvahy súdu a preto zamietnutie žaloby v časti náhrady za obdobie presahujúce 24 mesiacov nebolo prejavom procesného úspechu žalovaného ale dôsledkom úvahy súdu. Tento záver vyplýva aj z komentára k ustanoveniu CSP ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 927 ). Súd preto priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.