Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-65-2020.pdf
PDF · 227.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o., so sídlom Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 963, právne zastúpeného: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 335 680,20 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 277 661,59 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 58 018,61 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane a určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103719199/2016 zo dňa 15.08.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 103721837/2016 zo dňa 15.08.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 22.08.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola.
2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Horatio s.r.o., Pribinova 96, 920 01 Hlohovec (do 24.04.2013 Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, dňa 17.07.2015 ex offo výmaz), v celkovej sume základ dane 1 678 401,00 Eur, DPH 20 % 335 680,20 Eur za nákup tovaru - betonárskej ocele podľa zoznamu uvedenom v administratívnom rozhodnutí prvého stupňa, Na základe výsledkov daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny daňových informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení a orgánmi daňovej správy bolo
konštatované nesplnenie zákonných podmienok na uznanie odpočtu DPH podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH“).
3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru, betonárskej ocele, z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru“) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa, obchodnú spoločnosť BEWEGA s.r.o. so sídlom v Českej republike, v celkovej sume 2 052 464,21 Eur. Podľa predložených dokladov CMR - medzinárodných nákladných listoch, je ako prepravca uvedený D. F.. Ohľadom deklarovaného odberateľa žalobcu daňové orgány zistili, že spoločnosť BEWEGA s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 a je nekontaktná. Miestnym zisťovaním sa zistilo, že adresa spoločnosti je len virtuálne sídlo, nenachádzajú sa tam žiadne prenajaté kancelárske priestory, ani neexistuje možnosť prenájmu rokovacích miestností. Existuje podozrenie, že spoločnosť stále obchoduje a faktúry vystavuje bývalý konateľ P. Q.. Podľa vyhodnotenia daňových orgánov ide o účelovo vytvorený reťazec spoločností, v ktorom spoločnosť BEWEGA s.r.o. vystupuje na pozícii „missing trader“ - zmiznutý obchodník. Český finančný orgán vydal na spoločnosť BEWEGA s.r.o. rozhodnutie o nespoľahlivom platiteľovi. Spoločnosť nevlastní žiadne nákladné dopravné prostriedky ani skladové priestory. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovanému odberateľovi žalobcu, registrovanému pre daň na území Českej republiky, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH.
II. Rozsah a dôvody žaloby
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
5. Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca odôvodňoval tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nedodržal zákonnú maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho má protokol z predmetnej daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu, ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Na podporu svojho právneho názoru citoval z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 24/2010), ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžf/9/2007, sp. zn. 2Sžf/35/2010, sp. zn. 8Sžf/50/2011, sp. zn. 8Sžf/55/2011, sp. zn. 5Sžfk/7/2016). S poukazom na uvedené mal za to, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
6. Ďalej mal za to, že správca dane i žalovaný nesprávne interpretovali ustanovenia daňového poriadku o maximálnej lehote na vykonanie daňovej kontroly (ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku) v spojení s ustanoveniami o prerušení daňovej kontroly (ust. § 61 daňového poriadku) a zároveň úplne opomenuli aplikovať príslušné ustanovenia Nariadenia č. 904/2010 a Smernice č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len ako „Smernica č. 2011/16/EÚ), v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o dodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V tejto súvislosti dôvodil, že prerušenie daňovej kontroly musí byť obmedzené len na nevyhnutné zistenie relevantných informácií, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok daňovej kontroly (pre správne určenie dane), pričom dĺžka takéhoto prerušenia musí byť primeraná a musí rešpektovať lehoty určené všeobecne záväznými právnymi predpismi pre výmenu medzinárodných informácií (čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ, čl. 10 Nariadenia č. 904/2010, § 6 ods. 5 a 10 zákona č. 442/2012 Z. z.). Za neprípustné a nezákonné označil najmä prerušenie daňovej kontroly z dôvody MVI, ktoré smeruje k získaniu irelevantných informácií a informácií, ktoré správca dane už mal alebo medzičasom zistil z iných zdrojov. Rovnako za neprípustné označil prerušenie z dôvodu žiadosti o MVI, ktorá je podaná zjavne neefektívne, konkrétne, že si nevyžiada informácie, naraz alebo po častiach alebo v neskorej fáze daňovej kontroly
(spravidla bezprostredne pred uplynutím zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly), hoci na to neexistuje objektívny dôvod. Tiež tvrdil, že osobitným prípadom, kedy nemožno prerušenie daňovej kontroly považovať za zákonné, je prípad, kedy medzinárodná výmena informácií medzi správcom dane a dožiadaným orgánom trvá neprimerane dlho, a teda nerešpektuje na to určené záväzné lehoty pre výmenu informácií dodajúc, že takéto prerušenie daňovej kontroly, kedy je výmena informácií zaťažená nečinnosťou komunikujúcich orgánov zjavne nerešpektuje základnú zásadu primeranosti daňovej kontroly. Mal za to, že situácia, kedy je správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nečinný, musí byť hodnotená obdobne, ako keby bol nečinný počas výkonu samotnej daňovej kontroly a preto zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly nemôže spočívať, ale plynie ďalej bez ohľadu na formálne prerušenie daňovej kontroly.
7. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly poukázal na to, že táto bola prerušená pred uplynutím zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (po uplynutí takmer 9 mesiacov) a to na obdobie od 04.02.2014 do 17.06.2016, čo znamená, že celková doba prerušenia daňovej kontroly, z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, trvala 865 dní, teda takmer dva a pol roka. Rovnako mal za to, že správca dane vo viacerých prípadoch žiadal zistiť informácie, ktoré boli vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly celkom irelevantné. Konkrétne poukázal na žiadosť o MVI č. 9201402/5/259183/2014/Jk zo dňa 23.01.2014, ktorou správca dane žiadal o vypočutie konateľky spoločnosti Ferrocel s.r.o. pani Lakatos Andrásné, hoci táto osoba sa konateľkou tejto spoločnosti stala až od 06.05.2013, a teda až niekoľko mesiacov po kontrolovanom zdaňovacom období, a preto bol tento výsluch celkom nadbytočný a pre účely daňovej kontroly irelevantný. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že o tomto závere svedčí aj skutočnosť, že ešte pred zaslaním predmetnej žiadosti o MVI sa dňa 08.01.2014 uskutočnil výsluch bývalého konateľa spoločnosti Ferrocel, s.r.o. pána T. F., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti v čase uskutočnenia kontrolovaných dodávok tovaru, ktorý sa k predmetnej veci komplexne vyjadril a otázky správcu dane objasnil.
8. Za výraznejší príklad zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií žalobca označil aj žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk, Lehs zo dňa 28.01.2014, ktorou správca dane žiadal o vypočutie konateľa obchodnej spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., pána Gézu Zsolt Dóczi, a to napriek skutočnosti, že táto spoločnosť nemala k preverovaným zdaniteľným plneniam žiadny vzťah. Nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu správca dane preveroval obchodnú spoločnosť K&K FAMILY s.r.o., keď svedok pán T. F. pri výpovedi ako dodávateľa spoločnosti Ferrocel, s.r.o. uviedol obchodnú spoločnosť K&K, s.r.o. so sídlom v Košiciach, pričom spoločnosť K&K FAMILY s.r.o. pri svojej výpovedi nespomenul. Žalobca dodal, že z protokolu z daňovej kontroly ani z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom preverovania práve spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., ktorá podľa názoru žalobcu nemala s predmetným obchodom žiadnu spojitosť. Z uvedeného dôvodu žalobca namietal nadbytočnosť tejto MVI, ktorej výsledky boli pre účely predmetnej daňovej kontroly irelevantné. V tomto ohľade vyhodnotenie dôvodov a výsledkov prerušenia daňovej kontroly daňovými orgánmi prispelo k tomu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalobca namietal extrémne neprimeranú dĺžku prerušenia výkonu daňovej kontroly bez racionálneho základu a v kontexte so zasielanými žiadosťami o MVI dal žalobca do pozornosti, že v zmysle Smernice č. 2011/16/EÚ a Nariadenia č. 904/2010 tieto žiadosti o MVI nemôžu byť časovo neobmedzené. V nadväznosti na uvedené namietal, že správca dane v prípade žiadosti o MVI č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014 čakal na doručenie odpovede takmer dva a pol roka, resp. 872 dní. Týmto postupom komunikujúce orgány finančných správ celkom odignorovali čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) 904/2010, v zmysle ktorého má byť vyžiadaná informácia poskytnutá najneskôr do 3 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Žalobca dodal, že dôsledkom uvedeného postupu, kedy správca dane čakal na vyžiadanú informáciu viac ako dva roky a štyri mesiace, bolo celkové predĺženie daňovej kontroly o 865 dní na celkové jej trvanie 1 195 dní (resp. viac ako 3 roky a 3 mesiace), čo možno označiť za nezákonný postup.
10. Na podporu svojho právneho záveru, že neprimerane dlhé prerušenie daňovej kontroly nemá za následok spočívanie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, poukázal žalobca aj na rozhodnutia správnych súdov. Konkrétne citoval z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014 zo dňa 18.05.2015, z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017 a tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 a sp. zn. 5S/207/2016 zo dňa 10.07.2018. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že rovnaké závery, že dĺžka prerušenia daňovej kontroly nemôže byť neobmedzená, potvrdil Krajský súd v Trnave aj v aktuálnom rozsudku sp. zn.
14S/61/2019-183 zo dňa 23.01.2020, v ktorom súd rozhodoval obdobnú vec, týkajúcu sa rovnakého druhu tovaru, medzi rovnakými subjektami, za rovnakých okolností, len v inom zdaňovacom období (v skoršom rozsudku išlo o mesiac jún 2013, pričom v tomto konaní ide o mesiac február 2013).
11. Ďalej žalobca namietal, v prípade svedeckej výpovede pána D. F., dopravcu, ktorého výsluch sa uskutočnil dňa 19.06.2014 na základe žiadosti o MVI prostredníctvom orgánov českej finančnej správy, bolo porušené žalobcovo právo byť upovedomený o výsluchu svedka, byť prítomný na výsluchu svedka, ako aj bolo porušené právo žalobcu klásť svedkovi otázky, čím došlo k porušeniu práv účastníka konania podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. V tejto súvislosti na podporu oprávnenosti tejto žalobnej námietky poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2012 a 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019. S prihliadnutím na uvedený nález ústavného súdu mal žalobca za to, že namietaný výsluch predmetného svedka, ktorý správca dane získal na základe medzinárodnej výmeny informácií a bez predchádzajúceho upovedomenia žalobcu o výsluchu tohto svedka, a ktorého výsledok správca dane použil ako podklad pre rozhodnutie vo veci, má povahu nezákonného dôkazu.
12. Zároveň žalobca namietal, že správca dane použil ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia aj zápisnice z výsluchov svedkov, ktoré mali byť uskutočnené mimo príslušného daňového konania v rámci trestného konania, príp. z predchádzajúcej daňovej kontroly, a to bez toho, aby mu bolo umožnené sa týchto výsluchov zúčastniť a klásť predmetným svedkom otázky. Konkrétne išlo o výsluchy: H. T. zo dňa 28.01.2015, 06.10.2015 a 09.12.2015, Q. Q. zo dňa 30.01.2015, Q. H. zo dňa 19.08.2015, F. M. zo dňa 27.07.2015 a P. Q. zo dňa 07.12.2015. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že ak správca dane použije ako podklad pre rozhodnutie výpoveď svedka získanú výsluchom v inom konaní, nie je potrebné zachovať právo daňového subjektu podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. Žalobca, naopak, dôvodil, že je irelevantné, v akom konaní bola výpoveď svedka uskutočnená, pokiaľ kontrolovaný daňový subjekt nemal možnosť zúčastniť sa predmetnej výpovede a klásť svedkovi otázky, je táto výpoveď pre účely daňového konania nepoužiteľná.
13. Na podporu svojho názoru poukázal žalobca na rovnaký právny záver správneho súdu vyplývajúci z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/18/2015 zo dňa 01.03.2016 a sp. zn. 20S/97/2014 zo dňa 11.04.2016. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že aj z týchto dôvodov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
14. Ďalej žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní vychádzali z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože nevzali do úvahy jeho dobromyseľnosť, kedy žalobca nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o možnom zaťažení preverovaného reťazca dodávok tovaru daňovým podvodom. Dodal, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva akýkoľvek dôkaz o jeho vedomosti o tom, že by mal byť súčasťou reťazca dodávok tovaru zaťaženého daňovým podvodným konaním. Dôvodil, že pri obchodovaní v kontrolovaných prípadoch prejavil nadštandardnú mieru opatrnosti, keď si od každého z príslušných obchodných partnerov vyžiadal potvrdenia o neexistencii daňových nedoplatkov, aby mal istotu, že spoločnosti, s ktorými obchoduje si plnia svoje daňové povinnosti a nie je pri nich zvýšené riziko nezaplatenia či iného porušenia právnych povinností. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu nemal ako zistiť, že predmetné obchody môžu byť na úrovni širšieho reťazca dodávok predmetného tovaru zaťažené dôkazným bremenom, argumentujúc, že predmetný tovar riadne nakúpil, naskladnil vo svojich skladoch a následne štandardným spôsobom predal a odoslal odberateľovi. Rovnako poukázal na to, že nemal dôvod pochybovať o správnosti vystavených nákladných listov CMR a o pravosti evidenčných čísiel prichádzajúcich vozidiel, pričom až v rámci daňovej kontroly sa dozvedel, že ide o falzifikáty dodajúc, že v rámci bežnej obozretnosti pri dodávkach tovaru nie je zvykom porovnávať evidenčné číslo došlého vozidla s jeho technickým preukazom a overovať tak pravosť EČV. V súvislosti s obozretnosťou poukázal na rozhodnutie SDEÚ v spojenom prípade C-354/03, C-355/03, C-484/03, v ktorom SDEÚ uviedol, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť, a že každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Obdobný právny názor SD EÚ vyplýva aj z jeho rozsudku vo veci Mescek-Gabona Kft, C-273/11 zo dňa 06.11.2012. Žalobca opakovane uviedol, že
o možnej existencii daňového podvodu nevedel a vzhľadom na okolnosti prípadu ani nemohol vedieť (obchodných partnerov si riadne overil, všetky okolnosti obchodov sa javili ako štandardné) mal žalobca za to, že nie sú splnené podmienky na to, aby mu správca dane nepriznal právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z predmetných zrealizovaných dodávok tovaru, resp. právo na oslobodenie dodávok tovaru od dane z pridanej hodnoty a preto uzavrel, že zistenie skutkového stavu vo vzťahu k uvedenému, nezodpovedá obsahu príslušného administratívneho spisu.
15. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný v súvislosti s otázkou dobromyseľnosti žalobcu nepriamo poukázal len na výpovede pána H. T., uskutočnené v rámci trestného konania, proti ktorým sa žalobca dôrazne ohradzuje z dôvodu nepravdivosti tvrdení uvedeného svedka, ktorého výpoveď bola pre účely daňového konania použitá v rozpore s daňovým poriadkom a je teda nepoužiteľným dôkazom. Žalobca dodal, že tvrdenia svedka H. T. o údajnej vedomosti konateľa žalobcu o fiktívnej povahe obchodov, či dokonca o jeho organizovaní fiktívnych obchodov, sú absolútne nepravdivé a nemajú žiadnu oporu v realite. Žalobca mal za to, že uvedenými vymyslenými tvrdeniami chcel H. T. zrejme dosiahnuť zníženie trestu pre svoju osobu alebo inú výhodu v trestnom konaní vedenom voči jeho osobe. Žalobca v nadväznosti na uvedené namietal, že daňové orgány, dospejúc k záveru o predstieraní predmetných dodávok ocele, úplne porušili zásadu prezumpcie neviny, pretože len zo samotného uznesenia o vznesení obvinenia odvodili záver, že žalobca sa vedome zapojil do podvodných dodávok ocele. Preto dal žalobca do pozornosti, že predmetné trestné konanie nie je ukončené a nedáva akýkoľvek podklad na vyvodenie záveru, že žalobca mal o údajných podvodných dodávkach tovaru vedieť. 16. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach konkrétne neozrejmili vyvodenie záveru o tom, že žalobca by mal o existencii daňového podvodu vedieť, pričom z vykonaných dôkazov založených v daňovom spise však vyplýva priamy opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa názoru žalobcu obe žalobou napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné, pretože z ich odôvodnení nemožno zistiť, na základe čoho dospeli k záveru, že žalobca o existencii možného daňového podvodu vedel, resp. či sa otázkou dobromyseľnosti žalobcu vôbec zaoberali.
17. Vo vzťahu k obsahu rozhodnutia žalovaného žalobca napádal jeho nepreskúmateľnosť aj z dôvodu, že toto nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným žalobným bodom žalobca dôvodil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s konkrétne formulovanými odvolacími námietkami žalobcu. žalobca dodal, že hoci má rozhodnutie žalovaného pomerne veľký rozsah, väčšina odôvodnenia je len skopírovaným textom podaného odvolania alebo sumarizovanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom žiadnym spôsobom nereaguje na uplatnené odvolacie dôvody. Konkrétne, žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé a že správca dane pri medzinárodnej výmene informácií nerešpektoval lehoty stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaujal stanovisko k námietke napádajúcej použitie pre účely daňového konania výsluchy svedkov získané v trestnom konaní, ktoré sú pre tento účel nepoužiteľné, keďže žalobca nemal možnosť zúčastniť sa predmetných výsluchov a klásť svedkom otázky. zároveň žalovaný nijako v napadnutom rozhodnutí neozrejmil, aké konkrétne skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že by žalobca mal o možnom zaťažení reťazca dodávok daňovým podvodom vedieť.
III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
19. Zopakoval dôvody dodatočného dorubenia dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
20. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu Horatio s.r.o. žalovaný s poukazom na evidenciu správcu dane uviedol, že v čase vystavenia neuznaných faktúr pre kontrolovaného žalobcu bol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 zákona o DPH - nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, t. j. bol neplatiteľom DPH, pričom sa stal platiteľom DPH 25.03.2013 (§ 4 zákona o DPH). Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosti, že správca dane preverením evidenčných čísiel vozidiel, ktorými bolo deklarované dodanie tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o., zistil, že evidenčné čísla patrili osobným vozidlám a prepravca, pán D. F., ktorého meno, priezvisko, pečiatka a identifikačné údaje sú
uvedené na dokladoch CMR, poprel vykonanie prepravy, ako sa aj vyjadril, že pečiatka uvedená na CMR dokladoch nie je jeho. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný dôvodil, že vykonaným šetrením preto nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre žalobcu a prvostupňový daňový orgán neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Horatio s.r.o. vo výške 335 680,20 Eur. 21. Zároveň žalovaný zopakoval skutkové zistenia, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru - betonárskej ocele v celkovej sume 2 052 464,21 Eur, na ktorých je ako odberateľ uvedená spoločnosť BEWEGA s.r.o. Dodanie tovaru žalobca deklaroval ako dodanie s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Na predložených dokladoch CMR - medzinárodných nákladných listoch, je ako prepravca uvedený D. F.. Spoločnosť BEWEGA s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 a je nekontaktná. Miestnym zisťovaním sa zistilo, že adresa spoločnosti je len virtuálne sídlo, nenachádzajú sa tam žiadne prenajaté kancelárske priestory, ani neexistuje možnosť prenájmu rokovacích miestností. Existuje podozrenie, že spoločnosť stále obchoduje a faktúry vystavuje bývalý konateľ P. Q.. Žalovaný dodal skutkový záver, že ide o účelovo vytvorený reťazec spoločností, v ktorom spoločnosť BEWEGA s.r.o. vystupuje na pozícii „missing trader“ - zmiznutý obchodník. Český finančný orgán vydal na spoločnosť BEWEGA s.r.o. rozhodnutie o nespoľahlivom platiteľovi. Spoločnosť nevlastní žiadne nákladné dopravné prostriedky ani skladové priestory. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že bývalý konateľ spoločnosti Q. odmietol vypovedať s odôvodnením, že by si mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Súčasného konateľa pána Mihaia -Cospormaca nebolo možné identifikovať, pretože poskytnuté informácie neboli použiteľné. Viac informácií sa nepodarilo získať. Nahliadnutím do spisov vykonávaných daňových kontrol nadmerného odpočtu u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia, v ktorých taktiež deklaroval dodanie tovaru odberateľovi BEWEGA s.r.o., správca dane zistil, že totožné vozidlá mali byť použité pri preprave tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. žalobcovi a následne k odberateľovi BEWEGA s.r.o. do Českej republiky. Podľa údajov na CMR mal prepravu vykonať D. F., Česká republika. V súvislosti s preverením deklarovanej prepravy tovaru žalovaný uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. poskytla informácie, že vozidlo s evidenčným číslom 5T35915 bolo zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme, pre dané vozidlo v období marec 2013 (údaj zistený na základe nahliadnutia do spisu vykonávanej daňovej kontroly u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie) neexistuje v Elektronickom mýtnom systéme žiadny záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest, pričom dané vozidlo ani neužívalo vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“. Vozidlo s evidenčným číslom 5T17263 nebolo v období marec 2013 (údaj zistený na základe nahliadnutia do spisu vykonávanej daňovej kontroly u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie) zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme, a preto pre toto vozidlo neexistuje v požadovanom období v Elektronickom mýtnom systéme žiadny záznam a taktiež neexistuje záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Dané vozidlo taktiež nevyužívalo vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“. Ostatné vozidlá neboli/nie sú zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme, a preto pre tieto vozidlá neexistuje v Elektronickom mýtnom systéme žiadny mýtny záznam, a taktiež neexistuje záznam o pohybe týchto vozidiel po Vymedzených úsekoch ciest. Dané vozidlá taktiež neužívali Vymedzené úseky ciest prostredníctvom „ticketingu“. V súvislosti s preverovaním reálneho základu kontrolovaných zdaniteľných plnení ako aj oslobodeného dodania tovaru podľa § 43 zákona o DPH žalovaný dal do pozornosti skutkové zistenia, že D. F. nikdy nespolupracoval so spoločnosťami BEWEGA s.r.o. ani žalobcom, nikdy im nič nefakturoval a nevykonával pre nich prepravu prostredníctvom iných prepravcov. Vlastní iba vozidlo 5T35915 s návesom 5T17263, s ktorým jazdil vodič T. P. a v súčasnosti s ním jazdí U. O. a vozidlo s evidenčným číslom 7T50762 s návesom 5T17263, ktoré je momentálne odstavené. Z preverovaných evidenčných čísel vozidiel D. F. ostatné EČ nepoznal a nikdy nejazdil na vozidlách s uvedenými evidenčnými číslami. D. F.alej uviedol, že pečiatka na CMR nie je jeho - ide o falzifikát. Preverovaním vozidiel na Ředitelství silnic a dálnic ČR sa zistilo, že v elektronickom mýtnom systéme Ředitelství silnic a dálnic ČR bolo registrované iba vozidlo č. 5T35915, ktoré v období marec 2013 a apríl 2013 uskutočňovalo cesty iba na území Českej republiky. Následným preverovaním vozidiel v evidencii vozidiel Magistrátu mesta Ostravy a v celorepublikovej databáze vozidiel sa zistilo, že ide prevažne o osobné automobily s rôznymi vlastníkmi. Žalovaný mal za to, že na základe vyššie uvedených zistení nebolo zo strany žalobcu preukázané reálne dodanie tovaru odberateľovi BEWEGA s.r.o. a z tohto dôvodu mu prvostupňový orgán ponížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona o DPH za február 2013 o sumu 2 052 464,21 Eur.
22. K iným podkladom pre rozhodnutie žalovaný uviedol, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky obdržalo dňa 29.11.2016 z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia policajného zboru, národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, UZNESENIE ČVS. PPZ-891/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 07.11.2016, v ktorom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie voči konkrétnym osobám (medzi inými aj S. O., D. ulica XXXX/XX, S.) za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3, ods. 4, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona. V predmetnom uznesení sa uvádzajú výsluchy svedkov, ktoré sa týkajú sporných zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom: H. T. sa na výsluchoch v procesnom postavení svedka zo dňa 28.01.2015, 06.10.2015 a 09.12.2015, okrem iného, vyjadril k štruktúre obchodných spoločností tak, že niekedy na jeseň roku 2012 obchodovali so žalobcom. Zo stretnutia s inými osobami však vyšiel popud, aby sa obrátili na žalobcu a začali od neho odoberať tovar na spoločnosť NUBARRON, a.s. Keď NUBARRON, a.s. začal mať v Českej republike problémy s Finančným úradom, tak do obchodovania so žalobcom zapojil iné spoločnosti (ich názvy sú uvedené v predmetnom uznesení). V tomto období sa T. dostal do osobného kontaktu s S. O., zblížili sa a T. sa od O. dozvedel o jeho aktivitách a že jeho zisk prichádza až po vyplatení nadmerných odpočtov DPH. Koncom roka 2012 O. navrhol T., že obchodné transakcie by mohli len predstierať, tovar prevážať nebudú, a budú iba vystavovať potrebné doklady. S. O. ubezpečoval H. T., že riziko odhalenia pri týchto predstieraných obchodoch nehrozí, pretože on, O., má kontakty na politikov, v polícii a na daňových úradoch a zaistí, že vyplácanie nadmerných odpočtov bude bezproblémové. O. oznámil T., že takýmto spôsobom organizuje aj obchodné transakcie so spoločnosťami z Maďarska a Poľska, ale bližšie to nešpecifikoval. T. prostredníctvom Q. Q. a iných osôb (ich mená sú uvedené v predmetnom uznesení) ovládal aj spoločnosti Probe Invest s.r.o., SLOVMIX, s.r.o., NUBARRON, a.s. a BEWEGA s.r.o. S. O. navrhol T., aby tieto spoločnosti zapojil do obchodovania s daňovým subjektom tak, že Probe Invest s.r.o. a SLOVMIX, s.r.o. budú vystupovať ako dodávatelia žalobcu a ako odberatelia budú vystupovať aj spoločnosti NUBARRON, a.s. a BEWEGA s.r.o., aby na základe týchto obchodov mohol žalobca čerpať nadmerné odpočty na DPH. K obchodným transakciám medzi týmito spoločnosťami mali byť len formálne vystavované doklady, no v skutočnosti sa dodávky tovaru neuskutočňovali. T. vypovedal, že všetky doklady k predmetným obchodom so žalobcom za T. ovládaných spoločností mala na starosti iná osoba (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení), teda vyrábal objednávky, dodacie listy, faktúry, CMR listy, atesty a certifikáty k tovaru tak, aby boli formálne správne a boli k dispozícii pre prípad kontroly. Účtovníčka P. X. mala za úlohu viesť účtovníctvo za SLOVMIX, s.r.o., Probe Invest s.r.o., ktorá podávala za jednotlivé spoločnosti aj daňové priznania. S. O. určil pravidlá, išlo o to, aby zapojené subjekty mali všetky doklady v poriadku pre prípad daňovej kontroly. Museli si dávať pozor na časovú postupnosť jednotlivých krokov. V prvom kroku T. slovenská firma poslala žalobcovi e-mailom ponuku na dodanie hutníckeho materiálu. Žalobca na ňu hneď nereagoval. S odstupom niekoľkých dní potom T. česká firma poslala žalobcovi dopyt na odber tovaru. V treťom kroku prebehla e-mailová komunikácia medzi žalobcom a T. slovenskou firmou o druhu, množstve a cene tovar a zrkadlovo komunikácia medzi žalobcom a T. českou firmou o tom istom, pričom všetko muselo byť v časovej nadväznosti. V štvrtom kroku sa medzi firmami potvrdili objednávky. V piatom kroku T. česká firma poslala platbu za tovar deň pred dátumom odberu. V šiestom kroku T. slovenská firma dodala tovar žalobcovi. Prebiehalo to tak, že počítali s časom, za ktorý by mal kamión doraziť k žalobcovi, a tak sa doklady posielali e-mailom alebo ich osobne doviezol pán Q. alebo iná osoba (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení) do Trnavy a odovzdal ich zamestnancovi žalobcu, pánovi I.. Väčšinou na ďalší deň bol tovar vypravený T. českej firme, tiež počítali s časom, za ktorý mal kamión doraziť do Prahy a až potom e-mailom poslali žalobcovi potvrdenie o dodaní tovaru. Až potom posielal žalobca platbu na T. slovenskú firmu. Firmy, ktoré žalobcovi dodávali boli aj Probe Invest s.r.o. a potom SLOVMIX, s.r.o. Aby to celé pôsobilo dôveryhodne, tak občas urobili nejaké reklamácie ohľadne množstva alebo kvality dodávaného tovaru. Na O. žiadosť, aby Probe Invest s.r.o. a SLOVMIX, s.r.o. mali zabezpečené doklady o nadobudnutí tovaru, T. určil, že takýmto subjektom bude spoločnosť Brembio s. r. o. Q. Q. a iná osoba (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení) zasa vozili doklady, ktoré k obchodným transakciám vystavili u žalobcu. Neskôr, na žiadosť S. O. boli účtovné doklady jednotlivých spoločností zničené. Finančný tok nastavil S. O. tak, že po tom, čo u žalobcu skontrolovali správnosť všetkých dokladov, ktoré mu boli doručené k predstieranému dodaniu tovarov od spoločností Probe Invest s.r.o., SLOVMIX, s.r.o., tak prevodom na účet týchto spoločností poslali peniaze. Z týchto účtov vyberal hotovosť Q. Q. a po odpočítaní provízie pre T. ovládanú časť štruktúry, opäť Q. vložil peniaze na účet žalobcu ako zálohové platby za budúce obchody. T. spoločnosti NUBARRON, a.s. a BEWEGA s.r.o., ktoré boli pri týchto predstieraných obchodoch odberateľmi žalobcu, ďalej len formálne vystavovali faktúry a ďalšie doklady o dodaní tovaru pre svojich odberateľov tak, aby bolo zachované zdanie o prebiehajúcich obchodoch. Ďalšou časťou štruktúry bolo, že T. na O. žiadosť zapojil svoje spoločnosti do obchodov, v rámci ktorých
žalobca dodával tovar prostredníctvom T. spoločností do ABK - Pardubice, a.s.. odkiaľ sa ten istý tovar vracal späť k žalobcovi a opätovne cirkuloval. Q. Q. sa vo svojom výsluchu svedka zo dňa 30.01.2015 vyjadril, že na základe pokynu H. T., aby našiel ľudí, ktorí budú ochotní, aby sa v Slovenskej republike dali zapísať ako konatelia obchodných spoločností, oslovil svojho kamaráta F. M., ktorý sa stal konateľom spoločnosti SLOVMIX, s.r.o., ďalej oslovil otca svojej priateľky Vítězslava Rosenzweiga, ktorý sa stal konateľom spoločnosti Probe Invest s.r.o. Q. Q. si zároveň nechal od uvedených osôb vystaviť plné moci na konanie v mene uvedených spoločností. Finančné prostriedky potrebné na uvedené prepisy v spoločnostiach Q. poskytol H. T.. K priebehu obchodných procesov sa Q. vyjadriť nevie, nevie aké spoločnosti boli dodávateľmi spoločností SLOVMIX, s.r.o., Probe Invest s.ro., všetko robil len na pokyn H. T.. T. ho poveril, aby chodil k žalobcovi a aby tam prevzal potrebné účtovné doklady, najmä faktúry a CMR listy a za spoločnosti SLOVMIX, s.r.o., Probe Invest s.r.o., ktoré zastupoval, tieto faktúry označil pečiatkou príslušnej spoločnosti a podpísal ich, pričom Q. vôbec nezaujímalo, čo podpisuje, všetko urobil jednoducho na T. pokyn a následne takto označené doklady priviezol T.. Na T. pokyn Q. chodieval do banky, kde zadával prevodné príkazy a vkladal a vyberal hotovosť. Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva spoločností SLOVMIX, s.r.o., Probe Invest s.r.o., tak sa Q. vyjadril, že všetkým firmám účtovníctvo viedla P. X. na základe dokladov, ktoré Q. odovzdal T. a následne ich Q. doručil X.. Vítězslav Resenzweig sa vo svojej výpovedi svedka zo dňa 19.08.2015 vyjadril, že ho oslovil Q. Q., či by na seba nechcel dať napísať nejakú firmu s tým, že ako odmenu bude dostávať mesačne 10 000,- Kč. Rosenzweig s tým súhlasil, s Q. vycestoval na Slovensku, kde naňho bola prepísaná spoločnosť Probe Invest s.r.o. S Q. bol na opäť Slovensku založiť bankové účty spoločnosti Probe Invest s.r.o. K obchodným procesom sa vyjadriť nevie, nepozná dodávateľov, ani odberateľov, nevie ako prebiehal proces tvorby ceny, okrem založenia bankových účtov pre spoločnosť Probe Invest s.r.o. nič neurobil, vie len toľko, že Q. mu povedal, že Probe Invest s.r.o. bude obchodovať so železom a všetko bude riadiť T.. F. M. sa vo svojej výpovedi svedka zo dňa 27.07.2015 vyjadril, že ho oslovil Q. Q., či by na seba nechal napísať nejakú firmu s tým, že ako odmenu bude dostávať mesačne 10 000,- Kč. M. s tým súhlasil a vycestoval s Q. na Slovensko, kde naňho bola prepísaná spoločnosť SLOVMIX, s.r.o., na Q. pokyn na Slovensku založil aj bankový účet spoločnosti. Q. mu oznámil, že SLOVMIX, s.r.o. bude obchodovať s betonárskou oceľou, k osobám, k spoločnostiam a k obchodným procesom sa vyjadriť nevie, všetko čo urobil bolo na Q. pokyn, od ktorého vedel, že T. všetko riadi a všetko čo robia, je na T. pokyn. M. si spomína len na účtovníčku P. X., ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti SLOVMIX, s.r.o. P. Q. k fungovaniu štruktúry vo výsluchu svedka z 07.12.2015 uviedol, že z dôvodu finančnej tiesne zareagoval na ponuku osoby (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení), či by sa nechcel stať konateľom obchodnej spoločnosti Brembio s. r. o. V Čadci, v pobočke Tatrabanky, Q. založil účet a zriadil k nemu elektronické bankovníctvo a aplikácie potrebné k nemu nainštaloval do notebooku, ktorý na tento účel dostal od F.. Následne bol predstavený inej osobe (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení) a svoje ďalšie kroky ako konateľ spoločnosti Brembio s. r. o. vykonával na základe pokynov iných osôb (ich mená sú uvedené v predmetnom uznesení). Na ich pokyn vykonal Q. návštevu v českej spoločnosti (jej názov je uvedený v predmetnom uznesení), kde rokoval s osobou (jej meno je uvedené v predmetnom uznesení) a návštevu v inej spoločnosti (jej názov je uvedený v predmetnom uznesení), pričom nadobudol dojem, že všetky záležitosti, ktoré prejednával, boli už dopredu pripravené. Q. nevedel o priebehu obchodných transakcií nič, len sa na jednom stretnutí v Čadci dozvedel, že Brembio s. r. o. bude dodávateľom nejakej spoločnosti (jej názov je uvedený v predmetnom uznesení). Žalovaný uviedol, že správca dane na základe vyššie uvedených zistení dospel k názoru, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. A s týmito skutkovými závermi sa žalovaný v rámci odvolacieho konania stotožnil. Zároveň žalovaný dodal, že na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a vyrubovacieho konania bol u žalobcu zistený rozdiel dane vo výške 335 680,20 Eur za zdaňovacie obdobie február 2013.
23. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly stanovenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku a nezákonnú povahu protokolu z tejto daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z dôkazov získaných v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie február 2013 vyplynula potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Prvostupňový orgán zaslal v období od 25.10.2013 do 28.01.2014 spolu 5 žiadostí o MVI. Vzhľadom na náročnosť šetrení a z dôvodu, že nebol predpoklad urýchleného prijatia odpovedí, pristúpil prvostupňový orgán k zákonnej možnosti prerušiť daňovú kontrolu. Rozhodnutím č. 9201402/5/399951/2014 zo dňa 31.01.2014 prerušil z dôvodov podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku predmetnú daňovú kontrolu odo dňa 04.02.2014 do dňa prijatia poslednej
konečnej odpovede na žiadosti o MVI. Ďalej je vo výroku uvedené, že prvostupňový orgán bude v daňovej kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedených 5 žiadostí o MVI. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Vzhľadom k tomu, že dôvod pre ktorý bola predmetná daňová kontrola prerušená, pominul doručením poslednej konečnej odpovede, a to na žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk dňa 28.01.2014, prvostupňový orgán v predmetnej daňovej kontrole pokračoval až po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 16.05.2013, podľa § 61 ods. l daňového poriadku bola prerušená odo dňa 04.02.2014 do dňa 17.06.2016, ukončená bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňa 22.08.2016, z čoho je zrejmé, že v danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná, protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom a preto mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Samotná daňová kontrola trvala 330 dní.
24. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9201402/5/399951/2014 zo dňa 31.01.2014 žalovaný dôvodil, že daňová kontrola bola prerušená za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých a uskutočnených žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie výšky dane. Preto označil žalovaný za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán obchádzal maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané za účelom preverenia reálnosti obchodov formou MVI, to znamená, že bolo nevyhnutné a primerané. Zo znenia ustanovenia § 61 daňového poriadku (v nadväznosti na § 46 ods. 10 daňového poriadku) je zrejmé, že v prípade, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (realizuje sa formou žiadosti o MVI) prvostupňový orgán môže daňovú kontrolu, resp. daňové konanie prerušiť. Vo veci času prerušenia daňový poriadok limituje prvostupňový orgán jedine v tom, že deň prerušenia nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie o prerušení odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami prvostupňového orgánu, tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Z uvedeného preto vyplýva, že je len na úvahe prvostupňového orgánu, či daňovú kontrolu preruší, resp. od akého dátumu ju preruší, za splnenia vyššie uvedenej podmienky.
25. Za nedôvodnú označil žalovaný námietku o zneužití inštitútu MVI z dôvodu zaslania žiadosti o MVI č. 9201402/5/259183/2014/Jk zo dňa 23.01.2014, ktorou prvostupňový orgán žiadal o vypočutie konateľky spoločnosti Ferrocel s.r.o. - pani Lakatos Andrásné, pretože táto osoba sa konateľkou spoločnosti Ferrocel s.r.o. stala až od 06.05.2013, teda až niekoľko mesiacov po kontrolovanom zdaňovacom období. Pani Andrásné bola v čase výkonu daňovej kontroly štatutárnym orgánom spoločnosti Ferrocel, s.r.o., a preto ako taká bola oprávnená v jej mene konať, poskytovať vyjadrenia a disponovať dokladmi spoločnosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto jej vypočutie relevantné pre správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie.
26. Žalovaný mal za to, že zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový orgán riadne a vyčerpávajúco preveroval skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na správne určenie dane. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 platí, že s poukazom na § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku za účelom získania objektívnej pravdy je správca dane povinný šetriť celý obchodný reťazec. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže dôjsť k odpočítaniu dane. Prvostupňový orgán je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi. Na základe zistených skutočností je zrejmé, že žiadosti o MVI boli prvostupňovým orgánom odoslané dôvodne, prvostupňový orgán v danom prípade získal informácie, ktoré nebolo možné zistiť iným, menej časovo náročným spôsobom. Námietka žalobcu o tom, že prvostupňový orgán zaslal žiadosti o MVI za účelom získania irelevantných informácií a informácií, ktoré už mal alebo získal z iných zdrojov je nedôvodná. Rovnako i námietka neefektívnosti, ktorá poukazuje na to, že prvostupňový orgán mohol zaslať predmetné žiadosti na začiatku daňovej kontroly. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový orgán získaval informácie a dôkazy počas celého trvania daňovej kontroly. V období trvania prerušenia daňovej kontroly nie je možné, aby prvostupňový
orgán uskutočňoval šetrenie, a preto bolo nevyhnutné, aby mu boli doručené všetky odpovede na dožiadania a uskutočnené všetky rozpracované tuzemské šetrenia.
27. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2014, v ktorom NS SR judikoval, že pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, túto námietku NS SR považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k odkazu na čl. 8 nariadenia Rady ES č. 1798/2003 NS SR (zrušené a nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010) uvádza, že tam upravená lehota sa vzťahuje na MVI, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. MVI je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, ktorý postup bol zvolený aj v prejednávanej veci, a teda daňová kontrola bola vykonaná v rámci zákonnej lehoty.
28. Z uvedeného právneho stanoviska NS SR jednoznačne vyplýva, že MVI je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly a lehota na vybavenie žiadosti o MVI je samostatná procesná lehota stanovená inými právnymi predpismi a ako taká sa nevzťahuje na daňovú kontrolu a jej nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť samotnej daňovej kontroly. Daňová kontrola preto bola prerušená riadne, zo zákonných dôvodov a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnou judikatúrou NS SR.
29. V súvislosti s námietkou napádajúcou porušenie práva žalobcu garantovaného ustanovením § 25 ods. 4 daňového poriadku byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, ako aj s námietkou napádajúcou použitie nezákonných dôkazov pre účely daňového konania výsluchom svedkov realizovaných v trestnom konaní, žalovaný dôvodil, že v preverovanom prípade prvostupňový orgán vykonal rozsiahle dokazovanie a využil všetky jemu dostupné procesné inštitúty, aby si obstaral nevyhnutné dôkazy pre správne určenie dane. Medzi takého dôkazy patria i zápisnice z výsluchov z konaní vedených orgánmi činnými v trestnom konaní a výsluchy vykonané na základe žiadosti o MVI. Žalovaný mal za to, že právo byť prítomný na výsluchu svedka podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku sa vzťahuje len na výsluchy svedkov vykonávaných podľa daňového poriadku. Toto právo sa nevzťahuje na iné procesné inštitúty daňového poriadku a ani na výsluchy vykonané v iných konaniach a podľa iných procesných predpisov. Nie je možné posudzovať zákonnosť vykonania úkonu z pohľadu procesného zákona, ktorý sa na daný úkon nevzťahuje. Takýto výklad je porušením zásady zákonnosti a právnej istoty ako základných princípov právneho štátu.
30. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti zrejmú skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, že prvostupňový orgán použil dôkazy, ktoré boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom sám vykonal rozsiahle dokazovanie, postupoval v súčinnosti so žalobcom, riadne ho o zistených skutočnostiach oboznamoval i vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. K jednotlivým sporným dôkazom uvedených v podanej žalobe sa žalovaný vyjadril už v žalovanom rozhodnutí, a preto vo svojom vyjadrení plne na ne odkazuje a trvá na správnosti svojich vyjadrení.
31. K námietke žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný pri rozhodovaní vychádzali z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, keď nevzali do úvahy dobromyseľnosť žalobcu, ktorý nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o možnom zaťažení preverovaného reťazca dodávok tovaru daňovým podvodným konaním, pričom zistenie skutkového stavu tak nezodpovedá obsahu príslušného administratívneho spisu žalovaný uviedol, že v danom prípade sa prvostupňový orgán na žiadnom mieste rozhodnutia nezmienil, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktoré je súčasťou daňového podvodu (resp. vedomosť žalobcu o ňom) z hľadiska práva Európskej únie a rozsudkov ESD, pričom rovnako žalovaný ako odvolací orgán neodôvodnil svoje rozhodnutie týmto spôsobom, ani tak neargumentoval. V danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa vnútroštátneho predpisu - zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že vykonaným dokazovaním boli zistené závažné skutočnosti, na základe ktorých nie je možné uplatnený nárok na odpočítanie dane priznať. Z evidencie správcu dane vyplýva, že dodávateľ Horatio s.r.o. v čase vystavenia faktúr pre žalobcu bol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 zákona o DPH - nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, t. j. neplatiteľ DPH. Dodávateľ Horatio s.r.o. sa stal platiteľom DPH 25.03.2013 (§ 4 zákona o DPH). V danom prípade je preto nepravdepodobné, že pri preverovaní svojho obchodného partnera, tak ako uvádza žalobca, by o tejto závažnej skutočnosti žalobca nemal vedomosť, pretože táto vyplýva z verejne dostupných informácií, ktoré žalobca mohol získať pri preverení si IČ DPH dodávateľa Horatio s.r.o. na webovej stránke Finančnej správy SR. Ďalej preverením evidenčných čísiel vozidiel, ktorými bolo deklarované dodanie tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. bolo prvostupňovým orgánom zistené, že evidenčné čísla
patrili osobným vozidlám a prepravca, pán Libor Pětvaldský, ktorého meno, priezvisko, pečiatka a identifikačné údaje sú uvedené na dokladoch CMR, poprel vykonanie prepravy, ako sa aj vyjadril, že pečiatka uvedená na CMR dokladoch nie je jeho. Žalobcom predložené CMR nie je preto možné za dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení.
32. Ohľadom deklarovaného dodania betonárskej ocele pre odberateľa BEWEGA s.r.o. podľa § 43 zákona o DPH žalovaný uviedol, že konateľ odberateľa BEWEGA s.r.o. odmietol vypovedať, odberateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, t. j. nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. K preukázaniu toho, že tovar daňový subjekt dodal českému odberateľovi, je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u českého odberateľa, ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal. Odberateľ daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal, čím nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu, t. j. jednoznačne a vierohodne nepotvrdil a nepreukázal, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, resp. tým, že odmietol vypovedať nepotvrdil a nepreukázal túto rozhodujúcu skutočnosť vôbec. Žalobca teda nepreukázal, že prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, pretože odberateľ nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal. Navyše, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že prepravca, ktorého meno, priezvisko, pečiatka a identifikačné údaje sú uvedené na dokladoch CMR - D. F., vykonanie prepravy poprel, poprel spoluprácu so žalobcom a so spoločnosťou BEWEGA s.r.o., pečiatka na prepravných dokladoch nie je jeho a okrem iného sa vyjadril, že prepravu deklarovanú na prepravných dokladoch ani nie je schopný zabezpečiť. Preverením evidenčných vozidiel bolo zistené, že ide prevažne o osobné motorové vozidlá, na ktorých deklarované množstvo tovaru ani nie je možné prepraviť.
33. Podľa názoru žalovaného v danom prípade je pre posúdenie veci rozhodujúcou skutočnosťou, že žalobca ako nadobúdateľ tovaru a zároveň ako dodávateľ tovaru nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa a dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu, z čoho následne vyplýva, že vyslovený záver prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je správny a logický. Zo žalovaného rozhodnutia je zrejmé, z akých dôvodov a na základe akých skutočností nebolo odpočítanie dane zo sporných faktúr uznané. Daňové orgány oboch stupňov poukázali na Uznesenie čvs. PPZ-891/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 07.11.2016, ktorý podporuje správnosť prijatého záveru daňovými orgánmi.
34. Ohľadom námietky napádajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s viacerými podstatnými dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že sa k namietanej neprimeranej dĺžke prerušenia daňovej kontroly vyjadril komplexne v spojení s námietkou dĺžky daňovej kontroly, a preto nebolo dôvodné sa k nej vyjadrovať opätovne. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že lehoty týkajúce sa žiadostí o MVI nemajú vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Zároveň platí, že prerušenie daňovej kontroly nie je žiadnym právnym predpisom (ani daňovým poriadkom) limitované a preto samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly je irelevantná. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade išlo o komplikovaný a rozsiahly prípad, čomu zodpovedá i samotný nález po vykonanej daňovej kontrole, a preto aj samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly je primeraná vo vzťahu k množstvu preverovaných dokladov a dôkazov i výslednému zistenému rozdielu.
35. Rovnako k námietke týkajúcej sa výsluchov svedkov sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril. V odôvodnení žalovaného rozhodnutia uviedol, že právo byť prítomný na výsluchu svedka podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku sa vzťahuje len na výsluchy vykonávané podľa daňového poriadku. Toto právo sa nevzťahuje ani na výsluchy vedené v iných konaniach, podľa iných procesných predpisov. Zápisnice z výsluchov osôb vykonaných v iných konaniach, aj napr. v trestnom konaní môžu byť v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako dôkaz pri správe daní.
36. Rovnako mal žalovaný za to, že sa vysporiadal s námietkou nevedomosti žalobcu o existencii podvodu v reťazci dodaní vysporiadal a všetky skutočnosti, ktoré preukazujú nepravdivosť žalobcovho tvrdenia o jeho dobromyseľnosti tvoria obsah žalovaného rozhodnutia.
37. Záverom žalovaný dodal, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Správnosť uvedeného záveru
preukazujú zistenia - nekontaktnosť dotknutých spoločností, nepredkladanie dokladov, nepreukázanie prepravy, vyjadrenia zúčastnených osôb, ktoré popísali celý priebeh a organizáciu podvodných reťazcov. Ich organizátorom mal byť práve žalobca. Všetky zistené skutočnosti, vykonané úkony ako aj ich následné vyhodnotenie sú uvedené v žalovanom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov je predmetná námietka podľa názoru žalovaného neodôvodnená.
38. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby.
39. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
40. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
44. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
45. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
47. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
48. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
50. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
51. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
52. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
53. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
54. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
55. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
56. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
57. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
59. Podľa článku 10 Nariadenia č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
60. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
62. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby.
63. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 335 680,20 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 277 661,59 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 58 018,61 Eur, z dôvodu nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane za prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia, deklarované na základe faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Horatio s.r.o., ako aj z dôvodu neuznania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za intrakomunitárne dodanie tovaru obchodnej spoločnosti registrovanej pre DPH v Českej republike, BEWEGA s.r.o.
64. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, v nadväznosti na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2013.
65. Správny súd prihliadol na skutočnosť, že už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 14S/100/2019, sp. zn. 14S/13/2020 a sp. zn. 20S/41/2021, ktorými za obdobných skutkových okolností a uplatnených žalobných bodov vo vzťahu k iným mesačným zdaňovacím obdobiam DPH (v rokoch 2013) správnej žalobe vyhovel a rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obdobne ako v prejednávanej veci neboli žalobcovi preskúmavanými rozhodnutiami daňových orgánov oboch stupňov uznané odpočty DPH za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa Horatio s.r.o. a nebolo uznané oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za intrakomunitárne dodania tovaru odberateľovi žalobcu BEWEGA s.r.o. so sídlom v Českej republike. V preverovaných obchodných vzťahoch boli pre všetky zdaňovacie mesačné obdobia DPH vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi žalobcu ako aj k jeho odberateľovi použité odpovede získané v rámci MVI a výpovede rovnakých svedkov.
66. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
67. Správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP, stotožniac sa so skutkovými závermi a právnymi názormi vyslovenými vo veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania v skoršom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/13/2020 zo dňa 15.10.2020, s výnimkou odôvodnení vo vzťahu k posúdeniu splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na priznanie odpočtu dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa Horatio s.r.o. a k dôvodom nepriznania tohto odpočtu dane, vo vzťahu ku zvyšku žalobných bodov poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/13/2020 zo dňa 15.10.2020 a s prihliadnutím na zhodnosť podstatných žalobných dôvodov v tejto veci so žalobnými bodmi vo vyššie uvedenom konaní, postupom podľa § 191 ods. písm. d) a f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého má ako odvolací orgán v kompetencii odstrániť vytýkané vady.
68. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa Horatio s.r.o., je potrebné mať pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH na zreteli, že v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení, t. j. v čase nákupu predmetnej betonárskej ocele žalobcom vo februári 2013 nebol tento dodávateľ žalobcu registrovaným platcom DPH, čo je absencia základnej zákonnej podmienky na priznanie odpočtu dane platiteľovi prijímajúcemu tovar od tohto dodávateľa.
69. S prihliadnutím na zákonnú podmienku vyplývajúcu z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, explicitne určujúcu, že platiteľ DPH (v tomto prípade žalobca) si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom (v tomto prípade dodávateľom Horatio s.r.o., ak by bol registrovaný ako platca pre DPH) v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, možno konštatovať, že odhliadnuc od skutkových zistení ohľadom preverenia prepravcu deklarovanej betonárskej ocele od obchodnej spoločnosti Horatio s.r.o. a ďalších skutkových zistení spochybňujúcich reálny základ deklarovaného nadobudnutia tovaru od tohto dodávateľa žalobcu, za jediný a podstatný zákonný dôvod nepriznania odpočtu dane možno celkom opodstatnene označiť nespornú skutočnosť vyplývajúcu z evidencie príslušného správcu dane, že dodávateľ žalobcu Horatio s.r.o. bol registrovaný pre DPH až dňa 25.03.2013, teda v čase uskutočnenia predmetných dodávok tovaru v mesiaci február 2013 nebol platcom DPH oprávneným vystavovať faktúry za dodanie tovaru s DPH a jeho odberatelia nemali oprávnenie na odpočet jemu zaplatenej DPH za prijaté plnenia, pretože nebola splnená podmienka jeho registrácie pre DPH, teda nebol platcom DPH pre účely aplikácie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
70. V tomto ohľade možno vyhodnotiť posúdenie správcu dane a žalovaného vo vzťahu k otázke splnenia, resp. nesplnenia hmotnoprávnych zákonných podmienok na odpočet dane žalobcu z titulu nákupu tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. za vecne správne a súladné so zákonom o DPH.
71. Námietku napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k odvolacej námietke neefektívneho prerušenia daňovej kontroly správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, pričom v súlade s ustanovením § 140 Správneho súdneho poriadku k právnemu posúdeniu dôvodov žaloby poukazuje na odôvodnenie skoršieho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/13/2020 zo dňa 15.10.2020 vo veci tých istých účastníkov konania, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a relevantnú časť z jeho odôvodnenia nižšie cituje. Zároveň správny súd konštatuje, že v súvislosti so žalobnými bodmi napádajúcimi neprimeranú dĺžku daňovej kontroly v dôsledku jej neefektívneho prerušenia, ako aj bodmi napádajúcimi použitie výpovedí svedkov v daňovom konaní, ktoré boli získané v rámci trestného konania, sa správny súd taktiež stotožňuje s právnym posúdením dôvodnosti týchto žalobných bodov v odôvodnení skoršieho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/13/2020 zo dňa 15.10.2020 vo veci tých istých účastníkov konania, z ktorého odôvodnenia relevantnú časť taktiež cituje:
„ Správny súd prioritne posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca namietal dĺžku a neefektívnosť prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 8201105/5/399835/2014 zo dňa 12.05.2014, ktorým správca dane prerušil podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku daňovú kontrolu začatú dňa 24.06.2013 a to odo dňa 15.05.2014 s tým, že táto bola prerušená do dňa zaslania poslednej odpovede na žiadosti o MVI, t. j. do dňa 10.02.2016. Nosnými žalobnými námietkami, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly boli, že správca dane prerušil daňovú kontrolu takmer po 11 mesiacov jej trvania zneužijúc tento inštitút; ďalej, že správca dane mal v daňovej kontrole pokračovať po uplynutí lehôt stanovených v Nariadení č. 904/2010, ako aj v zákone č. 442/2012 Z. z., konkrétne v ustanovení § 6 ods. 5, nakoľko ich uplynutím, uplynul dôvod prerušenia daňovej kontroly, a preto mal správca dane podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku v daňovej kontrole pokračovať; a tiež, že správca dane neuviedol resp. nekonkretizoval relevantné závery zistené na základe žiadosti o MVI, ktorej odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 10.02.2016, resp. nekonkretizoval dôvodnosť, resp. nutnosť MVI.
Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane zaslal spolu šesť žiadostí o MVI, konkrétne išlo o žiadosť č. 9201402/5/4560318/13/LehS zo dňa 11.10.2013 (čiastočnú odpoveď správca dane prijal dňa 26.05.2014, konečná odpoveď bola zaslaná dňa 10.02.2016, pričom táto žiadosť sa týkala odberateľa žalobcu a to spoločnosti NUBARRON, a.s.), ďalej o žiadosť č. 9201402/5/4560970/13/LehS zo dňa 13.11.2013 (odpoveď správca dane prijal dňa 26.05.2014, túto žiadosť urgoval dňa 17.03.2014, pričom táto sa týkala odberateľa žalobcu a to spoločnosti BEWEGA s.r.o.); ďalej o žiadosť č. 9201402/5/1682050/14/LehS zo dňa 07.05.2014 (odpoveď správca dane prijal dňa 03.09.2014, táto sa týkala dopravcu D. F.); ďalej o žiadosť č. 9201402/5/1832960/14/Jk zo dňa 12.05.2014 (odpoveď správca dane prijal dňa 02.12.2014, táto sa týkala spoločnosti Ferrocel s.r.o.); ďalej o žiadosť č. 9201402/5/1853746/14/Jk zo dňa 13.05.2014 (odpoveď správca dane prijal dňa 26.11.2014, táto sa týkala spoločnosti Probe Invest s.r.o.); a žiadosť č. 9201402/5/1872621/14/LehS
zo dňa 14.05.2014 (odpoveď správca dane prijal dňa 03.09.2014, táto sa týkala spoločnosti SLOVMIX s.r.o.).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to najmä na skutočnosť týkajúcu sa samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly a absencie náležitého odôvodnenia potreby získania požadovaných informácii prostredníctvom MVI na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu si správny súd dovolí citovať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/59/2018 zo dňa 25.09.2019, v ktorom sa najvyšší súd rovnako venoval dĺžke prerušenia daňovej kontroly v nadväznosti na výsledky MVI vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bodoch 53 až 55 odôvodnenia svojho rozsudku skonštatoval nasledovné :
53. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane obdržal prevažnú väčšinu odpovedí na medzinárodné dožiadanie do konca prvého polroka 2014. Výnimku tvorila žiadosť adresovaná maďarskej daňovej správe, kde bola odpoveď doručená dňa 02.06.2014 a žiadosť adresovaná rakúskej daňovej správe, kde bola odpoveď doručená až dňa 26.01.2015. Napriek uvedenému správca dane pokračoval v konaní až dňa 26.01.2015 a rozhodol až dňa 29.11.2015. V danej veci tak nebola dodržaná maximálna lehota na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (uvedená v § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z.) a uvedená skutočnosť nesmie byť na ťarchu práv žalobkyne, pretože by to malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.
54. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým z dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnej sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, že obzvlášť dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti s cieľom zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci správca dane rozposlal jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií až po viac ako 8 mesiacoch od začatia daňovej kontroly a od ústneho pojednávania, na ktorom sa dozvedel o obchodoch žalobkyne, ktoré neskôr prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preveroval, t.j. až v čase blížiaceho sa uplynutia jednoročnej lehoty stanovenej na realizáciu daňovej kontroly. Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu zintenzívňuje nevyhnutnosť náležitého odôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobkyne.
55. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a prekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, aby vo svojich rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne odôvodnili, aké zistenia z tohto postupu vyplynuli a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Z dôvodu, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie daňovej kontroly a aké boli zistenia z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnených počas tohto prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly, prišiel kasačný súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, a teda trpia vadou nepreskúmateľnosti.“
V súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu MVI Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019 v bodoch 66 až 70 skonštatoval nasledovné :
66. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do
jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia Rady ES (č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003) o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 - prepracované znenie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 46/2015 z 27. júla 2016).
67. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom kontexte zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
68. Opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.
69. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správa dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).
70. V kontexte vyššie uvedeného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.“
Vychádzajúc z citácie predmetných rozsudkov najvyššieho súdu správny súd súčasne dodáva, že najvyšší súd v nich nekonštatoval skutočnosť namietajúcu žalobcom a to, že po uplynutí lehôt stanovených v Nariadení č. 904/2010, ako aj v zákone č. 442/2012 Z. z. (§ 6 ods. 5) dochádza automaticky k pominutiu dôvodu prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, čo má za následok, že správca dane pokračuje v daňovej kontrole. Preto sa správny súd nestotožňuje so záverom žalobcu, že po uplynutí stanovených lehôt pominula prekážka prerušenia daňovej kontroly, ktorý záver žalobca podložil aj konkrétnymi rozsudkami správnych súdov, ktoré však nemajú povahu ustálenej rozhodovacej praxe.
Čo je ale pre správny súd zásadné, najvyšší súd v oboch citovaných rozsudkoch poukázal na zásadnú skutočnosť, ktorú však správca dane, ako aj žalovaný v danom prípade opomenuli. Konkrétne ide o to, že v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií musia daňové orgány v rámci rozhodnutí, poukázať a zdôvodniť nutnosť získania určitých informácií prostredníctvom MVI s tým, že je nevyhnutné a to najmä z dôvodu dĺžky prerušenia daňovej kontroly uviesť, aké konkrétne zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. V danom prípade je nevyhnutné sa zamerať na žiadosť o MVI č. 9201402/5/4560318/13/LehS zo dňa 11.10.2013, ktorej odpoveď bola doručená dňa 10.02.2016 a to práve s poukazom na skutočnosť, že správca dane už dňa 05.05.2014 disponoval informáciami o preprave tovaru spoločnosti NUBARRON, a.s.
Pokiaľ ide o ďalšie čiastkové námietky týkajúce sa samotného prerušenia daňovej kontroly, správny súd tieto vyhodnotil za nedôvodné. Daňový poriadok nelimituje správcu dane, pokiaľ ide o zaslanie žiadostí o MVI s tým, že v danom prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie vo vzťahu k spoločnostiam Probe Invest s.r.o., SLOVMIX, s.r.o. a Ferrocel s.r.o. práve na základe skutočností, že dodanie predmetného tovaru žalobcovi bolo dôvodne spochybnené, a preto bolo potrebné prostredníctvom MVI vypočuť konateľov týchto spoločností a zaobstarať ďalšie doklady a informácie, pričom vykonanie dožiadaní vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam správny súd považuje za efektívne. Naviac správca dane podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery z týchto dožiadaní a ich význam pre správne určenie dane. Pokiaľ ide o zaslanie žiadostí o MVI vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru správny súd poukazuje na to, že správca dane zasielal žiadosti o MVI po uplynutí troch a štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, konkrétne dňa 11.10.2013 (spoločnosť NUBARRON, a.s.) a 13.11.2013 (spoločnosť BEWEGA s.r.o.), čo sa správnemu súdu nejaví ako oneskorené konanie zo strany správcu dane, naviac vo vzťahu k spoločnosti BEWEGA s.r.o. mal správca dane k dispozícii odpoveď už dňa 26.05.2014, t.j. po 9 dňoch odo dňa prerušenia daňovej kontroly.
Problematickou preto zostáva výlučne žiadosť o MVI č. 9201402/5/4560318/13/LehS zo dňa 11.10.2013, ktorej odpoveď bola doručená dňa 10.02.2016. Práve vo vzťahu k uvedenej žiadosti o MVI bude potrebné, aby správca dane náležite zdôvodnil nutnosť získania informácií prostredníctvom MVI na správne a úplné určenie dane vo vzťahu k spoločnosti NUBARRON, a.s.
Záverom k uvedenej námietke správny súd ešte dodáva, že môže byť veľmi problematické vyhodnotenie dôkazov aj bez výsledkov dožiadania v prípade intrakomunitárnych obchodov a to z dôvodu, že to môže byť práve žalobca, ktorý na svoju obranu bude namietať nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nespolupráce dožiadaného daňového orgánu. Preto je nevyhnutné posudzovať individuálne a prísne konkrétne skutočnosti daného prípadu a vždy nájsť určitý modus operandi pri posudzovaní dĺžky vybavenia žiadosti o MVI, nakoľko pri zovšeobecňovaní podmienok, za akých sa má dĺžka prerušenia daňovej kontroly považovať už za neprimeranú, môže nastať situácia, že správca dane nebude na vybavenie žiadosti o MVI čakať a daň určí na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, čo na strane druhej môže byť na ťarchu daňového subjektu v podobe neunesenia dôkazného bremena. Rovnako je potrebné zopakovať, že prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly, pričom práve v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti daňovým subjektom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane.
.....
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vo vzťahu k výsluchom konkrétnym osôb, či už v rámci MVI alebo v rámci trestného konania, bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky, (§ 25 ods. 4 daňového poriadku) tak k uvedenému správny súd aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019 uvádza, že podklady získané na základe MVI, ako aj z trestného konania, nie sú samé o sebe dôkazom, ale len informáciou, ktorá musí byť následne verifikovaná riadne vykonaným dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom. Tiež je rozhodujúce, aby skutočnosti získané prostredníctvom MVI mali podporu v iných vykonaných dôkazoch, ktorú skutočnosť mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázanú. S poukazom na uvedené, správny súd zastáva názor, že v prípade výsluchov osôb prostredníctvom MVI, ako aj v rámci trestného konania nemohlo zo strany správcu dane dôjsť k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku.“
72. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho daňového orgánu náležite odôvodniť nutnosť získania konkrétnych informácií prostredníctvom MVI s tým, že je nevyhnutné, a to najmä z dôvodu dĺžky prerušenia daňovej kontroly, uviesť, aké konkrétne zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. V danom prípade je nevyhnutné sa zamerať na žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014, ktorej odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 17.06.2016.
73. Pokiaľ ide o záver žalovaného ohľadom nedostatku vierohodnosti tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti o existencii podvodu v reťazci jednotlivých dodávok tovaru (ods. 10 na str. 28 rozhodnutia), ako aj vo vzťahu k záveru žalovaného o zapojení sa žalobcu do obchodného reťazca za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov, tzv. zneužitie práva ( ods. 11 na str. 28 rozhodnutia žalovaného), ako aj k záveru žalovaného o neexistencii deklarovaného tovaru (v tom istom odseku str. 28 rozhodnutia), tieto závery bude potrebné v kontexte vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bližšie a presvedčivo odôvodniť prostredníctvom úvahy konajúceho daňového orgánu. Napríklad už samotné preukázanie skutočnosti o neexistencii tovaru, teda predmetu deklarovaných zdaniteľných plnení, resp. plnení oslobodených od dane podľa § 43 zákona o DPH, je dôvodom na nepriznanie uplatnených nárokov žalobcu voči štátnemu rozpočtu pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na ich priznanie, avšak za predpokladu presvedčivého a logického odôvodnenia rozhodnutia, spočívajúceho v logickom vyhodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, t. j. z ktorého dôkazu, akú skutočnosť konajúci správny orgán vyvodzuje, ako tú-ktorú skutočnosť vyhodnocuje z hľadiska jej vierohodnosti, pravdivosti vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam a tvrdeniam žalobcu a podobne.
74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
75. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
76. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
77. 112. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).