Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-24-2017.pdf
PDF · 135.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: B.. B. I., C.. XX.X.XXXX, S. I. XX, S., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov 28, Štefánikova 61, Bardejov, IČO: 37 939 378, právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237, o návrhu na určenie neplatnosti rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu na Š.C. P. XX v S. konanej dňa 3.7.2017 a náhrady trov konania takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.11.2017 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzach Spoločenstva vlastníkov bytov XX bytového domu na Š. P. XX A. S., a to voľby predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a členov rady spoločenstva vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 3.7.2017, ako aj voľby člena rady spoločenstva vlastníkov bytov A. N. na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 5.10.2017. Zároveň žiadal, aby súd uložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu nachádzajúcom sa na Š. P. XX A. S. vykonať novú voľbu predsedu a členov rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ďalej žiadal, aby súd uložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov prijať rozhodnutie o spravovaní na základe zmluvy o výkone správy.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov XX, ktorá sa uskutočnila dňa 5.10.2017 bol A. N. v novej (opakovanej) voľbe zvolený za člena rady Spoločenstva vlastníkov bytov XX (ďalej aj „SVB“). Proti jeho zvoleniu hlasoval len žalobca, dvaja sa zdržali a 22 boli za. K novej voľbe došlo z jeho iniciatívy a po zaregistrovaní R. B. ako nového predsedu O. XX, ktorého písomne upozornil listom z 11.9.2017, že voľba A. N. za člena rady na schôdzi 3.7.2017 bola v rozpore s § 14 ods. 6 zákona č. 205/2014 Z.z., keďže ako kandidát na volenú funkciu bol zároveň splnomocnený vlastníkmi 4 bytov a 3 nebytových priestorov a žiadal o uskutočnenie novej voľby člena rady SVB XX. Podľa žalobcu voľba člena rady SVB XX A. N. bola spojená s nezrovnalosťami, keď v snahe vyhnúť sa porušeniu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 205/2014 Z.z. bola za 3 byty a 3 nebytové priestory splnomocnená už iná osoba (Y.. X.. A. V.), aby A. N. mohol kandidovať, pritom nikto na schôdzi neoznámil, či bolo zrušené jeho predošlé splnomocnenie. Je teda možné, že od jedného splnomocniteľa (W. W.) boli vydané pre rovnaký účel splnomocnenia dvom osobám (bez zrušenia toho staršieho). Okrem toho jedno splnomocnenie na schôdzi 5.10.2017 zostalo aj tak „v rukách“ A. N., čo potvrdzuje jeho podpis na prezenčnej listine
pri byte XX (S. J. W. D.), ktorý dodatočne preškrtli, pretože napriek tomu, že sa splnomocnenia A. N. na schôdzi od predsedu domáhal, nebolo k dispozícii. Podľa žalobcu zásadným problémom z hľadiska voľby orgánov SVB XX je schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 3.7.2007, na základe ktorej došlo k zmene registrácie predsedu. Zápisnica z tejto schôdze neuvádza, že splnomocnenia neboli predložení na začiatku schôdze v zmysle § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ani na jeho požiadanie ako vlastníka bytu. Na uvedené upozornil listom, ktorý ako štatutár (do 30.6.2013 aj predseda) SVB XX súčasne s návrhom na zápis zmeny predsedu spoločenstva odoslal Okresnému úradu v M., odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý vedie register spoločenstiev v rámci kraja. Napriek tomu došlo k registrácii novozvoleného predsedu s tým, že za pravdivosť priebehu schôdze zodpovedá zapisovateľ a overovatelia zápisnice. Podľa žalobcu je dôvodom podania žaloby dlhodobá problematická činnosť SVB XX. Naposledy zvolený predseda sa vzdal funkcie k 30.6.2013, radou poverená predsedníčka urobila to isté k 4.6.2014 a odvtedy až do 3.7.2017 (viac ako 3 roky) nikto neviedol spoločenstvo a nezabezpečoval správu bytového domu na Š. XX A. S.. Ďalej uviedol, že jedna skupina vlastníkov bytov presadzuje svoje záujmy a je nemožné ich prehlasovať, aby sa dosiahol výkon správy zmluvou o výkone správy so správcom. Nie sú dodržiavané podľa jeho názoru ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žaloba je v prvom bode podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehote, v druhom bode nedôvodní a v treťom a štvrtom bode bez právneho základu. Pokiaľ sa jedná o uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa 3.7.2017, zo zápisnice vyhotovenej a zverejnenej dňa 5.7.2017 vyplýva, že žalobca sa v každom prípade hlasovania zdržal, teda nebol prehlasovaný a nemá právo žalobu podať. Výsledok hlasovania bol žalobcovi oznámený ihneď, nakoľko bol na schôdzi prítomný, teda nepodal žalobu v zákonom stanovenej lehote od oznámenia výsledkov, t.j. do 4.8.2017, odkedy sa o výsledku dozvedel. Pokiaľ sa jedná o uznesenia o opakovanej voľbe A. N. za člena rady mal za to, že na základe podnetu žalobcu došlo k opakovanej voľbe tohto člena, pričom vytýkané nedostatky boli odstránené a za člena rady bol A. N. zvolený platne. Skúmanie skoršieho plnomocenstva nemá právny význam, nakoľko je zrejmé, že za zvolenie hlasoval splnomocnenec Y.. X.. V.. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bol hlas pána D. zarátaný v prospech voľby N.. Navyše pán N. bol za člena rady zvolený dostatočným počtom hlasov aj bez pričítania hlasu pána D.. Žaloba je preto podľa žalovaného nedôvodná aj v druhom bode. S poukazom na argumenty podané k bodom 1 a 2 nie je potrebné vykonať opakovanú voľbu, čo by nebolo možné ani, ak by súd zrušoval niektoré z rozhodnutí. Podľa žalovaného nie je v kompetencii súdov o uvedenom rozhodovať, keďže právomoc zvolať schôdzu je daná kvalifikovanej väčšine vlastníkov (1/4 všetkých), pokiaľ ich požiadavke na zvolanie schôdze nevyhovie správca, či predseda/rada v stanovenej lehote, o čom musí mať žalobca vedomosť, nakoľko uvedené spomína v predložených písomnostiach adresovaných žalovanému a orgánu registrácie. Podľa žalovaného nie je možné, aby súd autoritatívne uložil prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vlastníkom. Kompetencia súdu je daná iba pri prehlasovaní na ochranu menšiny, či jednotlivca, nie vnucovania individuálnych požiadaviek. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.7.2018 uviedol, že nie je pravda, že sa na súd obrátil nie ako prehlasovaný vlastník bytu na schôdzi dňa 3.7.2017, ale ako štatutár, ktorý bol povinný podať žiadosť o zapísanie zmeny predsedu spoločenstva v registri. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vedomý si porušenia tohto ustanovenia sa zdržal hlasovania. K bodu 2 žaloby uviedol, že sa na súd obrátil ako prehlasovaný vlastník na schôdzi konanej dňa 5.10.2017. Mal za to, že je potrebné vykonať opakovanú voľbu predsedu a členov rady SVB XX. Na margo námietky žalovaného ohľadom kompetencie súdu uložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov vykonať novú voľbu predsedu a členov rady a tiež povinnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov prijať rozhodnutie o spravovaní bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uviedol, že o uvedené požiadal súd nie preto, aby súd niečo niekomu autoritatívne vnucoval, ale preto, aby rozhodol, či voľby predsedu a členov rady SVB XX prebehli v súlade so zákonom. Ďalej spomenul, že výkon správy nebol realizovaný riadne, absentovalo vyúčtovanie použitia financií fondu, prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovanie úhrad za plnenia za jednotlivé byty a nebytové priestory. 5. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k.. 6C/24/2017-67 zo dňa 17.4.2019 rozhodol tak, že zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Pokiaľ sa jedná o prvý bod žaloby treba poukázať na citované ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podľa ktorého v tomto prípade je podmienkou aj to, aby žaloba o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov bola podaná v zákonom stanovenej lehote, inak musí súd žalobu zamietnuť, pretože právo vlastníka obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov zaniká. Žalobca ako vlastník mal
právo obrátiť sa na súd s takouto žalobou do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania. Žalobca podal žalobu na súd dňa 3.11.2017. Zo zhodných tvrdení strán sporu plynie, že žalobca mal vedomosť o výsledku hlasovania schôdze konanej dňa 3.7.2017, keďže sa jej zúčastnil a o výsledkoch hlasovania vedel (mu boli oznámené), keďže sám uvádza, že dňa 14.7.2017 adresoval Okresnému úradu v M. list o pomeroch na SVB XX a o priebehu schôdze. Žalobca naviac vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného namietal, že nepodal žalobu ako prehlasovaný vlastník, ale ako štatutár, pričom zákonodarca v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vymedzuje ako osobu aktívne legitimovanú na podanie žaloby osobu prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Na základe zhodných tvrdení strán sporu mal teda súd za preukázané, že výsledky hlasovania boli oznámené vlastníkom bytov a nebytových priestorov dňa 3.7.2017, preto ohľadne tejto okolnosti už nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Žaloba tak mala byť podaná do 30 kalendárnych dní, teda najneskôr dňa 2.8.2017 (vrátane), čo preukázateľne podaná nebola, a preto právo žalobcu obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 3.7.2017 bytov zaniklo a neskôr podanú žalobu súd z dôvodu preklúzie práva zamietol. (pozn. k oznámeniu o výsledkoch hlasovania, a to, že ak by sa aj nemohol žalobca o výsledku hlasovania dozvedieť, podľa § 14 ods. 8 zákona sa má právo obrátiť na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká v priebehu konania, preto aj prípadná dlhšia prekluzívna lehota pri konanej schôdzi dňa 3.7.2017 by uplynula). Pokiaľ sa jedná o druhý bod žaloby, a to o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konkrétne hlasovania o voľbe člena rady SVB XX A. N. na schôdzi konanej dňa 5.10.2017, súd z listu vlastníctva č. XXXXX zistil, že bytový dom má XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na predmetnej schôdzi konanej dňa 5.10.2017 sa zúčastnilo XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom rozhodnutie o zvolení A. N. za člena rady bolo prijaté s tým, že za toto rozhodnutie hlasovalo XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dvaja sa zdržali (I., N.) a žalobca bol proti. Zo splnomocnenia zo dňa 4.10.2017 plynie, že vlastníčka bytu W. W. splnomocnila vlastníka bytu A. V. na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích práv na schôdzach vlastníkov bytov, spojených s vlastníctvom bytu č. 24, č. XX zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. S. nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX na Š. XX A. S.. Zo splnomocnenia zo dňa 4.10.2017 plynie, že W. W., konateľ spoločnosti XJ O..U..L.., O. O.Í. Š. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXX a konateľ spoločnosti J. O. O..U..L.., O. O. Š. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXXX, splnomocnila vlastníka bytu A. V. na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích práv na schôdzach vlastníkov bytov, spojených s vlastníctvom bytu č. XX a nebytových priestorov č. XX, č. XX, č. XX zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. S. nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX na Š. XX v S.. Z uvedeného je zrejmé, že voľba člena rady bola vykonaná nadpolovičnou väčšinou nielen prítomných, ale všetkých vlastníkov bytov, preto podľa názoru súdu došlo k platnému uzneseniu sa na voľbe členov rady a predsedu spoločenstva tak ako sa na tom dohodla nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Pokiaľ sa jedná o žalobu v časti bodov, ktorou žalobca požadoval vykonanie opakovanej voľby a tiež prijať uznesenie, ktorým by bola schválená zmena správy bytového domu vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení otázka právomoci rozhodovať vo veciach voľby spôsobu správy bytového domu je na vôli vlastníkov bytov, ktorá patrí do výlučnej kompetencie vlastníkov bytov. V právomoci súdu je posudzovať námietky vo vzťahu k zákonnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov bytov a to na ochranu menšiny pri prehlasovaní, avšak nemožno uvedeným spôsobom vnucovať požiadavky jednotlivca. Zákonodarca jasne v ustanovení § 14a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vymedzil, kedy a kto zvoláva schôdzu („Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.“). Obdobne pokiaľ sa jedná o zmenu spôsobu správy bytového domu, tá je tiež v kompetencii vlastníkov bytov, kde je v ustanovení § 14b ods. 1 spomenutého zákona uvedené, že sú to práve vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí takéto rozhodnutia prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nakoľko súdu neprináleží vnucovať vôľu vlastníkom bytov a zasahovať do autonómie vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Súd je oprávnený rozhodovať o určení neplatnosti či o zrušení prijatých rozhodnutí a je oprávnený preskúmavať prijaté rozhodnutia a existuje viacero možností, kedy sa môžu vlastníci obrátiť s návrhom na preskúmanie rozhodnutia na súd, ale v prejednávanej veci nemožno rozhodnutím súdu vnútiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov (ktorí koniec koncov nie sú ani stranami tohto sporu) prijať rozhodnutie a hlasovať určitým spôsobom na schôdzi vlastníkov bytov, keďže ich prijaté rozhodnutia sú výsledkom procesu kolektívneho rozhodovania, sú vôľou vlastníkov bytov a ide o rozhodovanie a rozhodovací proces určitej skupiny oprávnených subjektov formou hlasovania ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa formy hlasovania. Pokiaľ žalobca má za to, že je potrebné realizovať zmeny v správe bytového domu, resp. realizovať zmenu v personálnom
obsadení orgánov spoločenstva, má možnosť využiť postup podľa § 14a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a iniciovať spolu so štvrtinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo na schôdzi, ktorá je konaná minimálne raz ročne , svoje požiadavky ohľadom zmeny v obsadení orgánov spoločenstva na schôdzi vlastníkov bytov. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nie je možné súdom autoritatívne uložiť prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vlastníkom, tá sa týka predovšetkým ochrany menšiny pri prehlasovaní, čo aj pojmologicky zákonodarca vymedzil výrazom „prehlasovaný vlastník“ a nie vnucovania individuálnych požiadaviek. Záverom sa opätovne žiada pripomenúť, že prioritne sa námietky žalobcu týkali fungovania bytového domu, nevysporiadaných nedoplatkov za predchádzajúce účtovné obdobia, ale tieto neboli predmetom tohto konania. Na základe uvedeného súd teda žalobu zamietol.“ 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 23Co/96/2019-118 zo dňa 24.6.2020 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu na Š. P. XX A. S. konanej dňa 03.07.2017 o voľbe predsedu spoločenstva a členov rady spoločenstva a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že „z tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca za dôvod neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi dňa 03.07.2017 považuje skutočnosť, že na schôdzi dňa 03.07.2017 splnomocnenia zastúpených vlastníkov bytov neboli predložené na začiatku schôdze, a to ani na požiadanie žalobcu ako vlastníka bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu každý z vlastníkov bytov môže spochybňovať platnosť rozhodnutí Spoločenstva vlastníkov bytov z toho dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky zvolania a vedenia schôdze, uznášaniaschopnosti schôdze, ako aj z dôvodu nedostatkov pri hlasovaní. V danom prípade žalobca takúto skutočnosť tvrdil vo vzťahu k schôdzi konanej dňa 03.07.2017 - tvrdil, že nebolo dodržané ustanovenie § 14 ods. 6 zákona 205/2014 Z.z. V takomto prípade nie je relevantná lehota 30 kalendárnych dní na podanie žaloby podľa § 14 ods. 8 zákona 182/1993 Z.z., lebo sa nejedná o žalobu prehlasovaného vlastníka (vychádzajúcu z toho, že hlasovanie je platné, ale vlastník s výsledkom hlasovania nesúhlasí), ale o žalobu o neplatnosť rozhodnutia (z dôvodu rozporu so zákonom). Zo zápisnice na č.l. 9 a nasl. spisu vyplýva, že sa žalobca predloženia splnomocnení dožadoval, pričom zo zápisnice nevyplýva, že splnomocnenia boli predložené. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, pretože mal za to, že žaloba je podaná po uplynutí 30 dňovej lehoty. Neuvedenie podstatných skutkových zistení a ich právneho posúdenia ukracuje právo strany uskutočňovať jej procesné práva. Preto odvolací súd rozhodnutie v tejto časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vykonaná navrhnuté dôkazy a zaujme postoj k tomu, či vlastníci bytov splnomocnili iného vlastníka na hlasovanie na schôdzi dňa 03.07.2017, či tieto splnomocnenia boli predložené na začiatku schôdze, resp. na požiadavku žalobcu. Ak splnomocnenia neexistovali, resp. neboli predložené na požiadanie žalobcu, potom hlasovanie na schôdzi dňa 03.07.2017 je v rozpore so zákonom a môže byť vyhlásené za neplatné. Dôkazná povinnosť preukázať existenciu splnomocnení a ich predloženie je na žalovanom, pretože žalobca nemôže preukazovať, že sa skutočnosť nestala. Ust. § 14 ods. 6 ustanovuje, že kandidáti na volené funkcie v spoločenstve nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. Následok porušenia tohto ustanovenia nie je ten, že takáto osoba nemôže kandidovať, následkom je neplatnosť splnomocnenia. V danom prípade aj pokiaľ pri voľbe dňa 05.10.2017 bol A. N. splnomocnený jedným vlastníkom bytu, nemá to za následok, že nemohol byť zvolený. Následok bol ten, že na toto splnomocnenie pri hodnotení hlasovania nebolo možné prihliadať. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že vo voľbe dňa 05.10.2017 bol dostatočný počet hlasov za voľbu A. N., pričom nie je oprávnená odvolacia námietka, že už samotné splnomocnenie pre A. N. spôsobovalo nemožnosť jeho zvolenia.
7. Žalovaný vo vyjadrení k rozsudku súdu druhej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru je ďalšie dokazovanie nadbytočné, keďže sa netýka základných predpokladov, ktoré umožňujú súdny prieskum platnosti hlasovania. Predmetom opätovného skúmania má byť otázka predloženia plnomocenstiev, ktoré žalobca spochybnil u splnomocnenca A. N.. Nie je zrejmé, na akom základe by mali byť preskúmavané ďalšie splnomocnenia, pokiaľ to žalobca na schôdzi ani v zápisnici nenamietal. U splnomocneného N. sa jedná celkom o 6 plnomocenstiev, ako to plynie zo zápisnice z 03.07.2017 a to za byty č. XX, XX,XX a nebytové priestory (celkom X a to č. XX, XX X. XX). Na preukázanie predloženia plnomocenstiev navrhol vypočuť A. N., A. V., R. Č. X. Y.. B. V., t.j. osobu zapisovateľa a overovateľov
zápisnice. Žalovaný ďalej uviedol, že R. B. už nie je vlastníkom bytu a jeho funkciu prebral Y.. B. Š. a taktiež došlo k novej voľbe členov rady. 8. Žalobca vo vyjadrení doručenom na pojednávaní dňa 24.3.2021 spomína, že v úvode rozpravy na schôdzi dňa 3.7.2017 k programu schôdze žiadnu pripomienku nevyslovil, ale žiadal nahliadnuť do splnomocnení. Okrem jedného splnomocnenia, žiadne iné splnomocnenia na začiatku schôdze ani v jej priebehu predložené neboli. V zápisnici zo dňa 3.7.2017 nie je žiadna zmienka o tom, že požiadal o nahliadnutie do splnomocnení, čo nebolo možné, keďže neboli k dispozícii. Vtedy oznámil, že schôdza nemôže byť (bez doložených plnomocenstiev) právoplatná a že sa z uvedeného dôvodu zdrží všetkých hlasovaní s výnimkou hlasovania za vlastný návrh, ktorý predloží, aby z tejto schôdze poverili vlastníci bytov a nebytových priestorov registráciou v prípade zvolenia nového predsedu, už len jeho. Zároveň prítomným dal na vedomie, že podnikne iné kroky, aby zabránil registrácii takto zvoleného predsedu. R. B. nebol navrhnutý na predsedu pred schôdzou a ani na schôdzi, neuviedol, kto ho navrhol, kedy a prečo. V rozpore s tým, čo je uvedené v zápisnici nebol nikto navrhnutý ani za člena rady. Z XX „prítomných“ všetci zvolení „kandidáti“ získali podľa zápisnice XX hlasov. Hlasovania sa zdržali samotní kandidáti pri ich voľbe a I., proti nebol nikto. Potrebný počet hlasov na zvolenie v skutočnosti nemohol získať nikto, pretože hlasy z nepredložených splnomocnení (X A. N., X B. Š.) je potrebné odpočítať od čísla XX a nie ich pripočítať k počtu reálne hlasujúcich. K zápisu novozvoleného predsedu R. B. do registra spoločenstiev nemalo vôbec dôjsť. Potrebné je urobiť porovnanie zápisníc zo dňa 3.7.2017, tej ktorá tvorí súčasť súdneho spisu a tej, ktorú predložil R. B. na zápis zmien do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 9. Z listu o situácii na SVB XX zo dňa 11.9.2017 plynie, že žalobca požiadal predsedu SVB XX o vykonanie novej voľby členov rady SVB XX, o riešenie bezdôvodného obohatenia v rokoch 2004-2011 a schválenie záväznej časovej postupnosti pre vysporiadanie dodatočného konečného vyúčtovania za rok 2011, opraveného konečného vyúčtovania za rok 2010 a II. polrok 2009, dodatočného konečného vyúčtovania za I. polrok 2009, o informáciu o hospodárení SVB XX v roku 2008 a o organizačné a technické záležitosti súvisiace s registrovaním nového predsedu SVB XX a odovzdaním administratívnej, technickej a účtovnej agendy. 10. Zo splnomocnenia zo dňa 16.6.2017 plynie, že vlastníčka bytu W. W., I. O. XJ O..U..L.., O. O. Š. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXX a konateľ spoločnosti J. O. O..U..L.., O. O. Š. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXXX, splnomocnila vlastníka bytu A. N. na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích práv na schôdzach vlastníkov bytov, spojených s vlastníctvom bytu č. XX a nebytových priestorov č. XX, Č.. XX, Č.. XX zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. S. nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX C. Š. XX A. S.. Zo splnomocnenia zo dňa 16.6.2017 plynie, že vlastník bytu S. J. W. D., C.. X.XX.XXXX splnomocnil vlastníka bytu A. N. na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích práv na schôdzach vlastníkov bytov, spojených s vlastníctvom bytu č. XX zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. S. nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX na Š. XX A. S.. 11. Z prezenčnej listiny zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 3.7.2017 a zo zápisnice z uvedenej schôdze plynie, že sa na nej zúčastnilo XX vlastníkov, resp. splnomocnených zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na uvedenej schôdzi konanej dňa 3.7.2017 bolo prijaté rozhodnutie, ktorým bol R. B. zvolený za predsedu SVB XX počtom hlasov XX, pričom zdržali sa X vlastníci, a to žalobca a volený kandidát R. B.. Následne boli prijaté rozhodnutia o zvolení členov rady, a to X. J., A. N. X. B. S., všetci zhodne po XX hlasov s tým, že žalobca a každý volený člen rady sa pri hlasovaniach zdržal. 12. Riadiac sa názorom súdu druhého stupňa súd vykonal dokazovanie, či vlastníci bytov splnomocnili iného vlastníka na hlasovanie na schôdzi dňa 03.07.2017, či tieto splnomocnenia boli predložené na začiatku schôdze, resp. na požiadavku žalobcu a za tým účelom vypočul žalovaným navrhovaných svedkov A. N. X. B. V.. 13. Podľa § 14 ods. 1-9 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 31.10.2018 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. 14. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
15. Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. 16. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec. 17. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, okrem hlasovania o veci, pri ktorej sa vyžaduje dvojtretinová väčšina. Ak sa o veci rozhodovalo dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pri hlasovaní do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 18. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu. 19. Písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.
20. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu 15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. 21. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. 22. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 23. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň je aj povinný zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať na schôdzi vlastníkov v bytovom dome alebo na zhromaždení, rozhodovať aj písomným hlasovaním. 25. Svedok A. N. po zákonnom poučení uviedol, že schôdzu zvolali kvôli havarijnému stavu bytového domu. Nik nemal záujem o funkciu predsedu SVB, preto boli radi, že sa na to podujal pán R.K. B.. Na schôdzu dňa 3.7.2017 mal plnomocenstvá od vlastníkov bytov s tým, že žalobca mal namietať plnomocentsvá s tým, že bol on (svedok) tou splnomocnenou osobou. Následne nato, ale už v rámci zákonnej lehoty 7 alebo 9 pracovných dní sa konala druhá schôdza. V tom najbližšom možnom termíne. Na tejto schôdzi už nemal splnomocenstvá a na tej schôdzi už mal plnomocenstvá pán A. V.. Vlastníci hlasovali, vlastníci to chceli, nikto nemal žiadne výhrady k tomu. Ďalej uviedol, že nemá prečo ublížiť tejto bytovke a absolútne nechápe, čo sa tu deje. Výhrada ohľadom plnomocenstiev mala byť zo strany žalobcu tá, že keďže sa hlasovalo o ňom ako o členovi rady, nemohol hlasovať sám za seba. Pokiaľ ide o odovzdávanie a kontrolu plnomocenstiev, tak postup na všetkých schôdzach je rovnaký, splnomocnenia sa predkladajú pred samotnou schôdzou, keď začne. Plnomocenstvá, aj originály, mal nechať pánovi B.. M. B. mu mal tvrdiť, že ich odovzdal pánovi I.. Pred uvedenou schôdzou bol splnomocnený na zastupovanie niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, stávalo sa to veľakrát. Nikdy sa však námietky voči plnomocenstvám nevyskytli. Nepamätal sa, aby sa tak v minulosti dialo. Pokiaľ ide o splnomocnenia, tie odovzdal na začiatku schôdze pánovi B. a to vie určite, že v ten deň bol u notára, je to aj u notára potvrdené, že v ten deň boli u notára overovať osvedčenia, bolo to pred schôdzou v ten deň. Plnomocenstvá odovzdal pánovi B., lebo mu dôveroval.
26. Svedok B. V. po zákonnom poučení uviedol, že schôdzu ako spoločenstvo potrebovali, zvolali ju hlavne z dôvodu, aby si zvolili predsedu spoločenstva, z dôvodu vykonávania revízii a zabezpečenia bezpečného chodu spoločenstva. Spoločenstvo bolo v núdzovom režime 4 roky a potrebovali toho predsedu, aby mohli vykonávať revízie údržby a zabezpečiť chod spoločenstva. Takže zvolali schôdzu a navrhli vlastne ako jedného kandidáta R. B.. Prvé hlasovanie vlastníci rozhodli, alebo boli za, aby predsedom spoločenstva sa stal R. B.. Tam na každej ich schôdzi žalobca viac menej ako jediný z prítomných spochybňoval ich návrhy, nedával konštruktívne riešenia a vlastníci boli za tie roky dosť znechutení a v podstate už ani nechceli, bolo ich ťažko dostať na schôdze, aby mohli prejednávať nejaké dôležité veci, čo sa týka chodu spoločenstva. Bol overovateľom zápisnice. Overenie zápisnice spočívalo v podpísaniu vyhotovenej zápisnice a odsúhlasení jednotlivých bodov, ktoré tam boli zapísané. Na schôdzi boli aj zástupcovia niektorých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov na základe plnomocenstva. Plnomocenstvá nevidel. Ich kontrolu, preberanie riešil žalobca. Nevedel uviesť, či tak robil niekto iný. Ak bol overovateľom zápisnice, tak na každej schôdzi, aj na tej schôdzi, o ktorej je spor, tak určite si tú zápisnicu prečítal. Podpisovanú zápisnicu zo dňa 3.7.2017 podpisoval iba raz. 27. Pokiaľ sa jedná o návrh žalobcu na výsluch svedka B. prednesený na pojednávaní dňa 20.5.2021, tak tento súd s poukazom na skutočnosť, že strany boli poučené, že na skutkové tvrdenia a návrhy po
lehote 31.8.2020 nebude prihliadať, ako aj dostatočne zistený skutkový stav výsluchmi svedkov V. X. N., zamietol. Rovnako tak žalobca netrval po tom, čo po zákonnom poučení boli vypočutí svedkovia V. X. N., na výsluchoch ďalších svedkov R. Č. X. A. V.. 28. Riadiac sa názorom súdu druhej inštancie súd vykonal dokazovanie ohľadom plnomocenstiev, ktoré mali byť udelené A. N. na schôdzu vlastníkov bytov 3.7.2017, pričom zistil z výsluchov svedkov N. X. V. tú skutočnosť, že A. N. bol splnomocnený na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích na schôdzi vlastníkov bytov za v zápisnici uvedených vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom skutočnosti o pravdivosti údajov uvedených v zápisnici zo dňa 3.7.2017 potvrdil nielen on, ale aj overovateľ Y.. B. V. s tým, že zápisnicu po tom, čo si ju prečítal, ju aj podpísal. Z uvedenej zápisnice zo dňa 3.7.2017 (čl. 9-10) vyplýva, že za predsedu SVB XX R. B. bolo XX hlasov, X sa zdržali (žalobca a volený R. B.), za člena rady SVB XX X. J. S. XX hlasov, X sa zdržali (žalobca a volená X. J.), za člena rady SVB XX B. S. bolo XX hlasov, X sa zdržali (žalobca a volený B. S.), za člena rady SVB XX A. N. bolo XX hlasov, X sa zdržali (žalobca a volený A. N.). Žalobca záverom schôdze navrhol hlasovať o poverení R. B. previesť potrebné úkony vedúce k registrácii nového predsedu. 29. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že R. B., ktorý mal byť zvolený za predsedu SVB dňa 3.7.2017, už nie je členom SVB, nakoľko pred približne dvomi rokmi, svoj byt predal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu druhej inštancie sp. zn. 23Co/96/2019 plynie, že na schôdzi SVB konanej dňa 5.10.2017 boli rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté platne, teda okrem iného bol A. N. zvolený za člena rady SVB. 30. Na základe zisteného skutkového stavu po jeho doplnení podľa súdu druhej inštancie možno podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že keďže boli riadne predložené plnomocenstvá na schôdzi vlastníkov bytov dňa 3.7.2017, hlasovaním boli prevažnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za predsedu zvolený R. B. a za členov rady zvolený B. S. X. X. J., preto je žaloba v časti týchto namietaných rozhodnutí nedôvodnou. Spornou z týchto hlasovaní ostala otázka zvolenia A. N., nakoľko ten bol splnomocnený na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích, na schôdzi vlastníkov bytov za v zápisnici uvedených vlastníkov bytov a nebytových priestorov (t.j. 4 splnomocnenia od vlastníkov bytov a splnomocnenie za 3 nebytové priestory č. 29,30,31), pričom podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného od 1.10.2014 do 31.8.2018 kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. A. N. teda na schôdzi vlastníkov bytov dňa 3.7.2017 nemohol hlasovať a byť splnomocnený iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome na hlasovanie o jeho voľbe, avšak v kontexte už vyššie uvedenej skutočnosti, že dňa 5.10.2017 bola táto nezrovnalosť napravená a A. N. bol zvolený za člena rady SVB, ktorá skutočnosť bola potvrdená v rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 6C/24/2017 zo dňa 17.4.2019 v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie sp. zn. 23Co/96/2019 zo dňa 24.6.2020 a žaloba na súd bola podaná na súd až dňa 3.11.2017, stráca určenie neplatnosti schôdze práve v tejto časti akýkoľvek význam a naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. 31. Podľa názoru súdu za takýchto okolností v praktickom význame požadovaná súdna ochrana žalobcovi (žalobu podal dňa 3.11.2017) nemôže priniesť reálny úžitok, keďže ním tvrdená nezákonnosť rozhodnutia vlastníkov bytov v časti voľby jedného člena rady, (dokonca argumentum a minori ad maius vo vzťahu napr. k záverom rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 590/2016-31 zo dňa 21.9.2016, ktorý v odôvodnení uvádza, že aj keď by boli v čase pôvodného rozhodovania jestvovali dôvody nezákonného rozhodnutia) tu už v čase podania žaloby dňa 3.11.2017 nejestvovali, lebo na schôdzi konanej dňa 5.10.2017 bol na schôdzi zvolený za člena rady žalobcom namietaný člen rady A. N. a teda odpadli. 32. Ústavný súd a rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôraznili, že ústava, ako aj dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva sťažovateľov, ale práva konkrétne a účinné, teda práva, ktorých sa dá reálne domáhať, a nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (porovnaj napr. I. ÚS 5/02, I. ÚS 350/08, I. ÚS 255/2010). 33. Súd zdôrazňuje, že žaloba má totiž slúžiť potrebám praktického života a nemôže viesť k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov a zaťažovaniu súdov nehospodárnymi konaniami nemajúcimi pre potreby praktického života význam. Uvedená žaloba je v spomenutej časti toho príkladom, keďže uvedené rozhodnutie by malo len iluzórny, akademický význam vo vzťahu k platnosti zvolenia A. N. dňa 3.7.2017 (keďže toto bolo práve po vznesených námietkach opravené na schôdzi dňa 5.10.2017) a iluzórne účinky a teda takej žalobe chýba akýkoľvek naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodnutia (rešpektujúc pritom práve názor súdu druhej inštancie o tom, že sa nemá jednať o žalobu prehlasovaného vlastníka, ale o žalobu o neplatnosť rozhodnutia (z dôvodu rozporu so zákonom)), nielen
v čase rozhodovania súdu, ale už v čase podania žaloby dňa 3.11.2017. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v časti rozhodovania o neplatnosti rozhodnutia ohľadom voľby A. N. dňa 3.7.2017 zamietol. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvého, ako aj pred súdom druhého stupňa v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.